Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/93/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123211101
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123211101.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu v 1. rade: MDI group a. s.,

so sídlom Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 742 991, žalobcu
v 2. rade: Toolsquare, s.r.o., so sídlom Poriadie 116, Poriadie 906 22, IČO: 36 230 961, obaja zastúpený:
LEGAL CARTEL s.r.o., advokátka kancelária so sídlom Na Hrebienku 5433/40, Bratislava - Staré mesto
811 02, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. B. XX,
zastúpený: BEDNÁR & Partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava - mestská časť Staré mesto
811 08, IČO: 46 817 701, o žalobe o zaplatenie 10.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v 1. rade zamieta.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 10.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,50 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 27.03.2024 do zaplatenia.
III. Súd žalobu žalobcu v 2. rade vo zvyšnej časti zamieta.
IV. Žalovanému sa proti žalobcovi v 1. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
V. Žalobcovi v 2. rade sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,72 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade sumu 10.000,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 08.09.2022 do zaplatenia a sumu vo výške 339,67 eur

titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (predžalobná výzva) a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
1.2 Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.09.2022 obchodná spoločnosť Toolsquare, s.r.o. sídlo Poriadie
116, 906 22 Poriadie, IČO: 36 230 961 („Toolsquare s.r.o.“) na zasadnutí mimoriadneho valného
zhromaždenia („MVZ“) rozhodla o prevode obchodných podielov na Žalobcu. Dňa 08.09.2022 bola
medzi obchodnou spoločnosťou Toolsquare s.r.o. v zmluvnej pozícii postupcu a Žalobcom v zmluvnej
pozícii nadobúdateľa uzatvorená zmluva o prevode obchodných podielov („Zmluva o prevode“), na

základe ktorej sa Žalobca stal jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti Toolsquare s.r.o. Dňa
07.09.2022, t. j. deň pred podpisom Zmluvy o prevode, Žalovaný vykonávajúc funkciu konateľa
obchodnej spoločnosti Toolsquare s.r.o. previedol sumu vo výške 10.000,- € na úče t obchodnej
spoločnosti U Juhasa, s.r.o., sídlo Košariská 89, 906 15 Košariská, IČO: 39 277 819 („U Juhasa,
s.r.o.“), a to na základe dodatočne vystavenej faktúry č. 2022090208 („Faktúra“), ktorou malo byť
údajne fakturované sprostredkovanie zákazníka – obchodnej spoločnosti GOTTSCHLOGG GmbH
(„GOTTSCHLOGG GmbH“) a u ktorej absentuje akýkoľvek právny základ. Takýmto konaním Žalovaný

konal v príkrom rozpore s dohodami uzatvorenými s členmi štatutárneho orgánu Žalobcu a spôsobil
obchodnej spoločnosti Toolsquare, s.r.o. škodu vo výške 10.000,- €. Žalovaný vykonával v obchodnej
spoločnosti Toolsquare, s.r.o. funkciu konateľa v období od 16.11.2007 do 08.09.2022, pričom prevod
vyššie uvedenej sumy v mene obchodnej spoločnosti Toolsquare, s.r.o. ako konateľ realizoval práveŽalovaný. Je taktiež potrebné poukázať na skutočnosť, že konateľom a jedným zo spoločníkov
obchodnej spoločnosti U Juhasa, s.r.o. je práve Žalovaný. Písomnosťou zo dňa 28.10.2022 označenou
ako„Výzvanaúhradu–pokusozmier“(„Výzva“)vyzvalŽalobcaprostredníctvomAdvokátskejkancelárie

Žalovaného k zmiernemu vyriešeniu vzniknutej situácie. Na Výzvu reagoval Žalovaný prostredníctvom
svojho právneho zástupcu písomnosťou zo dňa 07.11.2022 označenou ako „ODPOVEĎ NA LISTY
Výzva na úhradu – pokus o zmier.“ v ktorej poprel porušenie právnej povinnosti a existenciu
škody. Žalovaný v rozpore s realitou tvrdí, že obchodná spoločnosť U Juhasa, s.r.o. získala pre
obchodnú spoločnosť Toolsquare, s.r.o. významných klientov, a to spoločnosti „Ross a Gotschligg“, čím

zabezpečilavýznamnýrozsahzákaziek,začojejpodľavyjadreniaŽalovanéhovznikolnároknaodmenu,
ktorá jej aj bola „riadne uhradená spoločnosťou Toolsquare s.r.o.“. O vyššie uvedenej úhrade finančných
prostriedkov ako aj existencii „sprostredkovateľa“ sa však Žalobca dozvedel až po úhrade predmetnej
sumy, nakoľko Žalovaný takúto skutočnosť na rokovaniach ohľadom prevodu obchodných podielov
Žalobcu žiadnym spôsobom nespomenul. Uvedené tvrdenie Žalovaného je absolútne neakceptovateľné
a jeho konanie považujeme za konanie v príkrom rozpore s dohodami uzatvorenými medzi Žalovaným

a štatutármi Žalobcu, nakoľko je viac než očividný úmysel Žalovaného, ešte tesne pred uzatvorením
Zmluvy o prevode obchodných podielov, obohatiť obchodnú spoločnosť U Juhasa, s.r.o., v ktorej on sám
pôsobí ako konateľ a jeden zo spoločníkov, a to titulom zásluh za sprostredkovanie klienta Žalovaným, v
prospechŽalovaného,čojeabsolútnynonsens.Nazákladevyššieuvedenéhomázato,žeŽalovanýako
štatutárny orgán obchodnej spoločnosti Toolsquare s.r.o. prevodom sumy vo výške 10.000,- €, porušil

svoju povinnosť v zmysle § 135a ods. 1 ObZ „vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov“ a uprednostnil tak záujem tretej osoby
pred záujmami obchodnej spoločnosti Toolsquare s.r.o. ako aj jej spoločníkov. Žalovaný týmto svojím
konaním spôsobil obchodnej spoločnosti Toolsquare, s.r.o. a tým aj Žalobcovi škodu vo výške 10.000,- €.
2. Žaloba spolu s prílohami boli doručené žalovanému, ktorý sa k nej vyjadril podaním zo dňa

11.04.2024, v rámci ktorého uviedol, že celý nárok žalobcu považuje za neoprávnený, nerezistentný a to
z nasledovných dôvodov: žalovaný ako konateľ spoločnosti vykonával svoju funkciu riadne a v súlade
správnymipredpismiaspoločenskouzmluvouspoločnostiToolsquares.r.o..SpoločnosťUJuhása,s.r.o.
získla pre spoločnosť Toolsquare, s.r.o. významných klientov a to konkrétne spol. Ross a Gottschligg.
Spoločnosť U Juhása, s.r.o. vďaka svojim kontaktom na tieto spoločnosti a svojou reálne uskutočnenou

činnosťou zabezpečila pre spol. Toolsquare s.r.o. významný rozsah zákaziek, za čo jej vznikol nárok na
odmenu, ktorá jej bola aj riadne uhradené spoločnosťou Toolsquare s.r.o. preto z pohľadu žalobcu ide
o reálnu faktúru za reálne uskutočnené činnosti. §135a Obchodného zákonníka upravuje podmienky
výkonu funkcie konateľa, povinnosť vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou a v prospech
spoločnosti.Totoustanoveniealežalovanýneporušil.Totoustanovenieupravujezodpovednosťkonateľa

voči spoločnosti, v ktorej funkciu konateľa vykonáva, t. j. nároky môže uplatniť spoločnosť prípadne
veriteľa spoločnosť, ak nemôže dosiahnuť uspokojenie svojho nároku z majetku spoločnosti. Celá
táto úprava obsiahnutá v § 135a Obchodného zákonníka sa teda týka vnútorného vzťahu medzi
konateľom a spoločnosťou. Faktúra bola vystavená 02.09.2023 a uhradená ešte pred podpisom Zmluvy
o prevode obchodného podielu. V zmluve o prevode obchodného podielu v čl. V odsek 2 žalobca

ako nadobúdateľa vyhlásil, že pozná ekonomický a právny stav spoločnosti. Zmluva neobsahovala
žiadne iné obmedzujúce ustanovenia, ani garancie žalovaného ako prevodcu. Samotný návrh zmluvy
pritom pripravil žalobca. To znamená, že žalovaný kúpil spoločnosť Toolsquare, s.r.o. v ekonomickom
a právnom stave, v akom sa nachádzala v deň podpisu zmluvy o prevode obchodných podielov. So
zreteľomnavšetkyuvedenéskutočnostimožnopovedať,ženeexistujeporušeniezmluvnejpovinnostizo

strany žalovaného, neexistuje škoda a tým pádom samozrejme ani príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou, čo sú všetko skutočnosti, ktorých existencia je nevyhnutným právnym
predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa nedopustil
žiadneho protiprávneho konania, ani porušenia žiadneho právneho úkonu, z ktorého by mu vznikla
povinnosť nahradiť žalobcovi uplatnený nárok, navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.

3.Žalobcasakvyjadreniužalovanéhovyjadril,žesastvrdeniamiobsiahnutýmivoVyjadreníŽalovaného
nestotožňuje, tieto považuje za klamlivé a zavádzajúce. Žalovaný tvrdí, že obchodná spoločnosť U
Juhása, s.r.o., sídlo Košariská 89, 906 15 Košariská, IČO: 36277 819 ("U Juhása, s.r.o."), v ktorej
figuruje ako spoločník a jediný konateľ, sa mala zaslúžiť "reálne uskutočnenou činnosťou" o to, že
obchodná spoločnosť Toolsquare s.r.o., sídlo Poriadie 116, 906 22, IČO: 36230961 ("Toolsquare s.r.o."

alebo "Spoločnosť") získala významný rozsah zákaziek. Za túto "reálne uskutočnenú činnosť" podľa
Žalovaného spoločnosti U Juhása, s.r.o. mal vzniknúť nárok na odmenu. V tejto súvislosti vystavila
dňa 02.09.2022 obchodná spoločnosť U Juhása, s.r.o. konajúca prostredníctvom Žalovaného faktúru
Č. 2022090208 znejúcu na sumu 10.000,- € s dátumom splatnosti 16.09.2022 ("Faktúra"), pričom vpopise sa uvádza .Sprostredkovateľská činnosť (obchodná), finálne vyrovnanie za sprostredkovanie
zákazníka Gotts". Žalovaný na podporu svojej argumentácie poukazuje na ustanovenie čl. V ods. (2)
Zmluvy o prevode obchodných podielov zo dňa 08.09.2022 ("Zmluva o prevode OP"), na základe ktorej

sa Žalobca stal jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti Toolsquare s.r.o. V zmysle predmetného
ustanovenia Žalobca ako nadobúdateľ obchodného podielu vyhlásil, že pozná ekonomický a právny
stav Spoločnosti, ako aj stav jej majetku. Je pravdou, že Žalobca poznal ekonomický a právny stav
spoločnosti, avšak iba v takom stave, v akom mu ho odprezentoval Žalovaný spolu s ostatnými
bývalými spoločníkmi Spoločnosti v priebehu predzmluvných rokovaní, ktoré sa uskutočnili pred dňom

06.09.2022, kedy sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie Spoločnosti, na ktorom došlo okrem
iného k schváleniu prevodu obchodných podielov bývalých spoločníkov spoločnosti Toolsquare s.r.o.
Žalobca o pohľadávke spoločnosti U Juhása, s.r.o. vedomosť pri podpise Zmluvy o prevode OP
rozhodne nemal, keďže podpis Zmluvy o prevode OP bol už len formálnym aktom, nie časťou
rokovacieho procesu. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie čl. III ods. (S) Zmluvy o
prevode OP, v zmysle ktorého: .Prevádzajúci sa zaväzujú odovzdať Nadobúdateľovi všetky účtovné

dokumenty Spoločnosti, t: j. kompletné účtovníctvo Spoločnosti po úhrade Kúpnej ceny 1, Kúpnej
ceny 2 a Kúpnej ceny 3. " Ak Žalovaný zakladá právny dôvod vzniku nároku spoločnosti U Juhása,
s.r.o. na odmenu za sprostredkovateľskú činnosť, tento nie je ničím podložený, nakoľko Žalobcovi
nie je známa žiadna zmluva o sprostredkovaní, resp. žiadne iné doklady, okrem účelovo vystavenej
Faktúry, ktoré by odôvodňovali nárok na vyplatenie provízie a tieto sa nenachádzajú ani v účtovníctve

obchodnej spoločnosti Toolsquare s.r.o. O úhrade provízie v sume 10.000,- € a vôbec existencii akéhosi
sprostredkovania sa Žalobca dozvedel po podpise Zmluvy o prevode OP, kedy už zrealizovanie úhrady
ovplyvniť nevedel. Žalovaný nielenže v zmysle čl. III ods. (5) Zmluvy o prevode OP neodovzdal
žiadne doklady preukazujúce existenciu akejkoľvek sprostredkovateľskej zmluvy, resp. iných dokladov
odôvodňujúcich nárok obchodnej spoločnosti U Juhása, s.r.o. voči spoločnosti Toolsquare s.r.o., ale

odmenu de facto sám sebe Žalovaný vyplatil deň pred skončením funkcie konateľa v spoločnosti
Toolsquare s.r.o, a zároveň deň pred skončením jeho majetkovej účasti v spoločnosti. Je tak
prinajmenšom zarážajúce, že Faktúru z pozície konateľa a spoločníka spoločnosti U Juhása, s.r.o.
nevystavil už skôr, no v každom prípade je nepochopiteľné, že túto okolnosť ergo vyplatenie sumy
10.000,- € neavizoval Žalobcovi v rámci predzmluvných vzťahov. Žalobcovi navyše nie je ani zrejmé,

čo bolo základom pre určenie výšky provízie resp. od akej skutočnosti sa výška provízie odvíjala. Ak
Žalovaný tvrdí, že ide o "reálnu Faktúru za reálne uskutočnené činnosti", tak túto reálnosť nijakým
spôsobom nepreukázal, pričom mu v tom z pozície konateľa spoločnosti U Juhása, s.r.o. nič nebráni.
Preto žiadame Žalovaného, aby predložil všetky podklady, ktoré majú preukazovať reálnosť nároku
spoločnosti U Juhása, s.r.o. na vyplatenie provízie. Vzhľadom k skutočnosti, že Žalobca nedisponuje

právom aprobovanou možnosťou donútiť spoločnosť U Juhása, s.r.o. k tomu, aby mu predložila svoju
obchodnú dokumentáciu resp. účtovníctvo, navrhuje Žalobca vykonanie dokazovania v tom smere,
aby si konajúci súd vyžiadal v zmysle § 189 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších predpisov ("CSP") od obchodnej spoločnosti U Juhása, s.r.o. všetky podklady, ktoré
súvisia s vystavením Faktúry resp. so sprostredkovateľskou činnosťou obchodnej spoločnosti U Juhása,

s.r.o. v prospech obchodnej spoločnosti Toolsquare s.r.o. V opačnom prípade je nepochybné, že
nielenže sa Žalovaný zachoval nekorektne, keď Žalobcovi zatajil existenciu údajnej pohľadávky v sume
10.000,- € titulom sprostredkovateľskej činnosti spoločnosti U Juhása, s.r.o., ale ako konateľ spoločnosti
Toolsquare s.r.o. dal vyplatiť odmenu tretej osobe, v ktorej má majetkovú účasť a zároveň ktorej je
štatutárnym orgánom, a to bez toho, aby na takýto úkon existoval právny základ, pričom tak uprednostnil

záujem tretej osoby, resp. de facto svoj vlastný pred záujmami obchodnej spoločnosti Toolsquare s.r.o.,
čím jej spôsobil škodu vo výške 10.000,- €. Zároveň je potrebné dodať, že hoci účinnosť Zmluvy o
prevode OP nastala podpisom dňa 08.09.2022, tento ak bol iba formálnym vyvrcholením celého procesu
prevodu obchodných podielov, nakoľko valné zhromaždenie spoločnosti Toolsquare s.r.o. udelilo súhlas
s prevodom dňa 06.09.2022. Žalobca bol o ekonomickom a právnom stave spoločnosti Toolsquare s.r.o.

informovaný ku dňu, ktorý predchádzal dňu 07.09.2022 a teda o žiadnej pohľadávke spoločnosti U
Juhása, s.r.o. informovaný Žalovaným nebol. Žalobca bol oboznámený s pohľadávkami Žalovaného ako
aj ďalšieho bývalého spoločníka voči spoločnosti Toolsquare s.r.o., a to titulom poskytnutých pôžičiek,
pričom tento ekonomický stav bol z tohto dôvodu aj zachytený v čl. VI. ods. Zmluvy o prevode OP:
Nadobúdateľ týmto potvrdzuje, že si je vedomý skutočnosti, že Prevádzajúci 1 (t. j. Žalovaný, pozn.)

má voči Spoločnosti pohľadávku na vrátenie pôžičky v sume 30.000,--Euro a Prevádzajúci 3 má
voči Spoločnosti pohľadávku na vrátenie pôžičky v sume 79.000,--Euro. Za účelom vyplatenia týchto
pôžičiek, ako aj časti kontokorentného úveru v sume 20. 638,--Euro poskytne Nadobúdateľ v deň
podpisuZmluvySpoločnostipôžičkuvsumeminimálne129.638,--Euro."Akmalobyťprávnymzákladomvzniku nároku spoločnosti U Juhasa, s.r.o. na províziu "získanie klientov", je nelogické a nehospodárne,
aby si dve obchodné spoločnosti, v ktorých figurujú (až na výnimku jednej osoby, ktorou je bývalý
spoločník Toolsquare s.r.o., pán Robert Guhr) totožné osoby, t. j, A. B. a Allison McCabe Kotzig, vyplácali

sprostredkovateľské odmeny, nakoľko sa prakticky nejedná o nič iné než iba o presunutie finančných
prostriedkov z "jedného vrecka do druhého." Preto sa pri absencií akýchkoľvek účtovných podkladov a
zmluvnej dokumentácie preukazujúcej sprostredkovateľskú činnosť spoločnosti U Juhása, s.r.o. javí, že
Žalovaný si dal na konci svojej účasti v spoločnosti Toolsquare s.r.o. vyplatiť odmenu sám pre seba, čím
úmyselne porušil povinnosť v zmysle § 135a ObZ.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu reagoval podaním zo dňa 19.06.2024 v rámci ktorého uviedol
že, len chce doplniť k predošlému vyjadreniu, že žalovaný nič žalobcovi nezatajoval, žalobca mal
možnosť vykonať si právny a ekonomický audit sám, resp. svojimi poradcami a mal možnosť dať do
zmluvy o prevode obchodného podielu presne požadované vyhlásenia a garancie, čo však neurobil.
Žalovaný trvá na tom, že služby boli poskytnuté tak ako uviedol, pričom dohodnutá odmena za ich
poskytnutie bola adekvátna. Žalovaný ako konateľ spoločnosti vykonával svoju funkciu riadne a v

súlade s právnymi predpismi a spoločenskou zmluvou spoločnosti Toolsquare s.r.o. . To že išlo o
subjekty, vlastnené tými istými osobami nie je nič neobvyklé, provízia nebola v neprimeranej výške
a preto neexistuje legálny dôvod pre nárok, tvrdený a uplatňovaný žalobcom. Žalovaný nič žalobcovi
nezatajil a nijakým spôsobom neporušil ustanovenia zmluvy o prevode obchodných podielov. Už vôbec
ako nepochopiteľný sa javí argument žalobcu, že zmluva o prevode obchodných podielov bola iba

formálnymvyvrcholenímceléhoprocesprevoduobchodnýchpodielov.Tubysomchceloponovaťuviesť,
že zmluva o prevode obchodného podielu nie je „iba formálnym vyvrcholením“ ale je právnym titulom,
na základe ktorého môže byť prevedený obchodný podiel. Je to najpodstatnejší dokument, ktorý by mal
obsahovať úpravu všetkých otázok, ktoré daná zmluvná strana z hľadiska ochrany svojich práv považuje
za podstatné. Samotný súhlas, udelený valným zhromaždením sám osebe žiadny prevod nespôsobí.

Celá argumentácia žalobcu sa javí ako jeho snaha sanovať skutočnosti, ktoré on alebo jeho právny
zástupca neošetril v rámci transakčnej dokumentácie k prevodu obchodného podielu. Referencia na
článok VI zmluvy o prevode obchodného podielu nemá žiadny zmysel, resp. je pre predmet žaloby
irelevantná. Trvá teda na tom, aby Okresný súd Trenčín žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške, t.j. 100%.

5. Na návrh žalobcu v 1. rade súd uznesením rozhodol o pripustení do konania ďalšieho subjektu na
strane žalobcu a to žalobcu v 2. rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2024.
6. Žalobcovia podaním zo dňa 29.10.2024 uviedli, že Žalobcovia trvajú na doterajších vyjadreniach v
plnom rozsahu a s tvrdeniami uvádzanými vo Vyjadrení Žalovaného sa nestotožňujú a tieto považujú
za účelové a klamlivé. Vo Vyjadrení Žalovaného Žalovaný o. i. uvádza, že Žalovaný nič Žalobcovi

I nezatajoval, pričom podľa jeho názoru mal Žalobca I .možnosť vykonať si právny a ekonomický
audit sám, resp. svojimi poradcami a mal možnosť dať do zmluvy o prevode obchodného podielu
presne požadované vyhlásenia a garancie, čo však neurobil." S vyššie uvedeným tvrdením nie je
možné súhlasiť, pričom bol to práve Žalovaný, ktorý úmyselne neoznámil všetky skutočnosti súvisiace
s prevodom obchodného podielu resp. s ekonomickým stavom spoločnosti Toolsquare, s.r.o. Zmluva

o prevode obchodného podielu zo dňa 08.09.2022 ("Zmluva o prevode OP") je právnym titulom,
na podklade ktorého sa prevádza obchodný podiel, ale tak, ako každému kontraktu, aj Zmluve o
prevode OP predchádza rokovanie o uzatvorení zmluvy. V tomto rokovacom procese sa však Žalovaný
nezmienil, že existuje pohľadávka voči spoločnosti U Juhása, s.r.o., sídlo B. XX,XXX XX B., IČO: 36277
819 ("U Juhása, s.r.o."). Argument, že spoločnosť MDI group a.s. si mohla sama vykonať právny a

ekonomický audit nie je úplne namieste, ak žiadne podklady k údajnej sprostredkovatel'skej činnosti
spoločnosti U Juhása, s.r.o. neexistujú. Navyše tvrdenie Žalovaného, že si spoločnosť MOl group
a.s. mohla vykonať ekonomický a právny audit sama, je absurdné a nekorektné. Bývalí spoločníci
spoločnosti Toolsquare, s.r.o. (predovšetkým A. B.) sa pokúšali o predaj svojej účasti vo firme, no
keďže uvedené sa bývalým spoločníkom dlho zrealizovať nedarilo, rozhodli sa spoločnosť Toolsquare,

s.r.o. zrušiť, čoho súčasťou malo byť aj ukončenie pracovných pomerov so všetkými zamestnancami
spoločnosti Toolsquare, S.r.o. formou výpovede zo strany zamestnávateľa. Napokon sa záujemcu nájsť
podarilo, avšak spoločnosť MOl group a.s. prejavila záujem nadobudnúť majetkovú účasť v spoločnosti
Toolsquare,s.r.o.užvčasetesnepredkoncomuplynutiavýpovednýchdôb.Vzhľadomktejtoskutočnosti
bolo potrebné konať urýchlene a zvrátiť účinky výpovedí, pretože v dôsledku straty zamestnancov

nebola spoločnosť Toolsquare, s.r.o. pre nového "majiteľa" atraktívna. Vykonanie auditu by sa preto
nestihlo do uplynutia výpovedných dôb. Táto okolnosť bola A. B. zo strany MOl group a.s. oznámená,
pričom A. B. sa mal postarať o to, aby zamestnanci ďalej zotrvali v pracovnoprávnom vzťahu so
spoločnosťou Toolsquare, s.r.o. Žalovaný sa každopádne nezachoval korektne, keď neoznámenímexistencie takejto pohľadávky už pred uzatvorením Zmluvy o prevode OP postupoval prinajmenšom
v rozpore so všeobecným princípom platným pre súkromné právo neminem laedere. Dovoľujeme si
však poukázať na skutočnosť, že mimoriadne valné zhromaždenie sa podľa zápisnice z mimoriadneho

valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti Toolsquare, s.r.o. konalo dňa 06.09.2022 ("Zápisnica").
A. B. mala podľa výpisu z Obchodného registra skončiť funkcia konateľa spoločnosti Toolsquare, s.r.o.
dňa 08.09.2022. Na strane druhej, mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti Toolsquare, s.r.o., na
ktorom okrem schválenia prevodu obchodných podielov došlo taktiež k odvolaniu Žalovaného z funkcie
konateľa Toolsquare, s.r.o. a k vymenovaniu nových konateľov, sa konalo dňa 06.09.2022. Funkcia

konateľa mala podľa znenia Zápisnice A. B. zaniknúť dňom prijatia rozhodnutia spoločníkovojeho
odvolaní, t. j. dňa 06.09.2022. Uvedené vyplýva z uznesenia č. 3 uvedeného v Zápisnici. V tom
prípade Žalovaný previedol sumu 10.000,- € z účtu spoločnosti Toolsquare, s.r.o. na účet obchodnej
spoločnosti U Juhása, s.r.o. dňa 07.09.2022, hoci bol dňa 06.09.2022 z funkcie konateľa odvolaný.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že Žalovaný nebol oprávnený konať v mene spoločnosti Toolsquare,
s.r.o. a teda ani uskutočňovať žiadne transakcie po tom, čo bol odvolaný z funkcie konateľa. Žalovaný

tak nielenže vyplatenie sumy 10.000,- € neavizoval v rámci predzmluvných vzťahov, ale prevod tejto
sumy zrealizoval napriek tomu, že už nemal postavenie konateľa. Konal tak bez akéhokoľvek mandátu
spoločnosti Toolsquare, s.r.o. Faktúra vystavená spoločnosťou U Juhása, s.r.o. znejúca na 10.000,- €
bola splatná dňa 16.09.2022, čo znamená, že na jej dobrovoľné vyplatenie bol dostatočný priestor aj po
prevode obchodných podielov dňa 08.09.2022. Spoločník MDI group a.s. však túto faktúru neuznáva,

o tejto pohľadávke informovaný Žalovaným nebol a je zrejmé, že po prevode obchodných podielov
by spoločnosť Toolsquare, s.r.o. konajúc prostredníctvom nových konateľov k dobrovoľnej úhrade
faktúry nepristúpila. Žalobcovia považujú za jednoznačné, že doterajšie produkované tvrdenia a dôkazy
nasvedčujú účelovému konaniu Žalovaného, ktorý prevodom sumy 10.000,- € na účet inej obchodnej
spoločnosti, v ktorej má majetkovú účasť, si chcel na konci svojej účasti v spoločnosti Toolsquare, s.r.o.

vyplatiť sumu 10.000,- €, a to na podklade reálne nepreukázanej faktúry. Žalovaný prevod sumy 10.000,-
€titulomfaktúry"nestihol"uskutočniťvčase,kedybynatoboloprávnený.Žalovanémutedaničnebránilo
nielen v tom, aby údajnú pohľadávku spoločnosti U Juhása, s.r.o. voči spoločnosti Toolsquare, s.r.o.
oznámil novému nadobúdateľovi obchodných podielov pred podpisom Zmluvy o prevode OP, ale už
vôbec nič mu nebránilo v tom, aby prevod sumy vo výške 10.000,- € ako konateľ zrealizoval najneskôr

dňa 06.09.2022 (ak to bolo také urgentné a nebolo možné úhradu odložiť na neskorší dátum), alebo
aby ako spoločník dal príkaz túto úhradu zrealizovať dňa 06.09.2022 novým konateľom, t. j. D. D. E.,
F., E., resp. A. G. H.. Žalovaný nepredložil dôkazy, ktoré by osvedčovali reálnosť vystavenej faktúry,
pncom o účelovosti konania Žalovaného svedčí skutočnosť, že prevod sumy 10.000,- € zrealizoval
napriek vlastnej vedomosti o odvolaní z funkcie konateľa (keďže Zápisnicu z mimoriadneho valného

zhromaždenia zo dňa 06.09.2022 sám ako predseda valného zhromaždenia podpísal), čím úmyselne
spôsobil spoločnosti Toolsquare, s.r.o. škodu. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že žaloba je dôvodná.
7. Súd na rozhodnutie sporu vykonal pojednávanie, ktoré uskutočnil za prítomnosti právneho zástupcu
žalobcov a právneho zástupcov žalovaného. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi.

8.1 Právny zástupca žalobcov predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol,
že sa pridržiava doterajších vyjadrení v plnom rozsahu. Žalovaný zakladá právny dôvod vzniku nároku
spoločnosti U Juhása s.r.o. na províziu za sprostredkovateľskú činnosť avšak ničím okrem svojich
tvrdení tento nárok nepodložil. Žalobca nemá vedomosť o žiadnej zmluve o sprostredkovaní. Neeviduje
žiadne iné doklady okrem fiktívnej a účelovo vystavenej faktúry ktorej by odvodzovali nárok na

vyplatené provízie a tieto sa nenachádzajú ani v účtovníctve spoločnosti Toolsquare, s.r.o.. Taktiež nie je
zrejmé, od akých okolností sa odvíja výška provízie. Žalovaný žiadne ním tvrdené reálne uskutočnené
sprostredkovateľské činnosti nepreukázal a v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie. V rámci
rokovania ktoré predchádzalo k uzavretiu zmluvy o prevode obchodných podielov sa žalovaný nezmienil
o tom, že existuje nejaká pohľadávka v sume 10.000,- eur patriaca spoločnosti U Juhása s.r.o. a

spoločnosť MDI group a.s. si žiaden audit vykonať nemohla. A to z dôvodov ktoré sme uviedli v
stanovisku z 22.10.. A je možné konštatovať, že žalovaný sa zachoval voči novému spoločníkovi
nekorektne. Ak platí, že žalovaný bol konateľom spoločnosti Toolsquare, s.r.o. do 08.09.2022 potom je
zrejmé, že dal vyplatiť odmenu za fiktívne služby tretej osobe v ktorej má v majetkovú účasť a je v nej
konateľom. Takže defakto si odmenu vyplatil sám sebe a uprednostnil tak svoje záujmy pred záujmami

spoločnosti Toolsquare, s.r.o.. Ak, ale žalovaný už konateľom prestal byť 06.09.2022 potom dňa 07.09.
prevádzal finančné prostriedky z účtu spoločnosti Toolsquare, s.r.o. bez akéhokoľvek mandátu, pričom
tejto skutočnosti si musel byť A. B. vedomý a úmyselne tak spôsobil škodu spoločnosti Toolsquare, s.r.o..
V každom prípade sa však žalovaný nezachoval korektne keď neoznámením existencie pohľadávkyuž pred uzatvorením zmluvy o prevode obchodných podielov postupoval pri najmenšom v rozpore so
všeobecným princípom platným pre súkromné právo a to neminem laedere a teda uviedol spoločnosť
MDI group a.s. do omylu. Žiadame, aby súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na náhrade trov

konania v rozsahu 100 %.
8.2 Právny zástupca žalobcov ďalej na pojednávaní uviedol, že je zarážajúce, že PZ všetky informácie
neuvádzal už skôr, aj čo sa týka teda toho rozhodovacieho procesu. Samozrejme tieto všetky tvrdenia
žalobcoviapopierajú.Tenakýkoľvekauditvykonanýbyťnemohol.Pluszozmluvyvyplýva,žeúčtovníctvo
bude odovzdané až po podpise zmluvy, resp. zaplatení kúpnej ceny. Nie je pravdou, že disponujú listinou

prítomných a dokonca tieto listiny nie sú ani v obchodnom registri, je tam iba zápisnica z mimoriadneho
valnéhozhromaždenia.Ananejsauvádzaokremdátumu06.09.,žesakonalovsídlespoločnosti.Takže
keď aj povedzme existuje plnomocenstvo zo 07.09., čo nevie overiť, nič to nemení na tom, že sa valné
zhromaždenie mohlo konať 06.09. Ak to bola chyba v písaní, mohla sa opraviť a, že následným úkonom
p. Elison McKotzig došlo kvázi k schváleniu dodatočnému konania p. B. ktorý zrejme za ňu hlasoval. Ak
bola nejaká komunikácia zo 06.09. medzi žalovaným a p. B., že konateľom má byť p. E. a p. H. to zase

nevylučuje to, že sa v ten deň konalo mimoriadne valné zhromaždenie. Sprostredkovateľská zmluva
nemusí byť písomná to sa dá akceptovať, ale nič ohľadom akéhokoľvek sprostredkovania spoločnosť
Toolsquare, s.r.o. neeviduje a zároveň ako uviedli je to pri najmenšom zarážajúce, ale určite účelové, že
si p. B. vyplatil de facto sám sebe odmenu za nejakú sprostredkovateľskú činnosť ktorú, ak vykonával,
čo žalobcovia popierajú, tak vykonával jedine on zrejme ako fyzická osoba. Takúto pohľadávku vôbec

neavizoval vopred a to čo bolo avizované tak to sa premietlo do zmluvy.
8.3 V záverečnom návrhu právny zástupca žalobcov uviedol, že sa pridržiava žaloby a predovšetkým
teda tvrdenia, že p. B. už dňa 07.09. nebol konateľom a tým pádom postupoval bez toho, aby mal na to
mandát, čím teda úmyselne spôsobil spoločnosti Toolsquare, s.r.o. škodu vo výške 10,000,- eur. Žiada
žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9.1 Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že uvedené tvrdenia v žalobe považuje za
nepravdivé a to z nasledovných dôvodov. Od začiatku rokovaní o kúpe spoločnosti žalovaný informoval
MDI group a.s. ako nadobúdateľa, že pre spoločnosť Toolsquare, s.r.o. vykonávala nejaké činnosti
aj firma U Juhása s.r.o.. Bolo to z dôvodu, že U Juhása s.r.o. malo vo svojich priestoroch vývojové
laboratóriu 3D tlačiareň a 3D programy ktoré umožňovali tvorbu prototypov ktoré následne boli vyrábané

pre zákazníkov Toolsquare, s.r.o.. Bol to napríklad teplomer v pre včelí úľ, plastová krabička pre firmu
Mercedes, tzv. teplovzdušná pištoľ pre liečenie včiel ako aj mnoho iné zákazky. Tak isto nie je pravdou,
že by MDI group a.s. nemalo priestor na vykonanie ekonomického a právneho auditu. Samotná zmluva
o prevode podielov bola podpísala 08.09.2022, ale napríklad bol prítomný na rokovaní myslí, že 23.08.
alebo 24.08. kde sa ešte praktizovali nejaké ustanovenia o cene, ale bolo zrejmé, že zmluvné strany

už dlhý čas spolu rokujú. Zástupcovia MDI group a.s. sa boli pozrieť v spoločnosti v jej sídle a mali k
dispozícii všetky materiály. Zmluvu o prevode obchodného podielu vyhotovil p. B. ako PZ MDI group
a.s., pričom sám v nej v článku V. ods. 2 vyhlásil, že nadobúdateľ pozná ekonomický a právny vzťah
spoločnosti. Nevymenili si žiadne osobité záruky, žiadne iné ustanovenia aj keď sa to obvykle v takých
transakciách robí. Pokiaľ ide o tvrdenie, že p. B. nebol 07.09.2022 konateľom, opätovne je nepravdivé.

Žalobca musí vedieť, ide v úvode zápisnice o chybu v písaní, ale už v samotnej listine prítomných bolo
uvedené, že valné sa konalo 08.09.2022 ktorú má aj žalobca k dispozícii. Rovnako podpis predsedu
bol notársky osvedčený 08.09.2022, bol u toho notára prítomný aj na tomto valnom zhromaždení.
Plnomocenstvo jednej spoločníčky p. I. McKotzig ktorá sa na tomto valnom zhromaždení zúčastnila
prostredníctvo zástupcu A. B. je s jej úradne osvedčeným podpisom zo dňa 07.09.2022. Takže nemohla

byť prítomná, nemohol ju zastupovať 06.09. keďže je plná moc je až zo 07.09. o čom opätovne žalobca
vie. Preto tieto jeho snahy vidí len ako snahu získať prospech na ktorý nemá právo. Vo vzťahu k
samotnej sprostredkovateľskej zmluve, áno nebola uzavretá v písomnej podobe čo aj zákon hneď nutne
nevyžaduje. A zároveň vzhľadom na prototypy a kontakty ktoré firma U Juhás s.r.o. sprostredkovala
pre firmu Toolsquare, s.r.o. najmä výrobu tých prototypov, výrobkov ktoré následne Toolsquare, s.r.o.

vyrábala a predávala je táto odmena len zlomkom toho na čo by reálne spoločnosť U Juhás s.r.o.
mala nárok. Vyjadrenie nejakého všeobecného princípu, je opätovne len nejakou snahou zastrieť to, že
žalobca nemá reálny titul, že neexistuje nejaké porušenie povinnosti zo strany p. B. ktoré bv oprávňovalo
žalobcu požadovať danú sumu 10.000,- eur. Naopak obchodné právo je právo profesionálov ktorý majú
spravidla PZ, ktorí vedia zabezpečiť práva v rámci života a práve tu bola pripravená zmluva o prevode

obchodného podielu žalobcom, resp. jeho PZ ktorý ju takto poslal. A ešte, aby sa vrátil k tomu, že
nemohol byť p. B. odvolaný 06.09., má e-mailovú komunikáciu kde mu p. B. písal ešte 06.09. o 11.30
hod., že konateľmi spoločnosti budú p. E. a p. H.. Čiže žalovaný naozaj 06.09. na žiadnom valnom nebol,len vtedy p. B. dodal mená, dodal osobné údaje nových konateľov a preto sa následne 08.09. stretli u
notára kde prebehlo to valné zhromaždenie. Ak tieto doklady nie sú v spisy, tak tie by doložil do spisu.
9.2 Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že sa pridržiava toho, že naozaj to valné prebehlo toho

08.09.. Nevie si predstaviť, že by bol nejaký spoločník dodatočne schvaľovaný. Môžeme prípadne
predvolať ešte na výsluch p. E. ktorý tam bol vtedy prítomný. Bolo to u notára p. J., áno, nebolo to v sídle,
bol to nejaký predpripravený graf, ale nakoniec reálne sa to uskutočnilo toho 08.09. o 10.00 hod, kde
vlastne všetko poschvaľovali a rovno bola realizovaná vlastne zmluva o prevode obchodných podielov
a bola podpísaná.

9.3 V záverečnom návrhu právny zástupca žalovaného uviedol, že sa tiež pridržiava svojich návrhov,
žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Chce poukázať na to, že v obchodnom registri je uvedené
ako dátum zánik funkcie v prípade p. Kotzig 08.09.2022. Tento zápis je platný, účinný a nie je dôvod
ho spochybňovať v tom zmysle aj zásady vlastne materiálnej a formálnej publicity obchodného registra.
Čiže teda p. B. bol oprávnený tú úhradu urobiť. Okrem toho, ak len hypoteticky, ak by to tak aj nebolo
mal stále podpisové vzory a v podstate urobil úhradu faktúry ktorá bola riadne vystavená ktorá áno bola

splatná 16.09., čo ale nebráni ju uhradiť skôr. To samé nie je možné vnímať ako porušenie nevie čoho,
pretože to bola riadne doručená faktúra. Ale naďalej trvá na tom, že jeho funkcie trvala do 08.09., 08.09.
bol teda z nej odvolaný. Je to takto uvedené v obchodnom registri a je možné to z obchodného registra
jasne zistiť. Navrhuje súdu aj v zmysle predchádzajúcich vyjadrení, aby žalobu v celom rozsahu zamietol
a priznal žalovanému náhradu trov konania.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: zápisnica zo zasadnutia z mimoriadneho valného
zhromaždenia zo dňa. 06.09.2022; výpis z VÚB č. 155/22; faktúra č. 2022090208; výzva na úhradu
pokus o zmier; odpoveď na listy zo dňa 07.11.2022; zmluva o prevode obchodného podielu; výpis z
obchodnéhoregistraUJuhásas.r.o.;výpiszobchodnéhoregistranaspoločnosťžalobcuv1.radezodňa
06.11.2024; výpis z obchodného registra na žalobcu v 2. rade zo dňa 06.11.2024; výpis na spoločnosť

U Juhása s.r.o zo dňa 06.11.2024.
11.1 Po vykonanom dokazovaní súd na rozhodnutie o podanej žalobe zistil nasledovný skutkový
stav: Žalobca v 2. rade je spoločnosť s r.o.. V spoločnosti žalobcu v 2. rade bol spoločníkom a
konateľom žalovaný. V spoločnosti žalobcu v 2. rade sa dňa 06.09.2024 konalo mimoriadne valné
zhromaždenie, ktorého programom v bode 4 bolo odvolanie konateľa, žalovaného a voľba nových

konateľov. Z uskutočneného valného zhromaždenia bola vyhotovená zápisnica, ktorá obsahuje v hornej
časti prvej strany dátum konania valného zhromaždenia a to 06.09.2024, miesto konania a to sídlo
spoločnosti (t. j. žalobcu v 2. rade) a čas konania o 10.00 hod. Zápisnica je podpísaná predsedom
mimoriadneho valného zhromaždenia, žalovaným a zapisovateľom, Mgr. Patrikom Marekom. Podpis
žalovaného ako predsedu mimoriadneho valného zhromaždenia je notársky osvedčený a to dňa

08.09.2022 u notára D. E. J., poradové číslo knihy osvedčenia pravosti podpisov č. O 790873/2022.
Uznesením č. 3 mimoriadne valné zhromaždenie odvolalo z funkcie konateľa žalovaného. Uvedené
uznesenie obsahuje zároveň údaj o tom, že deň zániku funkcie konateľa je deň prijatia tohto uznesenia.
Za uznesenie hlasovalo 100 % prítomných a následne boli volené noví konatelia spoločnosti, ktorými
sa stali JUDr. Jaroslav Mojto, LL.M, MBA a A. G. H., E., uznesenie číslo 4, pričom rovnako ako pri

žalovanom, deň vzniku ich funkcie bol deň prijatia tohto uznesenia.
11.2 Spoločnosť U Juhása, s.r.o., so sídlom 906 15 Košariská 89, IČO: 36 277 819, vznikla 13.12.2005
a jej spoločníkmi sú Allison McCabe Kotzig a žalovaný. Žalovaný je zároveň aj konateľom uvedenej
spoločnosti. Žalovaný ako konateľ spoločnosti U Juhása vystavil žalobcovi v 2. rade dňa 02.09.2022
faktúru č. 2022090208 vo výške 10.000,- eur s dátumom splatnosti 16.09.2022. V popise dôvodu

vystavenia faktúry bolo uvedené, že faktúru bola vystavená za sprostredkovateľskú činnosť a to finálne
vyrovnanie za sprostredkovanie zákazníka Gotts.
11.3 Žalovaný sám uhradil vystavenú faktúru č. 2022090208 v celej výške dňa 07.09.2022 z účtu
spoločnosti žalobcu v 2. rade. Majetok žalovaného v 2. rade o výšky vystavenej faktúry znížil t.
zn. znížil sa o sumu 10.000,- eur. Žiadna zmluva o sprostredkovaní ani výkon konkrétnej činnosti

resp. vychádzajúc z vystavenej faktúry, dohodnuté podmienky finálneho vyrovnania, neboli v spore
preukázané. Nebolo preukázané, že spoločnosť U Juhása, uskutočnila akúkoľvek sprostredkovateľskú
činnosť v prospech žalobcu v 2. rade.
11.4 Žalobca v 1. rade je spoločníkom spoločnosti žalobcu v 2. rade. Týmto sa stal na základe zmluvy
o prevode obchodného podielu, ktorá bola uzatvorená medzi predávajúcim a to žalovaným, Allison

McCabe Kotzig s K. H. a kupujúcim žalobcom v 1. rade dňa 08.09.2022.
12.1 Súd na rozhodnutie o uplatnenom nároku použil nasledovné právne predpisy: Podľa § 150 zákona
č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.12.2 Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12.3 Podľa § 151 odsek 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
12.4 Podľa § 151 odsek 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
12.5 Podľa § 153 odsek 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
12.6 Podľa § 153 odsek 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

12.7 Podľa § 153 odsek 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
12.8 Podľa § 133 odsek 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac
konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak
spoločenská zmluva neurčuje inak.

12.9 Podľa § 135 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej
evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach
spoločnosti.
12.10 Podľa § 122 odsek 3 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný
zákonník“) každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné

nároky,ktorémáspoločnosťvočikonateľovi,alebouplatniťnárokynasplatenievkladuprotispoločníkovi,
ktorýjevomeškanísosplatenímvkladu,prípadnenárokynavrátenieplneniavyplatenéhospoločníkoviv
rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý
žalobupodal,alebonímsplnomocnenáosobanemôževsúdnomkonanírobiťúkonyvmenespoločnosti.
12.11 Podľa § 135a odsek 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť

s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých

spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
12.12 Podľa § 135a odsek 2 konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti,
sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní
nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že
a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,

b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
12.13 Podľa § 135a odsek 3 Obchodného zákonníka konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že
postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali
uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s

právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na
vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti,
ak ich konanie dozorná rada schválila.
12.14 Podľa § 135a odsek 4 Obchodného zákonníka dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré
vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy

nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu
škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku,
a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom
zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10%
výšky základného imania.

12.15 Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je
povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo
spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.12.16 Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
12.17 Podľa § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.
12.18.26 Podľa § 420 odsek 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že
škodu nezavinil.
12.19 Podľa § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
12.20 Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
12.21 Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

12.22 Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
12.23 Podľa § 2 odsek 1 písmeno e) zákona č. 530/2003Z. z. o obchodnom registri do obchodného
registra sa zapisujú v štátnom jazyku tieto údaje: meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné

číslo alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym
orgánom alebo jeho členom, s uvedením spôsobu, akým táto osoba koná v mene zapísanej osoby, a
s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak je štatutárnym orgánom právnická
osoba, zapisuje sa jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, ako aj meno,
priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom.

12.24 Podľa § 13a odsek 1 písmeno d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách za
poskytovanie právnych služieb odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony
právnej služby: d) predžalobná výzva ako súčasť nároku na náhradu trov konania.
13. Na základe zisteného skutkového stavu a ustálenia sporných a nesporných skutočností, súd
spor medzi stranami posúdil takto: Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade si podanou žalobou

uplatnili voči žalovanému nárok na náhradu škody. Tento nárok žalobcovia odôvodnili vznikom škody
žalobcom v dôsledku konania žalovaného. Protiprávne konania žalovaného najprv v zmysle podanej
žaloby odôvodnili porušením povinnosti žalovaného ako konateľa spoločnosti konať v prospech
spoločnostisodbornoustarostlivosťouaneuprednostňovanímsvojichvlastnýchzáujmovpredzáujmami
spoločnosti. Následne v rámci posledného vyjadrenia žalobcovi zmenili odôvodnenie žaloby v časti

skutkových okolností tak, že ku konaniu žalovaného došlo potom ako bol z funkcie konateľa odvolaný
teda konal za spoločnosť v čase keď na uvedené nemal už žiadne právo a týmto konaním spôsobil
spoločnosti škodu úhradou nedôvodne vystavenej faktúry v prospech vlastnej spoločnosti. Súd sa
postupne vyjadrí k obom žalobcom uvádzaným situáciám, prioritne posúdi skutkové okolnosti, ktoré
žalobcovia ustálili v zmysle posledného vyjadrenia a na týchto skutkových okolnostiach zotrvali aj na

pojednávaní a tieto aj právne posúdi. Zároveň súd bude vychádzať z ustáleného skutkového stavu tak
ako bol zistený na základe vykonaného dokazovania.
14. Na posúdenie dôvodnosti žaloby podľa § 137 písm. a) CSP t. j. žaloby, ktorou sa žalobcovia
domáhajú rozhodnutia o splnení povinnosti, je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu títo
vyvodzujú v konaní uplatňovaný nárok (t.j. predmet konania), následne tento vzťah dôsledne analyzovať

a nakoniec správne vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Za účelom zabezpečenia podkladov,
nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcom povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce
skutočnosti. Tie majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a
právne kvalifikoval z aspektov významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr.
obsah žaloby, právomoc, príslušnosť, procesná subjektivita), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej.

Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak
ho predsa len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný). Je totiž vecou súdu,
aby v zmysle zásady "iura novit curia" podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzu
právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie
o nároku, ktorý žalobcovia vyvodzujú z tohto právneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové hľadisko,

teda akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu. Inak povedané predmet
konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi
skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe žalobného návrhu a
opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby poobsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v
spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. Žalobca môže dopĺňať
skutkové okolnosti, s tým, že žalovaný má možnosť sa k nim následne vyjadriť. Skutkové okolnosti súd

posudzujeavyhodnocujezovšetkýchpodaníavyjadreníuskutočnenýchvspore.Súdpoukazujevtomto
smere aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 196/2009, ktoré je aktuálne aj v súvislosti
s aktuálnym procesným kódexom (CSP), v zmysle ktorého Občianske súdne konanie je ovládané
zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu
proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné

skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd
tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podradiť pod hypotézu právnej normy tak, aby z dispozície tejto
právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené.
Ak protistrana nesúhlasí so skutkovými tvrdeniami, je jej procesnou povinnosťou účinne poprieť tieto
skutkové tvrdenia. Ak by skutkové tvrdenia neboli popreté, vychádza sa z toho, že tieto skutkové tvrdenia

sú medzi stranami nesporné. V takom prípade o nich nie je potrebné vykonávať dokazovanie a súd z
nich pri rozhodnutí vychádza. V zmysle žalobcom uvedených a postupne modifikovaných skutkových
tvrdení, rozsahu včasného popretia skutkových tvrdení zo strany žalovaného, rozsahu navrhovaného
dokazovania súd posúdil uplatnený nárok.
15. Ustálenie postavenia žalovaného v spoločnosti žalobcu v 2. rade k 07.09.2022

15.1 Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný bol v určitom čase konateľom spoločnosti
žalobcu v 2. rade. Sporné bolo kedy mu funkcia konateľa spoločnosti zanikla a to v nadväznosti
na konanie mimoriadneho valného zhromaždenia žalobcu v 2. rade. Žalobcovia tvrdili uskutočnenie
mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 06.09.2022. Uvedené tvrdenie preukázali listinným dôkazom
a to zápisnicou z mimoriadneho valného zhromaždenia žalobcu v 2. rade. Z uvedeného listinného

dôkazu jednoznačne vyplýva, vychádzajúc z hlavičky zápisnice, že mimoriadne valné zhromaždenie
sa konalo dňa 06.09.2022 o 10.00 hod v sídle spoločnosti. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu až na pojednávaní dňa 06.11.2024 poprel skutkové tvrdenie žalobcu v časti uskutočnenia
mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 06.09.2022, s tým, že tvrdil, že uvedené mimoriadne
valné zhromaždenie sa konalo 08.09.2022. Dátum uvedený na zápisnici z mimoriadneho valného

zhromaždenia mala byť len chyba v písaní, pričom aj zo zápisnice prítomných má vyplývať, že títo
boli prítomní na valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 08.09.2022. Rovnako podľa tvrdenia žalovaného
chybou malo byť aj uvedenie na zápisnici, že valné zhromaždenie sa konalo v sídle spoločnosti, nakoľko
sa reálne konalo v sídle notára. Súd nemal predloženú žiadnu zápisnicu prítomných, uvedená nie je
súčasťou ani registrového spisu, nakoľko žalobcom pri žiadosti o predloženie všetkých listín, ktoré

sa týkali zápisov v súvislosti s konaným valným zhromaždením, nebola tunajším súdom predložená.
Žalovaný tvrdil existujúcu emailovú komunikácie ohľadom budúcich konateľov, z ktorej malo vyplývať,
že k mimoriadnemu valnému zhromaždeniu došlo 08.09.2022, avšak do spisu žiadne takéto listiny
predložené neboli. Žalovaný v rámci obrany poukázal na materiálnu a formálnu publicitu údajov
z Obchodného registra, v zmysle ktorej by súd mal prihliadať tvrdenie žalovaného, že ku konaniu

valného zhromaždenia došlo 08.09.2022. Zo všetkých listinných dôkazov, ktoré boli v spise predložené,
jednoznačne vyplýva, že ku konaniu mimoriadneho valného zhromaždenia došlo dňa 06.09.2022.
Možnosť konania pripustil valného zhromaždenia dňa 06.09.2022 pripustil ako možnosť v záverečnej
reči aj právny zástupca žalovaného, s tým, že uviedol, že žalovaný aj po skončení funkcie mal podpisové
vzory a urobil úhradu faktúry, ktorá bola riadne vystavená.

15.2 K otázke materiálnej a formálnej publicity údajov zapísaných v Obchodnom registri súd uvádza, že
Obchodnýregisterjeverejnýzoznam,ktorýumožňujekomukoľvekoveriťsizákladnéúdajeaskutočnosti
o spoločnostiach, družstvách a ďalších zaregistrovaných entitách. Princíp materiálnej publicity spočíva
v nastúpení účinkov zápisov do obchodného registra na zásade verejnej dôvery v zápisy v obchodnom
registri. Princíp formálnej publicity obchodného registra vyjadruje všeobecnú dostupnosť zapísaných

údajov v obchodnom registri pre širokú verejnosť. Údaje uvedené v obchodnom registri majú odrážať
skutočný stav evidovaného subjektu. V praxi sa však môžu vyskytnúť, aj sa vyskytujú, prípady, kedy
údaj zapísaný v obchodnom registri nekorešponduje s reálnym stavom. Legislatíva reaguje aj na takéto
nedostatky a upravuje postupy, ktorými je možné opraviť neželaný chybný údaj. Účinky zápisov v
obchodnom registri konkretizujú význam zriadenia a vedenia obchodného registra. Pri deklaratórnych

rozhodnutiach nastávajú všeobecné účinky zápisu do obchodného registra voči tretím osobám až
zverejnením vykonania zápisu v Obchodnom vestníku (účinnosťou novely z. č. 500/2001 Z. z.). Na
rozdiel od právotvorných rozhodnutí môžu účinky deklaratórnych rozhodnutí nastať už dňom, kedy
zapísaná osoba rozhodla o zmene určitého údaja a oznámila túto skutočnosť tretej osobe, prípadnetretia osoba sa o zmene dozvedela zo zbierky listín (listina bola uložená do zbierky listín pred
vydaním uznesenia o obsahu zápisu). V zmysle § 28 odsek 1 písmeno e) zákona č. 530/2003 Z. z.
o obchodnom registri oprávnenie konať v mene spoločnosti vzniká okamihom ustanovenia štatutárneho

orgánu, pričom na to, aby štatutárny orgán mohol konať v mene spoločnosti alebo družstva, nie
je potrebný zápis štatutárneho orgánu v obchodnom registri. Doplnenie ustanovenia § 28 odsek 1
písmeno e) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri o údaj týkajúci sa dňa vzniku, resp. zániku
funkcie osoby reprezentujúcej štatutárny orgán, je osobitne významné najmä vzhľadom na osvedčujúci
a nie právotvorný účinok zápisu do obchodného registra. Z uvedeného vyplýva, že údaj zapísaný

v obchodnom registri v prípade štatutárnych zástupov spoločnosti, ktorý zápis do obchodného registra
nie je konštitutívny ale iba deklaratórny, nie je nemenný a je možné ho považovať za pravdivý len
dovtedy, kým sa nepreukáže opak. Faktom je síce, že k osvedčeniu podpisu predsedu mimoriadneho
valnéhozhromaždeniadošlodňa08.09.2022,aletentoúdaj,dátumosvedčeniapodpisuniejerelevantný
vo vzťahu k vzniku resp. zániku funkcií členov štatutárneho orgánu, ktoré zmeny boli na predmetnom
valnom zhromaždení prijaté. Na úplnosť súd uvádza, že princíp civilného sporového konania nie je

zisťovať materiálnu pravdu, ale rozhodovať na základe do spisu predložených a v spore vykonaných
dôkazov.
15.3 Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu až na nariadenom pojednávaní poprel
žalobcove skutkové tvrdenie ohľadom dátumu konania valného zhromaždenia, vo vzťahu ku ktorému
žalobca tvrdil, že sa uskutočnilo 06.09.2022. Žalovaný až na pojednávaní dňa 04.11.2024 poprel

uvedené skutkové tvrdenie s tým, že na uvedené poskytol vlastné skutkové tvrdenie, a to že
k mimoriadnemu valnému zhromaždeniu žalobcu v 2. rade došlo 08.09.2022 a na uvedené skutkové
tvrdenie navrhol vykonať dokazovanie. Voči uvedenému sa ohradil právny zástupca žalobcov s tým,
že žalovaný mal skutočne dostatok času na popretie jeho skutkového tvrdenia a navrhol súdu, aby
ním označené dôkazy a to výsluch svedkov súd nevykonal. Súd sa stotožňuje s právnym názorom

žalobcov a má za to, že skutočne za situácie, kedy spor trvá už od 24.11.2023 pričom od začiatku
sporu uvedené skutkové tvrdenie figuruje v podaní žalobcov a k jeho popretiu nedošlo, nie je možné
aplikujúc sudcovskú zásadu koncentráciu konania na uvedené popretie prihliadať a naň vykonať
dokazovanie, preto súd ani výsluchy svedkov navrhnutých žalovaným v spore nevykonal. Súdu je
zrejmé, že k návrhu na doplnenie dokazovania a k „nakopnutiu“ žalovaného ohľadom uvedeného

skutkového tvrdenia došlo zrejme na základe vyjadrenia samotného žalobcu z 28.10.2024, v rámci
ktorého sám žalobca, po dôsledkom naštudovaní si predložených listinných dôkazov doplnil svoje
skutkové tvrdenia tak, že upravil dátum ukončenia funkcie konateľa žalovaného v spoločnosti žalobcu
v 2. rade a to k dátumu 06.09.2022, oproti dátumu 08.09.2022, ktorý uvádzal v žalobe a zároveň
doplnil skutkové tvrdenia ohľadom konania žalovaného ako osoby konajúcej za žalobcu v 2. rade bez

oprávnenia na to. Právny zástupca žalovaného nerozporoval žalobcom tvrdenú skutočnosť, že uvedené
podanie mu bolo 28.10.2024 doručené (bolo mu doručené pár dní pred pojednávaním aj cestou súdu)
a zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu procesnému postupu nadväzujúcemu na doručené podanie
(žalovaný nepožiadal o odročenie pojednávania z dôvodu potreby vyjadrenia sa resp. z dôvodu potreby
označenia dôkazov), preto súd musí uvedenú situáciu vyhodnotiť tak, že žalovaný mal dostatok času

na označenie dôkazov a produkovanie skutkových tvrdení, ktoré však neuskutočnil a túto možnosť, vo
vzťahu k skutkovému tvrdeniu o konaní valného zhromaždenia, ktoré skutočne bolo do sporu vznesené
už v rámci podanej žaloby bod B odsek 4 zo dňa 24.11.2023 takmer rok nevyužil. Do pojednávania
nevyužil ani možnosť poprieť skutkové tvrdenie o zániku funkcie žalovaného v spoločnosti žalobcu v 2.
radek06.09.2022aaninatotoneprodukovalžiadnenávrhynavykonaniedokazovaniadopojednávania.

Za uvedenej situácie vzhľadom k tomu, že žalovaný je riadne právne zastúpený v spore advokátom,
súd na uvedené aplikoval zásadu koncentrácie konania a dokazovanie vykonal a skutkový stav ustálil
na základe nesporných tvrdení a predložených listinných dôkazov.
16. K otázke sudcovskej koncentrácie konania
16.1 Skutkové tvrdenia strán sporu sú uvádzané v jednotlivých procesných podaniach strán sporu

v zmysle § 167 CSP. Strana preto nemôže „vyčkávať“ s predložením skutkových tvrdení, resp. s
popretím skutkových tvrdení až na nariadené pojednávanie, lebo sa vystavuje riziku sankcie zo strany
súdu, ktorá spočíva v tom, že predloženie skutkového tvrdenia resp. jeho popretia bude procesne
neúčinné. Ak strana predloží skutkové tvrdenie resp. vykoná popretia skutkového tvrdenia až počas
prebiehajúceho pojednávania, je potom v kompetencii súdu rozhodnúť, či existuje ospravedlniteľný

dôvod na predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany neskôr ako to predpokladá §
153 ods. 1 prvá veta CSP. Zákon rozhodovanie súdu o včasnosti predloženia prostriedkov procesnej
obrany a procesného útoku limituje tým, že na tieto prostriedky súd spravidla neprihliadne vtedy, ak
by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Účelomsudcovskej koncentrácie konania je spor zrýchliť, zefektívniť, zabrániť tomu, aby strany predkladali
skutkové tvrdenia alebo návrhy na vykonanie dôkazov až na pojednávaní, čo by predlžovalo celkový
proces z dôvodu potreby odročenia pojednávania. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 43/2018 v rámci ktorého súdu uviedol, že „účelom sudcovskej
koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak
špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich
nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť
v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov

v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ Cieľom inštitútu
sudcovskej koncentrácie konania bolo zabrániť prekvapivým postupom strán s produkovaním tvrdení
a predkladaniu dôkazov až v priebehu pojednávaní, čo viedli k predlžovaniu sporov z dôvodu
potreby adekvátnej reakcie protistrany a potreby odročovanie pojednávania za účelom vykonávania
dokazovania. K včasnosti pre účely posudzovania aplikácie ustanovení o sudcovskej koncentrácii
konania súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z ktorého vyplýva že „nie je

želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní,
čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie
ďalšiehopojednávania.Akneexistujúosobitnédôvody,vzásadeplatí,žepredloženieskutkovýchtvrdení
alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné“. Oneskorené predloženie prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych

kritérií (napr. právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať
potrebu tvrdiť určité skutočnosti). Striktnejšie bude potrebné posudzovať prípustnosť ospravedlnenia
oneskorenia s procesnými úkonmi v prípade, ak je strana zastúpená advokátom. Súd poukazuje aj
na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/138/2019 zo dňa 25.3.2020 z ktorého vyplýva,
že „účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro

vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia
alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného
pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie
skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom konaní dôvodné,
napr. aj bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.“

K obdobnému záveru dospel aj Krajský súd v Prešove sp. zn. 4Co/111/2019 zo dňa 28.5.2020
„prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana
predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo
až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy“. V zmysle vyššie
uvedeného súd postupoval aj v uvedenom spore a navrhnuté dôkazy na preukázanie skutkových tvrdení

prednesených až na pojednávaní zo strany žalovaného súd nevykonal.
17. Nárok na náhradu škody.
17.1 Škoda vo všeobecnosti v najjednoduchšom chápaní predstavuje škodu na majetku, teda zníženie
majetku. V uvedenom prípade nebolo medzi stranami sporné, že dňa 07.09.2022 došlo k zníženiu
majetku žalobcu v 2. rade, kedy z jeho majetku bola uskutočnená úhrada vo výške 10.000,- eur, čím sa

majetok žalobcu v 2. rade o uvedenú hodnotu znížil. Nebolo sporné ani že uvedený pokyn na úhradu
sumy 10.000,- eur zadal žalovaný teraz bez ohľadu na to, či bol v pozícii konateľa alebo v tom čase, dňa
07.09.2022 uvedenú funkciu už nevykonával. K úhrade došlo na základe pokynu žalovaného za účelom
úhrady faktúry č.2022090208 vystavenej žalovaným ako konateľom spoločnosti U Juhása, s.r.o., v ktorej
je žalovaný činný ako spoločník a konateľ. K škode vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, spoločníkovi

spoločnosti žalobcu v 2. rade, súd uvádza, že žalobca tento nárok od počiatku odôvodňoval nárokom na
náhradu škody voči konateľovi spoločnosti v zmysle § 135a Obchodného zákonníka, pričom uvedený
nárok bol uplatňovaný spoločníkom spoločnosti. Uvedený postup však bol od počiatku v rozpore
s príslušným ustanovením § 122 odsek 3 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého každý spoločník je
oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť

voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so
splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom.
To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo
ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti. Z uvedeného
ustanovenia jednoznačne vyplýva, že žaloba o náhradu škody voči konateľovi spoločnosti musí byť

podaná spoločnosťou a to buď samotnou poškodenou spoločnosťou alebo spoločníkom konajúcim
vmenespoločnostit.zn.vždymusíbyťoznačenýmsubjektom,ktorýpodávažalobuspoločnosťstým,že
lenzaňumôžekonaťspoločník(čopredstavujevýnimkuzkonaniazaspoločnosťštatutárnymorgánom).
Žaloba podaná spoločníkom vo vlastnom mene, ktorou si sám akoby uplatňuje nárok spoločnosti je pretov rozpore s konštrukciou § 122 odsek 3 Obchodného zákonníka, a to práve z dôvodu, že spoločníkovi
ako takému priamo škoda spôsobená nebola, ide o škodu ktorá bola spôsobená spoločnosti, ktorá je
poškodený subjekt, ktorý je ako jediná aktívne vecne legitimovaná na podanie uvedeného typu žaloby.

Následne žalobca v 1. rade a v 2. rade po úprave skutkových tvrdení zo dňa 29.10.2024, kedy zmenil
skutkové tvrdenie zániku funkcie konateľa ku dňu 06.09.2024, záverom svojho podania uviedol, že
s tým, že žalovaný uskutočnil prevod sumy 10.000,- eur napriek vlastnej vedomosti o odvolaní z funkcie
konateľa, keďže zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia podpísal sám ako predseda valného
zhromaždenia, úmyselne spôsobil žalobcovi v 2. rade škodu. Bližšie odôvodnenie nároku žalobcu v 1.

rade ako spoločníka poškodenej spoločnosti vo vzťahu k vzniku škody t. zn. ako sa jeho dotklo
konanie žalovaného a aká škoda bola jemu spôsobená, t. zn. ako sa ho dotklo zníženie majetkovej
hodnoty o 10.000,- eur v rámci skutkových tvrdení tvrdené nebolo v rámci podanej žaloby. Súd aj
v rámci predbežného právneho posúdenia poukázal na možný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v 1. rade, ale ani na základe uvedeného žalobca v 1. rade skutkové tvrdenia nedoplnil tak
a tým ani nepreukázal, že mu vznikla škoda konaním žalovaného, v akej výške a v akej príčinnej

súvislosti resp. s úmyselným zavineným žalovaného. Uvedené platí ako pre prípad uplatnenia nároku
na náhradu škody titulom zodpovednosti za škodu žalovaného ako konateľa spoločnosti, kde uplatnenie
spoločníkom priamo vo vlastnom mene je vylúčené ako aj pre prípad uplatnenia titulom zodpovednosti
občianskoprávnej, kde by muselo byť tvrdené a preukázané nejaké reálne zníženie majetku spoločníka
teda škoda, ktorá mu reálne vznikla, čo v uvedenom prípade tvrdené nebolo a nie je možné stotožniť

škodu ktorá vznikla spoločnosti automaticky ako škodu, ktorá vzniká spoločníkovi. Preto súd žalobu vo
vzťahu k žalobcovi v 1. rade ako nedôvodnú, pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietol.
18. Škoda spôsobená žalovaným po odvolaní z funkcie konateľa
18.1 Žalovaný uskutočnil dňa 07.09.2022 úhradu sumy 10.000,- z účtu spoločnosti žalovaného v 2.
rade. Uvedené skutkové tvrdenie žalovaný nepoprel a uvedené nebolo medzi stranami sporné. Ak

žalovaný nebol v uvedený deň už konateľom spoločnosti nemohol za uvedenú spoločnosť konať, ak
konal a týmto konaním vznikla žalobcovi v 2. rade ako spoločnosti za ktorú konal škoda, na uvedený
zodpovednostný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia občianskoprávnej zodpovednosti za
škodu. Všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu upravuje § 420 odsek 1
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil poruším právnej

povinnosti, ak zodpovednosť za škodu neupravuje iný právny predpis. V uvedenom prípade žalovaný
porušil prevenčnú povinnosť zakotvenú v § 415 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého je každý
povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí.
V dôsledku toho ide porušenie zákonnej povinnosti (zakotvenej v § 415 Občianskeho zákonníka),
ktorá zakladá zodpovednosť za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Predpokladom

občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou. V zmysle § 420 Občianskeho zákonníka sa zavinenie škodcu
predpokladá. Pri tomto druhu zodpovednosti vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto za škodu
zodpovedá a medzi poškodeným. Protiprávnym úkonom žalovaného je konanie vedúce k vzniku škody t.
j. uskutočňovanie úkonov v rozpore s prevenčnou povinnosťou v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka.

Úhrada nedôvodne vystavenej faktúry žalovaným v čase keď na uvedený úkon už oprávnený nebol
jednoznačne za takýto úkon považovať možno. Obzvlášť otázna je uvedená úhrada aj z pohľadu toho,
že išlo o úhradu v prospech vlastnej spoločnosti, ktorá bola vystavená žalovaným, ktorá nebola splatná
a hlavne za situácie, kedy došlo v spoločnosti žalobcu v 2. rade k personálnym zmenám a to najprv dňa
06.09.2022 na úrovni štatutárneho zástupcu a následne aj k zmene v majetkovej štruktúre a prevodom

obchodných podielov a to medzi inými aj zo žalovaného.
18.2 K spôsobeniu škody súd uvádza, že v uvedenom prípade došlo k zníženiu hodnoty majetku žalobcu
v 2. rade a to o výšku uskutočnenej úhrady t. j. o sumu 10.000,- eur. Ustálená judikatúra skutočnou
škodou (damnum emergens) rozumie majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného
a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Ide v podstate o vyjadrenie rozdielu

v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na veci (R 55/1971).
Medzi stranami nebolo sporné že konaním žalovaného bola znížená hodnota majetku žalobcu v 2. rade
práve o výšku vykonanej úhrady v sume 10.000,- eur. K tejto úhrade však súd považuje za potrebné
uviesť, že samotná úhrada pohľadávky, aj keby bola uskutočnená žalovaným v čase kedy už nebol
konateľom, avšak išlo o úhradu reálnej, existujúcej pohľadávky, čo žalobca v uvedenom prípade popiera,

nebolo by v takom prípade možné hovoriť o škode, nakoľko poskytnutej úhrade by v uvedenom rozsahu
bolo poskytnuté protiplnenie. V tomto spore ako bude uvedené nižšie však žiadne protiplnenie nebolo
preukázané, preto súd považuje vznik škody za preukázaný.18.3 K príčinnej súvislosti súd uvádza, že medzi konaním žalovaného a vznikom škody existuje príčinná
súvislosť, nakoľko škoda vznikla v dôsledku konania žalovaného, pričom práve konaním žalovaného
v príčinnej súvislosti došlo k zníženiu majetku žalobcu v 2. rade. Ak by žalovaný dňa 07.09.2022 ním

vystavenú faktúru neuhradil, k žiadnej škode na majetku žalobcu v 2. rade by nebolo došlo....+ zavinenie.
Vzhľadom k uvedenému súd považuje všetky predpoklady zodpovednosti za škodu splnené.
19. Obrana žalovaného.
19.1 Zásadná obrana žalovaného a podľa názoru súdu jediná relevantná spočívala v tom, že išlo
o úhradu reálne a dôvodne vystavenej faktúry a teda aj uskutočnenie právneho úkonu, ktorý nemohol

žalobcom spôsobiť škodu. Žalovaný sa bránil tým, že žalobcom žiadnu škodu nespôsobil, nakoľko
faktúru, ktorú vystavil ako konateľ spoločnosti U Juhása, vystavil za reálne uskutočnenú činnosť,
a to za získanie klientov, konkrétne spoločnosti K. a H., za čo spoločnosti U Juhása vznikol nárok
na odmenu za uvedenú sprostredkovateľskú činnosť. Žalobca poprel existenciu sprostredkovateľskej
zmluvy, akýchkoľvek dokladov preukazujúcich dôvodnosť nároku a výkon sprostredkovateľskej činnosti
v prospech žalobcu v 2. rade zo strany spoločnosti U Juhása. Poprel informovanie žalobcov o uvedenom

právnom vzťahu zo strany žalovaného. Za uvedenej situácie, bolo na žalovanom, aby svoje tvrdenie
o dôvodnosti vystavenej faktúry súdu preukázal. Žalovaný jediný dôkaz, ktorý do spisu predložil a ktorý
teda navrhol vykonať do momentu otvorenia pojednávania bola zmluva o prevode obchodných podielov.
Na pojednávaní produkoval dôkazy iba k dátumu konania valného zhromaždenia nie k skutočnosti
tvrdenej dôvodnosti vystavenej faktúry. Jediný žalovaným predložený listinný dôkaz však skutočne

nepreukazuje obranu žalovaného, skôr naopak. V rámci uvedenej zmluvy sú zachytené existujúce
právne vzťahy v spoločnosti žalobcov v 2. rade a záväzky z nich (bod V. a VI. Zmluvy o prevode
obchodných podielov), pričom záväzok z tvrdenej sprostredkovateľskej zmluvy v nej nefiguruje. Ak
žalovaný tvrdil dôvodnosť úhrady faktúry, a tým aj konanie, ktoré nemohlo viesť k vzniku škody
žalovaného, aj keby bolo vykonané po zániku oprávnenia žalovaného konať ako štatutárny orgán

žalobcu v 2. rade (čo pripustil aj právny zástupca žalovaného) jednoznačne ho v rámci uvedeného
tvrdenia zaťažovalo bremeno dôkazu. Žalobcovi popreli existenciu akejkoľvek sprostredkovateľskej
zmluvy medzi spoločnosťou žalobcu v 2. rade a spoločnosťou U Juhása, s.r.o., výkon činností, za
ktoré by mal vzniknúť spoločnosť U Juhása, s.r.o. nárok na odmenu , preto žalovaný musel preukázať
uzatvorenie zmluvy, konkrétny obsah zmluvy, dohodu o zmluvnej odmene, výkon činnosti pre žalobcu

v 2. rade a splnenie podmienok na dohodnutú odmenu. Samotná vystavená faktúru predstavuje iba
účtovný doklad. Jej vystaveniu musí niečo predchádzať, nejaká konkrétna zmluva, až na základe
ktorej môže byť faktúra vystavená. Vystavenie faktúry bez právneho dôvodu je irelevantné, a potom
neexistuje právny dôvod ani na jej úhradu. Z predloženej faktúry sa súdu javí, že malo ísť o akúsi
finálnu, záverečnú, zúčtovaciu faktúru, za všetku sprostredkovateľskú činnosť, ale skutočne vzhľadom

k nedostatočnej procesnej aktivite žalovaného v tejto časti jeho obrany, nedostatočnému produkovaniu
dôkazov, súd skutočnosti ohľadom dôvodnosti nároku spoločnosti U Juhása nemal v spore preukázané,
preto úhradu uskutočnenú žalovaným považuje za uskutočnenú bez právneho základu, ako úhradu
nedôvodne vystavenej faktúry, čo zakladá je zodpovednosť za vzniknutú škodu.
20. Možnosť zodpovednosti žalovaného ako konateľa spoločnosť.

20.1 Na úplnosť súd považuje za potrebné poukázať na to, že aj v prípade ak by postavenie žalovaného
ako konateľa spoločnosti žalobcu v 2. rade zaniklo až 08.09.2022 t. j. po uskutočnení úhrady predmetnej
faktúry, aj tak by zodpovednosť žalovaného bola daná. V tom prípade by súd posudzoval uvedený
právny vzťah podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka pričom k predpokladom vzniku
zodpovednosti by sa pridalo aj porušenie povinností konateľa a to v zmysle § 135a Obchodného

zákonníka v spojení s § 373 Obchodného zákonníka. Pre vznik zodpovednosti konateľov za škodu
musia byť splnené a aj preukázané podmienky, a to vznik škody, pretože len ak vznikne škoda, možno
sa domáhať jej náhrady a ak by škoda nevznikla aj keď by reálne hrozila, nemožno sa úspešne
domôcť náhrady škody; porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa, najmä teda porušenie
povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou, ktoré povinnosti sú určené jednak v zákone,

spoločenskej zmluve, prípadne v zmluve o výkone funkcie s tým, že porušenie povinnosti konať s
odbornou starostlivosťou pri výkone funkcií konateľa sa podľa zákona predpokladá a tiež príčinná
súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody, keďže konateľ zodpovedá za škodu, len ak
bola zistená príčinná súvislosť medzi jeho konaním alebo nekonaním pri výkone funkcie s odbornou
starostlivosťou a vzniknutou škodou. Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti je

zodpovednosťou objektívnou, pre vznik ktorej sa nevyžaduje zavinenie, spoločnosť je však povinná
preukazovať konateľovi porušenie konkrétnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou
a porušením povinnosti aj v prípade, že spoločnosť konateľovi porušenie jeho povinností preukáže,konateľ sa zodpovednosti zbaví, ak preukáže liberačné dôvody v zmysle ust. § 135a ods.3 Obchodného
zákonníka.
20.2 Konateľovi vznikne takáto povinnosť na náhradu škody vtedy, ak sa preukáže, že škodu

obchodnejspoločnostispôsobilporušenímsvojichpovinnostíkonateľaatoporušenímsvojichpovinností
uvedených v ust. § 135a ods. 1, 2, 3 a § 135 Obchodného zákonníka o povinnostiach konateľov, medzi
ktoré patrí aj konanie v prospech spoločnosti a neuprednostňovanie vlastných záujmov pred záujmami
spoločnosti. V uvedenom prípade bola krátko pred ukončením pôsobenia žalovaného v spoločnosti
žalobcu v 2. rade vystavená žalovaným faktúra, ktorá bola uhradená, pričom dôvodnosť vystavenej

faktúry v spore preukázaná nebola. Ak preto konateľ, ktorý musí konať v prospech spoločnosti
uprednostní úhradu faktúry voči vlastnej spoločnosti, faktúry, ktorá nie je po splatnosti t. zn. nehrozí
nejaké finančné nároky z titulu oneskorenej úhrady, jeho konanie v prospech spoločnosti je viac ako
otázne. K otázke možného vzniku škody súd poukazuje už na vyššie uvedené s tým, že súd už len
stručnezhrnie,žeškodapredstavujesumu10.000,-eur,t.j.zníženiemajetkuspoločnostipouskutočnení
úkonuzostranyžalovanéhozpozíciekonateľaavjehopríčinnejsúvislosti,pričomdôvodnosťvystavenej

faktúry a tým aj poskytnuté protiplnenie súd v spore preukázané nemal (bod 19.1).
20.3Pretosúdmázato,žeajkebybolovsporepreukázané,žežalovanémuzaniklopostaveniekonateľa
až 08.09.2022 aj vtedy by bol nárok žalobcu v 2. rade dôvodný avšak na základe obchodnoprávnej
zodpovednosti za škodu žalovaného ako konateľa spoločnosti.
21. Omeškanie žalovaného

21.2 Sadzba zákonných úrokov z omeškania v rámci občianskoprávnych vzťahov je stanovená podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Sadzba úroku z omeškania
je určená ako základná úroková sadzba ECB zvýšená o 5 percentuálnych bodov. V uvedenom prípade
sa žalovaný dostal do omeškania uplynutí lehoty na plnenie. Súd z vykonaného dokazovania ustálil,

že žalovaný bol vyzvaný oprávneným subjektom t. j. žalobcom v 2. rade na plnenie až podaním
žaloby, ktorú je možné v zmysle ustálenej judikatúry považovať za výzvu na bezodkladné plnenie svojej
povinnosti. V zmysle uvedeného bol žalovaný dňa 26.03.2024 vyzvaný na plnenie svojho záväzku
t. zn. do omeškania sa dostal od 27.03.2024. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa dlh
musí splniť riadne a včas, teda v určenej dobe splatnosti pohľadávky, ktorá sa určuje predovšetkým

dohodou zmluvných strán, môže byť ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí
štátneho orgánu (súdu). § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého doba plnenia nebola vôbec
vopred určená, je potrebné odlíšiť od prípadu, keď je splatnosť plnenia určená tak, že je ponechaná
na vôľu dlžníka (§ 564 Občianskeho zákonníka). V oboch prípadoch môže dlžník splniť kedykoľvek,
jeho plnenie nie je predčasné a veriteľ je povinný ho prijať. Rozdiel je v tom, že v prípade podľa §

563 Občianskeho zákonníka veriteľ sám vyvolá splatnosť a dlžník má na splnenie jednodňovú lehotu
po vyzvaní. Určenie času splatnosti pohľadávky má význam najmä z hľadiska omeškania dlžníka s
plnením (§ 517 a nasl. Občianskeho zákonníka). § 563 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na tie
prípady, keď doba splnenia nie je určená ani jedným z vyššie uvedených spôsobov (nebola výslovne
ani mlčky dohovorená, nevyplýva z povahy záväzku, neustanovuje ju právny predpis ani rozhodnutie

súdu), kedy má čas splnenia dlhu právo určiť veriteľ. Veriteľ môže kedykoľvek (aj druhý deň po vzniku
záväzku) oznámiť dlžníkovi, že má plniť a len čo veriteľ požiada dlžníka o plnenie, dlžník je povinný
dlh splniť nasledujúci deň po oznámení, ktoré obsahuje výzvu (upomienku) na plnenie. Veriteľ môže
vo svojej výzve adresovanej dlžníkovi výslovne určiť dobu splnenia a vtedy platí doba splnenia určená
vo výzve veriteľa. Ak veriteľ v tejto výzve uviedol lehotu, do ktorej má dlžník svoj záväzok splniť, je

lehota záväzná a pred jej uplynutím sa dlžník nedostáva do omeškania. Výzva veriteľa o plnenie má
povahu jednostranného právneho úkonu, pričom je potrebné, aby spĺňala všeobecné náležitosti podľa §
34 a nasl. Občianskeho zákonníka a z jej obsahu musí byť zrejmé, že veriteľ vyzýva dlžníka na plnenie,
ktorého výška musí byť dostatočne určite špecifikovaná. Oznámenie veriteľa sa môže uskutočniť i
podaním žaloby, ak veriteľ namiesto výzvy podá žalobu na plnenie, považuje sa za deň oznámenia

dlžníkovi ten deň, kedy mu bol doručená žaloba veriteľa, kedy je dlžník povinný plniť nasledujúci deň.
Výzvou na plnenie sa dlh stane splatným a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, keď bol
o plnenie veriteľom požiadaný. Pri nároku na náhradu škody čas plnenia nie je určený dohodou, ani
právnym predpisom, jeho splatnosť preto treba posudzovať podľa ustanovenia § 563 Obč. zák. v tejto
súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. 7 M

Cdo 15/2011. V zmysle uvedeného súd stanovil splatnosť záväzku žalovaného na nasledujúci deň
po doručení žaloby t. j. 27.03.2024 a tak stanovil aj dobu omeškania žalovaného s jeho plnením. Na
úplnosť súd uvádza, že žaloba bola síce podaná žalovaným v 1. rade vo vzťahu ku ktorému bola žaloba
ako celok zamietnutá, ale keďže žalobca v 2. rade vstúpil do konania, všetky účinky úkonov, ktoré užboli v spore uskutočnené, t. j. podanie žaloby ako aj jej doručenie, zostávajú zachované a budú sa
vzťahovať aj na žalovaného v 2. rade. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania od 27.03.2024, kedy
bola zákonná sadzba základná Európskej centrálnej banky 4,50 (v čase od 20.09.2023 do 17.09.2024),

ktorá predstavuje zákonný rámec pre určenie výške úroku z omeškania, úroková sadzba za uvedené
obdobie je 9,50 % ročne t. j. základná sadzba Európskej centrálnej banky zvýšená o 5%. Súd preto
priznal žalobcovi v 2. rade úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne (vo výške uplatnenej žalobou)
za obdobie od 27.03.2024 do zaplatenia a v zvyšnej časti úroku z omeškania t. j. od 08.09.2022 do
26.03.2024 žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. Nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky – predžalobná výzva
22.1 Na úplnosť, na vyčerpanie v celom rozsahu uplatneného nároku súd uvádza, že žaloba aj v časti
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je nedôvodná okrem samotnej skutočnosti, že nárok
žalobcu v 1. rade, ktorého sa výzva týkala bol zamietnutý aj preto, že uvedený typ nároku nie je
možné priznať ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Uvedené bolo uplatnené v súvislosti s
konaním žalobcu v 1. rade, ktorý vyzýva žalovaného na úhradu dňa 28.10.2022. Súd v tomto smere

poukazuje plne obsiahle odôvodnenie v rámci rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
11CoCsp/13/2024 z 23.05.2024 k problematike predžalobnej výzvy, z ktorého vyplýva „Po prejednaní
odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu v časti
nároku na zaplatenie nákladov vzniknutých žalobcovi v súvislosti s predžalobnou výzvou zamietol,
pričom okrem iného poukázal na aktuálne znenie ust. § 13a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.

z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V nadväznosti na uvedené
odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok zaviedol v ust. § 251 CSP takú definíciu trov konania,
v zmysle ktorej sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli stranám sporu v konaní, t. j.
v období od začatia konania do jeho skončenia. Nová právna úprava však jednotlivé druhy trov konania
nevymedzuje, a to ani príkladmo, tak ako to bolo za predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy - v ust.

§ 137 zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku. V súvislosti s tým vznikali v aplikačnej
praxi vo vzťahu k trovám súvisiacim s predžalobnou výzvou aplikačné problémy, keď súdy v niektorých
prípadoch posúdili trovy, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s predžalobnou výzvou ako náklady spojené
s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uvedené aplikačné problémy
viedli zákonodarcu k tomu, aby v rámci novelizácie vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vyhláškou č. 391/2023 Z. z. doplnil do ust. § 13a
ods. 1 písm. d) predmetnej vyhlášky slovné spojenie: „ako súčasť náhrady trov konania“, čiže celý text
ustanovenia § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení vyhlášky č. 391/2003 Z. z.
je: „predžalobná výzva ako súčasť nároku na náhradu trov konania“. V uvedenej súvislosti odvolací súd
uvádza, že predžalobná výzva bola aj do vyššie uvedenej novelizácie (ktorá okrem iného zahŕňa napr.

zmeny týkajúce sa zmeny výšky tarifnej hodnoty v sporoch o ochranu osobnosti a o ochranu osobných
údajov, teda má podstatne širší záber ako je len doplnenie textu do ust. § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky)
považovaná za úkon právnej služby, za ktorý patrí advokátovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej
odmeny. Nemožno preto úspešne argumentovať tým, že odkaz súdu prvej inštancie na ust. § 13a ods.
1 písm. d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v aktuálnom znení neobstojí, keď vyhláškou MS SR č.

391/2023 Z. z. novelizované znenie vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. nadobudlo účinnosť až od 01. 01.
2024, a preto sa na daný prípad nevzťahuje. V uvedenej súvislosti odvolací súd opakovane uvádza, že
odmenazapredžalobnúvýzvupatrilaadvokátovizastupujúcemužalobcuajpred01.01.2024;vzhľadom
na striktné znenie § 251 CSP, však v aplikačnej praxi vznikali problémy spočívajúce vo vyriešení otázky
ako sa má súd vysporiadať s nárokom uplatneným v súvislosti s uskutočnením toho úkonu právnej

služby,ktorýmjepredžalobnávýzva,ktoréproblémyaplikačnejpraxedoplnenietextu„akosúčasťnároku
na náhradu trov konania“ do ust. § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. odstránilo;
nezaviedlo tým však „e ratione legis“ nový druh odmeny za dovtedy neodmeňovaný úkon právnej služby,
ani zmenu výšky tarifnej odmeny zaň (len uvedené ustanovenie doplnenie textu doň z hľadiska jeho
výkladu precizovalo), preto sa odvolací súd s argumentáciou žalobcu, že ust. § 13a ods. 1 písm. d)

vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v aktuálnom znení nie je možné na daný prípad aplikovať, nestotožnil.“
Vychádzajúc preto z uvedeného nárok na priznanie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nie
je dôvodný, nakoľko nejde o náklady spojené s uplatnením pohľadávky ale ide o súčasť trov konania,
ako to jednoznačne zo znenia príslušnej vyhlášky ako aj vyššie uvedeného rozhodnutia vyplýva. Okrem
toho tento úkon bol uskutočnený žalobcom v 1. rade, vo vzťahu ku ktorému bola žaloba zamietnutá.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. O trovách konania súd rozhodol tak, že rozhodoval samostatným výrokom o trovách jednotlivých
žalobcov, nakoľko jeden zo žalobcov bol neúspešný v spore a druhý bol úspešný čiastočne. Žalobca
v 1. rade bol neúspešný v spore s podanou žalobou preto žalovanému voči nemu priznal nárok nanáhradu trov konania v zmysle § 255 odsek 1 CSP v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný bol voči nemu
v spore plne úspešný. O nároku na náhradu trov konania žalobcu v 2. rade rozhodoval súd podľa §
255 odsek 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu. Žalobca v 2. rade bol v spore úspešný v rozsahu

celej istiny 10.000,- eur a časti úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 27.03.2024 do zaplatenia,
čo predstavuje na úroku z omeškania sumu 658,49 eur vyčíslenej k dátumu rozhodnutia 04.12.2024),
žalovaný bol úspešný v časti úroku z omeškania vo výške 9,5 % od 08.09.2022 do 26.03.2022 t. j.
v sume 1.473,15 eur. Žalobca v 2. rade bol teda úspešný celkom v rozsahu 10.658,49 eur t. j. v rozsahu
87,86 %, žalovaný bol úspešný v rozsahu 1.473,15 eur (úroky z omeškania ktoré súd žalobcovi v 2.

rade nepriznal) t. j. v rozsahu 12,14 % a preto celkový úspech žalobcu v 2. rade bol v rozsahu 75,72
% (t. j. rozdielu medzi 87,86 – 12,14). Preto nárok na náhradu trov konania súd v zmysle § 255 ods. 1
CSP priznal žalobcovi v 2. rade proti žalovanému v rozsahu 75,72 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie. Odvolanie je možné podať
do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na
Krajský súd v Banskej Bystrici v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( §
365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.