Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7P/123/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123209001
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8123209001.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou,
na návrh matky: C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B., E. F. XXX/XX, G.. H. E. I., štátny občan
Slovenskej republiky, za účasti otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., H. XXXX/X, štátny občan K. L.,
t.č. M. XX, XXXX N. O., L., C., o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í výrok Okresného súdu Prešov sp. zn. 24P/161/2014 zo dňa 11.06.2018 a to tak, že sa

zvyšuje výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 200,- eur
mesačne, ktoré otec je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky,
počnúc dňom 25.09.2023.

II. Dlžné výživné od 25.09.2023 do 31.12.2024 vo výške 1.216,- eur sa u k l a d á otcovi zaplatiť v lehote
3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa, navrhovateľka, sa podaným návrhom doručený na súd dňa 25.09.2023
domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
24P/161/2014 zo dňa 11.06.2018 tak, že zvyšuje výživné pre maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zo
sumy 120 eur na sumu 600 eur mesačne, ktoré je otec maloletého povinný zasielať vždy do 15-tého
dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý od posledného

rozhodnutia povyrástol, navštevuje Strednú odbornú školu v Stropkove a preto mu treba hradiť cestovné,
ubytovanie, stravné, ošatenie a ďalšie výdaje. Je nezamestnaná a poberá len príspevok hmotnej núdzi
z Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v sume 101 eur.

2. Otec súhlasil s návrhom na zvýšenie výživného len na sumu 200 eur, pretože syn nenavštevuje
pravidelne školu, ako aj vzhľadom na jeho príjem a výdavky ako aj dlhy. Pribudla mu ďalšia vyživovacia
povinnosť.

3.Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,oboznámenímsasosprávouSpojenejškoly
Prešov, dôkazmi o príjme a výdavkoch účastníkov, dôkazmi o evidenciách a zistil tento skutkový stav:4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že žiada zvýšiť výživné na sumu 300,- eur, neskôr navrhla
sumu 200 eur. Otec jej platí výživné 120 eur. Na brigádu do Holandska za otcom neodišiel z dôvodu,
že syn otca naposledy videl, keď mal 3 roky a otec navrhoval, že ho má ho matka priviesť na hranicu

do Brna. Vzhľadom na tieto nepresné okolnosti, ako by sa mal syn dostať do zahraničia, to padlo.
Teraz otec syna kontaktuje, podľa jej ho láka na omamné látky. Bývala v spoločnej domácnosti so
svojím priateľom a synom v D. B., teraz býva sama so synom dočasne v P., pretože ju bývalý priateľ
týral. Nájom hradí 23.500 Kč. Na nájom a stravu potrebuje sumu 400 až 500 eur. Nevie, kam sa
presťahuje,pretožesynpotrebujenavštevovaťškolu,možnodoBratislavy.Pretietookolnostimánateraz

povolený individuálny študijný plán. Skúšky bude mať v januári. Pri podaní návrhu bola nezamestnaná
a s úhradami jej pomáhal otec, keď ešte žil, a taktiež jej bývalý priateľ. Od 15.01. má otvorenú živnosť /
elektrikárske práce s príjmom 1500 až 200 eur, ale od septembra jej bez prímu, pretože elektrikárske
práce vykonávala s bývalým priateľom. Sama to nedokáže robiť. V novembri mala príjem z brigády.
Teraz si hradí potreby ešte z ušetrených financií a pomáhajú jej bývalí kolegovia. Syn má bežné výdavky.
Sporí mu nepravidelne raz 30, raz 50, raz 150 eur. Na Slovensku sa syn venoval boxu, kedy mal výdavky

má na tréning, niekedy dvakrát, niekedy trikrát do týždňa po 2,- eurá a prekúpila topánky za 60,- eur.
Ďalšie výdavky špecifikovala takto: šľapky 7ks za 250,- eur, pretože syn rastie a ničí ich, z toho istého
dôvodu ks nohavíc a teplákov, a stále chce niečo nové, tričká 8 ks, mikiny 2 ks, vetrovky 2ks, mobil 12 ks
od nástupu na základnú školu. Do školy má výdavky na kúpu zošitov, pera, školskej tašky, prezuviek,
plášť, školský výlet, a absolvoval lyžiarsky výcvik, za ktorý zaplatila 300,- eur. Na prax kúpila obuv s

oceľovou špičkou za 80 eur, plus potrebné šablóny. Mal úraz s rukou, za jedno cvičenie platí 200 Kč.
Synovi platí paušál s internetom 650 Kč, aby mal navigáciu po Brne, a napojila sa na internet, aby syn
sa mohol spájať so školou, dáva vreckové na pizzu a podobne.

5. Otec mal. dieťaťa bol vypočutý prostredníctvom dožiadania na súde Limburg, Holandsko. Uviedol,

že súhlasí so zvýšením výživného na sumu 200 eur, pretože vyrozumel, že chýbal v škole 360 hodín.
Od začatia konania platí výživné 120 eur. Okrem príjmu od zamestnávateľa si požičiava peniaze od
priateľov,lebomupeniazechýbajúatietopotomvráti.Pracujeakomajstervspol.PPFvIttervoorte,ktorá
vyrába krmivo pre psy a mačky. Každý mesiac má výdavky na nájomnom 650,- eur vrátane nákladov
na energie. Predtým platil 450,- eur, ale presťahoval sa, aby mohol ubytovať aj svojho mladšieho syna.

Na mladšieho platí výživné vo výške 200,- eur mesačne po dohode s jeho matkou plus napríklad lieky.
Platí daň z vozidla 83,- eur a poistenie 79,43 eur. Na benzín minie 180 mesačne. Auto potrebuje kvôli
práci. Ďalší výdavok má na zdravotné poistenie 143,- eur, mobilný telefón 18,50 eur, ale čoskoro to bude
15,- eur, internet 25,- eur, oblečenie a potraviny najmenej 200,- eur, výrobky osobnej starostlivosti 20,-
eur, zubár. Má aj dlhy. Mesačne platí daňovému úradu približne 235,- eur a približne 2 000,- eur ešte

dlhuje. Dlh na zdravotnom poistení platí po 103,- eur a neuhradenú má ešte sumu 1 129,76 eur. Má
pokutu v Nemecku z dôvodu nehody v celkovej výške 971,78 eur, a pôžičku od otca na opravu auta po
nehode 4 500,- eur, ktorú každý mesiac spláca, ak mu zostanú peniaze. Vlastní Škodu Superb prvej
generácie z roku 2005. Nemá žiadnu nehnuteľnosť ani iný hodnotný majetok. Je slobodný. Uviedol, že
z dôvodu nedostatku finacií súhlasí s tým, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.

6. Kolízny opatrovník doporučil zvýšiť výživné podľa finančných možností otca vzhľadom na potreby
dieťaťa.

7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 24 P 161/2014 vyplýva, že naposledy výživné

bolo určené rozsudkom zo dňa v sume 120,- eur mesačne. V tom čase mal. A. bol v 4. ročníku základnej
školy, matka žila sama. Otec sa zdržiaval na neznámom mieste. Súd to vyhodnotil ako nezodpovedný
prístup otca, keďže matka sa polroka starala sama o dieťa a stanovil mu výživné na sumu 120,- eur.

8. Z potvrdenia Spojenej školy Prešov vyplýva, že mal. A. navštevoval v školskom roku 2023/2024 1.

ročník školy.

12. Matka mal. dieťaťa doložila potvrdenia o platbách za obedy zo dňa 09.10.2023 v sume 33,60 eur,
v novembri 38,40 eur.

9. Zo správy sociálnej poisťovni vyplýva, že matka bola naposledy zamestnaná do 31.05.2022
v spoločnosti MPL Real, s. r. o. Prešov. Otec v sociálnej poisťovni na Slovensku nemá žiaden záznam.10. Úrad práce Levoča v správe zo dňa 5.1.204 uviedol, že matka je evidovaná ako nezamestnaná od
01.06.2022 a poberá rodinný prídavok na 1 dieťa. V roku 2023 poberala dávku v hmotnej núdzi vo
výške 41,- eur.

11. Podľa výpisu zo živnostenského registra matka má evidovanú živnosť s predmetom podnikania
od 15.01.2024 a to prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce pri realizácii
exteriérov a interiérov.

12. Otec predložil tieto dôkazy:

13. Zo správy skupiny exekútorov Holandska zo dňa 26.9.2024 vyplýva, že otec mal. dieťaťa má zaplatiť
nedoplatok zdravotnej poisťovni od 01.01.2024 do 31.01.2024, od 01.06.2024 do 31.07.2024, ktorý
pozostáva z týchto položiek: istina 501,56 eur, poplatky za vymáhanie 75,23 eur, zákonný úrok 11,28
eur s tým, že túto sumu má uhradiť do desiatich dní. Ak tak neurobí, táto suma narastie o úrok na výšku

1129,76 eur.

14. Podľa nájomnej zmluvy otca mal. dieťaťa za nájom od 01.05.2022 do 1.5.2023 do platí 450 eur
mesačne.

15. Z rodného listu predloženého otcom mal. dieťaťa vyplýva, že A. B. je ešte otcom mal. A. J., nar.
XX.XX.XXXX. Uvedené vyplýva aj z potvrdenia obce L., C..

16. Podľa ročného zúčtovania za rok 2021 mzda otca mal. dieťaťa predstavovala sumu 32.681 eur,
zrážka dane zo mzdy bola 5.847 eur. Započítaná úľava na dani zo závislej činnosti je 4.027 eur.

17. Podľa ročného zúčtovania za rok 2022 mzda otca mal. dieťaťa predstavovala sumu 41.791 eur,
zrážka dane zo mzdy bola 9.460 eur. Započítaná úľava na dani zo závislej činnosti 4.128 eur.

18. Podľa ročného zúčtovania za rok 2023 mzda otca mal. dieťaťa predstavovala sumu 48.538 eur,

zrážka dane zo mzdy bola 12.069 eur. Započítaná úľava na dani zo závislej činnosti 4.907 eur.

19. Ďalej boli predložil potvrdenia o príjme za rok 2024, za obdobie marec 2024 mal príjem 2.755,- eur,
vo februári 2.889,13 eur, v marci 2.880,91 eur, v apríli 4.535,58 eur / z toho . príspevok na dovolenku
3.331,47 eur/.

20. Daňový úrad v liste zo dňa 04.03.2024 potvrdil, že otec má tam nedoplatok splátka dane z príjmu
na odvody na sociálne poistenie za rok 2021 vo výške 2.810,- eur. Daňový úrad schválil otcovi odklad
platobnej povinnosti v sume 2.810 eur po splnení podmienok. Ak podmienky nesplní, povolenie odkladu
platieb zrušia. Zaplatiť má iba 235 eur mesačne. Posledný deň splatnosti 1. splátky je 30. marec 2024.

Každá ďalšia splátka bude splatná vždy o mesiac neskôr. Celkovú sumu (vrátane úrokov a prípadných
následných nákladov) je potrebné uhradiť do 28. februára 2025.

21. Z predloženého výpisu otca za mesiac marec 2024 bola výška debetu 3713,54 eur a výška kreditu
3714,35 eur, za mesiac apríl 2024 vyplýva, že výška debetu bola 3213,56 eur a výška kreditu 3304 26,19

eur, za mesiac máj 2024 výška debetu bola 5814,96 eur a výška kreditu 5708,18 eur.

22. Podľa výpisu z účtu za obdobie 01.01.2023 do 01.01.2024 otec mal spolu debet vo výške 58 480,94
eur a kredity vo výške 58 356 4,98 eur .

23. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

24. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

25. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

26. V zmysle § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

27. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.

29. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62
ods. 4 zákona o rodine).

30. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

32. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

33. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.34. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

35.Vzmysleustanovenia§121zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“)
rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo
zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

36. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov.
V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného.
Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane
povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň,
početinýchvyživovacíchpovinností;nastranedieťaťajepotrebnéprihliadnuťnajehooprávnenépotreby
s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič.

V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v
čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou aj vyšší
vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky.

37. Vo veci zvýšenia výživného nedošlo k dohode, preto súd rozhodol o zvýšení výživného. Vyživovacia
povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým
vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie
materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov

systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa
živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich.
Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie

výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.

Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil
súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti

tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a
prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo
iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o

vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť
ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných
prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje
výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1).

38. Na základe vykonaného dokazovania súd mal zato, že sú splnené zákonom stanovené podmienky,
aby došlo k zmene výšky výživného a to k jeho zvýšeniu. Pre účely rozhodnutia o podanom návrhu na
zvýšenie výživného súd musí porovnať príjmy a výdavky na strane rodičov, ako aj potreby maloletého
dieťa v čase, kedy bolo naposledy stanovené výživné ku dňu, ku ktorému dochádza k zmene výživného.
Zároveň podľa zákona o rodine platí zásada, že maloleté dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich

rodičov.

39. Otec navrhol zvýšiť výživné na sumu 200 eur, s čím súhlasila aj matka. Od posledného rozhodnutia
došlo k podstatnej zmene okolnosti, dieťa povyrástlo, má 15 rokov, navštevuje strednú školu. Má vyššienároky na všetky svoje základné osobné potreby / strava, ošatenie, hygiena, školské potreby a pod./,
ale aj potreby, ktoré súvisia s jej vekom /voľnočasové aktivity a pod./ a športové výdavky. Matka
špecifikovala potreby dieťaťa. Nateraz je v náročnej osobnej situácii, ktorá modifikovala aj potreby

dieťaťa. Matka si potrebuje vyriešiť svoje bývanie a školu syna. Avšak aj v tejto situácii syn má naďalej
svoje potreby, na ktoré je otec povinný prispievať. Aby bola naplnená zásada, že životná úroveň dieťaťa
má byť rovnaká ako životná úroveň rodiča, súd vzhľadom na príjem otca, jeho ďalšiu vyživovaciu
povinnosť, a potreby dieťaťa, zaviazal ho platením výživného po 200 eur mesačne. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodiča.

40. Preto súd stanovil zvýšenie sumy výživného tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a v
prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Súd priznal výživného ako to dovoľuje zákon a to odo dňa podania
návrhu na súd od 23.9.2023. Otec platí pôvodné výživné 120 eur. Preto dlžné výživné od 25.09.2023
do 31.12.2024 vo výške 1.216,- eur ( 6 dní za mesiac september vo výške 16 eur, 3 mesiace roka 2023
a 12 mesiacov roka 2024 po 80 eur ) uložil otcovi zaplatiť v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto

rozsudku vzhľadom na výšku tohto dlhu.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého,
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995

Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľnérozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa
ustanovení § 370 a nasl. CMP.