Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/100/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120206489
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4120206489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudkýň: JUDr.

Janka Benkovičová a JUDr. Táňa Šefčíková, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
adresatrvaléhopobytuC.,D.XXX/XXX,zastúpenásplnomocnencom:JUDr.Ing.BranislavPecho,PhD.,
advokát, adresa sídla Nitra, Piaristická 2, proti manželovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého
pobytu F. - G., H. XXXX/X, zastúpený splnomocnencom: Zuzana Kamenská, advokátska kancelária s.
r. o., IČO: 55 591 787, adresa sídla Bratislava, Námestie SNP 478/19, o návrhu manželky na rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom
B.: I. D., nar. XX.XX.XXXX a J. H., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené procesným

opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, o odvolaní manžela/otca
proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 12. marca 2024 č.k. 24P/130/2020-655 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV. a p o t v r d z u j e a vo
výroku V. z r u š u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd manželstvo navrhovateľky A. B., D. G., nar. XX.XX.XXXX a manžela E. B., nar.
XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 06.02.2017 v Nitre, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nitra

vo zväzku 64, ročník 2017, na strane 36, pod poradovým číslom 14, rozviedol (výrok I.), upravil výkon
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B.: I. D., nar. XX.XX.XXXX a J. H., nar. XX.XX.XXXX
na čas po rozvode manželstva tak, že maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, ktorá sa bude realizovať nasledovne:
- v párnom týždni kalendárneho roka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti
matka v čase od pondelka od 8:00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa
do 8:00 hod. a v nepárnom týždni kalendárneho roka je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o

maloleté deti otec v čase od pondelka od 8:00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho
týždňa do 8:00 hod.,
- počas jarných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku je matka povinná zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloleté deti od 15:00 hod. posledného dňa vyučovania pred uvedenými prázdninami
až do prvého dňa vyučovania po školských prázdninách do 8:00 hod. a v nepárnom kalendárnom
roku je otec povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od 15:00 hod. posledného dňa
vyučovania pred uvedenými prázdninami až do prvého dňa vyučovania po školských prázdninách do

8:00 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov a prázdnin v nepárnom kalendárnom roku je matka povinná
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od 15:00 hod. posledného dňa vyučovania pred
uvedenýmiprázdninamiaždoprvéhodňavyučovaniapoškolskýchprázdnináchdo8:00hod.avpárnomkalendárnom roku je otec povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od 15:00 hod.
posledného dňa vyučovania pred uvedenými prázdninami až do prvého dňa vyučovania po školských
prázdninách do 8:00 hod.,

- počas letných školských prázdnin je matka povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti
od 11.7. od 9:00 hod. do 21.7. do 9:00 hod., od 1.8. od 9:00 hod. do 12.8. do 9:00 hod. a od 22.8. od
9:00 hod. do 1.9. do 8:00 hod. a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od
1.7. od 9:00 hod. do 11.7. do 9:00 hod., od 21.7. od 9:00 hod. do 1.8. do 9:00 hod. a od 12.8. od 9:00
hod. do 22.8. do 9:00 hod.,

- počas vianočných sviatkov a prázdnin v párnom kalendárnom roku je matka povinná zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté deti v čase od posledného dňa pred začiatkom školských prázdnin od
15:00 hod. do 30.12. do 19:00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku v čase od 30.12. od 19:00 hod.
do prvého dňa vyučovania do 8:00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku je otec povinný zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté deti v čase od posledného dňa pred začiatkom školských prázdnin od
15:00 hod. do 30.12. do 19:00 hod. a v párnom kalendárnom roku v čase od 30.12. od 19:00 hod. do

prvého dňa vyučovania do 8:00 hod.
Miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí bude predškolské, resp. školské zariadenie, ktoré
maloletédetinavštevujú,vprípadeneprítomnostimaloletýchdetívuvedenomzariadeníbudeprichádzať
k odovzdávaniu a preberaniu maloletých detí vždy v mieste bydliska toho rodiča, u ktorého aktuálne
končí zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté deti (výrok II.), rozhodol, že výživné rodičom

neurčuje (výrok III.), rozhodol, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja
rodičia (výrok IV.) a napokon rozhodol, že prídavky na maloleté deti bude poberať matka maloletých detí,
ktorá si bude uplatňovať aj daňový bonus na maloleté deti (výrok V.).

1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka – manželka sa svojím návrhom domáhala rozvodu

manželstva s manželom E. B. a úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k
maloletým deťom a vo vzťahu k jej návrhu na rozvod ich manželstva dôvodiac, že ich vzťah bol spočiatku
bezproblémový, čo sa však zmenilo, keď otehotnela, kedy začal byť manžel konfliktný a výbušný,
pričom vzťahy s jej rodinou sa dostali až do stavu nenávisti. Pri slovných konfliktoch ju aj fyzicky
napadol, vyvolával scény a podobne. Vzťahy v domácnosti sa zhoršili po narodení sa maloletej I. dňa

XX.XX.XXXX, kedy sa manžel začal veľmi škaredo správať k dcére navrhovateľky K., jeho fyzické násilie
nadobúdalo na intenzite, nedával jej peniaze a nemal záujem o to, ako s dcérou žijú. Na manžela podala
viacero trestných oznámení za jeho agresívne a nevhodné správanie. Viackrát ju opakovane uprosil,
aby manželské spolužitie obnovili, avšak situácia sa zlepšila len na určitý čas a následne sa jeho ataky
voči navrhovateľke ako aj jej dcére K. opätovne vrátili a situácia v rodine sa ešte zhoršovala. Nezhody

v ich manželstve vyvrcholili v mesiaci jún 2020, kedy opakovane podala na manžela trestné oznámenie
a tento bol následne súdnym rozhodnutím vykázaný z ich bytu a následne mu bol uložený aj zákaz
priblíženia sa k nej. Na pojednávaní súdu jednoznačne prehlásila, že k manželovi úplne stratila citový
vzťah, že nie je ochotná s ním obnoviť manželské spolužitie a trvala na rozvode ich manželstva. Aktuálne
od konca októbra s deťmi býva v podnájme. To, čo on popisuje ako pekné obdobie, prebiehalo tak, že

sa nerozprávali, nepúšťala ho do toho bytu, okrem toho, keď sa tam sám doslova natlačil. V prípade
rozvodu ich manželstva navrhla obe maloleté deti zveriť na čas po rozvode manželstva do jej osobnej
starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej I. sumou 300 eur mesačne a na
výživu maloletej J. sumou 300 eur mesačne. Manžel s rozvodom manželstva nesúhlasil, podľa jeho
názoru by potrebovali psychológa, aby to medzi nimi vyriešil a aby sa pokúsili o obnovu spolužitia aj

kvôli deťom, poukazujúc na to, že s manželskou sa nedávno aj intímne stýkali. Potvrdil, že asi pred tromi
rokmi manželku fyzicky napadol po tom, čo naňho útočila a že ich súčasný vzťah nezodpovedá tvorbe
zdravéhorodinnéhoprostredia(pretožiadaovyšetreniepsychológom)aževmesiacijún2020savzťahy
v manželstve vyhrotili tak, že mu bol nakoniec zakázaný vstup do obydlia, v ktorom sa zdržiavala jeho
manželka s deťmi. Tento zákaz jeho vstupu do obydlia bol následne zrušený. Ďalej dôvodil, že ako rodina

boli v auguste 2021 na dovolenke v Tatrách, že manželka na meniny dostala zlatú retiazku, ktorú si sama
vybrala, že asi v druhej polovici októbra sa manželka s deťmi nasťahovala do bytu, ktorý jej on obstaral
a že v tom čase spolu dobre vychádzali. Potom v novembri bol trošku problém, keď prišiel posudok,
ale v decembri sa znovu vzťahy urovnali. Boli spolu vo Viedni, chodili spolu nakupovať. V januári aj vo
februári sa ešte vedeli dohodnúť, chodil s deťmi na lyžovačku, manželka pracovala, keď chcela ísť aj ona

lyžovať, kúpil jej kombinézu a jeden krát bola s nimi. Chodil k manželke do bytu, všetko bolo v poriadku a
zhoršilo sa to v druhej polovici marca, keď poslal to vyjadrenie, že ako spolu vychádzajú. Tiež sa vyjadril
na ÚPSVaR, že je s deťmi častejšie, ako má upravené a začal byť problém. Pre prípad rozvodu ich
manželstva navrhol zveriť obe maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sabude realizovať v týždňových intervaloch a špeciálne počas prázdnin a sviatkov tak, ako navrhli v zmene
žalobného návrhu zo dňa 2.10.2023 s tým, že pokiaľ by matka nesúhlasila aby sa striedali v byte, tak
môžekstriedaniuprichádzaťvmiestebydliskakaždéhozrodičov.Počasstriedavejosobnejstarostlivosti

navrhol výživné zo strany rodičov neurčiť. Ak by súd mal za to, že striedavá osobná starostlivosť nie
je v záujme maloletých detí, tak navrhol, aby súd zveril deti do osobnej starostlivosti otca, ktorý má
lepšie predpoklady na zabezpečenie tejto osobnej starostlivosti. Zároveň ponechal na zváženie súdu
nariadenie výchovného opatrenia obom rodičom, a to v rozsahu cca 30 hodín na ÚPSVaR Nitra, nakoľko
dôvody na nariadenie takéhoto opatrenia sú v konaní preukázané a bolo by to v záujme maloletých detí.

Kolízny opatrovník navrhol zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bude
oprávnený sa s nimi stretávať každý párny týždeň od štvrtka od 15.00 hod. do pondelka nepárneho
týždňa do 8.00 hod. a každý nepárny týždeň od štvrtka od 15.00 hod. do piatka do 8.00 hod., kedy
maloleté deti odovzdá aj prevezme v školskom zariadení. Výšku výživného ponechal na úvahu súdu.

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa

6.2.2017 v Nitre, u manžela ide o prvé manželstvo, u manželky o manželstvo druhé. Z ich manželstva
pochádza maloletá I. D., nar. XX.X.XXXX a J. H., nar. XX.XX.XXXX. Z predchádzajúceho manželstva
matky pochádza maloletá K. L. J. M., nar. X.XX.XXXX, ktorá bola zverená rozhodnutím príslušného súdu
v Rakúsku zo dňa 1.7.2016 do osobnej starostlivosti matky a otcovi tohto dieťaťa bolo určené výživné
vo výške 210 eur mesačne. Konflikty medzi manželmi začali vznikať už pred uzavretím ich manželstva s

tým, že manželka podávala trestné oznámenie na manžela za skutky, ktorých sa mal dopustiť voči nej, a
to už v období od septembra 2016 do mája 2017, následne od januára 2018 do januára 2019. Uvedené
veci boli ukončené v priestupkovom konaní.

1.2.1 Dňa 3.8.2018 podávala matka maloletých detí na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloletú I. D. do jej osobnej starostlivosti a jej otca zaviazať výživným
vo výške 200 eur mesačne. Zároveň žiadala rozhodnúť aj vo veci samej s tým, že výživné otcovi bude
určené vo výške 500 eur a styk otca s maloletou bude ponechaný na dohode rodičov. Dôvodom podania
návrhu bola tá skutočnosť, že jej manžel sa mal neprimerane správať k jej dcére K. M., nar. X.XX.XXXX.
Keďže ju manžel vyhadzoval z bytu, odišla s touto dcérou ku kamarátke. Dňa 28.8.2018 zobrala matka

maloletej svoj návrh v plnom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Uznesením zo dňa 31.8.2018
súd toto konanie zastavil.

1.2.2 Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 36C/55/2020-29 zo dňa 10.6.2020 bolo neodkladným
opatrením uložené manželovi matky, aby dočasne nevstupoval do bytu na H. N. O. X, a to až do

právoplatného ukončenia konania o rozvod manželstva, ktoré je vedené na Okresnom súde Nitra pod
sp. zn. 24P/130/2020. Ďalej súd zakázal manželovi matky priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu
10 metrov s výnimkou úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na
ktoré bude manžel matky predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto
úkonoch.Rozhodnutienadobudlovykonateľnosťdňom10.6.2020.Vočipredmetnémurozhodnutiupodal

manžel matky odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 8Co/73/2020-96 zo dňa 7.7.2020 potvrdil
rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktoré nadobudlo následne právoplatnosť dňa 8.7.2020. Uznesením
Okresného súdu Nitra sp. zn. 19C/100/2020 - 25 zo dňa 19.12.2020 bolo uvedené neodkladné opatrenie
zrušené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2020.

1.2.3 Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/135/2020 - 38 zo dňa 1.7.2020 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6CoP/25/2020 - 105 zo dňa 31.8.2020 boli maloleté deti
neodkladným opatrením dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky a otec maloletých detí
bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej I. D. sumou vo výške 100 eur mesačne a na výživu
maloletej J. H. sumou vo výške 70 eur mesačne. Rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 3.7.2020

a právoplatnosť dňa 10.9.2020.

1.2.4 Dňa 21.1.2021 podával otec maloletých detí návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom
na čas do rozvodu manželstva. Predmetná vec je vedená pod sp. zn. 24P/9/2021. Vo veci bolo dňa
12.3.2024 rozhodnuté tak, ako v tomto konaní. Rozhodnutie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

1.2.5 Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2020, kedy sa matka
spolu s maloletými deťmi odsťahovala do domácnosti svojich rodičov, avšak už od 10.6.2020 mal
otec maloletých detí uložený zákaz vstupu do spoločného obydlia, kde sa v tom čase zdržiavalamatka s maloletými deťmi a tiež zákaz priblížiť sa k matke maloletých detí na vzdialenosť menšiu
10 metrov. Následne sa rodičia nevedeli dohodnúť na kontaktoch otca s maloletými deťmi, vznikali
medzi nimi konfliktné situácie a nezhody rodičov boli riešené formou neodkladných opatrení a tiež v

priestupkových konaniach. Rodičia boli opakovane zaradení do spolupráce s akreditovaným subjektom
Familiam o.z., s Referátom poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Nitra a často využívali aj
spoluprácu s kolíznym opatrovníkom. Napriek týmto skutočnostiam dokázali rodičia tráviť spoločné
chvílesmaloletýmideťmispoločnýmivýletmi,nákupmiarôznymispoločnýmiaktivitami.Výstupyztýchto
spoločne strávených chvíľ boli však z pohľadu matky a otca maloletých detí diametrálne odlišné.

1.2.6 Prvé trestné oznámenie podala matka maloletých detí na svojho manžela v roku 2017 za
týranie. OR PZ v Nitre uznesením zo dňa 29.9.2017 postúpil danú vec na prejednanie priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písmeno d) Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
Okresnému úradu v Nitre. Ďalšie trestné oznámenie podala matka maloletých detí na svojho manžela
29.1.2019 s tým, že tento ju fyzicky napadol, jej dcére K. nadával, že je negriňa, cigaňa, špatná,

vytiahol ju z postele, aby plnila jeho príkazy. Potom ju aj K. vyhadzoval z bytu. Okresná prokuratúra
Nitra dňa 28.8.2019 postúpila vec vedenú proti obvinenému E. B. Okresnému úradu Nitra, odboru
všeobecnej vnútornej správy. Otec maloletých detí bol rozkazom o uložení sankcie za priestupok,
vydaným Okresným úradom Nitra dňa 19.11.2019, uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu. K ďalším fyzickým útokom, podľa vyjadrenia matky, došlo aj dňa 1.6.2020,

kedy znovu podala po privolaní polície oznámenie na svojho manžela, a keďže ju tento opätovne
napadol, tak podala ďalšie oznámenie dňa 3.6.2020. V ten deň si prevzala aj potvrdenie o vykázaní
manžela zo spoločného obydlia. Dňa 8.6.2020 podala matka opätovne oznámenie na manžela, nakoľko
jej tento počas prechádzky vytrhol maloletú I. D. a chcel s ňou odísť.

1.2.7 Zo znaleckého posudku Mgr. Miroslavy Durilovej, znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí, klinická psychológia dospelých č. 08/2021 zo dňa 14.10.2021, ktorý bol vypracovaný
na žiadosť Okresného súdu Nitra, okrem iného vyplýva, že vzťah maloletej J. k obom rodičom je
emočne pozitívny, oboch má rada, dôveruje im. Vzhľadom k jej veku nie sú jej city k rodičom ešte
výraznejšie diferencované. Vzťah maloletej I. k matke je emočne pozitívny, aj keď jej vzťah k nej nie

je tak emočne sýtený, ako by sa v danom veku dieťaťa dalo očakávať. Vzťah maloletej I. k otcovi je
ambivalentný – obsahujúci aj pozitívne aj negatívne emócie. Vzťah matky k obidvom maloletým deťom
je prirodzeným rodičovským vzťahom so záujmom aj zodpovednosťou k ich vývinu, jej výchovný prístup
je v celku primeraný, vyvážený. Výchovný prístup otca je síce aktívny, ale skôr povrchný, jeho vzťah k
maloletým deťom je skôr „majetnícky“ a menej vnímavý a empatický. V aktuálnom psychickom stave

ani jedného z rodičov neboli zaznamenané prejavy psychickej poruchy v zmysle depresívnej alebo
úzkostnej symptomatológie. V osobnostiach oboch rodičov je však zvýraznená črta emočnej nestability,
čo má negatívny vplyv na psychický vývoj maloletých detí. Táto črta je však signifikantne výraznejšia v
osobnosti otca a spolu s jeho ďalšími prejavmi spĺňa čiastočne kritériá pre diagnózu poruchy osobnosti.
Táto skutočnosť môže mať nežiaduci vplyv na zdravý psychický vývoj maloletých detí, na formovanie

ich osobnosti ako aj schopnosť vytvárať primerané medziľudské vzťahy. Napriek týmto skutočnostiam
považuje znalkyňa za dôležité zachovanie a rozvíjanie citového vzťahu medzi deťmi a otcom, záujem
otca a jeho účasť na výchove je dôležitá pre zdravý vývin maloletých detí. Dĺžka stretnutia s otcom by
mala byť rovnaká pre obe maloleté deti. Do veku troch rokov J. by sa rozsah víkendového stretnutia
mal zjednotiť pre obe maloleté deti. Znalkyňa nevylučuje negatívny vplyv matky, resp. ďalších osôb z jej

výchovného prostredia na vzťah detí k otcovi. Dôvodom pre neodporúčanie striedavej starostlivosti nie
je ani tak charakter tohto vzťahu ako samotná osobnosť otca a jeho výchovné predispozície.

1.2.8 Zo znaleckého posudku PhDr. Igora Obucha, znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí a dospelých č. 02/2022 zo dňa 15.1.2022, ktorý bol vypracovaný na žiadosť otca

maloletých detí okrem iného vyplýva, že otec je v zásade schopný mať v starostlivosti maloleté deti,
svojou povahou nemôže negatívne vplývať na zdravý intelektuálny vývin svojich detí. U otca zistil znalec
disharmonickú osobnosť, pri ktorej je zvýraznená tendencia k impulzívnejšiemu správaniu a zvýraznená
zameranosť na svoju osobu, kde možno hovoriť o narcistickej problematike. V dôsledku toho aj ťažšie
toleruje frustráciu. Je menej kritický k svojej osobe. Nemá však sklon k asociálnemu správaniu, nie

je emočne chladný. K deťom má dobrý vzťah. Neboli u neho zistené rysy, ktoré by poukazovali na
to, že nie je schopný realitu správne vnímať alebo interpretovať. Nejde teda u neho o „chorobu“ v
pravom zmysle slova, ale „len“ o disharmóniu či disproporcie v rámci jeho povahy. Emočná labilita a
zvýšená zameranosť na seba nemajú podľa zistení znalca taký charakter či intenzitu, že mohli maťvyložene negatívny vplyv na psychický vývoj detí. Čo sa týka znaleckého posudku Mgr. Miroslavy
Durilovej, č. znaleckého posudku 8/2021, tak táto použila pri jeho vypracovaní podľa znalca vhodné
metódy, avšak pri jednotlivých metódach sú uvedené iba čísla a znalec nenašiel žiadne záchytné body,

podľa ktorých by mohol sledovať uvažovanie znalkyne. Pri charakteristike povahy matky maloletých
detí uviedla znalkyňa niekoľko zistení, ktoré nepodporujú kompaktný obraz jej povahy, pretože uvádza
charakteristiky, ktoré nie sú vo vzájomnom súlade (matka detí je raz labilná, raz stabilná). U otca detí
sa takéto nesúlady nevyskytujú a celkovo sú u neho viac zvýraznené „negatívne charakteristiky“ a jeho
obraz je jednoznačnejší.

1.2.9 Zo znaleckého posudku MUDr. Natálie Dimovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie
psychiatria č. 09/2022 zo dňa 17.6.2022, ktorý bol vypracovaný na žiadosť právnej zástupkyne
otca, vyplýva, že pri psychiatrickom vyšetrení sa u vyšetrovaného nedemonštrovala žiadna psychická
porucha, resp. ochorenie, ktoré by mohlo patogénne pôsobiť pri starostlivosti o maloleté deti, prípadne,
ktoré by ho obmedzovalo v plnohodnotnom zabezpečovaní starostlivosti o maloleté deti, prípadne

znižovalo jeho kvalitu. Nebola zistená žiadna porucha osobnosti, ktorá by znemožňovala správne
vychovávať, resp. ktorá by ohrozovala fyzický, psychický alebo morálny vývoj jeho detí. Impulzívne
správaniejeprejavomjehoosobnosti,rovnakoakoajsporadické,narcistickéčrtyosobnosti,avšakniesú
prejavom psychopatickej osobnosti, ako diagnóza. Psychiatrickú intervenciu vyšetrovaný vyžaduje iba
za predpokladu pretrvávania subdepresívnych ťažkostí, ktoré boli prítomné pri psychiatrickom vyšetrení

(subdepresívne ladenie a zvýšená lacrimozita).

1.2.10 Zo znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o.
zapísaného v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov MS SR v Odbore Psychológia a v Odbore
Zdravotníctvo a farmácia č. 68/2022 zo dňa 30.6.2023, ktorý bol vypracovaný na žiadosť Okresného

súdu Nitra v konaní sp. zn. 24P/9/2021 vyplýva, že obe maloleté deti majú prirodzene dobrý vzťah
k obom rodičom. Potrebujú matku aj otca, ak prichádzajú od matky, otcovi sa tešia, hrajú sa s ním,
vyhľadávajú jeho prítomnosť, Vzťah otca k maloletým deťom je srdečný, hrá sa s nimi. Srdečnosť je
spontánna, aj keď je v niektorých momentoch preexponovaná, nie je hraná, nakoľko deti na ňu reagujú
spontánne, prirodzene, necítia sa ňou byť prekvapené. Matka má prirodzene materinský prístup k

deťom, ktorý je v kontexte s jej ráznosťou, energickosťou. U žiadneho z rodičov neboli zistené také
psychopatologické okolnosti, ktoré by mohli negatívne vplývať na maloleté deti. Vychádzajúc z aktuálnej
situácie striedania detí neboli zistené také okolnosti, ktoré by deti ohrozovali, ktoré by boli pre ne
neprijateľné. Ak sa u maloletej I. vyskytli psychické problémy, tieto súvisia s disharmonickým rodinným
prostredím, ktoré vytvárajú obaja rodičia. Maloletá J. už navštevuje materskú školu, je dostatočne

prispôsobivá a tiež by u otca mohla prespávať. V tomto ohľade sa vyžaduje citlivý prístup zo strany oboch
rodičov, nakoľko emotivita dieťaťa v tomto veku nie je ešte stabilná a prespávanie za každých okolností
nemusí automaticky fungovať. Výchovné prostredie u otca aj matky je pre maloleté deti v podstate
priaznivé, nepriaznivo vplýva na deti hostilná, nekonštruktívna komunikácia medzi rodičmi. Realizácia
stykumaloletýchdetísrodičom,ktorémunebudúzverenédoosobnejstarostlivostijeprirodzenedôležitá,

deti potrebujú mužský aj ženský vzor, aby mali dobrú bázu pre potrebu vlastnej identity, tiež pre
vytváranie vzťahov. Znalecký posudok MUDr. Natálie Dimovej a PhDr. Igora Obucha sa v záveroch v
podstate zhodujú s aktuálnym znaleckým posudkom. K posudku Mgr. Miroslavy Durilovej možno uviesť
identické výhrady ako ich uvádza PhDr. Igor Obuch vo svojom znaleckom posudku.

1.2.11 Maloletá I. D. je zdravá a s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb majú rodičia spojené len
bežné výdavky. Navštevuje materskú školu a nakoľko je už v predprimárnom vzdelávaní, matka za ňu
školné neplatí. Za stravu v škôlke matka platí 18 eur mesačne. Maloletá navštevuje krúžok gymnastiky
za čo matka platí 35,42 eur mesačne a polročne sumu 20 eur.

1.2.12 Maloletá J. H. navštevuje materskú škôlku, za čo matka platí školné vo výške 25 eur mesačne.
Za stravu v škôlke matka platí 51 eur mesačne. Maloletá sa od roku 2021 venuje tenisu, s čím boli do
31.10.2023 spojené výdavky vo výške 1.120 eur, z čoho sumu 540 eur zaplatila matka a sumu 580 eur
zaplatil otec maloletej. Maloletá od septembra 2023 na odporúčanie psychologičky navštevuje hodiny
biofeedbacku, a to raz týždenne, pričom za každé sedenie sa platí 20 eur. Z vyjadrenia matky vyplýva,

že približne tri krát od septembra 2023 bol s maloletou na týchto sedeniach aj otec s tým, že zaplatil
aj uvedený poplatok.1.2.13 Od októbra 2021 býva matka spolu s maloletými deťmi a maloletou K. L. J. M., nar. X.XX.XXXX v
podnájme, kde platila mesačné nájomné spolu s energiami najskôr 500 eur a aktuálne 600 eur mesačne.
Od augusta 2021 sa zamestnala u súčasného zamestnávateľa – P. B., J., kde dosahuje priemerný

mesačný netto príjem 1.577 eur vrátane daňového bonusu na tri maloleté deti (420 eur), od 1.7.2021 do
uvedeného obdobia poberala rodičovský príspevok vo výške 378,10 eur a vo výške 370 eur do 1.7.2021
a prídavky na deti v roku 2021 – 25,50 eur na každé dieťa, v roku 2022 – 25,88 eur na každé dieťa a od
roku 2023 – 60 eur mesačne na každé dieťa. Matka má okrem uvedených maloletých detí vyživovaciu
povinnosť aj k ďalšiemu dieťaťu, a to maloletej K.. Na maloletú K., ktorá bola matke zverená rozhodnutím

príslušného súdu v Rakúsku 1.7.2016, poberá tiež prídavky vo výške 60 eur mesačne a výživné od otca
tohto dieťaťa vo výške 210 eur mesačne.

1.2.14 Otec býva v F. F. H. N. O. X. Predmetná nehnuteľnosť patrí spoločnosti D. E. Q.. V byte uhrádza
poplatky formou predpísaných záloh vo výške 250 eur, 5,17 eur a 10,85 eur. Otec spláca úver vo výške
mesačných splátok 189,38 eur, ktorý úver bol braný matkou maloletých detí, avšak na základe dohody

rodičov, keďže uvedený úver mal slúžiť pre potreby otca maloletých detí, otec matke uvedenú sumu
prepláca. Spolu s matkou maloletých detí je aktuálne spoločníkom v podiele 80 % ku 20 % v spoločnosti
K. Q., ktorá spoločnosť podávala daňové priznanie naposledy za rok 2020. V roku 2019 boli výnosy
spoločnosti 302.253 eur a náklady 300.138 eur, zisk spoločnosti bol 2.114,56 eur pred zdanením. V roku
2020dosiahlaspoločnosťvýnosy421.662euranáklady486.268eur.Spoločnosťsadostalavuvedenom

roku do straty mínus 64.606 eur. Otec je zároveň konateľom tejto spoločnosti a bol aj zamestnaný v
uvedenej spoločnosti do 31.5.2022, kde dosahoval v roku 2021 priemerný mesačný netto príjem 870
eur a v roku 2022 – 861 eur. Otec na pojednávaní deklaroval v tom čase svoj príjem cca 1.000 eur
mesačne. Od 1.7.2022 sa otec zamestnal v spoločnosti D. E. H. Q., kde dosahuje priemernú čistú
mzdu vo výške do 470 eur. Podľa vyjadrenia otca spoločnosť K. Q. sa dostala do straty kvôli strate

kontraktu subdodávateľskej spoločnosti. Následne sa mu nepodarilo zabezpečiť novú spoluprácu, čím
prestala spoločnosť K. Q. vykonávať akúkoľvek činnosť. Daňové priznanie za roky 2021 a 2022 otec
ako konateľ tejto spoločnosti nepodal. Matka ako spoločník spoločnosti nemá o činnosti spoločnosti
žiadne informácie a o chod spoločnosti neprejavuje žiadny záujem. Z vyjadrenia otca vyplýva, že mu
finančne pomáha jeho matka, ktorá je spoločníčkou v spoločnosti D. E. H. Q., v ktorej je otec aktuálne

zamestnaný. Otec uviedol, že sa snaží nájsť si inak finančne výhodnejšie zamestnanie, avšak zatiaľ sa
mu takéto zamestnanie nepodarilo nájsť.

1.2.15 Aktuálne sa otec stretáva s maloletými deťmi podľa posledných rozhodnutí o úprave styku formou
neodkladného opatrenia. Rodičia maloletých detí sa dokážu v prípade potreby dohodnúť aj na odlišnej

úpravestyku.Ichvzájomnákomunikáciajevšakproblematickáanekonštruktívna,resp.ichuholpohľadu
na tú istú situáciu je diametrálne odlišný.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok každého z manželov na rozvod manželstva rozhodnutím súdu a nárok
rodičov maloletého dieťaťa, ako aj maloletých detí na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletým deťom na čas po rozvode manželstva podľa § 18, § 23 ods. 1 a ods. 2, § 36 ods. 1, § 24
ods. 3 a ods. 5, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a ods. 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 ZR ( zákon č.
36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“) a dospel k záveru, že
návrh navrhovateľky na rozvod ich manželstva s manželom je plne dôvodný, že je v záujme maloletých
detí, aby tieto boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že výživné rodičom

určené nebude a že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú mať obaja rodičia.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel
súd k záveru, že návrh manželky na rozvod manželstva bol podaný dôvodne, nakoľko vzťahy medzi
manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj účel a od manželov

nemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Podľanázorusúduspolužitieúčastníkovkonania
nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo tak, ako to má na mysli ustanovenie § 18 Zákona
o rodine. Manželstvo účastníkov konania bolo v podstate už od svojich začiatkov konfliktné. Aj keď je
zrejmé, že manželia sa mali radi, ale ich osobnostné črty a povahové vlastnosti (tak, ako vyplývajú
aj so znaleckých posudkov) im nedovoľovali harmonické spolužitie pri vzájomnom rešpektovaní sa.

Uvedenému nebolo na prospech ani nepriateľské nastavenie rodičov matky voči jej manželovi a
negatívny vývoj vzťahov medzi manželom a dcérou matky K.. Vzťahy medzi manželmi plné napätia
a vypätých situácií a udalostí sa nepodarilo zreparovať ani prostredníctvom RPPS či spoluprácou
manželov s ďalšími subjektami v tejto oblasti. Manželstvo si už dlhú dobu (od júna 2020) neplní svojspoločenský účel, pre ktorý bolo uzavreté, manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu,
intímne sa nestýkajú a nevychovávajú spoločne svoje maloleté deti. Manželstvo je už len formálnym
zväzkom a je nefunkčné. V danom prípade sú splnené zákonné predpoklady na rozvod manželstva v

zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Takéto riešenie vzťahu medzi manželmi nebude ani na ujmu maloletých detí, ktoré sú ukončením
spolužitia svojich rodičov uchránené od života v prostredí plného napätia, konfliktov a hádok medzi ich
dvomi najbližšími osobami.

1.5 Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že obaja rodičia dokážu riadne zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloleté deti. U žiadneho z rodičov neboli zistené také psychopatologické okolnosti,
ktoré by mohli negatívne vplývať na maloleté deti. Ani pri aktuálnom striedaní maloletých detí (podľa
rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletými deťmi, hoci nie v rovnakom pomere) neboli podľa
znalca zistené také okolnosti, ktoré by deti ohrozovali, ktoré by boli pre maloleté deti neprijateľné. Matka
vo svojim vyjadreniach namietala, že psychický stav otca môže ohrozovať výkon osobnej starostlivosti o

maloleté deti tak, ako to bolo uvedené aj v prvom znaleckom posudku vypracovanom v tomto konaní (H.
R. zo dňa 14.10.2021). Súd má ale k dispozícii aj ďalšie znalecké posudky vypracované PhDr. Igorom
Obuchom, Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s r.o. a tiež znalecký posudok
znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Natálie Dimovej, z ktorých jednoznačne
vyplýva, že otec je schopný mať v starostlivosti maloleté deti, svojou povahou nemôže negatívne vplývať

na zdravý intelektuálny vývin svojich detí. Nemá sklon k asociálnemu správaniu, nie je emočne chladný.
K deťom má dobrý vzťah. U otca sa nedemonštrovala žiadna psychická porucha, resp. ochorenie, ktoré
by mohlo patogénne pôsobiť pri starostlivosti o maloleté deti, prípadne, ktoré by ho obmedzovalo v
plnohodnotnom zabezpečovaní starostlivosti o maloleté deti, prípadne znižovalo jeho kvalitu. To, že
otec je schopný zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti, potvrdili aj správy Familiam n.o. a z

Rady pre práva dieťaťa – Slovenská republika, ktorých pracovníci mali možnosť stráviť v domácnosti
otca, v čase, keď mal v osobnej starostlivosti maloleté deti, určitý čas a tak pozorovať správanie
otca a maloletých detí počas výkonu jeho osobnej starostlivosti. Ani týmto pozorovaním neboli zistené
žiadne nedostatky, prípadne správanie otca, ktoré by maloleté deti ohrozovalo alebo by im akýmkoľvek
spôsobom ubližovalo. Maloleté deti majú tiež vybudované pozitívne citové väzby k obom svojim rodičom

a dokážu v domácnosti každého z nich tráviť niekoľko dní, a to aj s nočným prespaním. Maloletá J. H.
je už o pol roka staršia, ako bola v čase vypracovania posledného znaleckého posudku, v ktorom sa
znalecký ústav v tom čase vyjadril, že prespávanie tohto dieťaťa u otca za každých okolností nemusí
automaticky maloletá prijať, vzhľadom k svojmu veku. Citlivý prístup rodičov tak, ako ho má na mysli
znalec, je však stále na mieste. Súd má za to, že aktuálne už aj maloletá J. H. dokáže stráviť u otca

neprerušovane 7 dní. Matka sama navrhla v konaní úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas
do rozvodu manželstva sp. zn. 24P/9/2021, aby bol styk otca s maloletými deťmi, v prípade zverenia
maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, realizovaný od štvrtka do utorka. V prípade ak by skutočne
matkapochybovalaoschopnostiachotcariadnesapostaraťomaloletédetiazabezpečovaťichvýchovu,
určitebytakýtoširokýrozsahstykunenavrhovala.Pokiaľtakalematkaurobilazdôvodu,žechcemať„od

otca už pokoj“, nesvedčí to o jej správnych rodičovských kompetenciách. Súd pri rozhodovaní o zverení
maloletých detí do osobnej starostlivosti rodičov vychádzal najmä zo znaleckých posudkov, ktoré boli v
tomto konaní, ako aj v konaní o rozvod manželstva vypracované, a to buď na žiadosť súdu, alebo na
žiadosť účastníkov konania, ako aj z ďalších dôkazov vykonaných v oboch konaniach a dospel k záveru,
že striedavá osobná starostlivosť dokáže v prípade týchto maloletých detí a týchto rodičov najlepšie

zabezpečiť záujmy oboch maloletých detí.

1.6 V znaleckom posudku Mgr. Durilovej je uvedené, že v aktuálnom psychickom stave oboch
rodičov neboli zaznamenané prejavy psychickej poruchy v zmysle depresívnej alebo úzkostnej
symptomatológie. V osobnostiach oboch rodičov bola zvýraznená črta emočnej nestability, čo má

negatívny vplyv na psychický vývoj maloletých detí. Súd však na uvedený znalecký posudok prihliadol
iba v zmysle jeho hodnotenia ostatnými dvomi znalcami a skutočností, ktoré sú uvedené v znaleckom
posudkuMUDr.Dimovej.Tietoznalecképosudkysúdpovažovalzavierohodné,nakoľkosavzákladných
líniách (schopnosť otca zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti ) zhodovali. Aj schopnosti
matky boli vyhodnotené ako postačujúce, bez negatívneho vplyvu na maloleté deti.

1.7 Na základe uvedených skutočností súd rešpektoval právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu
k obidvom rodičom a prihliadol na ich citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia,
pričom zároveň rešpektoval právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na udržovaniepravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného kontaktu nielen s matkou, ale aj s otcom
maloletých detí. Práva a povinnosti oboch rodičov sú rovnocenné v medziach stanovených zákonom.
Súd preto rozhodol tak, že obe maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,

ktorá sa bude realizovať v týždňových intervaloch, pričom takéto odlúčenie maloletých detí od druhého
rodiča sú schopné obe maloleté deti vzhľadom k ich veku už zvládnuť. Súd zároveň upravil osobitne
starostlivosť rodičov počas vo výroku uvedených sviatkov a školských prázdnin tak, aby sa maloleté deti
počassviatkovurodičovprestriedaliataktráviliajsviatočnéchvílerovnakousvojhootcaausvojejmatky
a rovnako strávia v zmysle rozhodnutia súdu u jedného a druhého rodiča aj školské prázdniny. Počas

bežného roka bude prichádzať k odovzdávaniu a preberaniu maloletých detí v predškolskom zariadení,
čím sa eliminujú kontakty rodičov pri odovzdávaní a preberaní maloletých detí a tým aj obmedzia možné
konfliktné situácie medzi nimi.

1.8 Čo sa týka konfliktov vznikajúcich medzi rodičmi a zvažovania nariadenia výchovného opatrenia za
účelom sfunkčnenia komunikácie medzi nimi, tu súd ešte ponecháva priestor rodičom na samostatné

zvládnutie situácie po tom, čo sa striedavá osobná starostlivosť začne realizovať po právoplatnosti
rozhodnutia. Súd verí, že po správoplatnení rozhodnutia sa celkovo situácia medzi rodičmi už ukľudní,
zastabilizuje a sfunkční, nakoľko rodičia budú už obaja rovnako zodpovední za výkon osobnej
starostlivosti o maloleté deti. V prípade ak by sa tak predsa len nestalo a úroveň rodičovskej komunikácie
by bránila riadnej výchove maloletých detí, výchovné opatrenie môže byť nariadené na návrh účastníkov

konania aj v rámci samostatného konania. Súd však verí, že rodičia si svoje úlohy v živote maloletých
detí uvedomia (aj v minulosti, ak bolo potrebné v záujme maloletých detí urýchlene konať, rodičia sa
dokázali dohodnúť), pretože rodič, ktorý má svoje dieťa rád, ponechá priestor na výchovné pôsobenie
druhémurodičovi,rodičiasanesmúznevažovaťvosvojejrodičovskejúloheaajrozličnévýchovnévplyvy
môžu dieťa pozitívne obohacovať.

1.9 Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania, ktorý bol predložený právnym zástupcom otca
a mal spočívať v nariadení psychiatrického vyšetrenia matky, nakoľko z doterajšieho dokazovania
takáto potreba nevyplynula, matka od rozdelenia spoločnej domácnosti s otcom zabezpečuje osobnú
starostlivosť o všetky tri svoje maloleté deti riadne, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky.

Aj konanie, na ktoré poukazuje právny zástupca, týkajúce sa jej najstaršej dcéry, bolo ukončené tak, že
táto je zverená do osobnej starostlivosti matky.

1.10 V závere tejto časti súd pre úplnosť ešte poznamenáva, že námietka PZ matky, že PhDr. Obuch
je spoločníkom spoločnosti Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii s.r.o., a preto

sa posudok ústavu nemohol odlišovať od jeho znaleckého posudku, vypracovaného na žiadosť otca,
sa javí súdu ako irelevantná, nakoľko PhDr. Obuch je jedným zo 14 spoločníkov tejto spoločnosti,
osobne znalecký posudok znaleckého ústavu nevypracovával, nebol v kontakte s účastníkmi konania
pri vypracovávaní tohto posudku a tiež nepôsobí ani ako štatutár uvedenej spoločnosti.

1.11 K námietke matky ohľadom ponechávania maloletých detí v starostlivosti cudzích osôb v čase,
kedy majú byť v osobnej starostlivosti otca a ich následným ohrozením, tu súd uvádza, že aj v úplných a
riadne fungujúcich rodinách sa stanú situácie, kedy napr. kvôli pracovnej vyťaženosti rodičov, títo musia
zabezpečiť dohľad nad maloletými deťmi inými osobami, či už príbuznými, alebo známymi, prípadne
profesionálnymi opatrovateľmi. Pokiaľ sa takáto situácia udeje, je povinnosťou rodičov, aby osobe,

ktorá bude zabezpečovať dočasný dohľad nad maloletými deťmi dôverovali, aby ju poznali, pretože
zodpovednosť v tomto prípade preberajú na seba a za nesprávne rozhodnutie (v prípade ohrozenia
maloletých detí), budú znášať aj následky. Súd verí, že otec si zabezpečí pracovnú dobu tak, aby k
stráženiu detí inými osobami prichádzalo čo najmenej a aby tieto osoby boli dôveryhodné.

1.12 Čo sa týka trestného stíhania otca, tak z pohľadu tohto konania súd nevidí dôvod na nezverenie
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko z pohľadu prezumpcie neviny súd nemôže
na uvedenú skutočnosť prihliadať. Konanie, pre ktoré je otec trestne stíhaný nebolo smerované voči
maloletým deťom, v prípade, že by súd na uvedené trestné stíhanie prihliadal a práve z týchto dôvodov
nezveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti, by mohlo evokovať nutnosť odoberania

maloletých detí rodičom, ktorí sú trestne stíhaní, prípadne odsúdení aj napriek tomu, že výchova
maloletých detí nie je iným spôsobom ohrozená. Táto skutočnosť ale otca neoprávňuje bagatelizovať
svoje protiprávne správanie a musí sa snažiť po tom, čo bude mať maloleté deti vo svojej osobnej
starostlivosti, vyvarovať takýchto excesov, aby tak jeho výchova smerovala správnym smerom. Otec simusí uvedomiť, že maloleté deti preberajú vzorce správania práve od svojich najbližších osôb – v tomto
prípade od svojich rodičov. Tiež súd otca upozorňuje na tú skutočnosť, že je potrebné, aby zmenil svoju
rétoriku voči maloletej K., a to práve z dôvodov vyššie uvedených (preberanie názoru maloletých detí od

svojich rodičov) a viedol obe svoje maloleté deti k pozitívnemu vzťahu nielen ku svojej matke, ostatným
príbuzným, ale najmä k ich spoločnej sestre K..

1.13 Súd sa pri svojom rozhodovaní nestotožnil s názorom kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol zveriť
obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, nakoľko výsledky vykonaného dokazovania neboli

oporou pre takéto rozhodnutie a kolízny opatrovník v konečnom návrhu žiadnym spôsobom svoj návrh
neodôvodnil a rozsah styku, ktorý navrhol, sa približuje k striedavej osobnej starostlivosti.

1.14 Súd zároveň zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rozhodoval aj o výške
výživného zo strany rodičov. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z veku a odôvodnených potrieb
maloletých detí, ako aj z možností a schopností oboch rodičov a z ich životnej úrovne. Pri porovnávaní

príjmov rodičov maloletých detí a ich životnej úrovne súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie je
potrebné popri striedavej osobnej starostlivosti určiť vyživovaciu povinnosť niektorému z rodičov. Obaja
rodičia sú schopní zo svojich príjmov zabezpečovať nielen základné životné potreby maloletých detí,
ale aj ich ďalšie výdavky súvisiace s ich vekom, záujmami a trávením voľného času. Náklady spojené
s platenými voľnočasovými aktivitami maloletých detí (krúžky) ako aj náklady spojené s návštevou

materskej školy (v budúcnosti aj základnej školy) budú platiť rodičia na polovicu a počas výkonu osobnej
starostlivosti zabezpečovať ich výživu a každodenné potreby maloletých detí. Životná úroveň maloletých
detí sa pri striedavej osobnej starostlivosti zásadným spôsobom nezmení, nakoľko táto je u oboch
rodičov približne rovnaká.

1.15 Súd zároveň rozhodol o tom, že prídavky na maloleté deti bude poberať matka maloletých detí,
ktorá ich aktuálne aj poberá, pričom súd prihliadol k tomu, že matka má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Taktiež súd určil, že matka bude poberať daňový bonus na maloleté deti, a to z dôvodu, že otcov aktuálny
deklarovaný nízky príjem by tomuto neumožňoval uplatniť si daňový bonus v plnej výške.

1.16 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu
trov konania (výrok VI.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na ustanovenie § 52
CMP (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len
„CMP“) a vecne nemožnosťou priznania náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov z dôvodu, že
nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by náhradu trov konania niektorému z jeho účastníkov mohol priznať.

2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním manžel, s návrhom na jeho zmenu zamietnutím
návrhu manželky na rozvod manželstva, prípadne s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že tento sa v konaní dopustil
inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil [§ 62 CMP a
§ 365 ods. 1 písm. d), f) a písm. h) CSP (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov, ďalej len „CSP“)].

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd pristupoval k zisteniu príčin rozvratu manželstva

šablónovite ako k formálnej podmienke rozvodu aj napriek tomu, že manžel s návrhom na rozvod
nesúhlasil a trval na ich preskúmaní, že súd prvej inštancie sa neusiloval o zmierenie manželov a
o odstránenie príčin rozvratu manželstva, že rozsudok v napadnutom výroku I. nie je dostatočne
odôvodnený, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne zistil a vyhodnotil príčiny rozvratu medzi manželmi,
že neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že od júna 2020 si manželstvo neplní svoj spoločenský

účel, pre ktorý bolo uzavreté, manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa
nestýkajú a nevychovávajú spoločne maloleté deti, že nebolo preukázané vážne a trvalé rozvrátenie
vzťahovmedzimanželmi,ktoréjevpríčinnejsúvislostisnemožnosťounapĺňaťúčelmanželstva,nakoľko
z dokazovania vyplynulo, že manžel sa s manželkou intímne stýkal počas celého rozvodového konania,
chodievali na spoločné dovolenky a výlety spolu s maloletými deťmi (v auguste 2021 boli s manželkou

a s deťmi v Tatrách, manželka ho navštevovala v byte na H. X, kupoval jej darčeky, platil jej splátky
úveru, nájom za byt a finančne jej pomáhal), že zo zápisnice z pojednávania z 3.11.2020 vyplýva, že sa s
manželkou v tom čase intímne stýkali ešte aj pár dní pred pojednávaním, že zo zápisnice z pojednávania
z 9.3.2021 vyplýva, že manželka na pojednávaní uviedla, že v piatok bola uňho v byte, strčil jej 100eur aj kľúče od bytu do vačku a že boli spolu na cesnak a bozkávali sa, že spolužitie manželov vyplýva
aj zo záveru psychologičky RPPS uvedeného v správe z psychologickej konzultácie z 30.4.2011, že
pred psychologičkou ÚPSVaR dňa 28.03.2022 uviedol, že manželku ľúbi a záleží mu na nej a chce

pre deti zachovať úplnú rodinu, a preto s rozvodom nesúhlasí a že v správe ÚPSVaR z 03.04.2023 je
vzťah manželov popisovaný ako ambivalentný, niekedy hostilný, inokedy až príliš vrúcny, vzhľadom na
prebiehajúce rozvodové konanie.

2.2 Z vykonaného dokazovania je podľa jeho názoru preukázané, že konfliktné situácie medzi manželmi

žiaľ pretrvávajú aj po jeho odchode zo spoločnej domácnosti, dokonca v čase, keď si musel dcéry
vyzdvihnúťumatkinýchrodičovvC.,bolihádkyakonfliktyeštehoršie,akovčaseichspolužitiasmatkou.
Matka ho naďalej nerešpektuje ako rovnoprávneho rodiča a devalvuje jeho rodičovské kompetencie.

2.3 ÚPSVaR nepomohol jemu ani manželke naučiť sa rozlíšiť rodičovskú a partnerskú rovinu svojho
vzťahu a neviedol ich ako rodičov k spolupráci a komunikácii v rovine starostlivosti o deti a výchovných

stratégií vzhľadom na potreby maloletých detí, avšak po celý čas konania chránil a zastupoval záujmy
matky, čo je zrejmé aj z jeho záverečného návrhu na zverenie detí do osobnej starostlivosti matky.

3. Navrhovateľka a kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu manžela navrhla odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku I. ako vecne správny potvrdiť poukazujúc na
to, že pokiaľ manžel vo svojom odvolaní tvrdí, že s rozvodom nesúhlasí, pretože rozvod manželstva
nepovažuje za riešenie situácie a problémov s manželkou týkajúcich sa predovšetkým starostlivosti
o výchovu o spoločné maloleté deti, tak opomína, že rozvod manželstva je predovšetkým dôsledkom

rozvratu vzťahu medzi manželmi, absencie rešpektu, straty dôvery a citového ochladnutia.

4.1 Navrhovateľka dôrazne popiera, žeby sa s manželom intímne stýkali počas celého rozvodového
konania, pričom pokiaľ došlo z jej strany v počiatkoch konania k intímnemu styku s manželom, išlo
už iba o určitý exces, nakoľko už manželia nežili v jednej domácnosti. Spoločné výlety s maloletými

deťmi neboli rodinné výlety v pravom slova zmysle, nakoľko išlo o výlety maloletých detí s otcom,
ktoré navrhovateľka sprevádzala. Navrhovateľka konzistentne po celú dobu konania zotrvávala na
podanomnávrhunarozvodmanželstva,pričomvpriebehukonaniaaninenadobudlažiadnepochybnosti
o správnosti rozvodu manželstva.

4.2 Z vykonaného dokazovania jednoznačne bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú
vážne a trvalo rozvrátené, pričom ich konfliktná komunikácia je obmedzená iba v súvislosti so
zabezpečovaním starostlivosti a výchovy maloletých detí a manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií.
Pokiaľ súd manželstvo rozviedol, rešpektoval právo navrhovateľky na vystúpenie z tohto manželského
zväzku, konštatujúc naplnenie všetkých znakov trvalo rozvráteného manželstva a splnenie zákonných

podmienok pre rozvod manželstva.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – manželom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie manžela
nemožno považovať za dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutých výrokoch
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP).

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh navrhovateľky na rozvod manželstva

a úpravu práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po
rozvode manželstva.6.1 Vzhľadom na napadnutie rozsudku v časti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva, predmetom
odvolacieho konania je preskúmanie nielen výroku o rozvode manželstva účastníkov konania (výrok
I.), ale aj výrokov závislých na takomto rozhodnutí, a to výrokov, ktorými súd na čas po rozvode

manželstva upravil práva a povinnosti rodičov maloletých detí k ich maloletým deťom pochádzajúcim
z ich manželského spolužitia a výrok o trovách konania (výroky II. až VI.).

7. Pokiaľideorozhodnutiesúduprvejinštancieorozvodemanželstvaaúpravuvýkonuprávapovinností
rodičov k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode (výrok I, II., III., IV.), odvolací

súd uvádza:

7.1 Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, a to najmä argumentácie ohľadom
vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, majúceho za následok nemožnosť
manželstva plniť svoj účel, ako aj ohľadom nemožnosti očakávať obnovenie manželského spolužitia

manželov, a to najmä v dôsledku jednoznačnej neochoty navrhovateľky na obnovení manželského
spolužitia s manželom v dôsledku absencie jej rešpektu k manželovi, straty jej dôvery k manželovi
a v neposlednom rade aj v dôsledku jej citového ochladnutia k manželovi. Zároveň odvolací súd v tejto
veci nemal dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie
ohľadom záujmu maloletých detí pochádzajúcich z manželstva na striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov o maloleté deti spôsobom uvedeným vo výrokoch II. až IV. rozsudku. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom
s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas manžela s takýmito dôvodmi,
a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami

účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej
inštancie (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné
doplniť nasledovné:

9. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci v súvislosti s rozhodnutím

súdu prvej inštancie o rozvode manželstva účastníkov konania, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa
26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo

zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

9.1 Súd prvej inštancie právne posúdil nárok uplatnený navrhovateľkou v tomto konaní ako nárok
jedného z manželov na jeho návrh manželstvo rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia s tým, že pokiaľ spolužitie manželov nevytvára harmonické a trvalé
životné spoločenstvo tak, ako to má na mysli ustanovenie § 18 ZR, pričom vzťahy medzi manželmi

plné napätia a vypätých situácií sa nepodarilo reparovať ani prostredníctvom a RPPS či spoluprácou
manželov s ďalšími subjektami pôsobiacimi v tejto oblasti a manželstvo od júna 2020 neplní svoj
spoločenský účel, pre ktorý bolo uzavreté (manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária
spolu, intímne sa nestýkajú a nevychovávajú spoločne svoje maloleté deti, manželstvo je len formálnym
zväzkom a je nefunkčné), sú splnené zákonné predpoklady pre rozvod manželstva v zmysle § 23 ods. 1

ZR. Takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd považuje za správne a námietky
manžela o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie za plne nedôvodné.9.2 Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

9.3 Podľa § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

9.4 Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

9.5 Podľa § 23 ods. 1, 2 a ods. 3 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd

pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (2.). Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (3).

9.6. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ak už bolo uvedené, vyššie medzi základné manželské
povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov žiť spolu, čo znamená teda pre

manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie
predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude
schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické,
sexuálne a výchovné, pričom je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj
spoločnú domácnosť, alebo nie. Pokiaľ sa týka povinnosti manželov rešpektovať svoju dôstojnosť,

tak najzákladnejší rámec ochrany pred jej porušovaním poskytuje Trestný zákon v ustanoveniach
týkajúcich sa trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, ale aj zákon o priestupkoch týkajúci sa
priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. Dôstojnosť druhého manžela môže byť narušovaná aj
rôznymi formami domáceho násilia. Manželia majú povinnosť starať sa spoločne o deti v rodine. Zákon
nemá na mysli výlučne starostlivosť o spoločné deti pochádzajúce z tohto manželstva. Táto povinnosť

je chápaná širšie a vzťahuje sa na všetky deti, ktoré v rodine manželov žijú – teda jednak na ich
spoločné deti, ale aj na vlastné deti len jedného z manželov, respektíve každého z manželov, prípadne
deti zverené niektorému z manželov do rodinnej náhradnej starostlivosti. Povinnosť vytvárať zdravé
rodinné prostredie neposkytuje taktiež ochranu len právnemu vzťahu medzi manželmi navzájom, ale
naopak – ochraňuje rodinu vytvorenú manželstvom ako celok. Takto poskytuje ochranu aj deťom žijúcim

v tejto rodine a vytváraniu zdravého výchovného prostredia. Zmyslom zakotvenia tejto povinnosti do
zákona bolo zdôrazniť všetky funkcie rodiny - biologickú, ekonomickú a výchovnú, a tým preventívne
ovplyvňovať stabilitu budúceho rodinného prostredia.

9.7 V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že manžel navrhovateľky porušuje svoju
povinnosť rešpektovať dôstojnosť navrhovateľky, ako jeho manželky, povinnosť starať sa spoločne
s navrhovateľkou o deti v rodine, ale aj povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, v podstate už
od počiatku ich manželského spolužitia, kedy sa po narodení ich dcéry I. začal správať agresívne,

násilne a neúctivo, či už voči dcére navrhovateľky – maloletej K., žijúcej v ich rodine, ale aj voči
samotnej navrhovateľke, čo navrhovateľku viedlo k podaniu trestného oznámenia na manžela pre
týranie. Toto porušovanie povinnosti manžela rešpektovať dôstojnosť navrhovateľky a jej dcéry K.
pokračovalo aj naďalej a vyvrcholilo fyzickým napadnutím navrhovateľky dňa 29.01.2019, kedy manžel
udrel navrhovateľku otvorenou dlaňou do tváre a dcére K. vulgárne nadával a napokon navrhovateľku

spolu s dcérou K. vyhadzoval z bytu. K ďalším hrubým fyzickým útokom na navrhovateľku zo strany
manžela došlo aj dňa 03.06.2020. Navrhovateľka od júna 2020 jednoznačne a konzistentne prejavuje
svoju vôľu netvoriť s manželom ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo, teda nežiť s ním
manželským spôsobom života, a to jednak voči manželovi, ale aj vo vzťahu k súdu, keď minimálne od
5. júna 2023 sa v tomto konaní domáha rozvodu jej manželstva, a to potom, čo bol manžel OO PZ Nitra

– Kalvária dňa 3.6.2020 o 13:20 hod. vykázaný zo spoločného obydlia manželov, a to bytu č. S. na
adrese F. – G., H. XXXX/X, a to podľa § 27a ods. 1 zákona číslo 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v
znení neskorších predpisov. Inak povedané, od 5. júna 2023 si navrhovateľka neplní svoju povinnosť žiťs manželom (povinnosť vytvárať s ním také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť
poslanie a účel manželstva).

9.8 Pokiaľ teda za preukázania takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, že
manželia si dlhodobo neplnia svoje zákonné povinnosti vyplývajúce im z ich manželského spolužitia
(upravené v § 18 ZR) v dôsledku čoho je možné konštatovať, že vzťahy medzi manželmi sú narušené
a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od navrhovateľky nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia, neobstojí námietka manžela o nesprávnej aplikácii § 18 a § 23

ods. 1 ZR. Na takomto právnom závere súdu prvej inštancie nemení nič ani námietka manžela, že z
dokazovania vyplynulo, že manžel mal s manželkou intímny styk aj počas rozvodového konania, a že
sa spolu zúčastnili aj na dovolenke a výlete. Prípadné intímne stýkanie sa navrhovateľky s manželom,
prípadne ich spoločná starostlivosť o deti pochádzajúce z ich manželského spolužitia samo osebe bez
ďalšieho nevyvracajú záver súdu prvej inštancie o tom, že manželstvo je založené na slobodnom zväzku
muža a ženy, že navrhovateľka s odporcom jednoznačne odmieta obnoviť manželské spolužitie, že

navrhovateľka s odporcom si neplnia svoju povinnosť žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť a povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, teda tie najzákladnejšie povinnosti, ktorých
dodržiavanie je nevyhnutné pre to, aby manželstvo plnilo svoj spoločenský účel. O správnosti záveru
súduprvejinštancie,žemanželstvonavrhovateľkysmanželomsinemôžeplniťsvojúčel,nakoľkovzťahy
medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, nesvedčí len vyjadrenie sa navrhovateľky

k odvolaniu manžela, že navrhovateľka dôrazne popiera, že by sa s manželom intímne stýkali počas
celého rozvodového konania, pričom pokiaľ došlo z jej strany v počiatkoch konania k intímnemu styku
s manželom, išlo už iba o určitý exces, nakoľko už manželia nežili v jednej domácnosti, že spoločné
výlety s maloletými deťmi neboli rodinné výlety v pravom slova zmysle, nakoľko išlo o výlety maloletých
detísotcom,ktorénavrhovateľkalensprevádzalaaženavrhovateľkakonzistentnepocelúdobukonania

zotrvávala na podanom návrhu na rozvod manželstva, pričom v priebehu konania ani nenadobudla
žiadne pochybnosti o správnosti rozvodu manželstva, ale aj vyjadrenie sa samotného manžela v
podanom odvolaní o tom, že hlboko konfliktné situácie medzi manželmi pretrvávajú aj naďalej po jeho
odchode zo spoločnej domácnosti a že navrhovateľka ho naďalej nerešpektuje ako rovnoprávneho
rodiča a devalvuje jeho rodičovské kompetencie.

10. Obdobne vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia súdu prvej inštancie o porušovaní
povinnosti manželov vyplývajúcej im z § 18 ZR, neobstoja ani námietky manžela, že súd prvej inštancie
pristupoval k zisteniu príčin rozvratu manželstva šablónovite ako k formálnej podmienke rozvodu aj
napriek tomu, že manžel s návrhom na rozvod nesúhlasil a trval na ich preskúmaní, že súd prvej

inštancie nesprávne zistil a vyhodnotil príčiny rozvratu medzi manželmi a že nebolo preukázané vážne
a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré je v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať účel
manželstva.

11. Nakoľko súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol, správne postupom podľa § 24 ods. 1

ZR, v rozhodnutí upravil aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcich
z manželstva na čas po rozvode, a to tak, že sledujúc najlepší záujem maloletých detí, deti zveril do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že vzhľadom na rozsah osobnej starostlivosti
rodičov o deti ako aj odôvodnené potreby maloletej J. H. a maloletej I. D. a možnosti a schopnosti rodičov
zabezpečovať uspokojovanie ich odôvodnených potrieb, výživné rodičom neurčil a právo zastupovať

maloleté deti a spravovať ich majetok ponechal obom rodičom.

12. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, ktorý z rodičov bude poberať prídavky na
maloleté deti a ktorý z rodičov si bude uplatňovať daňový bonus na maloleté deti, odvolací súd uvádza:

12.1 Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len, ak nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli, alebo ak také dôvody neexistovali.

12.2 Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tento zákon upravuje poskytovanie prídavku na dieťa (ďalej

len ,,prídavok“) a poskytovanie príplatku k prídavku.

12.3 Podľa§1ods.2,3zákonač.600/2003Z.z.,prídavokještátnasociálnadávka,ktorouštátprispieva
oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potriebna účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Príplatok k prídavku je štátna
sociálna dávka, ktorou štát pripláca oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, na
ktoré nemožno uplatniť daňový bonus podľa osobitného predpisu. 1).

12.4 Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b), ods. 2, 5 a ods. 6 oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok
je a) rodič nezaopatreného dieťaťa, b) rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti
na základe rozhodnutia súdu. Ak je viac oprávnených osôb a spĺňajú podmienky ustanovené týmto
zákonom, prídavok na to isté dieťa patrí len jednej z nich, ak odsek 5 neustanovuje inak (2). Ak súd

rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do
spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej
osobe podľa písomnej dohody rodičov. Ak nedôjde k písomnej dohode podľa prvej vety, pri zverení
maloletého dieťaťa do a) striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa prídavok a príplatok k
prídavku vypláca striedavo každému rodičovi počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa
pomeru, ktorým je určená striedavá osobná starostlivosť, b) spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov sa prídavok a príplatok k prídavku vypláca striedavo každému rodičovi počas troch kalendárnych
mesiacov (5). Prídavok a príplatok k prídavku sa podľa odseku 5 písm. a) začne vyplácať tomu rodičovi,
ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti; to neplatí, ak si za tie isté kalendárne
mesiace uplatní nárok na prídavok a príplatok k prídavku len rodič, ktorý má určený menší rozsah
striedavej osobnej starostlivosti (6).

12.5 Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v aktuálnom znení ak dieťa (deti)
uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len
jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť
zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z

daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú
inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná
oprávnená osoba.

12.6 V prípade, že obidvaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa a zároveň sú obidvaja

rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, môže súd podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

12.7 V prípade, že súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa
ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o rodine alebo v prípade, že súd schváli dohodu rodičov o zverení
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, vypláca
sa prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa oprávnenej osobe, ktorej sa vyplácali pred zverením
maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo pred schválením dohody

rodičov.

12.8 Zákon pripúšťa aj zmenu tejto oprávnenej osoby, ku ktorej môže dôjsť na základe písomnej dohody
rodičov maloletého dieťaťa o zmene oprávnenej osoby. Možná je aj taká dohoda, na základe ktorej sa
rodičia maloletého dieťaťa dohodnú na striedavom poberaní prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na

dieťa. V takomto prípade je však zákonnou podmienkou to, že minimálne obdobie uplatnenia si nároku
na prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa každého zo striedajúcich sa rodičov je šesť po sebe
nasledujúcich kalendárnych mesiacov, čo znamená, že rodičia maloletého dieťaťa sa môžu v poberaní
prídavku a príplatku k prídavku striedať v minimálne šesťmesačných intervaloch.

12.9 O nároku na prídavok na dieťa rozhoduje v rámci správneho konania podľa zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, u ktorého bol nárok oprávnenou osobou
uplatnený. O priznaní prídavku na dieťa sa nevydáva písomné rozhodnutie.

12.10 Písomné rozhodnutie v konaní o prídavku je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny povinný vydať

v prípade zamietnutia žiadosti o prídavok pre nesplnenie zákonných podmienok oprávnenou osobou,
zastavenia a obnovenia výplaty prídavku, zníženia, odňatia alebo vrátenia prídavku.12.11 Pokiaľ ide o daňový bonus na dieťa, priznáva ho daňový úrad rodičom alebo adoptívnym
rodičom dieťaťa na základe podaného daňového priznania alebo ročného zúčtovania vykonaného
zamestnávateľom. Daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa (leg. skratka „daňový bonus“) je podľa

§ 9 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. príjem od dane oslobodený a nezahrnuje sa nielen do úhrnu
zdaniteľných príjmov oprávnenej osoby, ale ani do vlastných príjmov manželky/manžela na účely
uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela. Na uplatnenie daňového bonusu
je dôležité nielen to, že dieťa je na svete, ale aj skutočnosť, že daňovník, ktorý si chce daňový bonus
uplatniť, poberá zdaniteľný príjem.

12.12 Nakoľko rozhodovanie o poberaní prídavku na dieťa, ako aj o uplatňovaní daňového bonusu,
nepatrípodveci,ktoréjeoprávnenýokresnýsúdriešiťakosúčasťnutnejúpravyvýkonuprávapovinností
rodičov na čas po rozvode manželstva podľa § 24 ZR a v danom prípade je delegovaná právomoc na iné
verejnoprávne inštitúcie, príslušné podľa zákona č. 600/2003 a zákona č. 595/2003 Z. z., ktoré právne
úpravy presne upravujú postup uplatňovania a nároku poberania prídavku na dieťa, ako aj uplatňovania

daňového bonusu, odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výroku V. zrušil.

13. Pokiaľ ide o námietku o riadnom neodôvodnení rozsudku, odvolací súd uvádza, že Ústavný súd
Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne

judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť
podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa

môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).

13.1 Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane
vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník
konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou
a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka manžela, týkajúca sa nedostatku obsahových
náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani
argument o porušení práva na spravodlivý proces.

14. S ostatnými námietkami manžela sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV. a VI.
podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách konania.

16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd

nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho
konania priznať.17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).