Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/177/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222201839
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1222201839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XX, B., zastúpená JUDr. Martinou Gallovou Poredošovou, advokátkou, Medveďovej 34,
Bratislava, proti manželovi: D. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, B., zastúpený splnomocnencom
C&T Advokáti s.r.o., Fedinova 3b, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu: D. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom
práce,sociálnychvecíarodinyvBratislave,Vazovova7/A,Bratislava,oodvolanímanželaprotirozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. mája 2023, č.k. 27P/58/2022-162, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie - v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e
- v napadnutých výrokoch II., III., IV. a V. m e n í tak, že:
1. maloletá D. sa na čas po rozvode zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov počas
bežného roka v režime striedania v dvojtýždňových cykloch nasledovne: 2 dni matka, 2 dni otec, 3 dni
matka, 2 dni otec, 2 dni matka, 3 dni otec.
Preberanie a odovzdávanie maloletej bude prebiehať vždy v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča
a to v nasledovných časoch: každú nedeľu o 19.00 hod., v utorok o 19.00 hod. a vo štvrtok o 19.00 hod..

- počas veľkonočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku bude osobnú starostlivosť
o maloletú zabezpečovať otec od stredy predchádzajúcej Zelenému štvrtku od 17.00 hod. do utorka
po Veľkonočnom pondelku do 19.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku bude osobnú
starostlivosť zabezpečovať matka od stredy predchádzajúcej Zelenému štvrtku od 17.00 hod. do utorka
po Veľkonočnom pondelku do 19.00 hod.
- počas vianočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku bude osobnú starostlivosť o maloletú
zabezpečovať otec odo dňa 23.12. od 17.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod. a v každom nepárnom
kalendárnom roku matka odo dňa 23.12. od 17.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod.

- počas letných prázdnin bude osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovať matka od 01.07. od 10.00
hod. do 07.07. do 19.00 hod., otec od 07.07. od 19.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod., matka od 15.07.
od 19.00 hod. do 23.07. do 19.00 hod., otec od 23.07. od 19.00 hod. do 31.07. do 19.00 hod. a matka
od 31.07. od 19.00 hod. do 07.08. do 19.00 hod., otec od 07.08. od 19.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod.,
matka od 15.08. od 19.00 hod. do 23.08. do 19.00 hod. a otec od 23.08. od 19.00 hod. do 31.08. do
19.00 hod..
Preberanie maloletej prebehne vždy v určenom čase v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča.

2. Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

3. Otec je povinný počas striedavej osobnej starostlivosti prispievať na výživu maloletej D. sumou 150
eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním manželstvo účastníkov A. B., C. D., nar.
XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 28.07.2018, zapísané v knihe manželstiev

matričného úradu Topoľčianky, vo zväzku 9, ročník 2018, na strane 132, pod poradovým číslom 22
rozviedol (výrok I.), maloletú D. B., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok II.),
rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok (výrok III.), upravil
styk otca s maloletou D. nasledovne: počas bežného roka a počas letných prázdnin
- každý párny kalendárny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele do 19:00 hod.,
- každý nepárny kalendárny týždeň od utorka od 15:00 hod. do štvrtka do 19:00 hod. a

počas sviatkov
- počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od stredy predchádzajúcej Zelenému štvrtku
(Štvrtok svätého týždňa) od 17:00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 19:00 hod.
- počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok odo dňa 23.12. od 17:00 hod. do 25.12. do
19:00 hod. otcovi uložil povinnosť maloletú prevziať a následne ju odovzdať do starostlivosti matky v

mieste bydliska matky a matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť (výrok IV.),
ďalej uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej D. sumou 300 eur mesačne, vopred, vždy do
15. kalendárneho dňa v mesiaci, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku (výrok V.)
a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka (ďalej aj ako matka) sa návrhom doručeným
súdu prvej inštancie dňa 30.03.2022 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Uviedla, že manželstvo uzatvorili dňa
28.07.2018. Po uplynutí prvotnej zamilovanosti začal manžel vytvárať na manželku nátlak v rôznych
oblastiach jej prejavu, resp. výzoru. Od počiatku vzťahu pretrvávali medzi manželmi konflikty a nezhody.

Manžel odmietal akýkoľvek kompromis, problémy sa množili, manželia spolu často nekomunikovali aj
celé týždne. Navštívili aj mediátorku. Navrhovateľka nepripúšťa obnovenie vzťahu medzi manželmi. Od
januára2022manželianežijúvspoločnejdomácnosti.NavrhovateľkanavrhlamaloletúD.,pochádzajúcu
z manželstva, zveriť do jej osobnej starostlivosti, otcovi upraviť styk s maloletou a určiť mu výživné v
sume 250 eur + 80 eur na tvorbu úspor. Výživné následne matka upravila na sumu 300 eur mesačne.

Manžel (ďalej aj ako otec) sa k návrhu navrhovateľky vyjadril podaním zo dňa 21.09.2022. Uviedol,
že s rozvodom nesúhlasí mal za to, že vzťahy medzi manželmi nie sú vážne a trvalo rozvrátené,
manželstvo si môže plniť svoj účel. Preňho zohrávalo veľkú rolu aj to, že s manželkou mali cirkevný
sobáš. Manželka mala po pôrode zdravotné problémy, nedokázala sa plnohodnotne postarať o maloletú
D., preto starostlivosť o ňu prebral on. Od 01.01.2022 bol dobrovoľne nezamestnaný, aby sa mohol

venovaťmaloletejamanželke.Vprípade,aksúdpristúpikrozvodumanželstva,žiadal,abybolamaloletá
D. zverená do jeho osobnej starostlivosti, alebo do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd
prvej inštancie zistil, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 28.07.2018, u oboch sa jedná
o manželstvo prvé. Z manželstva sa dňa 03.12.2020 narodila maloletá D.. Manželia spolu nehospodária,
v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa článku 1, §

18, § 22, § 23 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Dospel k záveru, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené
všetky zákonom stanovené podmienky pre rozvod. Manželstvo neplní ani jednu z funkcií manželstva
tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva
súd ustálil dlhodobé nezhody manželov, rozdielnosť pováh, ako aj rozdielne nazeranie na existenciu
manželského spolužitia, ako aj na výchovu ich spoločnej dcéry, čo vyústilo do citového odcudzenia

a nezáujmu o udržanie manželského spolužitia zo strany manželky. Preto mal súd za to, že rozvod
takéhoto formálneho manželstva účastníkov nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa
a manželstvo účastníkov rozviedol. Počas manželstva sa manželom narodilo jedno maloleté dieťa.
Podľa § 100 CMP súd konal aj o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po
rozvode. Bolo nesporné, že maloletá býva u matky. Osobnú starostlivosť o ňu vykonáva matka, otec sa

s maloletou stretáva, prejavuje o ňu záujem, prispieval na výživu financovaním plienok, umelého mlieka,
párkrát poslal výživné v sume 300 eur. Na pojednávaní dňa 10.05.2023 matka uviedla, že aktuálne
otec neprispieva na výživu maloletej vôbec. Úpravu výkonu rodičovských práv a povinností súd prvej
inštancie právne posúdil podľa článku 5, § 28 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 5, § 25 ods. 2, § 62 a § 76 ods.
1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie, poukazujúc na vykonané dokazovanie bol presvedčený, že je

v záujme maloletej D., aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá má všetky predpokladyna zabezpečenie plnohodnotnej starostlivosti o maloletú. Na strane matky neboli zistené okolnosti, ktoré
by jej v starostlivosti o dieťa bránili. Tvrdenie otca o tom, že maloletá má lepší citový vzťah k nemu ako
k matke, neboli ničím preukázané. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že maloletá D. má vytvorené

rovnako vyhovujúce podmienky pre zdravý fyzický aj psychický vývin u matky, aj u otca. Pri rozhodovaní
tak dbal na spravodlivú rovnováhu medzi záujmami rodičov a záujmom dieťaťa. Nepochyboval o tom, že
každý z rodičov poskytuje maloletej láskyplnú starostlivosť a prispieva svojím dielom k osobnostnému
vývoju maloletej. Súd bral tiež do úvahy osobnosť rodičov, ich zdravotný stav, morálny kredit, výchovné
schopnosti, tiež to, ako rodič rešpektuje rodičovské práva druhého rodiča, vzťah rodičov k maloletej

i maloletej k rodičom, stabilitu výchovného prostredia a sociálnoekonomický status každého z rodičov.
Mal za to, že obom rodičom na maloletej záleží, otec sa s maloletou stretáva, zaujíma sa o ňu. Rodičia
sa snažia navzájom komunikovať, nastaviť si určité pravidlá pokiaľ ide o maloletú, k rodičovskej dohode
však aj napriek snahe ich samotných, snahe súdu i mediátorky nedospeli. Súd mal za to, že otec nemá
v sebe spracovaný partnerský rozchod s matkou maloletej, s rozvodom nesúhlasil, spochybňoval matku
maloletej pokiaľ ide o jej citový vzťah k dcére. Z prejavu otca mal súd za to, že jeho nastavenie vo

vzťahu k matke maloletej je negatívne, má pochybnosti o jej rodičovských schopnostiach. V prípade,
ak by maloletú zveril otcovi, negatívne nastavenie otca voči matke by malo v konečnom dôsledku
negatívny vplyv na vývin maloletej D.. Súd tiež badal na pojednávaniach na otcovi, že sa na maloletú
D. upol, možno až príliš, čo taktiež nemusí mať pozitívny vplyv pri jej výchove. Súd netvrdí, že otec
je maloletej z tohto dôvodu zlým rodičom, alebo horším rodičom ako matka, ale otec by si tento

fakt mal uvedomiť a popracovať na ňom, najmä s ohľadom na najlepší záujem maloletej. Pokiaľ ide
o navrhovanú striedavú osobnú starostlivosť súd mal za to, že pre maloletú D. vo veku 2 a 1 roka toto nie
je vhodný spôsob zverenia. Dieťa tak nízkeho veku potrebuje predovšetkým stabilné rodinné prostredie.
Týždenným striedaním medzi domácnosťami otca a matky by mohol vzniknúť v hlave tak malého dieťaťa
zmätok, ktorý by nepriaznivo vplýval na jeho zdravý psychický vývoj. Súd je názoru, že nie sú splnené

všetky hmotnoprávne predpoklady pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, najmä
predpoklad jej najlepšieho záujmu. Otec navrhoval nariadiť znalecké dokazovanie vo vzťahu k maloletej.
Súd toto nepovažoval za nutné, ani vhodné. Maloletá má 2 a 1 roka, znalecké dokazovanie u tak
malého dieťaťa by nemalo vypovedaciu hodnotu. Z výpovedí rodičov i opatrovníčky nevyvstali žiadne
abnormality v správaní maloletej, ktoré by odôvodňovali nariadenie znaleckého dokazovania. Matka

navrhla upraviť styk otca s maloletou vzhľadom na jej nízky vek v pomerne širokom rozsahu. Súd nemal
dôvod takejto úprave styku nevyhovieť, keď mal za dostatočne preukázaný vrúcny vzťah otca k dcére,
rovnako maloletej k otcovi, taktiež schopnosť otca postarať sa o maloletú, enormný a nepopierateľný
záujem otca o dcéru, maloletá u otca bežne prespáva. Súd teda nemal pochybnosti o tom, že maloletá
styk s otcom v matkou navrhovanom rozsahu zvládne. Súd tak zvolil formu rozšíreného styku, keďže

mal za to, že aj otec je dobrým rodičom pre D., má k nej láskyplný vzťah, dokáže sa o ňu postarať.
Samotná matka navrhla širšiu úpravu styku, súd nenašiel žiadny dôvod, pre ktorý by rozšírený styk
maloletej s otcom nenariadil. Preto styk upravil tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Pri skúmaní
majetkových pomerov súd zistil, že matka je na rodičovskej dovolenke s celkovým mesačným príjmom
443 eur (rodičovský príspevok 383 eur + 60 eur rodinné prídavky). Okrem toho matka vykonáva

administratívne práce na základe zmluvy o spolupráci, kde si mesačne privyrobí cca 250 až 350
eur. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, má vysokoškolské vzdelanie. Aktuálne jej otec výživné neplatí.
Prechodne býva s maloletou u svojich rodičov v F. G.. V dohľadnej dobe sa bude spolu s maloletou
sťahovať do B., do prenajatého bytu. Na maloletú D. matka vyčíslila výdavky v sume 351 eur mesačne,
od 01.01.2024 plánuje návrat do zamestnania. Otec maloletej má vysokoškolské vzdelanie, nevlastní

žiadnu nehnuteľnosť. Byt v ktorom býva, patrí jeho rodičom. Neuhrádza im žiadne nájomné. Aktuálne je
nezamestnaný od 31.01.2023, k ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou. Pred jeho ukončením
otec pracoval v spoločnosti H. I. s mesačnou mzdou 2.200 eur netto. Od 01.01.2022 je dobrovoľne
nezamestnaný. Má pracovné uplatnenie v IT oblasti. Nemá inú vyživovaciu povinnosť, nespláca úvery.
Sám uviedol, že náklady na život má minimálne a že má lepšie možnosti príjmov ako matka. Súd mal

preukázané, že je v možnostiach otca zamestnať sa a dosahovať príjmy na úrovni jeho posledných
príjmov v poslednom zamestnaní. Súd tak pri určení výšky výživného vychádzal z potenciálneho príjmu
otca, ktorý by bol dosahoval keby nebol nezamestnaným, resp. ktorý je schopný dosiahnuť vzhľadom
na jeho schopnosti, vzdelanie a predchádzajúce zamestnania. Súd považoval za primeranú sumu vo
výške 300 eur mesačne. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie manžel/
otec a to proti výrokom I., II., III., IV. a V., keď dôvodil, že má za to, že súd sa nedostatočne
zaoberal a nevysporiadal sa s jeho argumentáciou a nesúhlasom s rozvodom manželstva. Argumentyuvádzané navrhovateľkou v konaní sa netýkali podstatných vecí manželského spolužitia. Nepostačujú
na vyslovenie záveru, že medzi manželmi ide o nezvrátiteľný stav. Má za to, že súd v konaní nezistil
dôsledne a v rozsudku nevyhodnotil vzájomný vzťah medzi manželmi, pričom svoj záver o trvalom

rozvrate vzťahov účastníkov nedostatočne odôvodnil. Má tiež za to, že súd dostatočným spôsobom
v rozsudku neodôvodnil, prečo považuje zvolený spôsob starostlivosti o maloletú za taký, ktorý
zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletej. Uvádzal skutočnosti, ktoré navrhovateľka ani nepoprela a to,
že maloletá má bližšie citové väzby k otcovi, otec býva v byte, v ktorom maloletá od narodenia vyrastala
a cíti sa v ňom doma, zabezpečil maloletej predškolské zariadenie v blízkosti svojho bydliska, je

schopný lepšie ako navrhovateľka zabezpečiť maloletej stabilitu výchovného prostredia a tiež ju hmotne
zabezpečiť, ako IT špecialista má široké uplatnenie na trhu práce s tým, že pri práci s počítačom
môže pracovať aj z domu. Zároveň opakovane prezentoval, že v prípade súhlasu navrhovateľky je
ochotný nastúpiť na materskú dovolenku. Má naďalej pochybnosti o úprimnom a láskyplnom vzťahu
medzi matkou a maloletou. Naďalej je presvedčený, že tak ako rodičia navrhovateľke neprejavovali
dostatočne lásku, takisto to ona nie je schopná poskytnúť ich maloletej dcére. Najprv navrhol na

preukázanie tohto svojho vnútorného presvedčenia znalecké dokazovanie zamerané na určenie aká
forma starostlivosti v prípade maloletej by bola vzhľadom na jej najlepší záujem pre ňu vhodná. Ak
súd nepovažoval znalecké dokazovanie za vhodné, mohol sám vykonať akékoľvek iné dokazovanie,
aby zistil, aká forma starostlivosti je v najlepšom záujme maloletej. Súd však nič také nespravil,
stotožnil sa s návrhom matky bez akéhokoľvek dokazovania a zisťovania špecifických okolností prípadu

aúplnéhoignorovaniaprávotca.Maloletádovyneseniarozsudkubolapraktickyvstriedavejstarostlivosti
účastníkov. V bode 12 rozsudku súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že osobnú
starostlivosť o maloletú vykonáva matka. S týmto záverom nemožno súhlasiť. Otec uviedol podrobnú
evidenciu stykov, z ktorých vyplýva, že maloletá bola v starostlivosti otca od apríla 2022 do apríla 2023
v pomere od 48% do 80%. Vzhľadom a najmä na skutočnosť, že otec má záujem získať maloletú

minimálne do striedavej starostlivosti, nesúhlasí ani s výživným. Všetky uvedené dôvodné potreby
maloletej dobrovoľne zabezpečuje. V prípade účastníkov obaja majú vysokoškolské vzdelanie, nemajú
žiadnevážnezdravotnéproblémy,obajasúvproduktívnomveku.Opakovaneuvádzaochotunastúpiťna
materskú dovolenku. Iné vyživovacie povinnosti rodičia nemajú. Matka je podielovou spoluvlastníčkou
rodinného domu. Otec navrhuje rozsah osobnej starostlivosti rodičov minimálne v rovnakom rozsahu.

Navrhol návrh na rozvod manželstva zamietnuť. V prípade, ak súd manželstvo rozvedie, navrhol
maloletú zveriť do osobnej starostlivosti otca, výživné neurčiť a styk matky s maloletou neupravovať,
eventuálne maloletú zveriť do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, výživné neupravovať,
alebo eventuálne maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a výživné počas
jej trvania neurčiť, alebo eventuálne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
3. Navrhovateľka/matka sa k odvolaniu manžela/otca vyjadrila písomne, keď uviedla, že manželstvo
a vzťah s manželom je pre ňu mŕtvy, nechce s ním už mať nič spoločné, okrem výchovy dcéry. Ich vzťah
bolpraktickycelúdobuzlý,jehofungovanieudržiavalahlavneona.Otecmaloletejbolnapojednávaniach
opakovane dotazovaný, čo spravil preto, aby vzťah zachránil, ale nič neuviedol. Maloletá má k obom

rodičom vytvorené rovnaké citové väzby. Má príliš nízky vek aby sa vedela vyjadriť konkrétnejšie,
domovom sú pre ňu oba byty rodičov. Myslela, že urobí dobre, keď trochu vyjde otcovi v ústrety,
avšak akékoľvek jej dobromyseľné konanie je otočené proti nej. V žiadnom prípade presťahovaním
nesledovala to, aby bola zavedená spoločná osobná starostlivosť pre maloletú D.. O spoločnú osobnú
starostlivosť záujem nemá, nesúhlasí s ňou, keď komunikácia s manželom je stále napätá, nedokážu sa

ani zďaleka na všetkom dohodnúť. Manžel stále nemá spracovaný rozchod a má dôvodné pochybnosti,
ako sa o nej pred maloletou vyjadruje. Forma starostlivosti, ktorú realizujú, nie je v žiadnom prípade
striedavou. Ide len o pomerne časté stretávanie a striedanie bez systému a pravidelnosti, pričom otec si
neuvedomuje, že takáto forma je nevhodná pred dvojročné dieťa. Zastáva názor, že by mali dodržiavať
rozsah styku uvedený v rozsudku. Otec je však inej mienky. Ona si kalendár stretnutí nevedie, avšak

je jej jasné, že otec často počíta v prehľade priloženom k odvolaniu dni, počas ktorých sa s maloletou
stretol po práci na 1 až 2 hodiny za celý 24 hodinový deň. Otcovi maloletej nikto nebráni sa s maloletou
stretávať. Otec nespolupracoval u mediátorky, mediáciu jednostranne ukončil z dôvodov, že nie je
stotožnený s rozvodom. Na stretnutiach u psychologičky tiež nič podstatné sám od seba nepovedal.
D. v minulosti opakovane nevrátil podľa dohody. Už aj prvý raz, keď ju bral, tak si ju vzal bez jej

súhlasu prakticky na týždeň. Znalecké dokazovanie odmieta, považuje ho za nevhodné pre 2 a 1
ročné dieťa. Maloletá prospieva fyzicky aj psychicky, neexistuje žiadny dôvod pre vykonanie znaleckého
dokazovania. Čiastočne pracuje, lebo z rodičovského príspevku nepokryje výdavky svoje a maloletej
aotecmaloletejnebolochotnýpomôcť,anilenzBSMvydaťto,čojejprávompatrí.Pokiaľideomožnosti,schopnosti a majetkové pomery, tie nebudú nikdy rovnaké. Ona ako matka poberá rodičovský príspevok
460 eur mesačne, je nútená počas rodičovskej dovolenky čiastočne pracovať. Avšak otec má možnosť
zarobiť 3.000 eur brutto, pričom existujú pochybnosti o dôvodoch posledného skončenia pracovného

pomeru. Jej plat, aj keby nastúpila do pôvodnej práce, bude stále len necelých 1.200 eur v hrubom.
Navrhla rozsudok potvrdiť.
4. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že z neho cítiť osobnú anymozitu
voči nemu a tiež nerešpektovanie najlepšieho záujmu maloletej. Nesúhlasí s tvrdením matky o tom,
že má dôvodné pochybnosti ako sa pred maloletou o nej vyjadruje. Záleží mu iba na najlepšom

záujme maloletej a nikdy by nespravil nič, čo by narušilo vzťah medzi matkou a dcérou. Ako manžel
nesúhlasí s rozvodom kvôli sľubu čo dal manželke na svadbe a tiež preto, lebo verí, že je to aj pre
ňu najlepšie. Je presvedčený, že to preukázateľne zhorší život jeho dcéry. Po vynesení rozsudku
o rozvode sa účastníci dobrovoľne zúčastnili sedení na Referáte poradensko-psychologických služieb
ÚPSVaR, s cieľom zlepšenia komunikácie a za účelom uzatvorenia rodičovskej dohody. Dohodli sa na
striedavej starostlivosti o maloletú v pomere 2/2/3, ktorá im aj v praxi dobre fungovala. Po doručení

odvolania matke, matka dohodu účastníkov zrušila. Nepomohla ani skutočnosť, že psychologička matke
zdôrazňovala, že zrušenie dohody nie je pre maloletú vhodné.
5. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že maloletá nie je v striedavej starostlivosti,
realizujú širší styk upravený súdom, ktorý je pre maloletú vhodný a je v jej záujme. Na miesto sedenia
so psychologičkou ÚPSVaR po vynesení rozsudku chodili za účelom zosúladenia starostlivosti o dcéru,

nie za účelom vytvorenia mimosúdnej dohody. Fungovanie striedavej starostlivosti si vyskúšali počas
asi dvoch týždňov, avšak z dôvodu, že časovo zodpovedal potrebám jej práce v danom období. Žiadnu
dohodu ohľadom striedavej starostlivosti nevytvorili, nemali spoločný záujem ju vytvoriť. Otec maloletej
nie je schopný prijať fakt, že manželstvo je prakticky už takmer 2 roky ukončené a k jeho opätovnému
obnoveniu už v nijakom prípade nemôže dôjsť.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou osobou – manželom (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti
ktorémujetentoopravnýprostriedokprípustný(§355ods.1CSP),prejednalvecapreskúmalnapadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v časti rozvodu, viazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP)
a bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletej na čas po rozvode (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je v časti rozvodu manželstva vecne správny a v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
je dôvodné ho zmeniť.
7. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp.zn. 27P/58/2022 je rozvod
manželstva účastníkov konania a úprava ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode

k maloletej D., nar. XX.XX.XXXX.
8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletú D. na čas po rozvode zveril do osobnej
starostlivosti matky a otcovi určil styk s maloletou a tiež výživné v sume 300 eur mesačne.
9. Pokiaľ sa týka rozvodu manželstva tu odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania

jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá
vcelomrozsahusúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,ktorývykonalriadnedokazovanie,výsledky
dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie návrhu navrhovateľky o rozvod manželstva a pretože odvolací súd
zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie v tejto časti veci, s poukazom na
ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje aj na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie ohľadne rozvodu
manželstva odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol žiadne

relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti rozvodu.
10. Odvolací súd dodáva už len nasledovné: Za stavu, keď manželstvo už neplní žiadnu zo svojich
funkcií a keď navrhovateľka kategoricky odmieta obnovenie manželského spolužitia, ktoré skutočnosti
zdôraznila nielen pred súdom prvej inštancie, ale aj vo vyjadrení v odvolacom konaní, a tiež aj na
odvolacom pojednávaní, odvolací súd považoval rozvod manželstva za správny. Odvolací súd tu

poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža
a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo,
po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Pokiaľ tak u existujúceho manželstva vývoj
vzťahu medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvouzavreté sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli,
neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať. V danej veci z vykonaného dokazovania
je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi je trvalo rozvrátené a neplní svoj účel,

manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Odvolací súd poukazuje na jednoznačné a nemenné
stanovisko navrhovateľky, ktorá trvá na rozvode manželstva, nemá záujem o obnovenie manželského
spolužitia. Navrhovateľka uviedla svoj dôvod pre rozvod manželstva a z jej postojov je zrejmé, že je
pevne rozhodnutá, že s manželom nechce ďalej žiť v manželstve, pričom k zmene jej názoru, ako ani
k obnoveniu manželského spolužitia ju nemožno žiadnym spôsobom nútiť. Správne súd prvej inštancie

zhodnotil, že rozvod manželstva nebude proti záujmom maloletej, nakoľko maloletá má vytvorený pekný
citový vzťah k obom rodičom, rodičia pri jej výchove dokážu kooperovať a komunikovať. Takže odvolací
súd mal za to, že manželstvo nemôže naďalej plniť svoj účel, vytvárať harmonické, trvalé životné
spoločenstvo a rodinné prostredie pre maloletú, zabezpečujúce tak potreby manželov ako i maloletého
dieťaťa.
11. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutom výroku I., teda v časti rozvodu manželstva, podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil.
12. Pokiaľ sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej D. na čas po rozvode
manželstva, odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie vo veci nerozhodol vecne správne.
13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného. Podľa odseku 2, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú
starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou
starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti rodičov, ak je to
v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Podľa odseku 3, ak sú obidvaja rodičia
spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd

môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak
budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden
z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
14. Na odvolacom pojednávaní rodičia zhodne uviedli, že navrhujú striedavú osobnú starostlivosť o
maloletú, so striedaním 2 dni, 2 dni, 3 dni, zvlášť navrhli úpravu vianočných, veľkonočných sviatkov

a to tak, ako bola upravená v napadnutom rozsudku a počas letných prázdni navrhli starostlivosť so
striedaním v týždňových intervaloch. Kolízny opatrovník uviedol, že vykonali šetrenie v domácnostiach
obidvoch rodičov. V obidvoch domácnostiach má maloletá D. vytvorené vhodné podmienky na
zabezpečovanie riadnej starostlivosti. Samotná maloletá sa primerane jej veku vyjadrila, že má rada
obidvoch rodičov, s obidvomi rodičmi je pomerne často a bola by asi ako každé dieťa najradšej, keby boli

rodičia spolu. V prípade, že odvolací súd potvrdí rozvod manželstva, navrhol, aby súd zveril maloletú do
striedavej osobnej starostlivosti v pomere tak, ako to navrhli rodičia. Má za to, že je dôvod na určenie
výživného vzhľadom k rozdielnosti príjmov rodičov.
15. Odvolací súd mal za to, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky k výchove maloletej,
obaja o výchovu maloletej javia záujem, k maloletej majú vytvorený pekný vzťah, maloletá má rada

oboch rodičov, nemá žiaden problém s trávením času tak v domácnosti matky, ako aj v domácnosti otca.
Odvolací súd tak považoval podmienky pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov za splnené, pričom mal tiež za to, že striedanie tak, ako ho navrhli rodičia: 2 dni, 2 dni, 3 dni,
je v záujme maloletej.
16. Pokiaľ sa týka vyživovacej povinnosti, tak odvolací súd zistil, že matka býva v prenajatom byte,

jedná sa o jednoizbový byt so samostatnou kuchyňou, kúpeľňou a WC, za ktorý uhrádza nájom 500 eur
mesačne. Matka maloletej bola od 01.01.2024, po skončení materskej dovolenky zamestnaná v J. E. I.
I. I. K. B. s funkčným platom 1.400 eur mesačne. Od 17.06.2024 je zamestnaná v spoločnosti C. A. I.
s priemernou čistou mesačnou mzdou 1.380 eur. Otec maloletej obýva byt, v ktorom bývali ako rodina
počas trvania manželstva. Ide o 3-izbový byt so samostatnou kuchyňou, kúpeľňou a WC, výdavky na byt

predstavujú sumu 230 eur mesačne. Otec je zamestnaný ako vedúci Odboru správy dátového centra
a architektúry IT v I. L. M. K. B. s mesačnou mzdou 2.500 eur brutto. Obaja rodičia inú vyživovaciu
povinnosť nemajú. Maloletá D. navštevuje materskú škôlku I. K. B.. Maloletá je zdravá, výdavky spojenés výživou sú bežné. Matka uviedla, že za škôlku platí mesačne 75 eur. Maloletá doposiaľ nenavštevovala
žiaden krúžok, v súčasnosti zvažujú, že začne chodiť na maliarsky krúžok.
17. Odvolací súd z takto zistených osobných, majetkových pomerov rodičov, ako i potrieb maloletej mal

za to, že v danom prípade s prihliadnutím na výšku zárobkov oboch rodičov, keď príjem otca je vyšší
a na ich výdavky, ktoré sú vyššie u matky a trávenie času maloletej v rovnakom počte dní z mesiaca
u každého rodiča je dôvodné určiť aj počas striedavej osobnej starostlivosti výživné na maloletú a to
otcovi. Za primeranú sumu považoval odvolací súd sumu 150 eur mesačne, keď mal za to, že takto bude
zachovaná životná úroveň maloletej u oboch rodičov na rovnakej úrovni. Takto určené výživné považoval

za primerané tiež odôvodneným potrebám maloletej, ako aj možnostiam a schopnostiam rodičov.
18. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd v časti úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej D. na čas po rozvode (výroky II. až V.) napadnutý rozsudok
podľa § 388 CSP zmenil, maloletú D. zveril na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičovtak,akojetouvedenévovýrokutohtorozsudku,rozhodol,žeobajarodičiasúoprávnenímaloletú
zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otcovi určil výživné v sume 150 eur mesačne.

19. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP a § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
20. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).