Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621201853
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1621201853.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v sporovej veci žalobcu: Slovak Games, s. r.
o., IČO: 36 862 495, so sídlom: Gajova 11, Bratislava, zastúpený: LEGAL & CORP s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom: Gajova 11, Bratislava, proti žalovanému: Mesto Malacky, IČO: 00 304 913, so
sídlom: Bernolákova 51188/1A, Malacky, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o.,
advokátska kancelária, so sídlom: Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, o žalobe o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobcu voči rozsudku Okresného
súdu Malacky zo dňa 26. septembra 2023, č.k. 5C/60/2021-506, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 26. septembra 2023, č.k. 5C/60/2021-506,
p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v pomere
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 26. septembra 2023, č.k. 5C/60/2021-506 rozhodol tak, že
žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd rozhodoval na podklade žaloby zo dňa 26.07.2021, ktorou sa žalobca domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 933.011,55
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 933.011,55 eur od 30.06.2021 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalobou uplatnený
nárok na náhradu škody vo výške 933.011,55 eur s príslušenstvom žalobca odôvodnil s poukazom
na ustanovenie § 14 ods. 1 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej „zákon o zodpovednosti za škodu
spôsobenú verejnou mocou“) tak, že žalovaná suma predstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla
nesprávnym úradným postupom žalovaného v konaní o vydanie stanoviska k umiesteniu videohier na
území mesta Malacky podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných
hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o hazardných hrách“), ktoré inicioval
žalobca svojou žiadosťou o vydanie súhlasného stanoviska v zmysle menovaných ustanovení Zákona
o hazardných hrách. Za nesprávny úradný postup žalovaného žalobca označil skutočnosť, že žalovaný

bez akéhokoľvek právneho dôvodu nevydal žalobcovi na základe jeho žiadosti v tridsaťdňovej lehote
stanovisko obce v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona o hazardných hrách. Žalobca v žalobe
uviedol, že dňa 17.07.2019 predložil žalovanému žiadosť o vydanie súhlasného stanoviska k umiesteniu
videohier na území mesta Malacky podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona o hazardnýchhrách (ďalej „žiadosť o vydanie súhlasného stanoviska“). Túto žiadosť o vydanie súhlasného stanoviska
následne žalobca podal dňa 20.04.2020 opätovne, keď v žiadosti doplnil adresu: S. X, B. XXXX, XXX XX
T.akopresnúadresuprevádzkyherneapriložilajlistvlastníctvakbudove,vktorejmábyťtátoprevádzka

umiestnená. Vo svojej žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska žalovaný zároveň uviedol, že budúca
prevádzka jeho herne spĺňa všetky podmienky stanovené všeobecne záväzným nariadením Mesta
Malacky č. 6/2019 o podmienkach prevádzkovania hazardných hier, a to vrátane povinnosti dodržiavať
zákaz umiestnenia herne vo vzdialenosti menej ako 200 m od školy, školského zariadenia alebo inej
herne. Táto žiadosť bola žalovanému doručená dňa 23.04.2020. Najskôr dňa 21.05.2020 a potom aj

dňa 28.05.2020 a 01.06.2020 žalobca predložil žalovanému svoje písomné podania, prostredníctvom
ktorých žalovaného žiadal, aby jeho žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska (doplnenej podaním zo
dňa 20.04.2020) vyhovel. Žalobca vo svojej žalobe poukázal ďalej na to, že dňa 26.06.2020 predložil
Okresnej prokuratúre Malacky podnet v zmysle ust. § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre,
ktorého prostredníctvom žiadal, aby prokurátor okresnej prokuratúry v zmysle ust. § 28 a nasl. zákona
č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre za účelom odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní
správnych rozhodnutí alebo jeho nečinnosťou podal žalovanému upozornenie prokurátora (tento podnet
žalobca doplnil neskôr svojím podaním zo dňa 08.07.2020). Rovnako dňa 26.06.2020 žalobca predložil
žalovanému sťažnosť podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, v ktorej
namietal, že nečinnosťou žalovaného pri vybavovaní žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska boli

porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu. V žalobe žalobca tiež uviedol, že dňa 03.07.2020
žalovaný vydal oznámenie k jeho žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska, v ktorom žalobcovi oznámil,
že pri vybavovaní žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska predloženej žalobcom boli zistené právne a
faktické skutočnosti, ktoré neumožnili žalovanému zaujať jednoznačné stanovisko k žiadosti o vydanie
súhlasného stanoviska, čo zapríčinilo, že žalovaný sa ešte pred rozhodnutím o predmetnej žiadosti

musel obrátiť na Úrad pre reguláciu hazardných hier (ďalej len „ÚRHH“) so žiadosťou o metodické
usmernenie. Žalobca poukázal na to, že hoci ho žalovaný v predmetnom oznámení informoval, že až
do momentu vydania požadovaného metodického usmernenia nebude možné vydať vo veci žiadosti
žalobcu žiadne stanovisko, žalovaný neuviedol, ktoré právne a faktické skutočnosti mu neumožňujú
zaujať jednoznačné stanovisko k žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska. Dňa 14.10.2020 žalobca

podal v zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„Správny súdny poriadok“) žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa od súdu domáhal
vydania rozhodnutia vo veci a dňa 26.10.2020 právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému podanie,
ktorým žalovaného opätovne žiadal o vybavenie žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska. Žalobca
súd prvej inštancie ďalej upozornil, že dňa 25.11.2020 (s účinnosťou odo dňa 12.12.2020) žalovaný

schválil Všeobecne záväzné nariadenie mesta Malacky č. 10/2020, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne
záväzné nariadenie mesta Malacky č. 6/2019 o podmienkach prevádzkovania hazardných hier v znení
Všeobecne záväzného nariadenia mesta Malacky č. 7/2020 (ďalej „Všeobecne záväzné nariadenie
mesta Malacky č. 10/2020“), ktorým žalovaný zakázal vo vybraných budovách umiestniť na celom území
mesta Malacky herňu. Dňa 01.01.2021, po tom čo právny zástupca žalobcu svojím podaním zo dňa

16.12.2020 opätovne požiadal žalovaného o vydanie súhlasného stanoviska s prevádzkovaním herne,
žalovaný doručil žalobcovi rozhodnutie, ktorým odmietol žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska
vyhovieť. Už skôr popísaným postupom žalovaného a s tým spojenou nemožnosťou prevádzkovania
herne na B. ulici v T. mala byť podľa žaloby spôsobená žalobcovi škoda zodpovedajúca ušlému zisku vo
výške 931.010,13 eur a nákladom vynaloženým žalobcom na právne zastupovanie v konaní o vydanie

stanoviska k umiesteniu videohier na území mesta Malacky podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona
o hazardných hrách vo výške 2.001,42 eur.

3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovení § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a 2 zákona o
zodpovednosti za škodu spôsobenú verejnou mocou, § 49 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, § 40 ods.

5, § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona o hazardných hrách, § 191 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie ustálil, že v konaní nebolo sporné,
že žalobca dňa 23.04.2020 doručil žalovanému kompletnú žiadosť o vydanie stanoviska podľa ust. §
62 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona o hazardných hrách, o ktorej žalovaný rozhodol dňa 17.12.2020,
keď vydal žalobcovi nesúhlasné vyjadrenie/stanovisko č. 48462/2950/2020-KAS, ktoré bolo žalobcovi

doručené dňa 01.01.2021. Medzi stranami sporu bolo sporné, či sa žalovaný svojím postupom, ktorý
predchádzal vydaniu tohto nesúhlasného stanoviska žalovaného zo dňa 17.12.2020, dopustil v zmysle
ust. § 14 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú verejnou mocou nesprávneho úradného
postupu, ktorým bola spôsobená žalobcovi škoda vo výške 933.011,55 eur, za ktorú v zmysle ust. § 14ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú verejnou mocou zodpovedá žalovaný. Súd prvej
inštancie bol po overení dodržania zákonného postupu pre uplatnenie takéhoto druhu právneho nároku
povinný zistiť, či je v predmetnom konaní možné vo vzťahu k žalovanému identifikovať kumulatívne

naplnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného ako územnej samosprávy za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Súd prvej inštancie preto skúmal, či sa žalovaný
pri vybavovaní žiadosti žalobcu o vydanie stanoviska podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona o
hazardných hrách dopustil nesprávneho úradného postupu, skúmal tiež to, či žalobcovi mohla vzniknúť
v žalobe opísaná škoda, a či medzi postupom žalovaného a vznikom žalobcom tvrdenej škody existuje

príčinná súvislosť. Súd prvej inštancie ako prvú posúdil otázku existencie nesprávneho úradného
postupu žalovaného v konaní o vydanie stanoviska podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona
o hazardných hrách. Podstatou posúdenia zákonnosti postupu žalovaného v žalobou napadnutom
konaní bolo najprv zodpovedanie otázky, či bol žalovaný povinný pri vybavovaní žiadosti žalobcu o
vydanie stanoviska podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona o hazardných hrách aplikovať ust.
§ 49 Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný v jednoduchých veciach rozhodnúť

bezodkladne a v ostatných veciach do tridsiatich, respektíve šesťdesiatich dní. Po zvážení skutkového
a právneho stavu súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalovaný bol pri vybavovaní žiadosti žalobcu o
vydaniestanoviskapodľaust.§62ods.1písm.f),g)ah)zákonaohazardnýchhráchpovinnýpostupovať
podľa ust. § 49 Správneho poriadku, pričom žalovaný túto svoju povinnosť porušil, keď o žiadosti žalobcu
nerozhodol ani v jednej z lehôt predpísaných Správnym poriadkom. Podľa názoru súdu prvej inštancie

stanovisko vydávané obcou podľa ustanovenia § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona o hazardných hrách
predstavuje vyjadrenie, ktoré je možné subsumovať pod kategóriu posudkov, vyjadrení, odporúčaní
a iných podobných opatrení uvedených v ust. § 3 ods. 7 Správneho poriadku, na ktoré sú orgány
verejnej moci povinné primerane aplikovať základné pravidlá konania uvedené v ods. 1 až 6 Správneho
poriadku. Súd prvej inštancie súhlasil s právnym názorom žalovaného, že Správny poriadok v žiadnom

zo svojich ustanovení priamo neuvádza, že v procese vydávania vyjadrení alebo iných obdobných
opatrení demonštratívne uvedených v ust. § 3 ods. 7 Správneho poriadku sú orgány verejnej moci
povinné bezvýnimočne postupovať podľa ustanovenia § 49 Správneho poriadku. Povinnosť žalovaného
aplikovať pri vybavovaní žiadosti žalobcu o vydanie vyjadrenia podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h)
zákona o hazardných hrách je podľa názoru súdu prvej inštancie možné však vyvodiť z interpretácie

ustanovenia § 3 ods. 4 a 7 Správneho poriadku v spojení s ust. § 97 ods. 1 zákona o hazardných hrách,
podľa ktorého sa na konanie podľa Zákona o hazardných hrách vzťahuje Správny poriadok, pokiaľ zákon
o hazardných hrách v jeho ust. § 97 ods. 2 neustanovuj inak. Berúc do úvahy uvedené právne posúdenie
týkajúce sa povinnosti žalovaného postupovať podľa ust. § 49 Správneho poriadku aj pri vybavovaní
žiadosti o vydanie vyjadrenia obce v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona o hazardných

hrách, súd prvej inštancie pre potreby tohto súdneho konania nepovažoval za potrebné skúmať, či
dôvody, ktorými žalovaný v konaní zdôvodňoval nevydanie predmetného vyjadrenia / stanoviska v lehote
podľa ust. § 49 Správneho poriadku, boli ospravedlniteľné alebo nie. Vzhľadom na skutočnosť, že
z vyjadrení sporových strán a vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že
žalovaný nevybavil žiadosť žalobcu o vydanie stanoviska podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona

o hazardných hrách v lehote predpokladanej Správnym poriadkom v jeho ust. § 49, súd prvej inštancie
ustálil, že žalovaný sa svojou nečinnosťou dopustil nesprávneho úradného postupu v zmysle ust. § 14
ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú verejnou mocou. Na základe tohto konštatovania
mal súd prvej inštancie v konaní za preukázané, že vo vzťahu k žalovanému možno identifikovať
splnenie prvého z predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle ust. § 14 zákona

o zodpovednosti za škodu spôsobenú verejnou mocou, ktorou je nesprávny úradný postup žalovaného.

4. Ako druhú otázku relevantnú pre meritórne rozhodnutie vo veci posudzoval súd prvej inštancie
vznik škody na strane žalobcu. Tú žalobca podľa žaloby určil ako súčet ušlého zisku vo výške
931.010,13 eur a skutočnej škody zodpovedajúcej trovám právneho zastúpenia žalobcu vo výške

2.000,42 eur. Výšku žalovaného ušlého zisku žalobca v žalobe určil na základe čistého zisku herne,
ktorá sa do roku 2019 mala nachádzať v priestoroch obchodného domu A. F. K. v Malackách za
183 kalendárnych dní v období 03/2019 až 08/2019 (ten mal predstavovať v zmysle žaloby sumu
159.769,56 eur). Túto sumu následne žalobca podelil počtom dní sledovaného obdobia (183) a počtom
metrov štvorcových výmery obchodných priestorov zrušenej herne nachádzajúcej sa do roku 2019 v

priestoroch obchodného domu A. F. K. v Malackách (244) čoho výsledkom mal byť priemerný denný
zisk herne na 1 m2 jej plochy zodpovedajúci sume 3,58 eur. Sumu 3,58 eur žalobca následne vynásobili
počtom metrov štvorcových, ktoré mala mať plánovaná herňa na B. ulici v T. (191,36) a počtom dní
počas ktorých mohla byť táto herňa v zmysle predpokladu žalobcu otvorená (1.359) čím žalobca určilsumu zisku, ktorý mu údajne ušiel v dôsledku neprávneho úradného postupu žalovaného spojeného
s nemožnosťou začať s prevádzkovaním novej herne v Malackách. Odhliadnuc od skutočnosti, že
popísaný spôsob výpočtu výšky údajne ušlého zisku žalobcu považoval súd prvej inštancie za absurdný

(už len preto, že rozhodne nemôže platiť jednoduchá rovnica, že čím priestorovo rozľahlejšia herňa, tým
aj väčší zisk), žalobca napriek námietkam žalovaného v súdnom konaní žiadnym právne relevantným
spôsobom nepreukázal, že herňa v obchodnom doma A. F. K. v Malackách naozaj v porovnávanom
období vykazovala žalobcom tvrdený zisk. Podľa názoru súdu prvej inštancie zisk tejto herne (ktorej
hospodárske výsledky mali byť v zmysle žaloby určujúce pre výpočet ušlého zisku žalobcu) žalobca

nemohol preukázať ani predložením jeho účtovných závierok za roky 2017 a 2018. Tieto účtovné
závierky žalobcu sa totiž nielen, že netýkajú porovnávaného obdobia roku 2019, ale z nich nie je
možné zistiť ani to, ktorá prevádzka (herňa) žalobcu produkovala v roku 2017 a 2018 aký zisk. Súd
prvej inštancie preto dospel k tomu názoru, že rozoberaným spôsobom žalobca nemohol v súdnom
konaní preukázať vznik akéhokoľvek svojho ušlého zisku. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že
vznik škody vo forme ušlého zisku sa žalobcovi nepodarilo preukázať ani neskorším predložením

znaleckého posudku č. X/XXXX. Hoci podľa súdu prvej inštancie je stanovenie výšky prípadného
ušlého zisku žalobcu pomerne zložitou odbornou otázkou, ktorá mala byť v konaní preukázaná a s
určitosťou ustálená predložením znaleckého posudku v zmysle ust. § 207 CSP, súd prvej inštancie sa
stotožnil s námietkami žalovaného, ktorých prostredníctvom žalovaný v konaní poukázal na zásadné
vady a nedostatky znaleckého posudku č. X/XXXX. Žalobcom predložený znalecký posudok nemôže

slúžiť na náležité preukázanie výšky ušlého zisku žalobcu v prvom rade preto, že z jeho obsahu je
zrejmé, že bol vyhotovený dňa 13.01.2022 (a ku dňu 31.01.2022). Z uvedeného je zrejmé, že znalecký
posudok č. X/XXXX nemohol akýkoľvek spôsobom zohľadniť zásadnú zmenu na trhu s energiami a
enormný nárast inflácie, ku ktorému došlo až po dátume 24.02.2022, kedy došlo k napadnutiu Ukrajiny
Ruskou federáciou. Uvedenú skutočnosť nemohol súd prvej inštancie obísť pri hodnotení znaleckého

posudku č. X/XXXX najmä z dôvodu, že spomenuté zmeny, ku ktorým došlo v období bezprostredne
po dátume 24.02.2022 (a ktoré znalecký posudok č. X/XXXX ani nemohol predvídať) sa prejavili v
nezanedbateľnej miere najmä na raste nákladov fakticky všetkých podnikateľských subjektov. Keďže
súd prvej inštancie neidentifikoval žiadny dôvod, pre ktorý by mal byť žalobca výnimkou, na ktorú by
enormný nárast inflácie a cien energií mal len zanedbateľný vplyv, pri hodnotení znaleckého posudku č.

X/XXXX v uvedenom zmysle zohľadnil, že tento znalecký posudok bol vypracovaný už dňa 13.01.2022.
V naznačenej súvislosti súd prvej inštancie pri hodnotení znaleckého posudku č. X/XXXX neobišiel tiež
skutočnosť, že prevažná väčšina doby potenciálnej prevádzky herne na B. ulici v T. skúmanej znaleckým
posudkom č. X/XXXX, spadá do obdobia po kritickom dátume 24.02.2022 (znalecký posudok č. X/XXXX
deklaruje skúmanie obdobia od 25.06.2020 do 28.08.2024). V rámci hodnotenia znaleckého posudku

č. X/XXXX súd prvej inštancie zohľadnil aj ďalšie námietky, ktorými žalovaný spochybnil správnosť a
hodnovernosť záverov znaleckého posudku č. X/XXXX. V tomto zmysle súd prvej inštancie prihliadal
najmä na dôvody zakladajúce nepreskúmateľnosť znaleckého posudku č. X/XXXX, keď zohľadnil, že
na strane 4 znaleckého posudku č. X/XXXX sú ako podklady, na ktorých základe mal znalec vyhotoviť
znalecký posudok č. X/XXXX uvedené „Dáta z operatívnej evidencie Zadávateľa“ a „Ústne informácie

poskytnuté oprávnenými zástupcami Zadávateľa“. Obdobne vzal súd prvej inštancie do úvahy tiež
to, že hodnotený znalecký posudok na stane 12 a nasl. vychádza z dát, ktoré majú byť obsahom
„plánu prevádzky a hospodárenia strediska Malacky na obdobie od mája 2020 konca roku 2024“, a
to aj napriek tomu, že uvedený dokument nie je označený ani ako podklad znaleckého posudku č. X/
XXXX a netvorí ani jeho prílohu. Hoci z obsahu znaleckého posudku č. X/XXXX je zrejmé, že ide o

podstatný súbor dát, na ktorom je znalecký posudok založený, zo znaleckého posudku vrátane jeho
príloh nemožno vyvodiť nielen to, čo všetko malo byť obsahom predmetného plánu žalobcu, ale ani
to, či a akým spôsob (pokiaľ vôbec) znalec vyhodnotil reálnosť či relevantnosť tohto plánu žalobcu.
Súd prvej inštancie považoval znalecký posudok č. X/XXXX za nepreskúmateľný najmä preto, že bez
ohľadu na správnosť a relevantnosť údajov, na ktorých je predmetný znalecký posudok založený, vďaka

skutočnosti, že k znaleckému posudku č. X/XXXX nie sú priložené rozhodujúce podklady, na ktoré sa
znalecký posudok č. X/XXXX odvoláva, respektíve v znaleckom posudku č. X/XXXX nie sú riadne a
určito označené podklady znaleckého posudku, nie je možné overiť dokonca ani len to, či na základe
znalcom označených podkladov znaleckého posudku č. X/XXXX mohol znalec za použitia v posudku
deklarovaných metód dospieť k odpovedi na otázku zadávateľa formulovanú v závere znaleckého

posudku č. X/XXXX. Pozornosti súdu prvej inštancie pri hodnotení znaleckého posudku č. X/XXXX
neušlo ani to, že znalec v ňom okrem viacerých neprípustných právnych hodnotení (za všetky možno
uviesť konštatovanie znalca o splnení všetkých zákonných podmienok pre zmenu individuálnej licencie
uvedené na strane 11 znaleckého posudku) prezentoval aj posúdenia otázok v odbore, pre ktorý nie jezapísaný v zozname znalcov (na strane 9 znaleckého posudku znalec, ktorý nie je znalcom v odvetví
090100 - Účtovníctvo a daňovníctvo konštatuje, že žalobca, teda zadávateľ, vedie účtovníctvo v súlade
s platnou legislatívou). Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, aplikujúc ust. § 191 ods.

1 a 2 CSP a princíp voľného hodnotenia dôkazov podľa Čl. 15 ods. 1 a 2 CSP, v zmysle ktorého
dôkazy, vrátane znaleckého posudku, nemajú žiadnu predpísanú zákonnú silu či váhu, rozhodol sa
súd znalecký posudok č. X/XXXX vyhodnotiť tak, že vzhľadom na jeho závažné nedostatky a excesy
tento dôkaz nie je spôsobilý osvedčiť vznik žalobcom tvrdeného ušlého zisku. Z dôvodu, že žalobca
v konaní žiadnym procesne a právne relevantným spôsobom nenavrhol vykonanie akýchkoľvek iných

dôkazov, ktorých prostredníctvom by mohlo dôjsť k prípadnému preukázaniu vzniku škody žalobcu v
časti ním tvrdeného ušlého zisku, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v konaní neuniesol svoje
dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vzniku škody v podobe tvrdeného ušlého zisku. Žalovaný v
konaní okrem tvrdeného ušlého zisku nepreukázal ani vznik skutočnej škody v podobe nákladov na trovy
právneho zastúpenia, ktoré žalobou uplatnil vo výške 2.001,42 eur. Napriek tomu, že žalovaný poprel
žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody aj v časti skutočnej škody zodpovedajúcej nákladom na

právne zastúpenie, ktoré mal žalobca v súvislosti s konaním o vydanie súhlasného stanoviska vynaložiť
(žalovaný v konaní poukázal na fakt, že žalobca nielen, že skutočné vynaloženie týchto nákladov nijako
nepreukázal, ale že ich vynaloženie ani len netvrdí), žalobca v konaní nepredložil akékoľvek dôkazy
preukazujúce vznik tejto škody na jeho strane. Vzhľadom na uvedené a s dôrazom na nároky kladené
Civilným procesným poriadkom na procesnú dilegenciu žalobcu, respektíve na procesnú zodpovednosť

stránsporu,súdprvejinštancieustálil,žežalobcavkonanínepreukázalanivznikškody,ktorámalapodľa
žaloby spočívať v nákladoch vynaložených žalobcom na trovy právneho zastúpenia. Otázku vzniku
škody na strane žalobcu preto súd prvej inštancie v konaní posúdil tak, že žalobcovi sa ju nepodarilo
preukázať. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobcovi sa teda nepodarilo preukázať existenciu
druhého z troch predpokladov pri vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom, a z tohto dôvodu súd musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Hoci pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu postačovalo, aby súd na základe vykonaného
dokazovania skonštatoval nepreukázanie vzniku ani časti žalobcom tvrdej škody, súd prvej inštancie
zdôraznil, že v konaní posúdil aj existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom

žalovaného a žalobcom tvrdenou škodou, pričom dospel k názoru, že ju nie je možné identifikovať.
Súd prvej inštancie nemohol súhlasiť s tvrdením žalobcu, že pokiaľ by sa žalovaný v rámci konania
o vydanie súhlasného stanoviska podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona o hazardných
hrách nedopustil nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nevydaní vyjadrenia v tridsaťdňovej,
respektíve šesťdesiatdňovej lehote, podľa ust. § 49 Správneho poriadku, žalobca by bol s určitosťou

dosiahol nielen vydanie rozhodnutia ÚRHH o zmene individuálnej licencie v zmysle ust. § 40 ods. 5
zákonaohazardnýchhrách,ktoréhovydaniebolozákonnoupodmienkouprespustenieprevádzkyherne
na B. ulici v T., ale že by bol dosiahol aj žalobcom tvrdený zisk. Súd prvej inštancie poukázal v prvom rade
na skutočnosť, že len na základe stanoviska žalovaného podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona
o hazardných hrách nemohol žalobca začať s prevádzkou herne na B. ulici v T.. Na sprevádzkovanie

tejto herne v súlade s podmienkami stanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky potreboval
žalobca disponovať osobitným rozhodnutím vydávaným ÚRHH podľa ust. § 39 ods. 2 zákona o
hazardných hrách v spojení s ust. § 40 ods. 5 Zákona o hazardných hrách, ktoré ÚRHH vydá vždy len na
základežiadosti.Sohľadomnauvedenénemohlonapreukázaniepríčinnejsúvislostimedzinesprávnym
úradným postup žalovaného a žalobcom tvrdenou škodou postačovať, že žalobca preukázal, že

žalovaný bol povinný žalobcovi vydať v lehotách stanovených Správnym poriadkom dotknuté stanovisko
podľa f), g) a h) Zákona o hazardných hrách. Súd prvej inštancie považoval za nesprávny ten právny
názor zastávaný žalobcom v konaní, podľa ktorého obsah stanoviska, respektíve vyjadrenia, obce k
umiestneniu technických zariadení na jej území podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f) zákona o hazardných
hrách nemá vôbec žiaden vplyv na rozhodovanie ÚRHH v rámci konania o zmene individuálnej licencie

podľa ust. § 40 ods. 5 zákona o hazardných hrách, keďže ÚRHH je vždy povinný vydať žiadateľovi
rozhodnutie o zmene individuálnej licencie aj vtedy, ak žiadateľ v rámci uvedeného konania predloží
ÚRHH nesúhlasné vyjadrenie obce podľa ust. 62 ods. 1 písm. f) Zákona o hazardných hrách. Súd
prvej inštancie sa plne stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej vyššie uvedený
právny záver žalobcu robí z právomoci, respektíve povinnosti obce, vydávať vyjadrenia k umiestneniu

technických zariadení na jej území zbytočnú právomoc. S odkazom na interpretačný princíp predpokladu
racionálneho zákonodarcu súd prvej inštancie nemohol akceptovať, že by úmyslom zákonodarcu, ktorý
sa pretavil do znenia ust. § 62 ods. 1 písm. f) zákona o hazardných hrách, bolo to, aby obce vybavil úplne
zbytočnou právomocou, ktorej výkon nemôže mať akýkoľvek reálny dopad. S ohľadom na charakterostatných príloh, ktoré je povinný podľa zákona o hazardných priložiť žiadateľ o vydanie rozhodnutia
o zmenu individuálnej licencie (list vlastníctva k nehnuteľnosti, v ktorej sa má nachádzať prevádzka
herne, zoznam hazardných hier, respektíve prístrojov, na ktorých sa majú hrať v herni hazardné hry a

potvrdenie o zaplatení správneho poplatku) sa obsah stanoviska obce podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f)
zákona o hazardných hrách javil súdu prvej inštancie ako kľúčový podklad rozhodnutia ÚRHH o vydaní či
nevydaní rozhodnutia o zmene individuálnej licencie podľa ust. § 40 ods. 5 Zákona o hazardných hrách.
Na tomto závere bolo potrebné podľa súdu prvej inštancie zotrvať aj preto, že obce sú nepochybne
oprávnené vydať v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. f) zákona o hazardných hrách ako stanovisko

súhlasné, tak aj stanovisko nesúhlasné. Iný záver nie je možné vyvodiť ani z Metodického usmernenia
ÚRHH predloženého žalobcom, ktorého obsah a závery nie sú navyše pre súd záväzné. Vo vzťahu k
uvedenému považoval súd prvej inštancie za dôležité zdôrazniť, že nemôže súhlasiť ani s tým tvrdením
žalobcu, podľa ktorého ÚRHH nedisponuje správnou úvahou pri rozhodovaní o vydaní rozhodnutia o
zmene individuálnej licencie, v rámci ktorej by mohol zvážiť obsah jednotlivých podkladov rozhodnutia a
na základe výsledku takéhoto zváženia následne rozhodnúť o vydaní či nevydaní rozhodnutia o zmene

individuálnej licencie podľa ust. § 40 ods. 5 Zákona o hazardných hrách. Tento právny názor žalobcu totiž
fakticky odopiera ÚRHH možnosť rozhodovať prejavujúcej sa primárne v možnosti správneho orgánu
interpretovať a aplikovať právo a zo správneho konania o vydanie rozhodnutia o zmene individuálnej
licencie robí proces, v ktorom by ÚRHH len „prepočítal“ počet potrebných príloh. Nad rámec uvedeného
súd prvej inštancie uviedol, že ak by ÚRHH v rámci rozhodovania o vydaní rozhodnutia o zmene

individuálnej licencie podľa ust. § 40 ods. 5 Zákona o hazardných hrách nemohol uplatniť žiadnu
správnu úvahu ako to tvrdil žalobca v súdnom konaní, potom by zakotvenie takejto administratívnej
procedúry bolo zbytočné a nezmyslené. Možno sa totiž pýtať aký zmysel by mala zákonná povinnosť
predkladať ÚRHH poklady, ktorých obsah nemôže nijako posúdiť. Keďže z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že v posudzovanom prípade by bol ÚRHH nepochybne vydal žalobcovi rozhodnutie o

zmene individuálnej licencie podľa ust. § 40 ods. 5 zákona o hazardných hrách aj v prípade, ak by žaloba
predložilÚRHHnesúhlasnéstanoviskomestaMalackyksprevádzkovaniuhernenaB.ulicivT.,nemohol
súd ustáliť existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a žalobcom
tvrdenou škodou. Súd prvej inštancie považoval za dôležité zdôrazniť, že príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom žalovaného a žalobcom tvrdenou škodou nebolo možné považovať

za preukázanú ani predložením rozhodnutia ÚRHH č. ÚRHH/001100/2019-160 zo dňa 16.08.2019,
ktorým ÚRHH rozhodol o vydaní individuálnej licencie žalobcovi aj napriek nesúhlasnému vyjadreniu
mesta Bratislava č. MAGS OMDP 36443/2019-121224 zo dňa 05.04.2019 vydanému v zmysle ust. §
62 ods. 1 písm. f) Zákona o hazardných hrách. Keďže obsahu odôvodnenia uvedeného rozhodnutia
ÚRHH zo dňa 16.08.2019 nie je možné určiť na základe akých skutočností a z akých dôvodov ÚRHH aj

napriek nesúhlasnému stanovisku mesta Bratislava vydal toto rozhodnutie (v rozhodnutí ÚRHH upustil
od vyhotovenia odôvodnenia, keďže žalobcovi vyhovel v plnom rozsahu), nie je možné predmetné
žalobcom predložené listiny (najmä nie jedno vybrané rozhodnutie ÚRHH) považovať za dôkaz
preukazujúci to, že pokiaľ by bolo žalobcovi včas vydané akákoľvek stanovisko mesta Malacky, bol by
dosiahol aj vydanie rozhodnutia ÚRHH o zmene individuálnej licencie umožňujúce začať s prevádzkou

herne na B. ulici v T.. Identifikovať príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného
a žalobcom tvrdenou škodou nebolo možné tiež preto, že na základe vykonaného dokazovania súd
prvej inštancie zistil, že žalobca nikdy nepredložil ÚRHH akúkoľvek žiadosť o vydanie rozhodnutia o
zmene individuálnej licencie podľa ust. § 40 ods. 5 zákona o hazardných hrách, na základe ktorej by
mu takéto rozhodnutie mohlo byť vydané. Súd prvej inštancie zohľadnil tiež to, že žalobca v konaní

žiadnym spôsobom neosvedčil, že okrem stanoviska obce podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f) Zákona o
hazardných hrách disponoval v rozhodnom období všetkými ostatnými povinnými prílohami žiadosti o
vydanie rozhodnutia o zmene individuálnej licencie podľa ust. § 40 ods. 5 Zákona o hazardných hrách.
Pozornosti súdu prvej inštancie pri posudzovaní tvrdenej existencie príčinnej súvislosti nesprávnym
úradným postupom žalovaného a žalobcom označenou škodou neušlo ani to, že žalobca v konaní

nepreukázal, že disponoval právnym titulom oprávňujúcim žalobcu užívať Nebytový priestor na B. ulici
v T., ktorý žalobca plánoval podľa svojich tvrdení využiť na zriadenie a prevádzku herne. Žalobca v
konaní totiž súdu prvej inštancie nepredložil a netvrdil žiadny takýto právny titul. Za takýto právny titul
nemohol súd prvej inštancie považovať ani zmluvu o podnájme nebytových priestorov uzatvorenú medzi
žalobcom a obchodnou spoločnosťou Slovak Restaurants, s. r. o. zo dňa 07.01.2016 a ani dodatok č. 9.2

k zmluve o podnájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou
Slovak Restaurants, s. r. o. zo dňa 18.07.2019, ktoré sa mali týkať nebytového priestoru na B. ulici v T..
Obe tieto zmluvy boli uzatvorené obchodnou spoločnosťou Slovak Restaurants, s. r. o. ešte pred tým,
než táto spoločnosť získala právo predmetný nebytový priestor užívať a dať do podnájmu. Z vykonanéhodokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že obchodná spoločnosť Slovak Restaurants, s.
r. o. získala oprávnenie užívať nebytový priestor na B. ulici v T. až v roku 2020, keď dňa 15.05.2020
uzatvorilasobchodnouspoločnosťouOrionRent,s.r.o.nájomnúzmluvu.Sumarizujúcuvedenésúdprvej

inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, žeby mu v
priamej príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom žalovaného vznikla akákoľvek škoda, ktorú
bymalžalovanývzmyslepríslušnýchustanovenízákonaozodpovednostizaškoduspôsobenúverejnou
mocou žalobcovi nahradiť. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie posúdil žalobou uplatnený nárok
žalobcu ako nepreukázaný a žalobu ako nedôvodnú preto v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie

ustálil, že žalovaný bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, keď súd prvej inštancie žalobu
zamietol. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel s poukazom na ust. 255 ods. 1 CSP k záveru,
že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, a to
z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. K spochybneniu znaleckého
posudku zo strany súdu prvej inštancie žalobca uviedol, že súd má samozrejme v plnom rozsahu
právo posúdiť znalecký posudok ako dôkaz, a to jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými
vykonanými dôkazmi, avšak nemôže ho nahradiť vlastným názorom alebo sám bez ďalšieho skúmať

vecnú správnosť odborných záverov znalca. Uviedol, že to, či vojnový konflikt na Ukrajine mal alebo
nemal vplyv na podnikanie v oblasti hazardných hier a ak mal, tak aký, je odbornou otázkou na ktorú
nemôže dať odpoveď súd. Následne poukázal žalobca aj na konštantnú judikatúru (R1/1981, rozsudok
NSČR22Cdo1561/2010).Žalobcadaldopozornostiajskutočnosť,žeakouviedolajsúdprvejinštancie,
tým „kritickým dátumom“ mal byť 24.02.2022 - deň invázie ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu,

tak obdobie za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku je obdobie
od 25.06.2020 do 28.08.2024. V zmysle znaleckého posudku str. 34 tabuľka 46 - výpočet všeobecnej
hodnoty zisku, je ušlý zisk za rok 2020: 80.352,- eur a za rok 2021: 62.900,- eur. Žalobca teda nerozumel,
ako mohol súd prvej inštancie z dôvodu niečoho, čo sa začalo 24.02.2022, považovať znalecký posudok
za nepoužiteľný v plnom rozsahu, t.j. aj za obdobia ktoré predchádzali dátumu 24.02.2022. Žalobca

následne namietal, že napriek tomu, že dal návrh na nariadenie znaleckého dokazovania v zmysle
ust. § 207 ods. 1 CSP napríklad na pojednávaní 02.05.2023, keďže rozhodnutie súdu záviselo od
posúdenia skutočnosti, na ktoré treba vedecké poznatky - ako uviedol aj súd prvej inštancie, súd prvej
inštancie nepostupoval spôsobom podľa ustanovenia § 207 ods. 1 CSP. Následne poukázal pritom
na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo 100/2018, resp. 5Cdo 202/2018, na nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS

168/2019, na nález ÚS SR sp.zn. III. 332/09 a na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo 107/2019. Ďalej
súdu prvej inštancie vytýkal, že nepostupoval spôsobom podľa ustanovenia § 181 ods. 2 CSP a počas
celej doby konania neuviedol svoj predbežný právny názor. Výsledkom tohto postupu je podľa žalobcu
vydanie tzv. „prekvapivého rozsudku“, ktoré je arbitrárne a nepredvídateľné. K preukázaniu príčinnej
súvislosti žalobca dal do pozornosti odvolacieho súdu svoje sumarizačné Vyjadrenie zo dňa 01.06.2023.

Pri posudzovaní príčinnej súvislosti súd hodnotí, či by za bežného chodu vecí, v prípade ak by žalovaný
neporušil svoju povinnosť a vydal by stanovisko k žiadosti žalobcu podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g)
a h) zákona o hazardných hrách, by žalobca v predmete nájmu prevádzkoval hazardné hry. K tejto
otázkebolizostranyžalovanéhovyprodukovanéviaceré,ažabsurdnékonštruktytypu:čivôbecexistoval
predmet nájmu, či by stanovisko muselo byť „kladné“ ak by sa vydalo v lehote do 21.05.2020, či by

Úrad pre reguláciu hazardných hier povolil zmenu individuálnej licencie, či by žalobca začal predmet
nájmu užívať a pod.. Žalobca uvádza, že pri tomto spôsobe argumentácie, by však nebola príčinná
súvislosť medzi akýmkoľvek porušením povinnosti a škodou preukázaná nikdy, nakoľko vždy sa môže
udiaťniečo,čobyspôsobilovznikškodyajbezprotiprávnehokonaniaškodcu.Môžedôjsťksmrtifyzickej
osoby, zániku právnickej osoby, živelnej katastrofe, vojne, zrúteniu nehnuteľnosti a pod.. Práve z tohto

dôvodu je na preukázanie príčinnej súvislosti potrebné hodnotiť tzv. „bežný chod vecí“. K otázke, či by
bolo stanovisko žalovaného „kladné“, ak by bolo vydané v lehote do 21.05.2020, žalobca uviedol, že
v prípade, ak by žalovaný neporušil svoju povinnosť a vydal stanovisko podľa ust. § 62 ods. 1 písm.
f/g/h/ zákona o hazardných hrách do 21.05.2020, tak by toto stanovisko uvádzalo, že žalovaný nemá
prijaté VZN o zákaze hazardu, priestor spĺňa predpísané vzdialenosti - a toto sú jediné podmienky, ktoré

vo vzťahu k stanovisku obce skúma ÚRHH pri posudzovaní žiadosti, t.j. bolo by „kladné“. Navyše bolo
podľa žalobcu preukázané aj to, že stanovisko bolo súhlasné aj podľa písm. f/ čo jednoznačne vyplýva
z cit. Rozhodnutia Krajskej prokuratúry Bratislava. V prípade, ak by žalovaný splnil svoju povinnosť
vydať stanovisko v lehote do 21.05.2020, vychádzajúc zo stavu k 21.05.2020, VZN č. 10/2020, ktorébolo schválené 25.11.2020 by sa na žiadosť žalobcu nevzťahovalo. K otázke, či by pri bežnom chode
vecí získal žalobca povolenie na zmenu individuálnej licencie od ÚRHH, ak by mal „kladné“ stanovisko
od žalovaného, v prvom rade žalobca nesúhlasil s hodnotiacimi úsudkami súdu prvej inštancie o

možnosti tzv. „správnej úvahy“ zo strany ÚRHH. Argumentoval, že udelenie individuálnej licencie podľa
§ 39 ods. 2, ako aj rozhodnutie o jej zmene podľa § 40 ods. 5 zákona o HH je nárokovateľné. Pri
logickejúvahe,zohľadnenímnožstvapodaníktorýmsažalobcadomáhalvydaniastanoviskažalovaného
(vrátane súdneho konania - žaloba proti nečinnosti), pri zohľadnení faktu, že prebehla kompletná
rekonštrukcia priestoru, je akákoľvek úvaha o tom, že by žalobca po získaní stanoviska nepodal žiadosť

na URHH na úrovni fikcie. Je absolútne nespochybniteľné a preukázané, že žalobca by žiadosť podal
a rozšírenie licencie by získal. K otázke, či by žalobca mohol v predmetných priestoroch prevádzkovať
herňu podľa zákona o hazardných hrách po vydaní rozhodnutia o zmene individuálnej licencie, žalobca
uviedol, že nemôžu existovať žiadne rozumné pochybnosti o tom, že žalobcovi by bolo zo strany
nájomcu umožnené užívať predmet nájmu na účely prevádzkovania herne podľa zákona o hazardných
hrách. Poukázal na to, že bola uzatvorená zmluve o nájme dňa 15.05.2020 medzi prenajímateľom /

vlastníkom priestorov/ a nájomcom, ktorým bola obchodná spoločnosť Slovak Restaurants s.r.o. Ide
teda o odpoveď na otázku, či by Slovak Restaurants s.r.o. ako nájomca, umožnil žalobcovi užívať
predmet nájmu ako podnájomcovi, či by to nebolo v rozpore s dohodou uzatvorenou medzi vlastníkom
priestorov /prenajímateľom/ a nájomcom. Odhliadnuc od toho, že Slovak Restaurants s.r.o. a žalobca
majú identických spoločníkov a identického konateľa, ide formálne o 2 samostatné subjekty, faktom

však zostáva, že na preukázanie príčinnej súvislosti nie je potrebné preukázať existenciu užívacieho
oprávnenia, ale to, že by užívacie oprávnenie žalobcovi vzniklo. Je potrebné brať zreteľ na to, že
žalobca nemohol v predmete nájmu vykonávať prevádzkovanie herne bez rozšírenia licencie. Žalovaný
tvrdí, že existujú rozumné pochybnosti o tom, či by po rozšírení licencie mohol žalobca priestor
užívať, inými slovami povedané, či by p. J., ako konateľ spoločnosti Slovak Restaurants s.r.o., zriadil

žalobcovi toto oprávnenie, t.j. dohodol sa p. J. s p. J.. Existenciu a platnosť Nájomnej Zmluvy zo dňa
15.05.2020 nespochybňuje ani žalovaný. V Čl. 10 bode 10.4. je zo strany prenajímateľa udelený súhlas s
prenechanímpredmetunájmudopodnájmutretejosobe,atovýlučnežalobcovi.Vinomkonanívedenom
na Okresnom súde Malacky, sp.zn.: 32C/60/2021 o zaplatenie 105.571,05 eur s prísl., si obchodná
spoločnosť Slovak Restaurants uplatňuje nárok na zaplatenie tejto sumy z titulu nároku na náhradu

škody - zmarenej investície, nakoľko Slovak Restaurants s.r.o. priestor kompletne zrekonštruovala
výlučne pre potreby žalobcu. Dodatok č. 9.2. je datovaný 18.07.2019 z toho dôvodu, že presne v tento
deň 18.07.2019, bola medzi vlastníkom priestorov a Slovak Restaurants s.r.o. uzatvorená Zmluva o
uzatvorení Budúcej Zmluvy o nájme nebytového priestoru, keďže vtedy prebiehala iba výstavba. Aj v
tejto Zmluve o budúcej zmluve je označený ako budúci podnájomca žalobca. Úvaha o tom, že by p. J.

získal priestor na prenájom, uzatvoril nájomnú zmluvu v mene spol. Slovak Restaurants s.r.o. tak ako v
desiatkach iných prípadov v minulosti, dal by si záležať aby tak ako v desiatkach iných prípadov bol v
nájomnej zmluve súhlas vlastníka s podnájmom pre konkrétny subjekt - žalobcu a na konkrétnu činnosť
- herňa, potom by ako nájomca zrekonštruoval predmet nájmu presne pre špecifické potreby žalobcu,
s použitím ochranných známok žalobcu, samotný žalobca konajúci prostredníctvom toho istého p. J. by

sa vyše pol roka pokúšal získať nárokovateľné stanovisko od Mesta, podal by vyše 30 rôznych podaní,
vrátane žaloby proti nečinnosti, vynaložil by množstvo času a prostriedkov na to aby stanovisko Mesta
získal a ak by sa mu to podarilo, stanovisko by bolo vydané a licencia rozšírená, tak potom neumožní
žalobcovi užívať predmet nájmu ako podnájomcovi. Tento konštrukt je absurdný. V závere žalobca dal
do pozornosti, že navrhoval súdu prvej inštancie, aby rozhodol o žalobe medzitýmnym rozsudkom tak,

že právny základ žalobou uplatneného práva žalobcu na náhradu škody vo forme ušlého zisku je daný.
PokiaľideovýrokII.napadnutéhorozsudku,podľažalobcovhoprávnehonázorubezohľadunavýsledok
konania v tejto sporovej veci, žalovaný nemá mať nárok na náhradu trov konania, a to ani z časti. V
tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/03 z 9. septembra 2004, ktorý
predpokladá, že kvalifikovaní štátni zamestnanci by nemali využívať právnu pomoc súkromnej sféry,

ktorej by musel platiť náhradu trov konania druhý účastník konania v prípade jeho neúspechu.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu v prvom rade upozornil na to, že predložené odvolanie žalobcu
považuje za vyslovene účelový pokus dosiahnuť zmenu zákonného rozsudku, a to už len z toho
dôvodu, že žalobca vo svojom odvolaní úmyselne dezinterpretuje dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie

rozhodol o zamietnutí žaloby žalobcu, a zároveň uvádza zjavne nepravdivé skutočnosti, na ktorých
sa snaží založiť svoju (právnu) argumentáciu. Žalovaný trval na tom, že súd prvej inštancie rozhodol
správne, keď odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Podľa názoru žalovaného nie je
možné pochybovať o tom, že súd prvej inštancie rozhodol evidentne správne a zákonne, keď na základežalobcom realizovaných prostriedkov procesných úkonu (a na základe vykonaného dokazovania)
uzavrel, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať vznik akejkoľvek škody. Uvedený záver súdu
prvej inštancie nemôže spochybniť ani jedno z tvrdení uvádzaných žalobcom v jeho odvolaní, keďže

súd prvej inštancie postupoval a rozhodol správne, keď z objektívnych dôvodov konštatoval, že
znalecký posudok predložený žalobcom nemôže slúžiť na preukázanie vzniku škody a sám nenariadil
vykonanie akéhokoľvek (ďalšieho) znaleckého dokazovania. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie
nielen, že správne posúdil obsah predloženého (súkromného) Znaleckého posudku č. X/XXXX, ale aj
náležitým a preskúmateľným spôsobom uviedol v rámci odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku

hneď niekoľko dôvodov, pre ktoré nemohol žalobcom predložený znalecký posudok preukázať vznik
akejkoľvekškodynastranežalobcu.Upozornil,žežalobcasasnažínavodiťvysloveneúčelovýaklamlivý
dojem, že fakticky jediným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie vyhodnotil obsah Znaleckého posudku
už skôr spomenutým spôsobom, je to, že Znalecký posudok č. X/XXXX bol vyhotovený pred dátumom
24.02.2022 (teda ešte pred napadnutím Ukrajiny Ruskou federáciou majúcim za následok vyvolanie
bezprecedentnej inflácie, s ktorou Znalecký posudok č. X/XXXX nepočítal, a ani nemohol počítať).

Uvedené však absolútne nezodpovedá realite, keďže je zrejmé nielen to, že súd prvej inštancie sa
Znaleckým posudkom č. X/XXXX náležite a podrobne zaoberal, ale aj to, že pri kritickom hodnotení
Znaleckého posudku č. X/XXXX zobral do úvahy hneď niekoľko (vzájomne súvisiacich) okolností, na
ktorých základe uzavrel, že vznik žalobcom tvrdenej škody nemožno považovať za preukázaný. Dodal,
že žalobca právnou argumentáciou navyše absolútne absurdne spochybňoval aj oprávnenie súdu

prvej inštancie hodnotiť znalecké posudky (ako také). Súd prvej inštancie neurobil nič iné než to, že
riadnym a zákonným spôsobom vyhodnotil Znalecký posudok č. X/XXXX, a výsledok tohto zhodnotenia
dôkazného prostriedku následne riadne vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalobca svojou
právnou argumentáciou absolútne spochybňuje oprávnenie súdu hodnotiť znalecké posudky ako také.
Pritom aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR vo veci 22Cdo/1810/2009 zo dňa 21.10.2019 súd

hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz. V zmysle spomenutého rozhodnutia hodnotenie dôkazu
znaleckým posudkom spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležíte odôvodnené, či sú podložené
obsahom posudku, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, či závery posudku nie sú v rozpore
s výsledkom ostatného dokazovania a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám
logického myslenia. Žalovaný uviedol, že ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a Ústavného súdu

ČR, ktorých závery možno použiť aj pre hodnotenie znaleckého posudku podľa slovenskej právnej
úpravy, idú svojimi závermi ešte ďalej, keď zdôrazňujú, že súdy musia hodnotiť znalecký posudok z
viacerých hľadísk. Podľa Ústavného súdu ČR (nález Ústavného súdu ČR sp.zn. III. ÚS 299/2006 zo
dňa 30.04.2007) dokonca platí, že „súd by mal hodnotiť znalecký posudok komplexne, t.j. vrátane
prípravy znaleckého skúmania, zadovažovanie podkladov pre znalca, priebeh znaleckého skúmania,

vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svojimi závermi, spoľahlivosť metód
použitých znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Ak by súd ponechal bez povšimnutia
vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôveroval záverom znalca, znamenalo by to vo svojich
dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť podľa
jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký dôkaz a preniesť zodpovednosť za skutkovú

správnosť súdneho rozhodnutia na znalca. Tento postup je z ústavného hľadiska neakceptovateľný".
Taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR vo veci sp.zn. 3oCdo/352/2008 zo dňa
06.08.2009, podľa ktorého „znalec se ve svém posudku nesmí omezit na podání odborného závěru,
nýbrž z jeho posudku musí mít soud možnost seznat, z kterých zjištén ív posudku znalec vychází, jakou
cestou k témto zjišténím dospěl a na základě jakých úvah došel ke svému závěru. Závěry znaleckého

posudku přitom nelze bez dalšího prebírat". Za vyslovene účelové označil žalovaný tvrdenie žalobcu,
podľa ktorého bol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 207 ods. 1 CSP údajne povinný nariadiť vo
veci znalecké dokazovanie týkajúce sa otázky, či (a prípadne v akej výške) žalobcovi vznikla konaním
žalovaného škoda. Žalovaný zhrnul, že na uvedenom závere možno trvať najmenej z dvoch dôvodov
a to, že žalobca nikdy žiadnym procesne relevantným spôsobom nenavrhol vykonanie znaleckého

dokazovania týkajúceho sa otázky posúdenia vzniku ním tvrdenej škody, a že súd prvej inštancie nebol
oprávnený z vlastnej iniciatívy nariadiť znalecké dokazovanie a ustanoviť znalca s cieľom pomôcť
žalobcom uniesť dôkazné bremeno v časti týkajúcej sa údajného vzniku žalobcom tvrdenej škody. V
prvom rade uviedol, že žalobca okrem návrhu na vykonanie predloženého Znaleckého posudku č. X/
XXXX nerealizoval počas konania pred súdom prvej inštancie akýkoľvek (iný) riadny procesný návrh,

ktorým by súdu navrhol vykonanie ďalšieho dokazovania týkajúceho sa otázky posúdenia vzniku ním
tvrdenej škody. Zároveň tvrdil, že spomenutý návrh na vykonanie znaleckého dokazovania žalobca
nerealizoval ani na pojednávaní dňa 02.05.2023. Za takýto návrh nie je možné podľa žalovaného
považovať ani vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zachytené v zápisnici z pojednávania zo dňa02.05.2023 v znení: „keďže žalovaný spochybňuje nami predložený znalecký posudok, my žiadame aby
v konaní ustanovil znalca súd", z takéhoto všeobecného a neurčitého návrhu totiž nie je vôbec zrejmé, čo
presne malo byť obsahom znaleckého skúmania. Následne žalovaný zhrnul, že súd prvej inštancie veľmi

podrobne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo žalobca v konaní nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti
medzi údajne protiprávnym konaním žalovaného a vznikom žalobcom tvrdenej škody. Poukázal na to,
že žalobca účelovo dezinterpretoval relevantné ustanovenia zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a aj fakticky úplne rezignoval na snahu preukázať, že v
posudzovanom prípade jestvovali aspoň základné okolnosti, ktorých existencia bola nevyhnutná na to,

aby žalobca mohol vôbec legitímne dúfať v to, že niekedy začne s prevádzkou herne na B. ulici v T.. Súd
prvejinštanciemuselkonštatovaťabsenciu(preukázania)príčinnejsúvislostimedziúdajneprotiprávnym
konaním žalovaného a vznikom žalobcom tvrdenej škody (ušlého zisku) tiež preto, že žalobca sa v
konaní pred súdom prvej inštancie namiesto preukazovania predmetnej príčinnej súvislosti obmedzil
len na popisovanie svojich údajných (budúcich) podnikateľských plánov bez tohto, aby sa tieto plány
niekedy zrkadlili aj v skutočných krokoch žalobcu. Záver žalobcu o absolútnej bezvýznamnosti obsahu

stanoviska/vyjadrenia obce podľa ustanovenia § 62 ods. 1 písm. f) zákona o hazardných hrách, na
ktorom žalobca postavil nielen celú svoju žalobu, ale rovnako aj predložené odvolanie, označil žalovaný
za úplne absurdný. Tiež uviedol, že nemožno ho oprieť ani o jazykový výklad formulácie „udelí" použitej
zákonodarcom v ustanovení § 39 ods. 2 zákona o hazardných hrách na vyjadrenie právomoci Úradu
rozhodnúť na základe (prípadnej) žiadosti o zmene individuálnej licencie (respektíve o udelení akejsi

sublicencie) ako to tvrdí žalobca v predloženom odvolaní. Žalovaný zdôraznil, že rovnako ako súd
prvej inštancie, aj žalovaný trvá na tom, že pri rozhodovaní o vydaní či nevydaní rozhodnutia o zmene
individuálnej licencie podľa ustanovenia § 40 ods. 5 zákona o hazardných hrách Úrad nepochybne
disponuje oprávnením využiť správnu úvahu a zvážiť obsah jednotlivých podkladov rozhodnutia a na
základe výsledku takéhoto zváženia následne rozhodnúť. Súd prvej inštancie postupoval a rozhodol

nepochybne správne, keď v rámci skúmania existencie žalobcom tvrdenej príčinnej súvislosti medzi
údajne protiprávnym konaním žalovaného a vznikom žalobcom tvrdenej škody zohľadnil tiež to, že
žalobca Úradu nikdy nepredložil akúkoľvek žiadosť o vydanie rozhodnutia o zmene individuálnej licencie
podľa ustanovenia § 40 ods. 5 Zákona o hazardných hrách, na základe ktorej by mu takéto rozhodnutie
mohlo byť vydané. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne a legitímne zohľadnil tiež to, že žalobca

v konaní žiadnym spôsobom neosvedčil, že okrem stanoviska obce podľa ustanovenia § 62 ods. 1 písm.
j) Zákona o hazardných hrách disponoval v rozhodnom období všetkými ostatnými povinnými prílohami
žiadosti o vydanie rozhodnutia o zmene individuálnej licencie podľa ustanovenia § 40 ods. 5 Zákona
o hazardných hrách. Žalobca v konaní ani nepreukázal, že disponoval právnym titulom oprávňujúcim
žalobcu užívať nebytový priestor na B. ulici v T., ktorý žalobca údajne plánoval využiť na zriadenie

herne. Na záver vyjadrenia uzavrel, že pokiaľ súd prvej inštancie identifikoval hneď niekoľko dôvodov
vylučujúcich existenciu príčinnej súvislosti medzi údajne protiprávnym konaním žalovaného a vznikom
žalobcom tvrdenej škody, nie je možné tvrdiť, že súd prvej inštancie neposúdil vo svojom rozsudku
otázku predmetnej príčinnej súvislosti správne. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako zákonný a správny potvrdil a žalovanému priznal voči

žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o spochybnenie znaleckého
posudku, žalovaný vo svojom vyjadrení opomenul argumentovať vo vzťahu k právnemu posúdeniu
súdu prvej inštancie - vojna na Ukrajine, konkrétne ako je možné, že súd prvej inštancie používa

argument Vojna UA od 24.02.2022, a na základe tohto argumentu je preňho znalecký posudok
nepoužiteľný aj za obdobie od 25.06.2020 do 24.02.2022. Taktiež žalovaný neargumentoval k tomu,
ako je možné že súd prvej inštancie prijíma odborné závery o tom, že inflácia a rast cien energií
bol „enormný“, že sa to prejavilo „v nezanedbateľnej miere“, t.j. prijíma odborné závery že vojna
na Ukrajine by bezpochyby mala vplyv na výsledky zistení znalca - odborne spôsobilej osoby, a

dokonca že by znamenala nižší ušlý zisk ako je ušlý zisk zistený znalcom. Následne zopakoval jeho
argumentáciu z odvolania týkajúcu sa predmetného znaleckého posudku. K procesnému postupu
súdu prvej inštancie týkajúceho sa znaleckého dokazovania žalobca zopakoval, že ak mal súd prvej
inštancie pochybnosti o správnosti znaleckého posudku, súd prvej inštancie mal v súlade so všeobecne
uznávaným výkladom CSP, na ktorý odkázal, postupovať tak, že mal znalca buď požiadať o doplnenie

alebo o vysvetlenie znaleckého posudku, predvolať ho na pojednávanie a v prípade, ak by ani takýto
postup neviedol k potrebnému výsledku, mal súd prvej inštancie pribrať iného znalca. K riadnemu návrhu
prednesenému na pojednávaní dňa 02.05.2023 vo veci vykonania ďalšieho dokazovania uviedol, že
uvedený návrh bol vznesený oprávnenou osobou, riadne, včas a dostatočne určito. Opätovne namietal,že súd prvej inštancie sa k tomuto návrhu nijakým spôsobom nevyjadril. K tvrdeniam žalovaného k
údajnej neexistencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody,
žalobca v krátkosti zhrnul, že žalovaný opätovne uviedol množstvo nepravdivých a tendenčných tvrdení.

K stanovisku obce podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona o hazardných hrách žalobca
zopakoval, že nie je potrebné v tomto konaní predpokladať ako by stanovisko mohlo vyzerať. Uviedol,
že toto stanovisko bolo v administratívnom spise žalovaného a žalobca preukázal listinným dôkazom -
Upozornenie Krajského prokurátora zo dňa 19.02.2021, sp.zn. Kd 433/20/1100 - 2, že toto stanovisko
bolo súhlasné - § 62 ods. 1 písm. f/. Následne vyčerpávajúcim spôsobom opätovne zopakoval jeho

argumentáciu, že pokiaľ by žalovaný nekonal protiprávne a svojvoľne, žalobca by dňa 21.05.2020
obdržal súhlasné stanovisko obce - žalovaného a následne po vydaní licencie Úradom pre reguláciu
hazardných hier by žalobca mohol prevádzkovať hazardné hry v meste Malacky až do uplynutia licencie
- t.j. do 28.08.2024. K argumentu, prečo žalobca nepodal na Úrad pre reguláciu hazardných hier
akúkoľvek žiadosť o vydanie rozhodnutia o zmene individuálnej licencie podľa ust. § 40 ods. 5 zákona
o hazardných hrách, žalobca zdôraznil, že nemal stanovisko žalovaného, lebo žalovaný porušil svoju

povinnosť, preto nemohol tak splniť požiadavku podľa § 39 ods. 2 písm. j/ a l/ a Úrad teda nemohol jeho
neúplnej žiadosti vyhovieť. K údajnej neexistencii užívacieho oprávnenia žalobcu k priestorom herne
žalobca zopakoval, že nájomca - Slovak Restaurants s.r.o. a žalobca majú a mali rovnakého jediného
konateľa - p. J., rovnakých vlastníkov. V konaní bolo podľa žalobcu preukázané a nebolo sporné, že
rovnakým modelom ako v tomto prípade, postupovali obe tieto spoločnosti desiatky ráz, počas vyše 10

rokoch, na celom Slovensku. Argumentoval, že Slovak Restaurants si priestor prenajme, zrekonštruuje
a dá do podnájmu žalobcovi, pričom presne tak tomu bolo aj v tomto prípade. Poukázal v tejto súvislosti
aj na výpovede p. J. a p. T.. V závere zopakoval, že nemôžu existovať žiadne rozumné pochybnosti o
tom, že žalobcovi by bolo zo strany nájomcu umožnené užívať predmet nájmu na účely prevádzkovania
herne podľa zákona o hazardných hrách.

9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nie je ničím iným, než opätovnou rekapituláciou
účelovej právnej argumentácie, ktorú žalobca formuloval už vo svojom odvolaní zo dňa 03.10.2023.
Podľa názoru žalovaného nie je možné pochybovať o tom, že súd prvej inštancie rozhodol evidentne
správne a zákonne, keď na základe žalobcom realizovaných prostriedkov procesných útoku (a na

základe vykonaného dokazovania) uzavrel, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať vznik
akejkoľvek škody, a to aj napriek predloženiu Znaleckého posudku č. X/XXXX. Opak nemôže podľa
názoru žalovaného spochybniť ani jedno z tvrdení, ktoré žalobca formuloval vo svojom vyjadrení. V
tejto súvislosti opätovne žalovaný argumentoval, že žalobca sa snaží navodiť vyslovene nepravdivý
dojem, podľa ktorého bolo jediným či primárnym dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie ustálil, že

žalobcom predložený Znalecký posudok č. X/XXXX nemôže osvedčiť vznik akejkoľvek škody na strane
žalobcu, údajne to, že predmetný znalecký posudok bol vyhotovený pred dátumom 24.02.2022, a
teda pred napadnutím Ukrajiny Ruskou federáciou. Ďalej uviedol, že žalobca opätovne súdu prvej
inštancie vyčíta, že na jeho údajný návrh nenariadil akési ďalšie „kontrolné“ znalecké dokazovanie. K
tejto námietke žalobcu žalovaný poukázal na závery Ústavného súdu SR formulované v jeho uznesení

vo veci č.k. I. ÚS 335/2019-13 zo dňa 20.08.2019. Následne zhrnul, že súd prvej inštancie postupoval
nepochybne správne, keď v situácii, v ktorej žalobca predložil súdu prvej inštancie Znalecký posudok
č. X/XXXX, pričom napriek námietkam žalovaného spochybňujúcich preskúmateľnosť a presvedčivosť
tohto znaleckého posudku nielen, že nenavrhol vypočuť znalca, ktorý Znalecký posudok č. X/XXXX
vypracoval, ale ani nenavrhol vykonať akékoľvek ďalšie dokazovanie týkajúce sa otázky vzniku

žalobcom tvrdenej škody. Žalovaný naďalej trval na tom, že žalobca v konaní nikdy nepreukázal ani
existenciu príčinnej súvislosti medzi údajne protiprávnym konaním žalovaného a vznikom žalobcom
tvrdenej škody. V tejto súvislosti žalovaný následne poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu
Malacky vo veci sp.zn. 32C/60/2021 zo dňa 25.09.2023, ktorým tento súd zamietol žalobcu obchodnej
spoločnosti Slovak Restaurants, s. r. o. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je podľa žalovaného

zrejmé, že ani predložené (ostatné) vyjadrenie žalobcu nemôže akýmkoľvek právne relevantným
spochybniť zákonnosť odvolaním napadnutého rozsudku.

10. Žalobca v následnom vyjadrení zopakoval svoju argumentáciu. Žalobca namieta tvrdenia
žalovaného, podľa ktorých súd údajne netvrdil, že hlavným dôvodom, pre ktorý žalobcom predložený

znalecký posudok č. X/XXXX nemohol osvedčiť vznik a výšku škody je skutočnosť, že znalecký posudok
bol vyhotovený pred napadnutím Ukrajiny Ruskou federáciou. Práve naopak, súd prvého stupňa v
bode 66. napadnutého rozsudku výslovne uviedol, že ide o primárny dôvod pre ktorý spochybnil
predložený znalecký posudok: „Žalobcom predložený znalecký posudok nemôže slúžiť na náležitépreukázanie výšky ušlého zisku žalobcu v prvom rade preto, že z jeho obsahu je zrejmé, že bol
vyhotovený dňa 13.01.2022 ... a teda nemohol akýmkoľvek spôsobom zohľadniť zásadnú zmenu na
trhu s energiami a enormný nárast inflácie, ku ktorému došlo až po dátumu 24.02.2022, kedy došlo k

napadnutiu Ukrajiny...“. Súdom použité slovné spojenie „v prvom rade“, ako aj samotné znenie bodu
66. napadnutého rozsudku preukazuje to, že išlo o primárny a hlavný dôvod, pre ktorý súd spochybnil
znalecký posudok predložený žalobcom. Súd prvej inštancie týmto konaním porušil práva žalobcu
na spravodlivý proces, keď prekročil svoje oprávnenia a skúmal vecnú správnosť odborných záverov
prijatých znalcom, na ktoré súd nemá oprávnenie. Odhliadnuc od skutočnosti, že súdu nepatrí skúmať

vecnú správnosť odborných záverov, neobstojí a nie je obhájiteľný záver prijatý súdom, a to, že invázia
Ruska na Ukrajinu musí mať negatívny vplyv na zisk žalobcu v deklarovanom období od 25.06.2020 do
28.08.2024, a to z dôvodov, že vojnový konflikt vypukol až dňa 24.02.2022, pričom rozhodné obdobie
za ktorý sa vypočítaval ušlý zisk je od 25.06.2020 (t.j. takmer 2 roky pred vypuknutím vojny) až do
28.08.2024. Súd vôbec neozrejmil prečo nemožno akceptovať minimálne obdobie od 25.06.2020 až do
23.02.2022. Navyše vplyv vojny na rast inflácie nebol hneď na druhý deň po vypuknutí vojny, ale inflácia

sa prejavila až s určitým odstupom času. Žalobca poukázala na to, že zisk slovenských podnikateľov
sa zvýšil v roku 2022 o 9 % oproti predchádzajúcemu roku, a aj samotný žalobca zaznamenal v čase
vojny nárast tržieb, ako aj zisku z prevádzkovania hazardných hier. Keď boli teda primárnym dôvodom
na spochybnenie znaleckého posudku zo strany súdu odborné závery prijaté znalcom, súd mal nariadiť
doplnenie znaleckého posudku, výsluch znalca alebo ustanoviť nového znalca. Žalobca vo svojom

odvolaní namieta nesprávny procesný postup súdu, ktorý sa nevysporiadal s procesným návrhom
žalobcu predneseným na pojednávaní dňa 02.05.2023, na ktorom žalobca navrhol ustanovenie znalca
za účelom stanovenia výšky ušlého zisku. Dôkazom je zápisnica z pojednávania zo dňa 02.05.2023,
podľa ktorej žalobca výslovne uviedol, že žiada aby v konaní ustanovil znalca súd, pričom sa súd vôbec
k tomuto procesnému návrhu žalobcu nevyjadril, ani sa s ním nijako nevysporiadal. Prednesený návrh

na ustanovenie znalca bol vykonaný včas, oprávnenou osobou, zrozumiteľne a dostatočne určito, bez
pochybnosti o obsahu tohto návrhu, ako reakcia na námietky žalovaného na žalobcom predložený
znalecký posudok. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení snaží navodiť dojem, že rozsudok Okresného súdu
Malacky zo dňa 25.09.2023, sp.zn. 32C/60/2021, kde je žalobcom personálne a majetkovo prepojená
spoločnosť so žalobcom - spoločnosť Slovak Restaurants, s. r. o., so sídlom Gajova 11, Bratislava 811

09, IČO: 36 862 541, v celom rozsahu súvisí s rozhodnutím v tejto veci. V prvom rade si žalobca dovoľuje
namietať, že predmetné konanie ešte nebolo právoplatne skončené, žalobca v danom konaní podal
riadne a včas odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, o ktorom nebolo ešte rozhodnuté. Jedinou
súvisiacou skutočnosťou medzi týmito dvomi rozhodnutiami je skutočnosť, že došlo k rovnakému
porušeniu povinnosti zo strany žalovaného (v tom istom administratívnom konaní). Žalobca Slovak

Restaurants, s. r. o. si v konaní vedenom pod sp.zn. 32C/60/2021 uplatňuje nárok na náhradu škody
voči žalovanému podľa ust. § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s
porušenímrovnakejpovinnostizostranyžalovanéhovtotožnomkonaníovydaniestanoviskaobcepodľa
ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách začatom na základe žiadosti
žalobcu (Slovak Games s. r. o.). Slovak Restaurants, s. r. o. si uplatňuje v tomto konaní náhradu škody

v podobe tzv. „zmarenej investície“ do predmetu nájmu, kde bol nájomcom Slovak Restaurants, s. r. o. a
podnájomcom žalobca (Slovak Games s. r. o.), pričom účelom nájmu bolo prevádzkovanie hazardných
hier podnájomcom v predmetných priestoroch, na čo dal súhlas samotný prenajímateľ. Na to, aby
mohli byť v predmetných priestoroch prevádzkované hazardné hry podľa zákona o hazardných hrách
musel nájomca investovať do stavebných úprav predmetu nájmu. V čase vykonávania stavebných úprav

neexistovali žiadne dôvodné pochybnosti, že podnájomca bude prevádzkovať hazardné hry v daných
priestoroch a neexistovali v tom čase žiadne zákonné prekážky pre ktoré by podnájomca nemohol
v daných priestoroch prevádzkovať hazardné hry, podnájomca potreboval iba získať rozhodnutie o
rozšírenílicencienaprevádzkovaniehazardnýchhiervmesteMalacky.Ideonárokovateľnérozhodnutie,
na ktorého získanie chýbalo podnájomcovi už iba spomínané stanovisko mesta Malacky, pri vydávaní

ktorého žalovaný porušil povinnosti a dopustil sa nesprávneho úradného postupu. V dôsledku porušenia
povinnosti žalovaného nemohol byť predmet nájmu využívaný na dohodnutý účel bez zavinenia na
stranyžalobcualeboSlovakRestaurants,s.r.o.,atedaspoločnosťSlovakRestaurants,s.r.o.vynaložila
náklady na stavebné úpravy priestorov márne - zmarená investícia. Žalobca dáva do pozornosti, že na
pojednávaní zo dňa 25.09.2023 vo veci 32C/60/2021, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, príslušný

súd pri odôvodnení rozsudku vyslovil, že ak by žalobu v tejto veci podávala spoločnosť Slovak Games,
súd by žalobe vyhovel. Vyššie uvedený výrok iného senátu toho istého súdu má nepochybne dôsledky
aj pre toto konanie, nakoľko senát toho istého súdu v inom konaní má za to, že príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody na strane spoločnosti Slovak Games bola, tedaje presvedčený, že by žalobca Slovak Games podal žiadosť o rozšírenie licencie na prevádzkovanie
hazardných hier v predmetných priestoroch, rozšírenie licencie by získal a zároveň by spoločnosť Slovak
Games do nájmu nastúpila a začala by prevádzkovať hazardné hry v predmetných priestoroch.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vzhľadom na
vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a na doplnenie správnosti a v reakcii na argumentáciu
v odvolaní dopĺňa nasledovné. Súd prvej inštancie správne uviedol, že predpokladom zodpovednosti

žalovaného ako orgánu územnej samosprávy za škodu spôsobenú úradným postupom je existencia
nesprávneho úradného postupu, vznik škody uplatnenej v žalobe a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a uplatnenou škodou. Tu odvolací súd musí zdôrazniť, že dôvodom na zamietnutie
žaloby bolo nie len to, že podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal uplatnenú škodu, či už
uplatnenú škodu jednak titulom trov, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s konaním pred úradom, a aj

titulom ušlého zisku, ale aj to, že medzi nezákonným postupom úradu a ušlým ziskom nevidel príčinnú
súvislosť. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody zákon č.
514/2003 Z.z. ani Občiansky zákonník nevysvetľujú. Z judikatúry vyplýva, že nesprávny úradný postup
musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody a to bez ohľadu na to, či
ide o skutočnú škodu, alebo ušlý zisk; nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Nesprávny

úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve týmto postupom.
Zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti
je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. To, že vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezpečne preukázaný a

bezprostredný, konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu SR pod
sp.zn. I. ÚS 177/08), ako aj Najvyšší súd SR napríklad v rozsudku sp.zn. 3Cdo 130/2010. Najvyšší
súd SR taktiež konštatoval, že pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť;
príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná (bezpečne zistená), pričom dôkazné bremeno
zaťažuje poškodeného. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky, možno ďalej

konštatovať, že nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup
môže byť dokonca aj významným článkom reťazca príčin a následkov, ale samotná táto skutočnosť
ešte neznamená bez ďalšieho aj danosť príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Štát teda nezodpovedá automaticky
za každú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby po

vydaní nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo po jeho nesprávnom úradnom postupe.
Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade
uplatneného ušlého zisku tu nie je daná príčinná súvislosť, teda že nemožno dospieť k záveru, že
nesprávny úradný postup zapríčinil ušlý zisk ako je uplatnený žalobcom. Súd prvej inštancie správne
a podrobne sa vyjadril k neexistencii príčinnej súvislosti v bodoch 74 až 82 odôvodnenia rozsudku. Aj

odvolací súd je názoru, že ani bežný chod veci, to je že by žalovaný vydal stanovisko v zákonnej lehote,
neznamená automaticky aj úspešnosť pri vydaní rozhodnutia o zmene individuálnej licencie Úradom pre
reguláciu hazardných hier. Žalovaný nemusel vydať súhlasné stanovisko. To, že v spisovom materiáli sa
nachádzalo predpripravené súhlasné stanovisko, akýsi koncept, nepotvrdzuje, že by stanovisko muselo
byť súhlasné. Daný koncept nebol podpísaný oprávnenou osobou, je preto bez významu. Nedá sa ani

konštatovať, že by následne Úrad pre reguláciu hazardných hier musel vydať licenciu. Obrana žalobcu,
že Úrad pre reguláciu hazardných hier nemá možnosť vlastnej úvahy nie je správna, dané nevyplýva zo
zákona o hazardných hrách. V tejto otázke sa plne odvolací súd stotožňuje s vysvetlením poskytnutým
súdom prvej inštancie v bode 79 odôvodnenia rozsudku. Aj v rozhodnutí Krajskej prokuratúry Bratislava,
zo dňa 19.02.2020, Kd 433/20/1100-2 sa uvádza, že na udelenie individuálnej licencie nepostačuje len

formálne naplnenie podmienky úplnosti žiadosti. Pre vydanie individuálnej licencie je potrebné splnenie
požiadavky obsiahnutej v § 15 ods. 5, 7 a 16 zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách, pričom Úrad
je povinný vychádzajúc z § 3 ods. 5 prvej vety správneho poriadku (rozhodnutie správnych orgánov
musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci) a z § 46 správneho poriadku (rozhodnutie musíbyť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti) pri použití
§ 97 ods. 1 zákona č. 30/2019 Z.z. (na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok,

ak ods. 2 neustanovuje inak) - spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Ďalej nie je bez významu ani tá
skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že mal pripravené ostatné potrebné doklady, ktoré je nevyhnutné
predložiť Úradu pre reguláciu hazardných hier. Žalobca poukazuje ohľadom príčinnej súvislosti na
právny názor, ktorý vyslovil iný sudca Okresného súdu Malacky v konaní sp.zn. 32C/60/2021 vo veci
žalobcu Slovak Restaurants, s.r.o., proti žalovanému: Mesto Malacky, o náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom samosprávy. Tu musí odvolací súd uviesť, že takto vyslovený názor a
len v odôvodnení rozhodnutia, vo veci, ktorá sa netýka daného konania, nie je vôbec pre sudcu, ktorý
rozhoduje v danom konaní nijako záväzný.

13. To, že je konštatované, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu žalovaného, ešte neznamená,
že došlo v súvislosti s týmto postupom aj ku spôsobeniu škody tak, ako si ju uplatnil žalobca. V

danom prípade v súvislosti s nesprávnym úradným postupom by sme mohli priznať žalobcovi uplatnenú
časť škody, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v súvislosti s konaním o udelenie stanoviska
žalovaným, avšak ani danú škodu a jej výšku žalobca nepreukázal, ako správne vyhodnotil súd prvej
inštancie. Žalobca neuniesol k tejto uplatnenej škode dôkazné bremeno. Ani v odvolaní žalobca záver
súdu prvej inštancie o nepreukázaní výšky tejto škody nerozporoval.

14. Žalobca v odvolaní vytýka aj to, že súd prvej inštancie hodnotil znalecký posudok po jeho odbornej
stránke, na čo nie je oprávnený. Uvádza, že ak mal súd pochybnosti o odborných záveroch mal
predvolať znalca na podanie vysvetlenia. Ďalej poukazuje i na to, že sám žalobca navrhol súdu, aby
nariadil znalecké dokazovanie, v nadväznosti aj na to, že žalovaný vo vyjadrení spochybňoval žalobcom

predložený posudok. Vyčíta súdu prvej inštancie, že nereflektoval na daný návrh a žiadnym spôsobom
sa s ním nevysporiadal. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že nakoľko dôvodom zamietnutia žaloby
bolo aj to, že tu nie je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným úradným postupom a ušlým ziskom,
nie je potom dôvodné zaoberať sa znaleckým posudkom, ktorý má vyčíslovať ušlý zisk. Inými slovami
aj keby znalecký posudok bol perfektný, ale je konštatované, že tu nie je daná príčinná súvislosť,

nie je možné uplatnenú škodu v podobe ušlého zisku priznať. Súd prvej inštancie síce pochybil,
keď neuviedol v odôvodnení rozhodnutia, prečo nevykonal návrh na doplnenie dokazovania, ktorý
bol prednesený žalobcom v konaní, avšak dané pochybenie nemalo vplyv na správnosť rozhodnutia.
Odvolacísúddopĺňa,ženariadenieznaleckéhodokazovaniasúdom,bybolovzhľadomkukonštatovaniu
neexistencie príčinnej súvislosti nehospodárne a bezpredmetné. Súd prvej inštancie mal v odôvodnení

rozsudku uviesť prečo daný návrh nevykonal, avšak ako je vyššie uvedené, takýto nedostatok nie je
v danom prípade dôvodom na zrušenie jeho rozhodnutia, keď vykonanie takéhoto dôkazu nebolo pre
rozhodnutie v danej veci potrebné a nespôsobilo ani zásah do práv účastníka na spravodlivý proces. Na
doplnenie odvolací súd poukazuje i na to, že súd prvej inštancie znaleckému posudku, ktorý predložil
žalobca nevytýkal len to, že znalec nezohľadnil vojnu na Ukrajine, rastúcu infláciu a ceny energií, ale

aj iné nedostatky, ktoré nespočívali len v spochybnení odborného záveru. V bode 67 odôvodnenia
rozsudku súd prvej inštancie uviedol dôvody, ktoré zakladajú nepreskúmateľnosť znaleckého posudku.
Tieto zistené nedostatky znaleckého posudku opísané v bode 67 odôvodnenia, sa nedajú odstrániť
ani výsluchom znalca. Súd má možnosť posúdiť náležitosti znaleckého posudku, priebeh znaleckého
skúmania, podklady, z akých znalec vychádzal a nie je povinný bez ďalšieho prijať závery posudku.

Tu odvolací súd sa stotožňuje so závermi prijatými síce Českými súdmi, ale plne použiteľné aj na náš
právny stav, ktoré uvádza aj žalovaný vo vyjadrení a to Nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 299/06 zo dňa
30.04.2007, Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/352/2008 zo dňa 06.08.2009.

15. Čo sa týka záverov ohľadom nepreukázania oprávnenia žalobcu užívať nebytový priestor na B.Á.

ulici v T., kde mal prevádzkovať herňu, odvolací súd uvádza, že daná otázka nie je pre spor aj s ohľadom
už k vyššie uvedenému podstatná a aj v prípade, že by bol záver taký, že dané žalobca preukázal,
neznamenalo by to zmenu rozhodnutia. Odvolací súd nepovažuje preto za potrebné sa danou otázku
podrobnejšie zaoberať.

16. Žalobca namieta aj, že požiadal súd prvej inštancie v priebehu konania o vydanie medzitýmneho
rozsudku, čo však súd prvej inštancie neučinil. Odvolací súd uvádza, že ust. § 214 ods. 1 CSP
ustanovuje, že ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného
procesného nároku medzitýmnym rozsudkom a ust. § 214 ods. 2 CSP ustanovuje, že súd môže nanávrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo
sčasti závisí rozhodnutie vo veci. V prvom rade odvolací súd upriamuje pozornosť na uvedené slovo
môže, teda súd nie je povinný, nemusí na návrh strany vždy vydať medzitýmny rozsudok, ak strana

navrhne. Je to ponechané na zvážení súdu, či je vo veci účelné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom.
V danej veci má odvolací súd za to, že nebolo účelné, ani potrebné vzhľadom na uplatnený nárok a
predmet konania rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom. V danej veci bolo nevyhnutné posúdiť splnenie
všetkých vyššie uvedených podmienok k nároku na škodu zo zodpovednosti z nesprávneho úradného
postupu orgánu štátnej správy, resp. samosprávy. Absencia čo i len jedného predpokladu, znamená

dôvod na zamietnutie nároku ako celku. Odvolací súd nevidí žiaden význam, prečo by bolo v danej
veci účelné rozhodnúť najprv o tom, že tu nie je daný nárok z dôvodu absencie príčinnej súvislosti, keď
dané vedie k nedôvodnosti celého nároku. Rozhodnutie rozsudkom o nároku ako celku, nespôsobuje v
danom prípade ani prípadné zbytočné trovy dôkazu, keď vzhľadom na konštatáciu neexistencie príčinnej
súvislosti, nebolo dokazovanie ohľadom výšky škody potrebné. Žalobca bol povinný, keď žiadal žalobou
úhradu ušlého zisku, bez toho aby požadoval hneď v žalobe rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, výšku

ušlého zisku preukázať, podložiť ju dôkazmi. Navyše znalecký posudok k výške ušlého zisku predložil
žalobca do konania 28.02.2022, teda skôr ako navrhol vydanie medzitýmneho rozsudku, ktorý návrh
uviedol až na pojednávaní dňa 06.06.2023. Konanie a vykonané dokazovanie bolo už v tom čase už v
takej fáze, že tu nenastala dôvodnosť a potreba rozhodnutia medzitýmnym rozsudkom.

17. Žalobca namieta aj, že súd prvej inštancie neuviedol na začiatku pojednávania predbežný právny
názor v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP a tým je jeho rozhodnutie prekvapivé. K danému odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 643/2022, kde ústavný súd zaujal
nasledovné stanovisko: „Účelom a zmyslom stanoviska súdu k skutkovým tvrdeniam a navrhovaným
dôkazom a jeho predbežného právneho posúdenia veci podľa § 181 ods. 2 CSP je zefektívnenie,

zrýchlenieazjednodušeniesporovéhokonaniavrátaneprevencietzv.prekvapivýchsúdnychrozhodnutí.
Svoju povinnosť splní súd tým, že s predmetnými závermi oboznámi osoby prítomné na prvom
pojednávaní. Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení, vymedzenie predmetu
dokazovaniaavysloveniepredbežnéhoprávnehonázorunavecmázásadnývýznampreďalšíprocesný
postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Postup súdu je pre strany a ich zástupcov na

základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný. Súčasne je však kladený väčší dôraz na
zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a za rovnako transparentné substancovanie
skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Inak povedané, ak sudca dané zákonné ustanovenie nedodrží,
nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný
sporový poriadok priznáva. Porušenie § 181 ods. 2 CSP žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu

sporu napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k
vykonaným dôkazom, v práve zhrnúť svoje návrhy na záver pojednávania a pod. Striktné nedodržanie
postupu podľa § 181 ods. 2 CSP zo strany súdu teda samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia
a nie je procesnou vadou konania v zmysle [§ 420 písm. f) CSP].“ Odvolací súd dodáva aj, že nie vždy
je aj možné na začiatku pojednávania zaujať jasné právne posúdenie, a navyše ide len o predbežné

posúdenie, nie konečné, teda vzhľadom aj k následnému priebehu konania sa môže dané predbežné
posúdenie zmeniť. Teda aj s ohľadom na závery vyslovené Ústavným súdom, odvolací súd nepovažuje
neuvedenie predbežného právneho posúdenia, respektíve neuvedenie presne záveru hneď na začiatku
pojednávania, že súd nemá za preukázaný ušlý zisk, či príčinnú súvislosť ako pochybenie majúce za
následok vadu konania, ktorá by mohla znamenať potrebu zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

18. Žalobca namieta aj, že žalovanému v prípade jeho úspechu nemali byť priznané trovy a to s
poukazom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/03, ktorý predpokladá, že kvalifikovaní štátni
zamestnanci by nemali využívať právnu pomoc súkromnej sféry, ktorej by musel platiť náhradu trov
konania druhý účastník konania v prípade jeho neúspechu. Odvolací súd má za to, že súd prvej

inštancie správne priznal trovy konania. Rozhodnutie na ktoré poukazuje žalobca nie je možné použiť
na daný prípad a žalovaného. V prípade uvedeného nálezu išlo o orgán ústrednej štátnej správy a to
Ministerstvo financií SR. Žalovaným v danom prípade je orgán územnej samosprávy, ktorý nemá taký
zamestnanecký aparát ako ústredné orgány štátnej správy. Žalovaný ako orgán územnej samosprávy
nie je povinný mať vytvorené právne oddelenie a už vôbec nie v takom rozsahu, že by zamestnával

erudovaného právnika, ktorý je schopný relevantne riešiť a zastupovať žalovaného v akýchkoľvek
sporoch. Nemôžeme žalovanému odoprieť právo dať sa v súdnych sporoch zastupovať advokátom.
Použitie a aplikácia rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalobca, musí byť podľa názoru odvolacieho súdu
výnimočná a skutočne len v prípadoch kde je preukázateľne možné konštatovať, že strana sporudisponuje takým aparátom úradníkov, ktorí sú bezpochyby schopní právneho zastupovania v spore, teda
že zastupovanie externým advokátom nie je absolútne potrebné.

19. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru, rozhodol vecne a právne správne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne
správny potvrdil (§ 387 odsek 1 CSP).

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396

ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 CSP).