Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010371
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5624010371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudkýň JUDr.

Adriany Gallovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom 17. decembra 2024 prejednal
odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 0T/37/2024 z
10.6.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 0T/37/2024 z 10.6.2024 v časti – vo výroku o treste zákazu činnosti.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenených výrokoch o vine a peňažnom treste rozsudku

Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 0T/37/2024 z 10.6.2024,

obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D., trvale bytom
A. E. XXX, F. C. D.,

u k l a d á :

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo
výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 0T/37/2024 z 10.6.2024 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na
skutkovom základe, že:

dňa 10.5.2024 o 20.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia ev. č. C. po komunikácii
č. l/18 v smere od obce Gôtovany do obce A. E., kde bol pred rodinným domom č. XX v obci A. E.

zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš a v čase o 20.34 hod. bol
podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu analyzátorom dychu typu AlcoQuant 6020
plus, výr. č. A409127, ktorým mu bola nameraná hodnota 0,92 mg/l alkoholu v dychu, čo je v prepočte
1,92 ‰ alkoholu v krvi.

Za to bol podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. j), písm. l) Tr.
zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. odsúdený na peňažný trest vo výške 1 200,- eur. Podľa § 57 ods. 3

Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť obžalovaným úmyselne zmarený, mu súd
uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere
2 mesiace nepodmienečne. Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 28 mesiacov.Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 10.6.2024 (na č.l. 54 súdneho spisu) vyplýva, že po
vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný si ponechal lehotu

na podanie odvolania a prokurátor sa vzdal práva odvolania.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 12.6.2024 zahlásil obžalovaný prostredníctvom svojho
zvoleného obhajcu odvolanie proti výroku o treste označeného rozsudku s tým, že doplní dôvody
odvolania do siedmich pracovných dní od doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.

Samostatným podaním doručeným okresnému súdu dňa 29.7.2024 (na č.l. 60-62 spisu) obžalovaný
prostredníctvom zvoleného obhajcu doplnil písomné dôvody odvolania. Z ich obsahu vyplýva, že
obžalovanýsanestotožňujesnázoromsúdu,žeuloženýtrestjeplnespôsobilýzabezpečiťvšetkykritériá
vyžadované zákonom. Nesúhlasí s argumentáciou súdu
a potrebou uloženia trestu zákazu činnosti v tak veľkom rozsahu. Vzhľadom na závažnosť spáchaného

činu a následku by bol dostačujúci trest zákazu činnosti v nižšej výmere, čím by bolo splnené kritérium
individuálnej prevencie, ako aj prvok generálnej prevencie, keďže aj kratší trest zákazu činnosti bude
dostatočným poučením, ktoré mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a dostatočnou hrozbou pre
páchateľov obdobnej trestnej činnosti, ako aj morálnym odsúdením páchateľa v súlade s § 34 ods. 1
Tr. zák. Urobil chybu, ale dokáže sa napraviť. Súd síce argumentuje uložením trestu zákazu činnosti

na dolnej hranici trestnej sadzby, v trvaní 2 roky a 4 mesiace, zatiaľ čo trestná sadzba je v rozpätí 1 až
10 rokov. Neodôvodňuje to ani nameraná hodnota alkoholu v dychu, pretože nejde o tak exemplárny
prípad, aby musel byť obžalovanému uložený exemplárny trest vybočujúci z bežne ukladaných trestov
zákazu činnosti za obdobnú trestnú činnosť. V uvedenom prípade
ku skutku došlo v nočných neskorých hodinách, síce na ceste prvej triedy, avšak medzi obcami, kde

okrem obžalovaného a policajtov sa nenachádzala žiadna iná osoba a v bežnej premávke tam v danú
hodinu prechádza oveľa menej vozidiel. Ide o diametrálne odlišnú situáciu, než keby sa skutok stal cez
deň, v plnej premávke alebo v obci, kde sa nachádzajú aj chodci. Hrozba škodlivého následku na zdraví
alebo majetku tak v danom prípade bola veľmi nízka v porovnaní s uloženým trestom. Vzhľadom na
pomer poľahčujúcich okolností, čistý register trestov, skutočnosť, že obžalovaný je držiteľom vodičského

preukazu už značný čas
a za túto dobu spáchal len jediný priestupok na úseku cestnej dopravy, má za to, že bol potrestaný
neprimerane prísne. Uvedený priestupok sa navyše stal v roku 2015 a odvtedy
po dobu 9 rokov jazdil doslova bezproblémovo a ukážkovo. Ďalej voči nemu nie je vedené žiadne iné
konanie na obecnom alebo okresnom úrade. Zmyslom trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidla

je zakázať páchateľovi vykonávanie činnosti za účelom ochrany spoločnosti pred prípadnou ďalšou
trestnou činnosťou. Predstava, že vodič, ktorému zakážeme riadiť vozidlo, sa stane lepším vodičom len
preto, že určitú dobu nešoféroval, nie je úplne správna. Na nápravu páchateľa takejto trestnej činnosti
bude pôsobiť viac príkaz podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Obidva takéto kroky sú podmienkou opätovného získania zadržaného vodičského oprávnenia, a teda

totobudemaťoveľaväčšíefektnanápravupáchateľa.Vzhľadomnavyššieuvedenénavrhol,abykrajský
súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému
uloží trest zákazu činnosti čo najbližšie k dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Súčasťou spisu nie je vyjadrenie prokurátora k odvolaniu obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí o odvolaní intervenujúci prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť
akonedôvodnépodľa§319Tr.por.,nakoľkosavcelomrozsahustotožnilsrozhodnutímprvostupňového
súdu. Obhajca obžalovaného s poukazom na dôvody písomného odvolania navrhol, aby odvolací súd
odvolaniu vyhovel.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej v § 309 Tr. por., na to
oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. a odvolanie spĺňa náležitosti § 311 ods.
1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva
na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací

súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov odvolania
obžalovaného – vo výroku o uloženom treste zákazu činnosti a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné. Týmto dôvodom aj podľa názoru krajského súdu bol neprimeraný trest
zákazu činnosti uložený obžalovanému prvostupňovým súdom a tento bol dôvodom pre zrušenie

prvostupňového rozsudku v napadnutej časti podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Pre úplnosť sa žiada uviesť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa §
257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd postupoval
primerane podľa § 333 ods. 3 Tr. por., poučil obžalovaného o právnych následkoch prijatého vyhlásenia
a následne so súhlasom prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. por.

a súčasne rozhodol, že v rozsahu prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine dokazovanie nevykoná
a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Vzhľadom na tento procesný postup, ako aj rozsah
podaného odvolania sa odvolací súd otázkou viny nemohol vôbec zaoberať. V tejto časti je rozhodnutie
prvostupňového súdu právoplatné.
Krajský súd sa stotožňuje s podstatou odvolacích dôvodov obžalovaného a rovnako nepovažuje výrok

rozsudku súdu prvého stupňa o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
za primeraný najmä k osobe obžalovaného.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom

majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených

trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Trest ukladaný za spáchanú trestnú činnosť má byť zákonný, primeraný a spravodlivý a má rešpektovať
zásady pre ukladanie trestov uvedené v ust. § 34 Tr. zák.

Trestný zákon upravuje otázku ukladania trestov vo viacerých ustanoveniach, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri
ukladaní trestu zohľadniť, je účel trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr. zák.). Trest je primárne určovaný
zákonom, teda zákonnou trestnou sadzbou a až sekundárne aplikačnou úvahou súdu o primeranosti

výšky uloženého trestu, avšak len v rámci sadzby ustanovenej Trestným zákonom. Primeranosť trestu
v konkrétnom prípade závisí od závažnosti spáchaného trestného činu, ktorú primárne už zákonodarca
vyjadruje nastavením trestnej sadzby, a následne od okolností prípadu a osoby páchateľa.

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Teda súdom uložený trest má zohľadňovať závažnosť spáchanej trestnej činnosti, jej následok, má mať
dostatočný výchovný účinok, má odsúdiť páchanie trestnej činnosti, zabrániť páchanie ďalšej činnosti

nielenpáchateľov,alezároveňmámaťdostatočnepreventívnycharakterajvzhľadomkostatnýmčlenom
spoločnosti. Má zohľadňovať osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vo vzťahu k rozhodnutiu o treste a jeho výmere prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie
a zákonným spôsobom, rešpektujúc zásady stanovené zákonom tak pre vykonanie dôkazov, ako aj ich

vyhodnotenie (§ 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por.). Obžalovaný sa súdenej trestnej činnosti dopustil v súvislosti
s vedením motorového vozidla, za ktorú mu súd uložil peňažný trest vo výške 1 200,- eur, v spojení
s náhradným trestom odňatia slobody
vo výmere 2 mesiace pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu, ktorý trest
vzhľadom na rozsah a obsah podaného odvolania v tejto časti je trestom právoplatným. Zároveň súd
popri uloženom peňažnom treste uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu na 28 mesiacov.

Odvolanie obžalovaného tak smerovalo len voči tomuto trestu zákazu činnosti ako samostatnému druhu
trestu.

Krajskýsúdsastotožnilspodstatnýmidôvodmiodvolaniaobžalovaného.Jepotrebnésúhlasiťsúvahami
prvostupňového súdu, že obžalovaný A. B. v súvislosti s vedením motorového vozidla ako účastník
cestnej premávky porušil najzákladnejšie povinnosti účastníka cestnej premávky, keď viedol motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu. Tieto skutkové okolnosti viedli okresný súd správne k uloženiu aj
trestu zákazu činnosti popri inom treste. Závažnou okolnosťou, na ktorú súd musel pri ukladaní trestu

prihliadať, bola aj nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,92 mg/l (1,92 promile). Ide už o hodnotu
hraničnú s vysokou opilosťou, ktorá sa už vyznačuje neschopnosťou samostatnej chôdze, psychickými
poruchami, výraznejšími poruchami chovania. Práve táto okolnosť bola podstatnou pre rozhodnutie, že
na nápravu páchateľa nie je postačujúci len samostatný trest, ktorým je peňažný trest, ale popri ňom je
potrebné pôsobiť na páchateľa aj trestom zákazu činnosti.

Z obsahu spisového materiálu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd uložil
obžalovanému nižší trest zákazu činnosti, ako mu tento uložil v trestnom rozkaze vo výmere 3 roky.

Ďalšou závažnou okolnosťou, ktorú bolo potrebné vyhodnotiť v súvislosti s výmerou trestu zákazu

činnosti, je osoba páchateľa, ktorej skutočnosti súd neprikladal dostatočný význam. Pri hodnotení osoby
konkrétneho páchateľa treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie
nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktoré vyplýva z jeho správania v spoločnosti. Obžalovaný doteraz
nemá žiadny záznam v registri trestov a žije riadnym spôsobom života. Jediný priestupok, ktorý má
evidovaný, je priestupok na úseku cestnej dopravy, že nemal pri sebe platné doklady, a to v roku

2015, na ktorý priestupok nie je možné už z hľadiska zákona ani prihliadať. Z toho vyplýva záver,
že ide o bezúhonného občana, čo je pozitívne aj z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho vývoja
správania sa a nie je zanedbateľným činiteľom pre stanovenie výmery trestu, pretože aj trest kratšieho
trvania bude účinný v spojení s uložením peňažného trestu nie v nízkej výmere. Ďalším hľadiskom
pre vyhodnotenie primeranosti trestu zákazu činnosti tak podľa názoru krajského súdu bola súdom

zvolená kombinácia popri sebe ukladaných trestov a ich výmera. Krajský súd považoval za primeraný,
zákonný a spravodlivý trest zákazu činnosti vo výmere 18 mesiacov. Úvahy krajského súdu teda smerujú
k tomu, že trest zákazu činnosti uložený obžalovanému rozsudkom prvostupňového súdu, vzhľadom na
okolnosti spolupodieľajúce sa na rozhodovaní o treste (osoba obžalovaného a prognóza jeho nápravy,
protiprávne konanie ako exces v jeho správaní, pôsobenie aj iného druhu trestu a jeho výmery), bol

neprimerane prísny, preto bolo potrebné pristúpiť k jeho zníženiu. Odvolací súd dospel k záveru, že
v tomto prípade trest zákazu činnosti vodiča vo výmere 18 mesiacov je trestom zákonným, primeraným,
rešpektujúcim zásady pre ukladanie trestov a najmä zohľadňujúcim individuálne okolnosti prejednávanej
trestnej veci. Zároveň takto uložený trest zákazu činnosti napĺňa účel trestu v rovine jeho individuálnej
a generálnej prevencie.

Krajský súd sa však nestotožnil s námietkou obžalovaného, že čas spáchania skutku – v nočných
hodinách, pri zníženej cestnej premávke bol skutočnosťou, ktorá znižovala hrozbu škodlivého následku
na zdraví alebo majetku. V danom prípade ide o ohrozujúci trestný čin, keď páchateľ v stave vylučujúcom
spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonáva činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť životalebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, a tento hroziaci následok konania podľa
názoru krajského súdu je vždy rovnako nebezpečný, bez ohľadu na čas a miesto spáchania skutku.
Tento argument považoval odvolací súd za irelevantný.

Odvolací súd preskúmal správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, a ani
v tomto smere nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré
by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného
prostriedku, a to dovolania na základe ust. § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe vyššie uvedeného rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.