Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Pc/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320200553
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8320200553.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., zast.: JUDr. Michal Dribňák, advokát, Kpt. Nálepku
440, 068 01 Medzilaborce, IČO: 37 884 964, proti odporcovi: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.
XXX/XX, G., zast.: AK NOVIKMEC s.r.o., Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 868 701 za
účasti maloletých detí: D. B., nar. XX.XX.XXXX a H. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Humenné, v konaní o určenie otcovstva spojeného s konaním
o úprave rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že odporca D. E., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletej D. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletej

H. B., nar. XX.XX.XXXX matke A. B., nar. XX.XX.XXXX.

II. Súd zveruje maloletú D. B. a maloletú H. B. do osobnej starostlivosti matky – navrhovateľky, ktorá ich
bude zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Súd neupravuje styk odporcu s maloletou D. B. a maloletou H. B..

IV. Odporca je povinný prispievať na výživu maloletej D. B. a maloletej H. B. každej z nich sumou po
80,- Eur mesačne vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca, ktoré je povinný platiť k rukám matky a to
s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd priznáva navrhovateľke vo vzťahu k odporcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.

VI. Súd priznáva štátu vo vzťahu k odporcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 14.02.2020 sa domáhala určenia otcovstva zo strany
odporcu k svojim maloletým deťom D. B., nar. XX.XX.XXXX a H. B., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň žiadala
o úpravu rodičovských práv a povinností odporcu k maloletým deťom.

2. Návrh odôvodnila tým, že dňa 14.01.2013 sa jej a odporcovi narodila dcéra D.. Odporca k nej neuznal

otcovstvo, nakoľko v čase narodenia dcéry D. bol ešte maloletým. Neboli nikdy zosobášení. Žili v
spoločnej domácnosti striedavo, raz oddelene, raz spolu. Keď boli spolu, tak bývali na B. č. XX, C.. Z ich
vzťahu sa narodilo ďalšie dieťa: H., nar. XX.XX.XXXX. V roku 2018 sa rozišli natrvalo. Od vtedy nebol na
B., ani sa o mal. deti nezaujíma. Na ich výživu neprispel žiadnou finančnou čiastkou, ani im nič neposlal.Stará matka z otcovej strany im doniesla bábiky asi pred pol rokom. Požiadala ho, aby prišiel na matriku
podpísať otcovstvo. Prisľúbil mi, že príde na matriku, ale do dnešného dňa tak neurobil.
Počas trvania vzťahu ani po skončení nemala žiadnu inú známosť okrem domnelého otca, nemala s

nikým iným pohlavný styk. Obaja s domnelým otcom vedia, že otcom môže byť a výlučne je domnelý
otec.
Doteraz domnelý otec sľuboval, že pôjde na matriku podpísať otcovstvo k mal. deťom, ale do dnešného
dňa tak neučinil a preto je nútená podať tento návrh. Sama vychováva 3 mal. deti. Je zamestnaná
vo firme I., H.. C.. Jej mesačný príjem je 350 eur. Z tunajšieho úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Humenné poberá prídavky na deti vo výške 73,02 eur mesačne. Iný príjem nemá.
Má ešte ďalšiu dcéru maloletú D. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorej je taktiež otcom odporca.
Mal. D. navštevuje nultý ročník Základnej školy na B.. Kupuje jej nové oblečenie, zošity, pracovné
pomôcky,prezuvky,novúobuv,hygienudomaajdoškoly.Vškolechodínaobedy.Platíjezaobedy15,00
eur. Chodí aj do družiny začo platí 5,00 eur. Do triedneho fondu platila 4,00 eur. Za rôzne vystúpenia,
alebo školské výlety má výdavky (návšteva kaštieľa, karneval, Mikuláš, návšteva vystúpenia v MsKs),

všetko hradí ona a je to cca 10 eur. Za pracovné pomôcky, prezuvky, úbor na telesnú, hygienické
vrecúško a tašku ma vyjde v priemere na 20 eur mesačne. Mal D. trpí mentálnou retardáciou ľahkého
stupňa s výraznými poruchami správania. Od malička s ňou navštevuje detskú neurologičku A. J., A.
K. aj B. H.. Kupuje jej rôzne lieky, sirupy, vitamíny. Platí aj za vyšetrenia. Výdavky na jej zdravotnú
starostlivosť činia okolo 40 eur mesačne. Stravu a obuv jej platí iba ona.

Mal. H. navštevuje Materskú školu na B.. Tiež v škôlke chodí na obedy. Platí jej za obedy 15 eur. Do
triedneho fondu platila 4 eur. Tiež chodia na rôzne školské podujatia a vystúpenia a všetko platí iba ona.
Uhrádza je aj lieky, nové oblečenie, stravu a obuv.

3. V danej veci súd ustanovil maloletým deťom za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí

a rodiny Humenné a nariadil znalecké dokazovanie za účelom vypracovania znaleckého posudku
z odboru Genetika, odvetvie Analýza DNA, genetika človeka, ktorým poveril znalkyňu prof. L. D. M., B..

4. Z obsahu rodného listu maloletej D. B. vyplýva, že maloletá D. B. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v C.
matke A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pričom otec v rodnom liste nie je vedený.

Z obsahu rodného listu maloletej H. B. vyplýva, že maloletá H. B. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v C.
matke A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pričom otec v rodnom liste nie je vedený.

5. Dňa 16.09.2024 bol tunajšiemu súdu doručený vypracovaný znalecký posudok č. 13/2024

vypracovaný znalkyňou prof. L. D. M., B..
V Závere č. 1 znaleckého posudku, je uvedené, že na základe porovnania DNA profilov nie je
možné vylúčiť otcovstvo D. E.. Pravdepodobnosť otcovstva, vypočítaná na základe údajov o frekvencii
vyšetrovaných znakov v našej populácii má číselnú hodnotu W=99,9999%. Kombinovaný paternitný
index CPI dosiahol hodnotu XXX XXX XXX XXX,XXX. Otcovstvo D. E., nar. XX.XX.XXXX k maloletej

D. B., nar. XX.XX.XXXX, matke A. B., narodenej XX.XX.XXXX možno preto pokladať za prakticky
dokázané. V zdôvodnení záveru je uvedené, že pri porovnaní genetických znakov maloletého dieťaťa
D. B. a pravdepodobného otca D. E. bola zistená zhoda vo všetkých 16-tich testovaných genetických
systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k maloletej D. B. potvrdené.
V Závere č. 2 znaleckého posudku, je uvedené, že na základe porovnania DNA profilov nie je

možné vylúčiť otcovstvo D. E.. Pravdepodobnosť otcovstva, vypočítaná na základe údajov o frekvencii
vyšetrovaných znakov v našej populácii má číselnú hodnotu W=99,9999%. Kombinovaný paternitný
index CPI dosiahol hodnotu XXX XXX XXX XXX,XXX. Otcovstvo D. E., nar. XX.XX.XXXX k maloletej
H. B., nar. XX.XX.XXXX, matke A. B., narodenej XX.XX.XXXX možno preto pokladať za prakticky
dokázané. V zdôvodnení záveru je uvedené, že pri porovnaní genetických znakov maloletého dieťaťa

H. B. a pravdepodobného otca D. E. bola zistená zhoda vo všetkých 16-tich testovaných genetických
systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k maloletej H. B. potvrdené.

6. K znaleckému posudku sa mali účastníci možnosť vyjadriť sa. Navrhovateľka aj kolízny opatrovník
maloletých detí súhlasili so závermi znaleckého posudku. Odporca sa k znaleckému posudku nevyjadril.

7. Na pojednávaní dňa 18.11.2024 navrhovateľka uviedla, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu.
Navrhla, aby súd návrhu vyhovel a určil otcovstvo odporcu k maloletým a zároveň navrhla, aby súd
upravil úpravu pomerov odporcu k maloletým deťom tak, aby tieto maloleté deti boli zverené do jejosobnej starostlivosti a aby súd zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletým deťom sumou 80 eur
mesačne každému z nich, a to s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň poukázala na to,
že znaleckým posudkom č. 13/2024 bolo dokázané a potvrdené otcovstvo odporcu k maloletým deťom.

Žije spolu so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome na B. č. domu XX a prispieva rodičom 32 eur mesačne
na vodu, 35 eur mesačne na elektrinu a 15 eur mesačne na internet. Okrem týchto výdavkov má
výdavky súvisiace s ošatením maloletých detí, stravovaním a ďalšími výdavkami súvisiace so školskými
pomôckami.

8.Odporcauviedol,žesúhlasístým,abybolurčenýzaotcapremaloletédeti.Zároveňsúhlasilstým,aby
tieto maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Nesúhlasil však s vyživovacou
povinnosťou tak ako to navrhla navrhovateľka, a to s odôvodnením, že je momentálne bez zamestnania,
nemá žiaden príjem a nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi, a preto navrhol, aby výživné bolo určené
pre obidve deti vo výške minimálneho výživného, teda 30% zo sumy životného minima.
Jeho osobná situácia je taká, že je slobodný, ale má priateľku v Českej republike s tým, že sa im narodil

dňa XX.XX.XXXX syn D. N., ale nie je zapísaný ako otec maloletého v rodnom liste. Pracoval v Českej
republike vo firme O. XX P. P. s tým, že tam už nepracuje asi 2 mesiace a je vedený na Úrade práce
ako uchádzač o zamestnanie. Od 06.10.2023 kedy ukončil pracovný pomer vo firme P. v Čechách do
04.10.2024 kedy bol zaevidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie
nebol nikde zamestnaný a hľadal si prácu.

9. Kolízny opatrovník uviedol, že navrhovateľke sa dňa XX.X.XXXX narodil A. B. s tým, že navrhovateľka
teraz poberá rodičovský príspevok vo výške 345 eur mesačne a okrem toho poberá rodinné prídavky na
štyri deti spolu vo výške 240 eur mesačne. K odporcovi uviedol, že v inom konaní cestou dožiadaného
súdu v Moste bol vypočutý štatutárny zástupca firmy NO XX P. P., ktorej vypovedal, že odporca bol

zamestnaný v tejto firme od XX.XX.XXXX, a to do XX.XX.XXXX, taktiež uviedol, že v tejto firme bola
zistená krádež, ktorej sa mal dopustiť odporca, a preto bol s ním ukončený pracovný pomer. Odporca
vykonával rôzne výkopové práce, teda odporca je schopný vykonávať akékoľvek stavebné práce s tým,
že má základné vzdelanie. Zotrval na tom, aby súd určil otcovstvo zo strany odporcu k maloletým deťom,
ktoré sú predmetom tohto konania, pretože toto vyplýva zo znaleckého dokazovania a účastníci konania

mali dostatok času na to, aby túto záležitosť vybavili na matrike sami.

10. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne.

11. Podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), s konaním

o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive
maloletého.

12. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR), záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a

posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa ,b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity

osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny.

13. Podľa § 36 ods.1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť

o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia §24,§25 a 26. sa použijú primerane.

14. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4, 5 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená
súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo

pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

15. Podľa § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví
styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

16. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej

povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 62 ods. 1,2, 3, 4, 5, 6 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak
je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

18. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 94 ods.1 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

20. Podľa § 94 ods.2 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

21. Predmetom tohto konania bol návrh na určenie otcovstva zo strany odporcu k maloletým deťom D.

B., nar. XX.XX.XXXX a H. B., nar. XX.XX.XXXX, narodeným navrhovateľke.

22.Zozáverovznaleckéhoposudkupredloženéhovkonaníč.13/2024možnootcovstvoodporcukobom
maloletým deťom považovať za prakticky dokázané, pretože pri porovnaní genetických znakov bola
zistená zhoda vo všetkých 16-tich testovaných genetických systémoch pri oboch maloletých deťoch.

23. Odporca na pojednávaní súhlasil s tým, že je otcom maloletých detí.24. Z týchto dôvodov súd návrhu vyhovel a určil odporcu za otca maloletým detí D. B., nar. XX.XX.XXXX
a H. B., nar. XX.XX.XXXX, narodeným navrhovateľke. Súd dodáva, že aj keď odporca súhlasil s tým, že
je otcom maloletých detí, súd nezastavil konanie v zmysle § 109 CMP, nakoľko navrhovateľka aj odporca

malidostatokčasuoddoručeniaznaleckéhoposudkuakoajodprvéhopojednávaniadodňarozhodnutia
na vyriešenie tejto situácie a zapísanie odporcu do rodných listov maloletých detí, avšak k tomu nedošlo,
preto súd aj z dôvodu právnej istoty a v prospech maloletých detí určil súdnym rozhodnutím odporcu
za otca maloletých detí.

25. S konaním o určenie otcovstva je obligatórne spojené aj konanie o úpravu rodičovských práv
a povinností.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy navrhovateľka a odporca nežijú v
spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne navrhovateľka. Súd vzhľadom
na takto zistený skutkový stav mal za to, že je v záujme maloletých detí, aby maloleté deti mali

zachovanú kontinuálnosť výchovného prostredia, a preto zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti
navrhovateľke. Takáto úprava zverenia je zároveň v súlade s návrhom navrhovateľky, odporúčaním
kolízneho opatrovníka a otec v priebehu konania neprejavil najmenší záujem o to, aby boli maloleté deti
zverené do jeho osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti.

27. Nakoľko sa otec o maloleté deti dostatočne nezaujíma, dlhodobo sa zdržiava mimo územia
Slovenskej republiky, súd považuje za potrebné, aby právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich
majetokmalamatka.Tedaabynezáujem,pasivitaaneprítomnosťotcanebolaprekážkouprizastupovaní
maloletých detí a správe ich majetku.

28. O neupravení styku otca s maloletými súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, z dôvodu, že
navrhovateľka stretávaniu odporcu s maloletými deťmi nebráni a odporca o presne vymedzenú úpravu
styku neprejavil záujem.

29. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií

uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta ZoR, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletých
detí a možností, schopností majetkových pomerov otca. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria
nielen potreby základné (stravovanie, ošatenie, hygiena a pod.), ale aj potreby prispievajúce k rozvoju
osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, to všetko
primerané veku.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá D. má takmer 12 rokov, navštevuje základnú školu.
Maloletá trpí mentálnou retardáciou ľahkého stupňa s výraznými poruchami správania. Navštevuje
detskú neurologickú ambulanciu. Maloletá H. má 10 rokov, navštevuje prvý stupeň základnej školy.
Maloleté deti sa stravujú aj v školskej jedálni.

30. Matka toho času poberá rodinné prídavky na 4 maloleté deti (D. XXXX, H. XXXX, D. XXXX a A.
XXXX) vo výške 240 eur a rodičovský príspevok na maloletého A. vo výške 345 eur, predtým poberala
dávku v hmotnej núdzi vo výške 132 eur. Navrhovateľka má priznané aj výživné na maloletú D. od
odporcu vo výške 110 eur, predtým 50 eur. Spolu s maloletými deťmi žije pri svojich rodičoch v rodinnom

dome, ktorým prispieva na náklady súvisiace s bývaním – 32 eur na vodu, 35 eur na elektrinu a 15 eur
na internet.

31. Odporca žije v Českej republike, kde má partnerku s ktorou má údajne maloleté dieťa, avšak nie
je ako otec zapísaný v jeho rodnom liste, preto súd neprihliadol na túto jeho vyživovaciu povinnosť.

Odporca je od 04.10.2024 zaevidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny do evidencie
uchádzačov o zamestnanie. Predtým pracoval v českej firme NO XXXXXXXX P. od XX.XX.XXXXX
do XX.XX.XXXX, pričom pracovný pomer bol ukončený z dôvodu krádeže odporcu vo firme. Od
07.10.2023 do 03.10.2024 nebol odporca oficiálne zamestnaný ani zaradený na úrade práce ako
uchádzač o zamestnanie, podľa vlastných slov si v tomto období sám hľadal prácu.

32. Súd poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východisko zisťovania a
posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality
príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinnýprihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky výživného preto nie
je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, a leto, či je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti,

zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Súd preto pri určovaní jeho príjmu vychádzal z minimálnej
mzdy v Českej republike, ktorá predstavuje od 01.01.2024 sumu vo výške 18 900 Kč mesačne v hrubom
(čo predstavuje ku dňu rozhodnutia 752,48 eur), v čistom je to suma 16 442 Kč (čo predstavuje ku dňu
rozhodnutia 654,62 eur). Súd na základe vyššie uvedeného pri určovaní vychádzal zo sumy 752,48 eur
v hrubom, resp. 654,62 eur v čistom, ktorý môže v Českej republike dosahovať, ako potencionálneho

príjmu otca, nakoľko potenciálny príjem má prednosť pred faktickým príjmom, čo vyplýva v konečnom
dôsledku aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Cdo 165/2017 z 27.11.2018, ktorý vo
svojom odôvodnení uvádza „Pri určení výšky výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol
dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom
fakticity.“ Z pripojeného rozhodnutia č.k. 10P/179/2023-77 vyplýva, že otec je zdravý a nemá žiadne
pracovné obmedzenia.

33. Podľa Metodiky výpočtu výživného v Slovenskej republike výška výživného na dieťa vo veku od 10
do 14 rokov pri troch vyživovacích povinnostiach (na štvrtú súd neprihliadol nakoľko otec nie je zapísaný
v rodnom liste, aj napriek skutočnosti, že súd mu poskytol priestor na vyriešenie tejto situácie) je vo
výške 13% z čistej mzdy povinného rodiča.

34. 13 % z potencionálnej čistej mzdy zo sumy 16 442 Kč – 654,62 eur predstavuje sumu vo výške
85,11 eur. Súd určil výživné na maloleté deti vo výške 80 eur mesačne, aj vzhľadom na predpokladané
výdavky otca v Českej republike, najmä náklady súvisiace s bývaním a zároveň určil výživné v súlade
s návrhom navrhovateľky.

35. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho
vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie
vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú
zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť zvýšené úsilie na

dosiahnutie primeraného príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb.

36. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 55 CMP tak, že priznal nárok na náhradu trov konania
navrhovateľke, nakoľko odporca bol určený za otca maloletých detí a konanie aj jeho pričinením trvalo
cez 4 roky, teda súd má za to, že je spravodlivé priznať náhradu trov konania navrhovateľke.

37. Súd priznal štátu voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z dôvodu, že štátu
v tomto konaní vznikli trovy konania spojené so zaplatením znaleckého posudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.