Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoEk/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204139
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8815204139.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov
senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený
JUDr. Veronika Doláková, PhD., advokátka so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361
368, proti povinnému: U. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX K., o udelenie poverenia,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10Er/402/2015-14 zo
dňa 18. mája 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. IČO: 45869464,
Vajnorská 100/A, Bratislava, a to spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692,
Vajnorská 100/A, Bratislava.
II. Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“)
napadnutým uznesením rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie

exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX domáhal vykonania exekúcie proti povinnému vo výške 813,90 eur s
príslušenstvom. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie bol súdu doručený aj exekučný titul, ktorým
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 23.09.2011, sp. zn. IIA0610100,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.01.2012 a vykonateľnosť dňa 06.01.2012. V exekučnom titule
bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy vo výške 1 443,95 eur s príslušenstvom. Z
odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplývalo, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na

základe zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom oprávneného, t.j. Poštová banka a.s., a povinným.
Súd prvej inštancie citujúc ust. § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pristúpil
ku skúmaniu či žiadosť, návrh a exekučný titul boli v súlade so zákonom. Uviedol, že právny vzťah
medzi účastníkmi konania bol založený spotrebiteľskou zmluvou, kde pôvodne oprávnený, t.j. Poštová
banka, a.s. vystupoval ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Predmetný právny vzťah posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Vzhľadom na to, že právnym

predchodcom oprávneného bola Poštová banka a.s., exekučný súd prihliadol aj na ustanovenia zákona
o bankách a uviedol, že ustanovenie všeobecných podmienok neobsahovalo návrh banky na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy ale rovno rozhodcovskú zmluvu, bez možnosti jej ovplyvnenia spotrebiteľom.
Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka bola súčasťou obsahu formulárovej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania, pričom podľa názoru súdu je jej dojednanie v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust.§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor

súd prvej inštancie oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nahádzal v znevýhodnenom
postavení pokiaľ sa jedná o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. V predmetnom prípadenemal povinný možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, nakoľko jej súčasťou boli aj
všeobecné obchodné podmienky. Zmluva o úvere mala adhéznu povahu, čo znamenalo, že spotrebiteľ
mohla zmluvu buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom

vopred pripravený. V predmetnej veci nielenže nerozhodoval všeobecný súd ale rozhodoval rozhodca
zvolený predchodcom oprávneného. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na judikatúru Súdneho dvora
EÚ a dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi, t.j. povinnému bola odopretá ochrana, ktorú je poskytujú ust. § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky posúdil

súd prvej inštancie ako neprimeranú podmienku, ktorá je v rozpore s ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil ust. § 202 ods. 2
a), d) e) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Namietal, že súd
prekročil limity pri skúmaní žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín, ako to pripúšťa

znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti uviedol, že exekučný súd nemá zákonné
oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako je napr. zmluva o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú
doložku. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako
dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie,
a taktiež exekučný titul. Mal za to, že postup súdu, ktorý je mimo hraníc zákona zasahuje aj do

princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní. Uviedol, že základným interpretačným východiskom
pre posúdenie rozsahu preskúmavacej pôsobnosti exekučného súdu príslušného vo veci exekúcie
právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku je fakt, že aj v prípade, ak exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok, súd, ktorý koná vo veci jeho exekúcie je v zmysle ust. § 45 ods.
3 Exekučného poriadku príslušný konať exekučný súd. Zdôraznil, že ak je vo veci exekučným titulom

rozhodcovský rozsudok, súdom príslušným na výkon rozhodnutia nie je vecne príslušný vo veci konať,
či už ako súd vyššej inštancie ale ako tzv. exekučný súd. Čo sa týka prieskumu rozhodcovských
rozsudkov, uviedol, že zákonodarca predpokladá plnú kontrolnú jurisdikciu pre rozhodcu postupujúceho
podľa § 37 ZoRK a redukovanú kontrolnú jurisdikciu pre súd konajúci o zrušenie rozhodcovského
rozsudku na základe žaloby. Ink povedané, exekučnému súdu nie je možné priznať väčší rozsah

vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než je uvedený v ust. § 40 ZoRK. Uviedol, že v prospech tohto
tvrdenia svedčia nielen jazykové, logické, axiologické dôvody, ale aj premenné historického výkladu.
Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu, nakoľko
oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je rozhodcovský súd, a to len v medziach
určených zákonom. Oprávnený mal za to, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský

súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Zároveň poukázal na
skutočnosť, že súd nemôže vec prejednávať znova a nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a
tie následne právne hodnotiť, a to navyše bez účasti oprávneného. Uviedol, že z ustanovení OSP, ZoRK,
a EP vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Na
základe uvedených skutočností tak mal za to, že exekučný súd nebol oprávnený skúmať materiálnu

správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej
bol tento vydaný, keďže doručený rozsudok nemožno preskúmavať, nakoľko tento má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Mal za to, že v uvedenom
prípade je daná prekážka „res iudicata“, pričom konaním súdu došlo k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR, keďže tento konal nad rámec zákona. Oprávnený na podporu svojich tvrdení odkázal na nálezy

Ústavného súdu SR. Zároveň uviedol, že exekučný súd nesprávnou aplikáciou právnych predpisov mu
odňal ako účastníkovi konania možnosť riešiť spory podľa ZoRK. V tejto súvislosti poukázal na to, že
ako právny nástupca pôvodne oprávneného bol povinný konať v súlade ust. § 93 b) Zákona o bankách,
ktorý mu ukladá ako povinnosť predložiť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým že klientovi
je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Mal za to, že exekučný súd nesprávne

aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom v tejto súvislosti odkázal na odôvodnenie nálezu
Ústavného súdu II. ÚS 499/2012, s ktorým sa plne stotožnil. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu
ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušenie § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
pričom poukázal na absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne závery obsiahnuté v odôvodnení
napadnutého uznesenia. Mal za to, že súd založil svoje rozhodnutie vadou arbitrárnosti a nezákonnosti

rozhodnutia, nakoľko nezákonne skúmal platnosť rozhodcovskej doložky. Zároveň uviedol, že súd sa
nijakým spôsobom nevyrovnal s odlišnými názormi, ktoré majú iné súdy tohto istého stupňa na danú
problematiku. Ďalej odkázal na Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že
v rozhodcovskom konaní rozhoduje vždy trojčlenný senát a rozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskomkonanípredStálymrozhodcovskýmsúdomsúvýhradneodbornéspôsobiléabezúhonnéfyzickéosobys
právnickým vzdelaním. Taktiež namietal, že exekučný súd mu konštruovaním nového skutkového stavu
bez účasti oprávneného odňal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Mal za

to, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie
skutkového stavu, pričom oprávnený nemal možnosť s ak takto vykonávaným dôkazom vyjadriť. Ďalej
namietal aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora, pričom uviedol,
že pokiaľ súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nemohol záver
o jej neprijateľnosti oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS. Mal za to, že táto je výhradne aktom

sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny záväzok nie je možné brať do úvahy. Zároveň namietal
porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, nakoľko uviedol, že exekučné súdy v skutkovo a
právne obdobných veciach rozhodujú inak. V tejto súvislosti odkázal na obdobné rozhodnutia Krajských
súdov. Zároveň namietal, že exekučný súd neprimerane zvýhodňoval povinného do takej miery, že
postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania. Mal za to, že exekučný
súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje práva priznané exekučným, titulom, ktorého účinky sa

zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora, resp. ho v celom rozsahu
zruší a vráti na ďalšie konanie.

4. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že žiadal, aby mu neboli súdom zasielané

žiadne písomnosti, nakoľko v tejto časti exekúcie nie je účastníkom konania.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

11. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností odvolací súd rozhodol v
rámci odvolacieho konania podľa § 64 CSP tak, že v konaní na strane oprávneného pokračuje s právnym
nástupcom zaniknutej spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45

869 464, a to spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:
47 967 692.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Vo vzťahu k námietkam uplatneným oprávneným v podanom odvolaní, ktorými namietal skutočnosť,
že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať platnosť rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dodáva,
že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval nielen oprávnenie,

aleajpovinnosťtaktopostupovaťzostranyexekučnéhosúdu.Odvolacísúd vtomtosmerepoukazujena
uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 podľa ktorého „pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom

vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných

telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.).“ (Obdobne porovnaj aj uznesenie NS SR
vo veci sp. zn. 6 Cdo 143/2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach sp. zn.
IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10
zo dňa 1.11.2011)

16. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako
keď rozhodcovskej zmluvy niet. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo

1/2012)

17. Zhodne s exekučným súdom odvolací uvádza, že právny vzťah medzi stranami sporu je
vzťahom spotrebiteľským, pričom na daný vzťah bolo potrebné aplikovať právne predpisy upravujúce
danú problematiku obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Takto dojednanú rozhodcovskú doložku v

predmetnej spotrebiteľskej zmluve je potrebné považovať za neprijateľnú, nakoľko táto je v rozpore s
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

18. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu zmluvnej predbežne formulovanej podmienky. Zmluvné

dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom
rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na
súdnu ochranu.

19. Rovnako odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni

tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému

konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“20. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby
na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby má
totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania

nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde čo vyplýva z ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní. Bez pochybností možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva
pred nezávislým súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 53
odsek 1 OZ považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú. Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi

povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie
exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd
totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade
s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom. Bez takejto platnej zmluvy majúcej, buď

formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (ustanovenie § 4 ods. 1 zák. č.
244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

21. Nemožno súhlasiť s oprávneným, že postupoval podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
(ďalej len „Zákona o bankách“). V zmysle uvedeného ustanovenie sú banky a pobočky zahraničných

bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom, ktorí sú spotrebitelia neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i)) budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak,
aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy.Bankaapobočkazahraničnejbankysúpripredloženínávrhunauzavretierozhodcovskejzmluvy

tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy,
resp. doložky na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

22. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany
spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať

preukázateľným spôsobom. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba
nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných
obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie
nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne.
V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak, čo do vyjednávacej

pozície aj čo do informovanosti, v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod
25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné). Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potrebné
konštatovať, že uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie. V predmetnom prípade však z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci procesu
uzatváraniazmluvydošloknaplneniuzákona,ažebysodbornoustarostlivosťoupríslušnýzamestnanec

banky najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere
dôkazné bremeno nesplnil.

23. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania,
ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu
ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Naopak, nanútenie rozhodcovskej zmluvy zo strany
veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi, je v rozpore s pávom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v
súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade
so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že exekučný súd postupoval
správne keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Vnútroštátnemu súdu prislúcha

určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle
článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
C-243/08 Pannon).25. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami.

26.Nazákladevyššieuvedenéhoodvolacísúdvzmysle§387ods.1aods.2CSPnapadnutéuznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdzuje.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).