Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/139/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324202410
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324202410.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XXX/XXX, C. D., proti povinnému: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XXX, C. D., o návrhu
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu
Okresného súdu Galanta č. k. 26C/79/2024-61 zo dňa 17.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti o uloženie povinnosti nevstupovať do
nehnuteľnosti a povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke m e n í tak, že nariaďuje neodkladné
opatrenie, ktorým povinnému u k l a d á povinnosť:
- dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie C. D., obec C.
D., okres Galanta - rodinného domu súp. č. XXX, ktorý je postavený na pozemku parc. reg. „C“, parc. č.
357/79, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe navrhovateľky proti povinnému

o obmedzenie alebo vylúčenie povinného z užívacieho práva k nehnuteľnosti,
- dočasne sa nepribližovať k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti
na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v správnom konaní, na ktoré
bude predvolaný v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch, a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o žalobe navrhovateľky proti povinnému o ochranu osobnosti.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti o uloženie zákazu kontaktovať navrhovateľku p
o t v r d z u j e .

III. Navrhovateľke u k l a d á povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
odvolacieho súdu na súd prvej inštancie proti povinnému žalobu o obmedzenie alebo vylúčenie

povinného z užívacieho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku I. tohto uznesenia.

IV. Navrhovateľke u k l a d á povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
odvolacieho súdu na súd prvej inštancie proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti.

V. Navrhovateľka má proti povinnému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie

a odvolacieho konania v rozsahu 33,33 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol a výrokom II. odporcovi („povinnému z neodkladného opatrenia“ – pozn. odvolacieho
súdu) náhradu trov konania nepriznal. Išlo o v poradí druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia po tom, ako bolo uznesenie súdu prvej inštancie
č. k. 26C/79/2024-32 zo dňa 18.7.2024 zrušené a vrátené súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 26Co/104/2024-50 zo dňa 27.9.2024.2. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. e), f),
g) a h), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 330 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom podaným dňa 25.6.2024

sa navrhovateľka domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal povinnému (I.)
vstupovať do rodinného domu súpisné číslo XXX/XXX, postavenému na pozemkoch parcela registra
C číslo 357/79 a parcela číslo 357/76, zapísanému na liste vlastníctva číslo XXXX, pre katastrálne
územie F., obec C. D.; (II.) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami
úplne alebo čiastočne kontaktovať osobu navrhovateľky, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita

môže byť takým konaním ohrozená; (III.) približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10
metrov. Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že strany konania boli manželmi od 1.8.2009, pričom žili
spolu viac ako 14 rokov v spoločnej domácnosti na adrese C. XXX/XXX, G. D., okres Galanta, spolu s
maloletýmideťmiA.B.,nar.X.XX.XXXXaE.B.,nar.XX.X.XXXX.Manželstvoúčastníkovbolorozvedené
rozsudkom okresného súdu sp. zn. 21P/48/2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.3.2024, a to
z dôvodu jeho nefunkčnosti, neustálych urážok zo strany manžela - povinného, ktoré vyústilo až do

psychického týrania navrhovateľky. Už počas manželstva sa podrobila navrhovateľka a maloleté deti
rôznymsedeniam,najmävCentreporadenstvaaprevencieGalantaacentreTENENET.Vpriebehuroku
2023 boli vykonané tak s deťmi ako aj s navrhovateľkou sociálne pohovory Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Galante. Povinný je na základe svojho agresívneho správania, resp. najmä týrania
navrhovateľky odo dňa 10.5.2024 uznesením ČVS:ORP-164/2-VYS-GA-2023 stíhaný ako obvinený za

zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného
zákona z toho dôvodu, že od roku 2012 až doposiaľ (nakoľko doteraz i po rozvode žijú navrhovateľka a
povinný v spoločnej domácnosti) ju neustále týra, správa sa k nej panovačne, pohŕdavo, a to doma ako
aj na verejnosti, kontroluje ju, zosmiešňuje, uráža aj vulgárne, aj pred maloletými deťmi. Týmto svojím
konaním, najmä urážkami „fľandra špinavá, kurva“ a pod., že jej bude robiť zle, že sa s ňou nerozvedie,

ju neustále zastrašoval a takýmto negatívnym správaním vyvolával u navrhovateľky neustály strach
a stres. Podľa znaleckého posudku č. 72/2023 vyhotoveného znalkyňou Mgr. Katarínou Bielikovou jeho
konanie navrhovateľka prežíva ako výraznú psychickú záťaž, s príznakmi depresivity ťažkého stupňa,
ktoré sa okrem iného prejavujú poruchami spánku, nechutenstvom a iné. Následne bol vyhotovený
v rámci konania znalecký posudok č. 48/2024 znalca z odvetvia psychiatria MUDr. Maroša Uhrína, v

ktorom znalec u poškodenej objektivizoval ujmu na psychickom zdraví vo forme depresívnej poruchy v
rámci depresívnej fázy stredne ťažkého stupňa reaktívneho pôvodu. Povinný v spoločnej domácnosti
nainštaloval viacero kamier na zachytávanie obrazovozvukových záznamov, aby mohol navrhovateľku
neustále kontrolovať i v jeho neprítomnosti, aby nemohla telefonovať. Ak chce telefonovať, musí opustiť
spoločnú domácnosť. Navrhovateľka často vyhľadáva útočisko u známych a kamarátov, kde ju povinný

prenasleduje, vyvoláva jej, vozí sa dookola v aute. Navrhovateľka si našla novú prácu na H. D. F., o
ktorej keď sa povinný dozvedel, navštívil ju tam, vykrikoval pred úradom a vyhrážal sa jej, že sa postará,
aby ju vyhodili. Z konania povinného má navrhovateľka taký veľký strach, že musela vyhľadať odbornú
pomoc u A. A. B., psychiatra, ktorý ju zhodnotil ako osobu s posttraumatickou stresovou poruchou a
predpísal jej medikamentóznu liečbu. Navrhovateľka je celkom zrejme po dlhšiu dobu obeťou násilného

správania povinného, ktorý sa opakovane dopúšťa rôznych fyzických a verbálnych útokov voči jej osobe,
ktoré vyústilo až do psychického týrania. Opakujúce sa napätie, strach a útoky voči navrhovateľke,
ktorá musí toto prežívať na každodennej báze, sa vo výraznej miere toho času odrážajú aj na jej
psychickom zdraví. Navrhovateľka sa v dôsledku opakujúceho agresívneho správania povinného bojí o
svoj život a zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu, ako aj o zdravie svojich

detí. Prejavy povinného neboli podnietené akýmkoľvek správaním navrhovateľky ani detí. Obdobný
stav je pre psychickú integritu a zdravie navrhovateľky a maloletých detí neudržateľný a z hľadiska
ochrany ich základných práv maximálne nežiadúci. Navrhovateľka v súčasnosti nevidí východisko zo
situácie, v ktorej sa ocitla, a je nútená na základe uvedeného skutkového a právneho stavu riešiť situáciu
právnymi prostriedkami, t.j. prostredníctvom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v opakovanom dopúšťaní sa násilností a
psychického teroru povinného voči nej, ktorá bola osvedčená aj začatím trestného konania. Existuje
dôvodná obava, že povinný bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu navrhovateľky
pokračovať. Navrhovateľka na preukázanie svojich tvrdení súdu predložila listinné dôkazné prostriedky

v podobe LV č. XXXX, čestných vyhlásení, lekárskych správ, uznesenia OR PZ v Galante.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že „Navrhovateľka preukázala (LV č. XXXX), že spoločne s povinným
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi (1/1) nehnuteľnosti v podobe rodinného domu súp. Č. XXX,postaveného na pozemku reg. C parcela č. 357/79, ako aj garáže súp. Č. XXX postavenej na parcele
reg. C č. 357/94, vrátane záhrady o výmere 293 m2 parcela reg. C č. 357/76 a zastavanej plochy a
nádvoria parcela reg. C č. 357/79 o výmere 109 m2, všetko evidované katastrálnym odborom Okresného

úradu Galanta na LV č. XXXX, titul nadobudnutia vlastníckeho práva predstavuje kúpna zmluva z
30.08.2010.na 1. poschodí bytového domu na ul. I. XXXX/XX, F., a to do 01.04.2024, t.j. vo vzťahu k
spoločnému obydliu účastníci konania disponujú rovnakými o.i. užívacími právami.“.

4. Vo vzťahu k neodkladnej úprave zákazu vstupovať do rodinného domu súd prvej inštancie

uviedol, že primárnou povinnosťou navrhovateľky bolo osvedčiť existenciu ohrozenia jej telesnej
alebo duševnej integrity v priamej príčinnej súvislosti s konkrétnym konaním (opomenutím konania)
povinného. Tvrdenie ohľadne existencie ohrozenia najmä jej duševnej integrity mala navrhovateľka
ambíciu osvedčiť predovšetkým lekárskymi psychologickými nálezmi, na základe ktorých orgány činné
v trestnom konaní uznesením OR PZ v Galante ČVS:ORP-164/2-VYS-GA-2023 zo dňa 10.5.2024
začali trestné stíhanie voči povinnému pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa ust. § 208

ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b)
Trestného zákona. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplynulo, že povinný sa mal k navrhovateľke dlhodobo,
asi od roku 2012 doposiaľ, hrubo, panovačne a ponižujúco správať, kontrolovať ju, zosmiešňovať ju
aj na verejnosti, kritizovať jej výzor, pôvod a schopnosti, ktoré správanie malo gradovať januárom
2023, kedy ju nedôvodne podozrieval z nákazy pohlavným ochorením, v dôsledku čoho navrhovateľka

trpí psychickými ťažkosťami, pociťuje neustály strach a stres, existenciu ktorých ťažkostí potvrdil
znalec v posudku č. 72/2023 a diagnostikoval u navrhovateľky príznaky depresivity ťažkého stupňa;
následne znalec v posudku č. 48/2024 objektivizoval u navrhovateľky ujmu na psychickom zdraví vo
forme prítomnej depresívnej poruchy v rámci depresívnej fázy stredne ťažkého - hranične ťažkého
stupňa, reaktívneho pôvodu, ktorá porucha vyžaduje liečenie v prípade potreby až ústavnou formou,

pričom pripustil, že ku vzniku poruchy mohlo dôjsť v dôsledku konania povinného. Uvedené dve
znalecké dokazovania predstavovali základ pre začatie trestného konania. Popri uvedených dôkazných
prostriedkoch v neprospech povinného čiastočne svedčia výpovede svedkýň v podobe známych a
priateliek navrhovateľky, ktoré zhodne vypovedali o tvrdenom psychickom týraní zo strany povinného
prevažne zo sprostredkovaných informácií zo strany navrhovateľky. Existencia priamej príčiny vzniku

psychickej poruchy navrhovateľky v podobe správania povinného len bude predmetom vyšetrovania.

5. Skutočnosť, ktorá bola v konaní navrhovateľkou osvedčená, zodpovedá výlučne existencii psychickej
poruchy na strane navrhovateľky v podobe reaktívnej depresívnej poruchy. Znalci síce zároveň
ako bezprostrednú príčinu jej vzniku potenciálne pripustili správanie povinného, avšak explicitne

(vychádzajúc z predložených listín) použili slovné spojenie „mohlo by byť príčinou“, t.j. správanie
povinného ako príčinu nevylúčili, nevylúčili však ako možnosť zapríčinenia stavu navrhovateľky prípadné
iné skutočnosti. Navrhovateľka tak neosvedčila existenciu správania povinného vo vzťahu k nej takého
charakteru, rozsahu a závažnosti, ktoré správanie by bolo dôvodne možné označiť ako ohrozovanie
integrity navrhovateľky, v danom prípade integrity psychickej.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že navrhovateľkou tvrdené ohrozovanie integrity má byť stav
dlhodobý (od roku 2012 doposiaľ), pričom z opisu rozhodujúcich skutočností nevyplynulo, že by sa
navrhovateľka napriek dlhoročne trvajúcemu psychickému týraniu zo strany povinného snažila tomuto
prakticky zabrániť, a teda svoju integritu relevantne chrániť. Podľa jej tvrdení negatívne správanie

povinného znáša nepretržite ostatných 14 rokov života. Zjavne nejde o stav akútny, vyžadujúci
neodkladnú úpravu pomerov strán sporu v podobe vylúčenia povinného z užívania nehnuteľnosti, ktorej
je s navrhovateľkou bezpodielovým spoluvlastníkom, a týmto spôsobom na neohraničený čas obmedziť
užívacieprávopovinnéhoknehnuteľnosti.Žiadanýčiastkovýnávrhzároveňnekorešpondujesprincípom
proporcionality, nakoľko navrhované obmedzenie povinného spočívajúce v úplnom obmedzení jeho

užívacieho práva ako čiastkového práva vlastníka veci na neobmedzený čas za situácie neexistencie
osvedčeniajehozávažnéhonegatívnehosprávaniavočinavrhovateľke,pričompredmetnánehnuteľnosť
predstavuje (vychádzajúc z kontextu) jeho (zrejme jediné) bývanie.

7. Na uvedenom závere podľa súdu prvej inštancie nič nemení ani skutočnosť, že aktuálne je voči

povinnému vedené trestné konanie nachádzajúce sa v štádiu po vznesení obvinenia (uznesenie OR PZ
v Galante ČVS:ORP-164/2-VYS-GA-2023 zo dňa 10.5.2024 pre zločin týranie blízkej a zverenej osoby
podľa ust. § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na ust. §
138 písm. b) Trestného zákona), pričom primárne nemožno presvedčivo uzavrieť, či ide o rozhodnutieprávoplatné (a teda spôsobilé právnych účinkov), a to v dôsledku absencie preukázania prípadnej
právoplatnosti predmetného uznesenia zo strany navrhovateľky, ktorej náleží procesná povinnosť
tvrdenia a preukázania rozhodujúcich skutočností osvedčujúcich existenciu a trvanie nároku, ktorému

má byť neodkladným opatrením ochrana poskytnutá. I v prípade existencie právoplatného uznesenia
o vznesení obvinenia uvedené rozhodnutie nemožno považovať za rozhodnutie osvedčujúce či už
existenciu dôvodného podozrenia z násilia (ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP), ani existenciu ohrozovania
duševnej integrity navrhovateľky (§ 325 ods. 2 písm. f) CSP) pre potreby civilného sporového procesu.
Právna relevancia uznesenia o vznesení obvinenia zodpovedá úrovni existencie podozrenia z trestnej

činnosti konkrétneho charakteru, pričom vytvára priestor pre realizáciu dokazovania vo veci, v dôsledku
realizácie ktorého dokazovania dôjde k potvrdeniu alebo nepotvrdeniu dôvodnosti daného trestného
konania. Hypotéza ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP pre úspešnú aplikáciu ustanovenia vyžaduje
existenciudôvodnéhopodozreniaznásilia(bezohľadunato,čiideonásiliefyzickéhoalebopsychického
charakteru),existenciuktoréhonavrhovateľkoupredloženéuznesenie(nadôvažokbezpreukázaniajeho
právoplatnosti v neposlednom rade i s prihliadnutím na to, že v predmetnej veci ide o v poradí druhé

uznesenie o vznesení obvinenia; prvé uznesenie bolo zrušené pre jeho nezákonnosť) podľa názoru
súdu neosvedčuje, neosvedčuje ani existenciu ohrozovania duševnej integrity navrhovateľky povinným.
Súd je v civilnom sporovom procese viazaný výlučne rozhodnutiami podľa ust. § 193 CSP, medzi
ktoré rozhodnutia uznesenie o vznesení obvinenia nepatrí. Vnútorné hodnotenie dôkazov realizované
vyšetrovateľom (resp. orgánom činným v trestnom konaní všeobecne) v súlade so zásadou voľného

hodnoteniadôkazovpodľaust.§2ods.2Trestnéhoporiadku,nazákladektoréhotentodospelvtrestnom
konaní k poznaniu dôvodnosti vznesenia obvinenia, nedisponuje vo vzťahu k civilnému sporovému
konaniu vlastnosťou záväznosti. Súd dôkazy vyhodnocuje v súvislosti s predmetom konania vlastnou
činnosťou.

8. K čestným vyhláseniam J. A. a A. C. súd prvej inštancie uviedol, že v zásade obsahovo zhodne
vyjadrujú obavy o psychické zdravie navrhovateľky v kontexte negatívneho správania sa povinného
k nej, avšak vzhľadom na všeobecný opis tam uvedených skutkov bez ich špecifického časového
označenia, ako aj podstatnú časť informácií svedkýň zjavne sprostredkovanú navrhovateľkou, ich
súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôkazné prostriedky nepreukazujúce dôvodnosť navrhovaneého

neodkladného opatrenia.

9. Vo vzťahu k neodkladnej úprave zákazu kontaktovať osobu navrhovateľky súd prvej inštancie
uviedol, že navrhovateľka síce žiadala uloženie zákazu povinnému písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne kontaktovať osobu navrhovateľky,

avšak navrhovateľka neosvedčila existenciu stavu, k zamedzeniu existencie ktorého smeruje účel
neodkladného opatrenia, t.j. navrhovateľka netvrdila a ani nepreukázala existenciu už realizovaného
nežiadúceho kontaktovania jej osoby povinným, ktorá forma kontaktu by presahovala mieru prijateľnosti,
či už čo do obsahu komunikácie alebo jej intenzity.

10.Vovzťahuknávrhunavrhovateľkynanariadenieneodkladnéhoopatreniavzmysle§325ods.2písm.
h) CSP súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľkou žiadaný zákaz fyzického priblíženia povinného
na vzdialenosť nie menšiu ako 10 metrov k navrhovateľke podľa názoru súdu, najmä vzhľadom na účel,
nevykazuje koreláciu s opisom rozhodujúcich okolností posudzovaného stavu, navrhovateľka netvrdila
hrozbu fyzického, ale výlučne psychického násilia majúceho sa prejavovať ústnou formou (nadávky,

osočovanie, zosmiešňovanie), ktorému potenciálnemu násiliu fyzická vzdialenosť strán sporu 10 metrov
a viac zjavne nemá spôsobilosť zamedziť.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, keď povinnému ako úspešnej

strane sporu náhradu trov konania voči navrhovateľke nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by mu
v súvislosti s predmetným konaním trovy vznikli.

12. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatíve ho

zmenil a nariadil ňou navrhované neodkladné opatrenie.

13. Odvolanie odôvodnila tým, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné,
arbitrárne a niektorých častiach rozhodnutia až nelogické. Súd prvej inštancie sa nezaoberal podstatouveci, svoje rozhodnutie oprel o zavádzajúce a nepravdivé skutočnosti, keď v bode 16. odôvodnenia
uviedol nehnuteľnosť na 1. poschodí bytového domu na ul. I. XXXX/XX, F.. Podľa odvolateľky nejde
len o pisársku chybu, ale o flagrantné pochybenie súdu prvej inštancie, nakoľko navrhovateľka takúto

nehnuteľnosť vo svojom návrhu ani neuvádzala. V bodoch 18.-20. predmetného uznesenia sa súd
prvej inštancie zaoberal neosvedčením existencie ohrozenia telesnej a duševnej integrity v primárnej
súčinnosti s konkrétnym konaním povinného. Súd prvej inštancie sa nezaoberal podrobne lekárskymi
správami ani lekárskymi psychologickými nálezmi, hoci na základe nich sa vedie voči povinného
trestné konanie vo veci týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.

a), písm. d) Trestného zákona. I napriek tomu, že súd prvej inštancie mal dostatočný časový priestor
na zadováženie si predmetného trestného spisu, neurobil tak. Naopak vyvodil si arbitrárny záver z
predložených lekárskych správ a záverov znaleckého posudku č. 72/2023 vypracovaného znalcom
z odboru psychiatria, ktorý jednoznačne konštatoval psychické ťažkosti navrhovateľky, ktorá pociťuje
neustály stres a strach, so znakmi depresivity ťažkého stupňa. Nie je zrejmé ako súd prvej inštancie
z predložených výpovedí svedkýň (doložených v predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia) dospel k záveru, že ide predovšetkým o známe a priateľky navrhovateľky a tieto mali svoj
názor prezentovať ako sprostredkované informácie od samotnej navrhovateľky. Ak by sa súd prvej
inštancie vecou s dostatočným záujmom zaoberal a dôkladne zistil stav veci, potom by nemohol vyššie
uvedené konštatovať, nakoľko predmetné čestné prehlásenia preukazovali správanie povinného a
opisovali vlastné skúsenosti svedkýň s jeho konaním. Súd prvej inštancie sa snažil svojím rozhodnutím

spochybniť právo navrhovateľky na svoju osobnú ochranu a zaujal stanovisko, že jediné čo bolo v
samotnom návrhu osvedčené je psychický stav navrhovateľky. Zároveň konštatoval, že znalci ako
bezprostrednú príčinu jej zlého psychického stavu (ktorý je kritický) pripustili správanie povinného,
záverom sa ale snažil spochybniť samotné konštatovanie znalcov tým, že k samotnému stavu
navrhovateľky mohli prispieť aj iné skutočnosti.

14. Navrhovateľka taktiež namietala zaujatosť sudkyne súdu prvej inštancie JUDr. Nadi Pethöovej
k strane sporu, a to z dôvodu zistenia, že medzi sudkyňou a povinným existuje príbuzenský pomer,
nakoľko otec sudkyne je bratrancom bratranca povinného, pričom rodiny sa aktívne navštevujú a
udržiavajú blízky kontakt. Povinný túto skutočnosť viackrát spomínal pred navrhovateľkou a tiež

disponoval informáciami zo spisu.

15. Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/104/2024
zo dňa 27.9.2024 bolo už predošlé uznesenie súdu prvej inštancie zrušené a vrátené súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď odvolací súd apeloval na súd prvej inštancie, aby

svoje rozhodnutie náležite v súlade s § 220 CSP riadne odôvodnil, pričom súd prvej inštancie túto
povinnosť nedodržal.

16. Povinný sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie je podané včas a
oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že navrhovateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (podľa obsahu
odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), c), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky voči rozhodnutiu súdu
prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodné.

18. K označeniu strán v predmetnom konaní zo strany odvolacieho súdu sa opätovne žiada uviesť, že

vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia ako „navrhovateľka“ a druhú stranu, t. j. tú, voči ktorej smeruje návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia (na uloženie zákazov vstupu do nehnuteľnosti, kontaktovania
navrhovateľky a priblíženia sa k nej) ako „povinný z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinný“.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty predostreté navrhovateľkou v odvolacom konaní,
bolo posúdiť, či v posudzovanej veci sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnostiodôvodňujúce nariadiť vo veci navrhovateľkou navrhované neodkladné opatrenie a či súd prvej inštancie
postupoval správne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

20. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

21. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

23. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

24. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

25. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

26. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

27. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania

vo veci samej.

28. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

29. Navrhovateľka v podanom odvolaní namietala, že vo veci rozhodovala sudkyňa, o ktorej nezaujatosti
možno mať dôvodné pochybnosti (čo predstavuje odvolací dôvod vymedzený v § 365 ods. 1 písm. c)
CSP).

30. Podľa § 52 ods. 1 a 2 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku

zaujatosti (ods. 1). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené,
proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku
o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety,
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní

vád podania sa nepoužijú (ods. 2).

31. Podľa § 53 ods. 1 až 3 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní,
odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietkuzaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 1). Na
opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol
nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 2). Ak sa námietka

zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej
činnosti,súdnanámietkuzaujatostineprihliada;vtomtoprípadesavecnadriadenémusúdunepredkladá
(ods. 3).

32. Ustanovenie § 52 ods. 2 CSP upravuje osobitné náležitosti námietky zaujatosti, ktoré musí námietka

(okrem všeobecných náležitostí podania uvedených v § 127 CSP) obsahovať. Medzi povinné obsahové
náležitosti námietky zaujatosti okrem označenia, že ide o námietku zaujatosti a podpisu strany, ktorá
námietku podáva, patrí aj označenie súdu, ktorému je určená; spisovej značky konania; osoby, ktorá
námietku podáva; osoby, proti ktorej námietka smeruje; dôvodu, pre ktorý má byť sudca vylúčený (t.
j. opis konkrétnych skutočností zakladajúcich vylúčenie sudcu); okamihu, kedy sa strana uplatňujúca
námietku o dôvode vylúčenia dozvedela; dôkazov na preukázanie svojho tvrdenia (ktorých povaha

to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť). Ak námietka nemá všetky zákonom
vyžadované náležitosti, súd nie je povinný stranu sporu poučiť o potrebe opravy alebo doplnenia, a
teda vyzvať ju na odstránenie vady. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa § 52 ods. 2 vety prvej
CSP súd neprihliadne. V prípade okamihu, kedy sa strana uplatňujúca námietku o dôvode vylúčenia
dozvedela, musí strana sporu uviesť presný dátum, keďže ustanovenie § 53 CSP upravuje sedemdňovú

zákonnú lehotu, v rámci ktorej je potrebné uplatniť námietku zaujatosti, pričom na neskôr uplatnenú
námietku zaujatosti súd vôbec neprihliadne. Z obsahu odvolania (ktorého súčasťou je aj námietka
zaujatosti) potom vyplýva, že tento dátum navrhovateľka v odvolaní nekonkretizovala. Neprihliadanie na
zákonom vyžadované náležitosti pre riadne uplatnenie námietky zaujatosti v rámci odvolacieho konania
by bolo potom popretím samotného inštitútu námietky zaujatosti, ako i požiadavky na včasné uplatnenie

procesných práv strany sporu. Posúdením vyššie uvedených skutočností tak odvolací súd dospel k
záveru, že z hľadiska nich nedošlo k naplneniu uplatneného odvolacieho dôvodu, že rozhodnutie bolo
vydané vylúčenou sudkyňou.

33. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa v nadväznosti na ňou prezentované právne posúdenie

a skutkové zdôvodnenie návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal povinnému I. vstupovať do rodinného domu, II. písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne kontaktovať
osobunavrhovateľky,ktorejtelesnáintegritaaleboduševnáintegritamôžebyťtakýmkonanímohrozená,
III. približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

34. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení CSP je zrejmé, že neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po
jeho skončení. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného

práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez
ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého navrhovateľ neodkladného opatrenia
žiada. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah
súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka. Účelom neodkladných
opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie,

že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné,
abyboliosvedčenéaspoňzákladnéskutočnostipotrebnéprezáveropravdepodobnostinároku,ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená

iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov alebo správania sa strany sporu, voči
ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva
návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej
ujmy na jej strane.

35. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutieo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčovanie dôvodnosti a trvania
nároku môže navrhovateľ návrhu na nariadene neodkladného opatrenia dosiahnuť najmä relevantnými
skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadene neodkladného opatrenia
osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Pri zisťovaní skutočností
dôležitých pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd neprihliada a ani nemusí
prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa

súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné.

36. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka predložila súdu prvej inštancie okrem iného čestné
vyhlásenie J. A. zo dňa 12.6.2024 a A. C. zo dňa 13.6.2024, diagnostické správy zo psychologického
vyšetrenia zo dňa 19.10.2023 a správy z pohovoru s maloletými deťmi Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Galanta zo dňa 20.2.2024 a 11.12.2023, lekársku správu psychiatra A. A. B. zo dňa

10.6.2024 a najmä (ako nosný dôkaz) uznesenie OR PZ v Galante ČVS:ORP-164/2-VYS-GA-2023 zo
dňa 10.5.2024, na základe ktorého bolo povinnému v prejednávanej veci (E. B.) v zmysle § 206 ods. 1
Trestného poriadku vznesené obvinenie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť voči navrhovateľke v období od roku 2012 až doposiaľ.

37. Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľky namietajúcej, že si súd prvej inštancie pred rozhodnutím
v danej veci nezadovážil trestný spis, sa žiada zdôrazniť, že vzhľadom na charakter neodkladných
opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky
skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre

možné. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia totiž dokazovanie nevykonáva, a preto
nemôže byť relevantným odvolacím dôvodom pasivita súdu smerom k zabezpečeniu si podkladov pre
rozhodnutie. V prípade konania o nariadenie neodkladného opatrenia je povinnosťou navrhovateľa v
návrhuopísať(anásledneipreukázať)rozhodujúceskutočnosti,ktoréhodnoverneosvedčujúdôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t. j. bez nutnosti vykonania procesu dokazovania

vo veci samej. Úlohou súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je potom
posúdiť, či navrhovateľ osvedčil, že bez navrhovanej úpravy pomerov sú jeho práva (ako dotknutého
účastníka konania) ohrozené, teda že existuje naliehavá potreba vydať navrhované neodkladné
opatrenie, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie musí byť náležitým spôsobom zdôvodnené.

38. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha bezodkladnej ochrany
svojich práv s poukazom na násilné správanie povinného voči jej osobe. Keďže pre uznesenie je
rozhodujúci stav v čase posudzovania dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie
je možné rozhodnutie založiť na závere, že v prípade navrhovaného neodkladného opatrenia nejde
o stav akútny, vyžadujúci si neodkladnú úpravu pomerov s poukazom na to, že navrhovateľka sa napriek

dlhoročne trvajúcemu psychickému týraniu zo strany povinného nesnažila tomuto prakticky zabrániť.
Navrhovateľka sa domáha ochrany svojich práv práve podaním návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a argumentácia súdu prvej inštancie v tomto smere má za následok porušenie jej práva na
súdnu ochranu, ktorej sa domáha.

39. Súd prvej inštancie dospel k záveru o neosvedčení existencie takého správania sa povinného vo
vzťahu k navrhovateľke, ktoré by malo za následok ohrozovanie psychickej integrity navrhovateľky.
Ak súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckých posudkov vykonaných v trestnom konaní
bez zohľadnenia samotnej podstaty a výroku rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, ktoré z týchto
posudkov vychádza a ktoré predstavuje základ argumentácie navrhovateľky v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, a to v spojitosti s ostatnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou na
osvedčenie ňou podaného návrhu, odôvodnenie súdneho rozhodnutia za náležité považovať nemožno.

40. Podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených
skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá

osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a
doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník
alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej
komore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo uznesenie ovznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto
uzneseniabezmeškania.Vkonanínebolopreukázané,žeuznesenieORPZvGalanteČVS:ORP-164/2-
VYS-GA-2023 zo dňa 10.5.2024 bolo zrušené, z ktorého dôvodu, i s prihliadnutím na charakter konania

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a skutočnosť, že povinný nevyužil možnosť procesnej
obrany v rámci odvolacieho konania, neobstojí argumentácia súdu prvej inštancie o nepreukázaní
právoplatnosti predmetného uznesenia.

41. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľka o. i. domáha, aby súd uložil

povinnému, aby nevstupoval do rodinného domu súp. č. XXX, ktorý je postavený na pozemku parc. reg.
„C“, parc. č. 357/79, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Navrhovateľka síce v návrhu uviedla,
žerodinnýdomsanachádzaajnaparceleč.357/76,uvedenánesprávnosťformulácievšaknespôsobuje
nemožnosť pokračovania v konaní, nakoľko je zrejmé, čoho sa svojím návrhom domáha, pričom opačný
prístup by bol prejavom prílišného formalizmu vo vzťahu k osobe domáhajúcej sa bezodkladnej ochrany
ohrozených práv, ktorý by bol v rozpore so Základnými princípmi CSP (porovnaj najmä čl. 2 ods. 1, čl.

17 CSP).

42. S prihliadnutím na časové súvislosti podaného návrhu a skutkové okolnosti prejednávanej veci
možno konštatovať, že navrhovateľka neosvedčila, že ňou navrhované neodkladné opatrenia má
charakter neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Odvolací súd má ale, na rozdiel

od súdu prvej inštancie, za to, že navrhovateľka listinnými dôkazmi predloženými v priebehu konania
preukázala naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením v zmysle
§ 325 ods. 2 písm. f) CSP.

43. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP postačuje, ak je

osvedčenéohrozenietelesnejaleboduševnejintegritynavrhovateľakonanímosoby,protiktorejnávrhna
nariadenieneodkladnéhoopatreniasmeruje.Súdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide z hľadiska procesného

o konanie zrýchlené. Ohrozenej osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana, aby nemusela opúšťať
svoje obydlie. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody
domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo
bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie v akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo
násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie,

zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených
prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Možno pritom spravidla vychádzať iba z
tvrdení strán konania a dôkazov nimi predložených, keďže stanovisko odporcu je obvykle v zásade
protichodné. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi
správami, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou

(jej prepisom), trestným oznámením, prípadne rozhodnutiami vydanými v správnom alebo v trestnom
konaní (ako je tomu napokon aj v prejednávanej veci).

44. Z dôkazov predložených navrhovateľkou – čestných vyhlásení J. A. zo dňa 12.6.2024 a A.
C. zo dňa 13.6.2024 (osvedčujúcich to, ako navrhovateľka nepriaznivo znáša správanie povinného),

diagnostických správ zo psychologického vyšetrenia zo dňa 19.10.2023 a správ z pohovoru s maloletými
deťmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 20.2.2024 a 11.12.2023 (osvedčujúcich
konfliktné vzťahy v rodine), lekárskej správy psychiatra A. A. B. zo dňa 10.6.2024 (osvedčujúcich
nepriaznivý psychický stav navrhovateľky z dôvodu narušeného partnerského vzťahu a správania sa
druha), uznesenia OR PZ v Galante ČVS:ORP-164/2-VYS-GA-2023 zo dňa 10.5.2024 (o vznesení

obvinenia povinnému za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods.
3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť voči navrhovateľke v období od roku 2012 až doposiaľ) jednoznačne vyplýva, že
povinný sa dlhodobo dopúšťa konania, ktoré neprimerane zasahuje do telesnej i duševnej integrity
navrhovateľky, pričom je potrebné zdôrazniť, že pri hodnotení ohrozenia telesnej a duševnej integrity,

t. j dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP, sa spravidla
posudzuje dlhšie časové obdobie, a nie len to, ktoré bezprostredne predchádza podaniu návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia.Navrhovateľkavdanomtypekonaniaosvedčiladôvodnosťatrvanie
chráneného nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana, ako aj potrebu neodkladnej úpravypomerov, ako zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ohrozenie
telesnej i duševnej integrity zo strany povinného spočíva v jeho prejavoch verbálnej i neverbálnej povahy
(priblížených najmä v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia), ktoré nepriaznivo ovplyvňujú

kvalitu života navrhovateľky. Navrhovateľka osvedčila, že správanie povinného voči nej, vzhľadom na
spolužitie v jednej domácnosti, je traumatizujúce a nevplýva dobre na jej psychický stav.

45. Odvolací súd má za to, že navrhovateľka dostatočne osvedčila, že konaním povinného dochádza k
ohrozeniu telesnej i duševnej integrity jej osoby, a to v takej intenzite, ktorá odôvodňuje potrebu dočasnej

úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP. Za daného stavu dočasné vylúčenie povinného
z užívania nehnuteľnosti nepredstavuje neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv, i práva
povinného na rešpektovanie jeho obydlia, pretože jeho legitímnym cieľom je zabezpečenie reálnej a
efektívnej ochrany duševného zdravia navrhovateľky pred správaním povinného.

46. Odvolací súd vo vzťahu k návrhu na uloženie povinnému povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke

uvádza,žeustanovenie§325ods.2písm.h)CSPvyžadujenanariadenietohtoneodkladnéhoopatrenia
iba možnosť ohrozenia integrity, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby. Navrhovateľka
má v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka právo na ochranu svojej osoby, a to života, zdravia ako aj
súkromia, a ak považuje vzhľadom na osvedčené skutočnosti násilného správania zo strany povinného
jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu,

že vzájomný kontakt je pre ňu traumatizujúci, je uvedené postačujúce preto, aby bol vydaný zákaz
priblíženia, najmä v situácii, keď je už osvedčený dôvod na obmedzenie užívania nehnuteľnosti z
totožných dôvodov.

47. Navrhovateľka v danom type konania tak hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie chráneného

nároku, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktoré zákonom stanovené predpoklady boli
v posudzovanej veci splnené, a preto odvolací súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
o uložení povinnému povinnosti nevstupovať do nehnuteľnosti (v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP) a
nepribližovať sa k navrhovateľke (v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP) vyhovel.

48. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu síce vyplýva, že dňa 21.10.2024 advokátka K. L.
M. nahliadla do spisu v Informačnom centre Okresného súdu Galanta a vo veci následne dňa 7.11.2024
podala v mene povinného vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na toto však
nebolo možné prihliadať, keďže spis neobsahuje plnomocenstvo na zastupovanie povinného v konaní,
pričom napriek výzve súdu adresovanej advokátke na predloženie plnej moci a upovedomení povinného

zo strany súdu o nepreukázaní stavu zastúpenia v konaní stav zastúpenia povinného advokátkou K. L.
M. preukázaný nebol.

49. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania vo veci samej a tiež vzhľadom na charakter obmedzenia práv povinného, bolo namieste

zaoberať sa otázkou potreby uloženia (žalobnej) povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
Skutočnosť, či nariadeným neodkladným opatrením je alebo nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami, je pritom nutné v každom prípade posudzovať individuálne, a to s prihliadnutím
na špecifické skutkové okolnosti prípadu. V prejednávanej veci navrhovateľka dôvodne podala návrh na
nariadenie neodkladné opatrenie v zmysle ustanovení § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP, čo si vyžadovalo

posúdenie fakticky dvoch odlišných návrhov z pohľadu možnej aplikácie ust. § 336 ods. 1 CSP.

50. V prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP je potrebné
vychádzať z toho, že účelom inštitútu zákazu vstupu do domu alebo bytu je eliminovať kontakt
osoby ohrozujúcej telesnú alebo duševnú integritu s osobou, ktorá je adresátom takéhoto nevhodného

správania. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne
nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí
ísť o dom alebo byt, ktorý je podľa predpisov správneho práva evidovaný ako adresa trvalého či
prechodného pobytu chránenej osoby, rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke

alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu
vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným
záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy
(porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1097 s.). V konaní je nesporné,
že navrhovateľkou obývaná nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve bývalých manželov
(strán sporu). Povinnému tak svedčí užívací titul daný jeho vlastníckym právom, a preto opatrenie

dočasnej povahy vo forme neodkladného opatrenia, ktoré ho vylučuje z užívania, nemôže slúžiť na
trvalé obmedzenie jeho práv k dotknutej nehnuteľnosti. Požadované neodkladné opatrenie v zmysle
§ 325 ods. 2 písm. f) CSP má (s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu) povahu procesného
zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený
žalobou, preto odvolací súd navrhovateľke uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti

tohto uznesenia odvolacieho súdu na súd prvej inštancie žalobu vo veci samej proti povinnému (ktorý
bude v danom konaní v postavení žalovaného), ktorou vyvolá konanie na súde o obmedzenie alebo
vylúčenie povinného z užívacieho práva k dotknutej nehnuteľnosti. Došlo k tomu preto, že nariadeným
neodkladným opatrením neboli trvalo vyriešené vzťahy strán, a preto tento nárok musí byť uplatnený
žalobou. Vecná súvislosť s hmotnoprávnym nárokom podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho
zákonníka bola daná, keďže sa vzťahuje na prípady, ak konanie jedného z (bývalých) manželov

spôsobuje neznesiteľné spolužitie tak, že pomery v dome druhému manželovi, prípadne jeho deťom či
iným blízkym príbuzným bývajúcim v dome, nedovoľujú dom (byt) pokojne užívať, bez strachu o život
a zdravie svojej osoby, ako aj ostatných členov domácnosti.

51. V prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP potom do

úvahy pripadá podanie žaloby vo veci samej o ochranu osobnosti podľa § 11 a 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Obmedzenie povinného neodkladným opatrením nariadeným v zmysle § 325 ods. 2 písm.
h) CSP totiž nemôže nahradiť rozhodnutie vo veci samej za situácie, keď súd v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia v rámci zákonných lehôt vychádza len zo skutočností osvedčených stranami
sporu, teda nie z riadne vykonaného dokazovania, ktoré je vlastné konaniu vo veci samej. Odvolací súd

aj v tomto prípade zastáva názor, že je potrebné, aby pomery strán sporu boli podrobené dokazovaniu
a zisteniu relevantných skutočností pre rozhodnutie súdu, či vo vzťahu k navrhovateľke sú telesná a
duševná integrita konaním povinného tak ohrozené, že je to potrebné konštatovať súdnym rozhodnutím
v rámci konania vo veci samej, keď až rozhodnutím vo veci samej je možné dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov. Z uvedených dôvodov odvolací súd v nadväznosti na neodkladné opatrenie nariadené v

zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP uložil navrhovateľke povinnosť podať na súd prvej inštancie
proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
odvolacieho súdu.

52. Vzhľadom na potrebu výslovnej úpravy časového limitovania doby trvania neodkladného opatrenia

vo výrokovej časti rozhodnutia, s poukazom na princíp proporcionality a vyváženú ochranu práv a
oprávnených záujmov strán, bol daný dôvod na vymedzenie doby trvania neodkladného opatrenia do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, a to tak v prípade neodkladného opatrenia nariadeného
v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP (na ktoré nadväzuje žaloba o obmedzenie alebo vylúčenie povinného
z užívacieho práva k dotknutej nehnuteľnosti), ako aj v prípade neodkladného opatrenia nariadeného

v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP (na ktoré nadväzuje žaloba o ochranu osobnosti). Ak žaloby
špecifikované vyššie v stanovenej lehote nebudú navrhovateľkou podané, súd aj bez návrhu uznesenie
o neodkladnom opatrení v príslušnej časti zruší podľa § 336 ods. 3 CSP (t. j. v časti o nariadení
neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP alebo/a v zmysle § 325 ods. 2 písm. h)
CSP, a to v závislosti od toho, ktorá z vyššie uvedených žalôb podaná nebude, prípadne ak nebude

podaná ani jedna z nich – pozn. odvolacieho súdu). Tým zároveň dôjde k proporcionálnemu obmedzeniu
doby trvania neodkladného opatrenia, kedy navrhovateľka v záujme preukázania opodstatnenosti
svojho návrhu (návrhov) bude musieť vynaložiť žalobnú iniciatívu. Počas trvania účinkov neodkladného
opatrenia sa tiež môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli
k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).

53. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku I. v časti o uloženie povinnosti nevstupovať do nehnuteľnosti a povinnosti
nepribližovať sa k navrhovateľke v súlade s § 388 CSP zmenil v znení uvedenom vo výroku I. uznesenia
odvolacieho súdu a súčasne výrokmi III. a IV. uložil žalobkyni povinnosť iniciovať konania vo veci samej

v zmysle § 336 ods. 1 CSP.

54. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v zmysle § 325 ods. 2 písm. g) CSP o uloženie zákazu povinnému kontaktovať navrhovateľku, odvolacísúd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka neosvedčila existenciu stavu,
k zamedzeniu ktorého smeruje účel tohto neodkladného opatrenia (t.j. existenciu už realizovaného
nežiadúceho kontaktovania jej osoby povinným, a to písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou

alebo inými prostriedkami). Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku
I. v časti o uloženie zákazu kontaktovať navrhovateľku podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

55. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

56. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

60. V dôsledku zmeny uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodoval aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie. O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania
odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnej navrhovateľke priznal proti povinnému nárok na náhradu

trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 33,33 %, keď odvolací súd nevidel dôvod pre
aplikáciu ust. § 257 CSP. Odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci, keď
navrhovateľka bola v konaní úspešná v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie
povinnosti nevstupovať do nehnuteľnosti a povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke a neúspešná
v časti o uloženie zákazu ju kontaktovať, v ktorej časti bol úspešným povinný. Podľa výsledku konania

ako celku bol hrubý úspech navrhovateľky v rozsahu 66,66 % a hrubý úspech povinného v rozsahu
33,33 % a tým daný prevažný čistý úspech navrhovateľky v rozsahu 33,33 % (66,66 % - 33,33 %).
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

61. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).