Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. november 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/233/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624204233
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5624204233.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D.
B., zast.:JUDr. Eduard Moravský, advokát, so sídlom Hlavná č. 1, 040 01 Košice, proti odporcovi: E. C.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX D. B., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.11.2024 zamieta.

Navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 05.11.2024, následne postúpený
Okresnému súdu Žilina, sa navrhovateľ domáha voči odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia vo
vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, vedeným A. H. D. B., katastrálnym odborom,
okres Liptovský Mikuláš, k.ú. D. A., zapísanými ako pozemok parcela registra C parcelné č. XX/XXX

– zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok parcela registra C parcelné č. XX/XXX –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a rodinný dom s.č. XXX, postavený na parcele č. XX/
XXX – druh stavby 10 s tým, že navrhol, aby súd zakázal odporcovi tieto nehnuteľnosti previesť alebo
inak scudziť, založiť, zaťažiť, prenajať, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného
imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zriadiť k nim zabezpečovací prevod vlastníckeho práva,
použiť ako inú zábezpeku záväzku, zriadiť právo v prospech tretej osoby alebo vykonať taký právny

úkon, dôsledkom ktorého by bola zmena vlastníckeho práva do času vysporiadania vzájomných práv
a povinností medzi navrhovateľom a odporcom vyplývajúcich z vyhlásenia o ručiteľskom záväzku č.
XXXXXX-XXXX/1 zo dňa 19.12.2017 navrhovateľa a vyhlásenia o ručiteľskom záväzku č. XXXXXX-
XXXX/2 zo dňa 19.12.2017 odporcu po uspokojení pohľadávky s príslušenstvom navrhovateľom
veriteľovi A. B. G., so sídlom B. I. XXX/XX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, ktorú nadobudol Zmluvou
o postúpení pohľadávky č. XXXXXX zo dňa 23.02.2024. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov

konania.

2. Na odôvodnenie návrhu navrhovateľ uviedol, že na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXXX
zo dňa 10.09.2014 G. K. L. M. N., L. poskytla spoločnosti B. D., G. úver v sume 300.000,- eur.
Úver bol splatný ku dňu 21.08.2024. Dlžník sa zaviazal, že splní záväzky uvedené úverovej zmluve
a úver bol povinný splácať mesačnými splátkami. Následne dlžník nebol schopný splácať úver, čím

sa dostal do omeškania, na základe čoho veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 10.02.2017.
Túto skutočnosť oznámil dlžníkovi vyhlásením predčasnej splatnosti úveru a výzvou na zaplatenie zo
dňa 14.02.2017 ho vyzval na úhradu splatnej pohľadávky. Dlžník svoj záväzok ani v lehote určenej
vo vyhlásení o predčasnej splatnosti úveru uhradiť nevedel. Následne dlžník uzatvoril s veriteľom dňa
19.12.2017 Dohodu o splácaní splatného úveru č. XXXXXX, v zmysle ktorej sa dlžník zaviazal uhradiť
svoj splatný záväzok v mesačných splátkach s poslednou splátkou stanovenou na deň 21.06.2018.

Veriteľ uzatvoril dňa 19.12.2017 Zmluvu o pristúpení k záväzku č. XXXXXX-XXXX so spoločnosťou B.,
G., ďalej ako pristupujúci dlžník. Predmetom zmluvy o pristúpení bolo pristúpenie pristupujúceho dlžníkak záväzku dlžníka, ktorý má dlžník voči pôvodnému veriteľovi vyplývajúci z úverovej zmluvy a dohody
o splácaní, a ktorého stav ku dňu 13.12.2017 bol vo výške 278.445,74 eur. Dlžník a pristupujúci dlžník
boli povinní záväzok voči veriteľovi v zmysle zmluvy o pristúpení splniť spoločne a nerozdielne vrátane

príslušenstva. Následne dňa 19.12.2017 došlo k Vyhláseniu o ručiteľskom záväzku č. XXXXXX-XXXX/1
A. B. a zároveň Vyhlásením o ručiteľskom záväzku č. XXXXXX-XXXX/2 zo dňa 19.12.2017 prevzal
ručenie za včasné a úplné zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom aj E. C. F., t.j. odporca. Z dôvodu
neplneniapodmienokstanovenýchvdohodeosplácaníveriteľomlistomzodňa22.05.2018veriteľvyzval
dlžníka na uhradenie pohľadávky v celkovej výške 267.881,25 eur a zároveň oznámil, že pristupuje

k vymáhaniu pohľadávky, a to aj realizáciou zabezpečovacích inštitútov a k opätovnému úročeniu celého
zostatku pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy úrokom z omeškania vo výške 5% ročne. Zároveň veriteľ
vyzval výzvou zo dňa 06.09.2018 pristupujúceho dlžníka s tým, že výška pohľadávky ku dňu 06.09.2018
bola vo výške 274.817,25 eur. Výzva bola pristupujúcemu dlžníkovi doručená dňa 25.09.2018, avšak
pristupujúci dlžník svoj záväzok neuhradil. Z dôvodu, že nedošlo k úhrade splatného záväzku dlžníkom
ani v dodatočnej lehote určenej pôvodným veriteľom, veriteľ výzvami zo dňa 30.11.2018 vyzval ručiteľa 1

a ručiteľa 2 na zaplatenie splatného záväzku z titulu vyhlásení o ručení, pričom ku dňu 30.11.2018 dlžná
suma predstavovala sumu 281.090,85 eur. Z dôvodu, že k úhrade splatného záväzku nedošlo, veriteľ si
uplatnilsvojnárokvočidlžníkovi,pristupujúcemudlžníkovi,ručiteľovi1aručiteľovi2žalobouozaplatenie
265.706,65 eur s príslušenstvom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, ktorý vydal platobný rozkaz,
ktorý sa stal voči dlžníkovi právoplatný a vykonateľný. Následne Okresný súd Liptovský Mikuláš proti

dlžníkovi, pristupujúcemu dlžníkovi, ručiteľovi 1 a ručiteľovi 2 rozhodol rozsudkom zo dňa 07.06.2021,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2021 a zároveň priznal veriteľovi aj nárok na náhradu trov
konania. Následne Okresný súd Žilina uznesením č.k. 9K/11/2019-128 zo dňa 28.01.2020 vyhlásil na
majetok dlžníka B. D., G. konkurz ku dňu 05.02.2020. Uznesenie bolo v obchodnom vestníku zverejnené
dňa XX.XX.XXXX pod č. OV XX/XXXX. Predmetná pohľadávka voči pôvodnému dlžníkovi bola do

konkurzu prihlásená prihláškou pohľadávky s poradovým č. 1 zo dňa 28.02.2020. Z dôvodu neuhradenia
splatného záväzku ani po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti označených rozhodnutí súdu
veriteľ podal návrh na vykonanie exekúcie voči pristupujúcemu dlžníkovi, ručiteľovi 1 a ručiteľovi 2
na základe poverenia Okresného súdu Banská Bystrica 24E/594/2022 zo dňa 11.03.2022. Vykonaním
exekúcie bol poverený súdny exekútor O. O. P. ml., exekútorský úrad Q.. Vzhľadom na uspokojenie časti

dlhu veriteľa na jeho návrh poverený súdny exekútor uznesením zastavil voči pristupujúcemu dlžníkovi,
ručiteľovi 1 a ručiteľovi 2 exekúciu v časti istiny 60.212,91 eur spolu s príslušenstvom. V ostatnej
časti v exekúcii pokračoval. Následne veriteľ Zmluvou o postúpení pohľadávky č. XXXXXX zo dňa
23.02.2024 postúpil predmetnú pohľadávku so všetkými právami, ktoré sa k nej viažu alebo vznikajú
vo vzťahu k pohľadávke postupníkovi, obchodnej spoločnosti A. B. G. a pohľadávka v zmysle zmluvy

o postúpení predstavuje pohľadávku tvorenú zostatkom istiny v objeme 204.321,67 eur spolu s úrokmi
z omeškania a preddavkami na výdavky spojené s vedením exekučného konania. Pôvodný veriteľ
(postupca) zaslal dňa 13.03.2024 ručiteľovi 1 oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 06.03.2024,
ktoré mu bolo doručené dňa 15.03.2024. Z dôvodu, že dlžník sa dostal do situácie, kedy nevedel
plniť svoje platné záväzky, pôvodný veriteľ podal návrh na vykonanie exekúcie voči pristupujúcemu

dlžníkovi, ručiteľovi 1 a ručiteľovi 2. Pristupujúci dlžník dňom 14.07.2021 bol zrušený z právneho dôvodu
podľa § 68 ods. 4 písm. d) Obchodného zákonníka. Dňa 22.09.2023 bol vydaný súdnym exekútorom
exekučný príkaz XXX R. XXX/XX-XX na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností zapísanými na LV
č. XXXX vo výlučnom vlastníctve v podiele 1/1 ručiteľa 2 za účelom exekúcie na uspokojenie pohľadávky
oprávneného vo výške 335.085,62 eur plus úrokov a úrokov z omeškania označených v predmetnom

exekučnom príkaze. Navrhovateľovi je známe, že medzi odporcom a štatutárnym zástupcom postupníka
existujú vzájomné väzby, na základe ktorých muselo dôjsť k určitým dohodám medzi nimi, ktoré sa
týkajú predmetnej pohľadávky. Zároveň v deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j. 23.02.2024,
bol podaný postupníkom návrh na čiastočné zastavenie exekúcie voči ručiteľovi 2 ako to vyplýva
z odôvodnenia uznesenia o čiastočnom zastavení exekúcie voči ručiteľovi 2, ktorú začal viesť ešte

pôvodný veriteľ voči ručiteľovi 2, hoci tento má oveľa likvidnejší majetok (rodinný dom) ako ručiteľ 1.
Následne upovedomením súdneho exekútora zo dňa 23.02.2024 o čiastočnom zastavení exekúcie bola
v celom rozsahu voči ručiteľovi 2 exekúcia zastavená. Súčasne však v tomto čase bolo po žalobcovi
postupníkom požadované, aby vysporiadal pohľadávku plnením v sume 300.000,-, a to aj napriek tomu,
že čiastka, ktorá pripadá na navrhovateľa v zmysle zákona, je vo výraznom nepomere s požadovaným

plnením 300.000,- eur. Navrhovateľ si súčasne uvedomuje, že veriteľ je oprávnený požadovať od
ktoréhokoľvek ručiteľa splatenie celého dlhu, na druhej strane plnením ručiteľa nad rámec, ktorý naňho
pripadá, vzniká regresný nárok voči ostatným ručiteľom, v danom prípade voči ručiteľovi 2. Zároveň nový
veriteľ, postupník, spoločnosť A. B. G. začal sa súdnou cestou domáhať žalobou o určenie neúčinnostidohôd o vyporiadaní dedičstva s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.07.2024
určenia voči sestre žalobcu N. S., že právny úkon, dohoda o vyporiadaní dedičstva je voči žalobcovi
právne neúčinná, zároveň, že právny úkon dohoda o vyporiadaní dedičstva schválená uznesením

Okresného súdu Liptovský Mikuláš k predmetom dedenia nehnuteľnosti je voči žalobcovi právne
neúčinné. Zároveň sa žalobca žalobou domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorému Mestský
súd Košice vyhovel a uznesením 17C/23/2024 zo dňa 25.07.2024 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
uložil sestre žalobcu, aby nenakladala s nehnuteľnosťami. Žalobca má za to, že v danom prípade
postupník zbytočne zaťahuje do vysporiadania svojej pohľadávky rodinu žalobcu bez toho, aby poznal

konkrétne okolnosti, prečo došlo k uzavretiu dedičských dohôd s takým obsahom. Týmto postupom
podľa názoru žalobcu nie celkom korektne vyvíja postupník tlak na žalobcu prostredníctvom zaťažovania
majetku jeho rodinných príslušníkov bez toho, aby poznal iné okolnosti dedičských dohôd. Žalobca so
svojou žiadosťou zo dňa 18.07.2024 požiadal, resp. navrhol postupníkovi vyrovnanie pohľadávky vo
výške 1 dlhu, aj keď žalobca týmto opätovne neopiera právo postupníka domáhať sa uspokojenia dlhu
s príslušenstvom od ktoréhokoľvek ručiteľa v celom rozsahu. V prípade uspokojenia nového veriteľa,

postupníka, bude mať dotknutý ručiteľ 1 voči ručiteľovi 2, t.j. žalobca voči žalovanému, rovnaké práva
ako spoludlžník. Teda v prípade, ak by žalobca plnil aj v rozsahu, v ktorom má plniť ručiteľ, čo je
vzhľadom na všetky okolnosti viac než pravdepodobné, dostane sa žalobca vo vzťahu k ručiteľovi 2
do pozície nového veriteľa v rozsahu plnenia, ktorý za neho plnil okrem iného aj s poukazom na §
307 ods. 1 Obchodného zákonníka. Neskôr postupník A. B. G. prostredníctvom právneho zástupcu

kontaktoval žalobcu s cieľom vyrokovať uspokojenie svojej pohľadávky aj príslušenstva, kedy mu
postupník opakovane navrhoval, že celý dlh môže byť vysporiadaný zo strany žalobcu, ak mu uhradí
sumu 300.000,- alebo poskytne iné plnenie v uvedenej hodnote, a to aj napriek tomu, že postupná
pohľadávka s príslušenstvom predstavuje ku dňu 30.09. sumu 314.347,44 eur. Žalobca žiadal od
postupníka informáciu, aby uviedol celkovú výšku dlhu, ale najmä, aby uviedol celkovú výšku plnenia

poskytnutého zo strany ručiteľa 2, aby bolo zrejmé, v akej časti má ešte plniť ručiteľ 1. Zo strany
postupníka mu bolo povedané, že voči ručiteľovi 2 bola stiahnutá exekúcia a bola mu uvoľnená ťarcha
na jeho liste vlastníctva, lebo ručiteľ 2 si svoje dohodnuté záväzky voči postupníkovi riadne plní
a tiež že plnenie zo strany ručiteľa 2 je predmetom obchodného tajomstva. Žalobca však aj napriek
tomu, že je jeho zákonným právom poznať rozsah tohto plnenia doposiaľ nevie, v akom rozsahu plnil

ručiteľ 2 svoje záväzky voči veriteľovi, a teda v akom rozsahu má vysporiadať dlh samotný žalobca.
Žalobca sa tak dostáva do stavu právnej neistoty, pretože doposiaľ nepozná rozsah plnenia ručiteľa
2. Žalobca zároveň poukázal na mimoriadne neštandardnú skutočnosť podľa jeho názoru, nakoľko
predmetná pohľadávka bola postúpená postupníkovi dňa 23.02.2024 zmluvou o postúpení a toho
istého dňa postupník predložil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie voči ručiteľovi 2,

ktorý má okamžite likvidný nehnuteľný majetok. Naproti tomu postupník vedie ďalej exekúciu voči
ručiteľovi 1, ktorého majetok nie je až tak likvidačný, o čom svedčia neúspešné dve kolá exekučných
dražieb. Následne postupník iniciuje súdne konania voči tretím osobám, ktorí s danou vecou nemajú
nič spoločné. Preto objektívne vyvstáva otázka, že ak ručiteľ 2 požiadal o úver s cieľom vysporiadať
svoj záväzok voči postupníkovi v časti, ktorá na neho pripadá a založil svoje nehnuteľnosti v prospech

G. G. na LV č. XXXX, prečo potom veriteľ žiada od ručiteľa 1 sumu 300.000,- eur. U žalobcu tieto
skutočnosti vzbudzujú dôvodnú obavu z možného budúceho uspokojenia svojich nárokov voči ručiteľovi
2. Postupník vedie voči žalobcovi ako ručiteľovi 1 viaceré exekúcie, a to na jeho pohľadávky voči
spoločnostiD.G.,najehoobchodnýpodielvspoločnostiD.G.,vyhláškuodražbenehnuteľností.Žalobca
má vedomosť, že žalovaný sa dlhodobo pozná s jediným konateľom postupníka, pričom je vysoko

pravdepodobné, že ku odkúpeniu pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky došlo na základe ich
vzájomnej dohody, kde vzhľadom na vyššie opísané okolnosti môžu postupovať koordinovane, s cieľom
vymôcť plnenie celého dlhu s príslušenstvom, v prípade jeho väčšiu nepomernú časť iba od žalobcu. Je
neštandardné, že k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky došlo dňa 23.02.2024 a toho istého dňa
bol podaný návrh na zastavenie exekúcie a aj zastavená exekúcia bola iba voči žalovanému, ručiteľovi

2, a to aj napriek lukratívnej likvidite jeho majetku oproti likvidite majetku žalobcu. Dňa 10.10.2024
doporučenou zásielkou, žiadosťou, vyzval právny zástupca žalobcu, postupníka, A. B. G., aby oznámil
výšku pohľadávky a jej príslušenstva voči ručiteľovi v rade 1/ v nadväznosti na plnenie zo strany ručiteľa
2. K dátumu podania tohto návrhu zo strany postupníka na uvedené reagované nebolo. Takáto reakcia
postupníka je pre žalobcu neprijateľná. Žalobca doposiaľ nevie posúdiť dôvodnosť predloženého návrhu

v nadväznosti na budúce právne vzťahy medzi ručiteľmi. Žalobcovi nie je jasné, aké skutkové okolnosti
viedli postupníka ako oprávneného, aby podal voči ručiteľovi 2 návrh na zastavenie exekúcie a exekúcie
viedol iba proti ručiteľovi 1. Postupník ako nový veriteľ má povinnosť na požiadanie ručiteľa 1 podať
mu informáciu o výške svojej zabezpečenej pohľadávky, pričom na nehnuteľnosti patriace žalovanémuv čase rokovania žalobcu s veriteľom nebola vyznačená žiadna ťarcha a v krátkom čase na to na LV
č. XXXX, z ktorých vyplýva výlučné vlastníctvo žalovaného, bolo vyznačené záložné právo v prospech
G. G.. Žalobca má dôvodnú obavu, že ak by plnil veriteľom požadovanú sumu 300.000,- eur a možno

väčšiu, ručiteľ 2 by sa mohol zbaviť svojho majetku, resp. vykonať jeden alebo viacero právnych úkonov
v prospech blízkych alebo tretích osôb, čím by sa vytvoril ťažko napraviteľný alebo nezvratný stav.
Pre uvedené okolnosti žalobca podáva tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Postupník
odmietol vyhovieť požiadavke žalobcu, aby mu oznámil prípadné uspokojenie jeho nárokov zo strany
ručiteľa 2, aby žalobca poznal presnú výšku jeho pohľadávky a jej príslušenstva, resp. jej zostatok

s argumentáciou, že ide o obchodné tajomstvo, ako aj argumentáciou, že ručiteľ 2 si riadne plní voči
novému veriteľovi svoje záväzky. Táto skutočnosť nemôže byť pre žalobcu v žiadnom prípade prijateľná
už aj preto, že je v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka. Bez ohľadu na to, že žalovaný so
žalobcom dlhšiu dobu nekomunikuje a nepreberá doporučené zásielky, vzhľadom na všetky okolnosti
a vzájomné súvislosti spojené s konaním veriteľa, ktorý si odmieta plniť svoju zákonnú povinnosť,
vzbudzuje tieto u žalobcu dôvodnú obavu z možného ohrozenia budúceho uspokojenia pohľadávky

ručiteľa 1, ak táto vznikne v dôsledku plnenia zo strany ručiteľa 1 a je v rozsahu, ktorý pripadá na
ručiteľa 2. A aj napriek tomu, že je od neho požadovaná čiastka v objeme 300.000,- eur, čo je v hrubom
nepomere a v rozpore s čiastkou, ktorá by mala pripadať na ručiteľa 1. Uvedené skutočnosti osvedčujú
dôvodnú obavu, že pokiaľ bude uspokojená pohľadávka z majetku žalobcu, ručiteľa 1, za súčasného
stavu existencie ťarchy k nehnuteľnostiam, majetku žalovaného, ručiteľa 2, evidovaného na LV č.

XXXX, žalobca môže byť v budúcnosti ukrátený a v priamom ohrození na jeho právach a oprávnených
záujmoch, ak by žalovaný previedol svoj nehnuteľný majetok aj napriek existujúcej ťarche v prospech
G. G. na blízku alebo inú tretiu osobu a žalobca by nemal následne z čoho uspokojiť svoje regresné
nároky. Má za to, že bez okamžitého zásahu súdu spočívajúceho v potrebe upraviť pomery medzi
účastníkmi tohto konania, môže byť budúca exekúcia v prospech žalobcu ako budúceho oprávneného

ohrozená. Žalobca v súčasnej dobe ešte nie je v postavení veriteľa, ktorý by si mohol uplatňovať voči
ručiteľovi 2 svoje regresné nároky z titulu plnenia A. B. G. nad rámec podielu, ktorý na neho pripadá.
V tomto postavení žalobca bude až v momente, kedy dôjde z jeho strany k uspokojeniu veriteľa aj
za ručiteľa 2, a to aj z exekúcií, ktoré sa vedú toho času voči žalobcovi. Z toho dôvodu má žalobca
za to, že jediným prostriedkom právnej ochrany je v danom prípade nariadené neodkladné opatrenie.

Má za to, že v danej veci je potrebné upraviť vzájomné pomery strán sporu. Súčasne sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ani iným prostriedkom, ktorý žalobcovi priznáva právny
poriadok. Zároveň žalovaný nebude obmedzený v priamom bežnom užívaní predmetných nehnuteľností
v súlade s právnymi predpismi z jeho strany. Neodkladným opatrením sa mu zabráni vykonanie iných
ako bežných úkonov. Obmedzenie, ktoré by sa založilo nariadením neodkladného opatrenia by bolo

primerané, pričom proporcionalita tohto zásahu, kedy sa obmedzovania žalovaného dáva do pomeru
ochrany a hodnoty budúcich práv žalobcu bude zachovaná. V situácii ak by súd nevyhovel návrhu na
nariadeniepredbežnéhoopatrenia,existujedôvodnáobava,žežalovanýprevediesvojmajetoknaďalšie
blízke alebo tretie osoby s úmyslom ukrátiť žalobcu ako budúceho veriteľa regresného nároku, čím by
došlo k zmareniu uspokojenia jeho pohľadávky voči ručiteľovi 2, ak po splnení dlhu nad rámec, ktorý sa

ho týka, by sa dostal do právneho postavenia nového veriteľa voči žalovanému. Má za to, že v danom
stave neexistuje iný účinný preventívny spôsob právnej ochrany úpravy pomerov medzi účastníkmi tohto
konania.

3. Na preukázanie, resp. osvedčenie tvrdených skutočností navrhovateľ ako dôkazy označil a v prílohe

súdu predložil: úverovú zmluvu, vyhlásenie predčasných splatností, dohoda o splácaní splatného dlhu,
zmluva o pristúpení k záväzku, vyhlásenia o ručiteľskom záväzku, výzvy na zaplatenie s doručenkami,
rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 07.06.2021 č.k. 9Cb/5/2019 spolu s uznesením
zo dňa 05.10.2021, výpis z obchodného registra 23/2020, upovedomenie o vydaní poverenia na
vykonanieexekúcie,upovedomenieozačatíexekúcie,upovedomenieočiastočnomzastaveníexekúcie,

poverenie pre exekútora, zmluva o postúpení pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky,
výpis z Obchodného vestníka XX/XXXX, exekučný príkaz, upovedomenie o čiastočnom zastavení
exekúcie, žiadosť o splátkový kalendár, žiadosť o poskytnutie informácií, vyjadrenie exekútora k žiadosti
o splátkový kalendár, žiadosť o poskytnutie informácií, návrh na vyrovnanie dlhu, exekučný príkaz,
upovedomenie o spôsobe vykonanej exekúcie, vyhláška o dražbe nehnuteľností tretie kolo, žiadosť

o informáciu a žiadosť o predloženie návrhu k vysporiadaniu dlhu klienta, výpis z LV, výpis z obchodného
registra, uznesenie Okresného súdu Ružomberok zo dňa 28.06.2022, č. 9Cpr/3/2022-56, výpis z knihy
pohľadávok.4. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd
oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré boli predložené navrhovateľom spolu s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP
(1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.
(3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,

niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP: (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti

alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11.Podľa§329ods.1a2CSP:(1)Súdmôžerozhodnúťonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

(2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

13. Podľa čl. 2 ods. 1 a 2 CSP: (1) Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. (2) Právna istota
je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v

ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

14. Pred posúdením dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd skúmal jeho
obligatórne náležitosti, pričom zistil, že obsahuje všetky predpísané náležitosti.

15. Všeobecne k inštitútu neodkladného opatrenia s poukazom na ust. § 326 ods. 1 CSP súd uvádza,
že pred nariadením neodkladného opatrenia je navrhovateľ povinný opísať rozhodujúce skutočnosti,
ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená
a zároveň je navrhovateľ povinný opísať skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že existuje

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je objektívne spôsobilá ohroziť jemu prislúchajúce
subjektívne právo. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je pritom nositeľom dôkazného bremena k
osvedčeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je
prostredníctvomposkytnutiapredovšetkýmdočasnejaprovizórnejúpravyprávnychpomerovúčastníkovzabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli či už pred začatím konania alebo už aj v začatom
konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených právnych vzťahov je však možné
zabezpečiť a účastníkom poskytnúť v súlade s Článkom 17 CSP len za predpokladu, že súd nebude

vykonávať dokazovanie v takom rozsahu, ako sa toto vykonáva v základnom konaní, a teda, že nebude
prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom dokazovaní práva uplatneného vo
veci samej. V nadväznosti na uvedené súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia navrhovateľom uvádzané tvrdenia a k nim predkladané dôkazy skúma iba na úrovni tzv.
osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnutých skutočností.

16. Súd sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil
so samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom preskúmal splnenie jednotlivých
kumulatívne stanovených podmienok pre jeho nariadenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené
navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v kontexte predložených dôkazných

prostriedkov súd vyhodnocoval otázku, či navrhovateľom opísané skutočnosti a predložené listinné
dôkazy osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ďalej
potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným navrhovateľom a súčasne vecnú
legitimáciu osôb, ktoré vystupujú ako procesné strany tohto konania. Nevyhnutným predpokladom je tiež
splnenie všeobecnej požiadavky, aby sa neodkladným opatrením medzi stranami nevytvoril nenávratný

stav a podmienka primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia, všetko pri zohľadnení miery
ohrozenia alebo porušenia práva navrhovateľa odôvodňujúcich navrhovaný zásah do právnych vzťahov
strán sporu. Všetky uvedené podmienky neodkladného opatrenia súd posudzoval kumulatívne, to
znamená, že v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je možné návrhu neodkladného opatrenia
vyhovieť.

17. Po preskúmaní vyššie uvedených podmienok dospel súd k záveru, že podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia nie sú splnené, a to z dôvodu, že navrhovateľ dostatočne neosvedčil dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a následne z toho vyplývajúcej
chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy pomerov voči odporcovi, ktorú navrhovateľ neosvedčil v takej

miere a intenzite, aby bolo možné návrhu vyhovieť. K potrebnosti a naliehavosti dočasnej úpravy
pomerov strán súd uvádza, že právny záujem na úprave pomerov strán sa prejavuje skutočnou
potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí účel sledovaný v základnom konaní,
prípadnevytvoríúčinnýaefektívnyprostriedoknariešenieakútnejsituáciemedzistranamisporu,pričom
obmedzenie subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia

alebo ohrozenia práva navrhovateľa, teda účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimeraným
spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu. Súd nemá osvedčenú existenciu reálnej obavy
z ohrozenia právneho postavenia navrhovateľa, ktorá bezprostredne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu.

18. Podľa názoru súdu navrhovateľ vo svojom návrhu dostatočne neosvedčil reálnosť obavy z ohrozenia

svojich práv, keď dostatočne nepreukázal, že subjekt, ktorému navrhuje uložiť povinnosť neodkladným
opatrením, koná tak, že môže skutočne dôjsť k znemožneniu ďalšieho konania alebo rozhodovania vo
veci samej, prípadne k zmareniu výkonu súdneho rozhodnutia.

19. Z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajú skutkové tvrdenia

navrhovateľa o konaní veriteľa voči ručiteľovi 1 a ručiteľovi 2 s tým, že voči ručiteľovi 2 podal návrh na
zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho bola exekúcia voči ručiteľovi 2, t.j. voči odporcovi, zastavená.
Zároveň poukázal na to, že veriteľ si neplní voči nemu svoje povinnosti, keďže mu neoznamuje na
jeho žiadosť informácie o výške svojej zabezpečenej pohľadávky s tým, že po zastavení exekúcie voči
ručiteľovi2,t.j.vočiodporcovi,bolanaLVč.XXXXvedenýmOkresnýmúradomLiptovskýMikuláš,k.ú.D.

A., na nehnuteľnostiach, ktorých je výlučným vlastníkom odporca, vyznačené záložné právo v prospech
G. G., L.
- Naliehavosť upraviť vzájomné pomery strán sporu odôvodňoval zároveň tým, že navrhovateľ má za to,
že všetky ním uvádzané skutočnosti vzbudzujú dôvodnú obavu, že v budúcnosti môže dôjsť k ďalšiemu
nakladaniu s nehnuteľnosťami vedenými na LV č. XXXX vo vlastníctve odporcu a prípadne že odporca

sa začne zbavovať nehnuteľného majetku v úmysle zamedziť navrhovateľovi získať v rámci regresného
nároku to, čo plnil zaňho.
- Má za to, že existuje dôvodná obava, že žalovaný prevedie svoj majetok na ďalšie blízke alebo tretie
osoby s úmyslom ukrátiť žalobcu ako budúceho veriteľa regresného nároku, čím by došlo k zmareniuuspokojenia jeho pohľadávky voči ručiteľovi 2, ak po splnení dlhu by sa dostal do právneho postavenia
nového veriteľa voči žalovanému.
- Má za to, že v danom stave neexistuje iný účinný preventívny spôsob právnej ochrany úpravy pomerov

medzi účastníkmi konania.

20. Vo vzťahu k uvedenému súd má však za to, že:
- navrhovateľ dostatočným spôsobom neosvedčil, že žalovaný prevádza, resp. má záujem prevádzať
svoj majetok na ďalšie blízke alebo tretie osoby s úmyslom ukrátiť žalobcu.

- Vo vzťahu k uvedenému má však súd za to, že aj keď navrhovateľ preukázal vlastníctvo predmetných
nehnuteľností odporcu, navrhovateľ dostatočným spôsobom neosvedčil svoju tvrdenú obavu možného
prevodu majetku odporcu a tretie osoby.
Navrhovateľ dostatočným spôsobom súdu neozrejmil a nepreukázal, na základe akých skutočností
dospel k záverom, že existuje táto obava. Na uvedené je nepostačujúce tvrdenie o tom, že veriteľ podal
návrh na zastavenie exekúcie voči odporcovi a tvrdenie, že má nejaké plnenie od odporcu. Z ničoho

nie je zrejmé, že odporca veriteľovi plní predmetnú pohľadávku. Zároveň z ničoho nie je zrejmé, či plní
predmetný svoj záväzok a v akom rozsahu.
- Pokiaľ veriteľ porušuje svoju povinnosť ako tvrdí navrhovateľ a neoznamuje, neposkytuje informácie
o plnení navrhovateľovi, uvedené nie je predmetom tohto konania a nie je možné ani súhlasiť
s navrhovateľom, že by nemal dostatok právnych prostriedkov na ochranu svojich práv, pokiaľ skutočne

dochádza k porušovaniu jeho práv zo strany veriteľa. Avšak uvedené nie je predmetom tohto konania.
Súd skonštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je osvedčenie splnenia zákonných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ svoje skutkové tvrdenia
hodnoverným spôsobom neosvedčil. Osvedčenie uvedených skutočností je pritom jedným z primárnych
predpokladov, ktorý musí mať naplnený pre prijatie záveru o dôvodnosti nariadenia navrhovaného

neodkladného opatrenia, nakoľko súd bez ďalšieho nemôže odporcovi uložiť povinnosť niečo vykonať,
zdržať sa a podobne, pokiaľ navrhovateľ svoje tvrdenia a svoju tvrdenú obavu dostatočne hodnoverne
nepreukázal, neosvedčil.
- V tejto súvislosti súd považuje za podstatné uviesť, že pri neodkladnom opatrení súd nevykonáva
dokazovanie. Navrhovateľom uvádzané tvrdenia tak zostávajú výlučne v rovine faktických tvrdení bez

reálneho osvedčenia ich existencie aspoň v minimálnom potrebnom rozsahu. Súd nemôže dotvárať,
prípadne domýšľať skutkové tvrdenie strany, ktoré bez relevantných listinných dôkazov ostávajú len
v rovine neosvedčených domnienok, nakoľko práve navrhovateľ je povinný svoje tvrdenia hodnoverne
osvedčiť.
- Súd uvádza, že navrhovateľ neuviedol žiadne tvrdenia, ani nepripojoval relevantné listiny, z ktorých by

bolo možné prijať spoľahlivý záver o osvedčení jeho nároku voči odporcovi.
- Navrhovateľ dostatočne neosvedčil skutočnosť, že odporca prevádzal, resp. mieni previesť svoj
majetok na ďalšie blízke alebo tretie osoby s úmyslom ukrátiť navrhovateľa ako budúceho veriteľa
regresného nároku, pričom súd zdôrazňuje, že takýto regresný nárok ešte ani navrhovateľovi nevznikol.
Dokonca nie je zrejmé, či veriteľ bude v rámci exekúcie voči navrhovateľovi úspešný a v akom rozsahu.

- Čo sa týka tvrdeného zriadenie záložného práva, ktoré vyplýva z LV č. XXXX, vedený Okresným
úradom Liptovský Mikuláš pre nehnuteľnosti v k.ú. D. A., ktorých výlučným vlastníkom je odporca,
uvedená skutočnosť nepreukazuje a neosvedčuje tvrdenia navrhovateľa v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a ani nevyplýva z toho, že by tie nehnuteľnosti prevádzal a podobne.
- Taktiež akákoľvek obava tvrdená navrhovateľom nevyplýva ani z jeho podozrievajúcich tvrdení o tom,

že k postúpeniu pohľadávky došlo v ten istý deň ako došlo k návrhu na zastavenie exekúcie voči
odporcovi. Uvedené skutočnosti sú však pre toto konanie irelevantné a ani nie sú žiadnym právnym
predpisom zakázané a je na veriteľovi, voči ktorému dlžníkovi či ručiteľovi si bude uplatňovať svoje
nároky.

21. Navrhovateľ vychádza iba zo svojich domnienok, ktoré z ničoho relevantného nevyplývajú. Z ničoho
nevyplýva jeho obava, že odporca bude nakladať, resp. že nakladá so svojimi nehnuteľnosťami.
Zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach odporcu v prospech banky uvedenú obavu nevyvoláva
a dokonca zriadeným záložným právom je odporca ten, kto je obmedzovaný v nakladaní s danými
nehnuteľnosťami. Navrhovateľ uvádza úver odporcu, avšak nie je zrejmý účel toho úveru a opäť ide len

o domnienky navrhovateľa ohľadom účelu úveru. Taktiež navrhovateľ vychádza z domnienok aj v tom, že
tvrdí nejaký vzťah odporcu s veriteľom, ktorému vraj poskytuje nejaké plnenie, avšak ani nie je zrejmé,
aké plnenie, na základe akého titulu a teda nie je zrejmé, či ide o ten istý titul, aký je voči navrhovateľovi.
Ak veriteľ tají titul a rozsah plnenia odporcu voči nemu, predsa existujú právne prostriedky na ochranupráv a je vecou navrhovateľa, či ich uplatní. Taktiež domnienka navrhovateľa je aj v tom, že má za to, že
išlo o dohodu veriteľa s odporcom ohľadom dohody o postúpení predmetnej pohľadávky a že ide o blízky
vzťah medzi nimi. Uvedené však spočíva len na jeho domnienkach, na jeho tvrdeniach bez relevantného

základu a z ničoho to nevyplýva, ani nijako to neosvedčil. Nepostačuje iba tvrdenie navrhovateľa.

22. V spojitosti s tvrdením navrhovateľa o jeho obave, že odporca bude prevádzať svoj majetok na
ďalšie blízke alebo tretie osoby, súd poznamenáva skutočnosť, že z LV č. XXXX, k.ú. D. A., skutočne
vyplýva, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností evidovaných na danom liste vlastníctva

je odporca s tým, že aj sám navrhovateľ potvrdil, že z daného listu vlastníctva vyplýva vyznačenie
záložného práva, a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva V XXXX/XXXX, vklad povolený
25.09.2024, v prospech G. G., L.. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ sa domáha uložiť
povinnosť neodkladným opatrením odporcovi na predmetných nehnuteľnostiach, na ktorých je zriadené
záložné právo v prospech G. G., L., z čoho sú zrejmé určité obmedzenia pre prevody predmetných
nehnuteľností a podobne. Zároveň súd poznamenáva, že pokiaľ navrhovateľ poukazoval na konanie

odporcu, spoločnosti B., G., v ktorej bol odporca jediným konateľom a spoločníkom, a že táto spoločnosť
neuhrádzala svoje záväzky voči iným subjektom s tým, že odporca ako konateľ a jediný spoločník
danej spoločnosti previedol takmer všetok likvidný majetok na inú spoločnosť, je irelevantné a sú to iba
domnienky a tvrdenia navrhovateľa bez vplyvu na toto konanie a z ničoho tie tvrdenia nevyplývajú.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemá osvedčenú existenciu reálnej obavy z ohrozenia
právneho postavenia navrhovateľa. Navrhovateľ nijakým spôsobom neosvedčil ním tvrdené skutočnosti,
z ktorých by mala vyplývať ním tvrdená obava. Konanie veriteľa voči nemu a voči odporcovi je pre toto
konanie irelevantné a je vecou veriteľa, voči komu si bude uplatňovať svoj nárok, svoju pohľadávku
a taktiež je aj irelevantné pre toto konanie a nevyvoláva žiadnu obavu, pokiaľ veriteľ neposkytuje

navrhovateľovi informácie. Uvedené je vo vzťahu medzi navrhovateľom a veriteľom, čo však nemá vplyv
pre toto konanie.

24. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. Preto je povinnosťou navrhovateľa, aby do vydania uznesenia súdu prvej inštancie

osvedčilnímtvrdenéskutočnosti.Neodkladnýmopatrenímjemožnéposkytnúťochranulennároku,ktorý
je dôvodný, a ktorý trvá. Navrhovateľ musí vo svojom návrhu osvedčiť existenciu, trvanie a dôvodnosť
svojho nároku. Uvedené nemožno ničím nahradiť, lebo tieto sú základnou podmienkou pre vydanie
neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd je povinný poskytnúť

ochranu nielen tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel
tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné
doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Preto môže súd návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovieť len v tom prípade, keď má riadne osvedčené skutočnosti vyplývajúce z ustanovení §
324 a § 325 CSP tvrdené navrhovateľom z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na rozhodnutia iných súdov, súd poznamenáva, že rozhodnutia
iných súdov sú z obdobia staršej právnej úpravy a to z obdobia platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom tá úprava je odlišná od úpravy CSP a preto nie je ani možné postupovať v zmysle

rozhodnutí z toho obdobia. Zároveň ide o rozhodnutia, ktoré nie sú záväzné pre súdy a taktiež
ide iba o vety „vytrhnuté“ z kontextu. Súd opätovne zdôrazňuje, že ide o rozhodnutia, ktoré boli
vydávané v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom Civilným sporovým
poriadkom došlo k zmene úpravy a už nejde o inštitút predbežných opatrení, ale o neodkladné opatrenie
a zabezpečovacie opatrenia, ktoré majú inú právnu úpravu než bola predchádzajúca právna úprava.

26. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázanie minimálne nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, a teda existencia bezprostredných a konkrétnych krokov a úkonov
zo strany odporcu, prípadne tretej osoby smerujúce k obmedzeniu práva navrhovateľa. Nestačí
iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka bez ďalšieho odvolávajúca sa

na zastavenie exekúcie voči odporcovi, resp. zriadením záložného práva na nehnuteľnosti odporcu
a podobne. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou
podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Splnenie uvedeného predpokladu žalobca ako
navrhovateľ neodkladného opatrenia svojím návrhom nepreukázal ani neosvedčil. Z dôvodu absencieosvedčenia existencie základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia rozhodol súd
o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu tak, ako to vyplýva z výroku
tohto uznesenia.

27. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, nakoľko navrhovateľ neosvedčil základné relevantné
okolnosti, ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, súd v podmienkach danej veci nevzhliadol naliehavosť danú situáciu riešiť bezprostredným
zásahom súdnej moci v podobe neodkladného opatrenia, a preto návrh navrhovateľa v celom

rozsahu zamietol. Vychádzajúc z tohto konštatovania nevzhliadol súd priestor zaoberať sa skúmaním
osvedčenia ďalších predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k úprave podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 324 ods. 3 CSP súd konštatuje, že pri zohľadnení
vymedzenia predmetu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je vylúčené, aby sledovaný
účel neodkladného opatrenia bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

28. Súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd okrem vyššie uvedeného zdôrazňuje, že v tomto
štádiu zatiaľ neexistuje nárok navrhovateľa voči odporcovi a nie je zrejmé, či takýto nárok určite vznikne.
Je to možné maximálne predpokladať, čo však nie je postačujúce a pokiaľ ustanovenie § 343 CSP
stanovuje, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na

iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená, súd poukazuje na skutočnosť, že s poukazom na súdnu prax a teóriu nie je
vylúčené v takomto prípade, aby išlo o pohľadávku, ktorá ešte by len v budúcnosti mala vzniknúť tak, ako
sa domnieva navrhovateľ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné vylúčiť nárok navrhovateľa aj
v zmysle § 343 CSP, neodkladné opatrenie je možné nariadiť len v prípade, ak nie je možné sledovaný

cieľ, účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

29. Vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že
okrem obavy výkonu súdneho rozhodnutia alebo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je objektívne
spôsobilá ohroziť subjektívne právo navrhovateľa, musí navrhovateľ súčasne tvrdiť a osvedčiť, že

účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Právna
úprava, ktorá je obsahom CSP je založená na prednosti zabezpečovacieho opatrenia pred
neodkladným opatrením, keď neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pričom v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že cieľom
zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na

špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná,
alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo
uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania,
v priebehu konania, ako aj po jeho skončení. (LÖWY, Alexandra. § 343 [Podstata a charakter
inštitútu zabezpečovacieho opatrenia]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana,

MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2.
vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1299, marg. č. 1.)

30. Právna úprava zabezpečovacieho opatrenia je obsiahnutá v ustanoveniach § 343 - 344 CSP,
pričom odkazuje na primerané použitie právnej úpravy neodkladných opatrení podľa § 324 a nasl.

CSP. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená, pričom zabezpečovacie opatrenie plní alternatívu k vymáhaniu pohľadávky
v exekučnom konaní a má zásadne prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd môže nariadiť
iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vo vzťahu

k možnosti dosiahnuť žalobcom sledovanú ochranu práv zabezpečovacím opatrením, navrhovateľ
neuviedol žiadne tvrdenia, a to napriek tomu, že v návrhu požadované neodkladné opatrenie sa viaže
k hnuteľnému ako aj nehnuteľnému majetku vo vlastníctve odporcu. Vzhľadom na to, že jedným z
procesných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je podmienka, že sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, vo vzťahu ku ktorej v návrhu žalobcu absentujú

akékoľvek tvrdenia /je nepostačujúce bez akéhokoľvek odôvodnenia iba uviesť, že zabezpečovacie
opatrenie nie je možné/, súd aj z tohto dôvodu návrh neodkladného opatrenia žalobcu v celom rozsahu
zamietol.31. Uvedené zhodnotenia vykonané súdom prvej inštancie sú len v štádiu predbežného posúdenia
osvedčenia, resp. neosvedčenia nároku navrhovateľa pre účely a rozhodovanie o navrhovanom
neodkladnom opatrení.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa čl. 4 CSP: (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

35. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

36. Nakoľko zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa konanie o neodkladnom
opatrení končí, súd rozhodoval aj o nároku na náhradu trov tohto konania, a to podľa ust. § 255 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a čl. 4 CSP. Súd konštatuje, že odporcovi ako úspešnej
strane sporu svedčí nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. V prejednávanej veci však

nebolo preukázané, že odporcovi vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva trovy
konania. Zároveň súd poukazuje, že vzhľadom k tomu, že súd návrh zamietol, tak v zmysle § 331 CSP
sa uznesenie o jeho zamietnutí nedoručuje odporcovi. Na základe toho, keďže návrh bol zamietnutý,
nebol preukázaný vznik trov odporcovi a uznesenie o zamietnutí sa nedoručuje odporcovi, súd v zmysle
čl. 4 CSP vyslovil, že navrhovateľovi náhrada trov konania sa nepriznáva, nakoľko v prípade rozhodnutia

o nároku na náhradu trov odporcu by bolo rozhodnutie nutné doručiť aj jemu, čo by bolo v rozpore s
§ 331 ods. 1 CSP.

37. V nadväznosti na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, ktorým odporcovi nárok na náhradu
trov konania súd nepriznal, súd súčasne uvádza, že následné rozhodnutie o výške trov konania v zmysle

§ 262 ods. 2 CSP nie je potrebné, preto o výške trov konania samostatným uznesením nebude
rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici (§

357 písm. d) CSP).
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).