Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. december 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/76/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121208359
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4121208359.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B.,
nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Topoľčany, so sídlom Škultétyho 1577, 955 01 Topoľčany, deti rodičov - matka: D. E. F. E.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XX/X, XXX XX F., zastúpená Petruška & partners s.r.o., advokátska

kancelária, IČO: 47 254 882 so sídlom Kupecká 18, 949 01 Nitra, a otec: H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I. XXX, XXX XX I., zastúpený JUDr. Petrom Križanom, advokátom so sídlom Štefánikova trieda
2/3, 949 01 Nitra, IČO: 42 335 779, o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29.01.2024, č.k. TO-10P/181/2021 - 400, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., III., IV., v súvisiacom výroku V.
a v nadväzujúcom výroku VIII. z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. TO - 10P/181/2021-400 zo dňa 29.01.2024 vo výroku I. zmenil
rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 11P/296/2014-53 zo dňa 27.05.2015, právoplatný dňa 04.06.2015
tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú B. zo sumy 100 eur na sumu 150 eur mesačne a
na maloletú C. zo sumy 100 eur na sumu 150 eur mesačne, u obidvoch s účinnosťou od 01.01.2022.
II. Zročné výživné za čas od 01.01.2022 do 31.01.2024 v sume 1.250 eur na maloletú C. a v sume

1.250 eur na maloletú B. povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne na každé z detí spolu
s bežným výživným k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok. III. Otca oprávnil stretávať
sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v piatok od 17.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti
matky a po uplynutí troch mesiacov bez prítomnosti matky a to každý nepárny týždeň v piatok od
17.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň v stredu od 17.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec
je oprávnený v určený deň a hodinu si maloleté deti prevziať v mieste bydliska maloletých detí a po

ukončení styku v určený deň a hodinu je povinný maloleté deti matke na tom istom mieste odovzdať.
Matke je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť. IV. Podľa § 37 ods.
2 písm. d/ Zákona o rodine uložil maloletým deťom a ich rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému
psychologickému poradenstvu v ambulancii klinického psychológa I. J. B., Klinika duševného zdravia
Topoľčany, ul. 17. novembra 1300, na dobu jedného roka, od právoplatnosti rozsudku. V. Deklaroval, že
v ostatných častiach zostáva rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 11P/296/2014-53 zo dňa 27.05.2015,

právoplatný dňa 04.06.2015, nezmenený. VI. Pripustil späťvzatie návrhu matky na udelenie súhlasu za
otca maloletých detí s vysťahovaním maloletých do cudziny a v tejto časti konanie zastavil. VII. Obom
rodičom uložil povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu trovy konania štátu a to matke v sume 236,30
eur a otcovi v sume 236,30 eur, ktoré sú povinní zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
VIII. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len CMP) a § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 a§ 37 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z Zákon o rodine (ďalej aj len Zákon o rodine). Vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom boli upravené prvýkrát rozsudkom
Okresného súdu Nitra č. k. 11P/296/2014-53 zo dňa 27.05.2015, kedy boli maloletí vo veku jedného

roka a uplynutím doby viac ako deväť rokov sa zmenili pomery u všetkých účastníkov konania a došlo
tiež k nárastu životných nákladov. V súčasnosti maloleté deti navštevujú základnú školu, obom bolo
diagnostikované ochorenie, na ktoré sa liečia v imunologickej ambulancii v Martine. Mal preukázané,
že matke pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému K., nar. v roku 2020, s ktorého otcom uzavreli
dňa 24.06.2023 manželstvo. V priebehu konania bola matka na rodičovskej dovolenke, v súčasnosti

pracuje ako živnostníčka a býva v prenajatom byte v H.. Manžel matky sa väčšiu časť roka zdržiava
v zahraničí, kde pracuje. Otcovi nepribudli vyživovacie povinnosti, vykonáva prácu kuchára, dosahuje
čistý mesačný zárobok vo výške 900 eur, býva naďalej v prenajatom byte v F., trvalý pobyt má evidovaný
v I., okres Malacky u svojich rodičov. Berúc do úvahy potenciálnu možnosť otca dosahovať vyšší príjem,
zisťovaním na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra aj Malacky mal preukázané, že v databáze
voľných pracovných miest v okrese Nitra a Malacky sú evidované voľné pracovné miesta zodpovedajúce

kvalifikácii otca s ponúkanou mzdou približne zhodnou akú dosahuje aktuálne. Uzavrel, že reálny
príjem otca zodpovedá jeho potenciálnym zárobkovým možnostiam a schopnostiam. S prihliadnutím
na vek a odôvodnené potreby maloletých detí, na osobné, zárobkové a majetkové pomery rodičov, na
plynutie doby od posledného rozhodnutia o výživnom, zvýšil výživné na každé z detí o 50 eur mesačne
s účinnosťou od 01.01.2022, od mesiaca, v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného. Mal za

to, že zvýšené výživné je otec schopný platiť s prihliadnutím na jeho príjem a na zárobkové možnosti
a schopnosti. Zohľadnil, že dennú osobnú starostlivosť o maloletých vykonáva len matka, ktorá si aj
týmto čiastočne plní svoju vyživovaciu povinnosť. Zročné výživné od 01.01.2022 do 31.01.2024 určil u
každého dieťaťa v sume 1.250 eur, čo predstavuje rozdiel medzi výškou zvýšeného a doteraz určeného
výživného (50 eur x 25 mesiacov). Otcovi povolil platiť zročné výživné formou splátok po 50 eur na

každé dieťa spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade neplnenia čo i
len jednej splátky.

3. Pri rozhodovaní o návrhu na úpravu styku otca s maloletými deťmi mal vykonaným dokazovaním,
najmä znaleckým posudkom a výpoveďou znalca PhDr. Andreja Benkoviča, preukázané, že maloleté

deti nemajú k otcovi vytvorený vzťah, považujú ho za cudzieho človeka, rolu otca im nahrádza manžel
matky, ktorý k nim má vytvorený pozitívny citový vzťah a považuje ich za vlastné deti. Konštatoval,
že znalec odporúčal za účelom vytvorenia vzťahu maloletých detí so svojím biologickým otcom, tento
vzťah vytvárať sprostredkovane, cez tretiu osobu, najlepšie za odbornej pomoci psychológa, a zároveň
nevylúčil, že deti by sa s otcom mohli stretávať aj v rámci upraveného styku, čo si vyžaduje väčšiu

aktivitu rodičov, ich spoločnú komunikáciu a trpezlivosť zo strany otca, ak bude spočiatku odmietaný.
Znalec otcovi odporučil, aby si vzťah s deťmi vytváral aj na báze materiálnej, napríklad finančným
prispievaním bez ohľadu na súdom stanovenú výšku výživného, darčekmi deťom, podieľaním sa na
úhrade nákladov v škole a podobne. Prihliadajúc na odporúčanie znalca uložil maloletým deťom a
ich rodičom výchovné opatrenie povinnosťou podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu po

dobu jedného roka v ambulancii klinickej psychologičky I. J. B., ktorú maloleté poznajú, pretože matka ju
v minulosti dobrovoľne vyhľadala a s deťmi jej ambulanciu navštevovala. Vyslovil názor, že len uloženie
výchovného opatrenia nie je postačujúce na vytváranie vzťahu maloletých detí a otca, ale v záujme toho,
aby sa neprerušil ich už beztak minimálny kontakt, s ohľadom na potrebu upraviť styk otca s deťmi
rozhodnutím súdu. K argumentom matky, že otec sa v minulosti o maloleté dlhší čas nezaujímal, čo je

príčinou odmietania, poukázal na to, že od začiatku konania sa otec styku domáha, má právo na styk,
vyživovaciu povinnosť si plní, pričom aj maloleté deti majú právo poznať svojho biologického otca a byť
s ním v kontakte. Styk otca s maloletými upravil v minimálnom rozsahu, počas jednej hodiny každý druhý
týždeň, spočiatku v prítomnosti matky a po uplynutí troch mesiacov bez jej prítomnosti. Poukázal na to,
že úpravu styku nepovažoval za vylúčenú ani znalec s tým, že rodičia musia splniť určité podmienky,

aby sa účel styku naplnil. Uzavrel, že za súčasne vedeného odborného psychologického poradenstva,
maloleté kontakt s otcom počas jednej hodiny zvládnu, za aktívneho prístupu obidvoch rodičov, ktorí
musia mať na zreteli, že deti nemôžu do ničoho nútiť, pretože by mohlo dôjsť k odmietaniu otca, čo by
bránilo vytvoreniu ich vzájomného vzťahu. Rodičom uložil povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu
trovy konania štátu každému v sume 236,30 eur, ktoré predstavujú vyplatené znalečné znalcovi zo

štátnych finančných prostriedkov.

4. Proti výrokom I., II., III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podala prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu odvolanie matka v zákonom stanovenej lehote navrhujúc, aby odvolací súdnapadnuté výroky rozsudku zmenil a rozhodol tak, že zvýši výživné na každé maloleté dieťa vo výške
250 eur odo dňa podania návrhu, zročné výživné umožní otcovi zaplatiť v maximálne 3 splátkach,
styk otca s maloletými deťmi neupraví. Alternatívne žiadala rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť

a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b),
f) a h) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a § 62 ods. 1 CMP. Napadnuté
výroky rozsudku považovala za arbitrárne, nepreskúmateľné a svojvoľné. Poukázala na vyjadrenie
otca ohľadom jeho príjmu, ktorý prezentoval vo výške 900 eur netto, keď z predložených výplatných
pások vyplýva jeho mzda vo výške 200 eur mesačne, a tento rozpor vysvetlil tým, že peniaze dostáva

v hotovosti. Hoci v priebehu konania namietala, že otec príjem žiadnym hodnoverným spôsobom
nezdokladoval, súd sa uspokojil s deklarovaným príjmom a tento nepreveroval. Opakovane predložila
viacero pracovných inzerátov preukazujúcich ponuky prác kuchára s nástupným platom na úrovni 1.500
- 2.000 eur mesačne, s ktorými ponukami súd otca nekonfrontoval a ani nezisťoval dôvody, prečo
na tieto inzeráty nereagoval a ich existenciu tiež odignoroval aj súd. Namietala, že súd sa nezaoberal
dôkazom preukazujúcim, že príjem otca je s vysokou pravdepodobnosťou vyšší ako prezentoval,

a neprihliadal na inzerát doložený dňa 29.01.2024 obsahujúci totožnú ponuka u zamestnávateľa otca
s ponúkaným nástupným platom vo výške 1.600 eur brutto. S poukazom na daný pracovný inzerát
spochybnila tvrdenie, že zamestnávateľka otca oznámila, že nemôže ponúknuť plný úväzok, čo je
v rozpore s dokazovaním. Za protirečivé považovala konštatovanie súdu o preukázanom príjme otca,
ktorý pracuje na polovičný úväzok a jeho príjem je adekvátny aj iným pracovným príležitostiam na trhu.

Nie je zrejmé, prečo súd akceptoval prácu otca na čiastočný úväzok, nezisťoval k tomu dôvody a pri
zvýšení výživného vychádzal z jeho príjmu. Ak otec pracuje na polovičný úväzok, bez relevantného
odôvodnenia, v kontexte aktuálnej situácie na pracovnom trhu, uvedené vykazuje znaky bezdôvodného
vzdania sa príjmu v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedla, že postoj otca k výživnému
vyplynul aj z jeho vyjadrenia pred súdom, v ktorom uviedol, že „keď sa bude s deťmi stretávať, bude im

prispievať“. Je zrejmé, že otec disponuje peniazmi na zvýšené výživné, avšak sám podmieňuje, za akých
okolností ich je ochotný maloletým poskytnúť. Namietala, že súd sa nevysporiadal s návrhom kolízneho
opatrovníka predneseným dňa 29.1.2024. Súdu vytkla, že v nadväznosti na nezdokladovanie príjmu
otca nepostupoval podľa § 63 Zákona o rodine s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn.
II. ÚS 172/2013 zo dňa 10.07.2013. Mala za to, že snahou otca je nepreukázať svoj reálny príjem so

zámerom vyhnúť sa plateniu vyššieho výživného. Uviedla, že súd je viazaný vyšetrovacou zásadou a
povinnosťou zistiť skutočný stav vykonaním všetkých potrebných dôkazov, aj ktoré účastníci nenavrhli.
Ak by súd vychádzal z výšky príjmu uvedeného v pracovnom inzeráte u zamestnávateľa otca, t.j. zo
sumy 1.600 eur, s poukazom na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom, ako aj všeobecne
známu rozhodovaciu činnosť odvolacieho súdu, by ňou požadované výživné 250 eur na každé dieťa,

t.j. spolu 500 eur, spĺňalo stanovenie výživného na úrovní cca 30% z príjmu povinného rodiča. Súd sa
nemôže uspokojiť len s konštatovaním rodiča o výške svojho príjmu a poberaním neoficiálneho príjmu,
naviac za situácie spomínaných pracovných ponúk zamestnávateľom otca. Zdôraznila, že otec sa okrem
výživného nepodieľal na výdavkoch maloletých, pričom súd sa nezaoberal ich zdravotným stavom,
častými ochoreniami, kedy sa musí o nich starať a zvýšenými výdavkami na lieky. Súd povolil otcovi

splácať zročné výživné po dobu 25 mesiacov bez uvedenia dôvodu, nezaoberal sa jeho schopnosťou
splácať zročné výživné, nepreveroval rozsah a jeho schopnosť k splateniu zročného výživného, čím mu
poskytol právnu ochranu. Výživné, ktoré patrí maloletým deťom od roku 2021, bude mať inú hodnotu
ku skončeniu splátok v roku 2026. Za svojvoľné, v rozpore s vykonaným dokazovaním a protirečivé
považovala dôvody uvedené vo vzťahu k rozhodnutiu o styku otca s maloletými. Hoci počas konania

trvajúceho dva roky nebránila otcovi v styku s maloletými, tento ich navštívil len výnimočne, nevytvoril
si s nimi vzťah, nebol s nimi nikdy dlhšie ako pár minút za prítomnosti matky a maloleté ho naďalej
odmietajú. Rozsudok súdu, ktorým upravil styk otca s maloletými po dobu troch mesiacov bez jej
prítomnosti považovala za rozporný so závermi a skutkovým stavom zisteným za viac ako dva roky
súdneho sporu. Napadnutý výrok o styku vyhodnotila ako nesúladný so záujmom maloletých, svojvoľný,

nevykonateľný a rozporný so závermi znalca uvedené v Znaleckom posudku č. 48/2023 (nevidí priestor
prerealizáciustyku),správamiklinickejpsychologičkyI.J.B.,ÚPSVaRzodňa12.11.2021a záverečným
návrhom kolízneho opatrovníka. Poukázala na konštatovanie súdu, že maloleté nemožno do styku
s otcom nútiť a zároveň uloženie im povinnosti stretávať sa s otcom bez jej prítomnosti. Súd nezohľadnil
jej návrh na neupravenie styku, ktorý bol v zhode s odporúčaniami znalca, pretože styku nebráni

a problémom je, že maloleté sú vystresované zo súdneho konania a odmietajú otca. Nie je jej
zrejmé z akého dôvodu súd nenariadil výchovné opatrenie, ktoré by po čase vyhodnotil, ale nariadil
ho v rozsudku, pričom nebude skúmať jeho dodržiavanie, ani výsledky. V konaní bolo preukázané, že
sa aktívne podieľa na budovaní vzťahu maloletých s otcom a pre deti vyhľadala pomoc psychologičky.Nebráni ani styku maloletých so starou matkou, keď z konania vedeného na súde prvej inštancie pod
č.k. TO-10P/240/2022 o návrhu starej matky na úpravu styku, je zrejmé, že konanie bolo zastavené
z dôvodu späťvzatia návrhu. Poukázala na to, že zabezpečila účasť maloletých na pojednávaní so

žiadosťou o ich vypočutie, jej návrhu súd nevyhovel, výsluch odmietol, pričom svoj postup v rozhodnutí
neodôvodnil, nezaoberal sa ním a rozhodol v rozpore s odporúčaniami znalca a klinického psychológa.
Mala za to, že ignorovanie otca zo strany maloletých je spôsobené dlhoročným stavom, kedy ich otec
nenavštevoval a hoci ich už začal navštevovať, vždy po pár minútach zo stretnutia odišiel. Otec
očakáva, že maloleté budú rešpektovať rozsudok súdu a budú sa chcieť s ním stretávať. Je však zjavné,

že vzhľadom na vek maloletých, žiadne rozhodnutie nevyrieši uvedený problém a takéto rozhodnutie je
predetiajmatkustresujúce(hrozbanedodržaniarozsudkuanáslednýchpotencionálnychkonzekvencií),
kontraproduktívne a nevykonateľné. Ak by sa styk neupravil, otec si bude môcť postupne budovať
vzťah s maloletými a následne môže požiadať o zmenu a o konkrétnu úpravu styku. Nesúhlasila
s uložením výchovného opatrenia maloletým deťom, pretože tieto navštevujú psychológa. Uviedla, že
otec sa viackrát vyjadril, že by v tomto smere potreboval odbornú pomoc, nevie si nájsť cestu k deťom,

je pasívny. Výchovné opatrenie uložené otcovi by mohlo priniesť úspech, bolo by ho potrebné po čase
vyhodnotiť a upokojilo by situáciu a tlak, ktorý je kladený na maloleté. Otec ignoroval zdravotný stav
maloletých, ich diagnózy a vplyv súdneho konania a rozhodnutia na ich zdravie s poukazom na správu
D. L., zo dňa 12.11.2021. Napadnutým rozhodnutím sú maloleté vystavené ďalšiemu neprimeranému
stresu, keď majú byť samé s otcom bez jej prítomnosti, napriek tomu, že otca odmietajú a na styk s ním

nie sú pripravené.

5. K podanému odvolaniu matka pripojila písomné vyjadrenie zo dňa 04.03.2024, v ktorom popísala
starostlivosť o maloletých od ich narodenia, ktorú vykonávala vo významne väčšej miere ona, pričom
s otcom ukončila vzťah, keď maloleté deti dovŕšili 10 mesiacov, podala návrh na úpravu práv a povinností

k maloletým a styk otca s maloletými bol upravený na dohode rodičov. Zdôraznila, že otcovi nikdy
nebránila v styku s deťmi, avšak veľakrát na dohodnuté stretnutie neprišiel. Otec nevedel pochopiť
časté choroby maloletých detí, pričom doložila lekárske záznamy preukazujúce, že okrem bežných
detských chorôb trpia aj PFAPA teplotami. Počas stretnutí bol otec pasívny, nezaujímal sa o deti, nič
sa ich nepýtal, nezahral sa s nim a nevytvoril si s nimi puto. Nikdy jej v čase ochorenia detí neponúkol

pomoc, deťom nikdy nekúpil žiaden darček ani na sviatky, neprispel na žiaden krúžok, kúpu bicykla,
či výlet, nezaplatil im stravné v školskom zariadení. O maloleté sa riadne starala, neskôr za pomoci
priateľa, s ktorým si vytvorili pekný vzťah. Počas materskej dovolenky brigádovala a vždy mala popri
hlavnej práci, aj vedľajšiu, aby dokázala pokryť potreby maloletých, náklady na domácnosť a ostatné
výdavky. Maloleté deti svojho biologického otca nepoznajú, nemajú s ním žiaden vzťah, je pre nich

cudzím človekom a občasné stretávanie z minulosti si nepamätajú. Čím sú deti väčšie a staršie, majú
viac rozumu a situácie vnímajú citlivejšie. Považovala za vhodné ponechať stretnutia bez rozhodnutia
súdu. K výživnému uviedla, že otec po celú dobu o roku 2014 platí určené výživné a pracuje na
polovičný úväzok. Náklady na obe deti riadne vyčíslila a do týchto nezapočítala platby za dovolenky ani
nadštandardné veci, ale len bežné náklady. Deti nemajú počítač, kolobežku, ani bicykel. Snaží sa, aby

chodili zo školy na výlety, do školy v prírode, na výstavy, návštevu krúžkov im hradí výlučne ona. Sumu
zvýšenéhovýživnéhopovažovalazanepostačujúcu,ajvzhľadomnasituáciunastraneotca. Nesúhlasila
so splátkami zročného výživného po 100 eur mesačne po dobu vyše dva a pol roka.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol

odvolanie zamietnuť ako nedôvodné a napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu. Rozhodnutie
súdu považoval za zákonné a správne a postup v súlade s ustanoveniami CSP a CMP. Uviedol, že
matka obšírne rozoberá určené výživné, avšak vychádza z nesprávnych údajov. Prezentované pracovné
ponuky s príjmom 1.500 eur brutto, by činili 1.122,34 eur netto na pozícii kuchára, na ktorú pozíciu nemá
dostatočne vzdelanie, kvalifikáciu, ani prax, nakoľko vykonáva prácu pomocného kuchára. Uviedol, že

súd vykonal ohľadom jeho zamestnania a príjmov rozsiahle dokazovanie. Matka v konaní dokladala
pracovné ponuky aj z Bratislavy, avšak on žije v F.. Pokiaľ by súhlasil s odsťahovaním sa matky
s maloletými do zahraničia, matka by sa uspokojila s minimálnym výživným. Podľa jeho názoru, matka
mu bráni v styku s maloletými, a jej tvrdenia považoval za fabuláciou. Uvedené platí aj vo vzťahu k
starej matke, ktorá maloleté deti nevidela dlhú dobu. Matka bráni akémukoľvek vybudovaniu a zlepšeniu

vzťahu maloletých detí k nemu. Za zarážajúce je podľa jeho mienky, že až na pojednávaní sa dozvedel,
že maloleté vyše roka nenavštevujú I. J. B., ktorá ich mala pripraviť na styk s otcom, avšak ani raz
ho nekontaktovala a žiadnym spôsobom neinformovala a s maloletými pracuje bez jeho prítomnosti.
Pokiaľ ide o autoimunitné ochorenie detí, týmto matka argumentovala a lekárske správy dokladalalen v čase, kedy nežiadala o súhlas na vysťahovanie. Matka tvrdí, že maloleté nechce stresovať, že
stretnutia sú stresujúce, avšak na druhej strane žiadala o ich vypočutie priamo na súde, chcela sa s nimi
odsťahovať do zahraničia, kde by nemali žiadne zázemie, boli by v úplne novom prostredí bez znalosti

cudziehojazyka.Malzato,žeak nebudesúdomurčenýstyk,maloleténeuvidí,napriekjehoenormnému
niekoľkoročnému úsiliu. K podaniu pripojil vyjadrenie starej matky maloletých deti zo dňa 08.04.2024.

7. V podaní zo dňa 17.04.2024 matka prostredníctvom právneho zástupcu považovala tvrdenia otca
za dezinterpretujúce a odkláňajúce sa od podstaty. Zotrvala na stanovisku ohľadom predložených

pracovných ponúk a inzercií vo vzťahu k profesii otca a ponúkaným príjmom. Argumenty o
nedostatočnom vzdelaní otca považovala za zavádzajúce. V súvislosti s ponukami z Bratislavy uviedla,
že otec sám potvrdil, že býva u rodičov v I., preto nie je zrejmé, prečo by nemohol cestovať 30 km za
lepšími pracovnými podmienkami. Jej snahou bolo spor vyriešiť mimosúdne aj s použitím prípadných
kompromisov. Otca však nezaujíma, či dokáže zabezpečiť potreby maloletých detí dlhé roky sama,
pričom otec sa nevyjadril prečo pracuje len na polovičný úväzok, či skúsil ísť na iné pracovné pohovory

a vyvinul aspoň nejakú snahu o lepšie platenú prácu. Z postoja otca je zrejmé, že nemá skutočný záujem
podieľať sa na potrebách maloletých, ale jeho motiváciou je vyhýbať sa plateniu adekvátneho výživného.
Za manipulatívne a klamlivé považovala tvrdenia o bránení v styku s deťmi a výhrady, že I. J. B. otca
nekontaktovala. Zdôraznila, že spor trvá 2 roky a ani počas tohto obdobia si otec nevybudoval k deťom
žiaden vzťah, nezaujímal sa o ne, nechodil za nimi, ani vo vopred dohodnutý čas, v priebehu roku 2023

deti nevidel, nepogratuloval im k sviatkom. Otec žiada, aby celú situáciu vyriešila jeho matka alebo súd,
preto je otázne aké riešenie ponúkol, či navštívil nejakého odborníka a ako vyvinul iniciatívu. I. J. B.
navštívila z vlastnej iniciatívy, vo vlastnom záujme a na vlastné náklady, otec sa nikdy nedožadoval a ani
sa nepodieľal finančne na týchto návštevách. Je normálne, že otec nebol privolaný na sedenia, pretože
psychologičku vyhľadala ona. Pokiaľ ide o predložené lekárske správy o zdravotnom stave maloletých,

tieto nikto nenamietal, ani ich obsah a ak žiadala o výsluch maloletých detí na súde, išlo o reakciu
na základe nepravdivých tvrdení otca o manipulovaní maloletých z jej strany. Otec tiež manipuluje so
skutočnosťou týkajúcou sa jej zámeru odsťahovať sa s deťmi. O presťahovaní uvažovala so svojím
terajším manželom, ktorý dlhodobo pracuje v Holandsku, s ktorým má dieťa a ich zámerom bolo ísť za
lepšími podmienkami. Nešlo by o nové prostredie, pretože deti by tam žili so svojou matkou, súrodencom

amanželommatky,ktoréhopovažujúzaotca.Nešlobyoneuváženýkrokakeďžedlhohľadaliadekvátne
bývanie,školuaostatnépotrebnévecinato,abysadoHolandskamohliodsťahovať,čosajejnepodarilo,
z tohto plánu z objektívnych dôvodov upustili. Uviedla, že otec sa roky nestará o deti, nestretáva sa
s nimi, neplatí žiadne príspevky nad rámec výživného, nikdy nebol s deťmi u lekára, avšak spochybňuje
ich zdravotný stav. V ostatnom zotrvala na svojich vyjadreniach uvedených v podanom odvolaní.

8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 378 ods. 1 a zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a
dospel k záveru, že odvolanie matky voči výrokom I., II., III. a IV. je dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné zrušiť.

10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Pojem "procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že
sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť
súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu

(účastníkovi konania ) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na
konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012),
vrátane práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Veľký senát občianskoprávneho kolégiaNajvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1 VCdo 2/2017 uviedol, že pojem "procesný postup" súdu
treba takto vykladať aj za účinnosti CSP.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie

je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku
alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieouplatnenejžalobe(návrhu).Zodôvodneniarozhodnutiasúduvšak
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to,
že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý

proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri
posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah
odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv
účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný
súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom

vysvetliť,akoaprípadneprečosaurčitounámietkounezaoberal.Aktaksúdnepostupuje,porušujeprávo
účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k zvýšeniu výživného otca na maloleté deti,

výšky zročného výživného a spôsobu jeho uhrádzania otcom vyplýva, že súd prvej inštancie v ňom
uviedol, čoho sa matka v návrhu domáhala (v priebehu konania na pojednávaní dňa 09.10.2023 návrh
v časti výživného zmenila a žiadala toto zvýšiť na sumu 250 eur mesačne na každé z detí), stručnou
formou uviedol chronológiu úkonov súdu a účastníkov konania, oboznámil záver v konaní nariadeného
znaleckého dokazovania, vypočul znalca (k rozhodovaniu o styku) a stroho a stručne právne a skutkovo

odôvodnil prijaté výroky. Výroky I. a II. týkajúce sa vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom
odôvodnil úvahou o tom, že "s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletých dedí, na osobné,
zárobkové a majetkové pomery rodičov, na dlhú dobu od určenia výživného, počas ktorej výživné nebolo
rozhodnutím súdu upravené, zvýšil výživné na každé dieťa o 50 eur s účinnosťou od 1.1.2022, teda
od mesiaca, v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného“. Z napadnutého rozsudku vyplýva,

že pri porovnaní pomerov od poslednej úpravy výživného konštatoval uplynutie doby deviatich rokov,
kedy maloleté boli vo veku jedného roka a aktuálne onedlho dovŕšia 10 rokov, navštevujú základnú
školu, obom bolo diagnostikované ochorenie, na ktoré sa liečia v imunologickej ambulancii (bod 39. a 40.
rozsudku) Pri porovnaní pomerov na strane rodičov vychádzal zo skutkových zistení vo vzťahu k matke,
ktorej pribudla jedna ďalšia vyživovacia povinnosť, v priebehu konania bola na rodičovskej dovolenke,

v súčasnosti pracuje ako živnostníčka, s maloletými deťmi a manželom býva v prenajatom byte, a jej
manžel pracuje a zdržiava sa v zahraničí. Na strane otca konštatoval, že mu nepribudli vyživovacie
povinnosti, je zamestnaný ako kuchár, dosahuje čistý príjem 900 eur, naďalej býva v prenajatom byte
v F., trvalý pobyt ma evidovaný u rodičov v I. a pri rozhodovaní o výživnom po zisťovaní možnosti
otca dosahovať vyšší príjem uzavrel, že reálny príjem otca zodpovedá jeho potencionálnym zárobkovým

možnostiam a schopnostiam. V súvislosti so zvýšením výživného ďalej rozhodol o zročnom výživnom
01.01.2022 do 31.01.2024, ktoré určil na každé dieťa vo výške 1.250 eur (za 25 mesiacov x 50 eur)
a toto povolil otcovi zaplatiť v pravidelných splátkach po 50 eur mesačne na každé z detí spolu s bežným
výživným, pod následkom straty výhody splátok.

14. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnostía majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery.

18. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 231 CSP, dohody i
súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili
okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času,

keď došlo k zmene pomerov. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine teda umožňuje prelomenie
prekážky res iudicata pri rozsudkoch odsudzujúcich na plnenie v budúcnosti splatných dávok, ktoré sú
prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil
rozsah plnenia). Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o
výživnomjezmenapomerov,ktorámusíbyťpodstatnáamusísatýkaťokolností,ktoréodôvodňujúvýšku

výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní
s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená
buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne
- vývojom životných nákladov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných
nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti). Tým

je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenia a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive.
Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o
výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú
a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov
môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej

vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena
potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie
čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) aj vývojom životných nákladov.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných

potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej
ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na
výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj nadanie (schopnosti) tejto osoby,
spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust.
§ 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného (rozhodovaní

o zvýšení výživného) berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. V posudzovanom prípade zo stručného odôvodnenia vzťahujúceho sa k výrokom o
vyživovacej povinnosti otca však nie je možné ustáliť, či súd prvej inštancie na uvedené zákonné
kritériá prihliadal, akým spôsobom ich vyhodnotil, z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných

skutočností v otázke zvýšenia výživného vychádzal, či a s akým výsledkom sa vôbec zaoberal
relevantnými otázkami nastolenými vo vzťahu k zvýšeniu výšky výživného na obe maloleté deti
účastníkmi konania, a to jednak vo vzťahu k pomerom na strane oboch rodičov, otázke výšky ich
životnej úrovne a najmä k rozsahu odôvodnených potrieb oboch maloletých detí, prezentovaných
matkou. Zdôrazňuje, že súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča nemôže

rezignovať na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré majú predstavovať
vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa
boli jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie,
ošatenie, hygiena, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľto životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity. Následne
musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom
rodičov so zohľadnením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a až napokon pristúpiť

k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch maloletého dieťaťa bude podieľať každý
z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu
iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou
o dieťa a pod.). Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie
týmitopodstatnýmiskutočnosťaminezaoberal,nevyhodnocovalicharozhodnutieodôvodnillenstručnou

konštatáciou citovanou v odseku 44. napadnutého rozsudku, ním prijaté rozhodnutie týkajúce sa
vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, opierajúce sa o ust. § 62, § 75, § 78 Zákona o
rodine, je nedostatočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Z napadnutého rozsudku vyplýva len
konštatovanie zistených skutočností a to, uplynutia doby od poslednej úpravy výživného na maloleté
deti a skutočnosť, že obe navštevujú základnú školu a majú zdravotné problémy. Z obsahu rozsudku
súdu prvej inštancie nevyplýva výška nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých

detí, absentuje v ňom akákoľvek špecifikácia nákladov na maloleté deti vyplývajúca či už z vyčíslenia
nákladov matkou alebo z predložených dokladov. Nie je teda zrejmé, z akej sumy predstavujúcej úhrady
výdavkov na maloleté deti súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal a ako ju
vyhodnotil vo vzťahu k príjmom, pomerom a schopnostiam a možnostiam rodičov. Konajúci súd týmto
postupom odoprel účastníkom konania možnosť skutkovo a právne argumentovať proti záverom

prijatým vo výroku I. napadnutého rozhodnutia, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o absolútne
nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia v tejto časti rozsudku, ktorý
vzhľadom na jeho stručné a nedostatočné odôvodnenie (nespĺňa podmienky ust. § 220 ods. 2 CSP)
je nepreskúmateľný.

20. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že konanie o zvýšenie výživného na
maloleté dieťa je konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom je podľa § 35 CMP súd
povinný zistiť skutočný stav veci, (t.j. v ktorom aj bez procesnej aktivity účastníkov konania musí vykonať
dokazovanie potrebné k čo najbližšiemu priblíženiu sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a
právom chránených záujmov). Na túto skutočnosť upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie z dôvodu,

že tento vo vzťahu k príjmom otca uzavrel, že jeho reálny príjem zodpovedá jeho potencionálnym
zárobkovým schopnostiam a možnostiam, pričom príjem otca mal preukázaný nekompletne len za roky
2021 a 2023, bez doloženia príjmu za rok 2022, z potvrdenia zamestnávateľa otca mal preukázaný
jeho príjem vo výške v priemere 250 eur mesačne a z vyjadrenia otca na pojednávaní prezentovanú
výšku príjmu 900 eur mesačne. Naviac nemožno opomenúť, že otec vykonával prácu len v čiastočnom

rozsahu, keďže zamestnávateľ otca oznámil, že si nemôže dovoliť zamestnať ho na plný úväzok (ako
vyplýva z bodu 15. napadnutého rozsudku). Je teda zrejmé, že určujúcim príjmom na strane otca bola
suma 900 eur mesačne, z ktorej súd vychádzal pri zvýšení výšky výživného na maloleté deti, avšak
z rozhodnutia nevyplýva ako posúdil možnosti a schopnosti otca, ktorý nepracuje na plný úväzok.
Z napadnutého rozsudku tiež nevyplýva ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s nákladmi oboch

rodičov, s ich príjmami, nepomerom príjmov a nevyhodnotil ani životnú úroveň rodičov. Vzhľadom
k tomu, že v priebehu konania matka uzavrela manželstvo bolo povinnosťou súdu vyzvať matku na
doloženie prehľadu príjmu jej manžela, ktorý síce nemá vyživovaciu povinnosť k maloletej B. a C., ale
jeho povinnosťou je podieľať sa na nákladoch na bývanie v prípade, ak s manželkou žije v spoločnej
domácnosti.

21. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloleté deti zo sumy 100 eur
mesačne na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2022, hoci návrh matky na zvýšenie
výživného bol podaný dňa 18.01.2022. V súvislosti s určením počiatku doby zvýšenia výživného
odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné pre maloleté

dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to
dôvody hodné osobitného zreteľa. Z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplývajú dôvody
zvýšenia výživného pred podaním návrhu matky, ani či súd zisťoval dôvody hodné osobitného zreteľa na
zvýšenie výživného spätne a ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevyplýva
prečo pristúpil ku zvýšeniu výživného spätne. V tomto kontexte teda súd prvej inštancie rozsudok súdu

neodôvodnil, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti.

22. K odvolacím námietkam matky vo vzťahu k výroku II. o zročnom výživnom odvolací súd udáva,
že v prípade, ak súd rozhoduje o zročnom výživnom musí zohľadniť, že použitie možnosti zaviazaťpovinného plniť v splátkach, ktorých výška a podmienky zročnosti musia byť presne určené, je
výnimočným riešením, ktoré musí byť v rozsudku presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami
najmä na strane povinného (§ 232 ods. 3, 4 CSP). Hľadiskami pre úvahu súdu, či má povinnému

priznať výhodu splátok bude najmä výška uloženej peňažnej povinnosti, platobná schopnosť povinného,
v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, a podobne. Vzhľadom na charakter predmetu konania
vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti (vrátane konania o určenie vyživovacej povinnosti a jej
zmeny), nie je účelom takéhoto postupu to, aby oprávneným, t.j. maloletým deťom boli splátky zročného
výživného, na plnenie ktorých im vznikol nárok za minulé obdobie, vyplácané neprimerane dlhé obdobie.

V napadnutom rozhodnutí, v ktorom súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlh na zročnom
výživnom na obe maloleté deti za obdobie od 01.01.2022 do 31.01.2024 v mesačných splátkach vo
výške 50 eur na každé dieťa, popri bežnom výživnom, plne absentuje vysvetlenie dôvodov vedúcich
súd prvej inštancie (bez návrhu otca) k poskytnutiu možnosti otcovi platiť dlh na výživnom za minulé
obdobie v určených splátkach, v tomto prípade však znamenajúcich splácanie dlhu na výživnom na obe
maloleté deti po dobu viac ako dvoch rokov.

23.Odvolací súd po oboznámení sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
a vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanie k tomu, aby mohol vo veci rozhodnúť a odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa kritériá uvedené
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

24. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo pri rozhodovaní o zmene výšky výživného na maloleté deti
zistiť skutočný stav veci, teda vykonať dokazovanie aj vo vzťahu k nákladom na odôvodnené potreby
maloletých, príjmom, výdavkom a pomerom rodičov za obdobie od podania návrhu (prípadne, ak by súd
dospel k záveru o potrebe vyhovieť návrhu matky na zvýšenie výživného spätne). Naviac, z odôvodnenia

rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé akými úvahami sa riadil pri rozhodnutí o zvýšení výživného
na maloleté deti, keď náklady na deti riadne neustálil, ich výšku nešpecifikoval a rovnako nevyhodnotil
náležite zmeny pomerov na strane matky a otca (vrátane príjmových a majetkových).

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. CSP

musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho
závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne
a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné

otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Záver súdu prvej inštancie, ktorý zvýšil výživné na maloleté
deti od 01.01.2022, podľa názoru odvolacieho súdu, zostáva neúplným v tom zmysle, že vo všeobecnej

argumentačnej rovine, ale i v konkrétnostiach posudzovaného prípadu, zostal nezodpovedaný vo
všetkých (potrebných) zákonných hľadiskách, je tak nepresvedčivým v tom, akými úvahami sa súd prvej
inštancie riadil, či uvedená suma zvýšeného výživného spĺňa kritériá uvedené v ust. § 62 a nasl. Zákona
o rodina a či zohľadňuje zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom.

26. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zák. č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku, odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

27. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je možné v časti o výživnom pre nedostatočne
vykonané dokazovanie a nedostatok odôvodnenia preskúmať ani ustáliť, či je vecne a právne správne,
a tento nedostatok nemožno napraviť odvolacím súdom, preto napadnutý rozsudok už len z tohto
dôvodu, bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi odvolania, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu na zvýšenie výživného na
maloleté deti v zmysle návrhu matky, doplní dokazovanie vo vzťahu k nákladom maloletých detí
na zabezpečenie ich odôvodnených potrieb, komplexne objasní a zhodnotí schopnosti, možnosti amajetkové pomery oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby detí, ktorých priemernú mesačnú výšku
ustáli, uvedie, ktoré náklady vyčíslené a preukázané považoval za dôvodné, ustáli zmenu pomerov
v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, vyhodnotí príjmové a majetkové pomery na strane matky,

otca (s predložením výšky jeho nákladov), ich príjem, schopnosti a možnosti, a majetkové a rodinné
pomery a posúdi pomer príspevkov na dieťa zo strany každého z rodičov. Doplní dokazovanie výsluchmi
účastníkov konania (v prípade, ak dospeje k záveru o dôvodnosti zvýšenia výživného spätne, vypočuje
matku aj k otázke preukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa na zvýšenie výživného spätne)
a tiež vo vyššie naznačenom smere, ustáli náklady na odôvodnené potreby maloletých, ktoré matka

riadne vyčísli a preukáže, doplní doklady o príjme otca za obdobie roku 2022, aktualizuje príjmy rodičov
(vrátane nákladov rodičov aj maloletých) do nového rozhodnutia, zabezpečí príjem manžela matky (od
uzavretiamanželstva),vysporiadasasoživotnouúrovňourodičov,spomerminastraneotca,srozsahom
výkonu jeho práce aj vo vzťahu k jeho schopnostiam a možnostiam, náležite zistí skutočný stav veci (§
35 CMP). Opätovne rozhodne o návrhu matky na zvýšenie výživného a v prípade rozhodnutia o zmene
výšky výživného jeho zvýšením ustáli výšku zročného výživného aj vo vzťahu k plneniam zo strany otca.

Vykoná ďalšie na vec vzťahujúce sa dokazovanie za celé posudzované obdobie v súlade s § 188 a §
195 a nasl. CSP (najmä ust. § 204 CSP), účastníkom konania sa umožní vyjadriť sa k dôkazom (§ 182
CSP) a vo veci rozhodne. Svoje rozhodnutie riadne zdôvodní v zmysle § 220 ods. 2 CSP, tzn. uvedie
v ňom stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa
riadil pri hodnotení dôkazov. Odôvodnenie rozhodnutia vrátane jeho právneho posúdenia sa vzťahuje

aj na časť týkajúcu sa zročného výživného (v prípade, ak bude priznané). Neodôvodnenie rozhodnutia
súdom prvej inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť a teda uvedeným postupom súd prvej inštancie
znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

29. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

30. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania ak je to potrebné
na zistenie skutočného stav veci.

31. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia : uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
32. Podľa § 37 ods. 8 veta prvá Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne

tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie
účelu výchovného opatrenia.

33. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu

zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

34. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s

maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

35. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

36. Odvolací súd preskúmajúc obsah spisu a odvolanie podané matkou voči výroku III. a IV .
napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je

pre nesprávne právne posúdenie veci a z toho dôvodu nedostatočne zistený skutočný stav, potrebné
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.37. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o styku otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie nevykonal potrebné
dokazovanie tak, ako mu to ukladá ust. § 35 CMP, avšak v čase svojho rozhodovania nemal preukázaný
a ustálený skutočný stav pre konečné rozhodnutie, keď jeho rozhodnutie dvoma odlišnými spôsobmi

styku (styk v prítomnosti matky a styk bez prítomnosti matky), založenými na inom skutkovom základe,
po uplynutí stanovenej lehoty v tomto prípade troch mesiacov de facto znamená následnú zmenu
styku otca s maloletými deťmi bez vykonania dokazovania. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozsudku v časti styku, súd prvej inštancie v konaní nariadil znalecké dokazovanie a o úprave styku
rozhodol s ohľadom na závery znalca PhDr. Andreja Benkoviča (znalecký posudok č. 48/2023 zo dňa

24.04.2023). Súd prvej inštancie odôvodnil potrebu úpravy styku berúc do úvahy nutnosť zabezpečiť
aspoň minimálny rozsah styku otca s maloletými deťmi v prvých troch mesiacoch v prítomnosti matky
a následne bez jej prítomnosti, pričom však za danej situácie, nemožno predpokladať, akým spôsobom
sa bude realizovať styk počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, či bude dochádzať ku
stretnutiam pravidelne, a aká bude situácia v rodine po uplynutí troch mesiacov. V odôvodnení rozsudku
súd prvej inštancie dospel k záveru, že pre realizáciu styku rodičia musia splniť podmienky týkajúce sa

naplnenia jeho účelu, z ktorého dôvodu uložil rodičom a maloletým výchovné opatrenie. Je zrejmé, že
pri rozhodovaní pracoval s predpokladom, že matka bude maloleté deti na styk riadne pripravovať, keď
zároveň vyslovil úvahu, že za súčasne vedeného odborného psychologického poradenstva, maloleté
kontakt s otcom počas jednej hodiny zvládnu, k čomu je potrebný aktívny prístup obidvoch rodičov, ktorí
musia mať na zreteli, že deti nemôžu do ničoho nútiť, pretože by to prinieslo opačný efekt spočívajúci

vo väčšom odmietaní otca maloletými. Pokiaľ súd prvej inštancie v danom konaní ustálil styk otca
s maloletými deťmi počas troch mesiacov v prítomnosti matky (súbežne s prebiehajúcim odborným
poradenstvom) a následne bez akýchkoľvek podkladov a vyhodnotenia po uplynutí troch mesiacov tento
upravil bez prítomnosti matky, z jeho rozhodnutia nevyplýva z akého skutočného stavu vychádzal pri
úprave styku do budúcna. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 217 ods. 1 CSP, podľa

ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a preto je zjavné, že súd prvej inštancie
nemohol vopred predpokladať, či doba troch mesiacov bude využitá v plnej miere na realizáciu styku
otca s maloletým, či tento bude prebiehať pravidelne a či počas tohto obdobia dôjde aj k realizácii
výchovného opatrenia a jeho realizáciu ani nemohol vyhodnotiť. Na problematickú vzťahovú rodinnú
situáciu poukázal aj znalec, ktorý posudzoval obe maloleté deti a oboch rodičov aj v kontexte nastavenia

kontaktu otca s maloletými, spolupráce rodičov a potreby aktívneho prístupu otca a aktívnej súčinnosti
matky, s ohľadom na skutočnosť, že maloleté deti nemajú k otcovi vybudovaný vzťah. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie nie je teda správne, keď úpravu styku odstupňoval po uplynutí doby troch mesiacov
do budúcna, bez vykonania dokazovania v aktuálnom čase a zistenia skutočného stavu, ktorý je podľa
napadnutého rozsudku navyše závislý od výsledkov dovtedy realizovaného styku, keď vychádzal len

z predpokladov správania sa rodičov a maloletých detí. Napokon odvolací súd udáva, že z rozhodnutia
súdu nie je zrejmé ako vec právne posúdil a ktoré ustanovenia zákona pri svojom rozhodnutí o úprave
styku aplikoval.

38. V nadväznosti na rozhodnutie o styku vo výroku IV. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uložil

maloletým deťom a rodičom výchovné opatrenie (§ 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine) povinnosťou
podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v ambulancii klinického psychológa I. J. B.,
Klinika duševného zdravia Topoľčany, ul. 17. novembra 1300, na dobu jedného roka od právoplatnosti
rozsudku. K tomuto rozhodnutiu pristúpil na základe odporúčania znalca s konštatovaním, že
najvhodnejším psychológom pre maloleté deti je I. J. B., ktorú už poznajú, keďže matka ju v minulosti

dobrovoľne vyhľadala. V súvislosti s týmto výrokom odvolací súd zdôrazňuje, že systémom výchovných
opatrení koncipovaných v ust. § 37 Zákona o rodine, je možné vykonávať dohľad nad výkonom
rodičovských práv a povinností rodičmi a nad dieťaťom, v rámci ktorého je možné uloženie povinnosti
sociálneho, alebo iného odborného poradenstva, a to rodičom maloletého dieťaťa alebo dieťaťu.
Využitie inštitútu výchovného opatrenia v konaní navrhol nielen otec, ale aj kolízny opatrovník.

Vychádzajúc z obsahu spisu a vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je nesporné, že
nadviazanieapostupnébudovanievzťahuotcasmaloletýmideťmibudenáročnéanespornesivyžaduje
odbornú intervenciu. Napokon, ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie sa v konaní pokúsil
o zabezpečenie opatrenia rodine prostredníctvom kolízneho opatrovníka, avšak bezúspešne. Zároveň
je zjavné, že maloletým deťom bola v minulosti poskytovaná odborná psychologická pomoc I. J. B..

Vzhľadom na závery znalca, z ktorých jednoznačne vyplývajú odporúčania k nadviazania vzťahu medzi
otcom a maloletými deťmi, je potrebné konštatovať, že uloženie výchovného opatrenia maloletým
deťom a obom rodičom bude nevyhnutné. Postup súdu prvej inštancie podľa § 37 ods. 2 písm. d/
Zákona o rodine sa javí správny, avšak výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd uložil výchovnéopatrenie je nejasný a nevykonateľný. Súd musí v rozhodnutí o uložení výchovného opatrenia určiť
druh poradenstva, zadefinovať jeho účel vo vzťahu k maloletým deťom aj vo vzťahu rodičom, keď
v danom prípade je zjavné, že uloženie výchovného opatrenia má zabezpečiť nielen realizáciu styku

otca s maloletými deťmi s účelom a cieľom nadviazania a budovania ich vzťahu, ale aj zlepšenia
komunikácie rodičov a posilnenia ich rodičovských kompetencií tak, aby vytvárali predpoklady pre
zabezpečenie realizácie styku. Pokiaľ ide o výchovné opatrenie uložené maloletým deťom, ani z tejto
časti výroku IV. nie je zrejmý jeho účel, resp. či má výchovné opatrenie slúžiť ako forma určitá
asistovaného styku alebo poradenstvo zamerané na prijatie otca ako rodiča a zabezpečenie styku

s ním. Z napadnutého výroku rozsudku nevyplýva predpísaný počet hodín poskytovania odborného
poradenstva, pričom stanovený časový úsek jedného roka od právoplatnosti rozsudku bez akejkoľvek
špecifikácie termínov a intervalov poradenstva je nevykonateľný a ani nezaručuje poskytovanie
poradenstva na pravidelnej báze. Napokon treba uviesť, že doba jedného roka je neprimerane dlhá,
a nie je zrejmé, či v priebehu tohto obdobia bude súd prvej inštancie rodinu sledovať, resp. priebežne
vyhodnocovať plnenie účelu výchovného opatrenia (§ 37 ods. 8 Zákona o rodine). Odvolací súd

zdôrazňuje, že konanie o uloženie výchovného opatrenia je samostatným konaním, vyžadujúcim si
postup ako v konaní vo veci samej, s následnou povinnosťou súdu vyhodnotiť jeho účinnosť. Súdu prvej
inštancie je tiež potrebné vytknúť, že pred rozhodnutím si žiadnym spôsobom neoveril, či je ambulancia
klinického psychológa I. J. B., Klinika duševného zdravia, akreditovanou, kompetentnou, resp. či má
možnosť a kapacitu realizovať odborné poradenstvo maloletým deťom a obom rodičom v potrebnom

rozsahu, ktorý musí byť z výroku rozsudku zrejmý. V súvislosti s rozhodnutím o styku otca s maloletými
deťmi, pri ktorého úprave súd poukazuje na uložené výchovné opatrenie, nie je zrejmé na základe akého
zistenia skutočného stavu ustálil dobu jedného roka ako dobu, ktorá má napomôcť realizácii kontaktu
otca s maloletými deťmi. Na problematickú vzťahovú rodinnú situáciu poukazovali matka, otec, kolízny
opatrovník a tiež znalec, ktorý sa priklonil k odbornému poradenstvu a výslovne odporúčal zabezpečiť

styk maloletých s otcom v prítomnosti tretej osoby. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
keď za predpokladu, že v záujme maloletých detí za účelom obnovenia a aj zabezpečenia nerušeného a
plnohodnotného styku otca s maloletými upravil styk na tri mesiace v prítomnosti matky a následne bez
jej prítomnosti a súčasne uložil výchovné opatrenie na dobu jedného roka od právoplatnosti rozsudku,
ktorý inštitút ako zákonný nástroj je možné v takýchto prípadoch využiť a následne po vyhodnotení

jeho priebehu a výsledkov, rozhodnúť s konečnou platnosťou o úprave styku otca s maloletými deťmi.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je teda správne, keď úpravu styku odstupňoval po uplynutí doby
troch mesiacov do budúcna, bez vykonania dokazovania v aktuálnom čase a zistenia skutočného
stavu, ktorý je navyše závislý od uloženého výchovného opatrenia v akreditovanom zariadení a jeho
výsledkoch (keďže psychologická intervencia v rodine týkajúca sa maloletých detí by mala byť pre ďalšie

nadväzujúce rozhodnutie súdu vyhodnotená).

39. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

40. Odvolací súd za uvedenej situácie uzavrel, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia neúplne zistil skutočný stav a tento nedostatok nemožno napraviť (z dôvodu rozsiahlosti
potrebného dokazovania) odvolacím súdom, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku o styku, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa

ust. § 391 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

41. V ďalšom konaní súd prvej inštancie výsluchom rodičov zistí aktuálnu rodinnú situáciu, spôsob
doposiaľ realizovaného styku otca s maloletými deťmi, v prípade, ak sa styk nerealizoval, zistí dôvody,

tieto vyhodnotí, tiež posúdi a vyhodnotí priebeh a spoluprácu rodičov. Súčasne sa bude zaoberať
otázkou, či sa styk realizoval bez prítomnosti matky, a v prípade zistenia negatívnych výsledkov tieto
vyhodnotí aj vo vzťahu k rodičovským kompetenciám každého z rodičov. Zároveň preverí zabezpečením
si správy od psychologičky, či sa maloleté deti podrobujú odbornému poradenstvu, prípadne či absolvujú
psychologickú intervenciu u I. J. B. (prípadne iného psychológa), či bol prizvaný danou psychologičkou

aj otec s cieľom objektivizácie postupov smerujúcich k vytvoreniu vzťahu maloletých detí k otcovi
a usmernenia otca vo vzťahu k maloletým deťom. V prípade potreby doplní dokazovanie (aj s ohľadom
na obsah odvolania matky a vyjadrenia otca k odvolaniu) a ak dospeje k záveru o potrebe poskytnutia
psychologickej intervencie maloletým deťom a rodičom, za účelom nadviazania a budovania vzťahovejväzby maloletých s otcom, vytvorenia dôvery k otcovi a zlepšenia komunikácie a posilnenia kompetencií
rodičov, a k rozhodnutiu o uložení výchovného opatrenia maloletým deťom a rodičom (§ 37 Zákona
o rodine), preverí akreditáciu a kompetencie určeného zariadenia, v ktorom bude výchovné opatrenie

realizované. V rozhodnutí o uložení výchovného opatrenia presne stanoví účel (pre maloleté deti
a rodičov) a nariadi trvanie výchovného opatrenia s vymedzením presne stanoveného primeraného
času a určením počtu hodín psychologickej intervencie, môže pritom spôsob jej výkonu a stretnutia
s psychológom ponechať na určenie akreditovanému subjektu, ktorému uloží výchovné opatrenie
vykonávať, výsledky a priebeh výchovného opatrenia vyhodnotí. O úprave styku otca s maloletými

deťmi rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na základe vykonania na vec
vzťahujúceho sa dokazovania a pokiaľ nariadi výchovné opatrenie aj na základe zhodnotenia jeho
výsledkov v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP a § 204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania
vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP).

42. Po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere súd prvej inštancie opätovne vec právne posúdi v

zmysle vyššie spomenutých zásad a vo veci nanovo rozhodne s tým, že je viazaný vyššie uvedeným
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho
písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, tzn. v ňom uvedie
stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil,
uvedie z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností pri hodnotení predmetu konania

vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. V novom rozhodnutí
o zostávajúcom predmete konania súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3
CSP).

43. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že návrh matky zo dňa 14.06.2022
o nahradenie súhlasu otca s vysťahovaním maloletých detí obsahoval aj návrh na uloženie informačnej
povinnosti matke, pričom matka zobrala späť návrh len v časti nahradenia súhlasu otca a so zvyšnou
časťou návrhu sa súd opomenul vysporiadať.

44. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I., II., III., IV.
a v súvisiacom výroku V. (ktorým súd zmenil pôvodný rozsudok o výživnom na maloleté deti)
a v nadväzujúcom výroku VIII. (o trovách konania) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

45. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania
a v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

46. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).