Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722010710
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6722010710.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Michaely Bucekovej, PhD., A. a B. C. D., C. v trestnej veci obžalovaného E. F. stíhaného pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 20.
novembra 2024 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6T/70/2022 zo
dňa 26.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného E. F. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6T/70/2022 zo dňa 26.03.2024 bol obžalovaný E. F. uznaný
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že

v období od 01.09.2017 do konca mája 2022 v G. a na iných miestach svojho pobytu, ako rodič úmyselne
neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, voči svojmu dieťaťu mal. H. nar. XX.XX.XXXX,
ktorá vyživovacia povinnosť bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7P/23/2014
zo dňa 01.06.2015, právoplatným dňa 06.08.2015, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu mal. H.
nar. XX.XX.XXXX, vo výške 30 % zo sumy životného minima vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k

rukám matky dieťaťa I. J., nar. XX.XX.XXXX, a následne rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn.
16P/40/2018 zo dňa 27.08.2015, právoplatným dňa 27.09.2015, ktorým bol zaviazaný prispievať na
výživu mal. H. nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným vo výške 150 € mesačne od 02.04.2019 vždy do
20-teho dňa v mesiaci k rukám matky dieťaťa I. J., pričom počas rozhodného obdobia nebol na území
Slovenskej republiky evidovaný na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal
dávky a príspevky v hmotnej núdzi, zdržiaval sa v zahraničí a tam pracoval, čím mu vznikol dlh na

výživnom voči oprávnenej osobe I. J. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., K. I. F. XX, za obdobie od
01.09.2017 do konca mája 2022 vo výške 3.295,92 €, po vyňatí obdobia od januára 2021 do konca
novembra 2021 a po odrátaní zaplateného dlhu na výživnom v období od júna 2022 do dnešného dňa
t. j. 26.03.2024.

Za toto konanie bol obžalovanému v zmysle § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., §

38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, pričom výkon trestu mu
bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 24 mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. okresný súd obžalovanému uložil, aby podľa svojich schopností zaplatil
v skúšobnej dobe zameškané výživné.Protitomutorozsudkupojehovyhlásení,vmeneobžalovaného,podalaodvolaniejehoobhajkyňa,keďže
v trestnej veci obžalovaného sa konalo proti ušlému. Podstatou odvolania obhajkyne bolo namietanie,
že obžalovaný v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní k veci nebol vypočutý, preto podľa

názoru obhajoby záver súdu neobstojí. V tejto súvislosti obhajkyňa hodnotila vykonané dôkazy, pričom
poukázala na listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný utrpel dňa 08.01.2021 mozgovú
príhodu a bol umiestnený v Domove sociálnych služieb v L., resp. v zariadení pre sociálne slabších,
pričomzlekárskychsprávvyplynulo,žebolPNdokoncanovembra2021.Vtejtosúvislostitiežnamietala,
že súd v rozpore s pokynom krajského súdu v rámci odôvodnenia rozsudku poukázal na úradné

záznamy, z ktorých malo vyplývať, že obžalovaný je od 15.02.2022 zamestnaný v pekárni s hrubým
príjmom vo výške 1 800,- eur. Ďalej obhajoba hodnotila výpoveď svedkyne F., ktorá v podstate potvrdila,
že v súčasnej dobe obžalovaný síce pracuje ako pekár, ale je degradovaný. Po mozgovej príhode mu,
podľa svedkyne, zostali neurologické problémy s pamäťou, motorikou – má problém robiť jemné veci,
nemôže viesť motorové vozidlá, má bolesti hlavy a závrate. Tieto problémy má dodnes a už sa z nich
ani nikdy, podľa svedkyne, nevylieči.

V tejto súvislosti obhajoba vysvetlila ust. § 207 Tr. zák. v súvislosti s tým, kto sa môže dopustiť tohto
prečinu. Poukázala na to, že súd skúmanie sociálnej, majetkovej a finančnej situácie u obžalovaného
obmedzil na územie Slovenskej republiky, čo je vzhľadom na jeho pobyt v žalovanom období v zahraničí,
irelevantné. Opätovne poukázala na výpoveď svedkyne F. a rovnako na skutočnosť, že objektívnym

spôsobom nebola zistená ani výška príjmu obžalovaného, ani jeho výdavky na ubytovanie v sociálnom
domove a či vôbec bol obžalovaný schopný hradiť z platu, okrem výdavkov na bývanie a stravu,
výživné. Prvostupňový súd sa podľa názoru obhajoby dostatočne nezaoberal subjektívnou stránkou
nenaplnenia vyživovacovej povinnosti v zmysle zisťovania jeho sociálnej, majetkovej a finančnej situácie
ani dôvodov, ktoré sa o túto situáciu pričinili. Nebol produkovaný žiadny dôkaz poukazujúci na jeho

úmyselné zavinenie, keď súd uznal obžalovaného za vinného zo zanedbania povinnej výživy za obdobie
od 01.09.2017 do konca mája 2022 s výnimkou obdobia od 01.01.2021 do konca novembra 2021, teda
podľa názoru obhajoby nebolo naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty zanedbania povinnej
výživy v konaní preukázané a preto navrhla, aby obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený podľa §
285 písm. b) Tr. por., alternatívne podľa písm. c) Tr. por. Z uvedeného dôvodu obhajoba navrhla zrušiť

napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Trestného
poriadku oslobodiť alebo vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obžalovaného, ktoré podala

jeho obhajkyňa ako nedôvodné zamietnuť, keďže okresný súd v doplnení dokazovania opravil skutkovú
vetu, upravil dobu rozhodujúcu pre posúdenie skutku a výšku výživného a uložil obžalovanému
primeraný trest. Preto toto rozhodnutie považuje za zákonné a správne.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok

a obžalovaného oslobodil spod obžaloby z dôvodov, ktoré obhajoba uviedla v písomných dôvodoch ich
odvolania.

Obžalovaný E. F. sa na verejné zasadnutie nedostavil, celé trestné konanie sa proti nemu vedie ako
proti ušlému v zmysle § 358 ods. 1 Tr. por. a nasl., keďže na to mal súd splnené zákonné podmienky.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania a dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného E. F. bolo nedôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy, vrátane doplnenia dokazovania nariadeného
odvolacím súdom po zrušení veci, najmä doplnením výpovede svedkyne A. F., ktorá ozrejmila životnú
situáciu ohľadne svojho brata E. F., s ktorým je v kontakte a majú dobré vzťahy (viď strana 193 až
194 zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 09.01.2024, napadnutý rozsudok strana 6 až 7). V tejto

súvislosti svedkyňa poškodená I. J. potvrdila, že obžalovaný jej od júna 2022 pravidelne posiela čiastku
200,- eur s tým, že 150,- eur je bežné výživné a 50,- eur je zameškané výživné. Okresný súd doplnil
dokazovanie aj o ďalšie listinné dôkazy o zdravotnom stave obžalovaného a osobné doklady.Takto vykonané dôkazy potom vyhodnotil v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti (strana 4 a 7 napadnutého rozsudku). V tomto smere sa krajský súd nestotožnil s odvolacími
námietkami obhajoby, keďže prvostupňový súd na základe doplneného dokazovania upravil skutkovú

vetu tak, že z rozhodného obdobia od 01.09.2017 do konca mája 2022, vyňal obdobie od januára 2021
do konca novembra 2021 z dôvodu práceneschopnosti obžalovaného, ako aj následným znížením dlhu
na výživnom na sumu 3 295,92 eur (predtým suma 5 645,12 eur). Nestotožnil sa ani s vyslovenými
pochybnosťami obhajoby o schopnosti obžalovaného platiť výživné. Obžalovaný žije v Írsku 15 rokov
a od januára 2022 platí riadne a pravidelne výživné vo výške 150,- eur a 50,- eur zameškané výživné.

Plnenie vyživovacej povinnosti mu zjavne nerobí problém, ako kuchár sa živil aj v rozhodnom období,
ktoré malo vplyv na posúdenie jeho trestnej zodpovednosti, okrem obdobia, kedy bol práceneschopný.

Okresný súd s prihliadnutím na preukázané skutkové okolnosti potom konanie obžalovaného správne
právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.

Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému. Za jeho konanie mu Trestný zákon
umožňoval uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1 až 5 rokov. Vzhľadom na osobu obžalovaného,
ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, ani sankcionovaný za priestupok, teda doposiaľ riadne žil, mu
okresný súd uložil trest odňatia slobody na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby
vo výmere 12 mesiacov, pričom mu výkon trestu podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu

24 mesiacov. Súčasne obžalovanému uložil, aby podľa svojich schopností, zaplatil v skúšobnej dobe
zameškané výživné.

Takto uložený trest obžalovanému aj krajský súd vyhodnotil ako zákonný a primeraný, ktorý spĺňa
zákonné podmienky pre individuálnu a generálnu prevenciu.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za týchto okolností, keď krajský súd nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.