Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoPs/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822201408
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5822201408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členiek senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v konaní o návrhu navrhovateľky:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zastúpená splnomocneným zástupcom: AKSK, s.r.o., so
sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, G., zastúpená procesnou opatrovníčkou: H. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. J. XXXX/X, I. F. - H. K., a splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária
SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, za
účasti účastníkov: 1/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, G., a 2/ M. L. D., nar. XX.XX.XXXX,

bytom J. XX/XX, N., obaja zastúpení splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária SLAMKA
& Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, za účasti
Krajskej prokuratúry Žilina a za účasti Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, o odvolaní
navrhovateľky, o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, o odvolaní účastníkov v rade 1/ a 2/
a o odvolaní Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č. k. 7Ps/15/2022 - 277 zo dňa 16. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7Ps/15/2022 - 277 zo dňa 16. februára 2024 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanými odvolaniami napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I/ Súd obmedzuje
spôsobilosť na právne úkony E. D., nar. XX. XX. XXXX tak, že táto nie je schopná nakladať so svojím
nehnuteľným majetkom, najmä predať ho, darovať, zameniť, zriadiť naň záložné právo, zaťažiť vecným
bremenom, prenajať, vložiť do základného imania obchodnej spoločnosti, udeliť súhlas so zriadením
stavby na pozemku. II/ Vo zvyšnej časti súd konanie o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony zastavuje. III/ Súd E. D., nar. XX. XX. XXXX ustanovuje opatrovníka mesto Námestovo, ktorý je

oprávnený opatrovankyňu zastupovať vo všetkých veciach v rozsahu, v ktorom je obmedzená na právne
úkony; ak však nejde o bežnú vec, potrebuje schválenie súdu. IV/ Opatrovník je povinný k 30.6. a k
31.12. každého kalendárneho roka podávať súdu správu o opatrovankyňu a o nakladaní s jej majetkom.
V/ Štátu súd náhradu trov konania nepriznáva. VI/ Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

2. V odôvodnení okresný súd poukázal na návrh, ktorým navrhovateľka žiadala, aby súd obmedzil

spôsobilosť na právne úkony E. D., nar. XX. XX. XXXX, tak, že nie je schopná nakladať so svojím
majetkom, disponovať s finančnými prostriedkami nad 50 Eur mesačne, disponovať so svojimi účtami
a vkladmi v peňažných ústavoch, byť ručiteľom iným osobám, uzatvárať akékoľvek zmluvy majetkovo-
právnej povahy, a to najmä zmluvy o prevode vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, kúpnezmluvy, zmluvy o pôžičke, úverové zmluvy, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, záložné zmluvy, zmluvy
o zriadení vecného bremena,spísať závet, preberať starobný dôchodok, samostatne konať a vystupovať
predštátnymiorgánmi,orgánmiúzemnejsamosprávy,úradmi,inštitúciami,preberaťdoporučenéúradné

listové zásielky a tiež, že nie je spôsobilá vykonávať právne úkony týkajúce sa poskytovania zdravotnej
starostlivosti vrátane rozhodovania o potrebe zdravotnej starostlivosti a spôsobe, čase a mieste liečby,
hospitalizácii, rozhodovania o vstupe, umiestnení a výstupe zo zdravotníckeho zariadenia, dania
informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a odmietnutia zdravotnej starostlivosti.
Zároveň navrhla, aby súd určil ju - navrhovateľku za opatrovníčku E. D.. Návrh odôvodnila tým, že

je dcérou E. D.. E. D. je dôchodkyňa, je vdova, má tri dospelé deti. Býva sama s tým, že dennú
starostlivosť o ňu s ohľadom na jej zdravotný stav zabezpečuje rodina, prevažne práve navrhovateľka.
E. D. trpí demenciou pri Alzheimerovej chorobe s neskorým začiatkom, ktorá jej bola diagnostikovaná
dňa 4. 3. 2021. Ide o trvalý stav, vyžadujúci dennú ošetrovateľskú starostlivosť. V dôsledku svojho
ochorenia si E. D. nepamätá, čo sa stalo pred krátkou chvíľou, žije „zo dňa na deň“, býva často zmätená,
svojím deťom/komukoľvek, kto ju o to požiada, by najradšej dala/podpísala čokoľvek, o čo ju požiadajú,

nerozmýšľa, čo to znamená, aké by to pre ňu malo následky. Všetko prežíva emočne, úprimne ako „malé
dieťa“, každému chce vyhovieť. Psychiatrom E. D. je A. L. O.. Ku psychiatrovi ju väčšinou sprevádza
navrhovateľka, kedy jej bolo lekárom viac krát zdôrazňované, že s ohľadom na stav pacientky by bolo
vhodné zamyslieť sa nad obmedzením jej spôsobilosti na právne úkony. Dokladom stavu p. D. je aj to,
že navrhovateľka nedávno zistila, že na všetkých listoch vlastníctva, kde sú evidované nehnuteľnosti

vo vlastníctve p. D., je vyznačená plomba o prebiehajúcom vkladovom konaní na základe darovacej
zmluvy. E. D. nevie o tom, že by previedla všetky svoje nehnuteľnosti, nevie s kým a kedy mala podpísať
darovaciu zmluvu. Medzi týmito nehnuteľnosťami je pritom aj rodinný dom, v ktorom pani D. býva.
Navrhovateľka je názoru, že došlo k zrejmému zneužitiu zdravotného stavu E. D. a tomuto konaniu by
sa nedalo predísť ani zastúpením p. D. ani ustanovením opatrovníka, pretože len E. D. je nositeľkou

vlastníckeho práva k svojmu majetku a je oprávnená s ním nakladať, na čo nemá inštitút zastúpenia ani
opatrovníctva dosah. Ich prostredníctvom nemožno dosiahnuť potrebnú ochranu práv p. D..

3. S návrhom nesúhlasili účastníci v rade 1/ a 2/ (ide o blízke osoby E. D. - jej dcéru a syna). Uviedli,
že o E. D. sa prevažne stará účastníčka v rade 1/, preto by za opatrovníčku mala byť ustanovená

ona a nie navrhovateľka. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím s návrhom na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony nesúhlasila. Uviedla, že s návrhom súhlasí len v časti rozhodovania v
otázkach zdravotnej starostlivosti a pre ten prípad zaujala stanovisko, že osobou vhodnou na funkciu
opatrovníka E. D. je navrhovateľka alebo účastníčka v rade 1/. Prokurátorka Okresnej prokuratúry
Námestovo odporučila návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vyhovieť v rozsahu, ako

uviedol súdny znalec.

4. Zo znaleckého posudku A. P. B. a z jeho výsluchu súd zistil, že E. D. trpí ťažkou duševnou poruchou
v pravom zmysle slova. Trpí demenciou pri Alzheimerovej chorobe. Podľa znalca v dôsledku duševnej
poruchy nie je schopná robiť žiadne právne úkony. Tento stav je trvalý, liečbou neovplyvniteľný, s

postupnou progresiou, možnosť zlepšenia je vylúčená. Toto zistenie potvrdil aj psychiater A. L. O.,
ktorého E. D. navštevuje od roku 2021. Podľa A. O. zdravotný stav E. D. je ťažký, trpí stredne ťažkou
demenciou a žiadne zlepšenie sa nedá predpokladať. Podľa neho vo všeobecnosti pacienti so stredne
ťažkou demenciou potrebujú pomoc v právnych otázkach a obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
môžebyťvichzáujme.Súdztýchtodôkazovpovažujezadostatočnepreukázané,žeE.D.trpíduševnou

poruchou, pre ktorú nie je schopná v plnom rozsahu vykonávať právne úkony. Pokiaľ aj účastníci v rade
1/ a 2/ spočiatku spochybňovali závažnosť zdravotného stavu E. D., v priebehu konania svoje stanoviská
zmiernili a v rámci svojich výsluchov na pojednávaní dňa 11. 12. 2023 pripustili, že v poslednom období
sa zdravotný stav ich matky zhoršil, je viac-menej nesamostatná, vyžaduje stálu opateru, jej kognitívne
schopnosti sa zhoršili. Ani komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorá má nesúhlasné

stanovisko s návrhom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, napokon nespochybňovala zistenia
súdneho znalca a závery A. L. O. o zdravotnom stave E. D.. Súd aj na základe vzhliadnutia E. D. dospel
k záveru, že jej zdravotný stav je taký, ktorý jej neumožňuje v plnom rozsahu vykonávať právne úkony
(počas vzhliadnutia nevedela označiť svoje jednotlivé deti, až na opakovanú výzvu, prvý krát ich označila
nesprávne, v rozpore s realitou tvrdila, že býva sama, býva v N., že trávi čas upratovaním, že sa o

svoju stravu stará sama a chodí si sama do obchodu nakúpiť, naposledy asi pred týždňom, čo je v
rozpore s výpoveďami navrhovateľky a účastníčky v rade 1/, ktoré sa o ňu starajú, ktoré uviedli, že býva
u účastníčky v rade 1/ a cez víkendy aj navrhovateľky, na nákupy nechodí, nedokáže si navariť). Súdkonštatuje, že duševná porucha, ktorá nie je len prechodná a pre ktorú dotknutá osoba nie je schopná
vykonávať právne úkony v plnom rozsahu, bola u E. D. preukázaná.

5. Podľa okresného súdu však samotná existencia duševnej poruchy na obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony nestačí. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je možné len vtedy, ak inými, menej
obmedzujúcimi prostriedkami nemožno dosiahnuť cieľ sledovaný inštitútom obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony. Ako vyplýva z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 313/2012
ústavný súd v medziach ústavného významu práv človeka predovšetkým predostiera, že ich zbavením/

obmedzením sa ex constitutione primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až
následne záujem verejný či tretích osôb a ďalej, že zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony
(jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, t.j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky -
menej represívne prostriedky (napr. trestného práva, správneho práva či iba ich obmedzenia) nedajú
použiť, resp. stanú sa neúčinnými. Súd tiež poukazuje na Nález Ústavního soudu České republiky sp.
zn. II. ÚS 934/16 zo dňa 13. 12. 2016, kde ústavný súd uvádza, že samotná skutočnosť, že človek

trpí duševnou poruchou, ešte nie je dôvodom pre obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. V
odôvodnení rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony musí byť vždy konkrétne uvedené,
koho, resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť obmedzovanej osoby a ďalej je treba odôvodniť, prečo situáciu
nemožno riešiť miernejšími prostriedkami; nebezpečenstvo, že v prípade neobmedzenej spôsobilosti
dôjde k závažnej ujme na strane človeka, musí byť nielen hypotetické. Podľa ústavného súdu ČR súd pri

uvažovaní, či a do akej miery pristúpi k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony, zvažuje, či miera tohto
nebezpečenstva a prípadný následok vyváži tak zásadný zásah do práv človeka, ako je obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony.

6. Okresný súd tak nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné pristúpiť k obmedzeniu spôsobilosti

na právne úkony E. D. až v takom rozsahu, ako navrhla navrhovateľka. Okresný súd zisťoval, aké
nebezpečenstvo a komu hrozí v prípade, že E. D. nebude obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, a
dospel k záveru, že reálne - nielen hypotetické - nebezpečenstvo pre E. D. hrozí len v prípadoch, ktoré
sú vymedzené vo výrokovej časti I/ rozsudku. Okresný súd zdôraznil, ako správne uviedla komisárka
pre osoby so zdravotným postihnutím, že E. D. je osobou pokročilého veku, so závažnou zdravotnou

diagnózou, no napriek tomu až do času, kým nedošlo k majetkovoprávnym sporom medzi jej deťmi,
nebol vôbec dôvod riešiť jej spôsobilosť na právne úkony. O p. E. D. bolo po každej stránke postarané,
bola usmerniteľná, neodmietala návštevy lekára ani predpísanú liečbu. Takýto stav trvá až doteraz.
Starostlivosť o ňu v minulosti realizovali prevažne navrhovateľka a účastníčka v rade 1/ a účastník v
rade 2/ len sporadicky, ale ako vyplynulo z výpovede účastníčky v rade 1/ aj navrhovateľky, posledný

rok sa E. D. väčšinou zdržiava u účastníčky v rade 1/. Nikto z účastníkov ani len netvrdil, že by v rámci
každodenného fungovania E. D. hrozilo nejaké nebezpečenstvo v prípade, že by nemala obmedzenú
spôsobilosť na právne úkony. Žiadny z účastníkov netvrdil, že by pre E. D. bolo potrebné vykonať
určité právne úkony, ktoré nemožno vykonať bez zásahu súdu. Ako už bolo uvedené a ako správne
podotkla komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, aj súdu sa ako jediný dôvod pre obmedzenie

spôsobilosti na právne úkony E. D. javí skutočnosť, že v roku 2022 uzatvorila darovaciu zmluvu, ktorou
previedla všetky svoje nehnuteľnosti, vrátane rodinného domu, kde má trvalé bydlisko, na iné osoby
- medzi nimi aj účastníčku v rade 1/. Žiada sa dodať, že navrhovateľka a účastníci v rade 1/ a 2/ sa
ani nesnažili zakrývať skutočný dôvod, pre ktorý bol podaný tento návrh a aj nesúhlasné stanovisko
účastníkov v rade 1/ a 2/ k nemu - naopak, opakovane sa touto darovacou zmluvou zaoberali a vracali

sa k nej, dokonca aj vtedy, keď ich súd upozornil, že toto nie je konanie o (ne)platnosť darovacej
zmluvy. Zo svojho registra má súd vedomosť, že dňa 23. 8. 2022 bola na súd podaná žaloba o neplatnosť
darovacej zmluvy, ktorou E. D. previedla všetky svoje nehnuteľnosti. Ako žalobkyňa v nej vystupuje E.
D., zastúpená je navrhovateľkou ako opatrovníčkou ad hoc, ktorá na podanie žaloby bola ustanovená
uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 7Ps/15/2022-20 zo dňa 12. 8. 2022, ako žalovaná v rade

1/ vystupuje účastníčka v rade 1/, ako žalovaný v rade 2/ vystupuje Q. D., nar. XX. X. XXXX, ako
žalovaný 3/ L. D., nar. X. X. XXXX a ako žalovaný 4/ P. D., nar. X. X. XXXX. Po vecnej stránke je
žaloba odôvodnená tým, že žalobkyňa žiada určiť neplatnosť darovacej zmluvy z dôvodu, že v čase,
kedy ju uzatvorila, pre duševnú poruchu nebola spôsobilá na takýto úkon. Súd potom považuje za
potrebné obmedziť spôsobilosť E. D. na právne úkony tak, že nie je schopná nakladať so svojimi

nehnuteľnosťami, pretože - ako uviedla aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím - E. D. všetky
svoje nehnuteľnosti, dokonca aj rodinný dom, kde má trvalé bydlisko, previedla na svoje blízke osoby,
medzi nimi aj účastníčku v rade 1/, ktorá sa o ňu aktuálne prevažne stará, pričom je však otázne, či
tento úkon bol vzhľadom na jej zdravotný stav vykonaný ako prejav jej vážnej a slobodnej vôle a či honevykonala pod vplyvom svojho duševného ochorenia ako prejav svojej zraniteľnosti a ovplyvniteľnosti.
Súd bez výhrad akceptuje tvrdenie komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, že vlastník má
právo so svojím majetkom disponovať podľa svojho uváženia, bez ohľadu na želania a predstavy iných

(vrátane blízkych) osôb a dispozícia sama osebe nemôže byť dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony, no na druhej strane treba zdôrazniť, že toto tvrdenie sa v plnej miere môže vzťahovať
len na osoby, u ktorých ich rozhodovanie je slobodné a vážne a nekonajú pod vplyvom svojej duševnej
poruchy. Ako uviedla aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, za situácie, kedy ani jedno
z detí E. D. nespochybnilo závažnosť jej zdravotného stavu, je otázne, či prijatie daru od nej bolo

prinajmenšom etické. Súd podotýka, že vzhľadom na výpoveď A. L. O., ktorý diagnózu, ktorú potvrdil
aj súdny znalec A. P. B., u E. D. diagnostikoval už v roku 2021, je vysoko pravdepodobné, že v čase
uzavretia darovacej zmluvy v roku 2022 už E. D. kvôli svojej duševnej chorobe nedokázala pochopiť
zmysel a dôsledky svojho konania. Súd je tiež názoru s ohľadom na výpoveď A. L. O., ktorý uviedol,
že už v marci 2021 E. D. nebola v určitých (základných) otázkach orientovaná, že jej ochorenie už v
danom čase muselo byť jej najbližšiemu okoliu poznateľné. Na základe uvedených skutočností má súd

dôvodnú pochybnosť, že pri uzavretí dotknutej darovacej zmluvy išlo o uvedomelé a vážne rozhodnutie
E. D. a nedošlo k zneužitiu jej zdravotného stavu. Súd nepovažuje za logické, aby sa E. D. s plným
vedomím následkov svojho konania darovaním zbavila všetkého svojho nehnuteľného majetku, vrátane
rodinného domu, kde má svoje bydlisko, a nezriadila si k tomuto domu napr. právo doživotného bývania,
pretože takto sa E. D. prakticky stala úplne odkázanou v otázke bývania „na milosť a nemilosť“ svojich

blízkych osôb, bez akejkoľvek protihodnoty, za ktorú by si v prípade potreby mohla zadovážiť bývanie
alebo iné životné potreby.

7. Okresný súd preto považoval za potrebné pre ochranu samotnej E. D., aby bola obmedzená v
spôsobilosti na nakladanie so svojím nehnuteľným majetkom, pretože v prípade jej úspechu v spore o

neplatnosť darovacej zmluvy, a teda opätovnej možnosti s nehnuteľnosťami disponovať, je objektívna
možnosť, že nejaká osoba zneužije jej duševnú poruchu a presvedčí ju, aby v jej prospech vykonala
úkon dispozície s nehnuteľnosťami, ktorý však bude pre E. D. nevýhodný. Podľa názoru okresného
súdu neexistuje v tomto smere žiadne iné, menej obmedzujúce opatrenie, ktoré by bolo možné využiť
apredísťtakobmedzeniuspôsobilostinaprávneúkonyohľadnenakladaniasnehnuteľnosťami.Takýmto

opatrenímniejesledovanieevidencienehnuteľnostívkatastrinehnuteľností,pretožetoreálnenezabráni
dispozícii s nehnuteľným majetkom a v prípade, že by ním E. D. opätovne disponovala, tak by sa
zopakovala len situácia, ktorá už nastala, a to, že by náprava bola možná len v súdnom konaní, kde
táto možnosť by napr. v prípade prevodu na ďalšie osoby bola komplikovaná a s neistým výsledkom
(nadobúdateľ po viacerých prevodoch by sa mohol brániť svojou dobromyseľnosťou).

8. Vo zvyšnej časti okresný súd konanie o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zastavil
z dôvodu, že nezistil, že by bolo potrebné obmedziť spôsobilosť E. D. aj na iné právne úkony. Žiadnym
z účastníkov konania ani procesnou opatrovníčkou nebolo tvrdené a ani počas konania nevyšlo najavo,
že by na ochranu práv E. D. bolo potrebné obmedziť jej spôsobilosť na právne úkony ešte v nejakých

iných veciach. Ako už bolo uvedené, z výpovede A. O. vyplynulo, že duševné ochorenie E. D. jej bolo
diagnostikované už v marci 2021 a odvtedy až doposiaľ nedošlo ku žiadnej konkrétnej situácii, kde by
sa ukázala potreba obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. O E. D. je postarané po každej stránke,
nie je potrebné ani zasahovať do oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, pretože určenú liečbu
dodržiava, v užívaní liekov a návšteve lekára je usmerniteľná zo strany osôb, ktoré ju opatrujú. Netrpí

ani žiadnym ochorením, kde by bola potreba určitej náročnej alebo urgentnej liečby (napr. operačného
zákroku alebo hospitalizácie), takže obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ani v oblasti zdravotnej
starostlivosti nie je namieste. Ako bolo uvedené, potreba ochrany obmedzovanej osoby nemôže byť len
hypotetická. Súd preto nepovažoval za potrebné obmedziť ju v spôsobilosti na žiadne ďalšie právne
úkony.

9. K osobe opatrovníka E. D. okresný súd uviedol, že za opatrovníčku boli navrhnuté buď navrhovateľka
alebo účastníčka v rade 1/. Ide o dcéry E. D., pričom jedna z nich - účastníčka v rade 1/ sa aktuálne o
ňu prevažne osobne stará (aj prostredníctvom denného stacionára, ktorý pre E. D. zabezpečila počas
obdobia, kedy je v práci) a druhá - navrhovateľka sa o ňu síce v menšom rozsahu, ale tiež osobne stará.

Napriek tomu, že ide o dcéry navrhovateľky, ktoré sa o ňu aj starajú, súdu sa ani jedna z nich nejaví ako
vhodná na výkon funkcie opatrovníčky. Súd k tomu dospel na základe toho, že účastníčka v rade 1/ v
súdnom konaní o neplatnosť darovacej zmluvy vystupuje ako protistrana E. D., teda jej záujmy v tomto
súdnom konaní sú v rozpore so záujmami obmedzovanej osoby a tiež z dôvodu, že vzhľadom na čas,kedy E. D. v prospech účastníčky v rade 1/ uzatvorila darovaciu zmluvu, je dôvodná pochybnosť, že
bola na takýto úkon spôsobilá. Súd poukazuje aj na to, že podaním zo dňa 19. 1. 2024 splnomocnený
zástupca účastníčky v rade 1/ súdu doručil splnomocnenie E. D., ktoré mu udelila na zastupovanie v

tomto konaní. Stalo sa tak po tom, čo znaleckým posudkom, výsluchom znalca a vzhliadnutím E. D.
bolo preukázané, že tá na takýto právny úkon nebola schopná. Podľa ust. § 239 Civilného sporového
poriadku ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a teda E. D. bola oprávnená udeliť aj splnomocnenie na zastupovanie v tomto konaní.
Súdvšaknepovažujezanáhodu,žeE.D.udelilasplnomocnenienazastupovanierovnakémuzástupcovi

ako účastníci v rade 1/ a 2/. Aj keď má E. D. v konaní plnú procesnú spôsobilosť, nemožno prehliadnuť,
že trpí závažnou duševnou poruchou, pre ktorú nie je schopná pochopiť zmysel a dôsledky udelenia
splnomocnenia. Súd má dôvodnú obavu, že v tomto smere došlo k ovplyvňovaniu E. D. zo strany osôb,
ktorým tento právny úkon E. D. vyhovuje, a to sú práve účastníci v rade 1/ a 2/. Ani u navrhovateľky
však súd nie je presvedčený, že funkciu opatrovníka bude vykonávať výlučne v prospech E. D.. Aj u
navrhovateľkymásúdpochybnosťojejvhodnostizdôvodu,žeakonavrhovateľkauviedlaužvnávrhuna

začatiekonaniaapotompočaskonaniatoopakovaneprezentovalaavyplývatoajzožalobyoneplatnosť
darovacej zmluvy, ktorú ako ad hoc opatrovníčka E. D. podala, že táto bola pri návrhu na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony motivovaná predovšetkým svojím nesúhlasom s tým, ako E. D. naložila
so svojimi nehnuteľnosťami. Hoci je funkcia opatrovníka limitovaná tým, že v prípade, že sa nejedná o
bežný úkon, opatrovník musí žiadať o súhlas s vykonaním právneho úkonu súd, je okresný súd názoru,

že ani toto nie je dostatočnou zárukou toho, že opatrovník nevyužije svoju funkciu na realizáciu úkonov,
ktoré sú prevažne alebo výlučne v jeho záujme a nie v záujme osoby obmedzenej v spôsobilosti na
právne úkony práve preto, že nie všetky právne úkony musí schváliť súd. Súd si je vedomý toho, že
ustanovenie mesta alebo obce nie je ideálnou možnosťou a určite je zásadne za osobu opatrovníka
vhodná blízka osoba osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, ale vzhľadom na osobitné

okolnosti tohto prípadu a skutočnosť, že do funkcie opatrovníka E. D. boli navrhnuté len navrhovateľka
a účastníčka v rade 1/, ktoré vzhľadom na vyššie uvedené nemožno do funkcie ustanoviť, nemal inú
možnosť, než za opatrovníka ustanoviť mesto Námestovo, kde má trvalý pobyt.

10.Okresnýsúdzamietolnávrhúčastníkovvrade1/a2/navykonanieznaleckéhoposudkuzameraného

na rovnaké otázky, ktoré boli zodpovedané v znaleckom posudku A. P. B., pretože tento návrh považoval
za nadbytočný, keďže na otázky, ktoré chceli účastníci v rade 1/ a 2/ zodpovedať v novom znaleckom
posudku, už odpovedal A. P. B. a tento bol aj vypočutý súdom. Ohľadne zdravotného stavu E. D. bol
vypočutý aj A. L. O., ktorého ako psychiatra E. D. navštevuje už od roku 2021. Samotná skutočnosť, že
účastníkom v rade 1/ a 2/ subjektívne nevyhovujú závery znalca A. B. a vyjadrenia A. L. O., nemôže byť

dôvodom na to, aby súd povolil vykonanie nového znaleckého posudku.

11. V konaní vznikli trovy konania štátu - znalečné za znalecký posudok, výsluch znalca a výsluch
ošetrujúceho lekára A. L. O.. Súd rozhodol o týchto trovách tak, že ich štátu nepriznal, pretože ide o trovy
dôkazu a podľa § § 251 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku trovy dôkazov platí štát. O náhrade

trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že náhradu trov
konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

12. Proti výroku I/ tohto rozsudku podal Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím odvolanie
z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z

vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval, že nebol zistený dôvod, pre ktorý by
bolo potrebné pristúpiť k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony pani E. D. až v takom rozsahu, ako
navrhla navrhovateľka. Súd prvej inštancie v zmysle uvedených intencií ústavných súdov Slovenskej a
Českej republiky správne zhodnotil, že aj napriek existencii duševnej choroby, ktorá má trvalý charakter,
nehrozípaniE.D.reálnenebezpečenstvovžiadnejznavrhovateľkounavrhovanýchoblastíobmedzenia,

s výnimkou prípadov uvedených vo výrokovej časti rozsudku, t.j. nakladania so svojimi nehnuteľnosťami.
V súdnom konaní bolo preukázané, že pani E. D. žije v spoločnej domácnosti so svojou dcérou L., ktorá,
ako uvádza, zabezpečuje nepretržitú starostlivosť o svoju matku buď osobne alebo prostredníctvom
denného stacionára, a príležitostne počas víkendov zabezpečujú starostlivosť o svoju matku aj jej
ďalšie deti, A. a L.. Pokiaľ sa do starostlivosti detí o svoju matku nepriplietli spory o majetok pani

D., nebol dôvod k obmedzeniu jej spôsobilosti na právne úkony. Starostlivosť o pani D. bola a je
zabezpečená nepretržite, či už jej deťmi alebo pobytom v dennom stacionári, pani D. je pod dohľadom
stále usmerniteľná, neodmieta poskytovanú starostlivosť, lekárov navštevuje, lieky užíva. Pani D. svojím
konaním neohrozuje svoj život, svoje zdravie a ani svoj majetok. Jediné, čoho sa pani E. D. dopustila,a súd prvej inštancie vyhodnotil, že v tomto smere existuje aj skutočné ohrozenie, je darovanie svojich
nehnuteľností jednému zo svojich detí. V súvislosti s darovaním uvedených nehnuteľností však v
súčasnosti prebieha súdne konanie o neplatnosť tejto darovacej zmluvy, pričom žalobkyňou je pani

E. D., zastúpená navrhovateľkou ako opatrovníčkou ad hoc. Je viac ako pravdepodobné, že pani
E. D. bude vzhľadom na existenciu svojej duševnej choroby v tomto spore úspešná, nakoľko tento
stav preukázateľne existoval už v čase uzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy. Na základe vyššie
uvedených skutočností, nakoľko je pani E. D. pod nepretržitým dohľadom svojich detí, neprichádza
do styku s tretími osobami bez vedomia svojich detí, neexistuje reálne nebezpečenstvo nakladania so

svojím majetkom v prospech tretích osôb spôsobom, ktorý by ju ohrozil. Takéto ohrozenie je stále len
hypotetické. K ohrozeniu majetku pani E. D. došlo práve konaním jej detí, kedy jedno z nich nechalo
pani E. D. podpísať darovaciu zmluvu vo svoj prospech a v tomto smere už prebieha súdne konanie o
neplatnosť tejto darovacej zmluvy. Predmetné konanie o neplatnosť darovacej zmluvy je v kontexte s
vyjadrením súdu prvej inštancie práve tým miernejším prostriedkom ochrany práv pani E. D., ktorého
existencia a dostupnosť odôvodňuje zachovanie plnej spôsobilosti na právne úkony pani E. D..

13. Úrad komisára ďalej uviedol, že spôsobilosť na právne úkony pani D., ktorá má vyše 80 rokov, je
zrejme jej posledným kúskom dôstojnosti, ktorý jej zostáva. Duševná choroba takého charakteru, akou
pani D. trpí, sama osebe človeku uberie časť ľudskej dôstojnosti, je však možné sa zamyslieť nad tým,
či pani D. akýmkoľvek spôsobom prospeje jej obmedzená spôsobilosť na právne úkony, resp. či skôr

prospeje jej najbližším pri snahe získať majetok svojej matky nad rámec druhých súrodencov. Pani D.
možno pod vplyvom svojej choroby nie je už v stave, kedy by mala robiť sama a bez podpory závažné
rozhodnutia, jej zdravotný stav však nevylučuje, že by s podporou, pomocou a dohľadom jej najbližších
nemohla dožiť svoj život dôstojne, so zachovaním plnej spôsobilosti na právne úkony, a to bez ujmy na
jej živote, zdraví či majetku. Je totiž nesporné, že ak by predsa len deti alebo niektoré z detí pani E.

D. mali záujem presvedčiť a doviesť svoju matku k uzavretiu zmlúv o prevode majetku zostávajúcich
nehnuteľností vo vlastníctve pani E. D., je tu dostatok „strážcov”, t.j. detí, ktoré majetok nedostali, aby
podali žalobu na neplatnosť právneho úkonu, čo sa reálne v súčasnosti aj I.

Q..R.

V súvislosti s vyššie uvedeným preto úrad navrhol, aby odvolací súd zamietol návrh navrhovateľky v
plnom rozsahu a konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pani E. D. zastavil.

14. Proti rozsudku podali odvolanie tiež účastníci v rade 1/ a 2/, ktorí vytýkali prvoinštančnému

súdu, že im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali svoje procesné práva,
čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Rozhodnutie súdu považujú za predčasné, pretože im bolo
procesným postupom súdu znemožnené predložiť dôkaz, na základe ktorého by bolo možné vo veci
objektívne rozhodnúť. Jedná sa o znalecký posudok, ktorý si účastníci dali vypracovať znalcovi A.

M. A. K.. Tento znalecký posudok bol objednaný 15.12.2023 a mal byť vyhotovený najneskôr do
15.03.2024. Znalec, ktorého účastníci požiadali o vypracovanie znaleckého posudku, je renomovaný
súdny znalec Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z odboru zdravotníctvo a farmácia a
odvetvia psychiatria, ev. č. XXXXXX. Tento znalec má vysokú akreditáciu aj v zahraničí a jeho
špecializácia je zameraná na problém, ktorý bol riešený v danom súdnom konaní. Znalec, ktorého

ustanovil súd na vypracovanie znaleckého posudku, sa venuje tejto otázke len všeobecne. Z vyjadrenia
tohto znalca pri jeho výsluchu na súde bolo zrejmé, že tento má záujem pomôcť rodinným príslušníkom
vyšetrovanej osoby tým, že táto bude pozbavená svojprávnosti. Účastníci v rade 1/ a 2/ po výsluchu
znalca, ako aj počas vykonávania úkonov znalca mali dôvodné pochybnosti o správnosti posudku a
jeho výpovedi, najmä keď na webovej stránke tohto znalca je uvedené že má ambulanciu, v ktorej sa

venuje hlavne liečeniu drogovej závislosti. Dali si teda vypracovať znalecký posudok u renomovaného
znalca a požiadali súd, aby tento dôkaz prijal. Vzhľadom na závažnosť rozhodnutia pre osobu, ktorej
sa to týka, je potrebné posúdiť všetky skutočnosti týkajúce sa daného prípadu. Znalecký posudok, ktorý
si dali účastníci v rade 1/ a 2/ vypracovať, by pomohol súdu objektívnejšie posúdiť celú vec a potom aj
objektívnejšie rozhodnúť. Znalecký posudok je už vypracovaný a čaká sa len na jeho doručenie. Ďalším

pochybenímsúduprvejinštanciebolajehonečinnosťvoveciprocesnéhoopatrovníka,ktorýbolzostrany
účastníkov v rade 1/ a 2/ namietaný ako osoba zaujatá, o čom svedčili jeho výpovede, ktoré vykazovali
známky klamstva a jednostrannosti. Účastníci v rade 1/ a 2/ navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové rozhodnutie.15. Proti rozsudku podala odvolanie aj osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, a to z dôvodu, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Okresný súd mal vykonať tie dôkazy, ktoré

účastníci navrhli. Účastníci konania si dali vypracovať znalcovi A. M. A. K. posudok a okresný súd mal
na tento posudok počkať, keďže znalecký posudok, z ktorého súd vychádzal, bol účastníkmi konania
spochybňovaný a namietaný ako neobjektívny. Ústavný súd sa vo svojich nálezoch (ktoré boli v konaní
predložené) vyjadril, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je tak rapídny zásah do základných
práv, že súd musí mať jednoznačne preukázané (úplne a správne) dôvody a či nie je možné situáciu

riešiť miernejšími prostriedkami. Z tohto dôvodu mal súd podrobnejšie skúmať skutočný stav. Vzhľadom
na uvedené navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

16. Proti výrokom I/, II/, III/ a IV/ rozsudku podala odvolanie tiež navrhovateľka z dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Napádanými výrokmi rozsudku súd prvej inštancie vyslovil obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony pani D. v rozsahu, ktorý so zreteľom k skutkovému stavu vyplynutému
z vykonaných dôkazov neposkytuje dostatočnú ochranu pani D. a nie je v súlade so skutkovými
zisteniami plynúcimi z vykonaného dokazovania. Zároveň súd ochranu zužuje len do roviny následnej

ochrany, t.j. ochrany, ku ktorej možno pristúpiť, napr. až v prípade, že nastane reálne zneužitie
zdravotného stavu konajúcej osoby. Dňa 7.3.2024 došlo ku skutočnosti reálne dokladujúcej riziko
zneužitia zdravotného stavu a potrebu ochrany pani D. v oblasti nakladania s prostriedkami na jej
bankovom účte. V rámci posudzovania osoby vhodného opatrovníka súd bez zistenia skutočností
odôvodňujúcich jeho právny záver o motivácii navrhovateľky a riziku využitia funkcie opatrovníka v

neprospech opatrovankyne navrhovateľkou, vyslovil pochybnosť o jej vhodnosti ako opatrovníčky a
ustanovil opatrovníkom pani D. mesto Námestovo. Navrhovateľka poukázala na Znalecký posudok
č. 28/2023, výpoveď znalca A. B. a lekárske správy a výpovede psychiatra A. O., z ktorých
vyplynulo potvrdenie skutočnosti, že pani D. trpí ťažkou duševnou poruchou v pravom zmysle slova,
diagnostikovanoudemencioupriAlzheimerovejchorobesneskorýmzačiatkom,stredneťažkéhostupňa.

Zdravotný stav pani D. vyžaduje neustály dohľad a usmerňovanie. V dôsledku svojho ochorenia pani
D. nedokáže posúdiť, uvedomiť si následky svojho konania a nie je schopná robiť vôbec žiadne právne
úkony, nakladať so svojim majetkom, nakladať s peniazmi v hodnote vyššej než 20 Eur, samostatne
konať voči tretím osobám a zastupovať sa vo vzťahu k nim, vstupovať do akýchkoľvek zmluvných
záväzkov a posúdiť následky svojho konania, chápať význam základných právnych úkonov, obstarať

si veci dennej potreby, sústavne a dôsledne zabezpečovať starostlivosť o seba a svoje zdravie, výživu
ani spravovať svoj majetok. So zreteľom k odbornému posúdeniu jej zdravotného stavu preto znalec
v znaleckom posudku odporučil v záujme pani D. rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony v čo najširšom rozsahu. Pani D. dôsledkom svojej choroby nedokáže pochopiť význam a
posúdiť následky žiadneho právneho úkonu, má ťažko narušenú pamäť, vymiznuté schopnosti úsudku,

chápavosti, schopnosť koncentrácie a udržania pozornosti, schopnosť primerane reagovať na okolie
a riešiť problémy, je ľahko ovplyvniteľná, psychicky labilná. Dôsledkom toho nedokáže rozhodovať
v otázkach poskytovania zdravotnej starostlivosti ani nakladania a spravovania svojho majetku. Jej
zdravotný stav sa bude podľa vyjadrenia oboch lekárov (znalca, ošetrujúceho psychiatra) zhoršovať
v smere znižovania jej kognitívnych schopností. V tomto smere teda nemôžu obstáť závery súdu,

že terajšieho času pani D. liečbu dodržiava a v užívaní liekov a návšteve lekára je usmerniteľná.
Nemožno súhlasiť ani so záverom súdu, že pani D. netrpí žiadnym ochorením, kde by bola potreba
určitej náročnej alebo urgentnej liečby (napr. operačného zákroku alebo hospitalizácie). Tento záver
súdu nemá žiadny podklad v zistenom skutkovom stave (v rámci konania nebol zisťovaný zdravotný stav
pani D., s výnimkou jej psychického stavu, nebolo vykonané žiadne lekárske vyšetrenie oprávňujúce

takýto záver súdu, kedy zároveň nemožno opomenúť, že ochorenie napriek svojej prítomnosti, nemusí
byťdiagnostikované)azároveňjesnímvrozpore,pričompoukázalanaskutočnosť,ževseptembri2022
bola pani D. náhle hospitalizovaná pre novo diagnostikovanú fibriláciu predsiení. Nemožno opomenúť,
že potreba takéhoto zákroku môže vyvstať aj bez toho, aby bolo diagnostikované nejaké ochorenie a aby
boli prítomné predchádzajúce príznaky. Takto tomu bolo aj v prípade hospitalizácie pani D. v septembri

2022.

17. Navrhovateľka ďalej v odvolaní argumentovala, že k zneužitiu zdravotného stavu pani D. už došlo
pri darovacej zmluve, ktorou napriek tomu, že si na ňu nespomína a nedokáže posúdiť význam anásledok takéhoto právneho úkonu, previedla všetky svoje nehnuteľnosti, vrátane svojho rodinného
domu, bez toho, aby si zaistila aspoň právo svojho bývania. Táto skutočnosť bola podstatnou pre
utvorenie záveru súdu o potrebe obmedzenia spôsobilosti pani D. na právne úkony nakladania s

nehnuteľnosťami. Pri určení rozsahu úkonov, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony vo výroku I/ rozsudku, však súd neprihliadol k možnosti uzatvorenia iných zmluvných vzťahov,
ktorých dôsledkom môže pani D. rovnako prísť o svoje nehnuteľnosti, a to napr. prevzatie ručiteľského
záväzku za záväzok iných osôb, uzatvorenie zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke. Dôsledkom toho
nie je ochrana pani D. dostatočná ani v smere ochrany jej vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a

môže dôjsť k obídeniu zákazu nakladania s nehnuteľnosťami práve prostredníctvom vyššie uvedených
právnych úkonov napriek tomu, že pani D. s dôvodu svojej duševnej choroby nie je schopná pochopiť
význam a dôsledok žiadneho právneho úkonu. Po doručení rozsudku navrhovateľka zistila, že dňa
7.3.2024 bola z účtu pani D. zrealizovaná o 9:30 platba vo výške 200,- eur, pri ktorej bola uvedená
poznámka „nedoplatok 01/2024, 02/2024“. Túto platbu nemohla zrealizovať pani D., ktorá je v tejto
dobe v starostlivosti u Účastníčky v rade 1/, kde cez pracovné dni je v dennom stacionári, keďže

nedokáže pochopiť význam takého úkonu ani ho reálne vykonať a najmä je otázne, či predmetnou
platbou boli hradené práve záväzky pani D.. Navrhovateľke nie je známa existencia takéhoto záväzku
pani D.. Táto skutočnosť, ktorá nastala po vyhlásení rozsudku, len dokladá, že je potrebná ochrana
pani D. v podobe obmedzenia jej spôsobilosti nielen vo veci nakladania s jej nehnuteľným majetkom,
ale aj s ostatnými zložkami jej majetku nad sumu 20,- Eur, ako aj vo veci preberania jej starobného

dôchodku a ostatných hnuteľných vecí. Tento záver vyslovil na základe svojho odborného skúmania
rovnako znalec vo svojom znaleckom posudku. Aj prokurátorka navrhla obmedzenie v rozsahu, v akom
uviedol znalec. Pani D. napriek tomu, že v dôsledku svojej závažnej duševnej choroby má vymiznutú
chápavosť, úsudkové schopnosti, schopnosť koncentrácie a udržania pozornosti, schopnosť primerane
reagovať na okolie a riešiť problémy, plánovať, ťažko narušenú pamäť a nedokáže chápať zmysel

a dôsledok právnych úkonov, stratila samostatnosť a vyžaduje neustály dohľad a usmerňovanie, je
s ohľadom k rozsahu obmedzenia vo výroku I/ rozsudku implicitne spôsobilá robiť všetky ostatné
právne úkony, vrátane rozhodovania o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, konania vo vzťahu k tretím
osobám a nakladania so svojim hnuteľným majetkom. V záujme ochrany pani D. je preto nevyhnutným
obmedzenie jej spôsobilosti okrem nakladania s nehnuteľným majetkom aj vo vzťahu k právnym

úkonom týkajúcim sa poskytovania zdravotnej starostlivosti vrátane rozhodovania o potrebe zdravotnej
starostlivosti a spôsobe, čase a mieste liečby, hospitalizácie, rozhodovania o vstupe, umiestnení
a výstupe zo zdravotníckeho zariadenia, dania informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, odmietnutia poskytovania zdravotnej starostlivosti, nakladania s hnuteľným majetkom,
vrátane nakladania s účtami a vkladmi v peňažných ústavoch a nakladania s finančnými prostriedkami

nad 20 Eur mesačne, uzatvorenia akejkoľvek zmluvy majetkovo-právnej povahy – tu okrem zmlúv
uvedených vo výroku I/ rozsudku zároveň aj k zmluvám zakladajúcim ručiteľský záväzok pani D., zmluvy
o pôžičke a úverovej zmluvy, k preberaniu starobného dôchodku. Uvedený záver podporuje aj to, že
buď pani D. alebo niekto za ňu uzatvoril zmluvy o pripojení zariadenia užívateľa sústavy do distribučnej
sústavy zo dňa 3.10.2023 a zo dňa 12.12.2023. Stalo sa tak napriek tomu, že pani D. nechápe význam

takýchto zmlúv a opakovane sa vytvárajú neplatné zmluvy. Ďalšou takouto skutočnosťou je aj fakt, že v
záhrade rodinného domu, ktorý patril pani D., postavila dcéra L. B. stavbu, pričom bola „odrezaná“ časť
záhrady a na toto „odrezanie“ bol potrebný súhlas pani D., ktorý podľa všetkého udelený bol (aj keď
pani D. nechápe význam takéhoto kroku). Navrhovateľka má za to, že ochrana poskytovaná ust. § 10
ods. 2 OZ nemôže byť zúžená len do roviny následnej ochrany, t.j. roviny poskytnutia ochrany až keď

dôjde k bezprostrednému negatívnemu dôsledku na strane pani D. ako tomu bolo v prípade prevodu
nehnuteľností pani D., u ktorých jediných súd konštatoval existenciu nehypotetického nebezpečenstva,
a na podklade toho rozhodol výrokom I/ rozsudku. Táto ochrana by mala byť komplexnou, plne
prihliadajúcou k závažnosti duševnej choroby pani D., ktorá má bezprostredný vplyv na jej myslenie,
rozhodovanie, konanie, každodenné fungovanie, prognóze výlučne zhoršovania stavu kognitívnych

schopností ako aj k sociálnym pomerom pani D., okolnostiam jej každodenného života a potrieb tak,
aby zabránila negatívnym dôsledkom a rizikám predtým, ako k nim dôjde. Takúto formu ochrany môže
za daných okolností poskytnúť obmedzenie spôsobilosti k právnym úkonom nielen k nakladaniu s
nehnuteľnými vecami, ale aj vo vzťahu k ostatným, vyššie vymedzeným právnym úkonom.

18. K osobe ustanoveného opatrovníka navrhovateľka v odvolaní uviedla, že závery súdu vo vzťahu
k navrhovateľke sú nedôvodnými a nepodloženými. Navrhovateľka sa o pani D. dlhodobo starala a
stará, zabezpečovala a zabezpečuje jej potreby (posledný rok spolu s účastníčkou v rade 1/). Po celú
túto dobu vždy konala v záujme matky. Po zistení prvých príznakov choroby v roku 2021 našla paniD. lekársku pomoc a pravidelne ju vozila na vyšetrenia k A. O.. Informovala účastníčku v rade 1/ o
diagnóze matky, snažila sa spolu s ňou zabezpečiť čo najlepšiu starostlivosť a verila, že spoločne
potrebnú starostlivosť o matku zvládnu. Problémy, vzájomné nezhody sa však objavili už pomerne skoro.

V septembri 2022 účastníčka v rade 1/ bez oznámenia navrhovateľke odviedla matku z nemocnice,
kde bola hospitalizovaná, do svojej domácnosti. Následne navrhovateľka zistila, že došlo k zneužitiu
zdravotného stavu matky, keď na všetkých listoch vlastníctva, vrátane rodinného domu pani D., bola
vyznačená plomba na podklade darovacej zmluvy. Matka pritom s ohľadom k svojmu stavu nemohla
chápať význam a dôsledky takéhoto úkonu, na uzatvorenie darovacej zmluvy si nespomínala, nevedela

uviesť, či a s kým takúto zmluvu uzatvorila. Za tohto stavu sa navrhovateľka snažila ochrániť matku,
a to ako vo vzťahu k prebiehajúcemu vkladovému konaniu, dôsledkom ktorého by stratila svoj rodinný
dom a všetky ostatné nehnuteľnosti, tak aj k budúcim pokusom o zneužitie jej zdravotného stavu.
Okresný súd napriek tomu, že v rámci konania nezisťoval a ani nezistil (ani nemohol zistiť, keďže sa
tak nikdy nestalo), že by navrhovateľka niekedy konala v rozpore so záujmami matky, pravdepodobnosť
takéhoto konania u navrhovateľky automaticky predpokladal výlučne na základe toho, že navrhovateľka

v návrhu popísala komplexne skutkový stav vrátane prípadu zneužitia zdravotného stavu matky.
Navrhovateľkavždyrešpektovalavôľuarozhodnutiasvojichrodičovakebypredmetnádarovaciazmluva
bola výsledkom uvedomelej a vážnej vôle matky, nič by neriešila. K zneužitiu zdravotného stavu pani
D. navrhovateľkou nikdy nedošlo a neexistuje žiadny dôvod, prečo by tomu malo byť v budúcnosti
inak. Navrhovateľka tak žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napádanom

rozsahu výroku I/, II/, III/ a IV/ tak, že obmedzí spôsobilosť na právne úkony E. D., nar. XX.XX.XXXX
tak, že táto nie je schopná nakladať so svojim nehnuteľným majetkom, najmä predať ho, darovať,
zameniť, zriadiť naň záložné právo, zaťažiť vecným bremenom, prenajať, vložiť do základného imania
obchodnej spoločnosti, udeliť súhlas so zriadením stavby na pozemku, nie je schopná nakladať so
svojim hnuteľným majetkom, vrátane nakladania s účtami a vkladmi v peňažných ústavoch a nakladania

s finančnými prostriedkami nad sumu 20 eur mesačne, nie je schopná uzatvárať akékoľvek zmluvy
majetkovo-právnejpovahy,atovrátanezmluvyopôžičke,zmluvyoúvere,niejeschopnávykonaťprávny
úkon smerujúci k nadobudnutiu postavenia ručiteľa iným osobám, nie je schopná preberať svoj starobný
dôchodok, nie je schopná vykonávať právne úkony týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti
vrátane rozhodovania o potrebe zdravotnej starostlivosti a spôsobe, čase a mieste liečby, hospitalizácie,

rozhodovania o vstupe, umiestnení a výstupe zo zdravotníckeho zariadenia, dania informovaného
súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, odmietnutia poskytovania zdravotnej starostlivosti,
ustanoví opatrovníkom E. D., nar. XX.XX.XXXX navrhovateľku, určí opatrovníkovi povinnosť k 30.6. a
31.12. každého kalendárneho roka podávať súdu správu o opatrovankyni a o nakladaní s jej majetkom.

19. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniam ostatných účastníkov konania uviedla, že odvolania
osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, a účastníkov v rade 1/ a 2/ vychádzajú výlučne zo skutočnosti,
že súd nevykonal/neumožnil vykonať navrhnutý dôkaz – súkromný znalecký posudok. V tejto časti
sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, ktoré súd k takémuto postupu viedli, pretože v čase, keď
bol súdu daný dôkaz navrhnutý, konanie prebiehalo už viac ako 1,5 roka, tzn. bol daný dostatočný

priestor na vykonanie takéhoto dôkazu, v konaní bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie a
následne bol znalec aj na pojednávaní vypočutý, pričom pri výsluchu potvrdil svoje závery a tieto
závery boli potvrdené aj vypočutým ošetrujúcim lekárom. To znamená, že v konaní neboli závery znalca
nijako relevantne spochybnené, spochybnenie znaleckého posudku jednoduchým vyjadrením osôb v
postavení laikov, že s posudkom nesúhlasia, nemôže mať žiadnu relevanciu, keďže k spochybneniu

znaleckého posudku môže dôjsť len osobou, ktorá sa v danej problematike vyzná. V konaní nebolo a
nie je potrebné vykonávať ďalšie znalecké dokazovanie, keďže už vykonané dalo spoľahlivú odpoveď
na otázky riešené v konaní. K odvolaniu komisárky pre osoby so zdravotným znevýhodnením uviedla,
že komisárka vo svojom odvolaní nespochybňuje zdravotné znevýhodnenie pani E. D.. Podstata jej
odvolania smeruje výhradne k tomu, že obmedzenie nie je potrebné na jej ochranu, nakoľko jej deti

túto ochranu zabezpečia. S takýmto názorom však nemožno súhlasiť. Už v samotnom konaní bolo
preukázané, že to boli práve deti, resp. vnúčatá, ktoré využili alebo zneužili stav pani D.. Nie je teda
možné, aby osoby, ktoré stav zneužili, vykonávali „strážcov“ nad tým, aby sa stav pani D. nezneužil. V
tomto smere si odvolanie komisárky jednoznačne odporuje. Pani D. už nie je spôsobilá posúdiť zmysel a
význam svojich úkonov a v konaní bolo nepochybne preukázané, že samotné obmedzenie je potrebné

v záujme jej ochrany. Pani D. vstupuje aj do ďalších konaní, čo dokladá oznámenie obce N. zo dňa
6.3.2024, kde pani D. vystupuje ako účastník konania a má možnosť sa vyjadriť, čo však nie je vzhľadom
na jej stav možné.20.Účastnícivrade1/a2/aosoba,oktorejspôsobilostisakoná,vdoplneníodvolaniapredložiliznalecký
posudok znalca I. M. A. K. A. L. A., súdny znalec Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z
odboru Zdravotníctvo a Farmácia a odvetvia Psychiatria č. 202400649913, z ktorého je podľa nich

zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne a odvolanie teda bolo podané dôvodne.

21. Okresná prokuratúra vo vyjadrení k odvolaniam uviedla, že sa stotožňuje s argumentáciou súdu
uvedenou v odvolaniami napadnutom rozsudku. Schopnosť E. D. uskutočňovať právne úkony súd
posúdil v kontexte znaleckého posudku a tiež ďalšieho dokazovania a náležite aj vyhodnotil. Súd

vychádzal zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými
výsledkami dokazovania a výsluchmi svedkov. Subjektívny pocit z účasti na pojednávaní zo dňa
11.12.2023, konkrétne z výsluchov svedkov, navodzoval pocit, že hlavným dôvodom na podanie návrhu
bol ten, aby sa posudzovanej osobe zabránilo v ďalšej dispozícii s nehnuteľným majetkom. Napokon
tento dôvod vyvstáva aj zo samotného návrhu. Týmto smerom sa uberalo taktiež dokazovanie a súladne
so záverom súdu možno poznamenať, že počas konania nevyšlo najavo, že by na ochranu práv p. D.

bolo potrebné obmedziť jej spôsobilosť na právne úkony ešte v nejakých iných veciach. Zo znaleckého
dokazovania ako aj výsluchu ošetrujúceho lekára A. L. O. vyplynulo, že E. D. trpí závažným duševným
ochorením, čo však automaticky nepredpokladá, aby bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v
čo najširšom rozsahu (ako navrhuje znalec), ak táto skutočnosť nevyplýva z iných dôkazov vykonaných
v konaní. Možno sa stotožniť aj s argumentáciou súdu ohľadne určenia opatrovníka. Prokuratúra preto

navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

22. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu prokurátora uviedla, že sa s ním nestotožňuje z dôvodov
uvedených v jej podaniach. Súd by pri svojom rozhodovaní mal vychádzať z objektívne zisteného stavu
veci a nemal by vychádzať zo subjektívnych pocitov prokuratúry. Objektívne je dané, že pani D. nie je

schopná realizovať žiadne právne úkony, nakoľko nechápe ich zmysel, význam a ani následky. Tento
fakt bol potvrdený znaleckým posudkom ako aj výsluchom lekárov. Je potom ťažké si predstaviť, akým
spôsobom majú byť chránené záujmy pani D., ktorá sa už len svojou existenciou/životom dostáva do
rôznych právnych vzťahov, pri ktorých je potrebné konať. Ak nie je schopná konať samotná pani D.,
musí za ňu konať tretia osoba, osoba, ktorá bude hájiť jej záujmy. V konaní bolo preukázané, že takouto

osobou určite nie sú deti, ktoré stav pani D. zneužili. Je to práve navrhovateľka, ktorá má záujem práva
a záujmy svojej mamy chrániť, a to bol aj dôvod, prečo vykonáva všetky úkony potrebné k tomu, aby
sa pani D. chránila.

23. Navrhovateľka v písomnej reakcii na predložený znalecký posudok, odhliadnuc od skutočnosti, že

tento znalecký posudok bol vyhotovený ako súkromná aktivita právneho zástupcu a zároveň takýto
posudok mohol byť vykonaný kedykoľvek počas súdneho konania, ktoré trvá cca 2 roky, uviedla, že ide o
posudok, ktorý nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Pani D. bola prítomná na súdnom pojednávaní, boli jej
kladené otázky, na ktoré odpovedala úplne odlišným spôsobom, ako sa to snaží prezentovať predložený
znalecký posudok. Zároveň je potrebné uviesť, že predložený znalecký posudok je v priamom rozpore so

závermi uvedenými v posudku, ktorý bol vypracovaný súdom ustanoveným znalcom, v priamom rozpore
s vyjadreniami znalca na pojednávaní a zároveň aj v rozpore s vyjadreniami ošetrujúceho lekára pani
D.. To znamená, že predložený posudok uvádza závery, ktoré sú v priamom rozpore s vyjadrením a
názorom dvoch na sebe nezávislých odborníkov – psychiatrov. Na vyšetrení pani D. bol aj jej syn a dcéra
L., pričom odpovede, ktoré znalec zaznamenal ako odpovede pani D., sa podobajú skôr odpovediam

prítomných tretích osôb ako samotnej vyšetrovanej. Zároveň sa znalec namiesto vyšetrenia pani D.
venoval prítomným osobám, pretože popisuje to, čo mu povedali tretie osoby. Tieto veci pritom so
samotným vyšetrením nijako nesúvisia.

24. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie

podali oprávnení účastníci konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení
s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) rozsudok okresného
súdu potvrdil, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil
ho podľa správnych zákonných ustanovení, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami

prejednávanéhoprípaduasjehozávermisaodvolacísúdcezúpravuvust.§387ods.1,2CSPstotožnil.

25. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi
uvedenými v jeho písomnom vyhotovení, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje naodôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení
s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005 nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné,

aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia
okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a
odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce
len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté
v napadnutom rozhodnutí okresného súdu.

26. Odvolatelia v podaných odvolaniach namietali porušenie práva na spravodlivý proces znemožnením
uskutočnenia ich procesných práv, nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne skutkové zistenia
a nesprávne právne posúdenie veci. K týmto námietkam krajský súd uvádza nasledovné.

27. Účastníci v rade 1/ a 2/ namietli porušenie ich práva na spravodlivý proces v kontexte nevykonania

nimi navrhovaného dokazovania ďalším znaleckým posudkom. Krajský súd túto námietku nepovažuje
za dôvodnú. V zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP možno za porušenie práva na spravodlivý
proces označiť taký procesný postup súdu, ktorý znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva. Súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania je, aby každý účastník mal
primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňujúc svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne

nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponujú ostatní účastníci. Zásada rovnosti
strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých
právach a povinnostiach súd rozhoduje (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením strán
možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Zásada vyjadrujúca
„právo na spravodlivý súdny proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, ale tiež aj

s princípom „rovnosti zbraní“ pre všetkých účastníkov konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu
aplikovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom bez ohľadu na to, aké majú procesné postavenie, a zároveň
postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby ochrana práv bola rýchla
a účinná. Okresný súd svojím procesným postupom vytvoril účastníkom rovnaký priestor a možnosti na
realizáciu ich procesných práv a plnenie ich procesných povinností, a preto námietka účastníkov v rade

1/ a 2/ o porušení práva na spravodlivý proces nemôže obstáť. Krajský súd uvádza, že účastníci konania
v rade 1/ a 2/ svoj vstup do konania navrhli podaním doručeným okresnému súdu dňa 23.09.2022 (č.l.
40) a do konania boli pribratí uznesením okresného súdu č.k. 7Ps/15/2022-83 zo dňa 25. novembra
2022. Z uvedeného plynie, že účastníci konania v rade 1/ a 2/ mali do vyhlásenia rozsudku súdom
prvej inštancie dňa 16. februára 2024 časový priestor viac ako rok na realizáciu svojich procesných práv

k označovaniu a predkladaniu dôkazov, t.j. bola im vytvorená možnosť obhájenia ich práv a právom
chránených záujmov, ktorú v konaní pred okresným súdom nevyužili. Okresný súd tak mal splnené
všetky podmienky k tomu, aby vec prejednal vec a vo veci rozsudkom rozhodol.

28. K otázke nevykonania dôkazu ďalším znaleckým posudkom krajský súd ďalej poukazuje na

konštantnú judikatúru vyšších súdov Slovenskej republiky, z ktorej sa poukazuje na R č. 37/1993,
podľa ktorého judikátu „nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“. Tiež podľa R č. 125/1999, „ak súd v priebehu konania
nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného
stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP nie je prípustné, lebo

nemožnotopovažovaťzaodňatiemožnostikonaťpredsúdomazaznemožnenieuplatneniaprocesných
práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení“.
Podľa R č. 164/2003-I. „Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva
jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh
týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné

a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie“. Rozhodnutie okresného súdu v rovine
dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo
viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie.
Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd

rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavudokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“.

29. Postup okresného súdu, ktorým nebol vykonaný dôkaz navrhnutý účastníkom konania, nemožno
preto zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. O tom, ktoré z navrhnutých
dôkazov, ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli, budú vykonané, rozhoduje súd. Účastník konania má
právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť, čo účastníci v rade 1/ a 2/ aj využili, nebolo im odňaté.
Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, však nemožno zamieňať

s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov
alebo predstáv účastníka nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom,
lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkom konania.
Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ okresný súd a následne ani krajský súd ako súd odvolací
nevykonali dôkaz navrhnutý účastníkmi v rade 1/ a 2/ a takýto návrh bol okresným súdom zamietnutý,
týmto postupom neboli účastníci v rade 1/ a 2/ vylúčení z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré

im procesné právo priznáva.

30. Krajský súd v tomto smere poukazuje na obsah Zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.01.2024
(č.l. 238-243 spisu, konkrétne č.l 241-242 spisu), z ktorej vyplýva, že okresný súd uznesením návrh
na vykonanie súkromného znaleckého posudku na otázky totožné, na aké bol zameraný ZP A. B.,

zamietol. Svoj postup okresný súd v odseku 14 odôvodnenia napadnutého rozsudku (č.l. 281 spisu)
zdôvodnil a jasným spôsobom vysvetlil, že vykonanie znaleckého dokazovania na rovnaké otázky,
ktoré boli zodpovedané v posudku A. B., je nadbytočné, tento znalec bol okresným súdom aj vypočutý
a ohľadom zdravotného stavu p. D. bol vypočutý aj psychiater A. O., ktorého táto navštevuje od roku
2021, s tým, že skutočnosť, že závery znalca A. B. účastníkom v rade 1/, 2/ nevyhovujú, nie je dôvodom

na vykonanie nového znaleckého posudku. Tomuto postupu okresného súdu nie je možné odvolacím
súdom vytknúť žiadnu vadu. Okresný súd tým splnil svoju povinnosť odôvodniť, prečo takýto dôkaz
nevykonal. Ak okresný súd neakceptoval návrh na vykonanie dokazovania, tak táto skutočnosť sama
osebe nemôže viesť k záveru o porušení práv účastníka konania, naviac, ak záver okresného súdu
o nevykonaní navrhnutých dôkazov mal základ v racionálnej úvahe konajúceho súdu, ktorá vychádzala

z charakteru konania a stavu dokazovania. Práve pre túto racionálnu úvahu okresného súdu a jeho
logické zhodnotenie, ktoré viedlo k postupu okresného súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu, sa
účastníci konania v rade 1/ a 2/ nemohli dostať do nevýhodnej pozície, spôsobom a postupom konania
pred okresným súdom neboli vylúčení z výkonu žiadneho práva, ktoré im zákon priznáva, pretože svoje
právo označovať a navrhovať dôkazy mohli zrealizovať. Pokiaľ okresný súd označený dôkaz nevykonal

a jeho nevykonanie zdôvodnil, išlo už o štádium výkonu zákonného oprávnenia súdom, ktoré vyplýva
z ust. § 185 ods. 1 CSP.

31. V zhode so závermi okresného súdu krajský súd dodáva, že ani v štádiu konania a rozhodovania
o podaných odvolaniach nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné vykonať dokazovanie medzičasom

užúčastníkmivrade1/a2/vodvolacomkonanípredloženýmznaleckýmposudkom.Vkonanírelevantná
otázka zdravotného stavu p. D. bola ustálená dôkazmi vykonanými pred okresným súdom v podobe
znaleckého dokazovania posudkom A. B., jeho vypočutím a tiež vypočutím psychiatra A. O., ktorého
p. D. navštevuje od roku 2021. V tomto kontexte nemožno hodnotiť ako relevantné ničím nepodložené
odvolacie námietky účastníkov v rade 1/ a 2/ voči znaleckému posudku A. B.. Účastníci v rade 1/

a 2/ neuviedli v tejto rovine žiadne tvrdenia, okolnosti a ani skutočnosti, ktoré by relevantne dokázali
spochybniť závery znalca tak, aby mohli byť predmetom odvolacieho prieskumu s odlišným záverom,
ktorý by spochybnil závery okresného súdu. Je nutné zvýrazniť, že závery znalca boli potvrdené aj
ďalšími vykonanými dôkazmi, predovšetkým vypočutím ošetrujúceho psychiatra p. D. A. O.. Bol tak
daný sumár v dostatočnom rozsahu vykonaných dôkazov, ktoré boli okresným súdom vyhodnotené

a dostačujúce k tomu, aby bolo možno vo veci rozhodnúť. Krajský súd nemal žiadne pochybnosti
o vecne správnych skutkových zisteniach okresného súdu a vo vyvolanom odvolacom konaní nezistil
potrebu vykonania ďalšieho dokazovania dodatočne predloženým znaleckým posudkom. Nevykonanie
tohto dôkazu nebolo postupom, ktorý by zasiahol do zistenia rozhodujúcich skutočností, pretože podľa
názoru krajského súdu súhrn viacerých dôkazov vykonaných pred okresným súdom a zhodnotených

za aplikácie ust. § 191 ods. 1 CSP v komplexnosti dal základ pre vyhodnotenie skutkového stavu.
Rozhodné bolo to, že krajský súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie a pokiaľ návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel, týmto postupom nedošlo k tomu, že
by nevykonanie navrhnutého dôkazu malo byť na ujmu zistených rozhodujúcich skutočností.32. K námietke nesprávnych skutkových zistení, ktorú uplatnila v podanom odvolaní navrhovateľka,
krajský súd primerane odkazuje na vyššie uvedené závery ohľadom rozsahu dokazovania

uskutočneného okresným súdom. Krajský súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom
rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie danej veci, z ktorého za aplikácie
ustanovenia § 383 CSP vychádzal aj krajský súd, ktorý nezistil dôvody pre doplnenie alebo zopakovanie
dokazovania. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom hodnotení. Jeho význam

spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu
v rámci civilného súdneho konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec.
Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
účastníka a procesný postoj účastníka zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť

všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a
rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným,
zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným
poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje
nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu (sp. zn. IV. ÚS 329/04). K

správnemu postupu prvoinštančného súdu poukazuje krajský súd primerane na ďalší záver vyslovený
v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa
ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a
ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní
druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti

ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Zároveň poukazuje
krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa
ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel

zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.
Podľa názoru krajského súdu okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre
posúdenie prejednávanej veci, a preto pred súdom prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu práva na
spravodlivé súdne konanie, čím nebolo možné vyvodiť ani nedostatočne zistený skutkový stav veci.

33. V odvolacom konaní odznela tiež námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd
vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností okresný súd pri
rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil, keď

návrhu na obmedzenie spôsobilosti čiastočne vyhovel.

34. K meritu prejednávanej veci odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony je nepochybne jedným z najzávažnejších zásahov do duševnej integrity fyzickej
osoby a jej súkromia. Je preto nevyhnutné, aby tieto zásahy verejnej moci boli výsledkom starostlivého

a citlivého posúdenia za súčasnej spolupráce s odborníkom, resp. znalcom. Samotné skúmanie
prítomnosti duševnej poruchy, ktorá má byť dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony,
a rozsah právnych úkonov, ktorých sa obmedzenie týka, je otázkou, vyriešenie ktorej sa nezaobíde
bez znaleckého skúmania, resp. bez odborného vyjadrenia lekára, keďže na uvedené nemá súd
potrebné odborné znalosti. Preto opierajúc sa predovšetkým o názor odborníka o zistenej duševnej

poruche a jej prejavoch u konkrétnej osoby musí súd v rozhodnutí nastaviť rozsah obmedzenia
tak, aby zabezpečil primerané, čo najmenej represívne a zároveň účinné záruky tak, aby dotknutej
osobe bola poskytnutá ochrana pred neuváženým konaním tejto osoby, ktoré môže poškodzovať ju
samotnú, a tiež pred jej prípadným zneužitím zo strany tretích osôb. Jednou zo zásad uplatňovanýchpri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je, aby tento prostriedok ochrany, pokiaľ to
okolnosti prípadu dovoľujú, zasahoval do spôsobilosti dotknutej osoby na právne úkony v čo najmenšom
rozsahu, ale zároveň tak, aby účel opatrenia bol zachovaný. Aj v danom prípade okresný súd vychádzal

predovšetkým zo zistení znalca v spojení s ďalšími dôkazmi, ktoré smerovali k posúdeniu vzťahov
v rodine. Okresný súd komplexne zohľadnil a vyhodnotil závery vykonaného dokazovania a súhrnným
hodnotením všetkých individuálnych pomerov dotknutej osoby, jej sociálneho prostredia, v ktorom
existuje, asistencie jej príbuzných, dospel k správnemu záveru, že sú splnené podmienky pre čiastočné
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

35. Vyhodnotenie hmotnoprávnych predpokladov pre zásah do spôsobilosti na právne úkony si vyžaduje
kvalifikovaný subjekt posudzujúci zdravotný stav, resp. rozsah a intenzitu obmedzení, ktoré sú potrebné.
Okresný súd v súlade s ust. § 244 CMP ustanovil znalca, vykonal znalecké dokazovanie, uskutočnil
výsluch znalca aj výsluch psychiatra. Po vykonanom dokazovaní okresný súd konštatoval, že pani D.
trpí ťažkou duševnou poruchou, pričom podľa vyjadrenia znalca nie je schopná robiť žiadne právne

úkony. Následne sa okresný súd vecne správne zaoberal otázkou, aký vplyv má samotná zistená
existencia duševnej poruchy na potrebný rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. V zhode
so súdom prvej inštancie je namieste poukázať na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 313/2012 z 28. novembra 2012), v zmysle ktorého: „Pri interpretácii a aplikácii ustanovenia
§ 10 Občianskeho zákonníka (pozbavovanie/obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony) sa nemožno

obmedziť iba na text zákonného predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým
je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka
sa pri zbavovaní/obmedzovaní spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného
(dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Zbavenie človeka spôsobilosti na
právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, t.j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa

všetky menej represívne prostriedky (napr. trestného práva, správneho práva) či „iba“ ich obmedzenia
nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými. Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony neprichádza
doúvahyanivtedy,akpostihnutáosobačiastočne(vistýchniezanedbateľnýchsférachživota)disponuje
takouto spôsobilosťou. Túto dispozibilitu je povinný skúmať súd ex offo (§ 120 Občianskeho súdneho
poriadku), teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, v prípade, ak by duševná

porucha celkom nevylučovala schopnosť uskutočňovať akékoľvek právne úkony, je na mieste iba ich
obmedzenie, a nie pozbavenie.“ Zároveň v zmysle tohto nálezu platí, že je nesprávna mechanická prax
preberania záverov znaleckého posudku vo vzťahu ku všetkým parciálnym zložkám spôsobilosti na
právne úkony s tým, že samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou,
na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Pri hodnotení týchto otázok je nevyhnutné vychádzať

nielen zo záverov znaleckého posudku, ale tiež zo záverov ďalšieho vykonaného dokazovania, a preto
je namieste zohľadniť aj okolnosti zistené okresným súdom ďalším dokazovaním v kontexte zisťovania
sociálneho a rodinného zázemia dotknutej osoby. V súlade s uvedeným nálezom ústavného súdu je
potrebné vychádzať aj z dôkazov smerujúcich k posúdeniu mnohovrstevných sociálnych a právnych
interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami), majetkových, rodinných a ďalších

interakcií dotknutej osoby. Je preto nevyhnutné starostlivo skúmať vplyv mentálneho postihnutia na
celkové konanie a činy v rodine a v spoločenskom styku dotknutej osoby s okolím s prihliadnutím na
jej osobné, rodinné, majetkové, zárobkové a iné pomery a vyhodnotiť schopnosť robiť právne úkony
s prihliadnutím na všetky individuálne pomery a s prihliadnutím na sociálne prostredie, v ktorom existuje.
Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností súvisiacich s mentálnym postihnutím zisteným

na základe posudkov znalcov možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky pre obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony a v akom rozsahu.

36. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd ďalej uvádza, že za situácie, kedy samotná skutočnosť,
že človek trpí duševnou poruchou, ešte nemôže byť dôvodom pre obmedzenie jeho svojprávnosti, je

nevyhnutné zaoberať sa otázkou, či nebezpečenstvo, že v prípade neobmedzenej svojprávnosti dôjde
k závažnej ujme na strane človeka, nie je len hypotetické. Je nevyhnutné posudzovať, či a do akej
miery je nutné pristúpiť k obmedzeniu svojprávnosti a či miera tohoto nebezpečenstva a prípadný
hroziaci následok vyváži tak zásadný zásah do práv človeka, akým je obmedzenie jeho spôsobilosti na
právne úkony (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo 1287/2017). V takomto konaní

je nevyhnutné zistiť úplne a spoľahlivo osobné pomery dotknutej osoby, teda ako sa táto prejavuje pri
sociálnom kontakte s členmi spoločnosti, ako sa stará o potreby svoje a potreby svojej rodiny, ako
hospodári s finančnými prostriedkami, akým spôsobom pristupuje k potrebe zdravotnej starostlivosti,
a či a ako nakladá so svojím majetkom. Prvoradou úlohou súdu je tak posúdiť, aký rozsah obmedzeniaje v záujme posudzovaného človeka a či by mu bez obmedzenia jeho spôsobilosti na právne úkony
hrozila v konkrétnych životných situáciách závažná ujma, alebo postačí prikročiť k menej obmedzujúcim
opatreniam.

37. V kontexte uvedeného tak krajský súd nevyhodnotil ako dôvodné odvolacie námietky navrhovateľky
smerujúce k tomu, že by pani D. mala byť čo do svojej spôsobilosti na právne úkony obmedzená
podstatne širším spôsobom, než ako rozhodol súd prvej inštancie, ani odvolacie námietky, že p.
D. by nemala byť čo do svojej spôsobilosti na právne úkony obmedzená vôbec. Okresný súd sa

dôsledne zaoberal okolnosťami prejednávanej veci a na základe zistených skutočností vecne správne
rozhodol tak, že spôsobilosť pani D. na právne úkony obmedzil len čo do nakladania s jej nehnuteľným
majetkom. Okresný súd sa zaoberal existenciou reálneho nebezpečenstva pre pani D., ktoré by jej
hrozilo v prípade ne/obmedzenia jej spôsobilosti na právne úkony. V zhode so súdom prvej inštancie
odvolací súd zvýrazňuje, že pani D. trpí závažnou zdravotnou diagnózou, avšak až do momentu,
kedy medzi jej deťmi došlo ku vzniku majetkovoprávnych sporov, zjavne nebol žiadny dôvod na to,

aby sa riešil rozsah jej spôsobilosti na právne úkony. O pani D. bolo a je riadne postarané členmi
jej rodiny a z vykonaného dokazovania nemožno konštatovať, že by pri obstarávaní jej bežných
záležitostí hrozilo pani D. akékoľvek nebezpečenstvo, v dôsledku ktorého by mala byť obmedzená čo do
spôsobilosti na právne úkony. Dôvod, pre ktorý sa takéto konanie vedie, je zjavný a je ním skutočnosť,
že pani D. darovacou zmluvou previedla svoje nehnuteľnosti okrem iného na účastníčku v rade 1/.

Jediné objektívne zistiteľné nebezpečenstvo tak, ako ho ustálil súd prvej inštancie, je nebezpečenstvo
týkajúce sa majetkových pomerov pani D. čo do nakladania s jej nehnuteľným majetkom. K prevodu
tohto majetku došlo darovacou zmluvou, ktorá je aktuálne predmetom osobitného konania vedeného
na okresnom súde o určenie neplatnosti tejto darovacej zmluvy. Vecne správne potom okresný súd
konštatoval, že práve v tejto časti je návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony dôvodný.

Nemôže v tomto smere obstáť odvolacia námietka komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím,
že konanie o neplatnosť darovacej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľného majetku pôvodne patriaceho
pani D. je miernejším prostriedkom ochrany jej práv, ktorý by tak mal vylúčiť potrebu obmedzenia jej
spôsobilosti na právne úkony. Ani v prípade, že v konaní týkajúcom sa predmetnej darovacej zmluvy,
bude táto darovacia zmluva určená za neplatnú, nie je možné vylúčiť, že následne by došlo opätovne

k prevodu dotknutého majetku pani D., ktorý prevod by opätovne vyvolával pochybnosti, či pani D.
v čase jeho uskutočnenia bola alebo nebola na takýto právny úkon spôsobilá, čo by mohlo viesť ku
vzniku ďalšieho súdneho sporu. Vyvolávanie a vedenie ďalších súdnych sporov ohľadom nehnuteľného
majetku nepochybne nemožno považovať za vhodný spôsob ochrany práv pani D.. Odvolací súd
v podrobnostiach ohľadom otázky nakladania s nehnuteľným majetkom v celom smere odkazuje na

závery súdu prvej inštancie vyslovené v odseku 11. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku,
s ktorými sa stotožňuje a ktoré nepovažuje za potrebné opakovať.

38. Pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní navrhovala obmedzenie spôsobilosti aj čo do ďalších
úkonov, vrátane nakladania s finančnými prostriedkami, uzatvárania akýchkoľvek zmlúv majetkovej

povahy, nadobudnutia postavenia ručiteľa, schopnosti preberať starobný dôchodok, či vykonávať úkony
týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie
konštatuje, že v tejto časti návrh nemožno vyhodnotiť ako dôvodný. Vecne správne okresný súd
zvýraznil, že k diagnostikovaniu duševného ochorenia pani D. došlo už v marci 2021 a odvtedy
nebolo zistené a ani účastníkmi tvrdené, že by došlo ku akejkoľvek situácii, kedy by sa ukázala

potreba obmedzenia spôsobilosti na právne úkony v širšom rozsahu, než bol rozsah určený okresným
súdom. O pani D. je jej príbuznými dostatočným spôsobom postarané, a preto zjavne nedochádza
k situáciám, kedy by sama rozhodovala spôsobom, ktorý by ju akokoľvek ohrozoval. Obdobne ako
súd prvej inštancie ani odvolací súd nezistil potrebu obmedzenia pani D. čo do úkonov poskytovania
zdravotnej starostlivosti, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by pani D. odmietala

poskytovanú zdravotnú starostlivosť, že by neužívala lieky, či akýmkoľvek spôsobom nedodržiavala
potrebné zdravotné obmedzenia. Tvrdenia, ktoré navrhovateľka v tomto smere uplatnila v podanom
odvolaní, že môže dôjsť k situácii, kedy bude potrebná urgentná zdravotná starostlivosť, sa aktuálne
javia len ako hypotetické a samé osebe nemôžu odôvodniť rozšírenie rozsahu obmedzenia spôsobilosti
pani D. na právne úkony. Zvýrazňuje v tomto smere odvolací súd, že hrozbu závažnej ujmy v jednotlivých

do úvahy prichádzajúcich životných situáciách, ktoré môžu v prípade posudzovanej osoby nastať,
je potrebné v konkrétnostiach prejednávanej veci starostlivo skúmať a len všeobecné konštatovanie
o možnej hrozbe závažnej ujmy v majetkovej sfére alebo vo sfére poskytovania zdravotnej starostlivosti
tak, ako tieto konštatovania vyplývajú z podaného odvolania navrhovateľky, nemôžu na širší rozsahobmedzenia spôsobilosti na právne úkony postačovať (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
24Cdo 2245/2021). Pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti človeka na právne úkony je potrebné
dôsledne dbať na to, aby jeho práva neboli obmedzené vo väčšom rozsahu, ako je nevyhnutne

potrebné na ochranu dotknutej osoby a na prípadnú ochranu základných práv tretích osôb, pričom je
nevyhnutné vždy skúmať okolnosti konkrétnej prejednávanej veci a pristúpiť len k takému obmedzeniu
spôsobilosti na právne úkony, ktoré je v najlepšom záujme dotknutého človeka. S prihliadnutím na
uvedené tak odvolací súd nevidel priestor na rozšírenie rozsahu obmedzenia spôsobilosti pani D. na
právne úkony, keď z podaného odvolania navrhovateľky nevyplývajú žiadne konkrétne okolnosti, ktoré

by si takéto opatrenie vyžadovali. Navrhovateľka poukázala len na jednu konkrétnu situáciu, kedy došlo
k zneužitiu zdravotného stavu pani D., a to pri predmetnej darovacej zmluve ohľadom jej nehnuteľností,
vovzťahukuktorejprebiehasamostatnésúdnekonanieourčeniejejneplatnosti,pričomprávevovzťahu
k nakladaniu s nehnuteľným majetkom pristúpil okresný súd vecne správne k obmedzeniu spôsobilosti
pani D. na právne úkony. Iné životné situácie, ktoré by odôvodňovali väčší rozsah tohto obmedzenia,
zistené neboli a nevyplývajú ani z obsahu podaného odvolania. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala

na uskutočnené finančné prevody či podpísané zmluvy, resp. možné vyjadrenia v rámci stavebného
konania, zo samotného tvrdenia o uskutočnení týchto úkonov nevyplýva, že by sa jednalo o úkony,
ktoré by mali mať negatívny vplyv na pani D. a ktoré by si tak vyžadovali širší rozsah obmedzenia
jej spôsobilosti na právne úkony. Aktuálne z vykonaného dokazovania nemožno konštatovať, že by
pani D. odmietala lekársku starostlivosť, že by neuváženým spôsobom nakladala so svojimi finančnými

prostriedkami a so svojím hnuteľným majetkom, a teda, že by v jej záujme bolo nevyhnutné rozsah
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony rozšíriť.

39. K odvolaním napadnutému výroku III/ o ustanovení mesta Námestovo za opatrovníka krajský súd
vo všeobecnosti uvádza, že opatrovníctvo je inštitút, ktorý slúži na ochranu určitých skupín subjektov,

resp. ich záujmov. Zastúpenie fyzických osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu
(§ 26, § 27 Občianskeho zákonníka), je obligatórne, pričom platí, že subjekt opatrovníka nemusí byť
výlučne fyzická osoba. Z ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva preferencia určitých subjektov
a ich ustanovenie do tejto funkcie. Ide predovšetkým o príbuzných fyzickej osoby a ak ich niet alebo ak
predpoklady pre ustanovenie do funkcie opatrovníka nenapĺňajú, tak inej vhodnej osoby. Subsidiárne

zákon počíta i s možnosťou ustanovenia tzv. verejného opatrovníka – orgánu miestnej správy, prípadne
jeho zariadenia, ak je oprávnené vystupovať svojim menom. K ustanoveniu verejného opatrovníka
dochádza v prípade, že sa nepodarilo nájsť z okruhu príbuzných či iných vhodných subjektov žiadnu
fyzickú osobu, ktorá by mohla vykonávať funkciu opatrovníka.

40. Vo vzťahu k otázke ustanovenia opatrovníka pani D. navrhovateľka v podanom odvolaní namietala,
že z jej strany nikdy nedošlo k zneužitiu stavu pani D., a preto nebolo namieste hodnotiť ju rovnako
ako osoby, ktoré jej stav zneužili, a žiadala, aby ona bola ustanovená za opatrovníka. Krajský súd
k tejto otázke odkazuje na vecne správne závery súdu prvej inštancie vyslovené v odseku 13. odvolaním
napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje. Ako už bolo konštatované, je zrejmé, že prvotným

podnetom pre podanie samotného návrhu na obmedzenie spôsobilosti pani D. na právne úkony
boli majetkovoprávne spory týkajúce sa nehnuteľností, ktoré pani D. darovacou zmluvou previedla
okrem iného na účastníčku v rade 1/. Aj keď odvolateľka v podanom odvolaní argumentuje tým,
že z jej strany nikdy nedošlo k úkonom, ktoré by bolo možné považovať za zneužitie zdravotného
stavu pani D., je namieste zvýrazniť nepochybnú existenciu majetkovoprávneho sporu týkajúceho sa

dotknutých nehnuteľností, kde sú záujmy navrhovateľky a záujmy účastníčky v rade 1/ protichodné.
V zhode so súdom prvej inštancie je tak namieste konštatovať, že ani ustanovenie navrhovateľky, ani
ustanovenie účastníčky v rade 1/ za opatrovníčku pani D., nie je v kontexte uvedených skutočností
a sporu o vlastníctvo dotknutých nehnuteľností, resp. o platnosť, či neplatnosť darovacej zmluvy,
vhodné. Bolo preto namieste, aby okresný súd neustanovil ani jednu z osôb, ktoré boli za opatrovníka

navrhované, ale aby funkciou opatrovníka poveril mesto Námestovo, kde má pani D. trvalý pobyt.
Krajský súd v tomto smere poukazuje aj na vyjadrenie Okresnej prokuratúry Námestovo, ktorá sa
rovnako s argumentáciou okresného súdu ohľadom určenia opatrovníka stotožnila. Za nedôvodnú
považuje krajský súd aj námietku o pochybení okresného súdu ohľadom jeho tvrdenej nečinnosti vo veci
procesného opatrovníka, ktorý bol zo strany účastníkov v rade 1/ a 2/ namietaný ako osoba zaujatá.

Táto námietka je v kontexte vecne správnych záverov súdu prvej inštancie čo do v konaní podstatnej
otázky rozsahu obmedzenia p. D. na právne úkony bez vplyvu na vecnú správnosť rozsudku.41. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného
súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd
poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky, a preto nebol pre krajský súd priestor pre iný záver

než, aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie
potvrdil. Ďalšie odvolacie argumenty už odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať. Podľa konštantnej judikatúry tak národných
ako aj nadnárodných súdov nemusí súd dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp.zn. ÚS SR II. ÚS 251/04, sp.zn.
III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do
detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať

špecifickou odpoveďou. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného

prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára

1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).

42. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a za aplikácie rozhodných zákonných ustanovení tak
dospel okresný súd k vecne správnemu záveru, ak spôsobilosť pani D. na právne úkony obmedzil
čo do nakladania s jej nehnuteľným majetkom, vo zvyšnej časti konanie o návrhu na obmedzenie

spôsobilosti na právne úkony zastavil a ustanovil pani D. za opatrovníka mesto Námestovo. Okresný súd
svojím rozhodnutím nastavil rozsah obmedzenia spôsobom, ktorý zabezpečí primerané, čo najmenej
represívne a zároveň účinné záruky tak, aby pani D. bola poskytnutá náležitá ochrana pred neuváženým
konaním, ktoré ju môže poškodiť, a pred jej prípadným zneužitím zo strany tretích osôb. Okresný súd pri
svojom rozhodnutí vecne správne aplikoval jednu zo zásad t.j., aby obmedzenie spôsobilosti na právne

úkony a rozsah tohto obmedzenia boli prostriedkom ochrany, ktorý zasahuje do spôsobilosti dotknutej
osoby v rozsahu a spôsobom, ktorý rešpektuje zásadu primeranosti zásahu do práv dotknutej osoby,
ktorý zásah zodpovedá jej zdravotnému stavu a zabezpečuje tejto osobe potrebnú ochranu. Krajský
súd tak nezistil relevantnosť ani jedného z uplatnených odvolacích dôvodov, a preto vo vyvolanom
odvolacom konaní rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne rozhodnutie v zmysle ust.

§ 387 ods. 1, 2 CSP s tým, že v podrobnostiach odkazuje na vecne správne závery súdu prvej inštancie.

43. Okresný súd za aplikácie ust. § 250 ods. 1 CMP zabezpečí uloženie rozsudku o spôsobilosti na
právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín.

44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 396
ods. 1 CSP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

45. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.