Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. júl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123206318
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8123206318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobkyne: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXXX/X, Q. Q. - O., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35807598, zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava,
IČO: 42185190, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 16.02.2024, č. k. 11Csp/72/2023-151 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalobkyni voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebo„súd“)napadnutýmrozsudkomrozhodol,cit.:

„I. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa .04.2009, uvedená
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k Zmluve, v bode 04., v znení: „V prípade, ak bude
dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do
rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 10 EUR (301,26 SKK) za každý jeden prípad

omeškania.“,
„V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo
neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník
má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti štyroch po sebe idúcich splátok,
v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 20 EUR (602,52 SKK), do rúk mandatára v
hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového
kalendára.“, „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia

podmienok tejto zmluvy čiastku 2 EUR (60,25 SKK) ako paušálnu náhradu nákladov a administratívy s
tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 02.04.2009, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 05., v znení:
„Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po
sebeidúcichsplátok,keďnastávasplatnosťceléhodlhu.Vovzťahukzamestnávateľovidlžníkapreukáže

veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na
vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. 1 písm.
b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená
dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho menedopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny
zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ
vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval

ich na účet veriteľa.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 02.04.2009, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 06., v znení:
„Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto
podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške v § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka v platnom znení.“
„Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu
vo výške 312 EUR (9 399,31 SKK), ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom
v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.“
„Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením
práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy

rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa
v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľné vynaložené náklady, pri uplatnení svojho práva.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. č. XXXXXXX, zo dňa 02.04.2009, uvedená
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 13., v znení:

„Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči
veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere
so všetkou administratívou s tým spojenou.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 02.04.2009, uvedená vo

Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 17., v znení:
„Dohoda o vyplnení zmenky:
Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.

Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v
zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po
sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť
poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy

vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný
celý dlh.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXX, zo dňa 02.04.2009, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 20., v znení:
„Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne

vzťahy sa budú spravovať obchodným zákonníkom.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 02.04.2009, uvedená
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 21., v znení:
„Obidve zmluvné strany vyhlasujú, že si túto zmluvu prečítali, že ju uzatvorili slobodne, vážne,
zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzujú svojimi podpismi.

Strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s
podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VIII. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj vyslovenia deviatich neprijateľných zmluvných podmienok
(ďalej aj „NZP“) v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 2.4.2009, ktorú uzavrela so žalovaným. Súd prvej
inštancie rozsudkom č. k. 11Csp/45/2022-62 zo dňa 14.10.2022 vyhovel žalobe o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a o určenie dvoch neprijateľných zmluvných podmienok a zvyšok žaloby, teda

o určenie zvyšných siedmych neprijateľných zmluvných podmienok vylúčil na samostatné konanie.

3. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa;
§ 53 ods. 1 až 5; § 53a ods. 1; § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník („ďalej aj „OZ“); §298 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). O trovách konania súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

4. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že v prípade takejto žaloby nie je potrebné tvrdiť a preukazovať
naliehavý právny záujem. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok Cdo/127/2017
z 30.1.2019; uznesenie 6Cdo/27/2018 z 28.3.2019) a Krajského súdu v Prešove (10Co/30/2018 z
9.4.2019; uznesenie 20Co/295/2014 z 21.4.2016). Následne sa preto súd zaoberal tým, či žalované
zmluvné podmienky predstavujú vyvážený právny vzťah medzi zmluvnými stranami a či nespôsobujú

hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Dôležité je aj to, že
právne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa sústreďuje na objektívne posúdenie zmluvnej
podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi a teda je bezvýznamné, či dodávateľ ju použije alebo nie,
keďže rozhodujúce je to, či je objektívne spôsobilá vyvolať stav hrubej nerovnováhy bez ohľadu
na pôsobenie tejto klauzuly v skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu. Čo sa týka zmluvnej
podmienky o zmluvnej pokute (výrok I.), túto podmienku ako neprijateľnú už judikoval Okresný súd

Prešov v rozhodnutí č. k. 24Csp/79/2022-58 z 17.10.2022, potvrdenom rozsudkom Krajského súdu v
Prešove č. k. 9CoCsp/7/2023-101 z 27.4.2023. Zmluvnú podmienku týkajúcu sa dohody o zrážkach zo
mzdy (výrok II.) judikoval ako neprijateľnú Okresný súd Prešov vo vyššie citovanom rozsudku. Zmluvnú
podmienku uvedenú v bode 06 VPPÚ (výrok III.) judikoval ako neprijateľnú Okresný súd Poprad v
rozsudku č. k. 17Csp/95/2021-289 z 12.4.2022, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.

k. 3CoCsp/33/2022-406 z 6.12.2022. Zmluvnú podmienku týkajúcu sa dohodnutého poplatku (výrok
IV.) judikoval ako neprijateľnú Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 9Csp/203/2016-34 z 5.10.2017,
potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 16Co/2/2018-60 z 22.5.2018. Dohodu o vyplnení
zmenky (výrok V.) judikoval ako neprijateľnú rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/162/2014 z
14.11.2014, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015 z 25.6.2015, aj vyššie

citovaný rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Csp/95/2021. Zmluvnú podmienku týkajúcu sa
výlučnej aplikácie Obchodného zákonníka (výrok VI.) judikoval ako neprijateľnú rozsudok Okresného
súdu Prešov č. k. 32Csp/136/2019-85 z 31.3.2021, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 5CoCsp/22/2021 z 20.1.2022, rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/171/2019-65 z
17.8.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/55/2020 z 24.6.2021,

rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 1Csp/38/2019 z 2.12.2019, potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 5CoCsp/14/2020 z 15.7.2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
29Csp/135/2019 z 8.4.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/5/2021 z
29.4.2021. Poslednú zmluvnú podmienku týkajúcu sa vyhlásenia zmluvných strán (výrok VII.) judikoval
ako neprijateľnú rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/100/2022-146 z 4.10.2022, potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 9CoCsp/64/2022-202 z 9.11.2023.

5. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný namietajúc, že v predmetnom sporovom
konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Poukazuje na skutočnosť, že
žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 02.04.2009 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej

veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 350,- Eur. V prípade osoby žalobcu má žalovaný za to, že
sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej
vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých
v listinách, ktoré podpísala (obdobne čl. 11 ods. 2 CSP). Žalobca sa sám na žalovaného obrátil so
žiadosťou o úver, pričom následne žiadnym spôsobom nebol k podpisu zmluvy o úvere donútený a

podpisy činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Žalobca svoju vôľu uzavrieť zmluvu o
úvere potvrdil svojím podpisom, bol si vedomý svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o
úvere. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa (porov. rozsudok SDEÚ z
16.07.1998, Gut Springenheide GmbH, Rudolf Tusky v. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt - Amt
für Lebensmitteluberwachung). V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie bola táto definícia

prenesená aj do sekundárneho práva Európskej únie, konkrétne do Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005, kde v bode 18. preambuly je stanovené, že „v súlade so
zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto
smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý
a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov“. V dôsledku uvedenej definície

nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalobcu, ktorý bol pri uzavieraní zmluvy o úvere
dobreinformovaný,avšakľahostajný.Uvedenémukonaniunemožnoposkytnúťprávnuochranuurčením
absolútnejneplatnostizmluvyoúvere.Nedostatokopatrnostispotrebiteľataktiežnespôsobujeabsolútnu
neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora z 12.01.2006, sp. zn.:C-361/04, vo veci Claude Ruiz - Picasso a ďalší v. OHIM, podľa ktorého „priemerný spotrebiteľ vykazuje
najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami
dotknutej kategórie.“

6. Žalovaný je toho názoru, že žalobca na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemá naliehavý
právny záujem, podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP. V zmysle uvedeného ustanovenia žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo
práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Podľa názoru žalovaného žalobca

nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Zmluvy a iné
právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný)
odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti
hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti (Števček,
Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašič a kol.: Civilný sporový poriadok - Veľký komentár,

Praha: C.H. Beck, 2016). Vychádzajúc zo znenia ustanovenia ust. § 137 písm. d) CSP je možné
konštatovať, že CSP v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou
žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným právnym predpisom, t.j. výnimka
žalôb o určenie právnej skutočnosti, je Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru), zákon o dobrovoľných dražbách (žaloba o neplatnosť dražieb), občiansky zákonník (žaloba

o neplatnosť výpovede nájmu bytu). Žalobca sa domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti
(neprijateľnosti) a nie určenia či tu právo je alebo nie je. Určenie existencie/neexistencie právnej
skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, pričom určenie
neprijateľnosti nevyplýva zo žiadneho osobitné predpisu. Za takýto právny predpis nemožno považovať
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v žiadnom zo svojich ustanovení, a to ani v

§ 3 ods. 5 citovaného zákona nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti. Zákon o ochrane
spotrebiteľa iba konštatuje oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojho práva bez toho, aby
bližšie špecifikoval typ žaloby, ktorou sa spotrebiteľ môže domáhať svojho práva proti porušovateľovi na
súde (k tomu rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 17Csp/52/2016 z 7.6.2017, rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne z 14.06.2017, č. k. 17Co/325/2016-75). Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu, ktorej

neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru (VPPÚ). Priamo na prednej strany
zmluvy sa uvádza, že spotrebiteľ súhlasí s obsahom tejto zmluvy, bol oboznámený a súhlasí s VPPÚ,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane VPPÚ. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia
zmluvy o úvere, VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Vzhľadom na túto skutočnosť je

nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ,
pričom uzavretie zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ
neprichádza do úvahy. Žalovaný si predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ, splnil na jednej strane
svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej
formy zmluvy o úvere.

7. Žalovaný tiež poukazuje na skutočnosť a rozhodnutie vedené pod sp. zn. 11Csp/45/2022, v zmysle
ktorého už súd rozhodol o zmluve a v tomto konaní o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok
by rozhodnutie nezakladalo žiadne nové práva alebo povinnosti, nebol by ani vykonateľným ani
aplikovateľným. Takéto konanie žalobcu sa javí účelové. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby

súd zrušil napadnutý rozsudok.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že skutočnosť, pokiaľ sa odvolateľ s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR z

08.06.2006,I.ÚS188/06).Vosvojomodvolanížalovanápovažuježalobnýpetitnaurčenieneprijateľnosti
zmluvných podmienok za nenáležitý a procesne neprípustný. Žalovaná sa mylne domnieva, že
podaná žaloba je neprípustná pre rozpor s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Predmetná
žaloba predstavuje efektívny procesný prostriedok pre spotrebiteľa, aby bola zabezpečená ochrana
ohrozených a porušených práv v dôsledku nedodržania povinnosti žalovanej nepoužívať neprijateľné

zmluvné podmienky vo formulárových zmluvách, ako aj nekalých obchodných praktík pri ich uzatváraní.
Konštatovanie žalovanej, že žalobou o určenie NZP nie je možné požadovať takéto určenie a pripustiť
súdnyprieskumNZP,predstavujepopieranieprávanaprístupksúduavyjadrujecelkovývzťahžalovanej
k rešpektovaniu ústavou garantovaného práva na súdnu a inú právnu ochranu ako aj princípu ochranyspotrebiteľa. Predmetná žaloba je okrem iného aj účinným prostriedkom dosiahnutia prevencie pred
neustálym používaním nečestných podmienok vo formulárových spotrebiteľských zmluvách.

9.Žalovanávpodstatevykladáustanovenie§137CSPtak,akokebytentouzákoňovaltaxatívnyvýpočet
možných žalôb, brániac spotrebiteľovi podať žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok.
CSP ponechal, rovnako ako to bolo počas účinnosti OSP, exemplatívny výpočet druhu možných žalôb,
teda prípustné sú aj iné žaloby, ako sú vymenované v § 137 CSP. S poukazom na čl. 3 ods. 2 CSP nie
je možné nebrať na vedomie význam slova „najmä“ v § 137 CSP. Zákonodarca dokonca počíta, okrem

iných alternatív, aj s alternatívou len určovacieho výroku už priamo v CSP v ust. § 298 CSP. Dostatočnú
legitimitu na podanie určovacej žaloby na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale aj iné
určovacie žaloby s cieľom ochrany spotrebiteľa poskytuje už citované ust. § 3 ods. 3 a ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ale aj § 53a ods. 1 OZ. Práve rozhodovanie súdov o neprijateľnosti
zmluvných podmienok v individuálnych sporoch, popri posudzovaní nekalých obchodných praktík je
nosným pilierom spotrebiteľského práva, tak ako to vyplýva z úniového práva a vnútroštátnych právnych

noriem. Práve všetky zákonné ustanovenia, ktoré vo svojom vyjadrení uvádza žalovaná, avšak ich
považuje za nenáležité pre prípustnosť určovacej žaloby, vo svojom komplexe predstavujú prípustnosť
určovacích žalobných návrhov. Nemali by preto už byť žiadne pochybnosti o tom, že od 01.01.2018 sa
môže spotrebiteľ pred súdom domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, keď to ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. výslovne umožňuje, a to

práve s odkazom na § 137 CSP.

10. Ak ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z., v platnom znení, práve s odkazom na § 137
CSP, umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy žalobou, tak v zmysle zásady, že
vo väčšom je obsiahnuté menšie, ak sa spotrebiteľ môže domáhať žalobou určenia neplatnosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, tak sa môže domáhať žalobou aj určenia neplatnosti ktorejkoľvek neplatnej
časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, lebo určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, je taktiež určením neplatnosti zmluvy. Pre úplnosť však je potrebné
zdôrazniť, že určovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky malo oporu v zákone aj pred 01.01.2018,
v zmysle § 137 CSP, § 298 CSP a v zmysle zák. č. 250/2007 Z. z. a § 53a OZ. Z názorov žalovanej

by vyplývalo, že určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok je len akýmsi vedľajším produktom
iného spotrebiteľského sporu. V skutočnosti je však určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok v
individuálnych spotrebiteľských sporoch hlavným prostriedkom a cieľom ochrany spotrebiteľov v EÚ.
Aplikujúc výklad CSP využívaný žalovanou, by vlastne vôbec nebolo možné v SR určovať neprijateľnosť
zmluvnej podmienky, čo je v príkrom rozpore s čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z úniovej, ale aj z vnútroštátnej právnej úpravy
vyplýva, že súd môže žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamietnuť len v jednom
prípade, a to keď zistí, že sa v súdenej veci nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak súd zistí,
že v súdenej veci o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide, žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky zamietnuť nemôže, a to bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ domáha určenia neprijateľnosti

zmluvnej podmienky samostatnou žalobou v zmysle § 298 ods. 1 CSP, alebo pri podmienkach, aké sú
obsiahnuté v § 298 ods. 2 CSP a tiež bez ohľadu na to, či žaloba smeruje proti obchodníkovi, ktorý je
autorom neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo proti jeho právnemu nástupcovi a bez ohľadu na to, že
o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky, už bolo v inom súdnom konaní, ale z iného právneho vzťahu,
založenom iným právnym úkonom rozhodnuté, a to aj v prípade, ak by sa súdne konania týkali tých

istých strán a bez ohľadu na to, či v prípade úverového právneho vzťahu, už úver splatený bol alebo ešte
nie. Tieto ustanovenia predstavujú v Civilnom sporovom poriadku odôvodnenú výnimku z dispozičného
princípu a z princípu ne ultra petitum, pričom § 298 nepredstavuje nóvum, ktoré by priniesla rekodifikácia
civilného procesu. Takmer rovnakú úpravu obsahoval Občiansky súdny poriadok v § 153 ods. 3 a 4.
Skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok sa týka nielen samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ale aj

všetkých zmluvných dokumentov s ňou súvisiacich (napr. všeobecné obchodné podmienky, poistné
podmienky, prepravné poriadky, reklamačné poriadky a pod.), pretože, ak boli dodržané podmienky
hmotného práva, predstavujú súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Vyššie uvedené argumenty, však už sú,
vzhľadom na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/27/2018, z
28.03.2019 a na už ustálenú súdnu prax, nadbytočné.

11. Čo sa týka inštitútu abstraktnej kontroly v spotrebiteľských zmluvách podľa § 301 a nasl. CSP, tak
tento inštitút netvorí žiadnu prekážku pre individuálne súdne konania v spotrebiteľských veciach, a to,
či už so spotrebiteľom na strane žalobcu alebo na strane žalovaného (uznesenie Najvyššieho súduSR, sp. zn. 6 Ndc 20/2016 z 23.01.2017; uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Ndc/1/2017, zo
06.03.2017 uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Co/1/2018, z 30.05.2019. Z uvedeného čl. 7 ods.
1 Smernice, premietnutej do § 53a OZ, ale aj z § 53 OZ vyplýva ex offo súdna kontrola neprijateľných

zmluvných podmienok, a to práve v individuálnych spotrebiteľských súdnych konaniach, ako to vyplýva
z judikatúry Súdneho dvora EÚ, napr. vo veciach C-429/05, C-240 až C-244/98, C-168/05, C473/00,
C-404/06, C-412/06, C-91/92, C- 509/07, C-243/08, C-377/14, C-472/11, C-397/11, C-488/11. Týka sa
to dokonca aj konania pred odvolacím súdom, ako to vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-397/11.

12. V súvislosti s možnou úvahou o retroaktivite ustanovenia § 53a OZ treba uviesť, že ak je
súčasťou právneho poriadku ustanovenie § 53 ods. 1 a § 879f ods. 3 OZ, nemôže ísť v podobe §
53a OZ o narušenie právnej istoty, keďže toto neupravuje substantívne a retroaktívne neprijateľnosť
zmluvnej podmienky, ale definuje prípady, v ktorých bude daná ex lege povinnosť zdržať sa používania
takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

V súvislosti s transpozíciou smernice 93/13/EHS realizovanou v § 53a OZ a súvisiacich právnych
predpisoch je nutné uviesť, že po prijatí a notifikovaní uvedenej úpravy bolo voči Slovenskej republike
s konečnou platnosťou skončené konanie o porušení Zmluvy o Európskom spoločenstve z dôvodu
nesprávnejaneúplnejtranspozíciepredmetnejsmernice.Ustanovenie§53aOZmalonepochybnesvoje
opodstatnenie aj v kontexte predsúdneho konania vedeného proti SR v systéme EÚ Pilot, vzhľadom

na jeho ambíciu ustáliť osobitný mechanizmus ochrany pred sústavným používaním neprijateľných
zmluvných podmienok. K praxi určovaniu neprijateľnosti zmluvných podmienok žalobkyňa poukazuje
na rozhodnutia Krajského súdu Prešov, sp. zn. 9Co/29/2017, zo 17.05.2018; sp. zn. 18Co/90/2018,
z 19.11.2018; sp. zn. 19Co/199/2017, z 05.06.2018; sp. zn. 20Co/145/2018, z 30.05.2019; sp. zn.
22Co/128/2018, z 26.03.2019. Rovnaký názor prípustnosti a nutnosti rozhodovania o žalobách na

určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn
4Cdo/148/2018, z 30.07.2019 a rovnako aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/27/2018,
z 28.03.2019. Vo viacerých veciach je určovací výrok, ktorým sa určuje neprijateľnosť zmluvných
podmienok, spojený s výrokom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, prípadne s neplatnosťou celej
úverovej zmluvy, teda viaceré, ale len určovacie výroky, z čoho logicky vyplýva prípustnosť žalôb aj len

o jeden určovací výrok, a to výrok o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, k čomu poukazujem
napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/289/2015, z 09.11.2016.

13. Mylný je aj názor žalovanej ohľadne práva spotrebiteľa, domáhať sa v individuálnom spotrebiteľskom
spore určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. S rovnako mylnými názormi žalovanej sa už odvolací

súd vysporiadal (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/107/2017 z 09.05.2018; rozsudok
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 23Co/106/2017 z 27.11.2017; uznesenie Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 20Co/67/2018 zo 06.07.2018; rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/282/2015 zo
14.09.2016). K povinnosti ex offo súdneho skúmania neprijateľnosti zmluvných podmienok, žalobkyňa
poukazuje napr. na rozsudky Súdneho dvora EÚ, vo veciach C-243/08 (Pannon GSM); C- 137/08 (VB

Pénzugyi Lizing); C-472/11 (Banif Plus Bank). Súmernú odpoveď na všetky námietky žalovanej dáva
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017, z 30.1.2019 a uznesenie Ústavného súdu SR,
sp. zn. III. ÚS 124/2020, z 15.04.2020, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť banky proti rozsudku
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017. Pokiaľ sa žalovaná odvoláva na rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado SA, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.

20Co/46/2022 z 27.10.2022 sa vysporiadava aj s ďalšími skutočnosťami, ktoré žalovaná namieta proti
žalobe. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky je súd povinný vyhlásiť dokonca aj v prípade, ak ju zmluvnú
strany zmluvne zmenili, ako to vyplýva z bodu 1. výroku rozsudku Súdneho dvora EÚ, vo veci C-19/20,
z 29.04.2021.

14. Pokiaľ ide o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, tieto predstavujú už notoricky známe
neprijateľné zmluvné podmienky používané žalovanou, ako aj inými dodávateľmi bankového alebo
nebankového spektra. V prvom rade je potrebné uviesť, že uzatvorená spotrebiteľská zmluva má
bezpochyby tzv. formulárový charakter. Zo strany žalovanej nebola nijakým spôsobom upozornená na
namietané neprijateľné zmluvné podmienky, ako ani na ich dôsledky, zmluvná voľnosť bola obmedzená

len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky ako aj všetky
dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti
spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Čo sa týka neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok, tak
pre súdenú vec je rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určujepredmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Ak z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR
vyplýva,žekaždýmôžekonať,čoniejezákonomzakázané,takztohovyplývaajto,žečozakázanéje,to
konaťnemôže.Dodávateľmázakázanépoužívaťpredmetnézmluvnépodmienky.Súdujezjehočinnosti

aj známy postoj žalovanej k judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, ktorá nerešpektuje §
53a OZ a o to viac je žaloba na určenie neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok dôvodnejšia.
Súdnakontrolaštandardnýchformulárovýchzmlúvjepostavenánaabsolútnejneplatnostineprijateľných
klauzúl. Je podstatné a rozhodujúce, že napádané zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú
objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa. Ak žalovaná ako dodávateľ nepredložila v konaní jediný

dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného procesu s dlžníkom, potom po skutkovej stránke, ani
právnej stránke konajúci súd pri hodnotení dôkazov ani nemôže dôjsť k záveru, ktorý prezentuje
žalovaná, a zamietnuť žalobu. Je potrebné skúmať naopak konanie dodávateľa, ako si plnil svoje
zákonné povinnosti, najmä postupovať s odbornou starostlivosťou, pri poskytovaní spotrebiteľského
úveru. Dôkazné bremeno znáša žalovaná a preto ako dodávateľ je povinná preukázať, že zmluvné
ustanovenie bolo dojednané individuálne. Žalovaná však zatiaľ nijakým spôsobom nepreukázala,

že bol vedený kontraktačný proces vo vzťahu k namietaným zmluvným podmienkam. Neschopnosť
spotrebiteľov nemôže byť legálnym zdrojom ziskov obchodníkov, poškodzujúc v konečnom dôsledku
celúspoločnosť.Tosatýkaajkonania,ktorésavonkajšiemupozorovateľovijavíbyťakoľahkomyseľnosť
a nezodpovednosť, zo strany spotrebiteľa. V skutočnosti je to prejav slabosti spotrebiteľa, ktorý je
vo väčšine prípadov do konania, javiacim sa ako ľahkomyseľné a nezodpovedné, vmanévrovaný

agresívnymi reklamnými kampaňami obchodníkov, z ktorých sa zdá, že ak si spotrebiteľ produkt
obchodníka kúpi, resp. dá si poskytnúť, ešte na tom zarobí. Pri štandardných zmluvách sa vychádza
práve z toho, že druhá strana ich nečíta a že právo ani nemá požadovať, aby ich strany čítali. Keďže
je ekonomicky nezmyselné, aby tieto subjekty zmluvu čítali a o nej rokovali, tak právna úprava prináša
ochranný mechanizmus, ktorý reflektuje legitímne očakávania subjektov, že predformulované zmluvy

budú obsahovať všetky obligatórne náležitosti a nebudú obsahovať neprijateľné klauzuly. Zo strany
dodávateľov však dochádza k zneužívaniu tejto dôvery a konaniu v rozpore s dobrými mravmi.

15. Vznesená námietka res iudicata je nedôvodná až iluzórna. Predmetom konania vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11Csp/45/2022 síce bolo posudzovanie neprijateľných zmluvných

podmienok v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 02.04.2009, avšak vo vzťahu k namietaným
zmluvný podmienkam súd posudzovanie o ich neprijateľnosti vylúčil na samostatné konanie (sp. zn.
11Csp/72/2023). S poukazom na uvedené argumenty žalobkyňa navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej

tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej

inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov v rozhodnutí súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolateľ nevymedzil čo do rozsahu, voči ktorým
výrokom napadnutého rozsudku podáva odvolanie, možno teda predpokladať, že odvolanie podal voči
všetkým výrokom. Text odvolania však neobsahuje nijaké konkrétne námietky voči výrokom určujúcim

neprijateľnosť jednotlivých zmluvných podmienok, ku ktorým by odvolací súd mohol zaujať stanovisko.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie čo do určenia neprijateľných
zmluvných podmienok, pretože všetky predmetné zmluvné podmienky už boli v minulosti judikované v
rozhodnutiach odvolacieho súdu, na ktoré súd prvej inštancie poukazuje a ktoré sú odvolateľovi známe,
keďže bol sporovou stranou v týchto konaniach, preto odvolací súd nepovažuje za potrebné ich na tomto

mieste znova opakovať.

18. Odvolanie v podstate obsahuje tri námietky, a síce, že žalobkyňu v okamihu uzavretia zmluvy treba
považovať za priemernú spotrebiteľku v rozumnej miere pozornú a opatrnú; v žalobe nepreukázalanaliehavý právny záujem a napadnutý rozsudok žalobkyni nezakladá nijaké nové práva alebo
povinnosti, teda nie je vykonateľný ani aplikovateľný. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil
relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte namietaných nesprávnych skutkových zistení

a nesprávneho právneho posúdenia, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,
v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

19. K námietke, že žalobkyňu treba považovať za priemerne obozretnú osobu, ktorá do zmluvného
záväzku vstúpila dobrovoľne súc si vedomá všetkých následkov porušenia zmluvných povinností,
odvolacísúdpodotýka,žesamotnákoncepciaCSPvniektorýchtypochkonanípočítasochranouslabšej
strany,kuktorýmpatriaajspotrebiteľskéspory,avktorýchjepovinnosťousúduvyvažovaťnerovnovážne
postavenie sporových strán. Ak by sme prijali argumentáciu odvolateľa, potom by súdna ochrana slabšej

strany a ochrana spotrebiteľa vôbec stratili akýkoľvek podklad. Právo chráni aj legitímne očakávania
dodávateľa v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch na primeranú odplatu za poskytnuté služby, túto
legitímnu ochranu však nepožívajú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré vytvárajú hrubý nepomer
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

20. K námietke o nesprávnom právnom posúdení ustanovenia § 137 CSP v otázke preukázania
naliehavého právneho záujmu odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). S touto námietkou sa vysporiadal
už súd prvej inštancie citujúc relevantnú judikatúru najvyššieho súdu, ktorou sú nižšie súdy pri svojom
rozhodovaní viazané, čiže ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

21. Čo sa týka námietky rei iudicatae, odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že v
tomto konaní ide o iný predmet než v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 11Csp/4/2022. Nemožno
akceptovať tvrdenie odvolateľa, že napadnutý rozsudok neukladá stranám nové práva a povinnosti,
keďže určené neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné a žalobkyňu už nezaväzujú k nijakej
forme plnenia na ich základe, zároveň pre žalovaného vzniká povinnosť zdržať sa uplatňovania týchto

podmienok nielen vo vzťahu k žalobkyni, ale k všetkým ostatným spotrebiteľom.

22. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú
na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda

o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych
inštancií porušenia práv spotrebiteľov, vrátane upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej
republike na riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto

spoločnosťou. Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú
zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva, či
využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.

23. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel. Odôvodnenie jeho rozhodnutia

zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré v čase rozhodovania sú upravené v ust. § 220 ods. 2 CSP.
Odvolací súd konštatuje, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách
konania, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch postupom podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol, a preto súd priznal úspešnej žalobkyni náhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).