Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. november 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122200745
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3122200745.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínvkonanípredsudkyňouMgr.GabrielouChudovskouvprávnejvecižalobkyne:A.B.

C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. XXX, F. G., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Marek Doktor, s.r.o., so sídlom Legionárska 7735/31B, Trenčín, IČO: 52 536 891, proti žalovanému: H. A.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom : D. E. XXX, F. G., právne zastúpený: JUDr. Ján Kanaba, advokát,
so sídlom J. Zemana 3141/101, Trenčín, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po
rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu ako manželov nasledovne:

Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikazujú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Trenčín, obci D. E., katastrálnom území D. E.:
- zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, a to: pozemok, parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X,
záhrada, o výmere XXX m2, pozemok, parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X, ostatná plocha, o
výmere XX m2, pozemok, parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie,
o výmere XXX m2, stavba, so súpisným číslom XXX, rodinný dom, postavená na pozemku, parcele
registra „C“ parcelné číslo XXX/X,

- zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, a to: pozemok: parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X,
záhrada, o výmere XXX m2 v podiele 1, všetko v hodnote 288.000,- eur.

Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikazuje zostatok na bankovom účte G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo D. I. E., B. v sume
3.058,89 eur.

Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalovaného

prikazuje zostatok na bankovom účte G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v J. K. E., B. v sume
120,20 eur.

Žalobkyni saprikazujezáväzokvočiD.I.E.,a.s.zozmluvyoposkytnutíúverunabývanie„Flexihypotéka
refinančná“ č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 31.10.2017 vo výške nesplateného zostatku v sume
107.466,48 eur.

Žalovanému sa prikazuje záväzok voči C. D. G. zo zmluvy o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci zo
sociálneho fondu č. L./XXXX-XX zo dňa 05.05.2015 vo výške nesplateného zostatku v sume 2.200,- eur.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu sumu 82.985,80 eur, a to do
180 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 02.02.2022 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (BSM) po rozvode manželstva. Žalobu odôvodnila tým, že manželstvo

žalobkyne a žalovaného uzatvorené dňa 10.04.2010 a rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa
28.11.2018, sp. zn. 34P/60/2018, právoplatným a vykonateľným dňa 06.02.2019 bolo rozvedené.
Žalobkyňa a žalovaný za trvania manželstva nadobudli do BSM nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese
F., obci D. E., katastrálnom území D. E., zapísané na liste vlastníctva číslo XXX B. XXX, a to: pozemok,
parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: záhrada,
o výmere XXX m2, pozemok, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo

XXX/X, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere XX m2, pozemok, parcela registra „C“ evidovaná na
katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere
XXX m2, stavba, so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavená na pozemku, parcele
registra„C“evidovanejnakatastrálnejmapeakoparcelnéčísloXXX/X,druhpozemku:zastavanáplocha
a nádvorie, o výmere XXX m2 a pozemok: parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako

parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: záhrada ( prístupová cesta), o výmere XXX m2 v podiele 1/2
zapísaná na liste vlastníctva číslo XXX. Ďalej nadobudli osobné motorové vozidlo D. M., rok výroby:
XXXX, VIN: N., farba: čierna metalíza, evidenčné číslo vozidla: F., ktoré si po rozvode vzal žalovaný a
odvtedy ho využíva. Súčasne mali spoločné záväzky voči D. I. E., B. (D., B.), ktorý vznikol na základe
Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka refinančná“ reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX,

zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnostiam, ktorý nie je ešte splatený a Záväzok z bezúročnej
pôžičky (SOFO), ktorý tiež nie je ešte splatený. Súčasne žalobkyňa žiadala zohľadniť, že na výstavbu
spoločných nehnuteľností boli použité jej výlučné finančné prostriedky vo výške 22.600,- eur, ktoré
nadobudla predajom bytu, ktorý nadobudla do svojho výlučného vlastníctva v čase pred uzatvorením
manželstva so žalovaným a finančné prostriedky vo výške 6.685,- eur, ktoré pochádzajú zo stavebného

sporenia žalobkyne, ktoré bolo založené v roku 2009 ešte pred uzavretím manželstva žalobkyne a
žalovaného a do uzavretia manželstva so žalovaným žalobkyňou bola nasporená čiastka vo výške
2.700,- eur. Neskôr počas konania túto sumu upravila a žiadala, aby súd zohľadnil sumu 1.540,61 eur
akosumunasporenúdouzavretiamanželstva. Uviedla,žesumastavebnéhosporenia6.619,31eurbola
vyplatená na účetO. G.G., a táto suma bola použitá na stavbu domu v roku 2015. Tieto peniaze sa minuli

vpriebehu2-3mesiacovakudňurozvoduztýchtopeňazíneostalonič.Žalobkyňatiežžiadalazohľadniť,
že od rozvodu výlučne ona spláca splátky spoločného úveru z úverovej zmluvy vo D., B.. Navrhla, aby
nehnuteľnosti prikázal súd do jej výlučného vlastníctva, aby prevzala úver voči D., B. a žalovanému,
aby súd prikázal vozidlo a aby prevzal bezúročnú pôžičku a na vyrovnanie podielov aby súd žalobkyňu
zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 25.300,- eur. Neskôr navrhovala, aby súd parcelu č. XXX/X prikázal

do podielového spoluvlastníctva strán. V ďalšom konaní žalobkyňa rozporovala sumu nehnuteľností
uvádzanú žalovaným, uvádzala, že ich hodnota je cca 195.000,- eur a navrhovala vykonať znalecké
dokazovanie za týmto účelom. Ohľadom nehnuteľností uvádzala, že v dome býva s deťmi od rozvodu,
stará sa o dom, musela aj po rozvode do neho investovať. Ako nepreukázané mala tvrdenia o predaji
vozidla, nesúhlasila s tým, že reálna cena vozidla bola 850,- eur, keď podľa inzerátov porovnateľných

vozidiel jeho hodnota musela byť okolo 2.000,- eur. Neskôr uznala, že vozidlo bolo predané pred
rozvodom, žiadala, aby súd namiesto vozidla zohľadnil sumu, ktorá bola utŕžená predajom, hoci mala za
to, že táto suma bola podhodnotená. Čo sa týka bytu v jej výlučnom vlastníctve, tvrdila, že žalovaný nikdy
neplatil na tento byt splátky hypotekárneho úveru a nikdy neinvestoval do bytu svoje peniaze, všetky
náklady na tento byt znášala žalobkyňa sama. Splátky jej hypoúveru odchádzali počas manželstva z jej

účtu z peňazí, ktoré zarobila. Žalovaný prispieval vždy len na základný chod domácnosti v rovnakom
pomere ako žalobkyňa. Žalobkyňa tvrdila, že v roku 2011 zistila, že žalovaný začal vyberať peňažnú
hotovosť z bankového účtu ich spoločného syna a tiež zistila, že žalovaný prehral v stávkovaní všetky
peniaze, pričom uvedeným spôsobom rodina prišla o peňažné prostriedky v sume cca 13.000,- eur.
Žalovaný takýmto spôsobom dostal rodinu do veľmi zlej finančnej situácie, až im musel pomôcť otec

žalobkyne poskytnutím sumy 10.200,- eur. Žalovaný bol nútený svoju závislosť na stávkovaní riešiť až
s pomocou psychiatra. Kvôli gamblingu žalovaného prišla rodina o finančné prostriedky a žiadala, aby
súd pristúpil z tohto dôvodu k odklonu od rovnosti podielov. Čo sa týka sumy 4.000, -eur, ktorá pred
rozvodom odišla z účtu, išlo o pôžičku, ktorú vrátila otcovi, pretože jej požičal peniaze na oplotenie.
Na tejto pôžičke sa dohodla ona s otcom tak, že ona mu peniaze vráti. Žalovaný o síce o tom vedel,

lebo vedel, že sa robí okolo domu, ale nevedel konkrétnu sumu pôžičky. Žalobkyňa vie, že bude musieťžalovaného vyplatiť, má prisľúbenú na časť výplaty pôžičku a rieši spôsob, ako ho vyplatí, s výplatou
počíta. Žiadala následne, aby súd polovicu sumy, ktorú jej určí na výplatu, jej dal uhradiť v štandardnom
čase a zvyšok v splátkach na cca 5 rokov, resp. aj menej, nakoľko žije len zo svojho príjmu a stará sa

o dve deti bez možnosti si príjem zvýšiť.

2.Žalovaný súhlasil s tým, že nehnuteľnosti patria do BSM a súhlasil s tým, aby ich nadobudla žalobkyňa,
tvrdil, že nehnuteľnosti majú trhovú hodnotu cca 270.000,- eur. Tvrdil, že osobné motorové vozidlo bolo
predané v januári 2019 za 850,- eur, pretože vyžadovalo opravy. Súhlasil tiež s tým, že spoločné sú dva

záväzky uvádzané žalobkyňou v žalobe a súhlasil s tým, že splátky úveru vo D., B. od rozvodu spláca
žalobkyňa. On žiadal tiež zohľadniť splátky úveru, ktoré od rozvodu spláca on na splatenie bezúročnej
pôžičky. S prevzatím dlhov spôsobom navrhovaným žalobkyňou súhlasil. Súčasne tvrdil, že byt, ktorý
mala žalobkyňa pred rozvodom manželstva vo výlučnom vlastníctve, bol zakúpený z hypotekárneho
úveru žalobkyne, ktorý ale počas manželstva splácali spoločne z prostriedkov v BSM, a preto žiadal
zohľadniť aj to, čo sa z prostriedkov v BSM uhradilo na tento výlučný dlh žalobkyne, ktorú sumu vyčíslil

na 16.009,84 eur. Uviedol, že byt vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bol počas manželstva v roku 2016
predaný. Z utŕženej kúpnej ceny bol splatený zvyšok úveru žalobkyne, ktorý si vzala na kúpu tohto
bytu v sume 36.000,- eur a zvyšok utŕženej kúpnej ceny v sume 22.500,- eur bol použitý na dostavbu
spoločného domu. Nesúhlasil s výškou, ktorú žalobkyňa navrhovala na výplatu a navrhoval výplatu
57.000,- eur. V ďalšom konaní aj žalovaný vzhľadom na spornosť hodnoty nehnuteľností navrhoval

nariadiť znalecké dokazovanie. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne o tom, že mal potajomky vyberať
peniaze z účtu a prehrať. Sumu 10.200,- eur požičal kamarátovi, ktorý mu ich v apríli 2012 vrátil
a táto suma bola 30.04.2012 vložená na účet žalobkyňou a teda suma 10.200,- eur nebola na účet
poukázaná z dôvodov, ktorá žalobkyňa uvádza. Odmietal tvrdenia o jeho závislosti, nikdy neprehral
žiadne financie, nehrá hazardné hry a nepožíva alkohol. Tieto tvrdenia voči nemu žalobkyňa používa

opakovane. V iných konaniach ale nikdy netvrdila, že by prehral majetok a museli si od kohokoľvek
peniaze požičiavať. Žalovaný má vydané zo strany NBÚ osvedčenie o bezpečnostnej previerke na
stupeň utajenia – tajné a dôverné. V prípade zistenia hazardných hier alebo nadmerného požívania
alkoholu, či v prípade nezákonných finančných operácií, by mu previerku nikdy neudelili. Žalovaný žiadal
ďalej vyporiadať zostatky na bankových účtoch žalobkyne vo D., B. a žalovaného v J., B., ktoré dva účty

označil. Nesúhlasil s tým, že by sa mala v prospech žalobkyne zohľadniť suma zo staveného sporenia
žalobkyne spred manželstva, ktorá mala byť použitá ako vnos. Táto suma mala byť vyplatená na účet
žalobkyne, nebola použitá na rekonštrukciu domu, ale túto sumu si ponechala žalobkyňa na neznámy
účel. K zostatku na účte žalobkyne vo D., B. uviedol, že je potreba vyporiadať sumu 3.058,89 eur, ale
aj sumu 4.000,- eur, ktorú podľa výpisu z účtu žalobkyňa mala tesne pred nadobudnutím právoplatnosti

rozsudkuorozvodeposlaťnacudzíbankovýúčetatátosumanemohlabyťpoužitánamajetokpatriacido
BSM. O žiadnej pôžičke od otca žalobkyne na sumu 4.000,- eur nevedel. Súčasne žalovaný navrhoval,
aby súd zohľadnil aj sumu, ktorú na stavebné sporenie založené v roku 2009 každý rok v decembri počas
trvania manželstva na splátkach zaplatili. Každý rok to bolo 700,- eur až 900,- eur, túto sumu vyčíslil na
5.078,70 eur (6.619,31 eur – nasporené do uzavretia manželstva 1.540,61 eur). So svojím vyplatením

v splátkach žalovaný nesúhlasil aj vzhľadom na prístup žalobkyne k jeho návrhom na mimosúdnu
dohodu s poukazom na čo žiadal aj priznať náhradu trov konania.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listiných dôkazov, vrátane vykonania znaleckého
dokazovania, tiež bolo vykonané dokazovanie súkromnými znaleckými posudkami, pričom k znaleckým

posudkom súd vypočul znalca A. H. E. a znalkyňu A. P. Q.. Na základe vykonaného dokazovania zistil
súd nasledovný skutkový stav:

4. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 10.04.2010, pričom manželstvo bolo právoplatne rozvedené
dňa 06.02.2019 rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/60/2018-76 zo dňa 28.11.2018.

5. Strany do BSM nadobudli spoločne nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese F., obci D. E.,
katastrálnom území D. E., zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, a to: pozemok, parcela registra
„C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: záhrada, o výmere XXX
m2, pozemok, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo XXX/X, druh

pozemku: ostatná plocha, o výmere XX m2, pozemok, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej
mapeakoparcelnéčísloXXX/X,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,ovýmereXXXm2, stavbu
so súpisným číslom XXX - rodinný dom postavený na pozemku, parcele registra „C“ evidovanej na
katastrálnejmapeakoparcelnéčísloXXX/X,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,ovýmereXXXm2 a zapísané na liste vlastníctve č. XXX ako pozemok: parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej
mape ako parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere XXX m2, tu však len v podiele
o veľkosti 1. Nebolo sporné, že tieto nehnuteľnosti sú v tomto rozsahu súčasťou masy BSM. Sporná

bola ich hodnota.

6. Podľa potvrdenia o B. D., G. zo dňa 15.01.2019 po ohliadke motorového vozidla D. M., R. : F., rok
výroby XXXX bola odporúčaná tržná hodnota v sume 850,- eur. Podľa potvrdenia ORPZ v F., Okresného
dopravného inšpektorátu v F. zo dňa 23.06.2022 bol žalovaný držiteľom a vlastníkom motorového do

28.01.2019.

7. Zostatok na bežnom účte vedenom v ČSOB, a.s. č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno
žalovaného ku dňu zániku BSM podľa potvrdenia banky bol 120,20 eur.

8. Zostatok na bežnom účte vedenom v D., B. na meno žalobkyne č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX

ku dňu zániku BSM bol 3.058,89 eur. Podľa výpisu z tohto účtu z účtu žalobkyne dňa 31.01.2019 bola
odčítaná suma 3.500,- eur a dňa 01.02.2019 suma 500,- eur.

9. Nebolo sporné, že spoločným záväzkom strán sporu vzniknutý za trvania manželstva je záväzok zo
zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie Flexihypotéka refinančná č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa

31.10.2017, ktorú zmluvu uzatvorili za trvania manželstva obaja manželia spoločne a na základe ktorej
čerpali úver v sume 136.500,- eur. Tento úver ku dňu rozvodu manželstva ani ku dňu vyporiadania BSM
súdom nie je ešte splatený. Nesplatený zostatok úveru ku dňu vyhlásenia dokazovania za skončené je
107.466,48 eur podľa predloženého potvrdenia. Od rozvodu manželstva (06.02.2019) žalobkyňa splátky
tohto úveru hradí výlučne sama, čo nebolo sporné, pričom sumu uhradených splátok od rozvodu vyčíslila

a uplatňovala žalobkyňa vo výške 31.886,36 eur. Túto sumu uhradených splátok žalovaný nerozporoval
ako nesprávne vypočítanú, a teda je nesporná a súd z nej vychádzal. Podľa predložených výpisov z účtu
mesačná splátka činila najskôr sumu 551,36 eur, od 16.12.2022 sumu 652,38 eur. Pravidelné úhrady
splátok z účtu žalobkyne vyplývajú z predložených výpisov.

10. Tiež nebolo sporné, že spoločným záväzkom strán sporu je záväzok zo zmluvy o poskytnutí
návratnej sociálnej výpomoci č. L./XXXX-XX zo dňa 05.05.2015 uzatvorenej s veriteľom C. D. G..
Tento úver ku dňu rozvodu manželstva ani ku dňu vyporiadania BSM súdom nie je ešte splatený.
Podľa žalovaným priloženého potvrdenia z 18.09.2023 zostatok bol 2.478,- eur. Žalovaný uvádzal
k 31.10.2023 (vyhlásenie dokazovania za skončené) zostatok po uhradení ďalšej mesačnej splátky

zostatok vo výške 2.200,- eur, táto suma nebola žalobkyňou rozporovaná, a teda súd z nej ako
z nespornej vychádzal. Napokon, uvedená suma zostatku zodpovedá matematicky tomu, že splátky
podľa zmluvy sú v sume 278,-eur mesačne a posledná splátka v júni 2024 má byť v sume 254,- eur,
tj. suma 2.200,- eur bude uhradená ešte splátkami od 11/2023 do 05/2024 (7 x 278,- eur) a jednou
júnovou splátkou v sume 254,- eur, čo spolu dáva nezaplatený zostatok 2.200,- eur. Od rozvodu

manželstva (06.02.2019) žalovaný splátky tohto záväzku hradí výlučne sám, čo nebolo sporné, pričom
sumu uhradených splátok od rozvodu vyčíslil a uplatňoval žalovaný vo výške 15.568,- eur. Túto sumu
uhradených splátok žalobkyňa nerozporovala ako nesprávne vypočítanú, a teda je nesporná a súd
z nej vychádzal. Napokon, ak podľa potvrdenia predloženého žalovaným ku dňu rozvodu bol nesplatený
zostatok vo výške 17.768 eur ( č.l. 417) a aktuálny nesplatený zostatok je 2.200,- eur, uhradený rozdiel

predstavuje 15.568 eur.

11. Nebolo sporné, že pred uzatvorením manželstva žalobkyňa mala vo výlučnom vlastníctve byt č. XX,
na X.poschodí bytového domu č. XXXX/XX postaveného na parcele č. XXXX/XXX v k.ú. F. F., vrátane
podielu na spoločných častiach a zariadeniach tohto domu a podielu na pozemku parc.č. XXXX/XXX,

ako to vyplynulo aj z kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2006 uzatvorenej (ešte pred uzatvorením manželstva
strán sporu) medzi žalobkyňou ako kupujúcou a spol. G. G. ako predávajúcim. Na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 22.01.2016 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako predávajúcou a tretími osobami ako kupujúcimi,
bol predmetný byt vo výlučnom vlastníctva žalobkyne predaný za kúpnu cenu 58.500,- eur , z čoho
suma 35.957,92 eur bola použitá na splatenie hypotekárneho úveru, ktorého dlžníkom bola žalobkyňa

(uvedený v nasledujúcom odseku) a zvyšok kúpnej ceny vyplatený žalobkyni ako predávajúcej.

12. Žalobkyňa bola dlžníčkou zo zmluvy o financovaní bývania č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa
25.10.2006 (obdobie spred manželstva), na základe ktorej čerpala hypotéku v sume 29.184,74 eura spotrebný úver v sume 12.507,77 eur. Podľa výpisu z úverového účtu za obdobie trvania manželstva
(10.04.2010 – 06.02.2019) bola na splatenie splátok z tejto úverovej zmluvy uhradená celkovo titulom
mesačných splátok suma 16.009,84 eur. Zvyšok v sume 35.957,92 eur bol (vychádzajúc z údajov

v kúpnej zmluve v predošlom odseku) uhradený z kúpnej ceny utŕženej z predaja bytu vo vlastníctve
žalobkyne.

13. Žalobkyňa uzatvorila dňa 06.04.2009 (obdobie spred manželstva) zmluvu o stavebnom sporení č.
XXXXXXXXXX s O. G. G., B. s cieľovou sumou 15.000,- eur. Podľa výpisov z úverového účtu ku dňu

uzavretia manželstva bola na tomto účte nasporená suma 1.540,61 eur. Počas trvania manželstva sa
na účet stavebného sporenia vkladali každý rok vklady, pripisovali sa úroky z vkladov aj štátne prémie,
pričom nasporené do 07.10.2015 bolo celkom 6.619,31 eur. Z potvrdenia O. G. G., B. zo dňa 08.10.2015
vyplýva, že na základe výpovede zmluvy o stavebnom sporení bola suma 6.619,31 eur poukázaná na
účet žalobkyne vedený v O. G. G., B. s koncovým číslom 2404.

14. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať

každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, (1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. (3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho
na návrh niektorého z manželov súd. (4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide
o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných
hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú

pre manželov spoločné.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

15. Vyporiadaním BSM sa usporiadavajú všetky majetkové vzťahy medzi manželmi k veciam, ktoré

boli predmetom zaniknutého BSM. Predmetom vyporiadania BSM je všetok majetok, ktorý existuje ku
dňu zániku v BSM a ktorý manželia za trvania manželstva nadobudli spolu, pričom nejde o individuálny
majetok jednotlivých manželov. BSM je možné vyporiadať viacerými spôsobmi, a to dohodou manželov,
súdnym rozhodnutím vydaným na návrh jedného z manželov a nevyvrátiteľnou právnou domnienkou
v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ak nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, rozhodne o

vyporiadaní BSM súd na návrh niektorého z nich. Pre vysporiadanie BSM zakotvuje Občiansky zákonník
zásadu rovnosti podielov, zásadu refundácie nákladov na spoločný alebo oddelený majetok, zásadu
ochrany záujmu maloletých detí a zásadu pričinenia na zveľadení majetku.16. Manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 10.04.2010, pričom rozvedené bolo rozsudkom
Okresného súdu Trenčín sp.zn. 34P/60/2018 zo dňa 28.11.2018, právoplatným dňa 06.02.2019, pričom
zánikom manželstva zaniklo aj BSM strán sporu. K jeho vyporiadaniu dohodou nedošlo, pričom žaloba

s návrhom na jeho vyporiadanie bola súdu doručená dňa 02.02.2022, teda pred uplynutím lehoty 3
rokov od zániku BSM, a teda súd musí žalobu meritórne prejednať. Súd konštatuje, že súd nevzhliadol
taký dôvod, ktorý by odôvodňoval odchýlenie sa od pravidla obsiahnutého v § 150 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Žalobkyňa sa v podaní z 01.04.2022 (replike) domáhala disparity podielov v neprospech žalovaného

argumentujúc tým, že žalovaný mal stávkovaním pripraviť rodinu počas manželstva o cca 13.000,- eur,
až im jej otec musel požičať 10.200,- eur. Žalobkyňa predložila potvrdenie o vklade sumy 10.200,- eur
v prospech účtu žalovaného vedeného v J., B. zo dňa 30.04.2012 aj čestné vyhlásenie otca k tejto
skutočnosti. Žalovaný tieto tvrdenia poprel, a teda boli sporné, odmietol gambling a poukazoval na to,
že má udelenú bezpečnostnú previerku. Tvrdenie žalobkyne o tom, že jej otec im musel požičať sumu
10.200,- eur boli popreté tým, že žalovaný tvrdil, že ňou predložený doklad o vklade tejto sumy na účet

predstavuje vrátenie pôžičky, ktorú požičal kamarátovi a nie pôžičku od otca žalobkyne. Skutočnosť
tvrdená žalobkyňou o prehratí sumy 13.000,- eur žalovaným ostala nepreukázaná. Samotné čestné
prehlásenie otca spolu potvrdením o vklade nie je dôkazom o tvrdenej skutočnosti, keď žalovaný
uvedené poprel, pričom na čestné vyhlásenie otca súd neprihliadol, nakoľko pred jeho vyhotovením
otec žalobkyne nebol poučený o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať a o trestnoprávnych

následkoch krivej výpovede tak, ako svedok, a preto nie je vôbec žiadna garancia pravdivosti tohto
čestného vyhlásenia. Napokon, ak aj žalobkyňa najskôr navrhla výsluch otca ako svedka k tejto
okolnosti, následne už výsluch žiadnych svedkov vykonať nechcela (pojednávanie z 29.09.2022), ani na
poslednom pojednávaní už nežiadala doplniť dokazovanie v žiadnom smere. Z uvedeného vyplýva, že
na jeho výsluchu sama už neskôr ani netrvala. S výnimkou uvedeného podania - repliky, sa k disparite

podielov ani žalobkyňa už neskôr argumentačne či produkovaním dôkazov nevrátila. Pravdivosť jej
tvrdení a okolností uvedených v čestnom vyhlásení tak neboli preukázané. Súd uvádza, že ak by aj súd
vykonal výsluch svedka (otca žalobkyne) a ten by uvedenú skutočnosť o prehratí sumy 13.000,- eur
žalovaným a požičaní peňazí potvrdil, aj tak súd má za to, že nejde o takú závažnú okolnosť, ktorá by
sa mala premietnuť do aplikácie výnimky z rovnosti podielov. Ak by aj tvrdenie žalobkyne bolo pravdivé,

táto skutočnosť je uvádzaná ako jednorazová aktivita z roku 2012, keď aj doklad o tvrdenej pôžičke od
otca v sume 10.200,- eur ako následku prehry 13.000,- eur žalovaným je z 30.04.2012. Toto konanie
žalovaného teda malo nastať prakticky v začiatkoch manželstva, pričom manželstvo od tohto momentu
trvalo ešte takmer 7 rokov, bez toho, aby sa niekedy po tomto čase malo takéto konanie zopakovať
(žalobkyňa okrem tohto incidentu žiadny iný neuvádza). Žalovaný počas manželstva pracoval, zarábal,

doposiaľ spláca spoločný dlh (SOFO), strany spoločne nadobudli pozemky a postavili dom, a teda nejaví
sa správanie žalovaného byť natoľko nezodpovedné vo vzťahu k spoločným financiám, nadobúdaniu
majetku a spoločnému hospodáreniu, že by mal niesť následok v podobe disparity. Napokon, samotné
konanie žalobkyne závažnosť tvrdeného konania žalovaného znižuje. V prvom rade, ak by žalovaný
tak nezodpovedne pristupoval k spoločným financiám, zadlžoval sa poza chrbát žalobkyne, či prehrával

spoločné peniaze, pravdepodobne by pôvodne nevzala návrh na rozvod späť (s čím manžel nesúhlasil,
a preto sa ďalej konalo). Napokon, ak by konanie žalovaného bolo také závažné a pre žalobkyňu a celú
rodinu ťaživé, ako uvádzala, racionálnym by bolo formulovanie týchto skutočností už priamo v žalobe
a nie až v replike ako reakciu na vyjadrenie žalovaného k žalobe. Nebolo sporné, že žalovanému bola
počas manželstva udelená bezpečnostná previerka, ktorej súčasťou je o.i. aj preverovanie prípadných

závislostí a spôsobu nakladania s finančnými prostriedkami. Je teda možné sa dôvodne domnievať,
že ak by žalovaný v tomto smere vykazoval vážne podozrenie, previerka na stupeň „tajné“ by mu
udelená nebola. Tiež sa žiada dodať, že žalobkyňa ani neuvádzala, ako by si aplikáciu odklonu od
rovnostipodielovpredstavovala,akýpomerbysúdmalzvoliť,abytopodľanejpredstavovalospravodlivé
vyporiadanie, keď v tomto smere žiadne tvrdenia neprodukovala. Žiadne násilné alebo inak hrubo

nemorálne konanie žalovaného voči žalobkyni či spoločným deťom zistené nebolo. Súd preto ustálil,
že podiely žalobkyne a žalovaného sú u každého o veľkosti 1.

17. Na úvod súd uvádza, že hoci najskôr žalovaný chcel vyporiadať aj finančné prostriedky na účet „G.“
v sume 4.340,- eur, ako aj žalobkyni uhradenú náhradu za dovolenku za obdobie pred rozvodom, tieto

nároky následne už vyporiadať nechcel (vyjadrenie žalovaného na pojednávaní z 29.09.2022),
a preto sa im súd ani ďalej nevenoval. Pre poriadok súd uvádza, že v podaniach strán sa uvádzalo
aj množstvo rôznych iných súm a potenciálnych nárokov, ktoré sa dali chápať ako nároky vznesené
v tomto spore, avšak vo vzťahu k nim sa aj na dopyt súdu strany výslovne vyjadrili tak, že ich v tomtokonaní vysporiadať nechcú, a preto tiež neboli predmetom dokazovania a rozhodovania (napr. v žalobe
žalobkyňou uvádzané investície do spoločného domu po rozvode manželstva - že nechce vyporiadať
uviedla na pojednávaní dňa 16.06.2022, investícia do opráv spoločného vozidla žalovaným v sume

400,- eur – že nechce vyporiadať uviedol na pojednávaní dňa 16.06.2022, spomínaná suma 10.200,-
eur – že žalobkyňa ju nechce vyporiadať uviedla na pojednávaní dňa 16.06.2022, sporenie na účte „S. –
žalobkyňanechcezohľadniť–viďvyjadrenievjejpodaníz30.03.2022,žalovanýmuvádzanýzostatokna
účte žalobkyne 10.000,- eur – nechcel zohľadniť uviedol na pojednávaní dňa 29.09.2022). Ak žalobkyňa
uvádzala, že nesúhlasí s tým, že si žalovaný uplatňuje investície do rekonštrukcie jej bytu, súd uvádza,

že investície vynaložené na rekonštrukciu tohto bytu žalovaný nežiadal zohľadňovať, čo aj výslovne
uviedol na pojednávaní dňa 29.09.2022. Týmito skutočnosťami sa súd preto nezaoberal. Čo sa týka
jednotlivých vecí patriacich do masy BSM, súd sa s nimi vysporiadal nasledovne:

Nehnuteľnosti

18. Nebolo sporné, že do BSM patria v celosti nehnuteľnosti v okrese Trenčín, obci D. E., katastrálnom
území D. E., zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, a to: pozemok- parcela registra „C“, parcelné
číslo XXX/X, záhrada, o výmere XXX m2, pozemok- parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X, ostatná
plocha, o výmere XX m2, pozemok - parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X, zastavaná plocha a
nádvorie, o výmere XXX m2, stavba so súpisným číslom XXX - rodinný dom postavený na pozemku

- parcele registra „C, parcelné číslo XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2 a tiež
v podiele 1 pozemok- parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X, záhrada o výmere XXX m2 zapísaný
na liste vlastníctve č. XXX pre okres F., obec D. E., katastrálne územie D. E.. Súd prikázal nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalobkyne. Prihliadol pritom na fakt, že od rozvodu tieto nehnuteľnosti užíva
žalobkyňa s dvomi spoločnými maloletými deťmi, ktoré jej po rozvode manželstva boli zverené do

osobnej starostlivosti, pričom deti tu majú svoj domov a zázemie, na ktoré sú zvyknuté. Nebolo by
v záujme maloletých detí, aby bol dom prikázaný do vlastníctva druhému rodičovi, ktorému zverené
do starostlivosti nie sú, aby sa museli sťahovať, zvykať si náhle na nový domov a nové prostredie.
Napokon, žalobkyňa výlučne sama od rozvodu spláca hypotekárny úver, na zabezpečenie ktorého sú
tieto nehnuteľnosti založené, čím sa v súčasnosti už sama zasluhuje o zachovanie tohto majetku a o to,

aby nebol dom ako záloh speňažený bankou. Tiež nebolo sporným, že žalobkyňa po rozvode do
domu aj investovala, keď v žalobe opísala, že po rozvode rekonštruovala obklady v kuchyni, obkladový
kameň na fasáde domu, vyhotovila obloženie zadnej časti domu obkladovým kameňom, vyhotovila
sokel na dome, dokončila oplotenie, opravila zadnú bránu a nefunkčné čerpadlo a vykonala ďalšie
výmeny na zariadení domu. Žalobkyňa sa teda od rozvodu snaží sama aj o údržbu a zveľadenie

nehnuteľností, čo tiež svedčí jej reálnemu záujmu o nehnuteľnosti. S prikázaním nehnuteľností do
výlučného vlastníctva žalobkyne sa napokon zrejme stotožnil aj žalovaný, hoci v konaní vzniesol
aj taký návrh, že by nehnuteľnosti chcel nadobudnúť on a žalobkyňu by vyplatil. Súhrn vyššie
opísaných dôvodov, najmä však záujem maloletých detí, ktoré v dome žijú s matkou, však podľa
názoru súdu jednoznačne svedčí v prospech prikázania nehnuteľností žalobkyni, keď napokon žalovaný

nehnuteľnosti neužíva, od rozvodu v dome nebýva, neudržiava ich ani nezveľaduje a hypotekárny
úver nespláca. Ak žalobkyňa v podaní z 21.02.2023 navrhla, aby súd prikázal polovičný podiel na
pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X, záhrada o výmere XXX m2 zapísanom na liste
vlastníctve č. XXX pre okres F., obec D. E., katastrálne územie D. E. do podielového spoluvlastníctva
obom stranám, s týmto riešením sa súd nestotožnil. V zmysle skutočností uvádzaných žalobkyňou

v žalobe sa jedná o prístupovú cestu k domu. Nemá však podľa súdu racionálne zdôvodnenie, aby
podiel na tomto pozemku súd rozdelil medzi obe strany, keď žalovanému, ktorý nebude mať žiaden
podiel na rodinnom dome a priľahlých pozemkoch, by takýto podiel na prístupovej ceste nebol vôbec
na úžitok. Jediná, ktorá môže prístupovú cestu k domu pravidelne užívať, je žalobkyňa ako výlučná
vlastníčka domu s dvorom. Napokon žalobkyňa na pojednávaní dňa 15.06.2023 sama priznala, že tento

jej návrh žiaden praktický význam nemá. Napokon, prikázanie podielu v rovnakom pomere žalobkyni
a žalovanému do podielového spoluvlastníctva by pravdepodobne viedlo k nezhodám týkajúcim sa
užívania, či prípadnej údržby spoločnej veci, aj vzhľadom na to, že vzťahy celkom zrejme nie sú ideálne
a mohlo by to viesť len k ďalším zbytočným konfliktom prípadne aj sporom. Jediné rozumné riešenie
je prikázať všetky nehnuteľnosti vrátane prístupovej cesty žalobkyni, pretože len tak bude zachovaná

možnosť nehnuteľnosti plnohodnotne užívať. Pre úplnosť súd uvádza, že návrh žalobkyne, ktorým
žiadala prikázať podiel na ceste do podielového spoluvlastníctva súd nevyhodnotil ako zmenu žaloby,
hoci ho tak žalobkyňa nazvala, pretože v konaní, kde určitý spôsob vyporiadania medzi stranami vyplývaz osobitného predpisu, a kde návrhmi strán súd nie je viazaný, sa v takomto prípade o zmenu žalobného
petitu nejedná.

19. Spornou ostala hodnota nehnuteľností, pričom strany v tomto smere produkovali viacero dôkazov,
ktorými sa snažili hodnotu nehnuteľností preukázať. Z ohodnotenia vykonaného v marci 2022 spol. T. T.
M. G. ( č.l. 54) súd nevychádzal, nakoľko toto ohodnotenie bol návrh realitnej kancelárie, ktorá jednak
ani nie je takou odbornou autoritou ako znalec. Zásadným nedostatkom ale je to, že realitná kancelária
ani nevykonala ohliadku nehnuteľností a tiež to, že sa vychádzalo z porovnania cien nehnuteľností

na inzertných portáloch, pričom treba uviesť, že cena nehnuteľností ponúkaná v inzerátoch nie vždy
je cenou reálnou, za ktorú sa nehnuteľnosť skutočne predala. Navyše v čase rozhodnutia súdu toto
ohodnotenie nie je už ani aktuálne a tiež v tomto ohodnotení absentuje odhad hodnoty parcely KNC
parc.č. XXX/X z LV č. XXX pre katastrálne územie D. E., čiže ani nie je úplné. Toto ohodnotenie
nereflektuje ani pravidlo, že pre účely vyporiadani BSM sa vychádza zo stavu nehnuteľností v čase
zániku BSM, avšak z hodnoty, ktoré nehnuteľností majú alebo by mali mať ku dňu vyhotovenia odhadu

hodnoty, keď celkom zrejme sa bral do úvahy stav nehnuteľností k marcu 2022, a nie ku dňu zániku
BSM (06.02.2019). Súd pri určení hodnoty nehnuteľností nevychádzal ani z predloženého znaleckého
posudku č. XXX/XXXX znalkyne A. P. Q., a to hlavne pre jeho neaktuálnosť (oceňovanie v júli 2017,
teda ešte pred rozvodom manželstva), nevzal sa do úvahy stav nehnuteľností ku dňu zániku BSM a ani
odhad hodnoty nehnuteľností nie je k súčasným podmienkam, cenám, čo by zase bolo v rozpore s tým,

že je nutné vychádzať z hodnoty veci v čase vyporiadania. Súd nevychádzal ani z odborného stanoviska
č. K. znalca A. H. Q., nakoľko toto ohodnotenie bolo vykonané tiež bez ohliadky nehnuteľností, čo
žalovaný zdôvodnil tým, že žalobkyňa neumožnila vstup do nehnuteľnosti, a teda znalec si nemohol
učiniť sám priamy a bezprostredný úsudok o nehnuteľnostiach. Sám znalec vo vyjadrení uvádza, že ide
lenostanovenie informatívnejvšeobecnejhodnotynehnuteľností,tedacelkomjasneidelenoorientačný

odhad, ktorý je navyše tiež neúplný- bez ohodnotenia parcely č. XXX/X. Nehnuteľnosť sa ohodnocovala
podľa tohto stanoviska k 08.09.2022, síce nie je jasne v odbornom stanovisku vymedzené, k akému
dňu ako rozhodnému znalec posudzoval stavebnotechnický stav nehnuteľností, ale z obsahu vyjadrenia
vyplýva, že stavebnotechnický stav nebol posudzovaný ku dňu zániku BSM, čo je tiež vada tohto
ohodnotenia. Vzhľadom na všetky tieto nedostatky ani z tohto dôkazu nemožno vychádzať. Žalobkyňa

predložila súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX znalca A. S. U., ktorý má tiež nedostatky, pre
ktoré nie je možné z posudku vychádzať. Znova nebola reflektovaná zásada, podľa ktorej pre účely
vyporiadani BSM sa vychádza zo stavu nehnuteľností v čase zániku BSM, avšak z hodnoty, ktoré
nehnuteľností majú alebo by mali mať ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku. Dátum, ku ktorému sa
nehnuteľnosť ohodnocuje, bol určený na 10.05.2022, avšak nesprávne je stanovený dátum rozhodný

pre určenie stavebnotechnického stavu nehnuteľností, ktorý bol tiež určený na deň 10.05.2022 a nie
ku dňu zániku BSM (06.02.2019). Navyše ku dňu rozhodovania súdu, ani samotné ohodnotenie rok
a pol staré z mája 2022 nie je aktuálne a neodzrkadľuje skutočný stav na realitnou trhu ku dňu, kedy
sa vyporiadanie skutočne realizuje. Napokon týchto nedostatkov si bola zrejme vedomá aj žalobkyňa,
keď zhodne so žalovaným navrhli nariadenie znaleckého dokazovania súdom a ani potom neskôr na

tento skôr predložený súkromný znalecký posudok neodkazovala a nedomáhala sa určenia hodnoty
nehnuteľností podľa neho.

20. Súd konštatuje, že hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností neurčil ani podľa súkromného
znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalkyne A. P. Q., ktorú súd na návrh žalobkyne vypočul k tomuto

súkromnému znaleckému posudku. Znalkyňa pri výsluchu potvrdila, že ohodnotenie nehnuteľností
vykonávala ku dňu spracovania posudku (11.08.2023), teda k aktuálnemu obdobiu v čase, kedy sa
vyporiadanie realizuje, čo je správne, ale ako to vyplýva z posudku a ako aj znalkyňa potvrdila
pri výsluchu, aj stavebnotechnický stav nehnuteľností (teda stav samotného predmetu ohodnotenia)
určovala k 11.08.2023 a nie ku dňu zániku BSM, tj. 06.02.2019. Uvedený nedostatok je teda zhodný

s nedostatkom predošlého súkromného znaleckého posudku predloženého žalobkyňou znalca A. S. U.,
na ktorý súd po jeho predložení upozornil ako dôvod, pre ktorý naň nebude prihliadať, napriek tomu
žalobkyňa znovu predložila súkromný znalecký posudok s rovnakou vadou. Súd má za to, že ak by
prihliadol na tento posudok ako na ten, z ktorého je nutné vychádzať, konal by v rozpore s ustálenou
judikatúrou najvyšších súdnych autorít, a teda nesprávne, pretože za ustálenú rozhodovaciu prax

Najvyššieho súdu SR treba považovať právny názor, podľa ktorého pri oceňovaní vecí patriacich do
vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy
dochádza k vyporiadaniu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/53/2019 z 31.03.2020),
a teda tu by v rozpore s uvedeným stanovoval súd hodnotu podľa znaleckého posudku vychádzajúczo stavu veci, ktorú vec má v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (rok 2023). Napokon, takýto postup
je neprípustný o to viac, ak aj žalobkyňa v žalobe uvádzala celý rad rekonštrukčných prác, ktoré od
rozvodu na nehnuteľnostiach už vykonala, čím sa stav vecí oproti stavu v čase zániku BSM určite zmenil.

Ak teda znalkyňa vychádzala zo súčasného stavu ohodnocovaných vecí, potom nevyhnutne sa museli
tieto práce, ktoré do stavu nehnuteľností po zániku BSM zasahovali, premietnuť do celkového určenia
hodnoty a tak by tomu vôbec nemalo byť. Takýto postup teda nebol správny. Navyše posudok č. XXX/
XXXX A. P. Q. nie je ani úplný, kedy v ňom absentuje ohodnotenie podielu na pozemku č. XXX/X, a teda
súkromný znalecký posudok žalobkyne ani celkom nesplnil účel, na ktorý bol, napriek už skoršiemu

súkromnému znaleckému posudku žalobkyne, súdom ešte pripustený do konania, keď ani neobsiahol
celý predmet ocenenia tak, ako mal.

21. Súd pri určení hodnoty nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania, zobral za rozhodný
znalecký posudok, ktorého vykonanie bolo nariadené súdom a ktorý ako znalecký posudok č. X/XXXX
v spojení s jeho doplnením č. 1 k znaleckému posudku č. X/XXXX vypracoval znalec A. H. E.. Tento

správne v zmysle zadania súdom určil hodnotu nehnuteľností ku dňu, kedy spracúval znalecký posudok
počas tohto konania a súčasne vychádzal zo stavu nehnuteľností ku dnu zániku BSM (06.02.2019).
Napokon nedostatky v tomto smere, ani jeho prípadnú neaktuálnosť mu žiadna zo strán nevytýkala.
Napokončodourčeniahodnotyparcelyč.XXX/X(ktorávposudkuA.Q.absentovala)žalobkyňažiadala,
aby súd z tohto posudku vychádzal. Nedostatky vytýkané pôvodne žalobkyňou k posudku č. X/XXXX

(charakter stropov, žumpa a vstavaná chladnička, ktorá v dome nie je) boli v celom rozsahu odstránené
jehodoplnenímč.1,kedyvzhľadomnatietonedostatkydošlokúpravevšeobecnejhodnotyzpôvodných
296.000,- eur na 288.000,- eur za všetky vyporiadavané nehnuteľnosti. Ak sa znaleckému posudku
vytýkalo, že oceňoval sporák elektrický s rúrou a keramickou platňou, a že takéto zariadenie sa v dome
nenachádza,znalecjednoznačneprivýsluchuodôvodnil,prečozvoliltútopoložkupodľametodiky,keďže

metodika nepozná samotnú plynovú varnú platňu, ktorá v dome je zabudovaná, čiže musel použiť
položku tomu najbližšiu, ktorú metodika predpokladá, a preto to inak nebolo možné oceniť. Voči tomuto
vysvetleniu žalobkyňa následne už ani nič nenamietala. Rovnako tak znalec riadne vysvetlil, prečo do
ocenenia zahrnul položku „prístrešok na parcele č. XXX/X“, a to vzhľadom na fakt, že mal k dispozícii
ohlásenie drobnej stavby s plánovaným prístreškom, pričom neoceňoval ešte neexistujúci prístrešok,

ale len zakladanie prístrešku, čiže len jednu položku, ktorá je zatiaľ reálne na mieste zhotovená. Táto
už zhotovená časť, ktorá tu bola už aj v čase rozvodu manželstva, je spôsobilá, aby sa v nej ďalej
pokračovalo. Ak sa jedná o rozostavanú stavbu, alebo akúkoľvek jej časť, ktorú znalec ohodnocuje,
vysvetlil, že musí určiť rok jej užívania, a pretože sa rozostavaná stavba v takomto stave ešte užívať
nedá, metodicky sa uvažuje vždy s rokom, kedy sa ohodnocuje. Súd považoval toto vysvetlenie za

logickéapoužitieuvedenýchpoložiekvposudkuzaplneobhájenézostranyznalca.Žalobkyňanásledne
vytýkala znaleckému posudku, že znalec zvolil koeficient cien pri pozemkoch (koeficient povyšujúcich
faktorov) 2,5, čo považoval za nadhodnotené a mala za to, že tento by mal byť na hodnote 1. Pre
porovnanie súd uvádza, že súkromný znalecký posudok A. Q. tiež určoval tento koeficient 2,0 a nie
1,0, ako sa domáhala žalobkyňa a s týmto koeficientom stanoveným na 2,0 bola žalobkyňa stotožnená,

keď sa domáhala použitia posudku A. Q.. Posudok A. Q. v tomto smere nijako nepoprel správnosť
postupu A. E. pri určovaní výšky tohto koeficientu, práve naopak nejedná sa o exces, na čom sa
zhodli obaja aj A. P. Q. aj znalec A. H. E. a pripustili, že každý znalec môže vnímať kritériá pre
určenie výšky koeficientu rôzne. Súd má za to, že táto znalcova voľba bola ním plne obhájená, keď
znalec jednoznačne zosumarizoval kritériá, ktoré vstupovali do tejto voľby, ktorú znalci majú možnosť

určiť v rozmedzí a nemajú na jej stanovenie pevnú hodnotu, od ktorej by sa nemohli odchýliť. A. E.
jednoznačne ustálil a vysvetlil, že považoval pozemok za takmer ideálny pre rodinný dom z hľadiska
tvaru, šírky, rozmerov, dostupnosti dopravy, vybudovanej komunikácie, dostupnosti do centrálnej časti
obce, polohy neďaleko štátnej cesty a diaľnice, v blízkosti F.. Súd konštatuje, že A. E. vykonal riadne
ohliadku na mieste, mal k dispozícii spis aj so všetkými súdu dostupnými podkladmi, sám si potrebné

podklady zadovážil, a preto posudok súd hodnotí ako úplný, vychádzajúci z úplných podkladov, logicky
usporiadaný a k nemu bolo podané vysvetlenie logické bez vnútorných rozporov. Ani znalecké posudky
predložené znalkyňou (súkromné A. U. a A. Q.) neboli spôsobilé (aj vzhľadom na svoje vady) relevantne
spochybniť správnosť znaleckého posudku v spojení s jeho doplnením A. E.. Navyše obaja znalci –
A. E. a A. Q. sa zhodli na tom, že v podstate stanovili, odhadli hodnotu nehnuteľnosti veľmi podobne.

A. Q. bez podielu na parcele č. XXX/X určila hodnotu zvyšných nehnuteľností na 272.000,- eur, ak by
súd v posudku A. E. nevzal do úvahy parcelu č. XXX/X, hodnota zvyšných nehnuteľností ním určená
by bola 279.000,- eur, teda rozdiel je cca 7.000,- eur. Oba posudky pritom treba chápať a hodnotiť
komplexne a nie len so zameraním sa na jednu konkrétnu hodnotu jedného konkrétneho faktora, vovzťahu ku ktorému navyše ani nie stanovená pevná hodnota (teda len jedna a žiadna iná). Znalkyňa
navrhnutá žalobkyňou výslovne pripustila ako možnú odchýlku, ktorá je z odbornej stránke celkom
v poriadku, odchýlku v určení hodnoty +/- 10%, k čomu sa pripojil aj súdom ustanovený znalec.

Toto nebolo prekročené, a preto ani v tomto smere súd nevzhliadol v posudku znalca A. E. v spojení
s jeho doplnením žiadne excesy, resp. určenie hodnoty, ktorá by nekorešpondovala so skutočnou cenou
v čase vyporiadania a ani výsluchom znalkyne A. Q. sa nepodarilo správnosť záverov posudku A. E.
spochybniť alebo vyvrátiť. Ani žalobkyňou predložené inzeráty a listiny, ktorými chcela preukázať, že
hodnota nehnuteľností stanovená znalcom nie je adekvátna, nemohli ohodnotenie vykonané znalcom

spochybniť, keď znalec sa aj sám vyjadril pri svojom výsluchu k dôvodom, prečo sa v prípade žalobkyňou
predložených materiálov nejedná o porovnateľné nehnuteľnosti. Navyše inzeráty s uvedením ponúkanej
ceny sami osebe ešte nepreukazujú, akú cenu bol kupujúci ochotný za danú nehnuteľnosť skutočne
zaplatiť. Súd preto vychádzal z hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností určenej na sumu 288.000,- eur.

Hnuteľné veci – osobné motorové vozidlo

22. Žalobkyňa žiadala žalovanému prikázať vozidlo D. M. R.: F. XXX S.. Toto vozidlo bolo však ešte
pred rozvodom manželstva dňa 28.01.2019 žalovaným predané za kúpnu cenu 850,- eur s poukazom
na určenie trhovej hodnoty vozidla predloženým autoservisom. Ku dňu zániku BSM vozidlo už súčasťou
masyBSMneboloaanikudňuvyporiadanianieje,neexistuje,apretoautoakotakénemožnovyporiadať

a prikázať ho do vlastníctva niektorej strane sporu. Motorové vozidlo bolo z masy BSM predajom vyňaté
úkonom žalovaného, ktorý ho predal. Súd preto konštatuje, že síce vozidlo ako také nemôže byť už
žiadnej zo strán prikázané (keďže bolo predané), ale peňažný ekvivalent tohto vozidla musí do masy
BSM nahradiť ten, ktorého úkonom bola vec z masy BSM vyňatá. Platí, že pokiaľ jeden z manželov
nakladá s vecou, ktorá bola v BSM a ide o platnú dispozíciu, túto vec už nemožno zahrnúť do BSM,

ale podľa povahy právneho úkonu do BSM možno zahrnúť len peňažnú sumu získanú za pôvodnú vec
( Najvyšší súd ČSSR sp.zn. Cpj 86/1971, R 42/1972). Treba konštatovať, že žalobkyňa sa vo vzťahu
k predaju auta patriaceho do BSM nedovolala relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu v zmysle §
145ods.1OZvspojenís§40aOZ,apretojenutnéuzavrieť,žekúpnazmluvazodňa28.01.2019,ktorou
boloautopredané,jeplatnýmprávnymúkonom.Zatohtostavupotomjemožnézohľadniťlensumu850,-

eur ako sumu utŕženú predajom. Ak žalobkyňa uvádzala, že vozidlo v čase predaja malo vyššiu hodnotu
ako 850,- eur, toto tvrdenie nepreukázala a ani na poslednom pojednávaní v tomto smere na výslovnú
otázku súdu nenavrhovala vykonať už žiadne dokazovanie. Predložené inzeráty z webu na vozidlá nie
sú dôkazom o hodnote vozidla v čase predaja, nakoľko jednak ide vo všetkých prípadoch o inzeráty
z roku 2022, teda ani nie z času predaja spoločného vozidla a tiež z nich nemožno bez ďalšieho vyvodiť,

že sa jedná o automobily porovnateľného stavu, opotrebovania, najazdených kilometrov, obdobných
nedostatkov a pod. Inzeráty napokon predstavujú len dôkaz o cene, za ktorú sa predajca rozhodol auto
predať a ktorú by potenciálne chcel utŕžiť a nie dôkaz o tom, že za inzerované vozidlo má skutočne
hodnotu ponúkanú predajcom a že sa aj za takúto cenu nakoniec predalo. Súdu preto neostávalo nič iné,
ako pre účely vyporiadania BSM zohľadniť sumu 850,- eur. Súd zaviazal žalovaného, aby polovicu tejto

sumy, teda 425,- eur, ktorú predajom utŕžil len výlučne on sám, vrátil do BSM, ktorá suma sa zohľadní
pri výpočte vyporiadacieho podielu v prospech žalobkyne.

Zostatky na bankových účtoch :

23. Žalovaný sa ďalej domáhal vyporiadania aj zostatkov na bankových účtoch, a to účel vedený v J.,
B. na meno žalovaného G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, zostatok na ktorom ku dňu zániku BSM
bol 120,20 eur ( č.l. 122) a vedený vo D., B. na meno žalobkyne G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
kde zostatok ku dňu zániku BSM bol 3.058,89 eur. Tieto zostatky jednoznačne a nesporne vyplynuli
zvykonanéhodokazovania–zpotvrdenípríslušnýchbánk.Nakoľkoideospoločnéprostriedky,sktorými

disponoval vždy ten, kto mal vedený daný účet, ktorý aj používal, súd prostriedky na účtoch žalobkyne
prikázal do jej vlastníctva a prostriedky na účte žalovaného zase súd prikázal do jeho vlastníctva s tým,
že každý z nich vyplatí toho druhého polovicou zo súm im prikázaným.

Stavebné sporenie

24. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa pred uzavretím manželstva so žalovaným uzatvorila dňa
06.04.2009 s O. G. G., B. zmluvu o stavebnom sporení č. 0582162703. Na účet stavebného sporenia
sa vkladali podľa výpisu z účtu stavebného sporenia peňažné prostriedky jednak pred uzavretímmanželstva, pričom nebolo sporným, že do uzavretia manželstva žalobkyňa sama ešte ako slobodná
nasporila sumu 1.540,61 eur. Sporilo sa však aj počas manželstva a dňa 07.10.2015 bola celkovo
nasporená suma 6.619,31 eur vyplatená na účet žalobkyne vedený v O. G. G., B. s koncovým

číslom 2404. Žalovaný žiadal vyporiadať sumu 5.078,70 eur (rozdiel medzi celkovo nasporenou sumou
6.619,31 eur a sumou nasporenou žalobkyňou za sloboda 1.540,61 eur), teda sumu, ktorú spoločne za
trvania manželstva nasporili vkladaním splátok na účet stavebného sporenia strany sporu. Žalobkyňa
toto popierala a tvrdila, že táto suma bola celkom spotrebovaná na stavbu domu po jej vyplatení z O.,
B. v roku 2015. Vyporiadať takto nasporenú sumu by súd mohol len vtedy, ak by bolo preukázané,

že ku dňu zániku BSM vklad v uvedenej výške ešte skutočne existoval. To, či vklad v tejto výške na
nejakom účte existoval, žalovaný nepreukázal. Navrhol, aby súd dopytoval žalobkyňu, aby sa vyjadrila,
o aký účet šlo a čo a sa peniazmi stalo, čo súd učinil. Žalovaný však už na poslednom pojednávaní
nežiadal, aby súd doplnil dokazovanie, nemal už žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, uviedol, že
otázku stavebného sporenia už ponecháva na rozhodnutie súdu, a preto súd žiadne dôkazy v tomto
smere nevykonával, čo sám ani nemohol, keďže žiaden návrh v tomto smere už nikto neprodukoval.

Nebolopreukázané,žebytátosumakudňuzánikuBSMexistovala,napokonanižalovanýsám výslovne
netvrdil, že by tento vklad bol na účte ku dňu zániku BSM stále uložený, čo je základná podmienka pre
možnosť jeho vyporiadania, ale uvádzal (na pojednávaní dňa 16.06.2022), že vyplatená suma 6.619,31
eur bola použitá žalobkyňou na neznámy účel, nie však na stavbu domu. Nebolo preukázané ani to,
že by s touto sumou žalobkyňa sama a bez (čo i len konkludentného) súhlasu žalovaného nakladala

výlučne a len pre seba a že by spotrebovala túto sumu iba sama pre seba a svoje potreby a že by teda šlo
o konanie v rozpore s ustanovením§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak by tomu aj tak bolo, potom
žalovaný by sa mal aj v tomto konaní dovolať relatívnej neplatnosti takéhoto úkonu (§40a Občianskeho
zákonníka), ktorej sa však výslovne nedovolal, relatívnu neplatnosť dispozície s peniazmi nenamietal.
Na takúto neplatnosť (relatívnu) súd pritom nemôže sám ex offo prihliadnuť a dokiaľ sa jej druhý manžel

nedovolá, nemožno považovať úkon za neplatný. Preto ani nebol dôvod, aby súd (prípadne ak aj nejaká
dispozícia s týmito prostriedkami výlučne prospech žalobkyne bez súhlasu žalovaného prebehla) na
čo i len potenciálne neplatný právny úkon neprihliadol a aby tieto prostriedky do masy BSM zahrnul
a vyporiadal. Súd preto uvedené prostriedky do masy BSM nepoňal.

Pasíva – úvery a splátky zaplatené po rozvode manželstva

25. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať spoločné pohľadávky
a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Súdna prax však zastáva
stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie

spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov, analogicky s použitím
ustanovení § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, i keď predmetom BSM podľa § 143 Občianskeho
zákonníka sú len veci, nie spoločné pohľadávky a dlhy (R 42/1972). Preto vyporiadanie neuhradených
spoločných úverov strán sporu je v súlade so súdnou praxou. Vyporiadanie dlhov (záväzkov) manželov
podľa okolností prípadu možno vykonať prikázaním dlhu obom účastníkom alebo prikázaním dlhu

jednému z účastníkov.

a/úver z D., B. zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie Flexihypotéka refinančná č. XXX/XXXXXX/XX-
XXX/XXX zo dňa 31.10.2017

26.Vovzťahuktomutoúverunebolovôbecspornéto,žesajednáospoločnýdlhobochmanželov,keďže
zmluva bola uzatvorená obomi stranami sporu za trvania manželstva. Tento úver nie je ešte ani ku dňu
vyporiadania splatený. Ako vyplýva z aktuálneho potvrdenia, nesplatený zostatok úveru predstavoval
(ku dňu 31.10.2023, kedy bolo potvrdenie predložené na pojednávaní, na ktorom došlo k ukončeniu
dokazovania) sumu 107.466,48 eur. Obe strany sporu navrhovali prevzatie tohto dlhu žalobkyňou,

pričom tak súd aj učinil. Úver sa viaže k nehnuteľnosti, ktorú súd prikázal žalobkyni. Žalobkyňa deklaruje,
že tento úver tiež po rozvode spláca, a preto sa javí, že je dostatočne bonitná, aby v jeho splácaní
pokračovala. V neposlednom rade, z úverovej zmluvy vyplýva, že zálohom je rodinný dom, ktorý súd
prikázal žalobkyni, a preto je aj dôvodné, aby úver bol prikázaný tomu, komu pripadne aj záloh. Nakoľko
žalobkyňa prevezme splácanie úveru, žalovaný je povinný pri vyporiadaní tohto spoločného pasíva jej

nahradiť to, čo dospláca žalobkyňa za neho, teda polovicu zostatku tohto úveru.

27. Žalobkyňa žiadala v súvislosti s týmto úverom, aby súd zohľadnil sumu 31.886,36 eur eur ako
sumu, ktorú uhradila na splátkach úveru od rozvodu až doposiaľ. Pokiaľ sa niektorý z účastníkov porozvode manželstva podieľal na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov do
rozhodnutia o vyporiadaní, má právo na ich náhradu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 3.10.2006 sp.
zn. 22Cdo/14/2006). Táto skutočnosť sa potom premietne do výroku o povinnosti jedného z účastníkov

zaplatiť určitú finančnú čiastku druhému na vyrovnanie jeho podielu. Na úver bolo po rozvode tak
uhradené 31.886,36 eur, ktorú sumu žalovaný nerozporoval, bola nesporná a vyplývala z priloženého
prehľadu splátok. Súd preto tieto platby zohľadnil, a to v polovici tejto sumy (pretože len polovicu z nej
hradila žalobkyňa za žalovaného), a teda súd zohľadnil sumu 15.943,18 eur.

b/pôžička zo zmluvy o poskytnutí návratnej sociálnej výpomoci č. L./XXXX-XX zo dňa 05.05.2015

28. Vo vzťahu k tomuto úveru nebolo sporné to, že sa jedná o spoločný dlh oboch manželov vzniknutý
za trvania manželstva, takto obaja bývalí manželia deklarovali tento záväzok ako spoločný, na splácanie
ktorého sa obaja v súlade so svojou vôľou zaviazali. Tento úver nie je ešte ani ku dňu vyporiadania
splatený, ako už bolo odôvodnené v predošlej časti, nesplatený zostatok aktuálne činí 2.200,- eur. Obe

strany sporu navrhovali prevzatie tohto dlhu žalovaným, pričom tak súd aj učinil. Záväzok žalovaný
spláca aktuálne sám, posledná splátka pripadá na jún 2024, a teda zostatok na dosplácanie, ktoré
žalovaný začal, tak už nie je mimoriadne vysoký. Je žiaduce, aby splácanie žalovaný dokončil. Nakoľko
žalovaný prevezme splácanie úveru, žalobkyňa je povinná pri vyporiadaní tohto spoločného pasíva mu
nahradiť to, čo dospláca žalovaný za ňu, teda polovicu zostatku tohto úveru.

29. Žalovaný žiadal v súvislosti s týmto úverom, aby súd zohľadnil sumu 15.568,- eur ako sumu, ktorú
uhradil na splátkach úveru od rozvodu až doposiaľ, ktorú sumu žalobkyňa nerozporovala, bola nesporná
a vyplývala z priložených listín. Súd preto tieto platby zohľadnil, a to v polovici tejto sumy (pretože len
polovicu z nej hradil žalovaný za žalobkyňu), a teda súd zohľadnil sumu 7.784,- eur.

Vnosy vynaložené z majetku nepatriaceho do BSM (z oddeleného majetku žalobkyne) na vec tvoriacu
súčasť BSM

30. Žalobkyňa žiadala, aby súd zohľadnil, že vynaložila na nadobudnutie a výstavbu spoločných

nehnuteľností sumu 22.600,- eur, ktorá mala titulom kúpnej ceny utŕženej z predaja bytu v jej
výlučnom vlastníctve. Byt nadobudla do výlučného vlastníctva pred uzavretím manželstva so žalovaným
a následne byt predala v januári 2016 za 58.500 eur. Časť kúpnej ceny smerovala na splatenie úveru,
ktorý mala ako výlučný vlastníčka (35.957,92 eur čo korešponduje s výpismi z úverového účtu tohto
hypoúveru žalobkyne), zvyšok bol vyplatený predávajúcej. Rozdiel 58.500 eur a sumy 35.957,92 eur

predstavuje sumu 22.542,08 eur a teda tento zvyšok použitý do nehnuteľností nemohol byť v sume
22.600,- eur, pretože to matematicky nesedí, ak bude súd vychádzať z tvrdení žalobkyne, že tento vnos
má byť zvyškom kúpnej ceny bytu po splatení jej výlučného úveru. Vnos žalobkyne teda súd zohľadnil
sume 22.542,08 eur. To, že suma ktorá ostala z kúpnej ceny 58.500,- eur po vyplatení hypotekárneho
úveru žalobkyne bola použitá na dostavbu domu (žalovaný uvádzal v zaokrúhlení 22.500,-eur), potvrdil

aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 21.03.2022 ( č.l. 47), a preto toto tvrdenie je nesporné. Ak neskôr
žalovaný zmenil toto vyjadrenie a začal tvrdiť, že v skutočnosti vlastne nevie, koľko z utŕženej kúpnej
ceny za byt žalobkyne bolo použitých do spoločných nehnuteľností, súd na túto zmenu skutkových
tvrdení, na ktorých sa strany skôr zhodli, už neprihliadal ( § 186 ods. 2 veta druhá CSP). Súd preto
vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, že suma, ktorá ostala po splatení hypoúveru žalobkyne

po predaji bytu, ktorý mala vo výlučnom vlastníctve, bola použitá na dostavbu nehnuteľností, pričom
táto suma predstavuje 22.542,08 eur (58.500-35957,92). Tieto finančné prostriedky v sume 22.542,08
eur boli teda výlučné peňažné žalobkyne, keďže tieto predstavovali len transformáciu vlastníctva
v jej výlučnom vlastníctve (bytu) na peňažný ekvivalent (kúpnu cenu zaň). Súčasne žalovaný potvrdil
tvrdenia žalobkyne, že boli použité na dostavbu nehnuteľností, ktoré patria do BSM. Ide teda o prípad

predpokladaný v § 150 OZ a žalobkyňa tak má právo, aby sa jej uhradilo, čo zo svojho oddeleného
vlastníctva vynaložila na nadobudnutie spoločného majetku v BSM, a preto súd zohľadnil polovicu tejto
sumy vo výške 11.271,04 eur ( zohľadňuje sa z toho polovica, podľa podielu, ktorý z BSM každá zo
strán dostáva).

31. Okrem toho žalobkyňa žiadala ako vnos sumu 2.700,- eur (v žalobe), ktorú potom upravila (č.l.
426 rub) znížením na sumu 1.540,61 eur, čo boli finančné prostriedky nasporené na účte stavebného
sporenia žalobkyne do uzavretia manželstva so žalovaným a ktoré mali tiež byť použité na výstavbu
a kúpu nehnuteľností. To, že prostriedky v tejto sume boli nasporené do uzavretia manželstvažalobkyňou, vyplynulo aj z výpisu z účtu stavebného sporenia ( č.l. 295) a toto žalovaný ani nepopieral.
Žalovaný ale poprel, že by táto suma bola použitá na žalobkyňou tvrdený účel, keď táto suma bola
podľa neho vyplatená počas trvania manželstva na účet žalobkyne a použitá bola na jemu neznámy

účel. Použitie tejto sumy na spoločné nehnuteľnosti tak, ako tvrdí žalobkyňa, bolo účinne popreté, a teda
sporné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prostriedky nasporené na účte stavebného sporenia,
ktoré sporenie žalobkyňa založila ešte pred uzavretím manželstva so žalovaným, boli v celom rozsahu
v sume 6.619,31eur (a teda vrátane prostriedkov nasporených do uzavretia manželstva z výlučných
prostriedkov žalobkyne v sume 1.540,61 eur) vyplatené po ukončení zmluvy na účet vedený na meno

žalobkyne s koncovým číslom 2404 dňa 07.10.2015. Žalobkyňa uvádzala, že sa jednalo o osobitný
účet vedený v O. G. G., B. (O.) a celá táto suma bola potom použitá na stavbu domu, minutá bola
v priebehu 2-3 mesiacov. Žalobkyňa však nijakým spôsobom nepreukázala, čo sa stalo s peniazmi po
ich prevode na tento účet s koncovým číslom XXXX ako „výplata nasporenej sumy“ dňa 07.10.2015
a ani to, že skutočne bolo s nimi naložené tak, že boli vložené do nehnuteľností. Nevedno, či tieto
peniaze ostali na uvedenom účte a ak áno dokedy, alebo či boli vybraté, ak áno kedy, v akej sume, či celá

suma naraz či po častiach, prípadne či boli priamo z tohto účtu s koncovým číslom XXXX vykonávané
platby v rozhodnej dobe za účelom ich vloženia do nehnuteľností. Osud týchto peňazí po vyplatení na
spomínaný osobitný účet v O. vedený na meno žalobkyne nebol preukázaný vôbec, pričom žalovaný
výslovne namietal, že nie je zrejmé, na čo po ich výplate na tento účet žalobkyne žalobkyňa použila.
Výpis z tohto účtu po výplate týchto prostriedkov naň žalobkyňa súdu nepredložila, ani nenavrhla

zabezpečiť. Prevod peňazí z neho napr. za účelom kúpy materiálu, úhrady stavebných prác by prípadne
bol dohľadateľný z tohto výpisu, ktorý však žalobkyňa nepredložila a ani nijak inak použitie prostriedkov
zo stavebného sporenia nasporeného ešte spred uzavretia manželstva nepreukázala. Ak sa prípadne
muselo zdokladovať použitie týchto prostriedkov na účely stavby (keďže išlo o peniaze z O.), aj týmto
spôsobom bolo možné preukázať, že tvrdená suma bola vložená do spoločných nehnuteľností (napr.

kúpa materiálu, úhrada stavebných prác a pod). Na to, aby súd mohol túto sumu na prospech žalobkyne
zohľadniť, by muselo byť nepochybne preukázané, že táto suma z výlučných prostriedkov žalobkyne
bola vynaložená na nejaký konkrétny spoločný majetok (na jeho nadobudnutie, zveľadanie a pod) a
súčasne že tento vnos bol použitý súčasne so spoločnými prostriedkami manželov na zaobstaranie
určitej veci, a to za predpokladu, že takáto vec ku dňu zániku BSM existuje, resp. nebola spotrebovaná

(napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/3421/2006 z 30.10.2007). Nie je teda ani jedno,
na akú spoločnú vec vnos bol použitý, pretože len ak taká vec ešte existuje, je možné vnos manželovi
v tomto konaní priznať. To znamená, že nestačí mať preukázané, že takouto sumou manžel disponoval,
ale aj to že ju použil na konkrétny spoločný majetok, ktorý až doteraz existuje, a nie napríklad na
bežné potreby rodiny či osobnú potrebu manželov. Práve preukázanie použitia vnosu na tvrdený účel

(existujúcu spoločnú nehnuteľnosť) v danom prípade absentuje, a preto súd sumu 1.540,61 eur (teda
polovicu z nej) zohľadniť na prospech žalobkyne nemohol. Napokon žalobkyňa vo vzťahu k tejto sume
len všeobecne tvrdila, že bola minutá na stavbu domu, ale ani nijako aspoň orientačne netvrdila, na
čo konkrétne bola použitá, čo sa s nej zadovážilo, či sa týmito peniazmi, ktoré jej boli vyplatené dňa
07.10.2015, vyplácal stavebný materiál, stavebné práce, prípadne niečo iné. Jej skutkové tvrdenia

v tomto smere boli pomerne strohé.

Investície z BSM na výlučný majetok- na úhradu výlučných dlhov žalobkyne

32. Žalovaný žiadal zohľadniť sumu 4.000,- eur, ktorú zo spoločných prostriedkov uložených na

bankovom účte vedenom v J., B. na meno žalobkyne žalobkyňa použila na svoju potrebu tesne
pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, a to ako vyplynulo z výpisu z bankového účtu
žalobkyne sumu 3.500,-eur dňa 31.01.2019 a sumu 500,- eur dňa 01.02.2019. Žalobkyňa potvrdila, že
suma 4.000,- eur bola uhradená jej otcovi, s ktorým si dohodla pôžičku v tejto sume poskytnutú na
oplotenie.Dohodlasijusotcomsamaazaviazalasa,žemujuvráti.Žalovanývedel,žesarobíoplotenie,

ale nevedel, akú sumu si u otca požičala. Z uvedeného vyplýva, že táto suma z prostriedkov uložených
na bankovom účte, ktoré patrili do BSM bola použitá na zaplatenie výlučného dlhu žalobkyne voči jej
veriteľovi – otcovi.

33. Súdna judikatúra dovodila, že právne úkony týkajúce sa spoločných vecí sa nepovažuje zmluva

o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973 sp.zn.
3Cz/57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí
najvyšších súdov ČSSR, alebo napr. i rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2011 sp.zn.
4Cdo/234/2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.09.2009 sp.zn. 4Cdo/132/2008 ), a preto uzavretímzmluvy o pôžičke len jedným z manželov nevznikol spoločný záväzok manželov, pretože nešlo o
vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu
ani nikdy nie je potrebný súhlas manžela. Zo zmluvy o pôžičke je tak zaviazaný vždy len ten, kto

zmluvu uzavrel, teda tu len žalobkyňa, zmluva predstavuje iba jej individuálny záväzok, keďže
len ona sa k plneniu z nej zaviazala. V prípade, že sa teda jedná o zmluvu o pôžičke uzavretú
len jedným z manželov, len tomu manželovi, ktorý zmluvu o pôžičke uzavrel, svedčí hmotnoprávna
povinnosť predmetnú pôžičku vrátiť. Uvedená staršia judikatúra je aj v súlade s aktuálnou judikatúrou,
napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.06.2019 sp.zn. 4Cdo/28/2019, podľa ktorého ak si jeden

z manželov požičiava od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy
o pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. To znamená, že
povinnosť vrátiť dlh mala len žalobkyňa a ak sa na vrátanie jej dlhu použili prostriedky z BSM, ide
o investíciu z BSM, ktorú je potrebné na vrub žalobkyne zohľadniť a to v rozsahu 1, teda v sume
2.000,- eur . Ak sa totiž za trvania BSM strán sporu plnilo na osobný záväzok žalobkyne z finančných
prostriedkov patriacich do BSM, nie je žiadny dôvod odchýliť sa od zásady, že každý z manželov

je povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok (obdobne
rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.z. 22Cdo/1562/2000 z 14.08.2001). Žalobkyňa preto musí do BSM
vrátiť sumu 2.000 eur, teda polovicu toho, čo sa plnilo z prostriedkov BSM na jej osobný záväzok (podľa
veľkosti podielu, ktorý každá zo strán dostáva z BSM).

34. Žalovaný ďalej prakticky na rovnakom princípe žiadal zohľadniť aj sumu 16.009,84 eur, ktorá bola
počas trvania manželstva uhradená za účelom splácania hypoúveru, ktorého dlžníčkou bola výlučne
žalobkyňa. Žalobkyňa bola dlžníčkou zo zmluvy o financovaní bývania č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX
zo dňa 25.10.2006, teda zo zmluvy uzatvorenej ešte pred uzavretím manželstva. Súd vykonal súčet
splátok uhradených počas manželstva podľa výpisu z úverového účtu (10.04.2010 – 06.02.2019) a zistil,

že za túto dobu bola na splatenie splátok z tejto úverovej zmluvy uhradená celkovo titulom mesačných
splátok suma 16.009,84 eur, čo presne sedí s vyčíslením vykonaným žalovaným. V danom prípade
teda je nepochybné, že ide o výlučný dlh žalobkyne, na ktorý sa výlučne len ona sama zaviazala ešte
pred uzavretím manželstva, teda povinnosť splácať ho mala len žalobkyňa. Bolo výpisov z úverového
účtu preukázané, že splátky tohto úveru boli splácané aj za trvania manželstva strán sporu. Žalobkyňa

popierala,žebysaplatilisplátkytohtojejúveruzospoločnýchpeňazía uvádzalaprivýsluchu,žetentojej
hypotekárny úver sa splácal z jej účtu z jej peňazí, ktoré zarobila. V tejto súvislosti súd konštatuje, že ak
sa hypotekárny úver, ktorý bol jej výlučným dlhom, splácal počas trvania manželstva zo zárobkov čo i len
jedného manžela, ktoré sa počas manželstva sústreďovali na bankovom účte, potom sa splácali splátky
tohto úveru zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM. V zmysle § 143 Občianskeho zákonníka

totiž do BSM patrí všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, medzi čo patria
aj vyplatené príjmy a úspory oboch manželov z pracovnoprávneho alebo iného obdobného právneho
pomeru, vrátane vyplatených príjmov zo sociálneho zabezpečenia podľa zákona o sociálnom poistení,
či príjmov z podnikateľskej činnosti. Ak potom žalobkyňa potvrdila, že jej výlučný záväzok sa splácal
z jej príjmov zo zamestnania, potom podľa § 143 OZ sa platil z prostriedkov spoločných patriacich do

BSM. A teda je nutné uzavrieť, že na individuálny dlh jedného manžela boli použité prostriedky spoločné
patriace do BSM. Ak sa na tento individuálny dlh platilo niečo zo spoločných prostriedkov patriacich
do BSM, potom aj tu platí, že ak sa za trvania BSM strán sporu plnilo na osobný záväzok žalobkyne
z finančných prostriedkov patriacich do BSM, nie je žiadny dôvod odchýliť sa od zásady, že každý
z manželov je povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok

(obdobne rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.z. 22Cdo/1562/2000 z 14.08.2001). Žalobkyňa preto musí
do BSM vrátiť sumu 8.004,92 eur, teda polovicu toho, čo sa plnilo z prostriedkov BSM na jej osobný
záväzok (podľa veľkosti podielu, ktorý každá zo strán dostáva z BSM).

Výpočet vyporiadavacieho podielu:

35. K výpočtu vyporiadavacieho podielu súd dospel nasledovne: Vyporiadavaná hodnota BSM je
hodnota nehnuteľností 288.000,- eur + zostatok na dvoch účtoch 120,20 eur + 3.058,89 eur – spoločný
úver (D., B.) 107.466,48 eur – spoločný úver (G.) 2.200,- eur. Uvedené predstavuje čistú hodnotu BSM
v sume + 181.512,61 eur. Na každého z bývalých manželov pripadá 1, teda každému by mal pripadnúť

po 90.756,31 eur.

36. Žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti v sume 288.000,- eur, zostatok na účte vedenom na jej meno
v sume 3.058,89 eur a prevzala záväzok v sume 107.466,48 eur, a teda jej pripadlo aktívum v sume183.592,41 eur, teda dostala viac o 92.836,10 eur, než by na ňu mal pripadať podiel 1. Žalovaný
nadobudol len zostatok na bežnom účte v sume 120,20 eur a prevzal záväzok v sume 2.200,- eur, teda
dostal – 2.079,80 eur (je ešte v mínuse), čo je o 92.836,10 eur menej, než by mal mať podľa podielu

1 To znamená, že túto sumu by mal žalovaný dostať v rámci vyrovnania svojho podielu tak, aby každý
z manželov mal polovičný podiel.

37. Treba ďalej ale zohľadniť ešte pohľadávku v sume 425,- eur, čo je polovica z ustálenej kúpnej
ceny /hodnoty vozidla, ktorú utŕžil predajom žalovaný (a tak by mal polovicu dať žalobkyni) a o ktorú mu

žalobkyňa vyplatí menej, medzisúčet je 92.411,10 eur.

38. Ďalej treba zohľadniť, že žalovaný vynaložil zo svojich prostriedkov na úhradu splátok úveru zo
G. po rozvode sumu 15.568,- eur, táto suma mu má byť uhradená vo výške zodpovedajúcej pomeru
veľkosti ich podielov, tu v rozsahu 1, teda v prospech žalovaného treba zohľadniť polovicu z toho, čo je
7.784,- eur, o čo viac mu má žalobkyňa dať, medzisúčet tak je 100.195,10 eur.

39. Ďalej treba zohľadniť, že žalobkyňa vynaložila zo svojich prostriedkov na úhradu splátok úveru z D.,
B. po rozvode sumu 31.886,36 eur, táto suma jej má byť uhradená vo výške zodpovedajúcej pomeru
veľkosti ich podielov, tu v rozsahu 1, teda v prospech žalobkyne treba zohľadniť polovicu z toho, čo je
15.943,18 eur, o čo menej žalovanému má žalobkyňa dať, medzisúčet tak je 84.251,92 eur.

40. Tiež treba zohľadniť to, že žalobkyňa musí nahradiť polovicu toho, čo sa počas manželstva uhradilo
na splatenie jej výlučného dlhu voči otcovi v sume 4.000,- eur (polovica je 2.000,- eur) a na splatenie
jej výlučného dlhu z obdobia pred manželstvom voči D., B. v sume 16.009,84 eur (polovica je 8.004,92
eur), čím sa medzisúčet na výplatu žalovaného zvýšil na 94.256,84 eur.

41. A napokon žalobkyňa má právo, aby sa jej uhradila polovica jej vnosov z jej výlučných prostriedkov
do spoločného majetku (z kúpnej ceny za jej byt na nadobudnutie a výstavbu spoločných nehnuteľností),
teda 1 z 22.542,08 eur je 11.271,04 eur, čím sa jej súčet na výplatu žalovaného ustálil – znížil na sumu
82.985,80 eur. Súd preto zaviazal žalobkyňu na úhradu podielu v tejto výške samostatným výrokom

rozsudku.

42. Žalobkyňa žiadala, aby súd jej v prípade výplaty povolil na polovicu výplaty možnosť splatiť podiel
žalobcovi v splátkach cca na 5 rokov, polovicu aby jej súd uložil zaplatiť v štandardnom čase. Súd
splátky žalobkyni nepovolil, ale určil jej dlhšiu lehotu na vyplatenie žalovaného. Žalobkyňa nepreukázala

skutočnosti, ktoré by poukazovali na jej nedostatočnú bonitu, prípadne nemožnosť zabezpečiť si
finančné prostriedky na výplatu žalovaného. Nezdokladovala svoje aktuálne príjmy, ani to, že nie je
objektívne v jej možnostiach si zabezpečiť prostriedky na výplatu žalovaného. Žalobkyňa počas konania
celý čas mala vedomosť o tom, že ona bude tá, ktorá bude povinná žalovaného vyplácať, napokon, bola
si to vedomá, ako sama uviedla na pojednávaní dňa 29.09.2022. Uviedla, že má prísľub pôžičky na

časť výplaty a riešila už vtedy to, ako si zabezpečí prostriedky na výplatu, s ktorou od začiatku počítala.
Okrem toho, konanie začalo v roku 2022, a preto mala tiež dostatok času, zabezpečiť si aspoň čiastočne
prostriedky, ktoré bude na očakávanú výplatu žalovaného potrebovať. Súdu sa nejaví byť spravodlivé,
aby na konečnú výplatu z BSM žalovaný čakal 5 rokov, pretože aj lehota na plnenie musí byť určená
rozumne a od veriteľa nemožno spravodlivo žiadať, aby na splnenie dlhu čakal neprimerane dlhý čas,

a to o to viac za situácie, keď na začiatku sporu vo vyjadrení k žalobe navrhoval dohodu, v zmysle ktorej
by sa bol uspokojil s výplatou v sume 57.000,- eur, na ktorú žalobkyňa nepristúpila. Súd ale zohľadnil
vo výroku rozsudku, že žalobkyňa sa osobne stará o 2 maloleté deti, ktorých výplata ich otca nemôže
negatívne zasiahnuť a už vôbec nemožno pripustiť, aby bolo touto výplatou ohrozené uspokojovanie
ich potrieb. Súd preto najmä s prihliadnutím na záujem spoločných maloletých detí neumožnil síce

niekoľkoročné splátky tak, ako žiadala žalobkyňa (bez zdokladovania relevantných okolností, ktoré by
povolenie splátok odôvodňovali), ale súd poskytol žalobkyni lehotu v trvaní 180 dní od právoplatnosti
rozsudku na výplatu, čo je podľa názoru odôvodnené výškou sumy, ktorú musí žalovanému uhradiť,
počas ktorého obdobia má možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky (napr. vybavením pôžičky, úveru
a pod).

Iné43. Súd pre úplnosť uvádza, že neprihliadol na dodatočne vznesené návrhy na vysporiadanie
produkované žalobkyňou v podaní zo dňa 21.02.2023 a 10.03.2023, teda viac ako jeden rok po podaní
žaloby. Uvedené bolo učinené v dobe, kedy masa BSM bola stranami ustálená, nesporná, v štádiu, kedy

sa dokazovala prakticky už len hodnota nehnuteľností, ktorá ostala sporná. Aj sám advokát žalobkyne na
pojednávanídňa16.06.2022považovaldovtedystanovenúmasuBSMnanespornúaustálenú,napokon
kroky k jej ustáleniu súd vykonal so stranami sporu práve na tomto prvom pojednávaní. Súd uplatnil voči
tomuto návrhu žalobkyne sudcovskú koncentráciu konania (§ 153 CSP), ktorej bola žalobkyňa poučená
v poučení doručenom dňa 11.02.2022 a aj vo výzve na podanie repliky ( č.l. 60). Žalobkyni totiž nič

nebránilo vzniesť tieto návrhy aj skôr, aj hneď v podanej žalobe, pretože nešlo o reakciu na nové v konaní
vyvstalé skutočnosti, ale snažila sa do masy BSM zahrnúť ešte veci, o ktorých mala a musela mať
vedomosť oveľa skôr, už v čase podanej žaloby, napriek tomu tieto nároky skôr neuplatnila. Jedná sa
o nárok – vysporiadanie kapitálového životného poistenia žalovaného v V. O. D. A. M., ktorý v podaní
z 21.02.2023 vzniesla. Žalovaná o tomto poistení vedela už v čase podanej žaloby, opakovane sama
v konaní uvádzala, že ho vysporiadať nechce, prvýkrát uviedla, že si nič v tejto súvislosti nenárokuje

v podaní z 04.07.2022 ( č.l. 135), následne na pojednávaní dňa 29.09.2022 žalobkyňa uviedla, že si
chce uplatniť nároky zo životnej poistky žalovaného, na čo vzápätí právny zástupca žalobkyňa uviedol,
že v jeho súvislosti žiadny návrh na vyporiadanie žalobkyňa nerobí. Následne vo vyjadrení zo dňa
21.02.2023 v spojení s podaním zo dňa 10.03.2023 znova žalobkyňa uvádzala, že poistenie vyporiadať
chce. Súd konštatuje, že tento spôsob uplatňovania nárokov v konaní o vyporiadanie BSM (vo význame

„nechcem“–„chcem“–„nechcem“-„chcem“)niejemožnéakceptovať,jevrozporesozásadouvčasnosti
predkladania skutkových tvrdení a dôkazných návrhov, ako aj v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania, keď si žalobkyňa mala premyslieť na začiatku, či a čo chce vyporiadať, v čom jej nič nebránilo
a nie meniť svoje stanoviská, a to opakovane. Tiež súd neprihliadol na to, že žalobkyňa chcela
v rovnakých podaniach vyporiadať „rôzne retiazky, prívesky, náramky - prinajmenšom zlaté 4 prívesky,

2 retiazky na krk a jeden náramok na ruku.“ Žalobkyňa uvádzala, že nie je zrejmé, čo sa s nimi stalo.
Videla ich jedenkrát asi 5-6 rokov pred podaním žaloby, zabudla na ne a len nedávno (pred uplatnením
návrhu v tomto podaní) si na ne náhodou spomenula. Podľa svojich vyjadrení nebola schopná vymedziť
presný počet šperkov, lebo ich videla len raz. Tento návrh bol tiež uplatnený oneskorene, nevedno
prečo žalobkyňa ho nezahrnula do žaloby, keď o šperkoch mala vedomosť. Nešlo o situáciu, kedy by

sa tento návrh viazal na zmienku o šperkoch prvýkrát v tomto konaní prednesenú, o ktorých dovtedy by
vedomosť nemala, a teda by sa ani nedalo od nej spravodlivo žiadať, aby by si v súvislosti s nimi nejaký
návrh uplatnila už v žalobe, resp. bezprostredne po nej. Okrem toho, žalobkyňa ani nebola schopná
produkovať konkrétne skutkové tvrdenia ohľadom týchto vecí, ktoré ešte do masy BSM chcela zahrnúť,
keď nevedela ani presný počet šperkov, ktoré chcela vyporiadať (prinajmenšom 4ks príveskov, 2 ks

retiazok a 1ks náramku, nevedno však koľko konkrétne), nijako tieto šperky neopísala tak, aby neboli
zameniteľné s inými. Súd preto konštatuje, že okrem toho, že bol návrh oneskorený, nebol ani riadny,
lebo tvrdenia žalobkyne ohľadom vecí boli natoľko strohé, že sa ani nedala riadne identifikovať vec,
ktorá by mala byť vyporiadaná. Nevedno preto, ako by súd mal vykonávať dokazovanie, keď nie je jasné
koľko a akých šperkov by sa návrh mal týkať a k akým šperkom by súd mal navrhovaný výsluch strán

viesť. Ďalej v predmetných podaniach z 21.02.2023 a 10.03.2023 žalobkyňa chcela vykonať lustráciu
bankového účtu č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za celé obdobie manželstva a vylustrovať ďalšie
prípadné účty žalovaného. Opäť, ani tento návrh nebol produkovaný včas. O účte G. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX žalobkyňa vedela minimálne od 30.03.2022, kedy tento účet sama spomínala vo
svojom podaní ( č.l. 62 rubová strana), napriek tomu zostatky na ňom nežiadala vyporiadať ani nijak

nakladanie s prostriedkami na ňom zohľadňovať. Na prvom pojednávaní dňa 16.06.2022 to bol žalovaný
(a nie žalobkyňa), ktorý navrhol vyporiadať aj zostatok na tomto jeho účte. Zostatok ku dňu rozvodu
na tomto účte súd zabezpečil, právny zástupca žalobkyne mal informáciu o zostatku na tomto účte
doručenú dňa 30.06.2022, a hoci sa k doručeným listinám vyjadroval dňa 04.07.2022, nijaký návrh
v súvislosti s účtom žalovaného nevzniesol, hoci možnosť mala žalobkyňa vytvorenú. Na pojednávaní

dňa 29.09.2022 žalobkyňa uviedla, že nebol zabezpečený výpis z tohto účtu žalovaného za obdobie
6 mesiacov pred rozvodom, na čo ju súd poučil, že takýto dôkazný návrh nevzniesla, a preto ho súd
nevyžiadal. A ani na toto poučenie žalobkyňa ani jej právny zástupca nezareagovali a neprodukovali
žiadne vyjadrenie ohľadom toho, že by chceli z nejakého konkrétneho dôvodu v súvislosti s nejakým
svojím konkrétnym nárokom zabezpečovať výpis z konkrétneho účtu žalovaného za obdobie pred

rozvodom manželstva. Celé obdobie teda žalobkyňa bola nečinná a až v roku 2023 chcela nielen výpis
z tohto účtu za obdobie pred manželstvom, ale už aj lustrovať ďalšie účty žalovaného. Sama pritom
od podania žaloby nežiadala vyporiadať žiadne zostatky na žiadnych bankových účtoch ani iné s tým
súvisiace nároky, hoci jej v tom nebránila žiadna objektívna prekážka. Na pojednávaní dňa 15.06.2023uviedla, že po rozvode zistila, že si žalovaný posielať 500,-eur na účet v K. E., čo zistila z výpisu z roku
2011, ktorý však prvýkrát žalobkyňa súdu predložila až 15.06.2023, to znamená, že musela vedieť
o takýchto presunoch skôr ako rok po podaní žaloby. Napokon, v podaní z 10.03.2023 chcela žalobkyňa

lustrácie účtov a výpisy zabezpečiť cestou súdu preto, že chcela, aby žalovaný bol povinný nahradiť
všetky finančné prostriedky z BSM poukázané za čas trvania manželstva na akékoľvek účty žalovaného
podľa § 150 OZ. Žalobkyňa teda v zmysle uvedeného ani nechcela vyporiadať zostatky na zistených
účtoch žalovaného ku dňu rozvodu manželstva. Súd konštatuje, že by s prihliadnutím na takto skutkovo
vymedzený návrh ani navrhované dôkazy nevykonával, pretože sa nejedná ani o vnos ani o investíciu

v zmysle § 150 OZ. Ak sa mali podľa žalobkyne prostriedky z BSM počas trvania manželstva poukazovať
na bankové účty žalovaného, potom sa spoločné prostriedky z BSM poukazovali na účty žalovaného,
kde zase len sa nachádzali počas trvania manželstva uložené prostriedky patriace do BSM, a takýto
nárok sa v tomto spore nemá ako v zmysle § 150 OZ zohľadniť, lebo nejde ani o prostriedky z BSM
vynaložené na oddelený majetok manžela a ani o výlučné prostriedky manžela vynaložené na spoločnú
vec. Na pojednávaní dňa 15.06.2023 advokát žalobkyne už zmenil túto argumentáciu a uviedol, že by

zostatky na účtoch žalovaného mali patriť do BSM, teda už zrejme ani žalobkyňa netrvala na tom, ako
skutkovo vymedzila svoj dodatočne uplatnený nárok v podaní z 10.03.2023. Takýto návrh prednesený
prvýkrát až 15.06.2023 už vôbec nie je možné považovať za včas prednesený, keď vedomosť potrebná
na uplatnenie nároku na strane žalobkyne tu bola aj v čase podania žaloby. Postup žalobkyne v súvislosti
s týmto návrhom bol v rozpore nielen s povinnosťou strany dbať na včasnosť predkladania tvrdení

a dôkazov, ale jej tvrdenia boli aj nekonzistentné. Tieto návrhy preto súd nevykonal a nezohľadnil.
Vyžiadali by si ďalšie úkony súdu, ďalšie zisťovanie, lustrácie, výsluchu strán. Žalovaný naproti tomu
svoje návrhy produkoval vo vyjadrení k žalobe v spojení s vyjadreniami na prvom pojednávaní dňa
16.06.2022, kedy chcel doplniť vyporiadanie zostatkov na účtoch, ako aj zohľadniť čo sa splatilo na
výlučný dlh žalobkyne vo D., B. a po zabezpečení listín zo strany súdu, ktorých zabezpečenie navrhol

na prvom pojednávaní, v podaní z 03.08.2022 žiadal zohľadniť aj sumu 4.000,- eur odídenú z účtu
žalobkyne pred rozvodom manželstva. Tieto svoje návrhy následne už len čo do súm upravil podľa
matematického prepočtu, ale nijako ich už nerozširoval.

Náhrada trov konania

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním,
konaním sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek

z bývalých manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd
v otázke vyporiadania nie je viazaný návrhmi strán, bezpodielových spoluvlastníkov, ale postupuje
podľa citovanej právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami. Je
ťažko si možné predstaviť, že by vo veci súd rozhodol presne tak, ako bolo navrhované v žalobe.
Na druhej strane Ústavný súd SR v náleze sp.zn. III. ÚS 266/2022 z 23.06.2022 vyslovil, že je aj

v tomto spore nutné pokúsiť sa pomerovať úspech a neúspech a zvážiť, čo strany žiadali v žalobe
a vo svojich vo vyjadreniach. Súd konštatuje, že žalobkyňa dosiahla vyporiadanie, ale výsledkom
neho malo podľa nej byť odklon od rovnosti podielov, s čím úspešná nebola vôbec. Ďalej výsledkom
vyporiadania podľa nej malo byť zohľadnenie nižšej hodnoty nehnuteľností (najskôr uvádzala 195.000,-
eur až postupne sa dostala na sumu 272.000,- eur podľa posudku A. Q. bez zohľadnenia parcely

č. XXX/X), ďalej chcela vyporiadanie bez vyplácania žalovaného z parcely č. XXX/X (ten chcela
prikázať do podielového spoluvlastníctva strán, a teda nevyplácať z neho), súd naproti tomu vychádzal
z vyššej hodnoty nehnuteľností (presne takej, akú navrhoval žalovaný, kde teda zaznamenal úspech on)
anepristúpilnanavrhovanépodielovéspoluvlastníctvouvedenejparcely,tedavtejtočastinavrhovaného
podielového spoluvlastníctva vôbec žalobkyňa nebola úspešná. Ďalej žiadala zohľadniť vyššiu cenu

vozidla (tvrdila 2.000,- eur), ktorú ale nepreukázala a jeho hodnota je len 850,- eur (presne ako tvrdil
žalovaný), žiadala zohľadniť vo svoj prospech 2 vnosy zo svojho výlučného majetku, ale preukázala
len jeden, žiadala vyporiadať ďalšie tri nároky uplatnené oneskorene v podaní z 21.02.2023, na ktoré
súd neprihliadol vôbec. Prakticky ani v jednej z týchto častí nezaznamenala žalobkyňa celkový úspech.
Nenamietala len zostatky na účtoch, ktoré oba navyše ona ani vyporiadať ani nežiadala, nenamietala

spoločné pasíva, ich výšku a výšku splátok uhradených obomi po rozvode na úvery. Žalobkyňa chcela
vyplácať žalovaného iba sumou 25.300,- eur, jej posledná ponuka (viď prvé pojednávanie) bola 40.000,-
eur, nakoniec žalovaného vypláca sumou takmer 83.000,- eur, čo znamená, že oproti tomu, čo jej súd
uložil zaplatiť, bola ochotná zaplatiť maximálne len cca 48% (40.000 z 82.985,80 eur). Žalovaný naopak,vychádzal rovnako ako súd z rovnosti podielov, tu bol úspešný, z hodnoty nehnuteľností, ktorú určil
aj súd, tu bol tiež plne úspešný, z hodnoty vozidla, ktorú vzal za relevantnú aj súd, kde teda bol tiež
úspešný. Tiež neboli sporné z jeho strany zostatky na oboch účtoch (tie žiadal vyporiadať len on),

výška pasív a výška splátok uhradených po rozvode. Uznal jeden vnos žalobkyne z kúpnej ceny za byt,
a teda nebol sporný, odmietal druhý vnos žalobkyne, ktorý súd zhodne do úvahy v prospech žalobkyne
nevzal, v ktorom teda bol tiež úspešný. Súd sa plne stotožnil s jeho návrhmi na zohľadnenie splácania
oboch výlučných dlhov žalobkyne z prostriedkov v BSM. Jediné čo nezohľadnil a žalovaný to žiadal,
bolo vyporiadanie prostriedkov zo stavebného sporenia vrámci spoločných aktív. Ak žalovaný navrhoval

prakticky rovnaké vyporiadanie (s výnimkou jedného nároku – stavebného sporenia), aké vykonal súd
a sumu na jeho výplatu, ktorá nebola neprimeraná, nadhodnotená, a žalobkyňa naopak trvala na
niekoľkonásobne nižšej výške výplaty pre žalovaného, treba konštatovať, že žalovaný bol nepochybne
úspešnejší v spore ako žalobkyňa – dosiahol 100%tný úspech v posúdení rovnosti podielov, 100%tný
úspech v nárokoch vznesených ním podľa § 150 OZ. V aktívach zahrnutých do masy žiadal vyporiadať
nehnuteľnosti 288.000 eur + zostatky 120,20+3058,89 eur + stavebné sporenie 5078,70 eur, spolu

296.257,79 eur, ale táto suma aktív v skutočnosti činila len 291.179,09 eur, matematicky jeho neúspech
v tejto časti bol s prihliadnutím na hodnotu len nepatrný (menej ako 2%), teda aj tu treba považovať jeho
úspech za 100%tný. Ohľadom pasív a skutočností týkajúcich sa splácania pasív po rozvode, nebola
žiadna spornosť. Dá sa konštatovať, že žalovaný dosiahol narozdiel od žalobkyne plný úspech v tom, čo
vtomtosporepožadoval.Okremtohotrebazohľadniť,ženavrhovaldohodusvyplatením57.000,-eur,čo

sa skôr približovalo reálnemu odhadu výplatku, ku ktorému dospel súd, dokonca žalovaný žiadal menej,
než na čo mal nárok a spor mohol byť ukončený, na čo však žalobkyňa nepristúpila. Jeho požiadavka na
žalobkyňupretonebolaneopodstatnená,naopak,návrhžalobkynebolznačnepodhodnotenýanesúhlas
žalovaného s ním možno považovať za logický. S prihliadnutím na porovnanie vyššie uvedených kritérií,
súd konštatuje, že žalovaný mal úspech prakticky 100%tný vo všetkých vyššie uvedených častiach

(rovnosť podielov, aktíva, pasíva aj vnosy, od žalobkyne požadovaný výplatok), a preto súd žalovanému
priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.