Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. júl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722201206
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8722201206.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi, v právnej veci navrhovateľky: O.. V. O.,
rod. B., narodená X.X.XXXX, bytom B., T. XX/XX proti manželovi, ktorý návrh na rozvod manželstva
nepodal: M. O., narodený XX.X.XXXX, bytom Y. č. XXX, právne zastúpený Mgr. Dušanom Strakom,
advokátom, Nám. legionárov 5, Prešov, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode k mal. deťom: V. O., narodená X.X.XXXX a V. O., narodená
XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., o odvolaní
manžela proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 15P/68/2022-55 zo dňa 29.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a II.

II. Zrušuje rozsudok vo výrokoch III. a VI. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania, a úprava výkonu rodičovských práv a
povinnosti manželov na čas po rozvode k maloletým deťom. Manželka podal návrh s odôvodnením, že

manželstvo dlhodobo neplní žiadnu zo svojich funkcií a citovo sa odcudzili.

2. Manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Uviedol, že má rád manželku a maloleté deti a
konflikty v manželstve vznikali len kvôli svokrovcom, ktorí ho nechceli.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Poprad, rozsudkom č.k. 15P 68/2022- 55 zo dňa 29.11.2023,ako súd prvej inštancie
(ďalej len „súd“) rozhodol tak, že:

„I. Súd manželstvo účastníkov konania M. O., nar. XX.X.XXXX a V. O., rod. B., nar. X.X.XXXX, uzavreté
dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A., vo zväzku XX, ročník XXXX, na
strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .

II. Maloleté deti V. a V. O. sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky O.. V. O.,
ktorá bude deti zastupovať a spravovať ich majetok.III. Otec mal. detí M. O. sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. V. sumou 80,- eur mesačne a na
výživu mal. V. sumou 70,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode, ktoré výživné
je splatné vždy do 15.-ho dňa v mesiaci vopred k rukám matky

IV. Súd n e z a v ä z u j e odporcu úhradou súdneho poplatku.

V. Konanie o úprave styku v y l u č u j e na samostatné konanie.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

4. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva v ustanovení § 23 Zákona o rodine, v danom prípade
splnené boli. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia

spolu nežijú od konca roka 2021, t.j. už po dobu dvoch rokov, kedy manžel opustil spoločnú domácnosť
na žiadosť svojej manželky. Manželia spolu nežijú ako manželia, nežijú spolu intímne, nehospodária
spolu a manželka v tomto štádiu odmieta akékoľvek možnosti obnovy spolužitia, aj napriek tvrdeniu
manžela o jeho pozitívnych citoch k nej a k ich deťom. Od podania návrhu sa nič nezmenilo ani v postoji
navrhovateľky a taktiež neboli urobené žiadne iné kroky zo strany manžela. Z vykonaného dokazovania

mal súd preukázané, že matka sa o deti riadne stará, neboli zistené žiadne nedostatky. Súd preto zveril
mal. deti do starostlivosti matky. Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci došlo na strane detí
k zmene pomerov, mal. V. navštevuje X. ročník základnej školy a mal. V. X. ročník základnej školy.
Jedná sa teda u oboch detí o výraznú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Na strane
otca súd zobral do úvahy jeho príjem, ktorý tvorí invalidný dôchodok vo výške 522,- eur mesačne a

vzhľadom k jeho zdravotného stavu nie je možné, aby si tento príjem navýšil inou formou práce, či už
brigádnicky, alebo riadnym zamestnaním a preto nemožno vychádzať z jeho potencionálnych príjmov,
to znamená z príjmov, ktoré povinný potencionálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a
schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a zamerania; v tomto prípade súd mohol prihliadnuť len na
skutočné faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku. Vychádzajúc z tabuľky

„Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe
soudu v otázkách výživného na nezaopatřené děti“, by otec mal prispievať na výživu mal. V. v rozsahu
16 % zo svojho príjmu a na mal. V. v rozsahu 14% zo svojho príjmu. Vychádzajúc z tejto doporučujúcej
tabuľky súd zaviazal otca na úhradu výživného na mal. V. vo výške 80,- eur mesačne a na mal. V. sumou
70,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

5. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil s poukazom na ustanovenia § 19 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, § 18 a
§ 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie manžel. S návrhom na rozvod nesúhlasí a teda
ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie . V odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti výroku I. a III.

Podľa jeho názoru dospel súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
nesprávne právne vec posúdil. Uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil a naďalej tvrdí,
že obnova manželstva je možná. Manželka tvrdí, že nie je to možné hlavne z dôvodu, že konvertoval
na judaizmus a tiež z dôvodu psychiatrickej diagnózy. On manželke všetko odpustil a trvá na tom, že
zotrvanie v manželstve má byť v dobrom aj v zlom, v zdraví aj v chorobe. Vo vzťahu k výžive uviedol,

že je schopný plniť výživné v sume 60 eur a 50 eur mesačne, tak ako to bolo už priznané v pôvodnom
konaní, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 14P/21/2022, aj keď si uvedomuje, že došlo k zmene okolnosti, ale aj
táto mierne zvýšená suma pre neho predstavuje neprekonateľnú prekážku, pretože okrem invalidného
dôchodku iný príjem nemá, nie je schopný si príjem zvýšiť prácou aj keď len brigádnicky, alebo na
skrátený pracovný úväzok. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie alebo zmenil rozhodnutie a to tak, že návrh na rozvod manželstva zamietol a otca zaviazal
prispievať na výživu mal. detí sumou 60 eur a 50 eur vždy mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku
o rozvode do budúcna. Náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.8. Manželka, ktorá podala návrh na rozvod manželstva navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
v rozsahu napadnutom odvolaním potvrdil. Poukazuje na to, že ide len o subjektívne tvrdenia manžela.
Odišiel v roku 2021 zo spoločnej domácnosti na jej žiadosť, tvrdenia, že má k nej citový vzťah od podania

návrhu nijako neprejavil, správanie sa zmenilo. Od roku 2020 nežijú v spoločnej domácnosti, fakticky
došlo k citovému odcudzeniu. Významnú úlohu malo rozhodnutie odporcu konvertovať na inú vieru ako
má ona a spoločné deti, jej to prekáža, nevie sa stotožniť ako aj z dôvodu, že je vyštudovaná katechétka
a učí náboženstvo evanjelickej cirkvi. Nebol to však jediný dôvod rozpadu manželstva, manžel užíval
alkohol, musel mať svoju každodennú dávku. Pokiaľ ide o výrok o výživnom, považuje ho za správny.

Otec je poberateľom invalidného dôchodku , avšak popri tom každý druhý deň pracuje a má ďalší príjem,
výška však nie je známa.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127

a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP vo
výrokoch I. a II. a v prevyšujúcej napadnutej časti pre zrušenie rozsudku.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na
dané skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania a následne pre úpravu výkonu

rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode a to predovšetkým rozsah
výživného zo strany otca . Manžel s návrhom nesúhlasí a tvrdí, že manželstvo je možné zachovať.
V prípade výšky výživného navrhuje stanoviť výživné vo výške spolu pre maloleté dcéry 110 , - eur
mesačne s poukazom na jeho príjem , ktorým je iba invalidný dôchodok.

11. Po preskúmaní odvolacích námietok odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k zisteniam
o podmienkach rozvodu manželstva .Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§
387 ods. 2 CSP).

12. Manžel nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva a tvrdí v podanom odvolaní , že inštitút
manželstva je pre neho dôležitý. Má za to, že nie sú dané podstatné dôvody na rozvod jeho manželstva.
Verí v záchranu manželstva. Zdôrazňuje , že svoju manželku a deti má rád.

13. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod

manželstva. Pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver, že tieto podmienky
sú splnené s poukazom na to, že manželia majú problémy vo svojom manželstve. Za vážnu príčinnú
konfliktu v manželstve, ktorá nastala považovala navrhovateľka rozpor v náboženskej otázke, čo
spôsobilo následne vzájomné odcudzenie, manžel sa presťahoval k rodičom navrhovateľky, kde vznikali
veľmi vážne problémy a manželka požiadala, aby opustil spoločnú domácnosť. Od mesiaca december

2021 nedošlo k obnoveniu spolužitia, navrhovateľka nemá záujem obnoviť spolužitie a naďalej býva
u svojich rodičov. Podľa tvrdenia navrhovateľky príčinou rozvodu je aj požívanie alkoholu a psychické
problémy zo strany manžela.

14. Podľa § 18 zákona číslo 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len „ZoR“), sú manželia si v

manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.15. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť
spolu, byť s verní a vzájomne si pomáhať. Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu
tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze

dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a
účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom
je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť, alebo nie. Je
prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej
dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov čo sa môže logicky premietnuť do

rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť
existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.

16.V prejednávanejvecijemožnéprijaťzáverzvykonanéhodokazovania,žemanželiaspolunežijú ako
manželia a nejde o určitú nevyhnutnú dobu, prípadne závažné dôvody. Povinnosť žiť spolu neznamená
totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu oddelene, ak sú preto závažné dôvody. Zmyslom

tejto povinnosti je ale tvoriť trvalé životné spoločenstvo. Navrhovateľka odmieta akékoľvek obnovenie
manželského spolužitia aj napriek tomu, že manžel tvrdí, že má záujem o obnovenie spolužitia. Podľa
manželky však ide iba o tvrdenia , ktoré nie sú pravdivé a od decembra 2021, nedošlo k žiadnemu
konaniu zo strany manžela, ktoré by znamenalo zmenu jeho postoja k manželstvu a deťom. Aj napriek
týmto tvrdeným snahám manžela , navrhovateľka odmieta návrat do spoločnej domácnosti a odmieta

žiť spoločne pričom ani od podania návrhu sa nič nezmenilo na jej postoji.

17. Podľa Zákona o rodine sú manželia povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov
vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť.
Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc

medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie
ustanovení o výživnom. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že manželia majú zostať spoločne v dobrom
aj zlom tak je potrebné poukázať na to, že manželia si vzájomne nepomáhajú a ako manželia prestali
byť si vzájomnou oporou .Postoj manželky k manželovi je odmietavý, nemá záujem žiť s ním . Aj
napriek tvrdeniam manžela nie je možné ju donútiť k obnoveniu spolužitia a vzájomnej blízkosti a

pomoci prostredníctvom súdu a zamietnutiu návrhu na rozvod manželstva.

18.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

19. V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi
manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 Zákona o rodine.

20. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je
dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické

a trvalé životné spoločenstvo, Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú
a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve
nerealizuje.

21. Odvolateľ v podanom odvolaní poukazuje na svoj nesúhlas s rozvodom .V odvolaní však nevyvracia

zistené relevantné skutočnosti, ktoré boli súdom skúmané pre prijatie záveru o rozpade manželstva. Z
výsledkov dokazovania vyplýva, že manželia neplnia svoje povinnosti stanovené Zákonom o rodine.
Nežijú spoločne, netvoria trvalé životné spoločenstvo. Manželia spolu nežijú ako rodina, spoločne
nemajú vôľu tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas, vzájomne si nepomáhajú, nedôverujú. Všetky
vyššie uvedené zistenia preukazujú, že rozvrat je dostatočne trvalý, nemožno očakávať obnovenie

manželského spolužitia. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale
i majetkového spoločenstva, znamená to spoločné zdieľanie radosti i problémov, spoločné trávenie
voľného času, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami. Nie je možné prostredníctvom
rodinného práva, vytvoriť zabezpečenie a kvalitu ako aj trvalosť spolužitia manželov. To musia manželia
vzájomne a spoločne. Odvolací súd vníma životnú situáciu oboch manželov ale manželstvo účastníkov

je nefunkčné a na vytvorenie a pretrvávanie spoločného zväzku sa vyžaduje dobrovoľnosť oboch
manželov. Na zachovanie manželstva nestačí len snaha jedného z manželov, pretože dané manželstvo
naozaj dlhodobo neplní žiadnu zo spoločenských funkcií. Odvolací súd aj napriek tvrdeniam odvolateľa
a nesúhlasu s rozvodom manželstva, považuje skutočný stav v danej veci za dostatočný pre zistenienemožnosti obnovenia manželského spolužitia. Súdom boli zistené rozhodné a relevantné skutočnosti,
ktoré signalizujú kvalifikovaný rozvrat manželstva. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, tieto boli
správne súdom prvej inštancie zistené.

22. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok z vyššie uvedených dôvodov ako vecne správny
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vo výrokoch
I. II. Vo vzťahu k výroku II. otec nepodal odvolanie ale vzhľadom na podané odvolanie proti výroku
I. je tento výrok v takomto prípade závislým výrokom , keďže sa vzťahy manželov upravujú na čas

po rozvode rodičov. Námietky odvolateľa ale nespochybňujú vecnú správnosť daného rozhodnutia vo
vzťahu k zvereniu maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky .

23. Vo vzťahu k námietkam otca o stanovení výživného odvolací súd udáva .V kontexte uplatnených
odvolacích námietok je potrebné dospieť k záveru o nedostatočnosti skutkových záverov súdu prvej
inštancie. Súd sa nevyrovnal s rozhodujúcimi kritériami určovania vyživovacej povinnosti rodičia voči

dieťaťu, čím svoje rozhodnutie učinil nepreskúmateľným. Odvolací súd pritom argumentuje nasledovne.

24. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

25. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na

zistenie skutočného stavu veci.

26. Podľa § 62 ods. 2, 4 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

27. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. V zmysle citovaných ustanovení zákona o rodine, súd pri určení výživného vychádza z
odôvodnených potrieb detí, tiež možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča.

Výšku výživného nepochybne determinuje aj miera osobnej starostlivosti rodiča o dieťa. V civilných
mimosporových konaniach sa súčasne uplatňuje vyhľadávacia zásada. Súd je povinný zistiť skutočný
stav veci, aj keď sú účastníci konania nečinní. Zmyslom tejto súdnej úpravy je v prípade vyživovacej
povinnosti zabezpečiť deťom životnú úroveň svojich rodičov a uspokojenie ich nevyhnutných životných
potrieb.

29. Pri ustálení odôvodnených potrieb súd prvej inštancie správne zohľadnil nevyhnutné a oprávnené
potreby maloletých detí . V nadväznosti na tieto okolnosti odvolací súd nespochybňuje závery vo vzťahu
k zisteniam oprávnených potrieb.

30. Okrem odôvodnených potrieb dieťaťa musí výživné zodpovedať možnostiam, schopnostiam a
majetkovým pomerom povinného rodiča. Podľa preukázaných skutočností otec je poberateľom
invalidného dôchodku a iný príjem nemá. Súd vychádzal pri stanovení výživného iba z danej sumy ,
podľa tvrdenia otca nie je schopný vykonávať žiadnu prácu, pričom tento stav zdôvodňuje zdravotným
stavom, v dôsledku ktorého je invalidným.

31. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k výživnému ale vyplýva, že súd prvej inštancie
nepovažoval za dôvodné pristúpiť k zisteniu miery zníženej schopnosti otca pracovať. Mal za to, že
jeho tvrdenia sú pravdivé a to napriek tomu, že matka tvrdí, že otec pracuje každý druhý deň a
má z nej príjem .Matka bližšie dôvody neuviedla . Pre náležité zistenie skutočného stavu je potrebné

aby súd zistil v akej miere je znížená miera schopnosti pracovať na strane otca. Za presvedčivú v tomto
smerenemožnopovažovaťargumentáciuotca,žejeplneinvalidným,pokiaľtonepreukázalrozhodnutím
príslušného orgánu o tom v akom rozsahu je jeho miera schopnosti pracovať znížená , a zdravotnéproblémy neumožňujú otcovi pracovať v plnej miere. Z obsahu odôvodnenia nevyplýva žiadna zmienka
o tom, že by sa súd daným skutočnostiam venoval.

32. Každopádne, odvolací súd nevyvracia správnosť skutkového záveru súdu prvej inštancie o
nemožnosti otca dosahovať príjem z pracovnej činnosti v dôsledku invalidity , ale v tomto smere
absentuje zistenie či je otec schopný v určitej miere pracovať , ak áno zistenia o tom, či pracuje
v určitom rozsahu alebo dôvody pre ktoré to nie je možné ku ktorým by sa mohol vyjadriť účastník
konania a v celosti ich preskúmať odvolací súd.

33. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a
schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou
pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

34. V ďalšom rozsahu je potrebné zdôrazniť, že súd pri príjmových pomeroch otca zisti jeho reálne
možnosti dosahovať príjem aj z pracovnej činnosti alebo za ustálený bude mať len jeho príjem -
invalidný dôchodok .

35. V zmysle ust. § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj
na starostlivosť rodičov o domácnosť. Ďalším rozhodným individuálnym kritérium na ktoré je potrebné
prihliadnuť je aj miera osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktorá je kladená na úroveň aj finančného
plnenia zo strany rodiča, ktorý ten výkon zabezpečuje. Súd tak pri stanovení výživného zistí mieru
starostlivosti, ktorá sa nateraz javí ako výrazná na strane matky , keďže z obsahu spisu vyplýva, že

stretávanie otca s maloletými deťmi je problematické a v malom rozsahu. Dané zistenie premietne do
stanovenia rozsahu výživného zo strany otca.

36. Napokon, súd prvej inštancie sa zmienil o tom, že príjem matky je nízky ale potrebné zistiť aj na
strane matky aké dôvody jej bránia pracovať na plný úväzok pracovný a ich vyhodnotí. Potrebné je

zistiť aj náklady na bývanie maloletých detí a výdaje, súvisiace s bývaním, na ktorých by sa pomerne
mali podieľať aj maloleté deti. Je potrebné venovať pozornosť aj výdajom otca a to nevyhnutným a
tým ,ktoré súvisia s jeho zdravotným stavom .

37. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite zaoberať sa predostretými výhradami

odvolacieho súdu, tiež námietkami účastníkov, ktoré predniesli v priebehu odvolacieho konania a
opätovne vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie súd odôvodní podľa požiadaviek zákonodarcu,
uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP a v zmysle hmotnoprávnych kritérií, ktoré ukladá predovšetkým
zákon o rodine.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).