Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204519
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8719204519.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov

senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C., B. XXXX/XX, zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o.,
Námestie sv. Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanej: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom
C., B. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. Miroslav Katunský, advokát, Advokátska kancelária JUDr. Miroslav
Katunský, JUDr. Milan Kuzma a spol., Floriánska 16, 040 01 Košice, IČO: 45 006 032, v konaní
o určenie spoluvlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
13C/22/2019-318 zo dňa 21.11.2023 takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na zmenu žaloby zamieta.

Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

III. Zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 13C/22/2019-98
zo dňa 2.4.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/22/2020-156 zo dňa

10.6.2020.

IV. ZrušujeneodkladnéopatrenienariadenéuznesenímOkresnéhosúduPopradč.k.13C/22/2019-262
zo dňa 21.10.2020.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k.ú. E., zapísané na LV č. XXXX, a to rodinný dom

súp. č. XXXX, postavený na parcele C-KN č. 774 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 274 m2,
pozemku registra C-KN č. 775 – záhrady o výmere 469 m2, pozemku registra E-KN č. 1000/5 – orná
pôda o výmere 93 m2 a pozemku registra E-KN č. 1001/3 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 94
m2 v podiele 1 v pomere k celku.Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.5.2013 uzavreli so žalovanou kúpnu zmluvu o prevode
vlastníctva k nehnuteľnostiam a zmluvu o zrušení vecného bremena, na základe ktorej žalobca previedol
svoj spoluvlastnícky podiel v 1 k uvedeným nehnuteľnostiam na žalovanú. K povoleniu vkladu došlo až

rozhodnutím pod č. V4409/2019 zo dňa 18.10.2019. Listom zo dňa 30.10.2019 podľa čl. V. bod 3 kúpnej
zmluvy žalobca od zmluvy odstúpil z dôvodu, že kúpna cena nebola zaplatená riadne a včas. Žalobca
poukázal na prebiehajúci spor na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 8C/65/2017, ktorého predmetom
je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, kde aj žalovaná v písomnom
vyjadrení konštatovala, že medzi stranami sporu bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorá nikdy nebola

zavkladovaná z dôvodu, že v lehote splatnosti nezaplatila kúpnu cenu.
Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že skutočne dňa 28.5.2013 strany sporu
uzatvorili kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. E. s tým,
že bolo dohodnuté, že žalovaná má žalobcovi uhradiť kúpnu cenu v sume 45.000 eur v splátkach, a to
tak, že suma 5.000 eur bude uhradená do 15 pracovných dní od podpisu zmluvy, suma 15.000 eur do
30.6.2013, suma 10.000 eur do 31.7.2013 a suma 15.000 eur do 31.8.2013.

V čl. V. v bode 3 si zmluvné strany dohodli možnosť žalobcu na odstúpenie od kúpnej zmluvy v prípade
nezaplatenia dohodnutej kúpnej ceny riadne a včas.
Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor pod č.
V4409/2019 zo dňa 18.10.2019.
Žalovaná uhradila kúpnu cenu dohodnutú v zmluve v piatich splátkach, a to dňa 28.10.2019 vo výške

28.000 eur, dňa 30.10.2019 vo výške 10.000 eur, dňa 21.10.2019 vo výške 5.000 eur, dňa 3.11.2019 vo
výške 1.000 eur a dňa 4.11.2019 vo výške 900 eur.
Žalobca odstúpil od kúpnopredajnej zmluvy listom zo dňa 31.10.2019 z dôvodu, že kúpna cena nebola
riadne zaplatená.
Žalovaná napadla neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy v konaní pod sp. zn. 12C/9/2020. V tomto

konaníprvoinštančnýsúdvspojenísrozsudkomodvolaciehosúduurčil,žeodstúpenieodkúpnejzmluvy
zo dňa 28.5.2013 spísanej dňa 31.10.2019, ktorým žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy o prevode
vlastníctva nehnuteľnosti a zmluvy o zrušení vecného bremena, je neplatný právny úkon. Rozsudok sa
stal právoplatným dňa 22.8.2023.
Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 136 ods. 1, 2 OZ, podľa § 588 OZ, podľa § 48 ods. 1,

2 OZ. Prvoinštančný súd vychádzajúc zo žaloby, kde žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnosti od odstúpenia od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny. Vyhodnotil, že pokiaľ bolo
v samostatnom konaní pod sp. zn. 12C/9/2020 rozhodnuté, že uvedené odstúpenie od zmluvy
je neplatné, potom otázka platnosti odstúpenia od zmluvy je vo vzťahu k predmetu tohto sporu
prejudiciálnou otázkou. Keďže o tejto prejudiciálnej otázke bolo rozhodnuté samostatným konaním, súd

je viazaný výrokom rozsudku a musí z tohto rozhodnutia vychádzať pri posudzovaní nároku žalobcu.
Neplatný právny úkon nie je spôsobilý vyvolať právne následky, ktoré s takýmto úkonom právny predpis
spája, a preto, ak je odstúpenie od zmluvy, ktoré urobil žalobca dňa 31.10.2019 neplatným právnym
úkonom, nemohli nastať ani právne následky vyplývajúce z ust. § 48 ods. 2 OZ. V dôsledku neplatného
odstúpenia od zmluvy nedošlo k zrušeniu kúpnej zmluvy. Nebola preto preukázaná okolnosť, že žalobca

spätne nadobudol spoluvlastnícky podiel v pomere 1 k nehnuteľnosti.
Prvoinštančný súd vyhodnotil aj námietky žalobcu vznesené v priebehu prvoinštančného konania.
Žalobca žiadal rozhodnúť o svojom práve za okolnosti, že síce odstúpenie od zmluvy je neplatné, ale
odstúpenieodzmluvynebolopotrebnéurobiť,pretoževlehote3rokovoduzavretiazmluvynebolpodaný
návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam na základe kúpnej zmluvy uzavretej stranami

sporu. Platí právna domnienka podľa § 47 ods. 2 OZ, v zmysle ktorej v takom prípade platí, že účastníci
od zmluvy odstúpili. Teda k zániku zmluvy došlo ex lege, a preto už žiadny ďalší úkon (odstúpenie od
zmluvy) podľa žalobcu nebol potrebný.
Ďalej žalobca namietal zrušenie zmluvy z dôvodu, že podľa § 518 OZ strany už nemajú záujem na plnení
podľa pôvodnej zmluvy.

Žalobca ďalej namietal platnosť pôvodnej kúpnej zmluvy, keď tvrdil, že táto zmluva je v rozpore s dobrými
mravmi, pretože v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalovaná a jej manžel nemali finančné prostriedky
na výplatu žalobcu. Od počiatku vedeli, že ho nemôžu vyplatiť.
Prvoinštančný súd uvedené námietky posúdil ako zmenu žaloby spočívajúcu v zmene skutočností
odôvodňujúcich nárok žalobcu, kedy nedochádza k zmene žalobného návrhu, ale menia sa skutkové

okolnosti odôvodňujúce nárok žalobcu. Žalobca pôvodne odôvodňoval žalobcu odstúpením od kúpnej
zmluvy v dôsledku čoho malo dôjsť k zrušeniu kúpnej zmluvy od počiatku, čím by sa navodil právny
stav pred uzatvorením kúpnej zmluvy, keď bol žalobca podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Na
pojednávaní dňa 21.11.2023 žalobca uviedol úplne iné skutočnosti odôvodňujúce jeho žalovaný nárokspočívajúce v okolnosti, že kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon, teda nebolo potrebné
ani od zmluvy odstúpiť. Prvoinštančný súd na návrh žalobcu podľa § 143 ods. 1 CSP zmenu žaloby
nepripustil, pretože výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej

žalobe,naviac,otázkapovinnostirozhodnúťštátnemuorgánupodľa§47ods.2Občianskehozákonníka,
ako bolo uvedené v konaní pod sp. zn. 12C/9/2020, nie je podmienkou platnosti a účinnosti zmluvy.
Návrhy na doplnenie dokazovania prvoinštančný súd nepovažoval za dôvodné vzhľadom na to, že
tieto návrhy sa dotýkali skutkových okolností, ktoré neodôvodňovali podanú žalobu, ale išlo o skutkové
okolnosti, ktoré ako nové v rámci konania pripustené neboli.

Preto prvoinštančný súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby v dôsledku neplatnosti
právneho úkonu odstúpenia od kúpnej zmluvy.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal náhradu trov konania
žalovanej v plnom rozsahu, pretože táto bola v celom rozsahu úspešná.
Prvoinštančný súd rozhodol aj o zrušení neodkladných opatrení, ktoré vo veci boli nariadené podľa §
335 ods. 1 CSP. Vydané uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zamietnutím žaloby vo veci

samej je zo zákona potrebné zrušiť.

3. Proti tomuto rozsudku v záikonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1
písm. b), f), h) CSP.
Uviedol, že spornou otázkou je vyriešenie konkurencie právneho názoru vyjadreného v rozhodnutiach

NS SR sp. n. 2Sžo/248/2010 a 2Cdo/124/2023 vo vzťahu k účinnosti § 47 OZ na zmluvy o prevode
nehnuteľností.
Žalobca a žalovaná sú súrodenci, nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu mali v podielovom
spoluvlastníctve, každý v 1. V roku 2013 sa dohodli, že žalovaná odkúpi od žalobcu za 45.000 eur jeho
podiel. Žalovaná počas lehoty na výplatu kúpnej ceny oznámila žalobcovi, že nemá dostatok finančných

prostriedkov na výplatu. Preto sa súrodenci dohodli ústne, že od zmluvy odstupujú a nikto nepodal návrh
na vklad vlastníckeho práva. Žalobca na písomnom odstúpení od zmluvy netrval, lebo bol v dobrej viere,
že ak sa nepodá návrh na vklad, je to dôkaz toho, že od zmluvy odstúpili.
V roku 2017 žalobca oslovil žalovanú na vyriešenie ich spoluvlastníctva novým vyporiadaním, kedy
žalobca požadoval od žalovanej 74.000 euro. Následne žalovaná podala v roku 2019 návrh na vklad

vlastníckeho práva zmluvy uzatvorenej v roku 2013 s tým, že žalobcu a jeho rodinu odhlásila z trvalého
pobytu a vypla mu elektrinu a plyn. Začala uhrádzať postupne kúpnu cenu na účet žalobcu. Následne
žalobca písomne zaslal žalovanej odstúpenie od zmluvy.
V priebehu celého sporu medzi stranami ako súrodencami bolo vedené konanie o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 8C/65/2017, ktoré konanie

je toho času prerušené. Ďalšie konanie je konanie, ktoré je predmetom tohto sporu, a to pod sp. zn.
13C/22/2019, kde žalobca podal žalobu o určenie vlastníckeho práva (pozn. odv. súdu – tento spor).
Tretie konanie je vedené pod sp. zn. 12C/9/2020, kde bola podaná žaloba o neplatnosť odstúpenia
od zmluvy, kde konanie bolo skončené tak, že bolo rozhodnuté, že odstúpenie od zmluvy je neplatné.
Rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom.

Zmätok v prejednávaných veciach podľa žalobcu nastal vtedy, keď odvolací súd vo veci 12C/9/2020
vo veci rozhodol, aj keď mal dať prednosť rozhodnutiu vo veci 13C/22/2019, ktoré začalo skôr.
Konanie 12C/9/2020 začalo až následne, pričom v konaní 13C/22/2019 o určenie vlastníckeho práva
ako prejudiciálna otázka sa rieši otázka platnosti odstúpenia od zmluvy, čo je nakoniec meritórnou
otázkou v konaní 12C/9/2020. Tento postup odvolacieho súdu, ktorý dal prednosť rozhodnutiu vo veci

12C/9/2020predkonanímvoveci13C/22/2019mázanásledok,ževoveci12C/9/2020nastalaprekážka
litispendencie, pričom v obidvoch veciach sa riešila úplne identická právna otázka. Správny postup podľa
žalobcu mal byť zachovaný ten, že konanie 12C/9/2020 sa malo zastaviť z dôvodu, že presne tá istá
otázka sa prejudiciálne riešila vo veci 13C/22/2019. Vzhľadom na to, že konanie, ktoré začalo neskôr, sa
skončilo skôr ako konanie v tejto veci, ktoré sa začalo oproti konaniu 12C/9/2020 skôr, žalobca v konaní

13C/22/2019 (tento sporu) musel reagovať na tento stav tak, že na pojednávaní nemohol zotrvať na
pôvodnom odôvodnení žaloby, pretože prejudiciálna otázka, ktorá mala byť predmetom konania vo veci
13C/22/2019, sa vyriešila vo veci 12C/9/2020 a vyriešením tejto otázky je súd viazaný. Preto zmenil
odôvodnenie žaloby, právnu kvalifikáciu žaloby pri zachovaní pôvodného petitu tak, že kvôli domnienke
odstúpenia od zmluvy podľa § 47 OZ nebolo potrebné vykonávať odstúpenie od zmluvy, pretože zmluva

sa zrušila ex lege. V takom prípade sa žalobca stal vlastníkom nehnuteľností. Žalobca tvrdí, že uvedené
predstavuje zmena právneho tvrdenia žaloby, nie skutkového tvrdenia, na základe ktorého si uplatňuje
svoj nárok. Petit zostáva zachovaný.Na pojednávaní prvoinštančný súd zamietol návrh na pripustenie zmeny právnej kvalifikácie žaloby
odôvodňujúc to hospodárnosťou konania s tým, že súd by musel vykonať úplne nové a odlišné
dôkazy. S týmto záverom žalobcu nesúhlasil. Vo veci 13C/22/2019 tak sa musel vysporiadať s novou

procesnou situáciou, ktorá nastala právoplatnosťou rozhodnutia vo veci 12C/9/2020 s tým, že v tejto
veci (12C/9/2020) súd skúmal výlučne platnosť odstúpenia od zmluvy, ale neskúmal zrušenie zmluvy ex
lege podľa § 47 Občianskeho zákonníka. Táto otázka nebola predmetom konania.
Žalobca trval na tom, aby súd pripustil návrh na zmenu odôvodnenia žaloby, a to preto, že podľa § 47
OZ aplikovateľné na scudzovanie nehnuteľnosti je dôvodom pre to, že pokiaľ nie je podaný návrh na

zápis do katastra nehnuteľností, platí, že po troch rokoch zmluva ex lege zanikne a právny stav ostáva
vo vzťahu k vlastníctvu nehnuteľnosti nezmenený. Žalobca poukázal na rozpornosť riešení tejto otázky
dovolacím súdom, kedy existujú právne názory vyšších súdnych autorít, ktoré presadzujú názor ex lege
zániku zmluvy a iné tvrdia, že ust. § 47 OZ sa na prevody nehnuteľností nevzťahuje. Prevažuje však
právny názor podľa analýzy žalobcu, podľa ktorého sa ust. § 47 OZ vzťahuje na prevody nehnuteľností.
V prospech žalobcu prevažujú neskoršie vydané rozhodnutia. Ak by totiž mal platiť prvotný názor

uvedený v rozhodnutí 2Cdo/184/2005, potom by bolo možné prevod vecného práva zavkladovať aj po
20, 30 alebo aj po 100 rokoch od uzavretia zmluvy. Takýto výklad je absurdný. Právna istota by sa tak
stala úplne iluzórnou. Žalobca ako odvolateľ sa preto obracia na odvolací súd, aby sa touto právnou
otázkou zapodieval, vysporiadal sa s judikatúrou, ktorá bude vo vzťahu k rozhodnutiu konkurujúca.
Ďalej žalobca žiadal, aby odvolací súd odvolacie konanie prerušil do skončenia dovolacieho konania vo

veci 12C/9/2020, kde dovolanie podal žalobca. Je dôvodné prerušiť toto konanie, aby existovala právna
istota, že celé konanie nezačne odznova, čo je v úplnom rozpore so zásadou právnej istoty a so zásadou
hospodárnosti konania.
Ďalej žalobca vo veci žiadal vykonať odvolacie pojednávanie vzhľadom na procesné pochybenia
nižšieho súdu, aby si odvolací súd vypočul strany sporu osobne a tak si urobil vlastný úsudok

aoskutkovomaprávnomstave.Prežalovanéhoaprejehorodinuideoúplnezásadnúvec,ostrechunad
hlavou. Chcel by preto v plnom rozsahu uplatniť svoje procesné práva aj svojou osobnou účasťou pred
odvolacím súdom. Žiadal, aby odvolací súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinami tvoriacimi
obsah spisu, ako aj spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/9/2020 na pojednávaní.

4.Kodvolaniuzaujalapísomnéstanoviskožalovaná.Žalovanávovyjadreníuviedla,žerozhodnutiesúdu
prvej inštancie je vecne i právne správne. Žalobca neoznačil žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by
odvolací súd mohol rozhodnúť tak, ako navrhuje. Žalovaná sa stotožnila s rozhodnutím prvoinštančného
súdu vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Súhlasila s odôvodnením tohto
rozhodnutia prvoinštančným súdom, keď pripustenie zmeny aj žalovaná považuje za nehospodárne. Zo

skutkového hľadiska nie je medzi stranami sporná žiadna podstatná okolnosť. Poukázala na rozhodnutie
dovolacieho súdu v súvislosti s pripustením zmeny žaloby, kde sa priorizuje hospodárnosť konania.
Uviedla, že žalobca žiadal v priebehu prvoinštančného konania pripustiť zmenu žaloby nielen kvôli
aplikácii § 47 OZ, ale aj kvôli ust. § 518 OZ a tiež kvôli § 39 OZ, kedy súd túto zmenu žaloby nepripustil.
Zmena žaloby sa týkala zmeny celku žaloby, čo by si vyžadovalo ďalšie nové rozsiahle dokazovanie,

ktoré samotný žaloba v záverečnej reči navrhol.
Ust. § 518 OZ a § 47 OZ sa zaoberal prvoinštančný súd už v konaní 12C/9/2020 a odvolací súd vo
veci 9Co/48/2022, kde vyplýva, že nepodanie návrhu na vklad od 3 rokov od uzavretia zmluvy nemá za
následok právnu fikciu odstúpenia od zmluvy.
Konanie žalovanej spočívajúce v podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva nie je v rozpore s ust. § 39

OZ a nemôže mať za následok neplatnosť právneho úkonu.
Žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Žiadala, aby odvolací súd zamietol
návrh na prerušenie konania podľa návrhu žalobcu.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že vo vyjadrení sa nenachádza žiadna skutková

ani právna argumentácia, ktorá by nebola vyvrátená odvolaním. Preto sa k vyjadreniu žalovanej
nevyjadruje a zotrváva na odvolacích dôvodoch.

6. Žalovaná zaujala stanovisko k tomuto podaniu žalobcu a uviedla, že zotrváva na svojich tvrdenia vo
vyjadrení k odvolaniu, z ktorých je zrejmé, že odvolanie žalobcu je evidentne nedôvodné.

7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.8. Žalobca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd pripustil zmenu žaloby tak, ako zmenu navrhol na
pojednávaní dňa 21.11.2023, keď pri nezmenenom petite žaloby žiadal súd, aby rozhodol, že žalobca

je spoluvlastníkom nehnuteľností tvoriacich predmet konania v dôsledku zrušenia kúpnej zmluvy zo dňa
28.5.2013 ex lege podľa § 47 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 371 CSP platí, že žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca v žalobe žiadal určiť, že je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. E. z dôvodu, že od kúpnej zmluvy

uzatvorenej so žalovanou dňa 28.5.2013 odstúpil listom z 30.10.2019, pretože žalovaná nezaplatila
kúpnu cenu.
Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.
Žalobca v priebehu prvoinštančného konania trval na žalobe, kde pravdivo a úplne opísal rozhodujúce

skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoje právo, čo predstavuje samotný základ žaloby. Opísal okolnosti,
ktoré ho viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Súd je viazaný petitom žaloby a po obsahovej stránke
je potrebné tento petit vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd preto musí skúmať
celý obsah podanej žaloby, nielen samotný petit, teda návrh.
Podľa § 140 ods. 1, 2 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo, alebo uplatňuje

iné právo, prípadne ide o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených
v žalobe.
Žalobca na pojednávaní pred prvoinštančným súdom dňa 21.11.2023 skutkovo rozšíril svoju žalobu
tak, že okrem tvrdení o odstúpení od kúpnopredajnej zmluvy uvedených v žalobe dôvodom zachovania
spoluvlastníckeho práva žalobcu je zrušenie kúpnej zmluvy zo dňa 28.5.2013 ex lege podľa § 47 OZ,

navyše aj podľa § 518 OZ a súčasne aj z dôvodu, že táto zmluva bola uzatvorená v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 39 OZ pre nepoctivý úmysel kupujúcej.
Prvoinštančný súd túto zmenu žaloby na pojednávaní dňa 21.11.2023 nepripustil, čo bližšie odôvodnil
v písomnom vyhotovení rozsudku.
V odvolacom konaní žalobca žiadal pripustiť zmenu žaloby už len z dôvodu zániku kúpnej zmluvy ex

lege v súlade s ust. § 47 Občianskeho zákonníka tvrdiac, že táto zmena sa týka len právnej kvalifikácie
žaloby pri zachovaní pôvodného petitu.
Žalobca zmenu žaloby opiera o presne tie isté okolnosti, ktoré boli predmetom preskúmania
prvoinštančnýmsúdomprirozhodovaníozmenežalobynapojednávanídňa21.11.2023.Užlensamotná
tátookolnosťmázprocesnéhohľadiskacharaktervecirozhodnutej,pretožemedzičasomodrozhodnutia

prvoinštančného súdu o nepripustení zmeny žaloby a rozhodovania odvolacieho súdu o zmene žaloby
nedošlo k žiadnej inej zmene vo vzťahu k skutkovým okolnostiam tvrdeným žalobcom, týkajúcich sa
dôvodov zániku zmluvy podľa § 47 Občianskeho zákonníka, o ktorých už bolo pôvodne rozhodnuté.
Žalobca svoj zmenený nárok ešte v prvoinštančnom konaní odôvodňoval novými skutočnosťami, ktoré
neboli uvedené pri podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva. Tak, ako v odvolaní uvádza žalobca,

je prípustné, vzhľadom na odbornú literatúru venujúcu sa tejto zmene odôvodnenia žaloby, že ide
o zmenu právnej kvalifikácie, ktorá však v konečnom dôsledku vedie k zmene skutkového stavu. Zmena
skutkovéhostavuoprotižalobnémunávrhumenískutkovéokolnostiodôvodňujúceuplatneniežalobného
nároku uvedeného v petite, ktorý ostáva nezmenený.
Odvolací súd procesné správanie žalobcu pred prvoinštančným súdom posudzuje ako procesnú reakciu

na situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s vyvíjajúcim sa predmetom sporu, keď do žaloby žalobca uviedol
len tie okolnosti, ktoré považoval sám za dôležité, pričom neuviedol okolnosti, ktoré „si nechával pre
prípad neúspešného vývoja v spore“ na prípadnú dispozíciu so žalobou. Postup prvoinštančného súdu
bol v tomto rozsahu správny, nie je možné prvoinštančnému súdu nič vyčítať.
Keďže už raz o rovnakej, resp. totožnej zmene bolo prvoinštančným súdom rozhodované a naviac

v odvolacom konaní zmena žaloby nie je možná, nebolo možné zo strany odvolacieho súdu pripustiť
takúto zmenu skutkových okolností, ktoré by mali za následok zrušenie rozhodnutia prvoinštančného
súdu a vrátenie veci na opätovné prejednanie s tým, že takýto postup by odporoval účelu civilného
sporového konania, ktorým je poskytnutie rýchlej, efektívnej a spravodlivej ochrany ohrozeným
a porušeným právam a zabezpečiť právnu istotu strán sporu.

Preto odvolací súd návrhu žalobcu na zmenu žaloby nevyhovel a tento zamietol.

9. Žalobca v odvolaní žiadal prerušiť konanie v prejednávanej veci pod sp. zn. 13C/22/2019 do
rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní vo veci sp. zn. 12C/9/2020.Odvolací súd zistil, že vo veci sp. zn. 12C/9/2020 bolo prvoinštančným súdom skúmané, či odstúpenie
od kúpnej zmluvy zo dňa 28.5.2013 je platným právnym úkonom alebo neplatným právnym úkonom.
Rozsudkom prvoinštančného súdu č.k. 12C/9/2020-245 zo dňa 28.2.2022 bolo určené, že toto

odstúpenie je neplatným právnym úkonom. Rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 9Co/48/2022-376 zo dňa
27.6.2023 prvoinštančný rozsudok bol potvrdený. Tento rozsudok prejudiciálne posudzoval otázku, od
ktorej skutkovo žalobca v tejto veci pod sp. zn. 13C/22/2019 odvodzuje svoj nárok na určenie svojho
vlastníckeho práva. Otázka, ktorá bola vyriešená v prejudiciálnom konaní, je otázkou, ktorá je pre súd
vprejednávanejvecivyriešenáprávoplatneajeotázkou,naktorúmusísúdvkonanísp.zn.13C/22/2019

prihliadať.
Žalobca v odvolaní navrhol prerušiť konanie podľa § 164 CSP z fakultatívnych dôvodov, keď považoval
výsledok dovolacieho konania pre účely rozhodnutia o svojom odvolaní za zásadné.
Odvolací súd preskúmal uvedené dôvody fakultatívneho prerušenia konania a dospel k záveru, že takéto
dôvody prerušenia konania neexistujú. Otázka, ktorá je dôležitá pre rozhodnutie v prejednávanej veci
a skutkovo je opísaná aj v žalobe ako dôvod tvrdeného práva, bola už právoplatne vyriešená. Otázka

podania mimoriadneho opravného prostriedku nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia o prejudiciálnej
otázke o platnosti či neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Prerušenie konania nie je pre odvolací súd
a samotné odvolacie konanie nevyhnutné, aj v tomto prípade tak, ako to bolo v prvoinštančnom konaní,
je rozhodujúcim hľadiskom zásada hospodárnosti konania. Prerušenie konania by bez vážneho dôvodu
spôsobilo oddialenie rozhodnutia súdu a zbytočné prieťahy. Ani záujem na spravodlivom rozhodnutí vo

veci v prípade, pokiaľ by nastala situácia, že dovolací súd rozhodnutie odvolacieho či prvoinštančného
súdu o prejudiciálnom konaní zruší, nie je otázkou, ktorá by prevážila nad rýchlym a hospodárnym
rozhodnutím v prejednávanej veci už aj s poukazom na okolnosť, že sám žalobca v priebehu celého
konania za principiálnu otázku určujúcu svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti nepovažuje odstúpenie
od kúpnopredajnej zmluvy, hoci takto skutkovo odôvodnil žalobu, ale svoje vlastnícke právo odvodzuje

od straty účinnosti kúpnopredajnej zmluvy podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípadne okolnosti
vyplývajúcej z § 518 alebo § 39 Občianskeho zákonníka, ktoré boli okolnosti dôležité pre rozhodnutie
ozmenežalobyvprvoinštančnomkonaní;špeciálnevovzťahukodvolaciemukonaniu§47Občianskeho
zákonníka, ktorý je pre žalobcu principiálny a ktorý je základným argumentom odvolania žalobcu,
hoci prvoinštančný súd sa bližšie okolnosťami neplatnosti zmluvy podľa § 47 Občianskeho zákonníka

nezaoberal, pretože táto otázka bola riešená v prejudiciálnom konaní. Preto odvolací súd nepovažoval
za dôležité prerušiť toto konanie a návrh žalobcu zamietol.

10. Žalobca ako ďalší odvolací argument uviedol, že žiada, aby odvolací súd na odvolacom pojednávaní
vykonal dokazovanie listinami, ktoré považuje žalobca za dôležité.

Podľa § 383 CSP platí, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
Podľa § 384 ods. 1 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.
Podľa § 384 ods. 2 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov

navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla.
Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.
Podľa § 384 ods. 4 CSP aj bez návrhu môže odvolací súd vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky.
Odvolací súd preskúmal uvedený odvolací dôvod a dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné

odvolaniu žalobcu vyhovieť, pretože skutkové dôvody tak, ako ich zistil prvoinštančný súd, viažuce
sa k uplatnenému nároku žalobou, sú zistené správne a nie sú sporné. Všetky ostatné dôvody, ktoré
žiadal vo veci preukázať žalobca, a to najmä v súvislosti s iným spôsobom zániku kúpnopredajnej
zmluvy, neboli predmetom prvoinštančného dokazovania z dôvodu hospodárnosti a nebol dôvod, aby
na tieto okolnosti vykonal dokazovanie odvolací súd a odvolací súd aby sa týmito okolnosťami

zaoberal ako podstatnými. Ide o okolnosti, ktoré by v svojej podstate predlžovali priebeh konania
a predstavovali by v odvolacom konaní novoty, majúce vplyv na správnosť rozhodnutia prvoinštančného
súdu. Prvoinštančný súd vo veci konal a vykonal dokazovanie v rozsahu tak, ako to uviedol žalobca
v žalobe a zmena žaloby tak, ako už bolo vyššie uvedené z pohľadu aj odvolacieho súdu žalobcom,
predstavuje určité úpravy podľa procesného vývoja sporu v neprospech žalobcu. Preto niet dôvodu, aby

odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie v prospech žalobcu na okolnosti, ktoré
v odvolacom konaní odvolací súd v rámci koncentrácie konania nemôže zohľadniť. Týmto postupom by
zvýhodnilprocesnépostaveniežalobcudotakejmiery,žebyžalovanejstraneodňalprávonaspravodlivé
súdne konanie, najmä právo na kontradiktórne konanie.11. Námietka žalobcu v súvislosti so skorším rozhodnutím konania pod sp. zn. 12C/9/2020 oproti
prejednávanej veci pod sp. zn. 13C/22/2019 je taktiež otázkou procesnej ekonómie, keď pôvodné

konanie sp. zn. 13C/22/2019 a samotné odstúpenie od zmluvy vyvolalo potrebu zo strany žalovanej,
v postavení žalobkyne brániť sa úkonu žalobcu, ktorý sa domáhal svojich práv a žalobkyňa taktiež
považovala za potrebné na svoju obranu iniciovať sporové konanie, ktoré by posúdilo platnosť či
neplatnosťodstúpeniaodzmluvy.Rozhodnutieoplatnostiodstúpeniaodzmluvyjemedzistranamisporu
záväzné, preto záväznosť tohto rozhodnutia má zásadný vplyv na prejednávanú vec, kde jednoznačne

bolo v dôsledku neplatného odstúpenia od zmluvy rozhodnuté o prejednávanej žalobe tak, že žalobcove
tvrdené právo nemôže byť súdnym rozhodnutím chránené.

12. Pokiaľ žalobca žiadal odvolací súd zaujať stanovisko k rozhodnutiam dovolacieho a odvolacieho
súdu v účinkoch aplikácie § 47 OZ v prejednávanej veci, je potrebné uviesť, že otázka platnosti
a účinnosti kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nebol vykonaný v zákonnej lehote nebol predmetom

tohto sporu. Touto otázkou sa zaoberal súd vo veci sp. zn. 12C/9/2020, na ktoré závery odvolací súd
poukazuje.
Len celkom na záver, odvolací súd si všimol v odvolaní žalobcom ako odvolateľom nesprávne procesné
označovanie svojho postavenia v spore. Uvedené však nepovažoval za chybu odvolania, ale len ako
zrejmú nesprávnosť, ktorá vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a obsah odvolania nemá vplyv na

potrebu jeho meritórneho prejednania.

13. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd priznal v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).