Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624203179
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7624203179.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, t. č. bytom A. XXX/XX, XXX XX D. C. proti žalovanému:
Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., IČO: 36583936, so sídlom Masarykova 21, Košice, právne
zastúpenému JUDr. Jánom Mikuľakom, advokátom so sídlom Františkánska 5, 040 01 Košice, IČO: 42
104 394, o zaplatenie 27.870,93 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 28. 6. 2024 žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia

istiny vo výške 27.870,93 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 26. 7. 2016 až do zaplatenia, titulom
náhrady škody.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že v konaní je aktívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko
v minulosti bol ako fyzická osoba riadnym účastníkom dražby organizovanej a vedenej žalovaným pod
evidenčným číslom A. E.XXX/X-XXXX z podnetu CASSOVIA REALITAS Košice, s . r . o., v rámci ktorého
žalobca vydražil dňa 26. 7. 2016 rodinný dom vedený ako súbor nehnuteľností zapísaný na LV č.XXX

vedenom Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor, obec C., katastrálne územie C., a to stavba
so súp. č. XXX nachádzajúca sa na parcele reg. C č.352/1, parcela reg."C č.351 o výmere 76m2 ako
záhrady a parcela reg."C" č.352/1 o výmere 667m2, zastavané plochy a nádvoria (ďalej ako „predmet
dražby" ).

3. Dňom vydraženia 26.07.2016 sa začali všetky komplikácie, problémy a finančné straty žalobcu a
jeho manželky z konania žalovaného. Je dôkazmi preukázateľné, že nie z viny žalobcu prebiehali

súdne konania z podnetu pôvodných vlastníkov predmetu dražby o neplatnosť predmetnej dražby
organizovanej žalovaným a následne vedené aj súdne konania aj o vypratanie predmetu dražby,
ktorú musel žalobca aj so svojou rodinou po jej rekonštrukcii opustiť. Podľa údajov z listu vlastníctva
č.XXX bol po vykonanej predmetnej dražbe vedený ako vlastník žalobca s informatívnou poznámkou:
Nadobudnuté dobrovoľnou dražbou, F. XXXX/XXXX-XXX/XX a titulom nadobudnutia : Osvedčenie o
vykonaní dobrovoľnej dražby N 2073/2016, Nz 26372/2016 zo dňa 26.07.2016, F. XXXX/XXXX-XXX/XX.

4. V tejto spornej veci rozhodol aj Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp.zn.5Cdo/57/2022
rozsudkom zo dňa 30.09.2022 o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenom Okresným súdom
Spišská Nová Ves pod sp.zn.9C/270/2016, o dovolaní dražobníka a navrhovateľa dražby proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.09.2021 sp.zn.6Co/49/2021, ktorým dovolanie dražobníka, tu akožalovaného, zamietol. Najvyšší súd svoje rozhodnutie o zamietnutí dovolania vo veci určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 9C/270/2016 a Krajskom
súde v Košiciach pod sp.zn.600/49/2021 odôvodnil porušením povinnosti dražobníka.

5. K pasívnej vecnej legitimácii žalovaného žalobca uviedol, že tento je právnickou osobou, ktorá sa
podľa výpisu z Obchodného registra venuje aj organizovaniu dražieb z podnetu navrhovateľov, ktorý
zanedbal svoje povinnosti pri organizovaní a vedení dražby pod jej evidenčným číslom A. E.XXX/X-
XXXX z podnetu CASSOVIA REALITAS Košice, s. r. o., v rámci ktorého žalobca vydražil rodinný dom

vedený ako súbor nehnuteľností zapísaný na LV č.XXX v kat. území C..

6. Žalobca v odôvodnení žaloby ďalej uviedol, že sa stal riadnym účastníkom dražby dňa 26.07. 2016
vedenej žalovaným pod jej evidenčným číslom A. E.XXX/X-XXXX a následne sa stal aj vydražiteľom
predmetu dražby a podľa údajov z listu vlastníctva č. XXX bol po vykonanej predmetnej dražbe
vedený ako vlastník žalobca s informatívnou poznámkou: Nadobudnuté dobrovoľnou dražbou, F. XXXX/

XXXX-XXX/XX a titulom nadobudnutia: Osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby N 2073/2016, Nz
26372/2016 zo dňa 26.07.2016, F. XXXX/XXXX-XXX/XX.

7. Podľa znaleckého posudku č.95/2016 z podnetu obchodného partnera dražobníka bola
všeobecná hodnota predmetu dražby vyčíslená na 17.500,- EUR, ktorú finančnú čiastku žalobca

preukázateľne vyplatil za predmet dražby dražobníkovi, o čom dražobník vydal úradne evidované
Osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby N 2073/2016, Nz 26372/2016 zo dňa 26.07.2016, F. XXXX/
XXXX-XXX/XX, podľa ktorého sa dražobník stal vlastníkom predmetu dražby údajov z listu vlastníctva
č.XXX.

8. Žalobca so svojou rodinou následne ten spustošený a zdevastovaný predmet dražby na vlastné
náklady samozrejme opravil, zainvestoval finančné prostriedky do všetkých stavebných a inžinierskych
úprav predmetu dražby tak, aby bol vhodný na užívanie s celou jeho rodinou. Po právoplatnom vyhlásení
neplatnosti dražby z chyby dražobníka sa žalobca musel z opravenej nehnuteľnosti vysťahovať a opustiť
predmet dražby. Neplatnosť dražby organizovanej žalovaným dražobníkom pod číslom A. E.XXX/X-

XXXX žalobcovi a jeho rodine spôsobila finančnú škodu, ktorú žalobca popísal nasledovne:

9. V čase vysťahovania bola všeobecná hodnota predmetu ocenená znaleckým posudkom č. 121/
2023 vypracovaným súdnym znalcom Ing. Dobosom Dionýzom, ev. č. znalca 910563 posudok dňa
04.08.2023 už na čiastku 41.600,- EUR. Rozdiel medzi finančnými hodnotami predmetu dražby po

vydražení 17.500,- EUR a po všetkých opravách s cieľom bývania 41.600,- EUR je 24.100,- EUR, ktorá
tvorí prvú zložku finančnej straty, ktorú žalobcovi spôsobil žalovaný.

10. Navyše pôvodný vlastník predmetu dražby si nárokoval od žalobcu po prehratom súdnom spore z
dôvodu chyby dražobníka náhradu trov súdneho konania, ktoré žalobca splácal v súlade s dohodou s

jeho právnym zástupcom, ktorý nakoniec aj tak riešil vec exekučným konaním č. 111EX 1030/22 proti
osobe žalobcu s finančným nárokom celkovo až 1.775,93 EUR.

11. Na preukázanie hodnoty predmetu dražby pred vynúteným vyprataním sa z opraveného rodinného
domu, si musel žalobca objednať súdneho znalca, ktorý ku dňu 04.08.2023 ohodnotil opravený predmet

dražby a za znalecký posudok musel žalobca uhradiť celkom spolu: 1. 995 ,00 EUR (v dvoch splátkach
1.498,-EUR dňa 26.07.2023 a 497,-EUR dňa 04.08.2023)

12. S účasťou v dražbe organizovanej žalovaným, so zabezpečením opravy domu a jeho následného
zariadenia nábytkom a následne s vynúteným vyprataním sa z opraveného predmetu dražby súviselo

veľa ďalších nákladov, ktoré žalobca nevie súdu preukázať, preto vychádza iba z tých údajov, ktoré sú
nesporne preukázateľné. V závere zhrnul, že od žalovaného požaduje preukázateľné sumy: 24.100,00
EUR ako rozdiel medzi znaleckými hodnotami predmetu dražby ako takého, 1.775,93 EUR exekučné
náklady z podnetu právnika pôvodného vlastníka predmetu dražby aj napriek tomu, že sa žalobca
dohodol s právnikom pôvodného vlastníka predmetu dražby na postupnom splácaní trov konania,

1.995,00 EUR cena znaleckého posudku spracovaného tesne pred vyprataním sa z opraveného
predmetu dražby, čo spolu činí sumu vo výške: 27.870,93 EUR.. Žalobca má zato, že za všetky tieto
náklady zodpovedá priamo dražobník, teda žalovaný, ktorého žalobca informoval o svojich finančných
nárokoch, písomne ho žiadal o náhradu škody. Žalovaný na výzvy žalobcu reagoval iba s odvolanímsa na jeho poistnú zmluvu formou ohlásenej poistnej udalosti z podnetu vydražiteľa, teda žalobcu. Zo
strany žalovaného sa tak preukázateľne prejavuje barbarstvo a hyenizmus voči osobe žalobcu a celej
jeho rodine. Z úmyselného klamlivého konania žalovaného tak žalobcovi vznikla preukázateľná finančná

škoda, ktorej náhrady sa žalobca predmetnou žalobou voči žalovanému domáha.

13. Spolu so žalobou predložil žalobca súdu dôkazné listiny, a to fotodokumentáciu v počte 8-krát
interiéru vydraženého rodinného domu z roku 2021, zápisnicu o odovzdaní a prevzatí predmetu dražby
vyhotovenú Profesionálnou dražobnou spoločnosťou, s. r. o., Masarykova 21, Košice zo dňa 12. 3. 2020,

exekučný príkaz vydaný v exekučnom konaní pod č. 111EX/1030/22-21 Exekútorského úradu Košice
JUDr. Michalom Mazúrom, súdnym exekútorom, upovedomenie o začatí exekúcie č. 111EX/1030/22,
a záznam z rokovania v Advokátskej kancelárii JUDr. Jána Burociho, s. r. o. Spišská Nová Ves medzi
A. B. a advokátom, ktorého A. B. požiadal o splátkový kalendár k úhrade trov konania sp. zn.
16C/174/2016, faktúru zo dňa 27. 7. 2023 odberateľa B. G. od dodávateľa TEMAJ, s. r. o., Tomášikova,
Bratislava vystavenú na sumu 497,- eur za vyhotovenie znaleckého posudku pri ocenení rodinného

domu s príslušenstvom, ďalšiu faktúru zo dňa 27. 7. 2023 odberateľa G. B., dodávateľa TEMAJ, s. r.
o. Bratislava na sumu 1.498,- eur za zabezpečenie znaleckého posudku, poslednú stranu znaleckého
posudku č. 121/2023 vyhotoveného H. I. I., ktorá obsahuje rekapituláciu všeobecnej hodnoty rodinného
domu č. XXX s príslušenstvom na sumu 41.600,- eur.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu.
Nie je si vedomý žiadneho (ne)konania, ktoré mohlo mať vplyv na vznik žalobcom uplatnenej škody.
Porušenie povinnosti dražobníka (žalovaného v tomto konaní), od ktorého si žalobca uplatňuje náhradu
škody, nie je v žalobe žiadnym spôsobom špecifikované, resp. absentuje opis skutočností akým konaním
došlo k porušeniu povinnosti, čo malo za následok žalobcom tvrdený vznik škody. Žalobca síce v

žalobe uvádza, že „Najvyšší súd svoje rozhodnutie o zamietnutí dovolania vo veci určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 9C/270/2016 a Krajskom
súde v Košiciach pod sp. zn. 6Co/49/2021 odôvodnil porušením povinnosti dražobníka!“, avšak úplne
absentuje na základe akého právneho, resp. skutkového základu mal žalovaný spôsobiť žalobcovi
škodu. Citoval ustanovenie § 132 ods. 1 a 2 C.s.p., s poukazom na ktoré uviedol, že žaloba neobsahuje

podstatné náležitosti vyžadované zákonom – opísanie rozhodujúcich skutočností a pripojenie dôkazov
na preukázanie tvrdení žalobcu.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedenej citácie, žalobca si uplatňuje svoj nárok v nadväznosti na konanie o
neplatnosť dobrovoľnej dražby vedenom pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod č. 9C/270/2016.

Žalovanému, ako strane sporu, je tento spor známy, preto uvádza rozhodujúce skutočnosti majúce vplyv
na výsledok sporu.
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 20.06.2017, č.k. 9C/270/2016-119 žalobu o
neplatnosť dobrovoľnej dražby zamietol. Okrem iných dôvodov súd prvej inštancie konštatoval, že je
pravdou, že nebolo v konaní preukázané zverejnenie oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce, mal

však za to, že uvedené nemalo za následok ujmu na právach žalobcu, pretože informácia o vykonaní
dražbybolazverejnenánadraženejnehnuteľnosti,ajvregionálnychnovinách,apretoovykonanídražby
bola informovaná dostatočne široká verejnosť, ktorá by mala záujem zúčastniť sa dražby predmetnej
nehnuteľnosti.

16. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal pôvodný vlastník draženej nehnuteľnosti
odvolanie o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 5Co/475/2017.
Odvolací súd rozsudkom zo dňa 10.07.2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V odôvodnení
rozsudku uviedol, že v konaní neboli porušené predpisy, došlo k zverejneniu o dražbe v Obchodnom
vestníku na internete aj v regionálnych novinách, predmet dražby bol označený v súlade so zákonom

malou chybičkou bolo, že nebolo preukázané zverejnenie oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce.
To ale neznamená neplatnosť dražby. Nedošlo k ujme na právach žalobcu, keďže informácia o vykonaní
dražby bola zverejnená na draženej nehnuteľnosti aj v regionálnych novinách.

17. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali pôvodní vlastníci nehnuteľnosti dovolanie, v ktorom uviedli,

že nedodržaním povinnosti oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce nedošlo k splneniu oznamovacej
povinnosti podľa § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom porušenie ustanovení tohto
zákona malo za následok neplatnosť dražby. Poukázali na stanovisko NS SR, že nie každé porušeniepovinnosti automaticky znamená neplatnosť dražby avšak boli toho názoru, že porušenie oznamovacej
povinnosti nie je iba zanedbateľnou a formálnou chybou.

18. Najvyšší súd SR o podanom dovolaní uznesením zo dňa 25.02.2021, v konaní vedenom pod sp.
zn. 5Cdo/241/2018 rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.07.2018, sp. zn. 5Co/475/2017
v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia
dovolací súd uviedol, že dospel k záveru, že porušenie povinnosti dražobníka zverejniť najmenej 15 dní
vopred oznámenie o dražbe, ak je jej predmetom byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť,

na úradnej tabuli obce, na území ktorej sa predmet dražby nachádza, je takým porušením zákona o
dražbách, v prípade ktorého môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby.

19. V nadväznosti na uvedené uznesenie NS SR žalovaný v 3. rade (žalobca v tomto konaní) vyžiadal
z obce Švedlár potvrdenie o zverejnení oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce Švedlár zo dňa

14.04.2021, vystavené starostom obce Švedlár, záznam z registratúrneho denníka zo dňa 21.06.2016 a
samotné oznámenie o dobrovoľnej dražbe spolu so sprievodným listom s podacou pečiatkou obecného
úraduŠvedlár,ktorýmibolopreukázané,žeoznámenieodobrovoľnejdražbebolozverejnenénaúradnej
tabuli obce Švedlár dňa 21.06.2016. Uvedené potvrdenie doručil konajúcemu súdu aj žalovaný v 2. rade
(žalovaný v toto konaní).

Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp.zn. 6Co/49/2021 opätovne prejednal odvolanie
pôvodného vlastníka dražených nehnuteľností a vychádzajúc z právneho názoru NS SR vysloveného
vo vyššie uvedenom uznesení rozhodnutie súdu prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.09.2021 zmenil
tak, že podanej žalobe vyhovel a určil dražbu nehnuteľností za neplatnú. Na predložený dôkaz odvolací
súd neprihliadal a to s poukazom na ustanovenie § 366 v spojení s ust. 373 ods. 4 CSP.

20. Žalovaný poukázal na to, že z jeho strany, ako dražobníka, nedošlo ku žiadnemu porušeniu zákona
o dobrovoľných dražbách, riadne a včas si splnil všetky povinnosti vyplývajúce z tohto zákona. Súd prvej
inštancie, ako aj odvolací súd dospeli k rovnakým záverom, pričom ku zmene v rozhodnutiach došlo až
na základe uznesenia NS SR. Napriek tomu, že v rámci konania bol v nadväznosti na rozhodnutie NS SR

predložený dôkaz o splnení všetkých povinností v rámci konanej dražby (ktorý dovtedy nebol potrebný),
pri opätovnom posúdení odvolania pôvodného vlastníka nehnuteľností Krajský súd v Košiciach na tento
dôkaz neprihliadal, aj keď s prihliadnutím na závery súdov nižšieho stupňa tento dôkaz sa nejavil ako
významný.
Tým, že Krajský súd v Košiciach pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov vykonaných pred súdom prvej

inštancie, t.j. pri absencii dôkazu o zverejnení oznámenia o dobrovoľnej dražbe na úradnej tabuli obce
Švedlár, bola dražba vyhlásená za neplatnú. K vyhláseniu dobrovoľnej dražby za neplatnú nedošlo z
dôvodu porušenia povinnosti žalovaného (dražobníka), ako to nesprávne uvádza žalobca, ale z dôvodu
nepredloženia dôkazu, a tým nepreukázaniu správnosti postupu dražobníka.
Ak by k predloženiu tohto dôkazu došlo riadne a včas, bolo možné odvrátiť nepriaznivý výsledok.

Žalovaný zdôrazňuje, že predložiť tento chýbajúci dôkaz mohla ktorákoľvek zo strán sporu a to vrátane
žalobcu v tomto konaní. Rozhodnutie v spore vedenom pod sp.zn. 9C/270/2016 je aj výsledkom
(ne)činnosti žalobcu v tomto konaní.

21. K nároku žalobcu v sume 24.100,- €, ktorý predstavuje rozdiel medzi hodnotou vydražených

nehnuteľností (17.500 €) a ich hodnotou po všetkých opravách (41.600 €), žalovaný uviedol, že nenesie
zodpovednosť za konanie žalobcu, ktorý od počiatku vedel že nadobúda nehnuteľnosti prostredníctvom
dobrovoľnej dražby. Rovnako mal vedomosť o existencii súdneho konania o neplatnosť tejto dražby
a riziku s tým spojeným. Napriek týmto skutočnostiam dobrovoľne zhodnotil predmetné nehnuteľnosti,
ktoré sa na základe výsledku rozhodnutia súdov vrátili späť do vlastníctva pôvodných vlastníkov. Tým,

že došlo ku zhodnoteniu cudzej nehnuteľnosti, bol žalobca oprávnený žiadať o vydanie bezdôvodného
obohatenia od vlastníkov tejto nehnuteľnosti.

22. K ďalšiemu uplatnenému nároku vo výške 1.775,93 €, z titulu náhrady trov konania a následného
vymáhania v exekučnom konaní č. 111EX 1030/22, žalovaný uviedol, že v žalobe úplne absentuje opis

skutočností preukazujúcich uplatnený nárok a hlavne prepojenie tohto konania s konaním žalovaného,
ktoré malo vplyv na vznik škody. Len z dôkazov pripojených k žalobe je možné vyčítať, že exekúcia bola
vedená na základe exekučného titulu na peňažné plnenie č. 16C/174/2016 zo dňa 26.04.2022 vydaného
Okresným súdom Spišská Nová Ves, ktoré sa stalo právoplatným dňa 26.04.2022 a vykonateľným dňa11.10.2022. Žalovaný nemá vedomosť o žiadnom takomto konaní, nebol jeho účastníkom, jeho predmet
ako ani výsledok mu známy nie je. Žiadnym spôsobom nie je tvrdená ani preukázaná dôvodnosť tohto
nároku voči žalovanému, pričom pri absencii podstatných skutočností nie je možné vyjadriť sa k tomuto

nároku a riadne uplatniť svoje procesné práva.

23. K ďalšiemu nároku v sume vo výške 1.995 € ako „ceny znaleckého posudku spracovaného tesne
pred vyprataním sa z opraveného predmetu dražby“ žalovaný opätovne poukázal na to, že absentuje
opis skutočností preukazujúcich oprávnenosť tohto nároku voči nemu. Podľa príloh pripojených k žalobe

je tento nárok tvorený súčtom súm vyplývajúcich z faktúry č. 230100043 vo výške 497 € a faktúry č.
230100040 vo výške 1.498 €. Obe faktúry sú vystavené dňa 27.07.2023 (rok pred podaním žaloby) a
na meno G. B.. Podľa textu na uvedených faktúrach malo byť predmetom zabezpečenie znaleckého
posudku. Podľa pripojených dvoch strán znaleckého posudku bol tento vypracovaný vo veci stanovenia
všeobecnej hodnoty rodinného domu č. s. XXX v k.ú. C.; na účel vysporiadania majetku. Suma 1.995
€ za zabezpečenie znaleckého posudku je neprimeraná a vymykajúca sa bežným odplatám za túto

činnosť, najmä ak obvyklá odmena znalca sa pohybuje od cca 250 do cca 600 € podľa náročnosti.
Okrem uvedeného sú faktúry (ako podklad pre uplatnený nárok) vystavené na inú osobu ako je žalobca
a zároveň je posudok vypracovaný na účel nesúvisiaci s týmto konaním. Listiny pripojené k žalobe
nesúvisia s týmto konaním osobou (G. B. nie je stranou sporu), časovo (boli vykonané rok pred podaním
žaloby, ako ani účelom (posudok je vypracovaný na účel vysporiadania majetku). Pripojené dokumenty

ani nie je možné považovať za znalecký posudok, keďže žalovanému boli doručené len dve strany. Za
daného stavu sa žalovaný nevie vyjadriť k tomuto nároku a uplatniť svoje procesné práva.

24. K požadovanému úroku z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 27.870,93 € od 26.07.2016 do
zaplatenia, žalovaný uviedol, že nielenže neuznáva nárok na náhradu škody, ale rozporuje aj úrok z

omeškania od 26.07.2016, čo bol dátum konania dražby. V danom čase sa žalovaný nemohol dostať do
omeškania, pričom pri nedostatku dôkazov je možné úrok z omeškania priznať najskôr ku dňu doručenia
žaloby.

25. Nad rámec vyššie uvedeného je žalovaný toho názoru, že nárok na náhradu škody je premlčaný.

Citoval ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na náhradu škody
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Rozsudok
Krajského súdu v Košiciach z 21.09.2021, sp.zn. 6Co/49/2021, ktorým došlo k právoplatnému ukončeniu
konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2021. Tým, že žalobca
bol účastníkom tohto konania, uvedeným dňom mu začala plynúť premlčacia doba pre uplatnenie

akýchkoľvek nárokov spojených dražbou, resp. jej neplatnosťou.

26. V závere písomného vyjadrenia k žalobe žalovaný uviedol, že si je vedomý nepriaznivej situácie, do
ktorej sa žalobca dostal v nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.09.2021. V
rámci vzájomnej komunikácie so žalobcom sa snažil nájsť riešenie tejto situácie, avšak jeho možnosti sú

limitované, čo žalobca nevedel akceptovať. Počas roka 2024 žalovaný kontaktoval Allianz – Slovenskú
poisťovňu,a.s.,sktoroumáuzatvorenúzmluvuopoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
profesie, avšak žalovanému bola doručená žaloba ešte pred posúdením daného prípadu poisťovňou.

27. Žalovaný (aj pri snahe pomôcť žalobcovi) je toho názoru, že z jeho strany nedošlo k porušeniu

jeho povinností ako dražobníka pri výkone dobrovoľnej dražby, ako ani ku spôsobeniu škody, ako to v
žalobe uvádza žalobca. Výsledok konania vedeného Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp.zn.
9C/270/2016, je dôsledkom procesného pochybenia účastníkov tohto konania, vrátane žalobcu v tomto
konaní. V prípade, ak sa konajúci súd nestotožní s názorom žalovaného a dospeje k záveru, že nie sú
splnené podmienky pre zamietnutie žaloby, žalovaný navrhuje, aby súd pripojil súdny spis z konania

vedeného Okresným súdom Spišská Nová Ves pod č. 9C/270/2016.
Na základe vyššie uvedeného je žalovaný je toho názoru, že žaloba nespĺňa náležitosti stanovené
Civilným sporovým poriadkom, z jeho strany nedošlo ku žiadnemu (ne)konaniu, ktoré mohlo mať za
následok vznik škody žalobcovi a v neposlednom rade je nárok žalobcu premlčaný. Navrhuje preto, aby
konajúci súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

28. K písomnému vyjadreniu k žalobe žalovaný predložil dôkazné listiny, a to rozsudok sp. zn.
6Co/49/2021 Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21. 9. 2021.29. Žalobca v replike k písomnému vyjadreniu žalovaného uviedol, že stanovisko právneho zástupcu
žalovaného považuje za nemorálne, v prospech úžerníckej dražobnej spoločnosti a v neprospech
bežného občana a jeho rodiny. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného vyplýva, že tento popiera

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, čo je neakceptovateľné. Prenesenie zodpovednosti žalovaného
na ktorúkoľvek zo strán sporu je príkladom právnického hyenizmu. Je samozrejmé, že žalovaný mal
povinnosť predložiť dôkaz o zverejnení oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce Švedlár, a že túto
povinnosť zanedbal práve on, následkom čoho musel žalobca po rekonštrukcii vydraženého rodinného
domu vrátiť ho pôvodnému majiteľovi. Rozhodnutie o neplatnosti dražby je tak spôsobené jednoznačne

vinou žalovaného, a všetky náklady špecifikované v žalobe preto majú priamy súvis s rozhodnutím o
neplatnosti dražby, ktorú organizoval a zanedbal žalovaný.

30.Pokiaľžalovanýtvrdí,žejepoistenývočichybámzosvojejdražobnejčinností,nechsináhraduškody,
ktorú spôsobil žalobcovi aktívne uplatňuje v poisťovni tak, ako mu to oznámil v písomnom stanovisko zo
dňa 06.05.2024. Žalobca má zato, že bolo povinnosťou žalovaného konať spôsobom k náhrade škody,

a to už v čase, keď žalobca bol nútený vysťahovať sa z rodinného domu vedeného na LV č.XXX,
kat. územie C..

31. V ďalšej časti písomného vyjadrenia – repliky žalobca zopakoval odôvodnenie pôvodnej žaloby, kde
uvádza a popisuje opakovane všetky skutočnosti odo dňa vydraženia rodinného domu, teda odo dňa 26.

7. 2016, až po jeho vypratanie. S poukazom na uvedené na podanej žalobe žalobca v celom rozsahu
trval.
K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného sa žalobca v replike nevyjadril.

32. Žalovaný v duplike opätovne poukázal na to, že k vyhláseniu dražby za neplatnú nedošlo z dôvodu

jeho pochybenia ako dražobníka počas realizácie dražby, ale z dôvodu nepredloženia dôkazu v konaní o
neplatnosť dražby vedenom Okresným Spišská Nová Ves č. 9C/270/2016, preto naďalej nárok žalobcu
neuznáva v celom rozsahu.
Nad rámec dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nedisponuje znaleckým
posudkom č. 121/2023 vypracovaným H. I. I. s výnimkou jeho dvoch strán, ktoré žalobca predložil

k žalobe. Podľa titulnej strany uvedeného posudku bol tento vyhotovený vo veci stanovenia všeobecnej
hodnoty rodinného domu č.s. XXX v k.ú. C. na účel vysporiadania majetku. Žalovanému doručené
dve strany nie je možné považovať za znalecký posudok, nie je zrejmé akým spôsobom znalec
dospel k uvedenej sume ako ani to, či nedošlo k zásahu do posudku. Nie je zrejmý rozsah
vykonanej rekonštrukcie, zhodnotenie nehnuteľnosti, ako ani nie je možné posúdiť správnosť uvedenej

sumy. Predložené dve strany nie je možné považovať za znalecký posudok. Žalovaný nesúhlasí s
uplatneným nárokom a žalobcom určenou výškou škody a zároveň je toho názoru, že v prípade
zhodnotenia nehnuteľnosti je tento nárok potrebné uplatniť voči vlastníkovi nehnuteľnosti z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia, nie voči žalovanému.

33. K zvyšným sumám, ktorých sa žalobca domáha, uviedol tie isté skutočnosti ako v písomnom
vyjadrení k žalobe, k čomu dodal, že absentuje popis skutočností preukazujúcich oprávnenosť týchto
nárokov. Dodal, že sa mu podarilo zabezpečiť vyúčtovanie znalečného vystavené znalcom H. I. I. za
vypracovanie znaleckého posudku č. 121/2023 pre spol. TEMOJ, s. r. o., podľa ktorého účtovná suma
je 205,- eur, v porovnaní s ktorou žalobcom uplatnený nárok vysoko prevyšuje znalcom uplatnenú

odplatu.Ktomupredložildôkaznúlistinu–daňovýdokladč.121/2023snázvomVyúčtovanieznalečného
dodávateľom H. I. I., J. XXX, J., objednávateľ TEMAJ, s. r. o. Bratislava, podľa ktorej je fakturovaná za
vypracovanie znaleckého posudku suma 205,- eur s dátumom splatnosti 18. 8. 2023.

34. V závere dupliky žalovaný uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, kde nárok

žalobcu neuznáva
a) v celosti z dôvodu, že nezanedbal svoje povinnosti pri výkone dobrovoľnej dražby, ale táto bola
vyhlásená za neplatnú z dôvodu nepredloženia dôkazu. Predmetný dôkaz v súdnom konaní bola
oprávnená predložiť ktorákoľvek z procesných strán, vrátane žalobcu v tomto konaní,
b) v prípade sumy 24.100 € žalobca nepreukázal oprávnenosť tohto nároku, neuvádza žiadne

skutočnosti a dôkazy preukazujúce konanie žalobcu majúceho vplyv na vznik uplatnenej škody a
zároveň je nárok potrebné uplatniť voči vlastníkovi nehnuteľnosti z titulu bezdôvodného obohatenia –
zhodnotenia jeho nehnuteľnosti,c) v prípade sumy 1.775,93 €, predmetné konanie bolo vedené výlučne len na základe rozhodnutia
žalobcu, pričom jeho začatie, priebeh a výsledok bol mimo sféry vplyvu žalovaného a zároveň, k
navýšeniu vymáhanej sumy došlo z dôvodu nesplnenia povinnosti žalobcu,

d) v prípade sumy 1.995 €, táto je neprimeraná voči odplate za vypracovanie znaleckého posudku (205
€), aký má konanie žalovaného vplyv vznik uplatnenej sumy a žalobca nie je v tomto prípade aktívne
legitimovaný.
Nad rámec uvedeného je žalovaný toho názoru, že nárok žalobcu je premlčaný, preto navrhuje, aby súd
žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

35. Žalobca bez vyzvania zo strany súdu reagoval na dupliku písomným vyjadrením zo dňa 14. 11. 2024,
ku ktorému predložil kópiu znaleckého posudku č. 121/2023 (čl.83 až 123 spisu), ktorá bola protistrane
doručená na vedomie.

36. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21. 11. 2024, ktorého sa žalobca osobne nezúčastnil, svoju

neúčasť písomne ospravedlnil, súhlasil s rozhodnutím za jeho neprítomnosti a opakovane žiadal, aby
súd rozhodol o jeho žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktorej súd rozhodol samostatným
uznesením.

37. Súd nároky žalobcu posudzuje podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

38. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov navrhovateľ dražby zodpovedá za vady predmetu dražby, ktoré mu boli alebo mali byť pri
podaní návrhu na uskutočnenie dražby známe a neupozornil na ne včas dražobníka v zmluve o vykonaní

dražby.

39. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia
o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku
a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá

vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.

40. Podľa § 33 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. dražobník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani
pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. Dražobník zodpovedá i za škodu

spôsobenú tretím osobám postupom licitátora; tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

41. Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol
zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať.

42. Podľa § 33 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. navrhovateľ dražby zodpovedá aj za škodu spôsobenú
neoznámením osôb podľa § 17 ods. 5 písm. b) až e); tejto zodpovednosti sa zbaví, len ak preukáže, že
o takýchto osobách nemohol vedieť ani s vynaložením náležitej starostlivosti.

43. Podľa § 33 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. ak vykonala dražbu osoba, ktorá na to nebola oprávnená,
zodpovedá za škodu spôsobenú uskutočnením dražby; tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

44. Podľa § 33 ods. 8 zákona č. 527/2002 Z. z. osoba povinná vydať predmet dražby zodpovedá
vydražiteľovi za škodu spôsobenú omeškaním s odovzdaním predmetu dražby.

45. Ustanovenie § 33 obsahuje normy upravujúce zodpovednosť, ktoré zákonodarca nazval
zjednocujúcim termínom osobitná zodpovednosť, ktorá v sebe okrem iného integruje zodpovednosť
za škodu dražobníka a osobitne zodpovednosť dražobníka pri postupe licitátora. Ako je zrejmé,
predmetné ustanovenie upravuje lex specialis normy týkajúce sa jednotlivých ustanovení zodpovednosti

a zodpovedných subjektov na báze kombinácie objektívnej zodpovednosti a zodpovednosti za zavinenie
s tým, že všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka sa použijú
na všetky ustanovením § 33 neupravené otázky. Zodpovednosť za škodu podľa citovaného zákonného
ustanovenia je obvyklým civilistickým inštitútom a na jej aplikáciu sa vyžaduje kumulatívne splneniezákonných podmienok deliktuálnej spôsobilosti škodcu, vzniku škody, príčinnej súvislosti medzi konaním
škodcu a vznikom škody a podľa povahu zodpovednosti aj prípadné zavinenie, ako subjektívny vzťah
škodcu k spáchanej škode. V tejto súvislosti absolútna väčšina ustanovení Občianskeho zákonníka

o škode upravujúcich všeobecné otázky je na režim dražieb použiteľná (z pohľadu Občianskeho
zákonníka sa tak prirodzene použije ustanovenie o premlčaní nároku na náhradu škody, o rozsahu
nároku a podobne), pričom pokiaľ ide o charakter a povahu zodpovednosti za škodu, skutkovú podstatu
spôsobeniaškodyprotiprávnymkonanímazodpovednostnésubjektyustanovujeakolexspecialisZákon
o dobrovoľných dražbách. Z pohľadu povahy zodpovednosti ide o zodpovednosť objektívnu, teda nie

je nevyhnutné zavinenie dražobníka pri porušení povinnosti a zákonodarca ustanovil aj jeden liberačný
dôvod, podľa ktorého sa dražobník zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri
vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. Pri posudzovaní protiprávnosti konania
dražobníka je potrebné brať ohľad aj na aspekt odbornej starostlivosti, ktorá sa s jeho statusom spája
a je to práve dražobník, ktorý musí ako profesionál vedieť a byť spôsobilý za každých okolností konať
v súlade so zákonom.

46. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

47. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

48. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

49. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

50. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

51. Podľa § 106 ods. 3 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným

činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať
rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

52. V konaní neboli sporné tvrdenia žalobcu, v ktorých uvádza skutočnosti týkajúce sa dražby konanej

dňa 26. 7. 2016, ktorá bola organizovaná na podnet spoločnosti CASSOVIA REALITAS Košice, s. r. o.,
ktorú vykonával žalovaný, na ktorej vydražil žalobca nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX v kat. území
C., a to rodinný dom č. súp. XXX a parc. č. 351 o výmere 76 m2 – záhradu a parc. č. 352/1 o výmere
667 m2 – zastavané plochy a nádvoria.

53. Neboli sporné tvrdenia týkajúce sa dôvodu, pre ktorý musel žalobca vrátiť vydraženú nehnuteľnosť
pôvodným vlastníkom K. L. a M. L..

54. Nespornosť ďalších tvrdení o vyslovení neplatnosti dražby vyplýva z dôkazného spisu tunajšieho
súdu pripojeného súdom pod sp. zn. 9C/270/2016. V predmetnej prejednávanej veci okresný súd

prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 20. 6. 2017, ktorým žalobu o neplatnosť dobrovoľnej
dražby na návrh žalobcu K. L. zamietol. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/475/2017, v ktorom súd druhej inštancie okrem
iného konštatoval, že neboli porušené predpisy zo strany dražobnej spoločnosti, takže nedošlo k ujme
na právach žalobcu, keďže informácia o vykonaní dražby bola zverejnená na draženej nehnuteľnosti aj

v regionálnych novinách.

55.PopodanídovolaniaNajvyššísúdSRuznesenímzodňa25.2.2021sp.zn.5Cdo/241/2018rozsudok
súdu druhej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.Následne rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/49/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 21. 10. 2021, bol rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 9C/270/2016-119 zmenený a súd určil, že
dražba nehnuteľností na LV č. XXX v kat. území C. je neplatná. Zároveň súd priznal žalobcovi nárok na

náhradu trov konania voči žalovaným CASSOVIA REALITAS Košice, s. r. o., Profesionálnej dražobnej
spoločnosti, s. r. o. Košice, A. B. a M. L.. Žalovaný A. B. bol v uvedenom konaní zastúpený Advokátskou
kanceláriou Bečarik & partners, s. r. o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi, ktorý rozsudok prevzal dňa 5. 10.
2021. Po prevzatí rozsudku ďalšími pasívne legitimovanými subjektami, ako už bolo vyššie uvedené,
rozsudok o určení neplatnosti dražby nadobudol právoplatnosť dňa 21. 10. 2021.

56. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/49/2021 podali dovolanie žalovaní v 1. a 2.
radevzastúpeníadvokátomJUDr.JánomMikuľákom.Žalovanýv3.radeA.B.av4.radeM.L.dovolanie
proti pozmeňujúcemu rozsudku nepodali.
Následne Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Cdo/57/2022-353 zo dňa 30. 9. 2022 dovolanie
žalovaných v 1. a 2. rade zamietol. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23. 11. 2022.

57.Vkonanínebolospornéďalšietvrdeniežalobcu,čožalovanástrananepopierala,žepoprávoplatnom
vyhlásení rozsudku o neplatnosti dražby sa žalobca musel z opravenej nehnuteľnosti vysťahovať, teda
opustiť predmet dražby. Ako v žalobe, tak aj vo všetkých písomných vyjadreniach žalobca opakuje, že
z vydraženej nehnuteľnosti „sa musel vysťahovať po právoplatnom vyhlásení neplatnosti dražby“.

58. Súd z registra tunajšieho súdu – dôkazných listín pripojených na návrh žalovaného zistil, že
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/10/2022-95 bola žalovanému určená
povinnosť vypratať nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX v kat. území C. v lehote 60 dní od právoplatnosti
rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 5Co/67/2023-150 dňa 31. 5. 2024 a vykonateľnosť dňa 31. 7. 2024. Žalobca
sa v tomto konaní voči žalovanému domáha náhrady škody podľa ustanovení § 33 ods. 3 zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Pasívnu legitimáciu žalovaného odôvodňuje tým, že
je právnickou osobou, ktorá ako organizátorka dražby dňa 26. 7. 2016 zanedbala svoju povinnosť
pri organizovaní a vedení dražby, pričom príčinná súvislosť medzi spôsobenou škodou a zavinením

žalovaného vyplýva z odôvodnenia a výroku rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/49/2021,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 10. 2021.

59. Výšku škody vyšpecifikoval, a to sumu 24.100,- eur, ako rozdiel sumy medzi hodnotou vydraženého
rodinného domu v čase dražby a hodnotou, ktorá bola vyčíslená znaleckým posudkom vyhotoveným

H. I. I. č. 121/2023. Ďalšiu sumu vo výške 1.775,93 eur žalobca odôvodňuje ako škodu, ktorá mu bola
spôsobená náhradou trov súdneho konania v exekučnej veci 111EX/1030/22, ďalšiu škodu vo výške
1995,00 eur odôvodňuje ako odmenu znalcovi za vyhotovenie znaleckého posudku.

60. Žalovaný rozporuje žalobcom všetky ním vyšpecifikované sumy, k čomu uvádza, že žalobca

nepreukazuje príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním žalovaného. Namieta, že
žalobca nepredložil dostatočné dôkazy, teda prostriedky procesného útoku na preukázanie vyčíslenia
výšky škody, ako aj samotného nároku.

61. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania proti všetkým jednotlivo vyčísleným nárokom

žalobcu, teda voči žalobe ako celku s odôvodnením, že žaloba bola podaná po uplynutí 2-ročnej
subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá začala žalobcovi plynúť dňom 21. 10. 2021, teda rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/49/2021, výrokom ktorého bola dražba zo dňa 20. 6. 2017
vyhlásená za neplatnú.

62. Nakoľko žalovaný vzniesol proti nároku žalobcu námietku premlčania, súd sa prednostne
zaoberal predmetnou vznesenou námietkou a po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že
vznesená námietka žalovaným je dôvodná. K uvedenému právnemu posúdeniu súd dospel na základe
nasledujúceho:

63. Pri právach na náhradu škody sa ustanovuje jednak subjektívna premlčacia doba, ktorá plynie odo
dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a objektívna 3-ročná premlčacia
doba, ktorá plynie odo dňa, kedy došlo ku škodovej udalosti. Objektívna premlčacia doba je 3 roky, priškode spôsobenej úmyselne 10 rokov; pre škodu spôsobenú na zdraví nie je objektívna premlčacia doba
vôbec ustanovená.

64. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu škody v sume 27.870,93 eur s prísl., ku
ktorej malo dôjsť zavinením žalovaného, ktorý zanedbal svoju povinnosť dražiteľa pri organizovaní
a vedení dražby pod č. B. XXX/X-XXXX, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX,
ktorá dražba bola vyhlásená rozsudkom súdu za neplatnú z dôvodu porušenia povinností dražobníka.
Z uvedeného je zrejmé, že nárok žalobcu je potrebné posudzovať podľa § 33 ods. 3 zákona č. 527/2002

Z. z. o dobrovoľných dražbách. Nakoľko premlčanie predmetného nároku nie je upravené v zákone č.
527/2002 Z. z., teda neplatí osobitná úprava obsiahnutá v tomto zákone, premlčanie nároku na náhradu
škody žalobcu sa posudzuje podľa ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, z dôkazného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/270/2016,
k právoplatnému ukončeniu konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby došlo rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/49/2021, výrokom ktorého bola dražba zo dňa 20. 6. 2017 vyhlásená

za neplatnú. Uvedeným dňom začala žalobcovi plynúť premlčacia doba pre uplatnenie akýchkoľvek
nárokov spojených s dražbou, resp. s jej neplatnosťou, ktorá uplynula dňom 21. 10. 2023. Nakoľko
žaloba bola podaná dňa 28. 6. 2024, nárok žalobcu je v celom rozsahu z dôvodu vznesenej námietky
premlčania zo strany žalovaného, premlčaný. Žaloba je podaná po 2-ročnej subjektívnej premlčacej
lehote (3-ročná objektívna premlčacia lehota neuplynula, avšak pre uplatnenie nároku na náhradu škody

je potrebné, aby bola dodržaná ako subjektívna, tak aj objektívna premlčacia lehota).

65. Je potrebné pripomenúť, že aj keď v predmetnej veci bolo vedené dovolacie konanie, dovolanie
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/49/2021 (ktoré dovolanie nebolo podané A.
B.), bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5Cdo/57/2022 zo dňa 30. 9. 2022 odmietnuté,

pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23. 11. 2022. Žalobca v úvode odôvodnenia svojej žaloby
poukazujenapredmetnýrozsudokNajvyššiehosúduSR,odprávoplatnostiktoréhozrejmesadomnieva,
že začína plynúť 2-ročná subjektívna a 3-ročná objektívna premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku
na náhradu škody. Žalobca sa v replike, ani v ďalších písomných vyjadreniach nevyjadruje k žalovaným
vznesenej námietky premlčania a nepredkladá žiadne nové dôvody, resp. prostriedky procesného útoku,

ktorými by preukázal, že jeho nárok na náhradu škody nie je premlčaný. Súd v súvislosti s posudzovaním
subjektívnej premlčacej lehoty poukazuje okrem vyššie uvedeného odôvodnenia v zmysle § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka aj na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 9C/10/2022, v ktorým bola žalovanému
určená povinnosť vypratať vydraženú nehnuteľnosť. V bode 22. predmetného rozsudku sa okrem
iného uvádza, že otázka platnosti dobrovoľnej dražby bola právoplatne vyriešená rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/49/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 10. 2021, pričom výrok
tohto rozhodnutia súdu je záväzný nielen pre strany sporu, ale aj štátne orgány, ktoré musia toto
rozhodnutie plne rešpektovať. Súd poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS/220/2009 zo dňa 2. 6. 2009, podľa ktorého všeobecný súd nemôže nekonať a nerozhodovať vo
veci len z dôvodu, že v súvisiacom spore je začaté dovolacie konanie. Z uvedeného vyplýva, že žalobca

aj dňa 22. 2. 2022 (začiatkom plynutia premlčacej lehoty je však deň 21. 10. 2021), kedy bol podaný
návrh na vypratanie vydraženej nehnuteľnosti, resp. jeho doručením žalobcovi, mal vedomosť o tom, že
sa mohol domáhať svojich nárokov voči žalovanému. Nakoľko však k podaniu žaloby pristúpil až dňom
28. 6. 2024, ako je už vyššie uvedené, po uplynutí zákonnej subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehoty, súd
žalobu z dôvodu vznesenej námietky premlčania zamietol.

66. Nakoľko súd žalobu zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania, nemal by v tomto konaní
dôvod zaoberať sa ďalšími tvrdeniami, pre ktoré žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Vzhľadom na rozsiahle vyjadrenie žalovaného k žalobe, sa súd stručne vyjadruje aj k ďalším dôvodom
na zamietnutie žaloby, s ktorými sa súd čiastočne zdôvodňuje.

Z vykonaného dokazovania súd vzal za preukázané, že žalobca nepredložil dostatočné prostriedky
procesného útoku, ktorými by preukázal nárok na náhradu škody čo do sumy 1.775,93 eur – škoda
uplatnená z titulu náhrady trov konania v exekučnom konaní sp. zn. 111EX/1030/2022 a nárok na
náhradu škody čo do sumy 1.995,- eur – cena za vypracovaný znalecký posudok, resp. odmena znalca
za vypracovanie znaleckého posudku č. 121/2023 H. I. I.. Ako správne uvádza žalovaný, ten nebol

účastníkom exekučného konania sp. zn. 111EX/1030/2022 a nezadal dôvod na začatie exekúcie. Čo sa
týka faktúr preukazujúcich odmenu znalca, tie sú zmätočné, nejasné a fakturovaná cena za posudok vo
výške 1.995,- eur je neprimeraná, vymyká sa bežným odplatám za znalcom takto vykonávanú činnosť.67. Pokiaľ by nárok žalobcu nebol premlčaný, súd má zato, že z doteraz vykonaného dokazovania by
zrejme bol dôvodný jeho nárok na náhradu škody vo výške 24.100,- eur, čo predstavuje rozdiel medzi
hodnotou vydraženej nehnuteľnosti, za ktorú žalobca zaplatil 17.500,- eur a rozdiel medzi hodnotou

určenou znalcom po vložených investíciách – opravách vydraženého domu, ktorého všeobecná hodnota
bola znalcom určená na sumu 41.600,- eur. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že investície
vložené do vydraženej nehnuteľnosti má vydať žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie vlastník tejto
nehnuteľnosti, nakoľko z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/49/2021, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 21. 10. 2021, jednoznačne vyplynulo, že žalovaný v uvedenom súdnom

konaní nesplnil podmienky pre doplnenie dokazovania v zmysle § 366 C.s.p., čo malo za následok
vyslovenie neplatnosti dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. území C. zo dňa 26. 7. 2016.
Predmetným rozsudkom je tak preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného
a žalobcovi spôsobenou škodou, za ktorú zodpovedá dražobník. Aj keď k porušeniu ustanovení zákona
č. 527/2002 Z. z. nedošlo zo strany žalovaného priamo, ale k rozhodnutiu súdu o neplatnosti dražby
došlo procesným zavinením žalovaného, a teda nie protiprávnym konaním žiadneho ďalšieho subjektu,

či už objednávateľa dražby, alebo vlastníka draženej nehnuteľnosti, v konaní je správne označený ako
pasívne legitimovaný subjekt žalovaný .

68. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

69. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a II. výrokom vyriekol, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalovaný, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov
konania od neúspešného žalobcu nepožadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.