Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22Co/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320202790
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2320202790.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Peter

Duman a Mgr. Matúš Staríček v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX, XXX XX
D., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., so sídlom Šumavská 3, 821
08 Bratislava, IČO: 36 856 592, 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F. XX/XX, XXX XX G., zastúpená:
Združenie na ochranu práv občana - AVES, so sídlom Jána Poničana 9, 841 07 Bratislava, IČO: 50
252 151, proti žalovaným: 1. DPS financial consulting, s. r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917
01 Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpený advokátskou kanceláriou: PETKOV & Co s. r. o., so sídlom
Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 50 430 742, 2. DIFFEWA s. r. o., so sídlom Nám. Jozefa Herdu

1/579, 917 01 Trnava, IČO: 47 498 561, 3. DUPOS dražobná, spol. s r. o., so sídlom Tamaškovičova
17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, zastúpený advokátskou kanceláriou: PETKOV & Co s. r.
o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 50 430 742, o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných 1. a 3. proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.
8C/36/2020-293 zo dňa 29. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia 1. a 2. m a j ú voči žalovaným 1. a 3. n á r o k na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol
osvedčený Notárskou zápisnicou N 441/2020, NCRnz 19237/2020, NCRIs 19636/2020 dňa 14.07.2020
notárom JUDr. Petrom Opatovským na Notárskom úrade so sídlom v Trnave, vykonaná dňa 14.07.2020
o 10:00 hod., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre
okres a obec G., katastrálne územie G., ako: parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape -
parcelné číslo 42, o výmere 290 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktorý je umiestnený

v zastavanom území obce a na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom; stavby
- súpisné číslo XX, na parcele číslo 42, druh stavby: bytový dom postavený na H. F. F. I. XX/XX; byt
- J.: XX, X. F., E. I. X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku: 5797/202504, je neplatná. Výrokom II. rozhodol, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Právne rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením § 565, § 53 ods. 9, § 39, § 151a a 151b

ods. 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“), § 21 ods. 2, 5, § 33 ods. 2
zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“).3. Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že rozhodujúcou otázkou pre posúdenie veci bolo, či došlo
k platnému zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalovaného 1. - K. E. C., a. s. (v ďalšom texte
„banka“). Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobcovia 1. (ako dlžník) a 2. (ako spoludlžník) uzavreli s

bankou dňa 08.08.2014 Zmluvu K. K. L. ÚVERE č. 057/3003/14SU. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
účelového spotrebného úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou v sume 32 000 eur. Úver bol poskytnutý
s pohyblivou úrokovou sadzbou s fixáciou na 3 roky, s nemennou hrubou maržou 0,60 % počas
trvania celého zmluvného vzťahu so základnou úrokovou sadzbou ku dňu podpisu zmluvy vo výške
3,99 % s výslednou úrokovou sadzbou 4,19 % ročne. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na

08.12.2034 s predpokladanou dobou trvania zmluvy 244 mesiacov. Dlžník sa zaviazal splácať úver v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 182,73 eura s tým, že posledná splátka je splatná dňa
08.12.2034 vo výške 179,78 eura. Dňa 08.08.2014 bola medzi žalobcami (ako záložcami) a bankou (ako
záložným veriteľom) uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Záložným právom
záložný veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere č. 057/3003/14SU zo dňa
08.08.2014. Záložné právo bolo zriadené k nehnuteľnosti - bytu zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX

pre okres, obec a katastrálne územie G., byt č. X, J. XX, X. F. v bytovom dome súpisné č. XX, na
parcele 42 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
5797/202504. Podľa čl. V ods. 1 uvedenej zmluvy, ak zabezpečovaná pohľadávka nebude riadne a včas
splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva.

3.1 Súd prvej inštancie ďalej zistil, že banka listom zo dňa 11.01.2017 oznámila žalobcom, že meškajú
so splácaním úveru viac ako tri splátky a boli vyzvaní na úhradu dlžnej čiastky vo výške 945,33 eura
najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Žalobcovia boli v listine: „Posledná výzva pred zosplatnením“
poučení v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka o tom, že v prípade nevyrovnania záväzkov
banka vyhlási úver za predčasne splatný, čo znamená, že dlžník stratí možnosť splácať úver mesačnými

splátkami a banka bude oprávnená požadovať splatenie celého úveru do 10 dní odo dňa doručenia
vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Žalobcovia v období od 11.01.2017 do 01.03.2017 uhradili
veriteľovi sumu 986,86 eura.

3.2 Banka listinou zo dňa 19.05.2017 vyhlásila úver za predčasne splatný a oznámila žalobcom začatie

výkonu záložného práva. V listine o zosplatnení úveru sa uvádza, že k 19.05.2017 je dlžná suma
z poskytnutého úveru vo výške 663,88 eura. Žalobcom bolo bankou oznámené, že ich dlh ku dňu
19.05.2017 predstavuje sumu 29 813,45 eura a pozostáva z istiny 29 405,30 eura, z úrokov v sume
405,52 eura a z úrokov z omeškania 2,63 eura. V prípade nezaplatenia týchto súm banka považuje
uvedený list za oznámenie o začatí výkonu záložného práva.

3.3 Notár JUDr. Peter Opatovský osvedčil priebeh prvej dobrovoľnej dražby konanej dňa 14.07.2020
na adrese: Mediahaus, Fraňa Mojtu 281/18, Nitra notárskou zápisnicou sp. zn. N 441/2020, NCRnz
19237/2020, NCRIs 19636/2020. Predmetom dražby bola nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie G., byt č. X, X. F., J. I. XX, na adrese G., F. F. XX, ako aj parcela č. 42

zastavané plochy a nádvoria o výmere 290 m2 so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 5797/202504 k
pozemku, ako aj spoločným častiam a zariadeniach domu a na príslušenstve. Na dražbe licitátor udelil
príklep vydražiteľovi – žalovanému v 2. rade. Navrhovateľom predmetnej dražby bol žalovaný v 1. rade,
ktorý nadobudol pohľadávku voči žalobcom od banky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 18.12.2019.

3.4. Z tabuľky predloženej žalovaným 1. dňa 08.07.2021 ako špecifikáciu dlžných súm ku dňu
11.01.2017, súd prvej inštancie zistil, že dlžná suma bola vo výške 945,33 eura a pozostávala z
istiny 421,09 eura a dlžných úrokov 499,55 eura, úrok z omeškania bol 0,62 Eur. Od doručenia výzvy
žalobcovia uhradili sumu vo výške 986,86 Eur. Táto suma pokrýva dlh z výzvy v sume 945,33 eura, ako

aj úroky z omeškania v sume 0,62 eura, úroky z omeškania k 01.03.2017 vo výške 5,11 eura. Žalobcovia
k 01.03.2017 uhradili dlh, ktorý bol uvedený vo výzve zo dňa 11.01.2017 a čiastočne uhradili splátku,
ktorá bola splatná 08.02.2017. V čase vyhotovenia oznámenia o mimoriadnom zosplatnení pozostával
dlh dlžníkov z istiny 294,04 eura a úrokov 423,99 eura. Banka v prípise zo dňa 19.05.2017 uviedla
aktuálny dlh 663,88 eura, čo bola nesprávna suma, pretože dlh bol v skutočnosti vo výške 718,03 eura

(294,04 + 423,99). Žalobcovia v období od 10.01.2017 do 19.05.2017 uhradili celkovo 1 042,15 eura.

3.5 Vzťah medzi žalobcami a bankou súd prvej inštancie vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, ktorý sa
riadiustanoveniami§52anasledujúcimiObčianskehozákonníka.Konštatoval,žepodmienkouúčinnostivýzvy na predčasné zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej dobe, ktorá nesmie
byť kratšia ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením

tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že uvedené právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia
je uplatnenie neúčinné. Ak spotrebiteľ zaplatí zmeškané pohľadávky skôr ako veriteľ uplatnil právo,
prípadné uplatnenie po takomto zaplatení zmeškanej pohľadávky je neúčinné – súd prvej inštancie tu
poukázal na odbornú literatúru - JUDr. Jaroslav Krajčo Občiansky zákonník pre prax - vydavateľstvo
Eurounion str. 759.

3.6 Súd prvej inštancie mal za preukázané, že výzvou zo dňa 11.01.2017 banka vyzvala žalobcov na
úhradu omeškaných splátok vo výške 945,33 eura. V období od 11.01.2017 do 01.03.2017 žalobcovia
zaplatili 986,86 eura, z čoho vyplýva, že žalobcovia uhradili to, na čo boli bankou vyzvaní výzvou zo
dňa 11.01.2017. Listom zo dňa 19.05.2017 banka vyhlásila predčasnú splatnosť úveru s odôvodnením,
že dlžná suma úveru bola vo výške 663,88 eura. Žalobcovia od banky neobdržali výzvu na úhradu

omeškaných splátok, ktorá je podmienkou toho, aby došlo k platnému zosplatneniu úveru v zmysle § 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 09.04.2021 uviedli, že
predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 08.05.2017. V listine
o zosplatnení úveru zo dňa 19.05.2017 sa však neuvádza, že k zosplatneniu došlo pre nezaplatenie
splátky splatnej 08.05.2017. K tomuto tvrdeniu však nebolo vykonané dokazovanie. Prvoinštančný súd

ďalej konštatoval, že aby mohlo dôjsť k platnému zosplatneniu úveru bolo povinnosťou banky upozorniť
žalobcov na možnosť zosplatnenia a až po tomto upozornení v lehote nie kratšej ako 15 dní mohla banka
úver zosplatniť. Pretože nedošlo k výzve, nedošlo ani k platnému zosplatneniu úveru. Nedodržanie
týchto ustanovení činí právny úkon - zosplatnenie úveru - za úkon odporujúci zákonu (§ 39 Občianskeho
zákonníka), a je preto neplatný.

3.7. Prvoinštančný súd ďalej dôvodil tým, že vzhľadom na to, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru,
záväzok žalobcov voči banke nečinil sumu 29 813,45 eura, ale ku dňu 19.05.2017 bol dlh žalobcov len
na omeškaných splátkach vo výške 663,88 eura. V zmysle § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách
dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

Na základe tohto ustanovenia nebolo možné vykonať dražbu. Pretože nedošlo k platnému zosplatneniu
dlhu vo výške 29 813,45 eura, nemohla byť táto pohľadávka platne postúpená na žalovaného 1., ktorý
bol navrhovateľom dražby.

3.8 Žalovaní 1. a 3. namietali, že podľa hypotézy právnej normy § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

zosplatniť úver možno aj za omeškanie trvajúce viac ako tri mesiace, a že spotrebiteľ má byť upozornený
na právo zosplatniť úver. Z hypotézy právnej normy vyplýva, že spotrebiteľ ani nemá byť vyzvaný
na plnenie dlhu a obsahovou náležitosťou upozornenia nemá byť výzva na základe dlhu. Nie je
podstatné, aká suma bola uvedená vo výzve. Jediné čo mali žalobcovia preukázať je to, že v momente
zosplatnenia úveru, neboli v omeškaní. Dlžníci boli upozornení listom z 11.01.2017, k zosplatneniu

úveru došlo v máji 2017, a teda niet pochýb o tom, že uplynula lehota nie kratšia ako 15 dní, a že boli
splnené všetky povinnosti kladené zákonom. K uvedenej námietke súd prvej inštancie v ods. 31 až 33
odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na čl. 2 ods. 2 základných princípov C. s. p. a v tejto
súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020 sp. zn. 5Cdo/36/2020 uverejnenom
v zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu č. 1/2021, v zmysle ktorého právo na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru musí veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Poukázal
aj na rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 15.06.2022 sp. zn. 7CoCsp/32/2022 k náležitostiam
predžalobnej výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

3.9 Žalobcovia vzniesli námietku premlčania iba v prípade, že by k platnému zosplatneniu dlhu došlo

19.05.2017. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na to, že nedošlo k platnému zosplatneniu
úveru, touto námietkou sa nezaoberal. Tiež sa nezaoberal premlčaním záložného práva, pretože
žalobcovia túto námietku vzniesli tiež iba v prípade platného zosplatnenia úveru.

4. Rozhodnutie o trovách konania (výrok II. napadnutého rozsudku) súd prvej inštancie odôvodnil

poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.
s. p.“) s tým, že žalobcovia žalovali (pôvodne) jednak neplatnosť dražby a tiež žiadali určiť neexistenciu
záložného práva v prospech žalovaného 1.. Žalobcovia mali úspech v časti žaloby o neplatnosť dražby avčastiurčenianeexistenciezáložnéhoprávabolineúspešní.Nazákladepomernéhoúspechusporových
strán v spore súd prvej inštancie určil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní 1. a 3. z dôvodov, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.), súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f) C. s. p.) a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).

5.1 Podľa žalovaných súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku (ne)platnosti predčasného
zosplatnenia úveru, na čo následne nesprávne posúdil aj ostatné s ňou súvisiace podružné otázky,
ako sú otázka (ne)platnosti postúpenia pohľadávky zo strany banky na žalovaného v 1. rade či otázka
údajného porušenia ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách v rámci napádanej dražby.

Súd nesprávne interpretoval a aplikoval relevantné právne predpisy, najmä § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka. Nesprávne zistil obsah a nezohľadnil účel predmetných
právnych noriem. Súd dostatočnú váhu neprikladá skutočnosti, že dlh, na zaplatenie ktorého banka
dlžníkov výzvou z januára 2017 vyzvala, dlžníci (čiastočne) plnili v časovo významne dlhom období
(od 11.01.2017 do 16.05.2019). V rámci tohto obdobia nielenže narastal dlh, na zaplatenie ktorého

banka vyzvala dlžníkov výzvou zo dňa 11.01.2017, ale postupom času sa stali splatnými aj ďalšie
splátky, a to splátky splatné dňa 08.02.2017, 08.03.2017, 08.04.2017 a 08.05.2017. V bode 29.
odôvodnenia rozsudku prvoinštančný súd protirečivo na jednej strane uvádza, že zosplatnenie úveru zo
dňa19.05.2017neboloplatné,nonadruhejstranedospelkzáveru,žekudňu19.05.2017boližalobcovia
ako dlžníci v omeškaní so zaplatením sumy 663,88 eura. Na základe akých skutočností dospel súd k

záveru, že tento ním ustálený dlh nie je z časti tvorený tým dlhom, na zaplatenie ktorého boli žalobcovia
vyzvaní výzvou zo dňa 11.01.2017, v ktorej bol však tento dlh vyčíslený ku dňu 10.01.2017? Nie je
zrejmé, na základe čoho (akého výpočtu) súd dospel k záveru, že dlžníci ku dňu 01.03.2017 zaplatili
to (ten dlh), na čo boli bankou výzvou zo dňa 11.01.2017 vyzvaní. To, že žalobcovia k 01.03.2017
zaplatili sumu 986,86 eura, neznamená, že zaplatili v celom rozsahu ten dlh, na zaplatenie ktorého

boli vyzvaní výzvou zo dňa 11.01.2017, pričom z výzvy je úplne jednoznačné, že výšku dlhu banka
vypočítala k 10.01.2017, a nie k 01.03.2017, ktorý dátum banka z pochopiteľných dôvodov nemala ako
poznať. Žalovaní 1. a 3. tvrdia, že ku dňu zosplatnenia úveru boli žalobcovia v omeškaní so splátkami
splatnými 08.01.2017, 08.02.2017, 08.03.2017, 08.04.2017 a 08.05.2017, pričom zákonné predpoklady
platného zosplatnenia úveru boli splnené. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre právo dodávateľa

platne zosplatniť úver nevyžaduje, aby do upozornenia na možnosť využitia práva zosplatniť úver poňal
výzvu pre dlžníkov na zaplatenie omeškaných splátok. Riadnym je aj také upozornenie, ktoré výzvu na
plnenieomeškanýchsplátokneobsahuje.RozhodnutieKrajskéhosúduvŽiline,sp.zn.7CoCsp/32/2023,
na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozsudku poukazuje, nie je správne z dôvodu
neprípustného rozširovania zákonných náležitostí upozornenia na možnosť zosplatnenia úveru. Hoci

súd v bode 16. odôvodnenia rozsudku konštatuje, že vykonal dokazovanie okrem iného aj Zmluvou o
úvere č. 057/3003/14SU zo dňa 08.08.2014, v odôvodnení rozsudku vôbec neuvádza, či sa dlžníci s
bankouvpredmetnejzmluvedohodli,žepredčasnásplatnosťúverumôženastaťlenprejednukonkrétnu
omeškanú splátku, pre viac konkrétnych omeškaných splátok, alebo pre ktorúkoľvek omeškanú splátku.
V tomto smere sa súd žiadnym spôsobom nevyrovnal so znením čl. VII. ods. 1 písm. a) v spojení s čl.

VII. ods. 2 písm. e) úverovej zmluvy.

5.2 Odvolatelia dražbu považujú za platnú. Z čoho zároveň vyplýva, že za platné považujú i zosplatnenie
úveru bankou ako aj zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej sa žalovaný 1. stal záložným
veriteľom. Touto zmluvou žalovaný 1. titulom postúpenia nadobudol pohľadávku, za účelom uspokojenia

ktorej sa dražba uskutočnila. Na dražbe súčasne nedošlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 6 zákona
o dobrovoľných dražbách.

5.3 Za relevantné obdobie na účely sporu odvolatelia považujú obdobie od 08.08.2016 (deň splatnosti
22. splátky) do 19.05.2017 (deň, v ktorom banka realizovala/využila svoje právo podľa § 565

Občianskeho zákonníka - požadovať od dlžníkov zaplatenie celého dlhu). V relevantnom období sa stalo
splatnými celkom 10 splátok (5 splátok v roku 2016 - 8/2016,9/2016, 10/2016, 11/2016 a 12/2016; a 5
splátok v roku 2017 - 1/2017, 2/2017, 3/2017, 4/2017 a 5/2017). Každá z nich s termínom splatnosti vždy
k 8. dňu v mesiaci. Odvolatelia tu poukázali na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20Cdo/4788/2017: „Povinnostdlužníka plnit je tak dle stranami stanovené formulace pevně určená datem splatnosti pohledávky, tj.
patnáctým dnem každého měsíce; nedodržení data splatnosti, byť z důvodu dne pracovního klidu či
státního svátku, má za následek prodlení dlužníka s možným zesplatněním celé pohledávky.“ Ak by

dlžníci platili riadne a včas všetky anuitné splátky, ich povinnosť by predstavovala sumu 1 892,20 eura.
Dlžníci v tom období uhradili 1 286,37 eura, z toho 50 eur na poplatky. V čase zosplatnenia úveru
boli žalobcovia nad všetku pochybnosť v omeškaní so splátkami splatnými 08.01.2017, 08.02.2017,
08.03.2017, 08.04.2017 a 08.05.2017. Banka výzvou zo dňa 11.01.2017, teda nepochybne v čase
existujúceho omeškania dlžníkov so splácaním dlhu, upozornila na to, že v prípade pretrvania ich

omeškania využije svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaní sú presvedčení, že banka
využila svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka v súlade so zákonom (v súlade so znením a
obsahom kogentného § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, na ktoré znenie na druhej strane nedbal súd
prvej inštancie, čím sa dopustil neprípustného, svojvoľného dotvárania práva, ktoré na rámec zákona
mení povahu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka z hľadiska jeho obsahu a účelu). Podľa odvolateľov
bola banka oprávnená realizovať svoje oprávnenie zosplatniť úver pre ktorúkoľvek splatnú a omeškanú

splátku, pretože takéto splátky sú nepochybne „neuhradeným splatným záväzkom“ v zmysle čl. VII. ods.
1 písm. a) úverovej zmluvy. Z hľadiska splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je
podstatné výlučne to, či bol spotrebiteľ informovaný (upozornený) v čase svojho trvajúceho omeškania,
ktoré pretrvalo až do momentu využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka najmenej (ale aj
viac) ako tri mesiace a kumulatívne, že sa upozornenie realizovalo v lehote nie kratšej (a teda aj dlhšej)

ako 15 dní pred využitím tohto práva veriteľom. V posudzovanom prípade došlo podľa odvolateľov
k splneniu všetkých relevantných skutočností. Zosplatnenie úveru banka vykonala platne, boli splnené aj
podmienky platnosti postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, žalovaný 1. sa tak
stal ako postupca záložným veriteľom žalobcov a bol oprávnený navrhnúť konanie dražby. Zabezpečená
pohľadávka prevyšovala čo do istiny sumu 2 000 eur, neprišlo preto k porušeniu § 3 ods. 6 zákona

o dobrovoľných dražbách.

5.4 Žalovaní 1. a 3. navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalobu zamietne a žalovaným 1. a 3. prizná voči žalobcom 1. a 2. nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobca 1. vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1. a 3. poukázal na vyčerpávajúce vysvetlenie
myšlienkového postupu súdu prvej inštancie, ktorý viedol k vyhláseným napadnutým výrokom.
Odvolatelia v odvolaní neuvádzajú žiadnu odvolaciu argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá spochybniť
právny názor súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie svoj záver o neplatnom vyhlásení okamžitej
splatnosti a z toho vyplývajúce ďalšie závery oprel o relevantné zákonné ustanovenia, pričom zároveň

vysvetlil, ako ich aplikoval (ods. 24 - 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Stačí, aby súd reagoval na
ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci
(nálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS110/07).Pretonebolopotrebné,abysúdvodôvodneníreflektoval
na najrôznejšie úvahy, rečnícke otázky a výpočty žalovaných 1. a 3., ktoré prezentujú aj v obsahu
odvolania.

6.1 Podľa žalobcu 1. bola spornosť medzi stranami odstránená zrušujúcim uznesením Krajského súdu
v Trnave č.k. 23Co/48/2022-260, ktorý zdôraznil, že podstatnou je skutočnosť, či žalobcovia boli do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v omeškaní so splátkou, pre ktorú došlo k mimoriadnej splatnosti
a pre ktorú mali byť vyzvaní, pre žiadnu inú. Preto je nerozhodné, či žalobcovia boli v omeškaní s inými

splátkami, pokiaľ veriteľ mohol zosplatniť úver iba pre splátku, s ktorou boli žalobcovia v omeškaní
a zároveň na ktorej omeškanie boli i upozornení v stanovenej lehote. Súd prvej inštancie, viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu, postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu.

6.2 Veriteľ si pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru podľa žalobcu 1. nesplnil povinnosť upozorniť

žalobcov na uplatnenie práva na vyhlásenie okamžitej splatnosti. Žalovaní 1. a 3. v tejto súvislosti
odkazujú len na výzvu zo dňa 11.01.2017, v ktorej veriteľ vyzval žalobcov na zaplatenie 945,33 eura,
pričom túto sumu, na ktorej zaplatenie boli vyzvaní, žalobcovia zaplatili, ako súd prvej inštancie správne
uviedol v ods. 26 odôvodnenia. Ak veriteľ evidoval nejaké ďalšie nezaplatené splátky, bol povinný
žalobcov upozorniť pred vyhlásením okamžitej splatnosti na možnosť uplatniť si právo na vyhlásenie

okamžitej splatnosti. Žalobca 1. zdôraznil, že účelom výzvy pred zosplatnením úveru nie je len splnenie
si formálnej povinnosti varovať dlžníka pred hroziacim vyhlásením okamžitej splatnosti, ale poskytnúť
mu zároveň reálnu možnosť vyhnúť sa uplatneniu takého práva zo strany veriteľa, inak by takéto
upozornenie nemalo praktický význam. Žalobcovia po doručení výzvy zo dňa 11.01.2017 postupovaliaktívne a sumu, na zaplatenie ktorej boli vyzvaní, uhradili, pričom oprávnene predpokladali, že sa tým
vyhli vyhláseniu okamžitej splatnosti a veriteľ nie je oprávnený bez ďalšieho uplatniť takéto právo.

6.3 Výklad ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorí prezentujú žalovaní 1. a 3., popiera
účel daného ustanovenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Nedáva totiž z pohľadu praktického života
zmysel, aby veriteľovi stačilo v prípade omeškania dlžníka zaslať iba jedno upozornenie na možnosť
vyhlásiť okamžitú splatnosť s tým, že v budúcnosti už veriteľ takéto upozornenie zasielať nemusí,
aj napriek tomu, že predchádzajúcej výzve dlžník vyhovel. Porovnávať akúsi administratívnu záťaž s

potenciálne likvidačnými účinkami okamžitej splatnosti úveru pre spotrebiteľa (viď ods. 29 odvolania)
je podľa názoru žalobcu 1. absurdné a rozhodne nie v súlade s interpretačným pravidlom „zdravého
rozumu“, na ktoré sa žalovaní odvolávajú. V ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa spomína
upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. „Týmto právom“ sa v
zmysle § 565 Občianskeho zákonníka myslí právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky. Aj z uvedeného vyplýva, že za podklad pre vyhlásenie okamžitej splatnosti nemôže

slúžiť akékoľvek predchádzajúce upozornenie na minulú splátku, ktorá bola uhradená, ale musí ísť
o splátku, ktorú dlžník neuhradil, teda takú, pre ktorú prichádza do úvahy právo vyhlásiť okamžitú
splatnosť. V tejto súvislosti súd v ods. 25 odôvodnenia správne poukazuje na názor jurisprudencie.
Ak teda veriteľ vyhlasuje okamžitú splatnosť pre splátku splatnú 08.02.2017, nemôže ako podklad pre
vyhlásenie okamžitej splatnosti slúžiť výzva zo dňa 11.01.2017, ktorá sa vzťahuje na splátky, ktoré boli

dlžníkom na základe výzvy uhradené. Žalobca 1. v tejto súvislosti zdôraznil, že zotrváva na svojom
názore, že úver bol neplatne predčasne zosplatnený pre splátku splatnú dňa 08.05.2017.

6.4 Žalobca 1. navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako
vecne správny a priznal žalobcovi 1. právo na náhradu odvolacieho konania v rozsahu 100%.

7. Žalovaní 1. a 3. v odvolacej replike predovšetkým uviedli, že viazanosť súdu prvej inštancie
názorom súdu vyššieho stupňa, ktorý rozhodoval o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu
súdu nižšieho stupňa má svoje limity a nie je možné ju vnímať absolútne. Aby bolo rozhodnutie
vyššieho stupňa záväzné pre súd nižšieho stupňa, musí byť samotné rozhodnutie i závery súdu

vyššieho stupňa z neho plynúce náležite vysvetlené. Podľa žalovaných boli závery odvolacieho súdu
v zrušujúcom uznesení nedostatočne vysvetlené, predčasné, povrchné a teda arbitrárne, v dôsledku
čoho súd prvej inštancie nebol viazaný závermi odvolacieho súdu. Odvolací súd podľa žalovaných
neposúdil vec zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré prichádzali do úvahy. Žalovaní zdôraznili, že
právny poriadok nechráni len spotrebiteľa, ale aj záložného veriteľa, záujem ktorého na uspokojení

pohľadávky zaťaženej záložným právom kladie nad záujem dlžníka (spotrebiteľa). Odvolatelia poukázali
na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 23/2014. Žalovaní zotrvali na svojom odvolacom návrhu
s tým, že žalovaní 1. až 3. majú právo na náhradu trov konania od žalobcov 1. a 2. v rozsahu 100%,
ktorú sú žalobcovia povinní poskytnúť spoločne a nerozdielne.

8. Žalobca 1. sa v odvolacej duplike nestotožnil s názorom žalovaných ohľadne údajnej neviazanosti
súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu. Nezdieľa ani názor žalovaných, v zmysle
ktorého závery odvolacieho súdu mali byť nedostatočne vysvetlené, predčasné , povrchné a z toho
dôvodu arbitrárne. Poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 110/07).
Odôvodnenie odvolacieho súdu k otázke neplatného zosplatnenia nebolo koncentrované len v ods. 60.

jeho zrušujúceho uznesenia, ale aj v ďalších odsekoch (57.- 61.). Žalobca 1. zotrval na návrhu, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi 1. priznal nárok na náhradu
odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutievydané(§359C.s.p.),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363C.s.p.)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.b),f)ah)C.s.
p.),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom(§379C.s.p.)adôvodmiodvolania

(§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok,
ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolooznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1. a 3. je nedôvodné.

10. Predmetom konania je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby špecifikovanej v ods. 1 odôvodnenia
tohto rozhodnutia. Podstatnou otázkou, riešenou v konaní pred súdom prvej inštancie bola otázka, či
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru poskytnutého bankou ako veriteľom žalobcovi 1. ako dlžníkovi
a žalobkyni 2. ako spoludlžníčke, bolo vykonané v súlade s relevantnými právnymi normami, a teda
či aj následné postúpenie bankovej pohľadávky žalovanému 1. je platné. Súd prvej inštancie dospel

k záveru, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nebolo vykonané v súlade s ustanoveniami § 565
a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, predmetná pohľadávka banky voči žalobcom preto nemohla byť
platne postúpená na žalovaného 1., na návrh ktorého sa dražba uskutočnila.

11. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že na odvolanie žalovaných 1. a 3. proti v poradí prvému
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým určil neplatnosť predmetnej dražby už odvolací súd rozhodoval

a prvoinštančný rozsudok v napadnutom výroku I. o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby a závislom
výroku III. o náhrade trov konania uznesením zo dňa 31.01.2023, č. k. 23Co/48/2022-260 zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zrušujúcom uznesení uložil súdu prvej inštancie doručiť
stranám sporu vyjadrenie žalobcu 1. (doručené súdu prvej inštancie dňa 12.04.2021) a umožniť stranám
sporu vyjadriť sa k predmetnému podaniu. Odvolací súd tu konštatuje, že prvoinštančný súd svoj

nesprávny procesný postup napravil a vyjadrenie žalobcu 1. stranám sporu doručil v zmysle pokynu
odvolacieho súdu. Súčasne v poradí prvom odvolacom konaní odvolací súd preskúmal aj otázku
vyhlásenia predčasnej splatnosti predmetného úveru bankou, pretože podstatou aj predchádzajúceho
odvolaniažalovaných1.a3.bolaotázka,čivyhláseniepredčasnejsplatnostiúveruposkytnutéhobankou
ako veriteľom žalobcovi 1. ako dlžníkovi a žalobkyni 2. ako spoludlžníčke, bolo vykonané v súlade s

ustanoveniami § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda či aj následné postúpenie bankovej
pohľadávky žalovanému 1. je platné. Táto otázka bola teda podstatnou v predchádzajúcom odvolacom
konaní proti v poradí prvému rozsudku súdu prvej inštancie (8C/36/2020 – 174 zo dňa 11. novembra
2021), tak ako aj v tomto odvolacom konaní proti v poradí druhému rozsudku súdu prvej inštancie
(8C/36/2020-293 zo dňa 29. júna 2023). Odvolací súd vo svojom prvom rozhodnutí - uznesení zo

dňa 31.01.2023, č. k. 23Co/48/2022-260 konštatoval, že „pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v
prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
najskôr až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (citovaný § 53 ods. 9). V súvislosti
s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého

vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie
niektorej zo splátok za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej
splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že veriteľ v
uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto

včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné (pozri Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax,
Eurounion, máj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd zastáva názor,
že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť
zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva

nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú so skorších splátok. Z vyššie uvedeného vyplýva, že podstatnou
pre mimoriadne zosplatnenie úveru je výzva (upozornenie), na možnosť predčasného zosplatnenia
úveru. Z obsahu spisu vyplýva, že výzvou zo dňa 11.01.2017 K. E. C., a. s. v zmysle § 53 ods. 9 OZ
upozornila žalobcov, že v prípade nevyrovnania ich záväzkov po lehote v stanovenom termíne vyhlásia
úver za predčasne splatný a vyzvala žalobcov na úhradu omeškaných splátok vo výške 945,33 eur. K

mimoriadnemu zosplatneniu úveru došlo listom zo dňa 19.05.2017 z ktorého vyplýva, že dlžná suma
je 663,88 eur a týmto vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru, pričom celý záväzok je vo výške
29 813,45 eur. Na rozdiel od právneho záveru žalovaných má odvolací súd za to, že podstatnou je
teda tá skutočnosť, či žalobcovia boli do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v omeškaní so splátkou, pre
ktorú došlo k mimoriadnej splatnosti a pre ktorú mali byť vyzvaní, pre žiadnu inú. Preto je nerozhodné

či žalobcovia boli v omeškaní s inými splátkami, pokiaľ veriteľ mohol zosplatniť úver iba pre splátku,
s ktorou boli žalobcovia v omeškaní a zároveň na ktorej omeškanie boli i upozornení v stanovenej
lehote. Súd prvej inštancie v bode 27 rozsudku uviedol, že keďže nedošlo k výzve, nedošlo ani k
platnému zosplatneniu úveru. Z uvedeného dôvodu, je preto odvolacia námietka žalovaných v tom, žesúd nezohľadnil tú skutočnosť, že žalobcova boli v omeškaní s ďalšími splátkami, resp., že ani tú, na
ktorú boli vyzvaní nesplatili ako mali, nedôvodná.“ (ods. 57. až 61. uznesenia č. k. 23Co/48/2022-260
zo dňa 31. januára 2023).

12. Po preskúmaní odvolania a obsahu spisu odvolací súd nenachádza dôvod na odklon od právnych
záverov citovaných v poradí prvom rozhodnutí tunajšieho odvolacieho súdu č. k. 23Co/48/2022-260 zo
dňa 31. januára 2023, ktorými sa ako právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 391
ods. 2 C. s. p. prvoinštančný súd riadil. Na doplnenie záverov predchádzajúceho odvolacieho konania,

s prihliadnutím na dôvody odvolania a odvolacie námietky žalovaných 1. a 3. proti v poradí druhému
prvoinštančnému rozsudku, odvolací súd uvádza nasledovné:

13. Nesporné medzi stranami sporu bolo, že banka ako veriteľ a žalobca 1. ako dlžník a žalobkyňa 2. ako
spoludlžníčka uzavreli dňa 08.08.2014 M. K. K. L. úvere, na základe ktorej poskytla banka v prospech
dlžníka účelový spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 32 000 eur a dlžník sa zaviazal

poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky podľa zmluvy.

14. Podľa čl. VII ods. 2 písm. e) predmetnej zmluvy o úvere pri podstatnom porušení zmluvných
povinností je banka oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov
jednorazovo pred termínom splatnosti.

15.Podľačl.VIIods.1písm.a)predmetnejzmluvyoúverezapodstatnéporušeniezmluvnýchpovinností
dlžníka sa považuje ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti.

16. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou

a riadi sa ustanoveniami zakotvenými v piatej hlave Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľské zmluvy,
teda § 52 a nasl.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa §-u 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

19. Podľa §-u 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §-u 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že výzvou zo dňa 11.01.2017 banka vyzvala žalobcov na úhradu dlžnej
čiastky, ktorá bola ku dňu 10.01.2017 vo výške 945,33 eura do 15 dní odo dňa doručenia výzvy z dôvodu,
že meškajú so splácaním úveru viac ako tri splátky vo výške 945,33 eura. Súčasne vo výzve banka
poukázala na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a upozornila žalobcov, že v prípade
nevyrovnania záväzkov po lehote v stanovenom termíne vyhlási úver za predčasne splatný. V období

od 11.01.2017 do 01.03.2017 žalobcovia banke uhradili 986,86 eura. Listom zo dňa 19.05.2017 banka
vyhlásila predčasnú splatnosť úveru s odôvodnením, že dlžná suma úveru bola ku dňu 19.05.2017 vo
výške 663,88 eura a vyzvala žalobcov na zaplatenie celého záväzku v sume 29 813,45 eura v 10. deň
odo dňa doručenia uvedenej výzvy, kedy mala nastať účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný.

21. Podľa citovaných článkov predmetnej zmluvy o úvere sa banka ako veriteľ so žalobcami dohodla,
že v prípade neuhradenia splatných peňažných záväzkov v termíne ich splatnosti je banka oprávnená
vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný. Súčasne však odvolací súd zdôrazňuje, že citované zmluvné
dojednania v čl. VII ods. 2 písm. e) a čl. VII ods. 1 písm. a) je možné aplikovať len v rámci zákonných
ustanovení § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Banka teda mohla uplatniť svoje právo

podľa § 565 Občianskeho zákonníka a žiadať žalobcov o zaplatenie celej pohľadávky, toto právo však
mohla využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky pri súčasnom splnení podmienok
vyžadovanýchustanovením§53ods.9Občianskehozákonníka,pretožeideoplneniezospotrebiteľskej
zmluvy.22. Z obsahu výzvy zo dňa 11.01.2017 vyplýva, že banka vyzvala žalobcov na úhradu 945,33 eura,
pretože meškajú so splácaním úveru viac ako tri splátky. Termín splátok bol zmluvne dohodnutý ako

08. deň v mesiaci, výška splátky 182,73 eura. Podľa vyjadrenia žalovaného zo dňa 05.01.2021–
prezentovaného aj v odvolaní, relevantné obdobie pre účely sporu je obdobie od 08.08.2016 (deň
splatnosti 22. splátky, už s platením ktorej sa žalobcovia dostali podľa žalovaných 1. a 3. do omeškania).
Z uvedeného vyplýva, že ide o omeškané splátky (predchádzajúce výzve s upozornením z 11.01.2017)
od 08.08.2016 do 08.01.2017 (vrátane). Žalobcovia na výzvu banky reagovali uhradením 986,86 eura.

Ďalšia výzva banky s upozornením podľa §-u 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalobcom doručená
nebola a banka vyhlásila predčasnú splatnosť úveru listom zo dňa 19.05.2017. S poukazom na citované
ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, predčasnú splatnosť je možné vyhlásiť len
po predchádzajúcom upozornení spotrebiteľa (žalobcov) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohtopráva.Bankaupozornilanamožnosťuplatneniaprávapodľa§565Občianskehozákonníkavýzvou
zo dňa 11.01.2017, ktorá sa vzťahovala na omeškané splátky, predchádzajúce upozorneniu, pričom

žalobcovia bankou žiadanú sumu zaplatili (i keď nie v určenej lehote, ale v období necelých dvoch
mesiacov). Odvolací súd sa stotožňuje s jednoznačne formulovaným právnym názorom odvolacieho
súdu v predchádzajúcom, zrušujúcom rozhodnutí vo veci sp. zn. 23 Co/48/2022-260 zo dňa 31.01.2023
(ods. 60. odôvodnenia), že podstatnou je skutočnosť, či žalobcovia boli do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti v omeškaní so splátkou, pre ktorú došlo k mimoriadnej splatnosti, a pre ktorú mali byť

vyzvaní, pre žiadnu inú. Preto je nerozhodné či žalobcovia boli v omeškaní s inými splátkami, pokiaľ
veriteľ mohol zosplatniť úver iba pre splátku, s ktorou boli žalobcovia v omeškaní, a zároveň na ktorej
omeškanie boli i upozornení v stanovenej lehote. Podľa odvolacieho súdu z pohľadu právnej istoty
ako stavu, keď sa človek môže spoľahnúť na právo, resp. keď je právo predvídateľné, nie je možné
súhlasiť s právnym názorom žalovaných 1. a 3., že banka bola oprávnená realizovať svoje oprávnenie

zosplatniť úver pre ktorúkoľvek splatnú a omeškanú splátku. Pretože ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, môže banka takéto oprávnenie realizovať len v zákonných rámcoch § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka, ako už napokon bolo konštatované. V prípade súdneho prieskumu správnej
aplikácie citovaných ustanovení v súdnom spore, musí byť identifikovateľná konkrétna splátka, s ktorou
je dlžník v omeškaní a pre ktorú sa uplatňuje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na názor publikovaný v odbornej literatúre, s ktorým sa stotožňuje, že
ak zákon (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa,
myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená
(porovnaj: Števček ,M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky
zákonník I. § 1-450. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, 636 s.). V poradí prvou splátkou,

so splatením ktorej boli žalobcovia v omeškaní (ako vyplýva z tvrdení žalovaných 1. a 3. uvedených
vo vyjadrení zo dňa 05.01.2021 a aj v odvolaní, ako aj z tabuľky splácania úveru (časť (B) vyjadrenia
a bod 13. odvolania), bola splátka 22 so splatnosťou 08.08.2016. Nasledovali ďalšie splátky, ktoré neboli
žalobcami riadne splácané (september 2016 až január 2017 – vždy 08. deň v mesiaci), v dôsledku
čoho banka výzvou zo dňa 11.01.2017 vyzvala žalobcov na úhradu dlžnej čiastky. Žalobcovia následne

uhradili postupne 986,86 eura a banka úhrady započítala na omeškané splátky, ako vyplýva z už
uvedenej tabuľky. Omeškaná splátka z 08.08.2016, ktorá bola prvou omeškanou splátkou, pre ktorú
boli žalobcovia vyzvaní bola v celom rozsahu splatená 09.02.2017. Pre túto splátku preto následne (po
upozornení zo dňa 11.01.2017) nemohlo prísť k vyhláseniu predčasnej splatnosti listom z 19.05.2017.
Žiadne ďalšie upozornenie v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po 11.01.2017 žalobcom

doručená nebolo. Odvolací súd opakuje, že nie je právne významné, či boli žalobcovia v omeškaní
s inými splátkami. Podstatná je splátka, pre ktorú (ako prvú omeškanú) boli žalobcovia upozornení na
možnosť uplatnenia predčasnej splatnosti. Naviac je nesporné, že žalobcovia na výzvu banky zo dňa
11.01.2017 reagovali tak, že bankou žiadanú dlžnú sumu uhradili.

23. S poukazom na uvedenú argumentáciu je možné konštatovať, že predčasná splatnosť úveru
nenastala pre nesplnenie zákonných predpokladov zakotvených v § 565 v spojení s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom
v čase postúpenia pohľadávky umožňovalo banke právo postúpiť inej osobe (a to aj osobe, ktorá nie
je bankou) len splatnú pohľadávku, resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná. V tomto prípade došlo k

postúpeniu nesplatnej pohľadávky, išlo teda o postúpenie v rozpore s uvedeným ustanovením, a teda
vo vzťahu k pohľadávke voči žalobcom o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1. rade sa tak nestal záložným veriteľom žalobcov a nemal
oprávnenie navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby.24. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil
skutkový stav, ktorý odvolací súd prevzal (§ 383 C. s. p.), a na ktorý správne zvolil a aplikoval príslušné

právne normy. Z obsahu preskúmavaného spisu nevyplynul nesprávny procesný postup súdu prvej
inštancie, v dôsledku ktorého by bolo možné konštatovať porušenie práva žalovaného na spravodlivý
proces. Súd prvej inštancie tak rozhodol vecne správne, pričom svoje rozhodnutie náležite v súlade s
ustanovením § 220 C. s. p. odôvodnil. Odvolacie námietky žalovaných v 1. a 3. rade sú tak nedôvodné.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktoré sa stali

súčasťou ustálenej súdnej praxe a v zmysle ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V súlade s takto ustálenou súdnou praxou
sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami žalovaných 1. a 3., ktoré boli relevantné pre
posúdenie odvolania a rozhodnutie vo veci.

25. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

26. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu, majú preto voči žalovaným 1. a 3.
nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnejvýškepodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.

1 C. s. p., keď tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).