Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 3Pc/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224202293
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224202293.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci

navrhovateľa, manžela: Š. E., Z. XX.XX.XXXX, B. B. - X., zastúpeného advokátom JUDr. Zdenkom
Laštíkom, so sídlom Jesenského 2, Bánovce nad Bebravou, IČO: 51935554 proti manželke: L. E.Š.,
J.Á. Q., Z. XX.XX.XXXX, B. B. - Q. F., v konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov: Š. E., Z. XX.XX.XXXX a L. E.,
J. Q., Z. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX V. B. - Q. F., zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu B. - Q.É. F., V. I. XX, J. XXXX, na Q. XXX, X. X. Č. XXX, r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 17.07.2024 sa navrhovateľ, manžel domáhal rozvodu manželstva s
manželkou uzatvoreného dňa 22.07.2000 v Bratislave. Z manželstva manželov nepochádzajú žiadne
deti. Manželia nikdy nemali spoločné bydlisko. Navrhovateľ má trvalý pobyt evidovaný v obci B.-
X.. Fakticky sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, na ostrove D. V. Š.. Manželka má podľa oznámenia
Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor osobných evidencií a registrov, oddelenie správy
registrov, hlásený trvalý pobyt evidovaný v obci B.-Q. F.. O jej faktickom pobyte navrhovateľ vedomosť
nemá. Manželia manželstvo uzatvorili po približne polročnej známosti. Krátko po jeho uzatvorení sa

začali v manželstve prejavovať vážnejšie problémy, rozpory v názoroch na základné otázky spoločnej
existencie, rozpory v povahových vlastnostiach, hodnotových prioritách, názoroch na využívanie
spoločného voľného času, ktoré vyústili do rozchodu manželov už po štyroch mesiacoch po uzavretí
manželstva. Vzájomné citové väzby v dôsledku názorových nezhôd ochladli, zo vzťahu sa vytratila láska
aj vzájomná náklonnosť. Rozchod manželov bol definitívny, od toho času sa manželia nevideli, stratili
na seba všetky väzby a kontakty. Navrhovateľ nemá o manželke takmer 24 rokov žiadne informácie.
Finančne spolu manželia nikdy nehospodárili. Navrhovateľ nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva,

ktoré je podľa jeho názoru hlboko a trvale rozvrátené. Navrhovateľ má približne 5 rokov priateľku, s
ktorou chce uzatvoriť nové manželstvo. Navrhovateľ považuje manželstvo za dlhodobo vážne narušené
a trvalo rozvrátené a to aj vzhľadom na dĺžku trvania ich odcudzenia a vzájomného nezáujmu, ako aj ich
rozdielne hodnotové rebríčky, osobnostné a názorové rozdiely, záujmy a životné priority. Manželstvo už
ďalej neplní svoj spoločenský účel a je už výlučne formálnym zväzkom. K návrhu navrhovateľ ako dôkaz
pripojil sobášny list, oznámenie Ministerstva vnútra SR o pobyte manželky a fotokópiu občianskeho
preukazu manžela

2. Manželka sa k návrhu manžela písomne napriek výzve súdu nevyjadrila.3. Tunajší súd v zmysle § 33 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), nariadil vo
veci pojednávanie na deň 04.11.2024. Súd vec prejednal a rozhodol podľa § 180 Civilného sporového
poriadku v neprítomnosti manželky. Manželke bolo predvolanie na pojednávanie doručené na adresu

trvaléhopobytuvsúladesustanovením§106ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuazároveňajvzmysle
§ 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku na úradnú tabuľu a webové sídlo súdu, kde jej bol doručený
aj návrh navrhovateľa s prílohami. Uvedené písomnosti jej boli doručené dňa 18.10.2024. Manželka
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnia. Pojednávanie odročiť nenavrhla.
4. Dokazovanie vykonal súd prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými

dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ako aj celým obsahom spisu, pričom zistil nasledovný
skutočný a právny stav.
5. Manžel zastúpený právnym zástupcom zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že sa stalo nefunkčným
de facto už 4 mesiace od jeho uzatvorenia v júli roku 2000. Manžel manželku od toho času nevidel,
nevie kde sa zdržiava, ako a s kým žije. Manželia nie sú v žiadnom kontakte. Manžel žije dlhodobo v
zahraničí v Š., na H. D.. Manželstvo je tak dlhodobo len formálnym zväzkom. Navrhol preto manželstvo

rozviesť. Manžel sa osobne pojednávania nezúčastnil zo zdravotných dôvodov.
6. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 363/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný
zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a
povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

7. Podľa článku 4, prvej vety základných zásad zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť
vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a
kultúrnej úrovne rodiny.

8. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

10. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada.

12. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu

výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného
a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia,
tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou
povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len
vtedy,aksúvzťahymedzimanželmitakvážnenarušenéatrvalorozvrátené,žemanželstvonemôžeplniť

svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by
mala byť krajná a posledná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd
pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené podmienky.

13. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia

a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a
kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí
byť kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká a musí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný.
Nezhodymanželovsamajútýkaťpodstatnýchvecímanželskéhospolužitiaamusiabyťmedzinimivážne
narušené citové vzťahy, i keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody ohľadom nepodstatných vecí

môžuzapríčiniťvážnenarušenieatrvalýrozvratvzťahov.Existenciavážnehoatrvaléhorozvratuvzťahov
medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Zákon
predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželova na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je
skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej manželstvom.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania dňa 22.07.2000 uzatvorili
manželstvo. Z manželstva deti nepochádzajú. Krátko po uzatvorení manželstva došlo k rozchodu
manželov. Manželia v súčasnosti už takmer 24 rokov nežijú v spoločnej domácnosti. Manžel dlhodobo
žije v zahraničí, s manželkou neudržiava žiaden kontakt a nemá o mieste je faktického pobytu a spôsobe
životažiadnuvedomosť.Akovyplynuloznávrhuavyjadrenianavrhovateľa,manželsizatýchtookolností

nevie predstaviť obnovenie manželského spolužitia.

15. Zhodnotením vykonaného dokazovania s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo,
dospel súd k záveru, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky
pre rozvod manželstva. Manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a neplní svoj účel. Manželia
spolu dlhodobo takmer 24 rokov nežijú. Vzťahy medzi nimi je z tohto dôvodu potrebné považovať

za absolútne odcudzené, rozvrátené. Manželia neudržiavajú žiaden kontakt. Manželstvo je dlhodobo
nefunkčné, bez perspektívy obnovy. Trvá už iba formálne.

16. Zo stupňa rozvratu manželstva vyplýva, že nemožno dôvodne očakávať obnovenie spolužitia, účelu
manželstva a ktorejkoľvek jeho funkcie, keďže bolo preukázané, že problém vo vzťahu manželov je

dlhodobého a nezvratného charakteru. Účastníci spolu ako manželia nežijú, spoločne nehospodária,
intímne sa nestýkajú, manželstvo účastníkov je skutočne len formálnym zväzkom.

17. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti sa nedá predpokladať, že by sa manželstvo účastníkov
mohlo obnoviť s perspektívou do budúcnosti. Za príčiny rozvratu manželstva súd ustálil najmä citové

odcudzenie manželov v dôsledku absencie spoločného života. Súd preto vyhovel návrhu manžela,
navrhovateľa na rozvod.

18. Nad rámec vyššie uvedeného súd poznamenáva, že zákon súdu ukladá, aby viedol manželov k
odstráneniu príčin rozvratu manželstva a usiluje sa o ich zmierenie (§ 96 ods. 1 CMP). Povinnosť

súdu zmierovať manželov treba ale vykladať tak, že súd ju realizuje vždy s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti každého prípadu. Zo skutkových okolností prejednávaného prípadu je zrejmé, že v danom
prípade nemožno zmierenie a postupy k nemu smerujúce (odoslanie na mediáciu) považovať za účelné.

19. Uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia budúcich manželov,

pričom u už existujúceho manželstva je potrebné vziať do úvahy právo oboch manželov reagovať
najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a
slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je,
aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý
vykazuje len znaky dočasnosti (porov. napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 31.01.2018, sp.zn.

11CoP/182/2017, z 18.04.2018, sp. zn. 24CoP/21/2018 alebo z 31.05.2017, sp.zn. 24CoP/63/2017).

20. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko manželstvo účastníkov je dlhodobo a
vážne rozvrátené a neplní ani základné funkcie, ktoré predpokladá zákon o rodine, súd návrhu manžela,
navrhovateľa vyhovel a manželstvo rozviedol.

21. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom
prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z
účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.