Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720202806
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8720202806.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/X, XXX XX C. D. E., zastúpenej JUDr. Martinom Lopuchom, PhD., advokátom so sídlom
Námestie Slobody 7, 071 01 Michalovce, proti žalovanej: F. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX
XX G., zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, 058

01 Poprad, IČO: 44 250 029, o určenie predmetu dedičstva s prísl., o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Okresného súdu Poprad č.k. 17C/38/2020-284 zo dňa 13.06.2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením uložil žalovanej povinnosť
nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania rozhodne súd

uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu nepoukazovali na žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by súd v zmysle § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej ako ,,CSP“) náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Nepoukázali na žiadne
majetkové pomery strán sporu odôvodňujúce takéto rozhodnutie ani osobitnú procesnú situáciu.

Ďalej súd prvej inštancie poukázal na právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého nárok žalobkyne
vyplýva z jedného právneho dôvodu spočívajúceho na jednom skutkovom základe - nezaradenie
sporného majetku do dedičstva bez ohľadu na počet vecí resp. majetkových práv, ktoré žalobkyňa
navrhlaurčiť,žepatriadodedičstva.Pretovtomtoprípadeneprichádzadoúvahyrozhodovanieotrovách
konania osobitne ohľadne každého uplatneného nároku, keď nešlo o uplatnenie viacerých nárokov so
samostatným skutkovým základom jednou žalobou, ale o nároky, ktoré mali rovnaký skutkový základ,

išloopäťvecíamajetkovýchhodnôt,vovzťahukuktorýmžalobkyňažiadalaurčiť,žepatriadodedičstva,
pričom žalobkyňa má naliehavý právny záujem, aby do majetku poručiteľky bol zahrnutý celý skutočný
majetok poručiteľky. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie žalobkyňu za úspešnú stranu
sporu v plnom rozsahu, keď súd žalobe vyhovel a určil, že do dedičstva po poručiteľke patria ďalšie dve
majetkové práva. I keď žalobu o určenie, že do dedičstva po poručiteľke patria ďalšie tri položky, súd
zamietol, možno konštatovať, že žalobkyňa bola úspešnou stranou sporu v plnom rozsahu, bez ohľadu,

aký počet z uvedených položiek súd určil, že patria do dedičstva.

3. V zákonom stanovenej lehote podala proti tomuto uzneseniu odvolanie prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žalovaná z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne zdôraznila,
že v danom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia, že v žalobných petitoch špecifikované veci a
majetkové hodnoty patria do dedičstva po poručiteľke. Žalovaná má za to, že všetky predmetné veci a

majetkového hodnoty predstavujú samostatné nároky, hoci uplatnené na obdobnom skutkovom základe.
Boloibanavôližalobkyne,čitietonárokybudeuplatňovaťvjednomkonaníaleboichuplatnísamostatne,resp. vôbec. Žalobkyňa si teda mohla v zásade jednotlivé nároky, t.j. určenie, že tá-ktorá vec/majetková
hodnota patrí do dedičstva po poručiteľovi, uplatniť aj samostatne. V takom prípade by bolo vedených
5 samostatných konaní, ktorých výsledkom by bolo samostatné rozhodnutie o osude tej-ktorej veci, či

majetkovom práve. Z dôvodu hospodárnosti konania však boli tieto nároky uplatnené spoločne, v rámci
jedného konania, čo však v žiadnom prípade neznamená, že tieto predstavujú jeden celok. Bolo iba na
vôli žalobkyne, určenia ktorých práv, či majetkových hodnôt sa bude žalobou domáhať. O skutočnosti, že
sa v danom prípade jedná o samostatné nároky so samostatným osudom svedčí aj fakt, že vo vzťahu ku
každému z nich bolo potrebné vykonať samostatné dokazovanie, ktorého výsledkom bolo posúdenie, či

tá-ktorá vec/majetková hodnota patrí, či nepatrí do dedičstva po poručiteľovi. Pokiaľ by sa postupovalo
podľa názoru konajúceho súdu a všetky žalobou uplatnené nároky by sa považovali za jeden celok,
museli by všetky nasledovať jeden osud, tzn. pokiaľ by konajúci súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby
vzťahujúcej sa k niektorej veci, či majetkovej hodnote, malo by to za následok dôvodnosť žaloby aj vo
vzťahu k ostatným častiam. Iný záver by bol absurdný. S poukazom na uvedené má žalovaná za to,
že zo strany konajúceho súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Z popísaného, ako aj

z logiky veci vyplýva, že sa v danom prípade jedná o 5 samostatných nárokov uplatnených v jednom
konaní, o ktorých je potrebné rozhodnúť vo všetkých aspektoch civilného konania samostatne. Podľa
žalovanej je smerodajná v tomto prípade zásada úspechu vo veci a teda pomerovanie percenta úspechu
a neúspechu v konaní. Žalobkyňa bola úspešná iba v dvoch výrokoch (nárokoch) a žalovaná bola
úspešná v troch výrokoch (nárokoch). To znamená, že aj otázku úspechu a neúspechu v konaní toho-

ktorého účastníka treba hodnotiť vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku samostatne. Žalobkyňa
teda bola úspešná v rozsahu 40 % a žalovaná v rozsahu 60 %. Žalovaná má tak nárok voči žalobkyni
na náhradu trov konania vo výške 20 %. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, ak bude mať podmienky na rozhodnutie vo veci
za splnené, aby vo veci sám rozhodol tak, že žalovanej prizná voči žalobkyni nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 20 %.

4. Zároveň osobitným podaním podala v zákonnej lehote odvolanie aj samotná žalovaná. Zdôraznila,
že odvolací súd poukázal na to, že nárok žalobkyne vyplýva z jedného právneho dôvodu spočívajúceho
na jednom skutkovom základe (nezaradenia sporného majetku do dedičstva, ktoré navrhla žalobkyňa)

aj keď odvolací súd rozhodol, že rozsudok vo výroku I. a II. potvrdil a vo výroku III. zrušil. A práve preto,
ak strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o
náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom výroku samostatne.
Vynaložené trovy je potrebné rozdeliť podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov. Skutočnosti, ktoré
žalobkyňa uviedla vo vyjadrení k odvolaniu k predošlému uzneseniu súdu prvej inštancie považuje za

fabulácie a zrejme aj na to odvolací súd prihliadal. Nikdy sa nedomáhala celého dedičstva, mamka celý
život pomáhala žalobkyni a postavila jej dom s finančnou pomocou. Podporovala vnučku na štúdiách
taktiež aj finančne. Nikdy mamku nenavádzala na zlé konania a proti jej vôli. Sestra mamky (B. G.) aj vo
svojej výpovedi uviedla, ako žalobkyňa zaobchádzala s mamkou, ba dokonca 2x volala na žalobkyňu
aj policajtov, o čom sú aj zápisy na Policajnom zbore vo Vranove nad Topľou, ale súd tieto zápisy a

výpoveď svedkyne do úvahy nevzal. Keďže mamka veľmi finančne žalobkyni pomáhala s výstavbou
rodinného domu, tak sa rozhodla žalovanej darovať rodinný dom, v ktorom žili. Žalobkyňa napadla aj
túto darovaciu zmluvu a žiadala započítať hodnotu daru do dedičského konania. Vo svojom odôvodnení,
že musí nahradiť 20 % trov (pritom získala už 22.289,03 eura) sa odvolávala na čl. 20 ods. 2 Ústavy
SR, ale popri tom zabudla na čl. 16 ods. 2 a čl. 19 ods. 1-3, nikoho neponižovať, každý má právo

pred zasahovaním do súkromia právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a dobrej povesti, a aj na právo
na ochranu osobných údajov. Voči nej vypisovala stovky sms správ plných vyhrážok, ovplyvňovania a
manipulácie. Aj dedičského notára (JUDr. Štefanko) obviňovala a nariaďovala mu, čo má robiť a ako.
Jej deťom rozposielala úradné zásielky so sumou koľko jej ona dlhuje a majú jej to vyplatiť a pokiaľ sa
tak nestane, započíta k tomu aj úroky z omeškania, pričom na zistenie ich adries a poslanie úradnej

zásielky, ktorú nie je možné prevziať ani so splnomocnením, musela zneužiť postavenie a dostupnosť
informačných dát, ktoré ma k dispozícii vo svoje práci. Podľa žalovanej sa požiadavka spravodlivého
procesu vzťahuje na všetky druhy konania a rozhodovania súdu, ktorými sú dotknuté subjektívne práva
a povinnosti účastníkov, teda aj na konanie o trovách konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou súdneho
konania. Aj pri rozhodovaní o trovách konania musí teda súd prihliadať na všetky okolnosti veci, ktoré

môžu mať vplyv na určenie povinnosti a práv účastníkov konania. S rozhodnutím prvej inštancie, že
žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu sa nestotožňuje a žiada, aby o
náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1,2 CSP, podľa zásady úspechu v spore. Keďže
je na dôchodku a žalobkyni má uhradiť sumu 22.289,03 eura, chce využiť aj § 257 CSP. Navrhla o nárokuna náhradu trov odvolacieho konania rozhodnúť podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1-3 a § 257
CSP v odvolacom konaní, aby súd priznal nárok na náhradu trov podľa úspechu v spore žalovanej.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom
na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné uznesenie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

7. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t.j. víťazstvom) v spore. Plný
úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci
samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy,
ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci

samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t.j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v celom rozsahu.

12. V prejednávanom spore sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia, že do dedičstva po
poručiteľke A. G., nar. X.X.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX patria:

- majetková hodnota 13.580,- eur, ktorá sa k 26.10.2015 nachádzala na termínovanom účte č.
XXXXXXXXXX/XXXX (IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) v G. I. H. J.,
- majetková hodnota 8.578,03 eur a 131,- eur, ktorá sa k 26.10.2015 nachádzala na vkladnej knižke č.
XXXXXXXX/XXXX (IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) v G. I. J.,
-suma640,-eura520,-eurvybratážalovanouzúčtuporučiteľkyvG.I.J.č.ú.:XXXXXX-XXXXXXXXXX,

-suma 3.700,- eur ako peňažná hotovosť poručiteľky,
-krištáľový rustikálny luster,

13. O tejto žalobe súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 17C/38/2020-130 z 17.09.2021, a to tak,
že

„I. U r č u j e , že do dedičstva po poručiteľke A. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX patria:
1.) majetková hodnota 13.580,-- eur, ktorá sa k 26.10.2015 nachádzala na termínovanom účte č.
XXXXXXXXXX/XXXX (IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) v G. I. H. J.
2.) majetková hodnota 8.578,03 eur a 131,- eur, ktoré sa k 26.10.2015 nachádzali na vkladnej knižke č.
XXXXXXXX/XXXX (IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) v G. I. J..

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán sporu n e m á p r á v o na náhradu trov konania.“

14. Na základe podaného odvolania odvolací súd rozsudkom č.k. 22Co/4/2022-209 z 29.6.2023 potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. a zrušil rozsudok vo výroku III. o trovách konania

a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie uznesením
č.k. 17C/38/2020-278 zo dňa 27.3.2024 uložil povinnosť žalobkyni nahradiť žalovanej trovy konania
v rozsahu 20 %. O odvolaní žalobkyne voči tomuto uzneseniu rozhodol tunajší odvolací súd uznesením
č.k. 22Co/71/2023-278 z 27.3.2024, ktorým zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil naďalšie konanie s tým, že má opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania, keď zohľadní skutkový
základ podanej žaloby o určenie, že veci patria do dedičstva. Odvolací súd vyslovil právny názor, že
v prejednávanom spore nešlo o uplatnenie viacerých nárokov zo samostatným skutkovým základom

jednou žalobou (objektívna kumulácia), ale o nároky, ktoré mali rovnaký skutkový základ spočívajúci
v tom, že žalobkyňou päť požadovaných položiek – majetkové hodnoty a hnuteľné veci patrili ku dňu
smrti do dedičstva poručiteľky.

15. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej aj naďalej zotrváva na tomto právnom

názore, vyjadrenom v bodoch 16. a 17. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia z 27.03.2024, a preto
v tomto spore neprichádza do úvahy rozhodovanie o trovách konania osobitne ohľadne každého
uplatneného nároku, ako to navrhuje žalovaná.

16. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie síce zohľadnil vyššie
spomínaný právny názor odvolacieho súdu o rovnakom skutkovom základe žalovaných nárokov na

určenie, že päť požadovaných položiek patrilo ku dňu smrti do dedičstva poručiteľky, vyvodil z neho však
nepreskúmateľný záver o procesnom úspechu strán sporu vo vzťahu k trovám konania, keď považoval
za plne úspešnú žalobkyňu, a to bez ohľadu na to, ktoré veci a v akej sume určil, že patria do dedičstva.
Nie je vôbec zrejmé, ako na výsledok tohto sporu v podobe vyhovenia žaloby v časti určenia, že do
dedičstva patria majetkové hodnoty v hodnote 22.289,03 eura (13.580 eur + 8.578,03 eura a 131 eur)

z celkovo požadovaných v hodnote 27.299 eur, súd prvej inštancie aplikoval zásadu úspechu podľa
ustanovení § 255 ods. 1, 2 CSP. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné.

17. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), súdy musia v rozsudkoch
jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať

najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie
týchto argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces.
Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie
spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý

proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva
strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá
všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu.
Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane

sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma
možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces, táto vada zakladá prípustnosť odvolania podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP.

18. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS
226/03).

19. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm.
b) CSP uznesenie súdu prvej inštancie o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

20. Úlohou súdu prvej inštancie bude v opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania, keď v prvom rade
ex offo preskúma existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP na strane sporových
strán. Pokiaľ dospeje k záveru o ich neexistencii, zohľadní skutkový základ podanej žaloby o určenie, že
veci patria do dedičstva vo vzťahu k zásade úspechu podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP vo vyššie uvedených
intenciách. Súd prvej inštancie nové rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti podľa § 220 ods.

2 CSP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).