Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. január 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 35C/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120410643
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6120410643.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX B., v zastúpení JUDr. JClic. D. A., Phd., s.r.o., IČO: 52858774,
so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Tr. SNP 48/A, 040
11 Košice, IČO: 00 691 135, o zaplatenie sumy 50.874,- Eur s prísl.

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 1.680,- Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

II. Konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 636,- Eur od 29.10.2020 do
zaplatenia z a s t a v u j e .

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 37.386,79 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 37.335,58 Eur od 29.10.2020 do zaplatenia a zo sumy 51,21 Eur od 23.11.2020 do zaplatenia,
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

V. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy
37.386,79 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu dňa
28.10.2020 a následne postúpenou Okresnému súdu Košice I domáhala, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 50.874,- Eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 50.874,- Eur od 29.10.2020
do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú.

E. A., obec B. - E., F. B. G., zapísaných na LV XXXXX, pričom ide o nasledujúce parcely - parcela KN-E
č. 7594/1, druh pozemku – orná pôda o výmere 1376 m2, parcela KN-E č. 7594/3, druh pozemku – orná
pôda o výmere 846 m2, parcela KN-E č. 7594/4, druh pozemku – orná pôda o výmere 430 m2, parcela
KN-E č. 7594/5, druh pozemku – orná pôda o výmere 120 m2, parcela KN-E č. 7594/6, druh pozemku
– orná pôda o výmere 456 m2, parcela KN-E č. 7594/7, druh pozemku – orná pôda o výmere 748 m2,
parcela KN-E č. 7596, druh pozemku – orná pôda o výmere 4503 m2, vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 6/12 k celku. Žalovaný sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu, nakoľko vyššie špecifikované

pozemky užíva bez právneho dôvodu, pretože si na nich zriadil Mestskú plaváreň TRITON bez súhlasu
vlastníka pozemku, a k pozemku nemá vlastnícky vzťah ani nájomný vzťah s vlastníkom pozemku a
preto má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré zodpovedá výške nájomného. V k.
ú. E. A. prenajíma Mesto Košice pozemky za ročnú odplatu priemerne vo výške 12 € za meter štvorcový.Napriek uvedenému žalobkyňa žiada len 6 € za m2. Podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne
ide o výmeru 4239,5 m2 (4239,5 m2 x 6 EUR, t. j. spolu 25 437,- EUR ročne). Znaleckým posudkom č.
10/2020 vyhotoveným G. A. H. bola stanovená hodnota nájmu v tomto k. ú. na 6,185 €/m2/rok, pričom

závery týkajúce sa stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu ohľadom iných parciel nachádzajúcich sa v
rovnakej lokalite je možné aplikovať aj v tomto súdnom konaní.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 18.11.2020 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný
podal riadne a včas odpor, v ktorom uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok v celom jeho

rozsahu, a to z dôvodu, že žalobca tento nepreukázal relevantnými dôkazmi, pretože síce preukázal
vlastníctvo pozemkov v areáli kúpaliska Triton, avšak nepreukázal prienik hraníc areálu kúpaliska
Triton a parciel v jeho vlastníctve, pričom jedna z dotknutých parciel E-KN č. 7596 zapísanú na LV č.
XXXXX v k. ú. E. A. presahuje hranice areálu. Žalobca taktiež nepreukázal výšku ním uplatneného
nároku. Znalecký posudok č. 10/2020 vypracovaný znalcom Ing. Michalom Škriabom zo dňa 20.3.2020
sa vzťahuje na iné nehnuteľnosti nachádzajúce sa v značnej vzdialenosti od parciel vo vlastníctve

žalobcu. Žalovaný predkladá Znalecký posudok č. 59/2019 vypracovaný znalcom Ing. Vladimírom
Zavackým, ktorým preukazuje, že žalobcom uplatnený nárok je značne nadhodnotený. Pri určení
výšky bezdôvodného obohatenia, resp. nájmu je potrebné vychádzať zo všeobecnej hodnoty ako
objektivizovanej hodnoty, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia,
ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď subjekty

budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená
neprimeranou pohnútkou. Zvýšenie ceny predávanej nehnuteľnosti alebo nájmu nehnuteľnosti oproti
hodnote stanovenej znaleckým posudkom je v podmienkach mesta následkom neprimeranej pohnútky,
keďže mesto má udržiavať rozsah svojho majetku nezmenený a každá prípadná zmena by mala
byť odôvodnená, a to napríklad prínosom pre verejnosť alebo svojou mimoriadnou ekonomickou

výhodnosťou. Preto nemožno vyvodzovať výšku všeobecnej hodnoty z transakcií, ktoré sú ovplyvnené
neprimeranou pohnútkou.

4. Žalobkyňa reagovala replikou (č.l. 165), kde uviedla, že žalovaný v odpore sám priznáva preukázanie
vlastníctva pozemkov žalobkyne v areáli Triton, túto skutočnosť teda považuje za nespornú. Z

dôvodu odstránenia akýchkoľvek pochybností o prieniku parciel s areálom žalobkyňa navrhla ohliadku
miesta za účasti geodeta, ktorý presne označí hranice žalovaných parciel. Výšku uplatneného nároku
preukázala znaleckým posudkom aj nájomnými zmluvami, v ktorých vystupuje mesto ako prenajímateľ.
Argumentácia mesta o jeho neprimeranej pohnútke je vágna, neseriózna a zarážajúca. Mesto
prenajíma pozemky v rovnakom katastrálnom území za dvojnásobnú sumu ako žiada žalobkyňa. Je

nepochybné, že so sumou ktorú mesto žiada, nájomcovia súhlasili – zmluvu uzatvorili. Preto možno
danú sumu považovať za trhovú. Z trhovej hodnoty vychádza aj znalec pri výpočte všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti. Ňou požadovaný nájom je dokonca podhodnotený.

5. Na uvedené reagoval žalovaný duplikou (č.l.189), kde uviedol že neuznáva žalobcom uplatnený

nárok, a to z dôvodu, že tento je premlčaný v celom rozsahu. Na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu
bolo zákonom NR SR č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“) zriadené zákonné vecné bremeno, a to ku dňu
účinnosti zákona, teda k 1.7.2009, pričom k tomuto dátumu vznikol aj nárok na náhradu za zriadené

vecné bremeno, ku ktorého premlčaniu došlo v trojročnej premlčacej dobe. Areál kúpaliska Triton
až do prerušenia jeho prevádzky v roku 2018 slúžil verejnosti na športovo-rekreačné účely v súlade
s funkčným využitím stanoveným územným plánom mesta Košice, ktorý územie areálu definuje
ako plochu športovorekreačného vyššieho vybavenia. Areál prešiel z majetku Slovenskej republiky
spravovaného Správou rekreačných a športových zariadení do majetku mesta Košice na základe

ustanovenia § 2 ods. 6 zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Stavba - športový areál neslúži
ani neslúžil na podnikateľské účely, keďže bol zriadený a prevádzkovaný za účelom napĺňania potrieb
verejnosti, nie za účelom podnikania. Je preto irelevantné, že v areáli kúpaliska mohol v minulosti
prebiehať napr. stánkový predaj občerstvenia ako doplnková a tiež nevyhnutná služba pre návštevníkov,
keďže poskytovanie takejto služby rozhodne nebolo zámerom/zmyslom a teda účelom zriadenia a

prevádzky kúpaliska vlastneného, dotovaného a spravovaného samosprávou mesta, ale týmto účelom
bolo napĺňanie potrieb verejnosti, verejného záujmu. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že Zákon
sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie majetkovoprávnych vzťahov k pozemkom nachádzajúcim sa
v areáli kúpaliska Triton. Keďže mesto Košice nemalo ku dňu účinnosti Zákona zmluvne dohodnuté „inéprávo“ a ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, čo žalovaný preukazuje stavebným
povolenímč.Výst.9151/2081/83-Lr.zodňa29.11.1983,ktoráprešlazvlastníctvaštátunamesto,vzniklo
v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona v prospech mesta Košice zákonné vecné bremeno k pozemkom

v areáli kúpaliska Triton, a teda aj k pozemkom vo vlastníctve žalobcu, ktoré oprávňuje mesto na ich
držbu a užívanie. Zákon síce výslovne nerieši otázku poskytovania náhrady za Zákonom zriadené vecné
bremeno, avšak tejto problematike sa venuje tak najvyšší súd ako aj ústavný súd vo svojich nedávnych
rozhodnutiach. Totožný názor vyslovil najvyšší súd aj v skoršom uznesení z 26. augusta 2019, sp.
zn. 2Cdo/194/2019, proti ktorému bola podaná ústavná sťažnosť, ktorú ústavný súd uznesením z 28.

októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 539/2020-21 odmietol. Žalovaný v celom rozsahu poukazuje na citované
rozhodnutia najvyššieho a ústavného súdu, v zmysle ktorých za Zákonom zriadené vecné bremeno
vzniká nárok na náhradu jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti
Zákona, teda k 1.7.2009. Vzhľadom na skutočnosť, že právo na náhradu vzniklo žalobcovi 1.7.2009 a
žalobca si nárok uplatnil na súde až po uplynutí trojročnej premlčacej doby, žalovaný vzniesol námietku
premlčania voči nároku uplatnenému v tomto konaní, a to v celom jeho rozsahu. Žalovaný namietal aj

výšku uplatneného nároku.

6. Podaním zo dňa 2.2.2021 (č.l. 318) žalobkyňa upravila svoju žalobu, kedy ju v časti o zaplatenie 636
Eur s príslušenstvom zobrala späť a žiadala zaplatiť už len sumu 50.238,- Eur s 5% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 50.238,- Eur od 29.10.2020 do zaplatenia. V podaní žalobkyňa ďalej uviedla,

že rozpor prieniku hraníc z areálu kúpaliska Triton a parcely registra E č. 7596 o výmere 4503 m2 bol
odstránený na základe zamerania geodetom G. E. I., geodetické a inžinierské služby, ktorý vyhotovil
grafickú identifikáciu stavu C-KN a skutkového stavu parcely E-KN č. 7596 zo dňa 11.1.2021, kedy
vyčíslenie výmerov dielov parcely E-KN č. 7596 je nasledovné: diel č. 1 -výmera 136 m2, diel č. 2 -
výmera 78 m2, diel č. 3 – výmera 66 m2, diel č. 4 – výmera 106 m2. Vychádzajúc z predpokladaného

náčrtu grafickej identifikácie je nepochybné, že diely 1, 2 a 3 nie sú súčasťou areálu Triton, avšak sú
užívané zo strany žalovaného, pričom diel č. 1 predstavuje miestnu komunikáciu (cestu) s priľahlou
časťou, diel č. 2 predstavuje zeleň a diel č. 3 predstavuje chodník. Napriek tomu, že diely nie sú súčasťou
areálu Triton, sú užívané žalovaným, pričom žalobkyňa žiada vydanie odplaty za vecné bremeno v
zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. Žalobkyňa poukázala na rôzne rozhodnutia krajských súdov a okresných

súdov SR a na judikatúru Ústavného súdu SR v tejto problematike, najmä rozhodnutie sp. zn. III.ÚS
237/09,nálezÚSSRsp.zn.PL.ÚS42/2015.Zuvedenýchrozhodnutížalobkyňamázato,žeprimeranou
náhradou je iba náhrada vo forme opakujúceho sa plnenia a môže zodpovedať aj výške bezdôvodného
obohatenia rovnajúcej sa obvyklému nájomnému za prenájom porovnateľných pozemkov. Žalobkyni má
byť priznaná náhrada za užívanie pozemkov zo strany žalovaného vo výške (nájomného v mieste a čase

obvyklom za kalendárny rok) primeranej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Žalobkyňa
si nechala vyhotoviť znalecký posudok č. 7/2021 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku a
všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok parc. reg. E č. 7594/1, 7594/3, 7594/4, 7594/5, 7594/6, 7594/7,
7596 zapísané na LV č. XXXXX k.ú. Južné mesto, obec B. – E., F. B. G. pre účel súdneho konania,
ktorým znalec stanovil nájom za rok za m2 až vo výške 8,734 Eura. Žalobkyňa však požaduje iba sumu

vo výške 6,- Eur/1 m2 za rok. Keďže žalobkyňa zobrala žalobu v časti náhrady za diel č. 4 o výmere 106
m2 čiastočne späť v nadväznosti na vyššie uvedené sa domáha: a) vydania bezdôvodného obohatenia
získaného na jej úkor Mestom Košice za užívanie jej pozemkov nasledovných parciel: 7594/1, 7594/3,
7594/4, 7594/5, 7594/6, 7594/7, 7596 (bez vyčlenených dielov 1, 2, 3 a 4 v zmysle predkladanej grafickej
identifikácie) za obdobie od 28.10.2018 do 28.10.2020 nižšie uvedenú sumu v závislosti od veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 6/12 k celku. Žalobkyni patrí za hodnotu nájmu za obdobie od 28.10.2018 do
28.10.2020 suma vo výške 6,- Eur/1m2 ročne x 2roky = 48.558,- Eur, a b) vydania odplaty za vecné
bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. za diely č. 1, 2, 3 z parcely E-KN č. 7596 za to isté obdobie v
závislosti od veľkosti spoluvlastníckeho podielu 6/12 k celku. Žalobkyni teda patrí za hodnotu nájmu za
toto obdobie suma vo výške 6,- Eur/1m2 ročne x2 roky = 1.680,- Eur.

7. Ďalším podaním zo dňa 9.4.2021 (č.l. 22) žalobkyňa uviedla, že predmetné pozemky žalovaný
užíva na podnikateľské účely, pretože v areáli Triton sa nachádza reštaurácia a zároveň aj vstup do
tohto areálu nikdy nebol bezplatný. Na predmetnú situáciu sa nemôže vzťahovať zákon č. 66/2009
Z.z. (§ 1 ods. 3 zákona) a teda žalobkyňa žiada vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451

a nasl. Občianskeho zákonníka. Vydanie odplaty za vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z.
žalobkyňa žiada iba vo vzťahu k dielom 1, 2, 3 z parcely E-KN č. 7596 v zmysle grafickej identifikácie
vyhotovenej Ing. Jozefom Borovským – geodetické a inžinierske služby zo dňa 11.1.2021. Zákonodarca
v zákone č. 66/2009 stanovil rozsah vecného bremena, do ktorého patrí držba pozemku, užívaniepozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu, alebo zmenu stavby. Vlastníkovi pozemku
zostáva holé vlastnícke právo, čo sa musí odzrkadliť pri odplate za obmedzenie vlastníckeho práva.
Zákon č. 66/2009 Z.z. v § 1 ods. 1 ustanovuje, na ktoré pozemky sa vzťahuje vecné bremeno, kedy

zákonodarca priamo v zákone vymedzuje pojmové spojenie, čo je to pozemok pod stavbou a to je iba
pozemok, na ktorom stojí stavba, ktorá prešla do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, pričom
na tomto mieste sa zákonodarca v poznámke č. 1 odvoláva na zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon), teda pozemkom pod stavbou chápe pozemné komunikácie. Pre účely
tohto zákona za stavbu nepovažuje cintorín, športový areál, alebo verejnú zeleň, nakoľko o týchto

veciach sa hovorí v § 1 ods. 2 zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle zákona č.
66/2009 Z.z. vzniklo iba k pozemkom pod stavbami, ktoré sú uvedené v § 1 ods. 1 zákona, teda iba
pod cestami, čo priamo vyplýva z poznámky č. 1 a nie k takým pozemkom, na ktorý sa nachádza
cintorín, športový areál, alebo verejná zeleň. Žalobkyňa ďalej poskytla výklad § 1 ods. 2 zákona, čo
podľa jej názoru znamená formulácia zákonodarcu „tento zákon sa primerane vzťahuje“ a čo znamená
„usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom“. Podľa jej názoru zákon č. 66/2009 Z.z. sa použije

primerane iba na usporiadanie vlastníckych vzťahov k cintorínom a k pozemkom, ktoré sú verejnou
zeleňou, alebo športoviskami. Ďalej vyslovila aj výklad pojmu „usporiadanie vlastníckych vzťahov“,
kedy má za to, že pod toto slovné spojenie zákonodarca zahŕňa zámenu pozemkov (§ 2 ods. 1),
alebo vykonanie pozemkových úprav (§ 2 ods. 2 a 3 a § 3) v súlade so zákonom č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách v usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov v pozemkovom

fonde a v pozemkových spoločenstvách. Pod usporiadanie vlastníckych vzťahov zákonodarca nezahŕňa
zriadenie vecného bremena. Aj z dôvodovej správy vyplýva, že zákonodarca umožňuje obciam a
vyšším územným celkom, aby nadobudli vlastnícke právo k pozemkom na cintorínoch, športových
areáloch a na plochách verejnej zelene zámenou alebo vykonaním pozemkových úprav. V súlade s
§ 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., teda primerané použitie tohto zákona k pozemkom, na ktorých je

umiestnený cintorín, športový areál alebo verejná zeleň sa vzťahuje iba na usporiadanie vlastníckych
vzťahov a to zámena pozemku, alebo vykonanie pozemkových úprav. K pozemkom, na ktorých je
umiestnený cintorín, športový areál, alebo verejná zeleň, ak tieto prešli do vlastníctva obce podľa
osobitného predpisu zákonodarca nezriadil právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 4 ods. 1,
pričom dal obciam a samosprávnym krajom možnosť vysporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom, na

ktorých je cintorín, športový areál, alebo verejná zeleň zámenou, alebo prostredníctvom pozemkových
úprav. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa má za to, že aj v prípade vyššie špecifikovaných troch dielov
vyčlenených z parcely KN-E č. 7596 má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451
nasl. Občianskeho zákonníka. Vecné bremeno na základe zákona č. 66/2009 na parcelách, ktoré sú
predmetom konania nikdy nevzniklo a preto ani nemožno v tomto konaní aplikovať spomínaný zákon a

ani protiústavné rozhodnutia predložené žalovaným. V súčasnosti judikatúra je jednotná v tom, že vecné
bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z. je odplatné. Problém nastal po vydaní uznesenia NS SR z
30.11.2020 sp. zn. 8Cdo/17/2019, v ktorom senát Najvyššieho súdu SR vyslovil právny názor, že odplata
za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je jednorazová a to v rozpore s ustálenou judikatúrou
okresných súdov, krajských súdov a niektorých občianskoprávnych kolégií krajských súdov, ktoré prijali

zjednocujúce stanoviská a zastávali právny názor, že odplata za vecné bremeno zriadené zákonom č.
66/2009 Z.z. je opakujúca sa a že vlastníci majú nárok na odplatu za vecné bremeno až do majetkovo
právneho usporiadania do vykonania pozemkových úprav, alebo za zámeny pozemkov a to za každý
rok. Podľa názoru žalobkyne sú tu dve skupiny vlastníkov. Jedna skupina vlastníkov pozemkov pod
stavbami obcí a samosprávnych je tá, ktorá má uzatvorené nájomné zmluvy s obcami a samosprávnymi

krajmi a dostáva pravidelne odplatu, nájomné a to ročne, alebo mesačne. Druhá skupina vlastníkov
pozemkov pod stavbami obcí a samosprávnych krajov je tá, ktorá nemala ku dňu schválenia zákona
uzatvorené nájomné zmluvy s obcami a samosprávnymi krajmi a na týchto pozemkoch bolo zriadené
vecné bremeno. Ak podľa Ústavy vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnakú ochranu, tak jedna
skupina dostávala pravidelne nájomné, tak aj druhá skupina by mala dostávať pravidelne odplatu za

vecné bremeno. V opačnom prípade nemôžeme hovoriť o rovnakej ochrane všetkých vlastníkov a o
rovnakých práva všetkých vlastníkov. Pri jednorazovej odplate za zriadenie vecného bremena zákonom
sa dá hovoriť o iluzórnej ochrane vlastníckeho práva a to z dôvodu existencie inštitútu premlčania.
Žalobkyňa si vie predstaviť jednorazovú odplatu za vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009
Z.z., ale iba ak by bola minimálne vo výške kúpnej ceny a pod podmienkou, že vecné bremeno by sa

zriaďovalo rozhodnutím orgánu štátnej správy, pretože v takomto prípade vlastník pozemku by vedel
o zriadení vecného bremena, rozhodnutie by mu bolo doručené a bolo by už na ňom, či odplatu bude
žiadať alebo nie. Ani zákonodarca nemôže zneužívať inštitút vecného bremena, kde priamo v zákona
zriadi jednorazovú odplatu v nádeji, že vlastníci sa o vecnom bremene dozvedia až vtedy, keď už nárokna odplatu bude premlčaný a už ho nebudú môcť úspešne vymáhať. Cieľom zákona č. 66/2009 je
vysporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých obce a samosprávne kraje majú postavené
stavby a to zámennou zmluvou, alebo prostredníctvom pozemkových úprav. Zriadené vecné bremeno

je dočasné do vykonania pozemkových úprav, alebo do zámeny, pričom jednorazová odplata by bola
nespravodlivá aj voči obciam a samosprávnym krajom a to preto, ak by obce, alebo samosprávne kraje
zaplatili jednorazovú odplatu za vecné bremeno v roku 2010 a následne by malo dôjsť ešte k zámene
pozemkov, alebo aj odkúpeniu, tak by nebolo spravodlivé, nakoľko obce a mestá by zaplatili dvakrát
kúpnu cenu. Ani zákonodarca nepredpokladal jednorazovú odplatu, lebo cieľom zákona je to, aby sa

vlastníkom pozemkom pod stavbami stali obce a samosprávne kraje. Ak by obce a samosprávne kraje
zaplatili jednorazovú odplatu za vecné bremeno, niet dôvodu prečo by mali pristupovať k pozemkových
úpravám, zámenným zmluvám, alebo k vyvlastňovaniu. Výkladom zákona spôsobom, že odplata za
vecné bremeno je jednorazová, by sa celkom poprel cieľ, účel a zmysel zákona, ktorý predpokladal
zákonodarca. Ak by zákonodarca chcel zriadiť vecné bremeno s jednorazovou odplatou, tak by to
zakotvil priamo v zákone tak, ako to urobil v iných zákonoch.

8. Na uvedené reagoval žalovaný podaním zo dňa 29.12.2021 (č.l. 271), kedy uviedol, že žalobca
poukazuje na možnosť zriadenia vecného bremena podľa ustanovenia § 4 ods.1 zákona č. 66/2009 Z. z.
len v prípade pozemkov nachádzajúcich sa pod cestami, čo podľa žalobcu priamo vyplýva z poznámky
č. 1, ktorá sa podľa tvrdení žalobcu odvoláva na zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách.

Toto tvrdenie žalobcu však nie je správne, keďže zákonodarca v predmetnej poznámke odkazuje aj na
zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, na základe ktorého prešiel zo štátu na obce aj iný majetok ako
pozemné komunikácie, napr. športové areály a pod. Žalobca ďalej uvádza, že zákonodarca v prípade
zákonač.66/2009Z.z.striktnerozlišujepojemstavbavzmysle§1ods.1zákonaodobjektovuvedených
v § 2 ods. 2 zákona. Uvedeným tvrdením sa žalobca snaží presvedčiť súd o nemožnosti primeraného

použitia ustanovenia § 4 ods. 1 zákona na objekty uvedené v § 1 ods. 2 zákona. Uvedené tvrdenie nie
je správne a pripustením takéhoto výkladu by vznikla absurdná situácia. Totižto ustanovenie § 1 ods. 3
zákona vylučuje použitie zákona č. 66/2009 Z. z. „na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.“ Takže zákon by nebolo možné aplikovať na situácie,
kedy sa stavba využíva na podnikateľské účely, ale paradoxne by ho bolo možné aplikovať na situácie,

kedy sa napr. športový areál využíva na podnikateľské účely. Žalobca ďalej v súvislosti s § 1 ods. 2
zákona uvádza, že pod „usporiadanie vlastníckych vzťahov“ zákonodarca nezahŕňa zriadenie vecného
bremena, ale iba zámenu pozemkov alebo vykonanie pozemkových úprav, čo má podľa tvrdení žalobcu
explicitne vyplývať zo zákona, pričom odkazuje na § 2 ods. 2 a 3 a tiež na § 3 zákona. Ani toto tvrdenie
však nenachádza oporu v zákone, tobôž logike. Veď samotný zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových

úpravách,naktorýodkazujútakustanoveniazákonač.66/2009Z.z.akoajsamotnýžalobca,ustanovuje
možnosť usporiadania vlastníckych vzťahov v konaní o pozemkových úpravách formou zriadenia alebo
zrušenia vecného práva k pozemku, pričom odkazuje na ustanovenia § 151a až 151n Občianskeho
zákonníka, o. i. upravujúce aj inštitút vecného bremena. Navyše je nelogické, aby zákonodarca poskytol
„ochranu“ vo forme vecného bremena len objektom uvedeným v § 1 ods. 1 zákona a objekty podľa § 1

ods.2zákonabyztakejtoochranyvylúčil,keďžesvojoupodstatousajednáototožnésituáciearozdielny
prístup k nim nemožno racionálne odôvodniť. Ide o extrémne formalistický výklad slovného spojenia
„usporiadanie vlastníckych vzťahov“ zo strany žalobcu. Obsah pojmu vlastnícke právo je tvorený triádou
vlastníckych oprávnení vec držať (ius possidendi), vec užívať a požívať jej plody a úžitky (ius utendi et
fruendi) a právo vecou disponovať (ius disponendi). Usporiadanie ktoréhokoľvek z uvedených oprávnení

subsumovaného pod pojem vlastníckeho práva je zároveň aj usporiadaním vlastníckeho práva, keďže
je jeho súčasťou. Vecným bremenom teda bezpochyby dochádza k usporiadaniu vlastníckeho vzťahu,
keďže sa ním upravuje rozsah vlastníkovho oprávnenia vec užívať. Z vyššie uvedeného teda vyplýva,
že na prejednávanú vec sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 66/2009 Z. z. vrátane ustanovenia § 4 ods.
1 tohto zákona. Žalovaný sa nestotožňuje s uvedeným znaleckým posudkom č. 7/2021 vypracovaný

znalcom Ing. Matejom Špakom, PhD. mult., keďže tento sa nevzťahuje na obdobie, za ktoré si žalobca
uplatňuje nárok, pretože bol vypracovaný so stavom k 21.1.2021. Žalovaný má taktiež pochybnosti
o správnosti uvedeného znaleckého posudku, keďže znalec v bode č. 2 písm. b) posudku uvádza,
že sa jedná územie definované územným plánom ako verejná zeleň. Žalovaný s predchádzajúcim
vyjadrenímdoručildôkazypreukazujúce,žeuvedenétvrdenieznalcaniejesprávne.Všeobecnáhodnota

nájmu stanovená predmetným znaleckým posudkom je extrémne vysoká, čo je spôsobené použitím
porovnávacej metódy vychádzajúc z nájomných zmlúv, v ktorých je výška nájmu ovplyvnená jednak
neprimeranou pohnútkou mesta, a tiež je ovplyvnená skutočnosťou, že vzišla z ponukového konania,
v ktorom sa subjekty majúce záujem na získaní pozemku vo vlastníctve mesta snažia predložiť čonajvyššiu ponuku tak, aby práve oni boli úspešnými uchádzačmi o nájom. Táto skutočnosť je uvedená
v nájomných zmluvách, ktoré tvoria prílohu znaleckého posudku. V prípade všeobecnej hodnoty nájmu
určenej výpočtom máme za to, že znalec účelovo prispôsobil koeficienty a výpočet tak, aby približne

zodpovedalhodnoteurčenejporovnávacoumetódou.Žalovanýmázato,žežalobcavkonanínepredložil
žiaden relevantný znalecký posudok, keďže vyššie uvedený znalecký posudok sa nevzťahuje na
obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok. Ďalší znalecký posudok predložený žalobcom (ZP č.
10/2020 – G. H.) sa týka úplne iných parciel v inej lokalite. Žalovaný predkladá znalecký posudok č.
39/2020 vypracovaný G. J. K., ktorý bol predložený spoločnosťou BUILDINGS CITY, s.r.o., Južná trieda

117, 040 01 Košice, ako žalobcom v konaní vedenom proti mestu Košice, pričom týmto znaleckým
posudkom bola stanovená všeobecná hodnota nájmu pozemkov v blízkosti kúpaliska Triton v podstatne
nižšej hodnote, než si uplatňuje žalobca.

9. Podaním zo dňa 2.6.2022 žalobkyňa poukázala na hospodárske výsledky kúpaliska z účtovných
závierok žalovaného za roky 2013 až 2016, čo potvrdzuje, že kúpalisko Triton slúži na podnikateľské

účely, pričom prípadná strata je prirodzenou súčasťou podnikateľského rizika, kúpalisko má
podnikateľský potenciál, ktorý mesto naplno nevyužíva. V žalovanom období síce kúpalisko nebolo
otvorené, ale podnikateľské účely je potrené posudzovať ku dňu účinnosti zákona. Žalobkyňa poukázala
na nenaplnenie predpokladov podľa § 1 ods. 4 zákona č. 66/2009 Z.z., pretože v roku 1995 boli v
areáli kúpaliska vybudované 2 nové bazény, ktorú ku dňu účinnosti zákona o majetku obcí č. 138/1991

Zb. – 1.5.1991 neexistovali a preto nemohli prejsť do vlastníctva obce – žalovaného. O.i. stavebné
povolenie z roku 1984 sa nemôže vzťahovať na časť postavenú v roku 1995, teda minimálne stavby
z roku 1995 sú postavené bez stavebného povolenia, pričom celý areál kúpaliska nespĺňa podmienku
povolenia podľa právnych predpisov, pretože žalovaný nepredložil kolaudačné rozhodnutie na celý
areál kúpaliska. Vecné bremeno podľa § 4 na športoviskách nikdy nevzniklo, pretože na predmetných

parcelách je športovisko, nie stavba. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle zákona č.
66/2009 Z.z. vzniklo iba k pozemkom pod stavbami uvedenými v § 1 ods. 1, a nie k pozemkom, na
ktorých sa nachádza cintorín, športový areál alebo verejná zeleň (§ 1 ods. 2). Použitie slova „primerane“
v ustanovení § 1 ods. 2 znamená, že sa primerane vzťahuje len na určitú oblasť a to usporiadanie
vlastníckych vzťahov k cintorínom a k pozemkom, ktoré sú verejnou zeleňou alebo športoviskom,

pričom usporiadaním vlastníckych vzťahov je možné rozumieť iba zámenu pozemkov (§ 2 ods. 1 )
alebo vykonanie pozemkových úprav (§ 2 ods. 2 a § 3) v súlade so zákonom č. 330/1991 Z.z.. K
pozemkom na ktorých je umiestnený cintorín, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín,
športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, zákonodarca
nezriadil právo zodpovedajúce vecnému bremenu, len dal obciam a samosprávnym krajom možnosť

vysporiadať vlastnícke vzťahy k týmto pozemkom a to vyššie citovanými 2 spôsobmi. Preto žalobkyňa
má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zákonodarca v zákone č. 66/2009 Z.z. nestanovil
primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, nehovorí nič o odplate za zriadené vecné
bremeno. Zákonné ponechanie otázky primeranej náhrady na rozhodnutie súdu nespĺňa ani požiadavku
vedomosti o výške primeranej náhrady, ani požiadavku včasnosti poznania o okamihu, v ktorom vlastník

dostane primeranú náhradu. Otázka, či vecné bremeno zriadené zákonom vôbec je alebo nie je
odplatné, bola vyriešená až v roku 2015 Najvyšším súdom SR a preto hovoriť o jednorazovej odplate
by bolo nespravodlivé a bolo by iluzórnou ochranou vlastníckeho práva z dôvodu existencie námietky
premlčania. Ak by aj vlastníci pozemkov boli bdelí a vedeli o zákone č. 66/2009 Z.z., zo žiadneho
ustanovenia zákona sa nedozvedeli, že si majú požiadať jednorazovú odplatu. Rozhodnutie súdu, že

odplata vlastníkovi pozemku za zákonom zriadené vecné bremeno resp. rozhodnutie, že nárok na
jednorazovú odplatu je premlčaný, by nebol spravodlivý. Obce a samosprávne kraje do dnešného dňa
nič neurobili preto, aby sa stali vlastníkmi pozemkov. Ak by po 12 rokoch malo platiť, že odplata za vecné
bremeno je jednorazová, tak pre obce a samosprávne kraje je to výhra, tá nečinnosť a „nebdelosť“ bola
pre nich výhodou a nič už nedonúti obce a samosprávne kraje , aby pristúpil k zámenným zmluvám

alebo pozemkovým úpravám. Žalobkyňa podávala žalobcu na základe konštantnej judikatúry, že odplata
za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je vo forme opakujúceho sa plnenia, pretože takto
súdy rozhodovali už dlhodobo. Právna úprava zákona č. 66/2009 Z.z. na základe mnohých súdnych
rozhodnutí založila právnu istotu a legitímne očakávanie, že súd budú rozhodovať podľa doterajšej
judikatúry. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutia ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 10/04, PL. ÚS 10/06.

10. K uvedenému reagoval žalovaný na pojednávaní dňa 25.10.2022, kde uviedol, že v danom prípade
nemožno hľadieť na jednotlivé objekty (bazény), ale predmetom zákona č. 66/2009 Z.z. je celý areál. V
ostatnom v podstate zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.11. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 35C/42/2020-384 zo dňa 25.10.2021, ktorým konanie
o zaplatenie sumy 636,- Eur zastavil (výrok I.), žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (výrok II.) a

žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok III.). Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd
v Košiciach uznesením č.k. 6Co/77/2023-641 zo dňa 7.8.2023 zrušil rozsudok okrem výroku I. a v
zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení
uviedol, že rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti z dôvodu, že žalobkyni
patrí jednorazová náhrada za obmedzenie jej vlastníckeho práva v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z.,

ktorá je premlčaná, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Záver súdu prvej inštancie, že
kúpalisko Triton neslúžilo na podnikateľské účely, ale na uspokojovanie potrieb verejnosti, k pozemkom
pod kúpaliskom teda dňom 01.07.2009 vzniklo zákonné vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009
Z.z., za ktoré patrí žalobkyni jednorazová náhrada a táto sa premlčala uplynutím troch rokov od účinnosti
zákona, t.j. dňom 01.07.2012, je nesprávny. A. B. síce samo kúpalisko nevyužívalo na podnikateľský
účel (prenájom nehnuteľnosti vo vlastníctve obce bez poskytovania iných než základných služieb sa

považuje iba za správu vlastného majetku a nie za podnikanie - viď § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní), ale svoj majetok (kúpalisko Triton) prenajalo podnikateľskému subjektu
(Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice), ktorý prevádzkoval kúpalisko za účelom dosiahnutia zisku a teda
prenajatý majetok mesta Košice - kúpalisko D. bolo nepochybne využívané na podnikanie nájomcu -
Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice, ktorý je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného

zákonníka a z tohto podnikania mal aj príjmy, ako o tom svedčia jeho účtovné závierky za roky 2013
až 2016, ktoré sú obsahom spisu. Podstatným z hľadiska rozhodnutia vo veci teda bolo posúdenie,
či stavba (areál kúpaliska) slúžila na podnikanie a nemusí ísť pritom o prípad, že stavba je využívaná
na podnikanie priamo mestom (obcou, VÚC), v ktorého vlastníctve sa táto stavba nachádza. Na
charaktere podnikateľskej činnosti nemení nič ani tá skutočnosť, že mesto resp. Mestská časť Košice

- Juh poskytovali dotácie na prevádzku tohto kúpaliska, pretože dotácie môžu byť poskytované aj na
podnikateľskú činnosť a tieto dotácie tiež predstavovali v zmysle predložených účtovných závierok
výnosy kúpaliska.
Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ kúpaliska ako podnikateľ nedosahoval zisk, taktiež
nepreukazuje resp. nevylučuje, že nešlo o prevádzkovanie kúpaliska s podnikateľským účelom. Činnosť

podnikateľa, aj keď sa ňou nedosahuje zisk, neprestáva byť podnikaním, pokiaľ táto napĺňa všetky znaky
podnikania v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že stavba - areál
kúpaliska Triton slúžila na podnikateľské účely k 1.7.2009, nemožno na pozemky v areáli kúpaliska
Triton aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z., teda k týmto pozemkom nevzniklo vecné bremeno v zmysle
cit. zákona v prospech žalovaného. Žalovaný pozemky v areáli kúpaliska Triton užíva bez právneho

dôvodu (bez zmluvy či iného titulu, oprávňujúceho ho na užívanie), tieto pozemky užíva bezodplatne,
čím na úkor žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky pozemkov v areáli kúpaliska Triton vzniká
bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka vo výške obvyklého nájomného, ktoré
by uhrádzal, ak by k týmto pozemkom existoval nájomný vzťah, pričom toto bezdôvodné obohatenie je
žalovaný povinný vydať žalobkyni. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude preto posúdiť dôvodnosť žalobou

uplatneného nároku ohľadne pozemkov v areáli kúpaliska Triton podľa § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka v spojení s § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a na základe doposiaľ vykonaného
dokazovania a doplneného po vrátení veci ustáliť rozsah a výšku, v akom je žalobou uplatnený nárok
dôvodný, a to aj po vyporiadaní sa s dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania žalovaným v zmysle
ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

12. Po vrátení veci súdu prvej inštancie žalobkyňa podaním zo dňa 21.2.2024 (č.l. 668) zobrala žalobu
v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov zodpovedajúcim dielom č. 1,2,3
podľa grafickej identifikácie G. E. I. zo dňa 11.1.2021 (č.l. 669) bez právneho dôvodu za obdobie od
28.10.2018 do 28.10.2020 a oproti pôvodne žalovanej sume 50.874,- Eur žiadala priznať iba sumu

48.558,- Eur (4.046,5 m2 x 6 Eur x 2 roky) s 5%ným úrokom z omeškania zo sumy 48.558,- Eur od
29.10.2020 do zaplatenia. Výmera žalovaných pozemkov nachádzajúcich sa v areáli kúpaliska Triton
predstavuje 8093 m2, z čoho výmera zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu žalobkyne predstavuje
4046,5 m2.

13. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 1 veta prvá CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.15. Na základe dispozičného úkonu žalobkyne zo dňa 21.2.2024 (č.l. 668), ktorá zobrala žalobu v časti
o zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia za diely č. 1,2,3 podľa grafickej identifikácie G. E. I. zo
dňa 11.1.2021 vo výške 1.680,- Eur s príslušenstvom 5%ným úrokom z omeškania z danej sumy od

29.10.2020 do zaplatenia späť (pôvodná žalovaná suma 50.874,- Eur mínus suma 636,- Eur zobratá
čiastočne späť podaním zo dňa
2.2.2021 – konanie zastavené vo výroku I. rozsudku č.k. 35C/42/2020-384 zo dňa 25.10.2021 = 50.238,-
Eur, potom rozdiel sumy 50.238,- Eur a sumy 48.558,- Eur uplatnenej v ďalšom čiastočnom späťvzatí
zo dňa 21.2.2024 predstavuje sumu 1.680,- Eur), súd v zmysle § 144 CSP konanie v tejto časti zastavil

výrokom I. tohto rozsudku.

16. Súd zároveň vo výroku II. tohto rozsudku zastavil konanie o príslušenstve zo sumy 636,- Eur, t.j.
konanie o zaplatenie 5%ného úroku z omeškania zo sumy 636,- Eur od
29.10.2020 do zaplatenia, a to zmysle späťvzatia učineného ešte pred vydaním prvého rozsudku vo veci
samej (č.l. 320), o ktorej časti nebolo doteraz v konaní rozhodnuté (len o zastavení konania v časti istiny).

17. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

18. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX okres Košice IV, obec B. – E., katastrálne územie E. A. (č.l.
19) súd zistil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností – parciel registra E č. 7594/1,

7594/3, 7594/4, 7594/5, 7594/6, 7594/7 a 7596 a to v podiele 6/12 k celku. Na uvedených pozemkoch
stojí mestská plaváreň TRITON.

19. Nájomnou zmluvou č. 2016000834 zo dňa 9.5.2016 (č.l. 12 aj v obsahu ZP č. 7 Ing. Mateja Špaka,
Phd. mult zo dňa 30.1.2021 na č.l. 335rub-337) Mesto Košice dalo spoločnosti Moris Slovakia s.r.o.

do nájmu pozemok registra C časť parc. 501/19 o výmere 15 m2 v k.ú. E. A. za sumu nájomného vo
výške 185 Eur/rok stanoveného na základe vyhodnotenia cenových ponúk zo dňa 1.3.2016 v zmysle
zverejneného Zámeru predaja a prenájmu majetku mesta Košice. Predmet nájmu bol prenajatý za
účelom realizácie vstupného objektu v súvislosti s realizáciou stavby: „Rekonštrukcia a dostavba salónu
ŠKODA, L. X, B.“ a to na dobu neurčitú.

20. Nájomnou zmluvou č. 2016001527 zo dňa 5.8.2016 (č.l. 69) Mesto Košice dalo K. J. a G. E. J.
do nájmu pozemok registra C časť parc. 3436 o výmere 25 m2 v k.ú. E. A. za sumu nájomného vo
výške 280 Eur/rok stanoveného na základe vyhodnotenia cenových ponúk zo dňa 14.7.2016 v zmysle
zverejneného Zámeru predaja a prenájmu majetku mesta Košice. Predmet nájmu bol prenajatý za

účelom vybudovania chodníka a vjazdu/výjazdu v súvislosti s realizáciou stavby: „Polyfunkčný dom s
využitím prízemia na podnikateľské účely – predajňa s trvalým bývaním na 2. NP – byt – SO Parkovisko,
vjazd na pozemok“ na Poľskej ulici v Košiciach.

21. Nájomnou zmluvou č. 2016002225 zo dňa 2.11.2016 (č.l. 74) spoločnosť ASTON BUILDING s.r.o.

dalo Mestu Košice do nájmu pozemok registra C časť parc. 534/9 o výmere 42 m2 v k.ú. E. A. za sumu
nájomného vo výške 12 Eur/m2. Predmet nájmu bol prenajatý výlučne za účelom umiestnenia prístrešku
MHD vrátane zastavanej resp. priľahlej obslužnej plochy a za účelom umiestnenia miestnej komunikácie
(chodníka).

22. Znaleckým posudkom znalca G. A. H. č. 10/2020 zo dňa 20.3.2020 (č.l. 27) bola stanovená
všeobecná hodnota nehnuteľností – parciel registra C odlišných než ktoré sú predmetom tohto konania
v k.ú. E. A. ku dňu 7.3.2020 na sumu 80 Eur/m2 a to za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy príp.
uzatvorenia nájomnej zmluvy. Zároveň znalec uskutočnil výpočet nájmu za pozemok počítaný na
obdobie návratnosti investícií 15 rokov, čo činí nájom za rok a m2 – 6,185 Eur a ročný nájom 78.116,55

Eur.

23. Znaleckým posudkom znalca Ing. Vladimíra Závackého č. 59/2019 zo dňa 30.12.2019 (č.l. 107) bola
stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností – parciel registra C, ktoré sú predmetom konania + ďalších
parciel v k.ú. E. A. ku dňu 12.12.2019 na sumu 91.300 Eur, pričom u parcely registra C č. 7596 bol

nájom stanovený na sumu 4,767 Eur za 1 m2/rok, u parcely registra C č. 7594/1 na sumu 4,573 Eur za
1 m2/rok, a u parciel registra C č. 7594/3,4,5,6,7 na sumu 4,411 Eur za 1 m2/rok, pričom znalec použil
metódu výpočtu. Zároveň znalec uviedol celkovú odhadovanú všeobecnú hodnotu nájmu za rok za 1
m2 pozemkov 4,52 Eur/rok/m2. za rok a m2 – 6,185 Eur a ročný nájom 78.116,55 Eur.24. Znaleckým posudkom znalca Ing. Mateja Špaka, PhD. mult. č. 7 zo dňa 30.1.2021 (č.l. 225, 321) bola
stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností – parciel registra C, ktoré sú predmetom konania v k.ú.

E. A. ku dňu 21.1.2021 na sumu 1.000.000 Eur. Zároveň znalec uskutočnil výpočet nájmu za uvedené
pozemky vo výške 83.900,- Eur na rok, pričom znalec použil porovnávaciu metódu a porovnával nájom
pozemkov s použitím nájomných zmlúv s nájomcami: Moris Slovakia s.r.o., K. J., G. E. J. a Mesto Košice,
pretožepodľajehonázorutátopoužitáporovnávaciametódazohľadňujeskutočnútrhovúhodnotunájmu
za pozemok v danej lokalite a pri súčasných podmienkach realitného trhu (č.l. 236).

25. Znaleckým posudkom znalca G. J. K., č. 39/2020 zo dňa 15.7.2020 (č.l. 274) bola stanovená
všeobecná hodnota nájmu pozemku parcely registra C KN č. 3376/19 v k.ú. E. A. za obdobie od 1.7.2018
do 30.6.2020 vo výške 12.900 Eur, pričom znalecký posudok bol vyhotovený pre účely majetkovo-
právneho vysporiadania.

26. Žalobkyňa v konaní predložila Grafickú identifikáciu stavu C-KN, E-KN a skutkového stavu, parcely
E-KN č. 7596 (č.l. 260), z ktorej súd zistil priebeh hranice pozemku a vyčlenenie dielu 1 o výmere 136
m (cesta), dielu 2 o výmere 78 m2 (zeleň), dielu
3 o výmere 66 m2 (chodník) a dielu 4 o výmere 106 m2.

27. Delimitačným protokolom zo dňa 26.5.1993 (č.l. 194) mesto Košice prevzalo od Správy rekreačných
a športových zariadení mesta Košice v likvidácii nehnuteľný majetok Kúpalisko TRITON.

28. Stavebným povolením číslo Výst. 9151/2081/83-Lr. zo dňa 29.11.1983 (č.l. 198) bola Obvodným
národným výborom, odborom výstavby v Košiciach povolená výstavba letného kúpaliska Triton v k.ú.

Košice-Juh.

29. Z výňatku účtovných závierok žalovaného (č.l. 361a,b,c,d) súd zistil, že za rok 2013 žalovaný
dosiahol hospodársky výsledok z Kúpaliska Triton vo výške mínus 1.952 Eur (výnosy 141.591 Eur,
náklady 143.543 Eur), za rok 2014 žalovaný dosiahol hospodársky výsledok z Kúpaliska Triton vo

výške mínus 16.802 Eur (výnosy 102.566 Eur, náklady 119.368 Eur), za rok 2015 žalovaný dosiahol
hospodárskyvýsledokzKúpaliskaTritonvovýškemínus9.015Eur(výnosy98.475Eur,náklady107.490
Eur), za rok 2016 žalovaný dosiahol hospodársky výsledok z Kúpaliska Triton vo výške mínus 12.531
Eur (výnosy 78.433 Eur, náklady 90.964 Eur).

30. Z mediálnej správy a informácií zverejnených na internete (č.l. 361e,f) súd zistil, že v roku 1995 si
Miestny podnik služieb prenajal kúpalisko od mesta Košice a v troch etapách boli vybudované 2 nové
bazény, 1 bazén so šmýkačkou a postavené resp. zrekonštruované strojovne.

31. Predžalobnou výzvou zo dňa 27.10.2020 (č.l. 25) právny zástupca žalobkyne vyzval žalovaného

na zaplatenie sumy 50.874,- Eur za obdobie od 27.10.2018 do 27.10.2020, ktorá výzva bola doručená
žalovanému dňa 27.10.2020 (č.l. 18 + viď vysvetlenie zo zápisnice z pojednávania zo dňa 5.12.2020).

32. Súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení:

33. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len citovaný zákon), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli
do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov,1) vrátane priľahlej

plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok
pod stavbou").

34. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve

cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do
vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. 2)35. Podľa § 1 ods. 3 citovaného zákona, tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely. 3)

36. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných
predpisov1) vlastníkom stavby4) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania
vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi
pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej
výmere, 5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník

stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný
pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

37. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa
osobitného predpisu. 5)

38.Podľa§2ods.3citovanéhozákona,akbolvkatastrálnomúzemídoúčinnostitohtozákonaschválený
projekt pozemkových úprav, 6) usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná
formou jednoduchých pozemkových úprav. 7)

39. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, konanie o nariadení pozemkových úprav 5) z dôvodu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť
vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na
potreby vlastníka stavby.

40. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych

predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 11)

41. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

42. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

43. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia národným výborom, na území
ktorých sa nachádzajú.

44. Podľa § 2 ods. 2 zákona o majetku obcí, veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym
podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov,
6) ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, 7)
prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce

si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.

45. Podľa § 2 ods. 3 zákona o majetku obcí, veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia
štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a
zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej

správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú,
ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju
zakladateľskúalebozriaďovateľskúfunkciunaobecnazákladedohody8)aleboaktakustanovíosobitný
predpis.46. Podľa § 2 ods. 7 zákona o majetku obcí, veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda
obec dňom účinnosti tohto zákona.

47. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), podnikaním
sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho
sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného

predpisu.

48. Podľa § 2 ods. 2 ObZ, podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe
iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva
poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

49.Podľa§27ods.2písm.a)ObZ,doobchodnéhoregistrasazapisujú1.verejnáobchodnáspoločnosť,
2. komanditná spoločnosť, 3. spoločnosť s ručením obmedzeným, 4. jednoduchá spoločnosť na akcie,
5. akciová spoločnosť, 6. družstvo.

50. Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

51. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

52. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

53. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

54. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

55. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

56. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

57. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

58. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

59. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

60. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal dôkazy predložené a
označené stranami sporu, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné
skutočnosti považuje za preukázané:

61.Zpredloženéholistuvlastníctvaakoajzozhodnýchvyjadrenístránsporusúdzistil,ženapozemkoch
žalobkyne v k.ú. E. A., ktoré sú predmetom konania a to parcely KN-E č. 7594/1, 7594/3, 7594/4, 7594/5,
7594/6, 7594/7 a 7596 je postavené kúpalisko Triton. Z Grafickej identifikácie (č.l. 260) bolo zistené, žez parcely KN-E č. 7596 boli vyčlenené diely č.1 (komunikácia), č. 2 (zeleň), diel č. 3 (chodník), pričom
diel č. 4 o výmere 106 m2 nepatrí do predmetného areálu. Stavebné povolenie na výstavbu kúpaliska
sa datuje do roku 1983. V roku 1995 boli v predmetnom areáli vybudované ďalšie bazény a tobogán.

Pozemky sú využívané žalovaným, nakoľko sa na nich nachádzajú stavby žalovaného a preto žalobkyňa
žiadala priznať jej vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 50.238,- Eur za obdobie od 28.10.2018
do 28.10.2020.

62. Vzhľadom na obranu žalovaného sa súd zaoberal právnou kvalifikáciou daného nároku, t.j. či

žalovaná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie resp. ide o náhradu za vecné bremeno zriadené
zákonom č. 66/2009 Z.z.. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou vyššie
citovaných parciel, ktoré tvoria areál kúpaliska Triton. V konaní nebolo sporné, že športový areál -
kúpalisko Triton, prešiel do vlastníctva žalovaného v zmysle zákona č. 138/1991 Zb..

63. Súd viazaný právnym názorom súdu vyššej inštancie v jeho zrušujúcom uznesení č.k.

6co/77/02023-641 zo dňa 7.8.2023 má za to, že na vzájomný vzťah medzi žalobkyňou ako podielovou
spoluvlastníčkou pozemkov, na ktorých je postavené kúpalisko Triton a žalovaným, do ktorého
vlastníctva táto nehnuteľnosť ako celok prešla v zmysle zákona o majetku obcí, nemožno aplikovať
ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a

doplnení niektorých zákonov.

64. Podstatným z hľadiska rozhodnutia v spore bolo vyriešenie otázky, či areál kúpaliska Triton, ktorý sa
nachádza na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, slúžil na podnikateľské účely, pretože
v kladnom prípade v zmysle § 1 ods. 3 zák. č. 66/2009 Z.z. k pozemkom v areáli kúpaliska nevzniklo

vecné bremeno a žalovaný užíva tieto pozemky bez právneho dôvodu, čím sa na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohacuje v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

65. Uvedená problematika bola vyriešená nielen vo vyššie citovanom uznesení Krajského súdu v
Košiciach č.k. 6Co/77/2023, ale rovnaký právny názor je prezentovaný aj v ďalších rozhodnutiach

tohto nadriadeného súdu v jeho rozhodnutiach sp. zn. 5Co/136/2021 a 6Co/186/2022 so záverom, že
kúpalisko Triton slúžilo na podnikateľské účely, čo vylučuje aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z. na právny
vzťah medzi vlastníkmi pozemkov a žalovaným.
66. Aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z. a posudzovanie žalobou uplatneného nároku ako náhrady za
zákonné vecné bremeno, ktorá je jednorazová a premlčuje sa v lehote troch rokov od jeho účinnosti,

vylučuje ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., v zmysle ktorého tento zákon sa nevzťahuje
na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely
(odkaz na § 2 Obchodného zákonníka).

67. Do obchodného registra sa v zmysle § 27 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka zapisujú obchodné

spoločnosti, ktorými sú aj spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle § 105 a nasl. Obchodného
zákonníka.

68. Podnikateľmi sú osoby zapísané v obchodnom registri (právnické osoby a fyzické osoby) bez ohľadu
na to, či podnikajú alebo sú oprávnené podnikať. Nie je rozhodujúce, či je zápis uskutočnený povinne

alebo dobrovoľne.

69. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, vymedzenie pojmu podnikanie
úzko súvisí s pojmom podnikateľ, lebo podnikanie je definované ako činnosť vykonávaná podnikateľom.
Znamenáto,žepodnikateľskúčinnosť,t.j.podnikaťmôželenpodnikateľvzmysle§2ods.2Obchodného

zákonníka, teda ten, kto je na to oprávnený.

70. Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ a zároveň
kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 2
ods. 1 Obchodného zákonníka. Sú to: samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene,

na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.71. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti treba chápať v tom zmysle, že podnikateľ sám
rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, nie je teda podriadený inému subjektu,
ktorého príkazy musí plniť.

72. Sústavnosť podnikania nemožno vykladať reštriktívne, napr. tak, že by malo ísť o nepretržitú
podnikateľskú činnosť. Kritérium sústavnosti spĺňa aj sezónna činnosť, prípadne činnosť, ktorú
podnikateľ na určitý čas preruší a znovu v nej pokračuje. Dôležité je, aby úmyslom podnikateľa bolo
vykonávať túto činnosť opakovane. Požiadavka sústavnosti vylučuje z podnikateľskej činnosti takú

činnosť, ktorá sa vykonáva náhodne, výnimočne, prípadne príležitostne.

73. Podnikateľ koná vo svojom mene vtedy, keď nekoná v mene niekoho iného. Nie je podmienkou, aby
konal osobne, ale osoba, ktorá za neho koná, musí konať v mene podnikateľa. Podnikateľ podniká pod
vlastným menom, keď podniká pod obchodným menom. Obchodným menom obchodnej spoločnosti je
názov, pod ktorým je zapísaná v obchodnom registri.

74. Podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť vtedy, keď za jeho
podnikanie nezodpovedá nikto iný. Vlastná zodpovednosť podnikateľa je logickým dôsledkom toho, že
podnikateľská činnosť je vykonávaná samostatne a pod vlastným menom podnikateľa. To znamená, že
konanie podnikateľa zaväzuje jeho samého, a preto podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť za

porušenie povinností, ktoré na seba prevzal.
75. Podnikateľská činnosť je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku vtedy, keď hlavným účelom
podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu). Podnikateľ teda podniká preto, aby dosiahol
zisk. Z hľadiska posúdenia tohto znaku podnikateľskej činnosti nie je rozhodujúce, či zisk bol skutočne
dosiahnutý. Dôležitý je cieľ podnikateľskej činnosti, teda to, či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom

dosiahnuť zisk. Za zisk možno považovať akýkoľvek majetkový prospech.

76. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy najmä
zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácii, verejných priestranstiev,
obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok,

pamiatkových území a pamätihodností obce (f), utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob
života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečenie
zdravotnej starostlivosti, na vzdelanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú
kultúru a šport (h), vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia
potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce (k).

77. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že obec môže v záujme zabezpečenia potrieb
obyvateľov obce a rozvoja obce vykonávať aj vlastnú investičnú činnosť a vlastnú podnikateľskú činnosť.

78. Obec môže realizovať podnikateľskú činnosť vo viacerých formách: a/ podnikanie obce vlastným

menom, kedy obec figuruje v pozícii podnikateľa podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka; ide o
prípady, keď obec vystupuje ako právnická osoba, ktorá podniká najmä na základe živnostenského
oprávnenia, b/ podnikanie obce prostredníctvom zriadených príspevkových organizácií - príspevková
organizácia obce môže so súhlasom obce vykonávať podnikateľskú činnosť, c/ podnikanie obce
prostredníctvom vlastných (komunálnych) obchodných spoločností - spravidla pôjde o spoločnosť

s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, d/ podnikanie prostredníctvom vstupu do iných
obchodných spoločností - tento spôsob predstavuje formu podnikania, v rámci ktorej sa obec podieľa
účasťou na podnikaní iných subjektov, e/ spoločné podnikanie s inými právnymi subjektmi, f/ príjmy z
prenájmu nehnuteľností - podľa § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní prenájom
nehnuteľností obce je živnosťou, iba ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené

s prenájmom, g/ podnikanie obce prostredníctvom obecného sociálneho podniku.

79. Zákon o obecnom zriadení a ani iný zákon tiež nevylučuje zabezpečenie potrieb obyvateľov obce aj
podnikateľskou činnosťou iných subjektov než samotnej obce, teda prostredníctvom iných podnikateľov.

80. O takýto prípad ide aj v tu prejednávanom spore, keď síce mesto Košice realizovalo výstavbu
kúpaliska Triton za účelom uspokojovania verejných potrieb (rekreácia a oddych obyvateľov mesta),
ale tieto potreby sa následne zabezpečovali prostredníctvom podnikateľského subjektu - podnikateľav zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ Obchodného zákonníka, ktorému nájomnou zmluvou zo dňa 13.9.1994
prenajalo celý objekt kúpaliska Triton v Košiciach.
81. Mesto B. teda síce samo kúpalisko nevyužívalo na podnikateľský účel (prenájom nehnuteľnosti vo

vlastníctve obce bez poskytovania iných než základných služieb sa považuje iba za správu vlastného
majetku a nie za podnikanie - viď § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní), ale svoj
majetok (kúpalisko Triton) prenajalo podnikateľskému subjektu (Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice),
ktorý prevádzkoval kúpalisko za účelom dosiahnutia zisku.

82. Vstup na kúpalisko bol podmienený vstupným, ktoré predstavovalo príjem tohto podnikateľského
subjektu - nájomcu a de facto išlo o podnikanie mestskej časti Košice - Juh, ktorá podnikala
prostredníctvom vlastnej spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej bola jediným spoločníkom.

83. Prenajatý majetok mesta Košice - kúpalisko Triton teda nepochybne bolo využívané na podnikanie
nájomcu - Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice, ktorý je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. a/

Obchodného zákonníka a z tohto podnikania mal aj príjmy, ako o tom svedčia jeho účtovné závierky za
roky 2013 až 2016, ktoré sú obsahom spisu.

84. Podstatným z hľadiska rozhodnutia vo veci teda bolo posúdenie, či stavba (areál kúpaliska) slúžila na
podnikanie a nemusí ísť pritom o prípad, že stavba je využívaná na podnikanie priamo mestom (obcou,

VÚC), v ktorého vlastníctve sa táto stavba nachádza.

85. Na charaktere podnikateľskej činnosti nemení nič ani tá skutočnosť, že mesto resp. mestská časť
Košice - Juh poskytovali dotácie na prevádzku tohto kúpaliska, pretože dotácie môžu byť poskytované
aj na podnikateľskú činnosť a tieto dotácie tiež predstavovali v zmysle predložených účtovných závierok

výnosy kúpaliska.

86. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ kúpaliska ako podnikateľ nedosahoval zisk, taktiež
nepreukazuje resp. nevylučuje, že nešlo o prevádzkovanie kúpaliska s podnikateľským účelom.

87. Činnosť podnikateľa, aj keď sa ňou nedosahuje zisk, neprestáva byť podnikaním, pokiaľ táto napĺňa
všetky znaky podnikania v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako už boli uvedené vyššie.

88. Podnikaním nie je činnosť, ktorej výsledkom musí byť vždy zisk, podstatným je to, či podnikateľ
vyvíjal činnosť s úmyslom dosiahnuť zisk. Podnikanie teda môže byť aj stratové, čo v praktickom živote

je bežným javom.

89. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, nedôvodná je odvolacia námietka žalovaného,
že prevádzkovanie kúpaliska nemožno považovať za výkon podnikateľskej činnosti, keďže žalovaný
prevádzkovaním iba plnil svoje základné úlohy pri výkone samosprávy, ktorými sú starostlivosť o

všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.

90. Vzhľadom na skutočnosť, že stavba - areál kúpaliska Triton slúžila na podnikateľské účely, nemožno
na pozemky v areáli kúpaliska Triton aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z., teda k týmto pozemkom nevzniklo
vecné bremeno v zmysle cit. zákona v prospech žalovaného.

91. Z hľadiska posúdenia, či k pozemkom v areáli kúpaliska Triton vzniklo vecné bremeno v zmysle
zákona č. 66/2009 Z.z., je rozhodujúce, či stavba slúžila na podnikanie v čase nadobudnutia jeho
účinnosti, t.j. 1.7.2009, keďže k vzniku vecného bremena došlo týmto dňom v prípade splnenia všetkých
zákonných podmienok.

92. Splnenie zákonných podmienok pre aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z. sa teda posudzuje ku dňu
1.7.2009akeďžektomutodňukúpaliskoTritonbolostavbouslúžiacounapodnikateľskéúčely,nevzniklo
k pozemkom v jeho areáli zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného.

93. Žalovaný pozemky v areáli kúpaliska Triton užíva bez právneho dôvodu (bez zmluvy či iného titulu,
oprávňujúceho ho na užívanie), tieto pozemky užíva bezodplatne, čím na úkor žalobkyne ako podielovej
spoluvlastníčky pozemkov v areáli kúpaliska Triton vzniká bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka vo výške obvyklého nájomného, ktoré by uhrádzal, ak by k týmto pozemkomexistoval nájomný vzťah. Toto bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný vydať žalobkyni, na úkor
ktorej sa obohatil.

94. Bezdôvodné obohatenie vzniká vždy vlastníkovi stavby bez ohľadu na to, kým je stavba užívaná.
Zastavaný pozemok je užívaný už tým, že sú na ňom postavené stavby, t.j. užívanie stavby je
konzumované jej vlastníctvom. K obohateniu vlastníka stavby dochádza už z titulu vlastníckeho práva,
ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu užívať. Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či stavbu bude
užívať sám alebo ju bezplatne či odplatne prenechá inému. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi

pozemku, na ktorom stojí stavba, postihuje vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje
vlastnícke právo realizuje alebo na skutočnosť, či užívanie stavby prináša zisk a bez ohľadu na to, či
stavbu vôbec využíva.

95. Bez právneho významu je preto skutočnosť, že od konca letnej sezóny roku 2017 kúpalisko je mimo
prevádzky, keďže okupácia pozemkov stále trvá a vyplýva zo samotnej existencie daného areálu.

96. Zároveň je potrebné vlastníctvo žalovaného k objektom nachádzajúcim sa na pozemkoch žalobcov
posudzovať v kontexte, t.j. že stavby tvoria spolu s okolím (okolitými pozemkami) komplexný ucelený
priestor využívaný práve v súvislosti s týmito stavbami. Kúpalisko predstavuje ohraničený areál, jednotný
funkčný celok, pričom nie je možné oddeliť funkcionalitu stavieb (bazénov) a samotných pozemkov; k

bazénom je totiž potrebné sa fyzicky dostať.

97. Na základe vyššie uvedeného je potom nutné užívanie pozemkov areálu Triton v podielovom
spoluvlastníctve (aj) žalobkyne žalovaným za užívanie bez právneho dôvodu, keďže v konaní nebolo
sporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným neexistuje žiaden zmluvný vzťah, na základe ktorého by

žalovaný disponoval s oprávnením pozemky užívať.

98. Pokiaľ nie je daný právny dôvod na bezodplatné užívanie pozemku (napr. zmluva), potom platí, že
povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie zodpovedá povinnosť vlastníka stavby poskytnúť
mu za užívanie náhradu. V prípade, že vlastník stavby užíva cudzí pozemok bez poskytnutia náhrady,

obohacuje sa na úkor vlastníka pozemku (prijíma plnenie bez právneho dôvodu), pretože sa nezmenšuje
jeho majetok, ku ktorému by za riadneho plnenia uvedenej povinnosti nepochybne došlo. Ak ide o
stavbu, ktorá je spojená so zemou pevnými základmi, teda o nehnuteľnosť, na vznik bezdôvodného
obohatenia stačí už to, že sa stavba na pozemku nachádza. V takomto prípade je totiž zastavaný
pozemok užívaný (jeho úžitková hodnota sa konzumuje) tým, že je na ňom stavba postavená a je pritom

právne irelevantné, akým spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda či ju užíva
osobne alebo ju prenajal inému, či mu jej užívanie prináša zisk, prípadne komu prináša zisk (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 1Cdo/91/2010).

99. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby

bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je
podstatné ani to, či príp. komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho
dôvodu a bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku, a nie napr. jej
nájomca. Je potrebné si uvedomiť, že pod „užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto prípade
chápať jeho zastavanie cudzou stavbou (nie užívanie samotnej stavby) (rozhodnutie NS SR sp. zn.

8Cdo/186/2018).

100. Výška bezdôvodného obohatenia bola už zadefinovaná v ustálenej rozhodovacej praxi tak, že
v prípade užívania veci bez právneho dôvodu je bezdôvodným obohatením peňažná čiastka, ktorú
by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci (sp. zn.

3Cdo/252/2007, porovnaj aj sp. zn. 3Cdo/298/2006).

101. V rozsudku zo dňa 30. júna 2009 sp. zn. 4Cdo/104/2008 dovolací súd konštatoval, že plnením bez
právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu
vec. Pretože taký užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej

veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením
prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam
vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by
nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy.102. Aj v uznesení z 13. novembra 2009 sp. zn. 5Cdo/8/2009 najvyšší súd uviedol vo vzťahu k tomu,
že pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bol po určitý čas užívaný žalovanou bez akéhokoľvek

právneho titulu a bez toho, že by jej za to bola platená náhrada, že o plnenie bez právneho dôvodu ide
tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu. Užívateľ cudzej veci bez
právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého, ak nie
je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v
danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob

užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah
a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej
hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej
nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným tržným.

103. V prípade bezodplatného užívania pozemku pod stavbou, ktorá prešla z vlastníctva štátu do

vlastníctva obce ide o bezdôvodné obohatenie, pričom nárok na jeho vydanie tvorí výška obvyklého
nájomného (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/175/2019).

104. Na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia predstavujúceho obvyklé nájomné predložili obe
sporové strany štyri súkromné znalecké posudky (po dva každá sporová strana) a to s rozdielnymi

závermi a preto sa súd musel vysporiadavať s ich konkurenciou.

105. Ak má súd k dispozícii dva (či viacero) znaleckých (odborných) posudkov s rozdielnymi závermi
o tej istej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad
svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého (odborného) posudku

(porov. R 45/1984).

106. V kontexte vyššie citovaného súd dôkladne preskúmal obsah a závery všetkých štyroch znaleckých
posudkovavprvomradesúdvylúčilpoužitieznaleckéhoposudkuznalcaIng.MichalaŠkriabač.10/2020
predloženého žalobkyňou pri podaní žaloby a znalecký posudok znalca Ing. Petra Daňka č. 39/2020 zo

dňa 15.7.2020 (č.l. 274) predložený žalovaným, nakoľko oba uvedené znalecké posudky ohodnocovali
iné pozemky než tie, z ktorých žalobkyňa odvíja svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Aj
keď tieto sa nachádzajú v rovnakom katastrálnom území k. ú. E. A., súdu sa javilo vhodné ustáliť výšku
bezdôvodného obohatenia s odkazom na tie znalecké posudky, ktoré ohodnocujú práve pozemky E KN
č. 7596, XXXX/X,X,X,X,X,X, ktoré sú predmetom konania, keďže ide o dotknuté pozemky v areáli Triton,

z ktorých užívania žalovaným bez právneho dôvodu vyplýva nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

107. Následne ostali na komparáciu dva znalecké posudky a to znalecký posudok znalca Ing. Vladimíra
Závackého č. 59/2019 zo dňa 30.12.2019 (ďalej len „ZP A“) a znalecký posudok znalca Ing. Mateja

Špaka, PhD. mult. č. 7 zo dňa 30.1.2021 (ďalej len „ZP B“), kedy po ich podrobnej analýze súd dospel
k záveru, že najvhodnejším a realite najbližšie zodpovedajúcim ohodnotením obvyklého nájomného
pozemkov, z ktorých vyplýva nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto konaní, je znalecký
posudok znalca Ing. Vladimíra Závackého č. 59/2019 zo dňa 30.12.2019.

108. Pri tomto závere súd zobral do úvahy najmä dátum, ku ktorému ten-ktorý znalecký posudok
bol vystavený, ako aj použitú metódu ohodnotenia všeobecnej hodnoty pozemkov a potom i metódu
ohodnotenia výšky nájmu.

109. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ohodnotenie dotknutých pozemkov v ZP A bolo

vyhotovené k dátumu 12.12.2019 a teda sčasti pokrýva obdobie, za ktoré žalobkyňa žiada priznanie
bezdôvodného obohatenia, naproti tomu v ZP B boli predmetné pozemky ohodnotené až k dátumu
21.2.2021,t.j.úplnemimočasovéhorámcažalovanéhoobdobia.Uvedenéjejednýmzhlavnýchdôvodov
pre použitie ZP A pri určení výšky bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho obvyklému nájomnému.

110. Na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku bola v ZP A a ZP B použitá rovnaká metóda polohovej
diferenciácie a zas hodnota nájmu za pozemok bola v ZP A stanovená výpočtom a v ZP B porovnaním.
I keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že zvolenie porovnávacej metódy v ZP B a porovnávanie
tam uvedených nájomných zmlúv (podrobne popísané v bodoch 19. až 21. tohto rozsudku) by maloodzrkadľovať trhovú cenu nájmu pozemkov, uvedený záver nie je správny a je ho potrebné podrobiť
bližšej analýze.

111.Primeranánáhradavprípadeužívaniacudzejvecibezplatnejnájomnejzmluvymátotižzodpovedať
cene, ktorú by musel za prenájom podobných pozemkov nájomca zaplatiť, ktoré prenajímatelia
prenajímajú na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, a ktorý zmluvný vzťah nie je
ovplyvnený ani neprimeranou pohnútkou. Súd pri podrobnom preskúmaní obsahu týchto zmlúv mal za
to, že tieto neboli uzavreté na voľnom trhu na základe ponuky a dopytu, pretože na takto prenajatých

pozemkoch bol postavený vstupný objekt pre salón ŠKODA, L. X, B. (NZ s Moris Slovakia s.r.o.) resp.
bol postavený chodník, vjazd/výjazd k Polyfunkčnej stavbe na Poľskej ulici v Košiciach (NZ s K. J. a
G. E. J.) resp. bol postavený prístrešok MHD vrátane zastavanej/ priľahlej obslužnej plochy a miestna
komunikácia (chodník) (NZ s Mestom KE), a teda uvedené pozemky vo svojej podstate by reálne ani
neboli prenajaté úplne inej, tretej osobe, ak stavebne a inak súviseli so stavbami postavenými v blízkosti,
z čoho logicky vyplýva, že tieto nájomné vzťahy boli uzavreté s neprimeranou pohnútkou na strane

prenajímateľa, ktorý inak povedané mohol využiť situáciu na stanovenie akejkoľvek aj nadhodnotenej
ceny nájmu. V týchto nájomných vzťahoch išlo o riešenie užívacieho vzťahu s jeho jedinečným (až
výlučným) spôsobom užívania, so špecifickými okolnosťami užívania, jeho miesta a charakteru užívania
(zástavka MHD, vjazd, výjazd k inému objektu a pod.). Išlo teda o pomery, v ktorých si zmluvné strany
nevyberali zmluvného partnera v reálnej trhovej súťaži a preto tieto nájomné vzťahy a v nich stanovenú

výšku nájomného nemožno z hľadiska posúdenia obvyklého nájomného považovať za bežnú (porovnaj
napríklad rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/40/2020).

112. Prihliadnuc na vyššie uvedenú úvahu, súd považoval závery ZP A a tam stanovenú hodnotu nájmu
dotknutých pozemkov za adekvátnejšiu a zodpovedajúcu obvyklej cene a to najmä s poukazom na

časové hľadisko stanovenia výšky nájmu (dátum, ku ktorému bola cena vypočítaná) a v neposlednom
rade i vhodnosť znalcom zvolenej metódy (metóda výpočtu, nie porovnávacia metóda), ktoré faktory boli
rozhodujúcimi pre výber ZP, ku ktorému sa súd v konečnom dôsledku priklonil (opäť porov. R 45/1984).

113. Súd následne preberá závery ZP A (č.l. 120) a na ich základe konštatuje, že:

- hodnota nájmu parcely E KN č. 7596 je 4,767 Eur/m2/rok, čo pri výmere 4.117 m2, ktorá ostala
predmetom konania po späťvzatiach žaloby zodpovedajúcich bezdôvodnému obohateniu za diely č.
1,2,3,4 grafickej identifikácie G. E. I. zo dňa 11.1.2021, predstavuje sumu 19.625,739 Eur a z toho podiel
žalobkyne 1 k celku sumu 9.812,8695 Eur ročne x 2 roky = 19.625,739 Eur;
- hodnota nájmu parcely E KN č. 7594/1 je 4,573 Eur/m2/rok, čo pri výmere 1376 m2 predstavuje sumu

6.292,448 Eur a z toho podiel žalobkyne 1 k celku sumu 3.146,224 Eur ročne x 2 roky = 6.292,448 Eur;
- hodnota nájmu parcely E KN č. XXXX/X,X,X,X,X je 4,411 Eur/m2/rok, čo pri výmere všetkých parciel
2600 m2 predstavuje sumu 11.468,60 Eur a z toho podiel žalobkyne
1kcelkusumu5.734,30Eurročnex2roky=11.468,60Eur;Spoluvovýške37.386,787Eur,zaokrúhlene
37.386,79 Eur.

Súd k tomuto dodáva, že pri výpočte nepoužil celkovú hodnotu nájmu 4,52 Eur/m2/rok, nakoľko v
tejto hodnote boli znalcom zarátané aj iné pozemky, pričom súdom vypočítaná suma je matematicky
presnejšia, nakoľko zohľadňuje iba pozemky, ktoré boli predmetom konania.

114. V kontexte ďalšej obrany žalovaného sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania, ktorú

súd posudzoval pri aplikácii ustanovení § 107 OZ vzhľadom na súdom ustálenú právnu kvalifikáciu
nároku titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa uplatňovala nárok na jeho vydanie za užívanie
pozemkov v jej podielovom spoluvlastníctve užívaných žalovaným bez právneho dôvodu v období od
28.10.2018 do 28.10.2020, ktorú žalobu podala dňa 28.10.2020 (č.l. 79). Bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaného vzniká každým dňom tohto obohacovania sa a zároveň je potrebné konštatovať, že

žalovaná mala vedomosť o užívaní pozemkov v jej podielovom spoluvlastníctve žalovaným tiež každým
dňom tohto užívania, nakoľko zastavanie jej pozemkov areálom Triton a ich užívanie žalovaným nastalo
desiatky rokov pred podaním žaloby. Preto pri aplikácii subjektívnej lehoty podľa ustanovenia § 107 ods.
1 OZ vzhľadom na dátum podania žaloby, súd nemohol konštatovať premlčanie tohto nároku.

115. Čo sa týka žalobkyňou požadovaného príslušenstva v podobe úroku z omeškania, súd mal za to,
že žalobkyňa riadne vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia za uplatnené
žalované obdobie od 28.10.2018 ale len do 27.10.2020 predžalobnou výzvou zo dňa 27.10.2020
doručenoužalovanémuvtenistýdeňapretosažalovanýdostaldoomeškaniasvydanímbezdôvodnéhoobohatenia za toto obdobie hneď v deň nasledujúci. Keďže si žalobkyňa uplatňuje úrok z omeškania až
od neskoršieho dátumu 29.10.2020, súd nevidel dôvod jej takto uplatnený úrok z omeškania nepriznať,
avšak vypočítaný len z hodnoty bezdôvodného obohatenia za toto označené obdobie od 28.10.2018

(viď žaloba) do 27.10.2020 (viď predžalobná výzva), čo predstavuje sumu 37.335,58 Eur (t.j. zo sumy o
51,21 Eur menej ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie za 1 deň – 28.10.2020). Následne zo sumy
51,21 Eur za deň 28.10.2020 žalobkyni mohol byť priznaný uplatnený úrok z omeškania až odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému dňa 22.11.2020 (č.l. 103) a to pri aplikácii ustanovenia §
563 OZ, keďže až týmto dňom sa žalovaný dozvedel, že žalobkyňa si uplatňuje bezdôvodné obohatenie

za užívanie jej dotknutých pozemkov aj za deň 28.10.2020. Na základe uvedeného potom súd priznal
úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 51,21 Eur odo dňa nasledujúceho, t.j. až od dátumu
23.11.2020 do zaplatenia.

116. Súd posudzoval aj výšku úroku z omeškania a mal za to, že táto bola správne uplatnená, nakoľko ku
dňu 29.10.2020 a 23.11.2020 bola sadzba Európskej centrálnej banky 0%, čo za použitia § 3 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje presne 5% ročne.

117.CitovanáprávnaúvahasúdusanásledneodrazilavovýrokuIII.tohtorozsudku,ktorým bolžalovaný
zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 37.386,79 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
37.335,58 Eur od 29.10.2020 do zaplatenia a zo sumy 51,21 Eur od 23.11.2020 do zaplatenia, pričom v

prevyšujúcej časti tak istiny ako úroku z omeškania bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá vo výroku IV.

118. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

119. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

120. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

121. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni súd priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%, ale len z prisúdenej sumy 37.386,79 Eur.

122. Súd si dovoľuje odkázať na judikatúru vyšších súdnych autorít, ktoré sa ujednotili na tom právnom

závere, že aj napriek tomu, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného sporového poriadku zohľadňuje každý
neúspech), táto nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a
nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy
súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne, ako podľa doterajšej úpravy (pozri napr. nález ÚS SR

sp. zn. II. ÚS 399/2019, rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/131/2021, 7Cdo/98/2021, 7Cdo/87/2023).

123. Odhliadnuc od absencie výslovného ustanovenia v CSP, ktoré by predvídalo rozhodovanie v
prejednávanom prípade (ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od
úvahy súdu), aplikačná prax sa ustálila na tom, že ak je strana úspešná čo do základu nároku, patrí jej

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom výška náhrady trov konania bude vypočítaná
zo súdom priznaného plnenia.

124. Uvedené je v zhode aj s názorom relevantnej právnej teórie: „Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť
aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého

posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň
časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou
za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.“ (BARICOVÁ, J. In ŠTEVČEK,
M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný
sporový poriadok, Komentár. 2. vydanie Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1027).

125. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzatvára, že žalobkyni úspešnej čo do základu nároku (na
vydanie bezdôvodného obohatenia), patrí nárok na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z
prisúdenej sumy126. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

127. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri §
150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a
náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu

splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového
poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu
§ 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému
z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo
potrebné použiť § 257 Civilného sporového poriadku.

128. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty
konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže
uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len
s veľkými ťažkosťami.

129. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zvažoval aj použitie ustanovenia § 257 CSP, kedy
je však nutné poznamenať, že žalovaný je Mesto Košice, kedy v konaní ani netvrdil, že by sa naňho
mala vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP a nemožno ani konštatovať na strane tohto subjektu
nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne pomery. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa
tak v majetkovom postavení žalovaného a ani v predmete sporu a preto pri rozhodovaní o náhrade trov

konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).