Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118319729
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6118319729.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., C. XX, právne zastúpený JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom, so sídlom Košice,
Štúrova 20, IČO: 35 546 671, proti žalovanej: A. D. E., nar. X.X.XXXX, bytom C., F. XXX/XX, právne
zastúpená Nomus s.r.o., so sídlom Bratislava, Havlíčkova 16, o zaplatenie 11.064,64 € a o vzájomnú
žalobu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 16. novembra 2023 č.k.
K2-27C/77/2018-635vspojenísopravnýmuznesenímzodňa9.februára2024č.k.K2-27C/77/2018-687

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalobcovi p r i z n á v aproti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom žalovanú
zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 11.064,64 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne z tejto sumy od 10.8.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zamietol vzájomnú
žalobu a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej peňažného plnenia v súvislosti

s tvrdením, že poskytol ako advokát žalovanej v trestnom konaní služby, za ktoré si vyúčtoval odmenu
vo výške 33.193,90 €, ktorá mala byť zaplatená v troch splátkach, pričom 2. splátka predstavuje
požadované peňažné plnenie. Súd poukázal tiež na stanovisko žalovanej, ktorá predmetný nárok
neuznala s odôvodnením, že od zmluvy o právnom zastúpení z 2.6.2010 odstúpila listom z 12.9.2018,
na základe čoho došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku, a teda každý je povinný vrátiť druhému všetko
to, čo podľa nej dostal. V priebehu konania žalovaná podala vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhala voči
žalovanému zaplatenia sumy 11.064,64 € s príslušenstvom, ktorú odôvodnila tvrdeným odstúpením od

predmetnej zmluvy.

3. Vec právne posúdil podľa § 488, § 489, § 457, § 724, § 39, § 49, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53
ods. 4 a 5, § 517 ods. 1 a 2 OZ, § 18 ods. 2 a 4, § 24 ods. 1 a 3 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii,
§ 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1, § 5, § 6 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995
Z.z, keď mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca ako advokát v rámci výkonu svojho
slobodného povolania poskytoval žalovanej právne služby na základe Zmluvy o právnom zastúpení z

2.6.2010, v trestnej veci vedenej proti žalovanej, ktorá vystupuje ako obvinená pre trestný čin podľa
§ 277/4 Trestného zákona, v ktorej žalobca dňa 2.6.2010 upovedomil Prezídium PZ, Úradu boja proti
organizovanej kriminalite, Odbor - Východ, Oddelenie vyšetrovania, Rastislavova 69, Košice, ČVS: D./
G., že si ho obvinená zvolila za obhajcu a predložil o tom podpísané plnomocenstvo. Medzi stranamitak došlo k uzatvoreniu príkaznej zmluvy podľa § 724 OZ, kedy sa žalobca ako príkazník zaviazal, že
bude žalovanú zastupovať v uvedenej trestnej veci a poskytovať jej právnu pomoc ako advokát. Je
nepochybné, že predmetnú zmluvu o právnom zastúpení z 2.6.2010 vypracoval žalobca ako advokát

a zároveň, že žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, lebo nekonala v rámci výkonu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, teda zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Teda vzťah
strán sporu je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3, 4 OZ a uzatvorená zmluva je tak
zároveň i spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 OZ, avšak súd prihliadol aj na to, že žalovaná v čase
uzatvárania uvedenej zmluvy mala ukončené úplné vysokoškolské právnické vzdelanie a aj advokátske

skúšky, preto k uvedenej zmluve pristupovala s dostatočným vzdelaním a vedomosťou. Nesporné je
skutkové tvrdenie strán, že dňa 2.6.2010 uzatvorili Zmluvu o právnom zastúpení a že pri jej podpise
žalovaná uhradila žalobcovi preddavok vo výške 11.064,64 € ako 1. splátku z celkovej dohodnutej
paušálnej odmeny vo výške 33.193,92 €. Žalobca si uplatňuje žalobou (len) 2. dohodnutú splátku vo
výške 11.064,64 €, ktorej splatnosť nastala preštudovaním trestného spisu žalobcom. Nesporné je, že
žalobca dňa 9.8.2016 preštudoval trestný spis (konkrétne zväzkov č. IV., LXXXVI a XCI) v Košiciach na

Rampovej 7 pred prezídium PZ NAKA, preto mal súd za to, že mu nárok na žalovanú splátku vznikol (3.
splátka vo výške 11.064,64 € nie je predmetom tohto konania). Predmetom vzájomnej žaloby je vrátenie
1. splátky, teda preddavku vo výške 11.064,64 € z dôvodu, že dňa 17.9.2018 žalovaná odstúpila od
zmluvy o právnom zastúpení zo dňa 2.6.2010.

4.Súdposudzovalplatnosťzmluvyoprávnomzastúpenízodňa2.6.2010podľa§39OZ,keďžežalovaná
namietala neplatnosť zmluvy s odôvodnením, že obsah a účel zmluvy odporuje zákonu a prieči sa
dobrým mravom. S poukazom na to, že vzťah medzi advokátom a klientom sa spravuje § 724 a nasl. OZ
o príkaznej zmluve, tiež osobitnou úpravou zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a napokon vyhláškou MS
SRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnejslužby,popreskúmaní

zmluvy nemal preukázané žalovanou tvrdené, že by jej ustanovenia odporovali zákonu. K argumentácii
žalovanej, ktorou táto namietala rozpor dohodnutej odmeny v zmluve s dobrými mravmi vysvetlil, že
vyhláška rozlišuje zmluvnú a mimozmluvnú odmenu advokáta, pričom pri uzatvorení zmluvy o poskytnutí
právnej pomoci sa advokát môže s klientom dohodnúť na druhu zmluvnej odmeny a pokiaľ k dohode
nedôjde,predpokladása,žesaadvokátdohodolsklientomnaodmeneurčenejpodľavyhlášky.Rovnako

takýto záver je opodstatnený aj v prípade, pokiaľ by dohoda o zmluvnej odmene bola dohodnutá
neplatne. Okrem toho vyhláška rozlišuje zákonnú tarifnú odmenu a odmenu zmluvnú, t.j. dohodnutú
medzi advokátom a klientom s tým, že zmluvná odmena môže byť dohodnutá ako paušálna, hodinová,
podielová a tarifná odmena, dohodnutá inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny, prípadne ako
kombinácia týchto odmien. Výšku paušálnej odmeny je možné vždy určiť vopred s konečnou platnosťou

(na rozdiel o hodinovej odmeny, kedy jej konečná výška závisí od počtu hodín potrebných na poskytnutie
právnej služby), tak ako tomu bolo aj v tomto prípade.

5. V posudzovanej veci z obsahu predmetnej Zmluvy nepochybne vyplýva, že strany sa dohodli na druhu
a výške zmluvnej odmeny za zastupovanie žalovanej v súdnom konaní vo forme paušálnej odmeny

(čl. II.c) Zmluvy). Vezmúc do úvahy, že síce zmluvu ako celok teda aj odmenu formuloval žalobca
ako advokát, teda v práve odborne spôsobilá osoba, avšak zároveň žalovaná, aj keď nevystupovala v
zmluve ako advokát, je rovnako právne odborne spôsobilá osoba (po advokátskych skúškach), preto
mohla rovnako posúdiť zmluvu aj čo sa týka odmeny, a teda aj zo stránky jazykového vyjadrenia
zmluvných podmienok vyplýva, že interpretačné pravidlo bolo zmluvným stranám jasné, t.j. že zmluvné

strany si vznik nároku na zaplatenie dohodnutej odmeny precizovali dostatočne jasne v čl. II.c) Zmluvy.
Súd dodáva, že o primeranosti paušálnej odmeny svedčí rozsah vyšetrovacieho spisu zväzkov, ktoré
vyšetrovateľ predložil žalobcovi ako obvinenému pri preštudovaní spisu v rozsahu 91 zväzkov s
celkovým počtom listov 31.852, prílohy s celkovým počtom listov 9.595. Ďalej aj to, že inému advokátovi,
ktorý bol ustanovený za obhajcu iným obvineným v tej istej trestnej veci, prokurátorka Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry SR priznala tarifnú odmenu spolu s náhradami hotových výdavkov
vo výške 20.580,79 € bez DPH po krátení o 50 %, preto nemôže byť medzi stranami dohodnutá paušálna
odmena v rozpore s dobrými mravmi, ak takúto odmenu za rovnakú prácu v tej istej trestnej veci dostanú
ajiníadvokáti.Ohľadomneurčitostidohodyoodmenezaposkytovanieprávnychslužiebsúdmalzato,že
odmena je v čl. II. c) Zmluvy dohodnutá jasne a zrozumiteľne, a to pevnou sumou, a aj splatnosť splátok

(aj 2. splátky: pri preštudovaní trestného spisu) je jednoznačná, teda žalovaná od začiatku vedela presnú
sumu, ktorú má zaplatiť za poskytnuté právne služby, bez ohľadu na to, aká komplikovaná a zdĺhavá
by nakoniec bola jej trestná vec, nakoľko bola dohodnutá paušálna odmena za celé prípravné konanie.
Odmena sa už neskôr nemenila ani nezvýšila a žalobca nad rámec uvedeného iné plnenie od žalovanejani nepožaduje. Súd mal za to, že odmena dohodnutá v zmluve je vzhľadom na obsah trestného spisu,
jeho rozsah a skutkovú a právnu zložitosť veci adekvátna. V prípade žalovanej ide o trestné konanie, kde
hrozí trest odňatia slobody od 7 do 12 rokov, teda dohodnutá odmena je primeraná, ako aj v porovnaní

s tarifnými odmenami ostatných právnych zástupcov v obdobnej aj uvedenej trestnej veci preukázanej
žalobcom, preto zmluva v časti odmeny nie je v rozpore so zákonom ani s dobrými mravmi.

6. V súvislosti so vzájomnou žalobou žalovanej súd posudzoval, či došlo k platnému odstúpeniu od
predmetnej zmluvy. Súd mal pritom za to, že žalovaná nepreukázala, že by zmluvu uzatvárala v tiesni za

nápadne nevýhodných podmienok, lebo to, že bola zrušená doručením uznesenia o vznesení obvinenia,
súd nepovažuje za takú tieseň, ktorú predpokladá § 49 OZ, z ktorého žalovaná od zmluvy o právnom
zastúpení z 2.6.2010 odstúpila, nakoľko o svojom trestnom stíhaní už vedela skôr, a preto vzhľadom
aj na svoje právnické vzdelanie, aby tomu tak bolo, žalovaná by odstúpila od zmluvy už skôr ako po
8 rokoch, preto k platnému odstúpeniu od zmluvy nedošlo a zmluva je preto platná, z ktorého dôvodu
vzájomnú žalobu žalovanej zamietol.

7. K argumentácii žalovanej o neprijateľných zmluvných podmienkach v predmetnej zmluve z 2.6.2010
súd uviedol, že touto námietkou sa zaoberal a okrem iného v predmetnej zmluve posudzoval aj
žalovanou namietané slovné spojenia, že:
- „za úkony právnej pomoci vykonanej v prípravnom konaní, bez ohľadu na počet úkonov a časovú

náročnosť“, nie je možné vykladať tak, žeby mal žalobca nárok na odmenu aj bez toho, žeby žalovanej
nejaképrávneslužbyposkytol.Súdsastotožňujestvrdenímžalobcu,žeidelenokonkretizáciusamotnej
podstaty dohody o paušálnej odmene a to, že sa neposkytuje za jednotlivé úkony právnej služby ale
za vybavenie veci, nakoľko sa paušálna odmena môže dohodnúť za poskytovanie právnych služieb v
určitom časovom období alebo na určitý čas, alebo za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí (§ 5

Vyhlášky). V danom prípade si strany dohodli paušálnu odmenu za úplné vybavenie veci - obhajobu
v trestnej veci. Vzhľadom na uvedené počet úkonov ani časová náročnosť nemá vplyv na dohodnutú
odmenu, len úplné vybavenie veci obhajoba v trestnej veci, ktorá je rozsahom ohraničená v článku II.
písm.c/Zmluvy,naúsekprípravnéhokonania(druháčasťdruháhlavaTrestnéhoporiadku).Súddodáva,
že ak by žalobca neposkytol právne služby žalovanej, nevzniklo by mu právo na zaplatenie paušálnej

odmeny, a preto nemožno slovné spojenie v zmluve „bez ohľadu na počet úkonov a časovú náročnosť“
posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. h) OZ.
- „v prípade ak zo strany klientky dôjde z akéhokoľvek dôvodu k zrušeniu plnomocenstva paušálna
dohoda ostáva v plnom znení v platnosti,“ súd uvádza, že uvedená formulácia len odráža právny režim
upravený v Občianskom zákonníku a podľa ust. § 6 Vyhlášky, kedy podľa § 732 OZ „ak príkazná zmluva

zanikla odvolaním, je príkazca povinný nahradiť príkazníkovi náklady vzniknuté do odvolania, utrpenú
škodu, a ak prislúcha príkazníkovi odmena, aj jej časť zodpovedajúcu vykonanej práci. To platí aj vtedy,
ak sa dokončenie príkazného konania zmarilo náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.“ Z uvedeného
vyplýva, že nárok žalobcu na odmenu nezaniká predčasným ukončením zmluvného vzťahu a Zmluva
uvedené len upresňuje, preto ani toto ustanovenie zmluvy o právnom zastúpení nemožno považovať za

neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. h) a v) OZ.
- „klient berie na vedomie, že pokiaľ mu advokát oznámi, že postupom veci vznikla možnosť ďalších
alebo vyšších výdavkov a klient bezodkladne od zmluvy neodstúpi, zaväzuje ďalšie trovy a výdavky až
do oznámenia odhadu trov“ a že „zároveň sa klient k úhrade výdavkov spojených so zastupovaním, ktoré
budú účtované osobitne od odmeny“, nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa

§ 53 ods. 4 OZ, nakoľko aj Vyhláška systematicky oddeľuje odmenu advokáta upravenú v druhej časti
vyhlášky a hotové výdavky a náhradu za stratu času upravené v tretej časti vyhlášky, aj keď obe vznikajú
na základe poskytovania právnych služieb, avšak žalobca si ani žiadne výdavky nad rámec paušálnej
odmeny, teda peňažné nároky, ktoré by vyplývali zo žalovanou namietaných zmluvných podmienok,
neuplatňuje. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neplatné len neprijateľné

zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľská zmluva obsahuje a nie aj samotná spotrebiteľská zmluva ako
celok. Súd po posúdení Zmluvy tak nezistil neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré vytvárajú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej.

8. V súvislosti s tzv. poučovacou povinnosťou danou v § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. súd uviedol,

že k pojmu úkon právnej služby sa v jednom zo svojich rozhodnutí vyjadril aj disciplinárny senát SAK
podľa ktorého: Pojem úkon právnej služby použitý v § 18 ods. 4 ZoA je potrebné vykladať s ohľadom
na § 1 ods. 2 ZoA ako realizáciu celého súboru činnosti hmotnej a nehmotnej povahy, ktorý vykonáva
advokát v prospech svojho klienta, teda celé právne zastúpenie v tej - ktorej veci. To, že advokát jepodľa § 18 ods. 4 ZoA povinný informovať klienta o výške odmeny za úkon právnej služby v danej veci
pred začatím realizácie právnej služby, znamená, že je povinný tak urobiť iba pred začatím poskytovania
právnej služby vo veci, nie však pred každým jednotlivým úkonom vo veci v rámci tohto zastúpenia.

Žalobca tak svoju povinnosť v zmysle ust. § 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z. splnil v zmysle č. II Zmluvy
o právnom zastúpení z 2.6.2010.

9. Pretože žalobca žiadal k uplatnenej peňažnej čiastke priznať tiež úroky z omeškania, tieto mu
súd priznal s poukazom na § 517 ods. 1 a 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to

z priznanej sumy 11.064,64 € ročne od 10.8.2016 do zaplatenia. S poukazom na to, že žalovaná bola
povinná uhradiť 2. splátku pri preštudovaní trestného spisu, k čomu došlo 9.8.2016, a keďže neplnila,
do omeškania sa dostala 10.8.2016, od ktorého dátumu ju súd zaviazal tiež na požadované úroky
z omeškania vo výške 5% ročne z omeškania zo žalovanej sumy.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu

trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

11. Proti rozsudku v jeho zákonnej lehote podala osobne žalovaná odvolanie z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu
zamietol za súčasného vyhovenia vzájomnej žalobe v plnom rozsahu eventuálne rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie. V prvom rade žalobcom uplatnený nárok považovala za
výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nemôže požívať právnu ochranu, keď sa navyše
zo strany žalobcu jedná o šikanózny výkon práva, pretože tento sa domáha úhrady trov právneho
zastúpenia za poskytnutie právnych služieb napriek skutočnosti, že neuniesol dôkazné bremeno vo
vzťahu k preukázaniu dôvodnosti svojho nároku ani rozsahu poskytnutých právnych služieb. Mala za

to, že z listinných dôkazov predložených žalobcom v priebehu konania nevyplýva nič iné než to, že jej
poskytol podľa vyhlášky dva úkony právnej služby, a to prevzatie obhajoby a účasť pri oboznámení sa
s výsledkami vyšetrovania. Dala tiež do pozornosti odvolaciemu súdu sudcovskú koncentráciu konania,
ktorú súd nemôže ignorovať a v rozpore s ňou pripustiť nové dôkazy. Mala za to, že sudcovská
koncentrácia konania v predmetnom súdnom konaní bola uplatnená už na pojednávaní dňa 11.3.2020,

pričomodôvodneniesúdujezaloženénatvrdeniachadôkazochpredloženýchžalobcomvpriebehuroka
2023. V neposlednom rade poukázala na neprimeranú dĺžku súdneho konania, ale tiež na nedoručenie
rozsudku jej právnemu zástupcovi v rozpore s § 110 ods. 1 CSP.

12. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná v zákonnej lehote aj prostredníctvom svojho právneho

zástupcu, a to z odvolacích dôvodoch podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, keď navrhla, aby
odvolací súd rozsudok zmenil, žalobu zamietol za súčasného vyhovenia vzájomnej žaloby v plnom
rozsahu eventuálne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie. V prvom rade
namietala, že rozsudok je zmätočný, nakoľko mu chýba odôvodnenie podľa § 220 ods. 2 CSP, čím
došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a prijal skutkové závery nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní
a napokon rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vyústilo do prijatia
vecne nesprávnych záverov súdu o dôvodnosti podanej žaloby a nedôvodnosti vzájomnej žaloby. Mala
za to, že žalobca v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, aké úkony právnej služby
žalovanej poskytol, pričom z vykonaného dokazovania vôbec nevedno, či sa žalobca zúčastnil ako

obhajca žalovanej nejakých vyšetrovacích úkonov, kde sa tieto odohrávali a ako dlho trvali. Ak aj žalobca
zaslal vyšetrovateľovi upovedomenie o prevzatí obhajoby a sa dňa 9.8.2016 spoločne so žalovanou
zúčastnili záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu, uvedené neznamená, že žalobcovi vznikol
nárok na advokátsku odmenu ako to automaticky a vecne nesprávne vyvodil súd v rozsudku. Súd vôbec
neskúmal aké úkony (kedy, kde, ako) žalobca žalovanej poskytol a namiesto toho žalobe vyhovel, lebo

podľa súdu bola uplatnená suma primeraná. Primeranosť sumy súd vyvodil z obsahu vyšetrovacieho
spisu a z toho, že inému obhajcovi generálna prokuratúra priznala tarifnú odmenu spolu s náhradami
hotových výdavkov vo výške 20.580,79 € bez DPH. Žalovaná už počas konania opakovane namietala,
že žalobca sa nezúčastňoval vyšetrovacích úkonov, a teda žalovanú reálne neobhajoval, na čo žalobca
v dôkaznej rovine nijako nereagoval a nijako nepreukázal. Žalovaná žalobcovi zaplatila 11.064,64 € pri

podpise plnomocenstva a ďalší 11.064,64 € žiada žalobca od žalovanej po preštudovaní vyšetrovacieho
spisu. V žiadnom prípade nemožno dospieť k záveru, že požadovaná odmena je primeraná, spravodlivá
a v súlade s dobrými mravmi, keďže reálne ide o odmenu za dva úkony právnej služby podľa
vyhlášky, čo je oproti výške tarifnej odmeny absolútne horibilná a neakceptovateľná suma. Poukazomna bod 51. napadnutého rozsudku je zrejmé, že rozsudok je vo výroku vecne nesprávny; podmienkou
priznania odmeny bolo podľa názoru súdu riadne poskytnutie právnych služieb, lebo inak by žalobcovi
nevznikol nárok na paušálnu odmenu, avšak žalobca nepreukázal a nedokázal, či vôbec nejaké úkony

právnej služby poskytol. Žalovaná pritom namietala, že žalobca nemá ani nemôže mať nárok na
zaplatenie sumy viac než 22.000 € len za to, že oznámil vyšetrovateľovi prevzatie obhajoby a zúčastnil
sa záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu. Takáto odmena je nezákonná a nemožno ju
priznať. Odmietla tvrdenie žalobcu, že predložením dôkazov označených ako žiadosť o upovedomenie
úkonov-predloženie plnomocenstva a záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu v dostatočnej miere

preukázal poskytnutie právnych služieb žalovanej na to, aby mu v súlade s článkom 2 zmluvy písm. c)
vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny. Uplatnený nárok je výkonom práva v rozpore s dobrými
mravmi, ktorý nemôže požívať právnu ochranu a zo strany žalobcu sa navyše nepochybne jedná
o šikanózny výkon práv. Iba v bode 14. rozsudku súd uvádza, čo má vyplývať z mailovej komunikácie
medzi stranami sporu, kde mal žalobca dňa 26.5.2020 oznámiť žalovanej, aké úkony boli v jej trestnej
veci vykonané, avšak odvolateľka namietala, že táto emailová správa nie je dôkazom o tom, že žalobca

žalovanej právne služby poskytol, pričom žalobca iba druhovo vymenoval úkony, aké mal poskytnúť
a ani ich bližšie nešpecifikoval. Ak aj v bode 17. rozsudku súd uvádza, že žalobca špecifikoval rozpis
vyšetrovacích úkonov, na ktorých sa zúčastnil a na ilustráciu doplnil aj výpočet tarifnej odmeny v prípade,
ak by bola dohodnutá, na strane druhej súd ale neuviedol, z akého dôkazu majú tieto závery vyplývať
a iba v zátvorke odkazuje na č.l. 341. Akýsi súpis úkonov uvedený v bode 17. rozsudku nie je dôkazom

o tom, že takéto úkony prebehli a že sa ich žalobca ako obhajca žalovanej aj zúčastnil. V tejto súvislosti
odkázala tiež na právnu vetu vyslovenú v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 335/2020,
v zmysle ktorej: „každý jednotlivý úkon právnej služby musí byť pri rozhodovaní o sume priznanej
náhrady posudzovaný samostatne so zreteľom na to, či išlo o odôvodnený a účelne vynaložený výdavok,
ktorý strane sporu vznikol v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Dôkazné bremeno

v časti preukázania trov vzniknutých v príslušnom konaní leží na príslušnej strane v spore. Aj preto je
vecou strany v spore a nie všeobecného súdu o výške trov rozhodujúceho, aby vykonanie právneho
úkonu a vynaloženie výdavkov naň riadnym spôsobom preukázal“. Naďalej mala za to, že zmluva je
neplatná, pretože obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a požadovaná odmena zo strany žalobcu je
absolútneneprimeraná,pretožepresahujevýšku22.000€,hocižalobcapreukázalposkytnutieibadvoch

úkonov právnej služby. V predmetnom spore ide o spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom, a teda súd
jevtakomtosporepovinnýexoffoskúmať,čispotrebiteľskázmluvaneobsahujeneprijateľnúpodmienku.
Mala za to, že predmetná zmluva vytvárala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalovanej, nakoľko prikazovala žalovanej, aby splnila všetky záväzky aj vtedy, ak
žalobca nesplní záväzky, ktoré vznikli, požadovala od žalovanej plnenie za službu, ktorej poskytnutie

dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy žalovanej, požadovala od žalovanej uhradenie plnení,
ktorých úhrada nebola upravená v zmluva a za ktoré žalovaná nedostala dohodnuté protiplnenie
a v rozpore s § 18 ods. 4 zákona o advokácii nedošlo zo strany advokáta v priebehu poskytovania
právnej služby k informovaniu klienta o výške odmeny za úkony právnej služby ešte pred ich začatím,
z čoho je zrejmé, že žalobca mal v zmysle zmluvy nárok na odmenu bez ohľadu na to, či reálne nejaké

právne služby poskytol a bez ohľadu na počet úkonov právnych služieb a ich rozsah, pokiaľ by zo strany
žalovanej došlo k zrušeniu plnomocenstva, žalovaná by bola povinná v zmluve dohodnutú sumu uhradiť
v plnej výške, v prípade vzniku ďalších alebo vyšších výdavkov žalovaná sa zaväzovala aj na tieto ďalšie
trovy a výdavky a napokon žalovaná bola povinná uhradiť tiež výdavky spojené so zastupovaním, ktoré
budú účtované osobitne od odmeny. Z uvedeného je zrejmé, že jediným účelom zmluvy bolo zabezpečiť

žalobcovi nárok na odmenu bez ohľadu na kvalitu a kvantitu poskytovaných služieb nehovoriac o jej
absolútne neprimeranej výške. Žalobca bol v súlade s § 13 Advokátskeho poriadku povinný predložiť
podrobnú špecifikáciu vykonaných úkonov a vec písomne finančne vysporiadať bez zbytočného odkladu
po ukončení zastúpenia, k čomu však doposiaľ zo strany žalobcu nedošlo. Pokiaľ žalobca poskytol
žalovanej podľa vyhlášky iba dva úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 1 písm.

c), pričom odmena za jeden úkon v tomto trestnom konaní predstavovala v roku 2010 sumu 127,16 €,
potom by žalobcovi patrila odmena, ktorá by nepresiahla 300 €. Znenie zmluvy, podľa ktorého sa klient
zaviazal za výkon právneho zastúpenia zaplatiť advokátovi odmenu v zmysle vyhlášky č. 163/2002 Z.z,
resp. 655/2004 Z.z., a to paušálnu odmenu vo výške 33.193,92 € za úkony právnej pomoci vykonanej
v prípravnom konaní bez ohľadu na počet úkonov a časovú náročnosť, predstavuje neprijateľnú zmluvnú

podmienku podľa § 53 ods. 1 v spojení s odsekom 4 písm. h), t) a v) OZ, čo má za následok neplatnosť
zmluvy podľa § 53 ods. 5 OZ. Okrem toho na strane žalobcu ide o rozpor s § 18 ods. 4 zákona
o advokácii, § 2 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. V prípade, ak zo strany klientky dôjde k zrušeniu
plnomocenstva z akéhokoľvek dôvodu, paušálna dohoda zostáva v plnom znení v platnosti, čo jeďalšie znenie predmetnej zmluvy predstavujúce neprijateľnú zmluvnú podmienku majúcu za následok
neplatnosť zmluvy. Takisto znenie zmluvy, že klient berie na vedomie, že pokiaľ vznikne možnosť ďalších
alebo vyšších výdavkov a klient bezodkladne od zmluvy neodstúpi, zaväzuje sa uhradiť ďalšie trovy

a výdavky a takisto k úhrade výdavkov spojených so zastupovaním, ktoré budú účtované osobitne
od odmeny, ktoré tiež považovala za neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku ktorých je zmluva
neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ. Namietala tiež, že súd nevykonal výsluch žalobcu a žalovanej neumožnil
klásť žalobcovi otázky, čím jej odňal prostriedky procesnej obrany a útoku, a teda porušil jej právo na
spravodlivý proces, hoci nevykonanie tohto dôkazu rozsudku nijako neodôvodnil. Okrem toho právnemu

zástupcovi žalovanej nebolo pred pojednávaním doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.10.2023 a jeho
príloha, ku ktorým sa tak nemali možnosť ona a jej zástupca vyjadriť. Tým došlo k hrubému porušeniu
práva žalovanej na spravodlivý proces.

13. Žalobca k odvolaniu podal vyjadrenie, v ktorom navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
ako vecne správne potvrdiť. Mal za to, že žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je naplnený.

Obsahomodvolaniajevrozhodujúcejmiereibapoukazovanienaskutočnosti,sktorýmisasúdvosvojom
rozhodnutím riadne vysporiadal a náležite ich odôvodnil, súčasne odvolacie námietky nemajú vplyv
na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu. Pred súdom bolo jednoznačne
preukázané, že zmluva o právnom zastúpení zo dňa 2.6.2010 bola medzi stranami sporu uzavretá
platne, odmena v nej sa neprieči dobrým mravom a nedošlo ani k platnému odstúpeniu od zmluvy zo

strany žalovanej. Žalovaná v odvolaní opakovane namieta, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
že sa zúčastnil úkonov právnej služby, ktoré špecifikoval v podaní dňa 12.10.2023. Na preukázanie
pravdivosti svojho tvrdenia, že so žalovanou sa dohodli na tom, že ju bude obhajovať v trestnej veci,
ako aj na výške odmeny za obhajobu predložil predmetnú zmluvu. Na preukázanie pravdivosti svojho
tvrdeniaoprevzatíobhajobyžalovanejpredložilsúdupísomnéplnomocenstvopodpísanéžalovanou.Na

preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia, že žalovanú obhajoval až do skončenia prípravného konania,
predložil podpísaný záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Na preukázanie tvrdenia, že trestná
vec žalovanej nebola bežnou jednoduchou trestnou vecou, predložil 259-stranovú obžalobu, články
z novín a špecifikoval vykonané úkony právnej služby. Napokon na preukázanie pravdivosti tvrdenia,
že dohodnutá výška odmeny nie je v rozpore s dobrými mravmi, predložil uznesenia, ktorými bola v tej

istej veci priznaná porovnateľná odmena spoluobvineným žalovanej. Okrem toho predložil aj ďalšie
listinné dôkazy preukazujúce jeho nárok. Žalovaná iba popierala tvrdenia žalobcu, prípadne tvrdila niečo
iné ako žalobca, uvedené ale nijako nepreukázala ani nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie, ktoré
by potvrdilo pravdivosť týchto jej rozdielnych tvrdení. Vo vzťahu k tvrdeniu o neprijateľných zmluvných
podmienkach odkázal na to, že zmluva medzi nimi bola dojednaná individuálne a žalovaná mala

možnosť ovplyvniť jej obsah. Predmet plnenia a dojednanú cenu ako podstatné náležitosti predmetnej
zmluvy nemožno posudzovať z pohľadu, či dojednania o nich spôsobovali nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, preto odvolacie námietky žalovanej v súvislosti tejto odvolacej
námietky sú bezpredmetné. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd nevykonal jeho výsluch a neumožnil jej
klásť žalobcovi otázky, uviedol, že na pojednávaní dňa 8.2.2023 bol pripravený vypovedať, predmetného

pojednávania sa však žalovaná ani jej právny zástupca nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili
a súhlasili s tým, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti. A súčasne je zjavné, že súd nepovažoval
za potrebné položiť žalobcovi akékoľvek otázky a pokiaľ by sa žalovaná a jej zástupca zúčastnili
pojednávania, potom by im bolo umožnené klásť žalobcovi otázky. Súd preto svojím postupom nemohol
žalovanej odňať prostriedky procesnej obrany a útoku a ani porušiť jej právo na spravodlivý proces. Zo

všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť.

14. Mestský súd Košice opravným uznesením zo dňa 9.2.2024 opravil záhlavie napadnutého rozsudku
v časti označenia žalobcu.

15. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu poukázala na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 176/2024,
ktorým ústavný súd konštatoval v predmetnej veci neprimeranú dĺžku konania prvostupňového súdu,
zdôraznila spotrebiteľský charakter sporu a zopakovala svoju argumentáciu v súvislosti s namietaním,
že požadovaná odmena je v rozpore s dobrými mravmi.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po nariadení odvolacieho
pojednávania v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
a dospel k záveru o tom, že odvolanie nie je dôvodné, pretože rozsudok je vecne správny a na uvedenomnemení nič ani odvolacím súdom posúdenie odvolacej námietky ako opodstatnenej v časti, v ktorej
odvolateľka namietala, že jej právnemu zástupcovi pred pojednávaním konaným dňa 18.10.2023 nebolo
doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.10.2023 a jeho príloha, z ktorého dôvodu sa nemala možnosť

oboznámiť s týmto vyjadrením, hoci išlo o podstatné vyjadrenie žalobcu.

17. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe

vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(f)arozhodnutiesúduprvejinštancievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

18. Odvolací súd má za to, že tieto odvolacie dôvody neboli naplnené (výnimku tvorila časť odvolacej
námietky vymedzenej podľa predchádzajúceho odseku 16., ktorá spadá pod odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. b/ CSP; k tomu pozri body 52. až 54. odôvodnenia tohto rozsudku).

19. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej peňažného plnenia,
zaplatenia sumy 11.064,64 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 10.8.2016
do zaplatenia, ktorú si žalobca uplatnil titulom nezaplatenej odmeny za poskytnutie právnej služby
v trestnej veci pri obhajobe žalovanej (v podobe 2. splátky odmeny) a tiež vzájomná žaloba, ktorou sa

žalovaná domáhala proti žalovanému peňažného plnenia, zaplatenia sumy 11.064,64 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.4.2019, ktorú si žalovaná uplatňuje z dôvodu odstúpenia od
zmluvy.

20. Ide o nároky, ktoré si strany sporu uplatňujú v súvislosti so záväzkovým vzťahom založeným

na základe Zmluvy o právnom zastúpení zo dňa 2.6.2010, ktorou sa žalobca ako advokát zaviazal
poskytovať žalovanej právne služby.

21. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

22. Podľa § 24 ods. 1, ods. 3 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon
o advokácii), (1) Advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný
preddavok. (3) Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde

k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

23. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanieprávnychslužieb(ďalejajVyhláška),odmenaadvokátasaurčujenazákladedohodymedzi
advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny

advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

24. Podľa § 2 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych
služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny
nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

25. Podľa § 5 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., paušálna odmena sa môže dohodnúť
a) za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období alebo na neurčitý čas,
b) za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí.

26. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca ako advokát v rámci výkonu svojho
slobodného povolania poskytoval žalovanej právne služby na základe zmluvy o právnom zastúpení
z 2.6.2010 v trestnej veci vedenej proti žalovanej, obvinenej pre trestný čin podľa § 277 ods. 4 Trestného
zákona, v ktorej žalobca dňa 2.6.2010 upovedomil Prezídium PZ o tom, že ho obvinená zvolila za
obhajcu a predložil o tom podpísané plnomocenstvo. Z uvedeného vyvodil záver o tom, že medzi

stranami došlo k uzavretiu príkaznej zmluvy podľa § 724 OZ, kedy sa žalobca ako príkazník zaviazal, že
bude žalovanú zastupovať v uvedenej trestnej veci a poskytovať jej právnu pomoc ako advokát, pričom
súčasne ide o spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej žalovaná vystupovala v pozícii spotrebiteľa. V konaní
ďalej nebolo sporným, že pri podpise zmluvy zo dňa 2.6.2010 žalovaná uhradila žalobcovi preddavokvo výške 11.064,64 € ako prvú splátku z celkovej dohodnutej paušálnej odmeny vo výške 33.193,92 €,
pričom predmetom žaloby je nárok na zaplatenie druhej dohodnutej splátky vo výške 11.064,64 €, ktorej
splatnosť nastala preštudovaním trestného spisu žalobcom. V konaní nebola sporným ani okolnosť, že

žalobca dňa 9.8.2016 trestný spis preštudoval v Košiciach na Rampovej 7, pričom tretia splátka vo výške
11.064,64 € nebola predmetom konania.

27. Odvolateľka podstatu podaného odvolania učinila tvrdením o tom, že žalobcom požadovaná odmena
nie je primeraná, nie je v súlade s dobrými mravmi, pretože reálne ide o odmenu za dva úkony

právnej služby, keď žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že
skutočne žalovanej poskytol nejaké právne služby okrem oznámenia o prevzatí zastúpenia a účasti na
záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu.

28. V prvom rade odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že
strany sporu uzatvorili dňa 2.6.2010 Zmluvu o právnom zastúpení upravujúcu vzťah medzi advokátom

aklientom,ktorásaakopríkaznázmluvaspravuje§724anasl.Občianskehozákonníkaakovšeobecnou
úpravou, tiež osobitným zákonom č. 586/2003 Z.z. o advokácii, z ktorého vyplýva odplatnosť daného
právneho vzťahu a napokon výška odmeny je podrobnejšie upravená vo vykonávacom predpise, a to
vo Vyhláške MS SR č. 655/2004 Z.z.

29. Právny vzťah zastúpenia klienta advokátom sa zakladá zmluvou o poskytnutí právnej pomoci
(uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo/8/2011). Právna veda a judikatúra zmluvu o poskytovaní právnej
pomocipovažujezazmluvupríkaznú(§724anasl.OZ;porovnajrozsudokNSSRsp.zn.5Cdo/102/2018
alebo uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/23/2023).

30. Správnym je tiež záver súdu o tom, že strany sporu sa dohodli na odmene, pričom odmenu si
dojednali ako paušálnu odmenu. Z obsahu zmluvy súd zistil, že za výkon právneho zastupovania sa
žalovaná zaväzuje zaplatiť žalobcovi ako advokátovi paušálnu odmenu vo výške 33.193,92 € za úkony
právnej pomoci vykonanej v prípravnom konaní, bez ohľadu na počet úkonov a časovú náročnosť, v 3
splátkach po 11.064,64 € a to tak, že 1. splátka bude uhradená pri podpise plnomocenstva, 2. splátka pri

preštudovaní trestného spisu a 3. splátka pri upovedomení prokurátora o podaní obžaloby. Predmetom
žaloby je uplatnená 2. splátka odmeny.

31. Uvedené zmluvné dojednanie zodpovedá právnej úprave § 5 písm. a) vyhlášky, kedy sa paušálna
odmena môže dohodnúť za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období alebo na neurčitý

čas. Súčasne zodpovedá podstate tohto druhu zmluvnej odmeny, v zmysle ktorej advokátovi vzniká
nárok na odmenu v dohodnutej výške bez ohľadu na reálny rozsah poskytnutých právnych služieb, resp.
úkon právnej služby. V prejednávanej veci ohľadom dojednanej paušálnej odmeny išlo o vymedzenie
časového obdobia v rozsahu prípravného konania s tým, že vo vzťahu k 2. splátke išlo o dojednanú
splatnosť na naštudovanie vyšetrovacieho spisu.

32. Súd mal tiež za preukázané, že žalobca ako obhajca žalovanej v trestnom konaní dňa 9.8.2016 o
8.00 hod. sa spoločne so žalovanou dostavili k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu a že v tento deň
žalobca preštudoval trestný spis. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 9.8.2016
tiež vyplýva, že žalobca požiadal o vyhotovenie kópie časti vyšetrovacieho spisu a navrhol doplniť

dokazovanie v zmysle ich návrhu, ktorý sa nachádza vo zväzku LXXXVI, číslo listu 30095 a zároveň
žiadal o vyhotovenie fotokópie č.l. 1505-1551 v zväzku IV. listov 31760-31765 v zväzku XCI a tiež
fotokópie čísla listov 5625-5676 vo zväzku XVII. Vyšetrovateľ predložil obvinenému a obhajcovi originál
vyšetrovacieho spisu v rozsahu 91 zväzkov s celkovým počtom listov 31.852, prílohy s celkovým počtom
listov 9.595.

33. V rozpore s doteraz uvedeným odvolateľka potom nedôvodne namietala najmä, že
- žalobca v spore neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, aké úkony právnej služby žalovanej
poskytol, pričom z vykonaného dokazovania nevedno, či sa žalobca zúčastnil ako obhajca žalovanej
nejakých vyšetrovacích úkonov, kde sa tieto odohrávali a ako dlho trvali,

- súd neskúmal, aké úkony (kedy, kde, ako) žalobca poskytol žalovanej, o poskytnutí iných úkonov
právnych služieb nebol na pojednávaní vykonaný žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že sa žalobca
zúčastnil nejakých vyšetrovacích úkonov alebo vykonával iné úkony na obhajobu žalovanej,- súd v odôvodnení rozsudku neuviedol, za aké úkony právnych služieb priznáva žalobcovi požadovanú
odmenu,
- emailová správa nie je dôkazom o tom, že žalobca poskytol žalovanej právne služby,

- súd, pokiaľ uviedol, že žalobca špecifikoval rozpis vyšetrovacích úkonov, na ktorých sa zúčastnil,
neuviedol, z akého dôvodu tieto závery majú vyplývať,
- akýsi súpis úkonov uvedený v bode 17. rozsudku nie je dôkazom o tom, že takéto úkony prebehli a že
sa ich žalobca zúčastnil ako obhajca žalovanej,
- v súdnom spise niet jedinej zápisnice z výsluchu svedkov či z iných vyšetrovacích úkonov, ktoré by

preukazovali, že sa ich žalobca zúčastnil,
- žalobca nemá a nemôže mať nárok na zaplatenie sumy viac ako 22.000 € len za to, že oznámil
vyšetrovateľovi prevzatie obhajoby a zúčastnil sa záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu,
- odmena za jeden úkon právnej služby v tomto trestnom konaní predstavovala v roku 2010 sumu
127,16 €, preto za dva žalobcom poskytnuté úkony právnej služby by žalobcovi patrila v zmysle vyhlášky
odmena, ktorá by nepresiahla 300 € .

34. Aj keď medzi stranami sporu v súvislosti s ich založeným záväzkovým vzťahom sa tento riadil
zásadou zmluvnej voľnosti, a to aj čo sa týka dojednania konkrétnej výšky paušálnej odmeny, platí, že
dojednaná výška odmeny nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi tak, ako uvedené vyplýva z § 2 ods.
1 vyhlášky.

35. Súd prvej inštancie sa pri posúdení dôvodnosti žaloby uplatnenej titulom odmeny správne zameral
okrem iného na posúdenie, či paušálna odmena dojednaná stranami sporu (jej výška) nie je v rozpore
s dobrými mravmi.

36. Súd prvej inštancie nevzhliadol rozpor dojednanej odmeny s dobrými mravmi, keď tomuto záveru
predchádzalo jeho zhodnotenie, podľa ktorého strany sa dohodli na druhu a výške zmluvnej odmeny
za zastupovanie žalovanej v súdnom konaní vo forme paušálnej odmeny. Vezmúc do úvahy, že síce
zmluvu ako celok teda aj odmenu formuloval žalobca ako advokát, teda v práve odborne spôsobilá
osoba, avšak zároveň žalovaná aj keď nevystupovala v zmluve ako advokát, je rovnako právne odborne

spôsobilá osoba (po advokátskych skúškach), preto mohla rovnako posúdiť zmluvu aj čo sa týka
odmeny, a teda aj zo stránky jazykového vyjadrenia zmluvných podmienok vyplýva, že interpretačné
pravidlo bolo zmluvným stranám jasné, t.j. že zmluvné strany si vznik nároku na zaplatenie dohodnutej
odmeny precizovali dostatočne jasne v čl. II.c) Zmluvy. O primeranosti paušálnej odmeny svedčí rozsah
vyšetrovacieho spisu zväzkov, ktoré vyšetrovateľ predložil žalobcovi ako obvinenému pri preštudovaní

spisu, v rozsahu 91 zväzkov s celkovým počtom listov 31.852, prílohy s celkovým počtom listov 9.595.
Ďalej aj to, že inému advokátovi, ktorý bol ustanovený za obhajcu iným obvineným v tej istej trestnej veci,
prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR priznala tarifnú odmenu spolu s
náhradami hotových výdavkov vo výške 20.580,79 € bez DPH po krátení o 50 %, preto nemôže byť
medzi stranami dohodnutá paušálna odmena v rozpore s dobrými mravmi, ak takúto odmenu za rovnakú

prácu v tej istej trestnej veci dostanú aj iní advokáti. Odmena dohodnutá v zmluve je vzhľadom na obsah
trestného spisu, jeho rozsah a skutkovú a právnu zložitosť veci adekvátna. V prípade žalovanej ide o
trestné konanie, kde hrozí trest odňatia slobody od 7 do 12 rokov, teda dohodnutá odmena je primeraná,
ako aj v porovnaní s tarifnými odmenami ostatných právnych zástupcov v obdobnej aj uvedenej trestnej
veci preukázanej žalobcom, preto zmluva v časti odmeny nie je v rozpore so zákonom ani s dobrými

mravmi.

37. Odvolateľke sa ani podaným odvolaním nepodarilo relevantným spôsobom spochybniť tento záver
súdu, s ktorým odvolací súd súhlasí. Odvolateľka aj v tejto časti odvolania v podstate iba opakovala,
že žalobca nikdy nepreukázal, že okrem oznámenia o prevzatí obhajoby a účasti na záverečnom

preštudovaní vyšetrovacieho spisu, vôbec nejaké úkony právnej služby žalovanej poskytol. Uvedené
ale bolo vyvrátené už minimálne tým, že sama žalovaná na pojednávaní pred súdom prvej inštancie
uviedla, že veľkú časť výsluchov absolvoval namiesto žalobcu substitučne JUDr. Slebodník. Uvedené
aleznamená,žeišlooúkonyžalobcu(hocinebolivykonanénímosobne,aleprostredníctvomsubstitúta).
Okrem toho zo Záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu vyplýva, že žalobca žiadal o vyhotovenie

kópie časti vyšetrovacieho spisu a navrhol doplniť dokazovanie v zmysle ich návrhu, ktorý sa nachádza
vo zväzku LXXXVI, číslo listu 30095 a zároveň žiadal o vyhotovenie fotokópie č.l. 1505-1551 v zväzku
IV. listov 31760-31765 v zväzku XCI a tiež fotokópie čísla listov 5625-5676 vo zväzku XVII.38. Žalobca naviac preukázal, že špecifikoval rozsah úkonov, ktoré uskutočnil v predmetnej trestnej veci,
a aj keď samotná špecifikácia nie je ešte dôkazom realizácie vyšpecifikovaných úkonov, zo samotnej
podstaty paušálnej odmeny vyplýva, že táto sa neodvíja od jednotlivých konkrétnych úkonov právnej

služby. Žalovaná netvrdila, že žalobca ju nezastupoval v predmetnom trestnom konaní, preto súd prvej
inštanciesprávneposudzovalprípadnýkorektívnárokunadojednanúpaušálnuodmenu(jehovýšky)cez
zhodnotenie obsahu trestného trestného spisu, jeho rozsahu a skutkovej a právnej zložitosti veci, keď
išlo o trestné konanie, kde hrozil žalovanej trest odňatia slobody od 7 do 12 rokov, ale aj cez porovnanie
s tarifnými odmenami ostatných právnych zástupcov v obdobnej aj uvedenej trestnej veci preukázanej

žalobcom.

39. Odvolateľka učinila obsahom odvolanie tiež namietanie, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, čo má za následok jej neplatnosť v súlade s § 53 ods. 5 OZ.

40. Žalovaná sa už v priebehu konania bránila tvrdením o tom, že zmluva obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky, ktoré vytvárajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech žalovanej. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, súd sa zaoberal touto otázkou
a svoje zistenia a závery v tejto otázke vyslovil v bode 51. odôvodnenia rozsudku, na ktoré odvolací súd
odkazuje so záverom o ich správnosti. Osobitným spôsobom odvolací súd zdôrazňuje, podobne ako
to učinil súd prvej inštancie, že podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neplatné len neprijateľné

zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľská zmluva obsahuje a nie aj samotná spotrebiteľská zmluva ako
celok a už uvedené robí predmetnú odvolaciu námietku nedôvodnou, pokiaľ odvolateľka spojila tvrdené
neprijateľné zmluvné podmienky tvoriace obsah predmetnej zmluvy s následkom neplatnosti zmluvy.

41. K tejto odvolacej námietke odvolací súd tiež uvádza, že zavádzajúce je tvrdenie odvolateľky o tom,

že advokáta zmluva nezaväzuje k ničomu, pretože obsahom zmluvy bol rovnako záväzok žalobcu, a to
jeho záväzok poskytovať žalovanej za bližších podmienok právne služby.

42. Napokon v tejto časti odvolacej námietky odvolací súd opätovne poukazuje na podstatu povahy
paušálnej odmeny, preto neprijateľnými zmluvnými podmienkami nemohli byť tie ustanovenia zmluvy,

ktoré nárok na odmenu stanovili bez ohľadu na počet úkonov a časovú náročnosť.

43. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil tiež odvolaciu námietku v časti, v ktorej odvolateľka mala
za to, že žalobca postupoval v rozpore s § 18 ods. 4 o advokácii, preto mu nepatrí odmena. Odvolateľka
pritom iba zopakovala to, čím sa v tejto časti bránila už v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd sa touto

námietkou zaoberal, o čom svedčí bod 52. odôvodnenia rozsudku, keď z odvolania nie je zrejmá žiadna
protiargumentácia spochybňujúca dôvody, na ktorých súd prvej inštancie založil svoj záver o tom, že
žalobca neporušil § 18 ods. 4 zákona o advokácii, s ktorým záverom odvolací súd súhlasí a iba dopĺňa,
že žalovaná už dojednaním zmluvy mala vedomosť o výške odmeny a charakter dojednanej zmluvnej
odmeny ako paušálnej odmeny de facto vylučuje jeho porušenie (§ 18 ods. 4 zákona o advokácii).

44. K odvolacej námietke nevykonania výsluchu žalobcu odvolací súd uvádza, že odvolateľka v odvolaní
uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, nie aj odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností). Nad rámec uvedeného odvolací súd poznamenáva, že žalovaná na

odvolacom pojednávaní uviedla, že netrvá na návrhu vykonať výsluch žalobcu.

45. Pokiaľ odvolateľka podala odvolanie proti rozsudku v celom jeho rozsahu, jej odvolanie sa logicky
týka tiež v poradí druhého výroku, ktorým súd jej vzájomný návrh zamietol.

46. Predmetom vzájomnej žaloby je vrátenie prvej splátky, teda preddavku, vo výške 11.064,64 € z
dôvodu, že dňa 17.9.2018 žalovaná odstúpila od Zmluvy o právnom zastúpení zo dňa 2.6.2010, čím sa
zmluva od počiatku zrušila (kedy by nastal prípad predpokladaný v § 457 OZ).

47. Súd mal za to, že žalovaná nepreukázala, žeby Zmluvu uzatvárala v tiesni za nápadne nevýhodných

podmienok, lebo to, že bola rozrušená doručením uznesenia o vznesení obvinenia, súd nepovažoval za
takú tieseň, ktorú predpokladá ust. § 49 Obč. zák., nakoľko o svojom trestnom stíhaní už vedela skôr a
súd sa stotožnil s obranou žalobcu v tom, že ak by tomu tak bolo, žalovaná by odstúpila od zmluvy už
skôr ako po 8 rokoch (a po preštudovaní spisu žalobcom), a to aj vzhľadom na jej právnické vzdelanie.Vzhľadom na uvedené, súd mal za to, že nedošlo k platnému odstúpenie žalovanej od Zmluvy, preto
zamietol vzájomnú žalobu žalovanej. Uvedenému záveru predchádzalo skutkové zistenie súdu najmä
podľa bodov 10., 12. napadnutého rozsudku.

48. Z podaného odvolania ale vyplýva, že odvolateľka nenamietala právny záver súdu o tom, že
nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a ani skutkové zhodnotenie súdu dávajúce podklad pre takýto
následný záver súdu, preto žalovanej z dôvodu odstúpenia od zmluvy (a následne podľa § 457 OZ)
nevznikol nárok na vrátenie už zaplateného preddavku dojednanej odmeny žalobcu, ktorý si v konaní

uplatnila vzájomnou žalobou.

49. Odvolací súd nemohol pripísať relevanciu ani namietanej absencii odôvodnenia podľa § 220 ods. 2
CSP. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v rozpore s § 220 ods. 2 CSP súvisí s nepreskúmateľnosťou
napadnutého rozhodnutia a zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a

vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého judikatúra ale nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, iba
skutočnosť, že žalobca, či žalovaný, sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňujú, nemôže

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia (porovnaj napr.
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06).

50. Súdna prax sa ustálila aj v závere, že za nepreskúmateľné možno považovať iba také rozhodnutie,
z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne súd rozhodol, prípadne ktorého výrok je vnútorne rozporný.

Pod tento pojem ustálená judikatúra súdov zaraďuje i prípad, kedy nemožno rozoznať, čo je výrok
a čo odôvodnenie, kto sú strany sporu a kto bol rozhodnutím zaviazaný, ako i také rozhodnutie,
v ktorom absentujú základné zákonné náležitosti, z ktorých nemožno zistiť, o akej veci bolo rozhodnuté
alebo, ktorého výrok je v rozpore s odôvodnením, ktoré neobsahuje vôbec právne závery vyplývajúce
z rozhodných skutkových okolností alebo ktorého dôvody nie sú vo vzťahu k výroku jednoznačné. Súdna

prax je jednotná aj v úsudku, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku
skutkových dôvodov, nie na dielčich nedostatkoch odôvodnenia súdneho rozhodovacie dôvody. Za
také vady možno považovať iba prípady, kedy súd oprel rozhodovacie dôvody o skutočnosti v spore
nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, prípadne, kedy nie je zrejmé, či vôbec nejaké
dôkazy boli v konaní vykonané. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je tiež také rozhodnutie,

z ktorého odôvodnenia nie je zrejmé, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu strany sporu
v žalobe a prečo považuje žalobné námietky sporovej strany za mylné alebo vyvrátené, najmä vtedy,
ak ide právnu argumentáciu, na ktorej je postavený základ žaloby. Zhodnotenie rozporu odôvodnenia
súdneho rozhodnutia v kontexte s § 220 ods. 2 CSP bude vždy závisieť od povahy rozhodnutia
a dôvodoch, na ktorých súd svoje rozhodnutie založil.

51. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej, v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd prvej
inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil, aj náležite vyhodnotil a vysporiadal sa

s každou relevantnou argumentáciou strán sporu, pričom vo svojej argumentácii je súd koherentný,
vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuodcitovalajpríslušnéustanovenia,ktoréaplikovalazktorýchsvoje
právne závery vyvodil, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú záver judikovaný
vo výrokovej časti rozhodnutia.

52. Dôvodnou bola ale odvolacia námietka v časti, v ktorej žalovaná namietala, že jej právnemu
zástupcovi pred pojednávaním konaným dňa 18.10.2023 nebolo doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa
12.10.2023 a jeho príloha, z ktorého dôvodu sa nemala možnosť oboznámiť s týmto vyjadrením, hoci
išlo o podstatné vyjadrenie žalobcu.

53. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podaním zo dňa 12.10.2023 reagoval na predchádzajúce
vyjadrenie žalovanej, o.i. v podaní špecifikoval úkony, ktoré vykonal pri obhajobe žalovanej a súčasťou
podaniaučiniltiežprílohu-UznesenieprokurátorkyÚradušpeciálnejprokuratúryGenerálnejprokuratúry
Slovenskej republiky č. VII/1 Gv 41/09-696 zo dňa 25.5.2012. Súd na pojednávaní konanom dňa18.10.2023, ktoré sa konalo v neprítomnosti právneho zástupcu žalovanej, neoboznamoval predmetné
podanie, vyhlásil dokazovanie za skončené a nariadil pojednávanie na deň 16.11.2023 za účelom
vyhlásenia rozhodnutia (ktoré sa uskutočnilo a na ktorom bol rozsudok vyhlásený). Predmetné podanie

súd doručil právnemu zástupcovi až dňa 1.11.2023 (t.j. po vyhlásení dokazovania za skončené). Týmto
nesprávnym postupom súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tým k naplneniu uplatneného
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

54. Pretože v prejednávanej veci neprichádzalo do úvahy opätovné zrušenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie (boli naplnené predpoklady rozhodnúť vo veci samotným odvolacím súdom podľa § 390 CSP),
odvolací súd zhojil tento nedostatok sám tým, že vo veci nariadil odvolacie pojednávanie, podal vo veci
správu o doterajšom priebehu konania, umožnil stranám sporu, resp. ich zástupcom urobiť prednesy,
osobitne predniesť vo veci záverečnú reč a následne uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

55. Žalovaná sa s úhradou 2. splátky dostala do omeškania, preto je povinná popri istine zaplatiť aj úroky
z omeškania vo výške 5% ročne od 10.8.2016 do zaplatenia.

56. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu (prvý a druhý výrok) vrátane jeho výroku
o trovách konania ako závislého výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

57. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, z toho dôvodu mu odvolací súd priznal proti žalovanej
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

58. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).