Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12Csp/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123367418
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:6123367418.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Prievozská2,82109Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:35724803zastúpeným:RemediumLegal,
s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpeným: Mgr. Ivan Chvostek, advokát,
Štefánikova 17, 066 01 Humenné, v konaní o zaplatenie 12 864,23 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,

že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 21.07.2023 domáhal voči
žalovanému zaplatenia istiny vo výške 12 864,23 eur, zmluvného úroku vo výške 2 419,42 eur, úroku
z omeškania vo výške 545,44 eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 12 785,11 eur od
14.12.2022 do zaplatenia.

2. Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa

§ 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa XX.XX.XXXX medzi postupcom
Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653 (ďalej len „postupca")
a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti
uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom
omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90
kalendárnych dní.
Postupca uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva"), ktorej

súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP").
Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania
peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP.
Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy
o úvere.
Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť
uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky,
čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do
omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený vlehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru,
postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník k 24.03.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na

úhradu dlžnej sumy.
Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 15 829,09
EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 12 785,11 EUR, z riadneho úroku vo výške 2 419,42 EUR, zo
zmluvného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,56 EUR, z úroku z omeškania po zosplatnení
vo výške 48,58 EUR a z poplatkov vo výške 79,12 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení

pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: 0 EUR
Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 15 829,09 EUR pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru
vo výške 12 785,11 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 2 419,42 EUR, z neuhradeného
úroku z omeškania vo výške 545,44 EUR, z neuhradených poplatkov vo výške 79,12 EUR.

V súvislosti s otázkou určenia začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch poukazuje
žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022,
podľa ktorého: „V súdenej veci dospel súd prvej inštancie k záveru (bod 54. a 55. rozsudku), že
mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená k XX. D. XXXX pre nezaplatenú splátku splatnú dňa XX.
XXXXXXX XXXX, keďže splátky boli splatné k XX. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Splatnosť

nesplnenej splátky, kvôli ktorej nastala zročnosť celého dlhu, tak podľa súdu prvej inštancie nastala XX.
XXXXXXX XXXX a premlčacia doba celého dlhu tým začala plynúť XX. XXXXXXX XXXX a uplynula
XX. XXXXXXX XXXX. Odvolací súd sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožnil a vyjadril právny
názor, že v zmysle § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka plynie (aj v prípade spotrebiteľských
zmlúv) premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy

veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo
žiadať predčasné splatenie. Nakoľko v danom prípade išlo o splátku splatnú XX. XXXXXXX XXXX,
začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu. Trojročná premlčacia doba
zosplatneného zvyšku dlhu preto uplynula najneskôr XX. XXXXXXX XXXX...“
Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára, že podľa

§ 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu
už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody
splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne)
začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených

3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa
totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). V kontexte
uvedeného najvyšší súd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny právny názor
odvolacieho súdu (a tiež súdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého
zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať

predčasné splatenie.
Žalobca oznamuje súdu, že v časti D) formulára v rámci položky "Istina" uvádza súčet neuhradenej istiny
úveru, neuhradených poplatkov a neuhradeného poistenia splátok.
Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s
ochranou slabšej strany zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa
07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia:
„v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací
súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta
2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania

je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve,
odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu
vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého
úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia.
Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru,

ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania."
Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 14.12.2022, t.j. dňom nasledujúcim po dni postúpenia
pohľadávky.3. K žalobe boli pripojené prílohy: platobná história; výpis z účtu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX;
špecifikácia postúpenej pohľadávky; príkladný výpočet nezaplateného úroku z istiny; oznámenie

o postúpení pohľadávky; pokus o zmier s podacím hárkom; Zmluva o postúpení pohľadávok s prílohami
s osvedčovacou doložkou; Zmluva o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) zo dňa XX.XX.XXXX;
Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s podpísanou doručenkou; Všeobecné obchodné
podmienky s účinnosťou od 01.01.2015; Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové
úvery od XX.XX.XXXX; Sadzobník; Výzva zo dňa 09.09.2022; výzva zo dňa 20.02.2022; plnomocenstvo

s osvedčovacou doložkou.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínanom konaní dňa 02.08.2023 vydal platobný rozkaz sp. zn.
XXXX/XXX/XXXX, v ktorom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu a trovy konania.
Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor a žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde
príslušnom na prejednanie veci, preto Okresný súd Banská Bystrica dňa XX.XX.XXXX vec postúpil

Okresnému súdu Humenné na ďalšie konanie.

5. Žalovaný odôvodnil podaný odpor tým, že vzniesol námietku premlčania. Splatnosť nesplnenej
splátky, kvôli ktorej nastala zročnosť celého dlhu nastala XX.XX.XXXX, trojročná premlčacia doba
zosplatneného zvyšku dlhu preto uplynula najneskôr XX.XX.XXXX a žaloba bola podaná až

XX.XX.XXXX, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Táto skutočnosť vyplýva z prehľadu splácania
úveru, ktorý predložil žalobca do konania.

6. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k podanému odporu poukázal na bod 30 rozhodnutia NS SR sp.
zn. 1Cdo 61/2022: „V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať

po prvý raz (§ 101 občianskeho zákonníka), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu
na súd (R 17/2017). V tejto súvislosti najvyšší súd odkazuje na právnu doktrínu z bodu 24., z ktorej
vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenie (okrem iného) sleduje nie len dosiahnutie splatnosti celej
pohľadávky veriteľa (dodávateľa) pri nesplnení povinností dlžníka (spotrebiteľa) riadne a včas plniť
dojednané čiastkové plnenia (splátky), ale aj vylúčenie tejto možnosti, ak by bolo takéto porušenie iba

krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Následne
ju dopĺňa tým, že podmienkou výzvy na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,
ktoré právo môže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky je, že veriteľ v zákonnej
lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto ustanovenia, ktorá začína
plynúť nasledujúci deň po tom, čo veriteľovi (dodávateľovi) vzniklo právo podľa § 565, t. j. po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie
neúčinné. Lehota, v ktorej musí byť toto právo uplatnené, je najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky
a veriteľ tak môže urobiť až po uplynutí lehoty troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej
splátky (§ 53 ods. 9 občianskeho zákonníka).“
V konkrétnom prípade bolo zosplatnenie realizované dňa XX.XX.XXXX. NS SR vo svojom rozhodnutí

uviedol, že právo úver zosplatniť možno realizovať až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, a zároveň najneskôr do splatnosti nasledujúcej
splátky. Preto ak bolo zosplatnenie realizované dňa XX.XX.XXXX, mohlo sa tak stať len pre nezaplatenie
splátky splatnej pred tromi mesiacmi, teda splátky zo dňa XX.XX.XXXX.
Ak by mala byť splátkou, pre ktorú došlo k zosplatneniu splátka, ktorú žalovaný určil ako splátku

splatnú dňa XX.XX.XXXX, tak obdobie na zosplatnenie úveru pre nezaplatenie tejto splátky bolo od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Po uplynutí tohto obdobia právo na zosplatnenie úveru pre nezaplatenie
tejto splátky zaniklo, nakoľko nezaplatením splátky splatnej dňa XX.XX.XXXX, nastala od XX.X.XXXX
do XX.XX.XXXX, možnosť zosplatniť úver pre nezaplatenie tejto ďalšej splátky.
Zároveň uviedli, že v Uznesení zo dňa 25.04.2023 sp. zn. 9Cdo/98/2022 uviedol NS SR nasledovné:

„pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v
lehoteuvedených3mesiacovodomeškaniauplynulatiež15-dňoválehotanaupozorneniespotrebiteľa“
V tomto Uznesení NS SR explicitne uviedol, že počas plynutia trojmesačnej lehoty musí byť

zároveň nevyhnutne splnená podmienka uplynutia 15 - dňovej lehoty na upozornenie spotrebiteľa. V
prejedávanom prípade však počas obdobia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (tri mesiace po splatnosti
1. nezaplatenej splátky) nebola táto podmienka splnená, a preto nemohla začať plynúť premlčacia doba.Je preto zrejmé, že v konkrétnom prípade došlo k zosplatneniu pre neuhradenú splátku, ale pre splátku
splatnú dňa XX.XX.XXXX.

7. K skúmaniu bonity žalovaného sa žalobca vyjadril tak, že existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ
overil dopytom do úverového registra dňa XX.XX.XXXX, z ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ mal v čase
poskytnutia úveru exitujúce záväzky s mesačným úverovým zaťažením v sume 216,00 €. V zmysle čl.
II. ods. 1 zmluvy o úvere mal byť úver použitý na vyplatenie existujúcich úverov, konkrétne: Úverový
záväzok s mesačnou splátkou vo výške 44,84 € Úverový záväzok s mesačnou splátkou vo výške 162,58

€
Pri výpočte DSTI teda veriteľ počítal s mesačným úverovým zaťažením vo výške 213,27 €, čo
predstavuje mesačnú splátku novoposkytnutého úveru a existujúce záväzky s mesačnou splátkou
vo výške 9,00 €. Príjem spotrebiteľa bol overený nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorý je súčasťou výstupu z interných systémov postupcu. Veriteľ týmto dopytom
overoval príjem vo výške 530 € a zamestnanie u zamestnávateľa IČO: XXXXXXXX. Výsledkom overenia

príjmu bol jednoznačný záver o dostatočnom vymeriavacom základe spotrebiteľa a zamestnanie u
zamestnávateľa IČO: XXXXXXXX od XX.XX.XXXX.
V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum
spotrebiteľa, nakoľko žalovaný deklaroval jedného člena domácnosti a stav slobodný. Životné minimum
na členov domácnosti brané do úvahy pri výpočte DTSI ku dňu poskytnutia úveru bolo teda 210,20 €.

Výpočet DSTI bol teda realizovaný nasledovne: DSTI=(213,27 €)/(530,00 € -210,20 € ); DSTI = 0,6668.
K aktívnej legitimácii uviedol, že podmienkami pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách sú nasledovné skutočnosti: banka musí preukázateľne písomne vyzvať
dlžníka na splnenie pohľadávky; dlžník musí byť nepretržite viac než 90 v omeškaní s plnením svojho
záväzku po odoslaní tejto výzvy na úhradu. Uvedené podmienky sú bez pochybností splnené. Zmluva o

postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzvaný na splnenie
pohľadávky. Zároveň je z predloženej platobnej histórie zrejmé, že žalovaný po doručení tejto zásielky
túto sumu neuhradil. Nemožno mať teda pochybnosti o 90 dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka,
pričom toto omeškania trvalo aj po odoslaní tejto výzvy na úhradu.

8. Žalovaný vo vyjadrení podanom osobne dňa XX.XX.XXXX namietal neplatnosť právneho úkonu,
ktorým malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX neobsahuje informáciu, nezaplatením ktorej splátky boli splnené
predpoklady na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Od splatnosti takejto splátky totižto začína
plynúť premlčacia doba a táto skutočnosť je pre obranu v súdnom konaní veľmi dôležitá. Právny

úkon neobsahujúci informáciu nezaplatením ktorej splátky boli splnené predpoklady na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru je potrebné považovať za neurčitý, nejasný a preto neplatný pre jeho
neurčitosť v zmysle 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (vid' napr. rozsudok Krajského súdu Prešov
SP. zn. 60/26/2017, z 28.06.2018, bod 27 odôvodnenia). Na základe uvedeného majú za to, že
žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, nakoľko zmluva

o postúpení pohľadávky je neplatná. V danom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, resp. pohľadávky, ktorá sa nestala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru z vyššie uvedených dôvodov. Namietol platnosť zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom
v čase uzavretia predmetnej zmluvy, a keďže v danom prípade konečná splatnosť úveru podľa zmluvy

má nastať až XX.XX.XXXX, čo znamená, že v čase, keď došlo k postúpeniu tejto pohľadávky dňa
XX.XX.XXXX, ešte nenastala konečná splatnosť úveru, a teda predmetom postúpenia pohľadávky bol
tzv. živý úver, teda úver, ktorý nebol splatný, preto je zmluva o postúpení pohľadávok v rozpore s
vyššie citovaným ustanovením 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., je teda absolútne neplatná podľa 39
Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu žalobca nie je v tomto spore vecne aktívne legitimovaný.

Čo sa týka bonity, má za to, že žalobca preukázal skúmanie bonity žalovaného pred uzavretím úverovej
zmluvy jedine Žiadosťou o poskytnutie úveru žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom žalovaný
uviedol svoj rodinný stav, počet členov rodiny, svoje vzdelanie, zamestnanie ako aj výšku svojho príjmu,
ktorý predstavoval 530 eur. Žiadne iné dôkazy o skúmaní bonity žalovaného žalobca nepredložil.
Žalobca ničím nepreukázal, že by si jeho právny predchodca overoval žalovaným tvrdenú výšku príjmu.

Na strane výdavkov taktiež žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nepredložil žiadne listiny,
ktoré by preukazovali, aké mal žalovaný výdavky spojené s prípadnými úvermi či pôžičkami, výdavky
na bývanie, domácnosť, na živobytie, na lieky. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta,
nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Na základe taktozisteného stavu je zrejmé, že žalobca nepreukázal, že pri overovaní bonity žalovaného jeho právny
predchodca mal k dispozícii dostatočné údaje o jeho príjmoch a výdavkoch žalovaného, čo vedie k
záveru,žepriposudzovaníjehožiadostioúvernemalkdispozíciivšetkyrelevantnéúdaje.Zatohtostavu

je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1
ZOSÚ.Dôsledkompodceneniabonityjeneposkytnutieochranyveriteľovi,ktorýshrubounedbanlivosťou
porušípovinnosťsodbornoustarostlivosťouposudzovaťbonituspotrebiteľa.Kposudzovaniuschopnosti
žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil žalobca len formálne, nevytvoril si reálny obraz o
celkovej majetkovej situácii žalovaného a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ust. § 7 ods. 1

zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Žalovaný deklaroval príjem 530
eur, pričom jeho mesačné výdavky neboli známe. Výdavky žalovaného neboli skúmané v dostatočnom
rozsahu s odbornou starostlivosťou a je teda zrejmé, že právny predchodca žalobcu pred vstupom
do zmluvného vzťahu so žalovaným jeho bonitu náležite neskúmal. Nebolo zrejmé, či žalovaný žije u
rodinného príslušníka sám alebo s niekým iným alebo v podnájme a aké má náklady na domácnosť,
pričom príjem žalovaného v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru vo výške 530 eur bol nízky na to,

aby mohol z takéhoto príjmu splácať splátku vo výške 213,27 eur.

9. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s obsahom žaloby, zmluvou o postúpení pohľadávok
č. XXXX/XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX s osvedčovacou doložkou, zmluvou o splátkovom úvere
(spotrebiteľský úver) zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa

XX.XX.XXXXspodpísanoudoručenkou,výzvouzodňa09.09.2022,výzvouzodňa20.02.2022,výpisom
platobnej histórie za obdobie od (XX.XX.XXXX) XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a ostatnými listinnými
dôkazmi založenými v spise, súd zistil tento skutkový stav:

10. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o splátkovom úvere

(spotrebiteľský úver), na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytoval žalovanému ako užívateľovi - fyzickej
osobe – nepodnikateľovi finančné prostriedky vo výške 14 000 eur. Zˇalovane´mu bol poskytnutý úver
s dohodnutým úrokom vo výške 6,90 %, s výškou splátky 204,27 eur mesačne, s počtom splátok 96,
RPMN vo výške 9,08%. Celková čiastka spojená s úverom bola vo výške 19 608,45 eur.

11. Z obsahu Výzvy zo dňa 20.02.2022 vyplýva, že predmetným listom bol žalovaný upozornený, že
ku dňu XX.XX.XXXX je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 2 439,71 eur. Žalovaný bol
upozornený na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, čím by sa stala splatnou v celom rozsahu.

12. Z obsahu oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že

predmetným listom bolo žalovanému oznámené, že dňom XX.XX.XXXX sa pohľadávka zo zmluvy vo
výške 15 045,33 eur stala splatnou v celom rozsahu naraz z dôvodu omeškania dlžníka so splácaním
pohľadávky o viac ako tri mesiace. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy 15 045,33 eur.
Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa XX.XX.XXXX.

13. Z obsahu Výzvy zo dňa 09.09.2022 vyplýva, že predmetným listom bol žalovaný vyzvaný na
zaplatenie splatnej a nezaplatenej pohľadávky. Vo výzve bol upozornený na možnosť postúpenia
pohľadávky tretej osobe.

14. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť.

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v čase uzavretia
zmluvy (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.16. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia
zmluvy (ďalej aj ako ,,Občiansky zákonník“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

17. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“); spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo
postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,

ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch
na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobode a vážne určite

a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 525 ods.1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ
nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

20. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere na základe ktorej poskytol

žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 14 000 eur s úrokom 6,9 %, s RPMN 9,08 %,
ktorý bol žalovaný povinný splácať v 96 mesačných splátkach vo výške 204,27 eur. Právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré
upravujú právne predpisy spotrebiteľského charakteru. Pre posúdenie okolnosti, či ide o spotrebiteľský
úver, nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje (zmluva o pôžičke,

zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva), ale dôležité je, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov
v prospech spotrebiteľa za odplatu. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi na
jednej strane a inými úvermi na druhej strane, v ktorom prípade možno vzťah posudzovať ako obchodný,

spočíva predovšetkým v charaktere subjektov takéhoto vzťahu. Žalobca je právnickou osobou, ktorá v
rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže
je fyzickou osobou, ktorému bol poskytnutý úver.

21. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskouzmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

22. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

23. Súd v danej veci v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní a teda či
došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu ako postupníka.

24. Súd s poukázaním na § 17 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 92 ods.8 zákona o bankách
skúmal či v danej veci došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ako podmienky
postupiteľnosti pohľadávky na tretiu osoby.

25. Vychádzajúc z ustanovenia § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka teda umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi celú

pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých
splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nevyužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej
splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení
povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.
V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije,

vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka
je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik záväzkov.
Právny predchodca žalobcu oprávnenie vyplývajúce mu z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využil, čím
spôsobil zánik povinnosti žalovanej splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach.
Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva spotrebiteľská, pre

posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť i špeciálne
ustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V
zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na
uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie
celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne

doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi.

26. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto

prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre
uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

27. Konkretizovanie splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, má zásadný vplyv na plynutie premlčacej
doby. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa

30.11.2022, ktorý prijal právny záver: „Vychádzajúc z daných teoretických východísk, ako i zo znenia
na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení, najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ sa na súde
mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej
od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za
súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa

právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že
tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu“.28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právny úkon, akým je zosplatnenie celého peňažného dlhu pre
nezaplatenie splátky, musí obsahovať aj dôležitý údaj, a to identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ
rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje

konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý,
nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej
lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná
premlčacia doba upravená v ust. § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka. Záver, podľa ktorého právny
úkon zosplatnenia je pre jeho neurčitosť neplatný podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka má

oporu vo vykonanom dokazovaní.

29. Po preskúmaní obsahu listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX označeného
ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanému že pohľadávka zo zmluvy sa stala splatnou v celom rozsahu naraz, súd zistil, že tento
úkon právneho predchodcu žalobcu je neurčitý, pretože v tomto liste nie je riadne špecifikovaná

omeškaná splátka, pre ktorú veriteľ sa rozhodol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. V tomto smere
súd uvádza, že nešpecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru
spôsobuje neurčitosť takéhoto úkonu, nakoľko bez tejto špecifikácie nemožno posúdiť, či došlo k
splneniu podmienky stanovenej v ust. § 53 ods. 9 OZ, ktorá umožňuje využitie práva podľa ust. §
565 Občianskeho zákonníka. Zároveň pre posúdenie určitosti a následnej možnosti, či k zosplatneniu

dlhu došlo v súlade so zákonom je nutné, aby bolo zrejmé, s ktorou splátkou je dlžník v omeškaní.
S poukázaním sa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka je preto potrebné považovať tento právny úkon
postupcu za neplatný a to z dôvodu jeho neurčitosti.

30. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 28.06.2018 vydaného vo

veci 6Co/26/2017, podľa ktorého „taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu, by mal obsahovať
dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo
na zosplatnenie celého dlhu. Právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti nejasný,
vyvoláva otázniky, a preto je neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“
Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove aj v iných konaniach, napr. 22CoCsp/161/2018,

7CoCsp/18/2022, 20CoCsp/25/2022, 22CoCsp/30/2023.

31. V danom prípade tak neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru ku dňu
25.03.2022 podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. že
právnym predchodcom žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom pre neurčitosť tohto

právneho úkonu (37 OZ) z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky, pre ktorú sa právny
predchodca žalobcu rozhodol zosplatniť úver. Pohľadávka sa nestala splatnou pred postúpením, čo
znamená neplatné postúpenie pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka a nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu.

32. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, žalobca nenadobudol predmetnú
pohľadávku, ktorá bola predmetom žaloby a preto súd z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobu žalobcu zamietol.

33. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Súd sa preto so zreteľom na vyššie uvedené
nezaoberal tou skutočnosťou, či žalobca dostatočne skúmal bonitu žalovaného.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36.Vdanomprípadebolažalobazamietnutá,tedamožnokonštatovať,ževkonaníbolúspešnýžalovaný

a preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP mu prináleží nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.