Rozsudok – Zmluvy – Bezdôvodné obohatenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/134/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119206315
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2119206315.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: JUDr.

Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová v sporovej veci žalobcu: Business Legal s.r.o., IČO: 47
352 566, Župné námestie 7, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so
sídlom Piaristická č. 46, Trenčín, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zast.:
HARŠÁNY advokáti, s.r.o. so sídlom Hlavná 31/15, Trnava, o 10 000 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava z 22.03.2023, č. k. 19C/26/2019-340, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok sa v časti o 5 %-ný úrok z omeškania zo sumy 10 000 € od 12.07.2019 do
29.07.2019 potvrdzuje a vo zvyšku sa mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 10 000 € s 5

%-ným ročným úrokom z omeškania od 30.07.2019 do zaplatenia.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I) a vyslovil, že
žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).

2. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto:

3. Žalobca ako kupujúci uzavrel s právnym predchodcom žalovanej E. E., C. F. kúpnu zmluvu dňa
10.03.2016, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na
úmrtie právnej predchodkyne žalovanej, žalobca spoločne so žalovanou a ďalšími účastníkmi uzavreli
dohodu o urovnaní dňa 30.04.2019, predmetom ktorej bola povinnosť žalovanej uzavrieť dodatok č. 1
ku kúpnej zmluve a povinnosť žalobcu zaplatiť jej namiesto pôvodne dohodnutých 8 113,71 €, novú
sumu časti kúpnej ceny vo výške 32 000 €. V rovnaký deň bol spísaný a uzavretý aj dodatok č. 2 ku
kúpnej zmluve, predmetom ktorého bolo navýšenie časti kúpnej ceny v prospech žalovanej na sumu

32 000 €. V dodatku č. 2 z 30.04.2019 bol už uvedený i ručiteľ kupujúceho G. H., ktorý sa zaviazal
splniť záväzok za kupujúceho za podmienok uvedených v tomto dodatku. Dňa 30.04.2019 bola z účtu
ručiteľa G. H. poukázaná na bankový účet žalovanej prvá časť kúpnej ceny v sume 10 000 €. Žalovaná
odstúpila od kúpnej zmluvy listom zo 14.06.2019. Odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo žalobcovi doručené
17.06.2019. Žalobca akceptoval odstúpenie od zmluvy, preto vzhľadom na zánik kúpnej zmluvy zaslal
žalovanej výzvu na vrátenie peňažného plnenia, ktorá bola žalovanej doručená 08.07.2019 s tým, že
žalovanejbolaposkytnutálehotatrochdníoddoručeniavýzvynavráteniezaplatenejsumy10000€späť

na bankový účet žalobcu. Po podaní žaloby 19.02.2020 žalovaná prostredníctvom Slovenskej pošty,
a.s. poukázala G. H. sumu 10 000 €. Žalovaná je na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I.
zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej 10.03.2016.4. Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa § 48 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, §
456 a § 546 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) takto:

5. V danej veci je nesporné, že žalovaná platne odstúpila od záväzkového vzťahu so žalobcom,
žalobca sa domáhal vrátenia zaplatenej časti kúpnej ceny podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení.
Uplatnil si teda právo vyplývajúce z § 451 OZ. Z hľadiska skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia
ide o právny dôvod, ktorý odpadol a strany si majú vrátiť, čo si navzájom plnili. Osoba, na úkor
ktorej k bezdôvodnému obohateniu došlo, je osoba, z ktorej majetkovej sféry došlo k odčerpaniu

hodnôt v prospech subjektu bezdôvodne obohatenému. Subjekt bezdôvodne obohatený je tá osoba,
ktorej majetok sa na úkor postihnutého zväčšil, prípadne sa znížili pasíva jeho majetku. Vzhľadom
na spornosť vlastníctva finančných prostriedkov, ktoré boli poukázané žalovanej ako časť kúpnej
ceny, pre posúdenie uplatneného nároku bolo potrebné v konaní vyriešiť túto otázku, pričom splnenie
predpokladov pre vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia musí preukázať ten, kto tvrdí,
že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané, teda v danom prípade žalobca. Na základe

vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že je osobou,
na úkor ktorej k bezdôvodnému obohateniu došlo, keď nepreukázal, že finančné prostriedky vydania
ktorých sa domáhal, boli jeho vlastníctvom. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalovanej, že
predložené pokladničné doklady z 29.04.2019 č. 19PV0045 a č. 19PV0046 svedčia iba o tom, že boli
vyplatené finančné prostriedky J. A. na účely úhrady záväzkov spoločnosti žalobcu. Nepreukazujú, že

tieto finančné prostriedky boli použité na zaplatenie kúpnej ceny žalovanej a ani, že boli odovzdané
G. H. na tento účel. K tvrdeniu svedka K. A., že 30.04.2019 sa jeho brat J. A. (v tom čase konateľ
žalobcu) stretol s pánom H. a odovzdal mu prvú časť kúpnej ceny vo výške 10 000 €, súd prvej inštancie
uviedol, že svedok nebol priamym svedkom udalostí a ide iba o sprostredkované informácie, preto
tomuto dôkazu nemožno prisúdiť takú dôkaznú silu ako v prípade priameho svedka. Priamym svedkom

týchto udalostí bol G. H., ktorý poprel, že finančné prostriedky vložené na účet žalovanej boli finančnými
prostriedkami žalobcu a uviedol, že J. A. ho poprosil, aby zaplatil kúpnu cenu 10 000 €. G. H. v konaní
i preukázal odkiaľ mal finančné prostriedky predložením potvrdení o zrealizovaní výberu hotovosti v
celkovej výške 15 000 € dňa 29.04.2019 a 30.04.2019. Podľa súdu prvej inštancie i keď nemožno
konštatovať, že tieto doklady svedčia o tom, že práve tieto finančné prostriedky boli použité na zaplatenie

sumy 10 000 € žalovanej, týmto dôkazom bolo minimálne spochybnené tvrdenie žalobcu, že finančné
prostriedky vložené na účet žalovanej boli jeho. Tvrdenie žalobcu, že finančné prostriedky na zaplatenie
kúpnej ceny žalovanej boli finančnými prostriedkami žalobcu je spochybnené samotným priebehom
udalosti, keď žalobca, ani svedok K. A., v konaní dostatočne a presvedčivo nevysvetlil, prečo nevykonal
vklad finančných prostriedkov na účet žalobca ako kupujúci, ale nechal to vykonať pána H.. Čestné

vyhlásenie G. H. z 26.11.2019, z ktorého vyplýva, že menovaný prehlásil, že finančné prostriedky, ktoré
30.04.2019 vložil na bankový účet žalovanej boli v tom čase vlastníctvom žalobcu, súd prvej inštancie
nepovažoval za dôkaz preukazujúci vlastníctvo finančných prostriedkov žalobcom, pretože G. H. pred
súdom poprel, že finančné prostriedky vložené na účet žalovanej boli žalobcove. Čo sa týka spornosti
prijatia/prevzatia sumy 10 000 € G. H., súd prvej inštancie mal v konaní jednoznačne preukázané, že

menovaný finančné prostriedky od žalovanej prevzal, a to výpoveďou G. H. ako i správou Slovenskej
pošty, a.s. z 01.02.2023. Vzhľadom na nepreukázanie, že finančné prostriedky, ktorých vydania sa
žalobca domáhal, boli vlastníctvom žalobcu a teda nepreukázanie, že je osobou na úkor ktorej došlo
k bezdôvodnému obohateniu, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň súd prvej
inštancie uviedol, že i keď žalovaná bola v zmluvnom vzťahu so žalobcom a tento jej plnenie vrátil -

nehnuteľnosť bola po odstúpení od kúpnej zmluvy spätne zapísaná na žalovanú ako vlastníčku, bolo by
v rozpore s dobrými mravmi, ak by žalovanú zaviazal na plnenie, ktoré už poskytla. Žalovaná finančné
prostriedky vydala/vrátila osobe, od ktorej plnenie prijala - G. H., ktorý bol takisto účastníkom tohto
zmluvného vzťahu - kúpnej zmluvy, a to v zmysle dodatku č. 2 z 30.04.2019, kde vystupoval ako ručiteľ
žalobcu a v zmysle ktorého sa zaviazal splniť za žalobcu záväzok zaplatiť kúpnu cenu v prípade, ak si

tútopovinnosťnesplnížalobca,tedabolosobouzainteresovanounaveci.Uvedenúneprehľadnúsituáciu
(komu vrátiť poskytnuté plnenie) zavinil samotný žalobca tým, že ako kupujúci si túto zmluvnú povinnosť
nesplnil osobne. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

6. Včasným odvolaním sa žalobca domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd žalobe
vyhovie a žalovanú zaviaže na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca považuje napadnutý
rozsudok za vecne nesprávny a arbitrárny. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázalukrátenie svojho majetku bezdôvodným obohatením sa žalovanej, ani s názorom, že žalovaná už raz
poskytla plnenie (zrejme G. H.), a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby bola opätovne
zaviazaná na jeho vrátenie. Prvoinštančný súd si tu zjavne protirečí, keď na jednej strane dôvodí,

že síce pôvodný zmluvný vzťah bol medzi stranami sporu, ale vrátenie vzájomných plnení považoval
žalovanou za splnené tým, že ho už raz poskytla. Tento záver je nielen nepreskúmateľný, ale aj
nelogický, keďže zánik záväzku splnením môže nastať iba vtedy, ak ho dlžník splnil veriteľovi, čo sa
tu nestalo. Prvoinštančný súd na jednej strane správne uznal, že síce sú tu účastníci právneho úkonu,
ktorý od počiatku zanikol, a títo sú nesporne stranami sporu, ale nesprávne odvodil, že účastník nie je

povinný vrátiť to, čo podľa zmluvy dostal, lebo už raz plnil, aj keď nie priamemu účastníkovi zmluvného
vzťahu, ale tretej osobe (ručiteľovi). Špecifickosť § 457 OZ spočíva vo vzájomnej podmienenosti vrátenia
plnení medzi stranami. Plnenie má byť vrátené tomu, kto ho poskytol. V tomto prípade žalobca nesporne
vrátil nehnuteľnosť žalovanej, a preto plnenie vo výške 10 000 € malo byť vrátené žalobcovi. Zaplatenie
tejto sumy G. H. prostredníctvom poštového podniku nemalo za následok vrátenie plnenia zo zrušenej
zmluvy, a teda ani splnenie záväzku. Z ust. § 457 OZ je zrejmé, že pri zrušenej zmluve je povinný

každý z účastníkov vrátiť druhému to, čo podľa zmluvy dostal. V tomto prípade žalovaná dostala od
žalobcu 10 000 € na základe kúpnej zmluvy a túto sumu je povinná vrátiť žalobcovi. Žalobca uviedol
príklady a analógie, ktoré ilustrujú absurdnosť záverov prvoinštančného súdu, ktoré sú v rozpore s
princípom bezdôvodného obohatenia. Ďalej uviedol, že prvoinštančný súd si opäť nesprávne vyložil
zásadnú výhradu odvolacieho súdu v zrušujúcom rozsudku, že nedôvodne pripísal G. H. pozíciu osoby,

ktorá by mala byť ukráteným subjektom bezdôvodného obohatenia a opäť nesprávne posúdil postavenie
G. H.. Tento nebol účastníkom hlavného zmluvného vzťahu a jeho formálny podpis na kúpnej zmluve ako
ručiteľahonestaviadopozíciezmluvnejstranysnárokomnavrátenieplnenia.Prvoinštančnýsúdchybne
interpretoval skutkové zistenie, že fyzickým vkladateľom bol G. H. a dospel k nesprávnemu záveru, že
splnením prostredníctvom neho sa žalovaná zbavila peňažného záväzku voči žalobcovi. G. H. nemal

v čase zrušenia kúpnej zmluvy žiadny vlastný hmotnoprávny vzťah k pôvodnému zmluvnému vzťahu
a pôsobil nanajvýš iba ako potencionálny ručiteľ. Nikdy nebol vyzvaný na plnenie kúpnej ceny a jeho
interes vo veci spočíval iba v sprostredkovaní platby za žalobcu v prospech žalovanej. Žalovaná prijala
10 000 € ako časť kúpnej ceny podľa zmluvy, čo dokazuje, že platbu akceptovala ako pochádzajúcu
od žalobcu. Ak by žalovaná vnímala platbu ako neoprávnenú, zrejme by ju vrátila G. H. ihneď po

prijatí alebo mohla odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie prvej splátky žalobcom, ale treťou osobou.
Správanie žalovanej však bolo nekonzistentné, pretože pokiaľ išlo o prijatie peňažných prostriedkov
na svoj účet, tak vtedy ich považovala za riadne plnenie od žalobcu, no pokiaľ ich už mala vrátiť, tak
navzdory skoršiemu správaniu a vlastnému prísľubu ich ľahkomyseľne poslala G. H.. Prvoinštančný súd
nevykonal dôkaz pripojením súdneho spisu z vtedajšieho Okresného súdu Považská Bystrica, v ktorom

sa žalovaná domáha vydania totožného bezdôvodného obohatenia od G. H., čo malo podľa žalobcu
vplyv na procesné práva účastníkov sporu. Preto navrhuje vykonanie tohto dôkazu pred rozhodnutím
o tomto odvolaní. Žalobca tiež vyčíta súdu, že nesprávne aplikoval korektív dobrých mravov, keď
považoval za nespravodlivé, aby žalovaná bola zaviazaná ešte raz na rovnaké plnenie, keď už raz
poslala požadovanú sumu G. H.. Pri rokovaniach o prípadnej pokonávke žalovaná bola uzrozumená,

že peniaze ktoré prijala má vrátiť žalobcovi a nikomu inému. Navyše žalovaná vo svojej odpovedi
na výzvu o vrátenie peňazí z 10.07.2019 uviedla, že prijaté peniaze vráti žalobcovi, ak bude spätne
zapísaná ako spoluvlastníčka pozemku. Táto podmienka žalovanej bola zo strany žalobcu splnená, ale
žalovaná už peniaze žalobcovi nevrátila. Práve žalovaná konaním v rozpore s dobrými mravmi úmyselne
nenaplnila očakávanie žalobcu, že žalobcovi svoj záväzok zaplatí potom ako jej on vlastníctvo vrátil.

Navyše listinu z 10.07.2019 mal podľa obsahu prvoinštančný súd vyhodnotiť ako uznanie dlhu v zmysle
§ 558 OZ. Súd tiež nesprávne vyhodnotil plnenie G. H. z 30.04.2019 ako plnenie zainteresovaného
ručiteľa, hoci taký záver nemal oporu v dôkazoch. Aj keby G. H. plnil ako ručiteľ prvú splátku, aj tak
by pri rovnako dodatočnom odpadnutí kúpnej zmluvy žalovaná mala vráti plnenie žalobcovi a nie G.
H.. Vždy je povinnosťou druhej strany vrátiť svoje protiplnenie zmluvnej protistrane a nie tretej osobe.

Žalobca trvá na tom, že G. H. prevzal peniaze od žalobcu v dvoch hotovostných platbách po 5 000
€ na účely vkladu na účet žalovanej, čo bolo v konaní osvedčené skutkovým tvrdením žalobcu, ktoré
žalovaná riadne nepoprela, výpoveďou svedka K. A. a pokladničnými dokladmi o výbere týchto peňazí
z pokladne 29.04.2019. Napriek tomu prvoinštančný súd bez riadneho vysvetlenia preferoval výpoveď
G. H. v rozpore s jeho skorším písomným čestným vyhlásením, že peniaze, ktoré od žalobcu prevzal

patrili žalobcovi. G. H. sám uviedol, že už má so žalobcom viacero súdnych sporov a sám čelí aj žalobe,
ktorú na neho podala žalovaná až po tom, ako on produkoval svoje čestné vyhlásenie o prevzatí 10 000
€ od žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že mal motiváciu poprieť svoje pôvodné čestné vyhlásenie nielen z
dôvodu osobných konfliktov s osobami z okolia žalobcu, ale hlavne pre svoj vlastný majetkový prospech.Jeho výpoveď vyznieva v tomto svetle ako nedôveryhodná najmä v kontraste s jeho skorším čestným
vyhlásením, ktoré ako kľúčové prvoinštančný súd pri rozhodovaní celkom nedôvodne odignoroval.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaná
uviedla, že mala záujem vrátiť žalobcovi zaplatenú časť kúpnej ceny, avšak vzhľadom na to, že o jej
vrátenie požiadal aj ručiteľ G. H., žalovaná nadobudla dôvodné pochybnosti o tom, komu je povinná
zaplatenú časť kúpnej ceny vrátiť. Z dôvodu istoty navrhla uzavrieť dohodu o urovnaní medzi žalobcom,

žalovanouap.H.,čožalobcaodmietol.Žalovaná19.02.2020prostredníctvompoštovéhopoukazuvrátila
zaplatenú časť kúpnej ceny G. H., ktorého považovala za oprávneného príjemcu, keďže bol ručiteľom
a uhradil prvú časť kúpnej ceny vkladom na jej účet. Žalobca mal v konaní preukázať, že peniaze,
ktoré mal G. H. vložiť na účet boli vo vlastníctve žalobcu. Príjmové doklady predložené žalobcom
neuvádzajú výslovne, že ide o úhradu časti kúpnej ceny, a rovnako je nelogický postup žalobcu pri
výberoch hotovosti. Žalobca v konaní nepreukázal, že odovzdal pánovi H. sumu 10 000 € na úhradu

kúpnej ceny. Naopak, pán H. preukázal, že disponoval dostatočnou finančnou hotovosťou na zaplatenie
tejto sumy a vysvetlil dôvody odovzdania čestného prehlásenia. Z predložených listinných dôkazov, ako
aj z výpovede pána H. je nesporné, že práve on plnil prvú časť kúpnej ceny z vlastných zdrojov. Plnením
ručiteľa zanikla povinnosť žalobcu zaplatiť kúpnu cenu žalovanej a zároveň vznikol nárok ručiteľa na
regresné plnenie voči žalobcovi v zmysle § 550 OZ. Plnením za dlžníka sa stal ručiteľ novým veriteľom

voči dlžníkovi (žalobcovi), v dôsledku čoho žalobcov záväzok uhradiť sumu 10 000 € nezanikol, ale sa
postúpil zo žalovanej na ručiteľa. Základným predpokladom na vydanie bezdôvodného obohatenia je,
že došlo k odčerpaniu hodnôt z majetkovej sféry žalobcu v prospech osoby, ktorá sa mala obohatiť.
V tomto prípade však žalobcu nemožno považovať za oprávnený subjekt na vydanie bezdôvodného
obohatenia, pretože z jeho strany nedošlo k strate na majetkových hodnotách, ani nepreukázal, že by

plnil ručiteľovi jeho regresný nárok ako náhradu za plnenie ručiteľa žalovanej. Žalovaná nie je povinným
subjektom bezdôvodného obohatenia, pretože k získaniu majetkového prospechu žalovanej na úkor
žalobcu neprišlo. Žalovaná uviedla, že nemala dosah na to, kto a akým spôsobom uhradil prvú časť
kúpnejceny.Prijalatútoplatbuvdobrejviere,ževšetcizúčastnenímajúzáujemnariadnomplneníkúpnej
zmluvy. Z výpovede K. A. vyplýva, že konateľ žalobcu bol prítomný pri úhrade kúpnej ceny, ale napriek

tomu nechal p. H., aby zaplatil časť kúpnej ceny namiesto žalobcu. Tieto pochybenia žalobcu zapríčinili
vzniknutú situáciu a viedli k dôvodnej pochybnosti žalovanej o osobe, ktorej je povinná peniaze vrátiť.
Z dôvodu právnej istoty žalovaná tiež podala žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia voči pánovi
H., keďže nepodaním žaloby by mohlo dôjsť k premlčaniu tohto nároku. Toto konanie bolo prerušené
do právoplatného rozhodnutia v tomto konaní, pričom žiadnym spôsobom nezasahuje do procesných

práv žalobcu.

8. V odvolacej replike žalobca predniesol, že žalovaná iba replikuje svoju obranu produkovanú v celom
konaní. Trvá na svojich dôvodoch uvedených v odvolaní. Doplnil, že dlžník môže splniť svoju peňažnú
povinnosť aj prostredníctvom tretej osoby, keďže toto nie je viazané na nejaké osobné vlastnosti dlžníka.

Toto nesporne pán H. urobil, hoci sám nebol dlžníkom voči žalovanej a konal tak v mene žalobcu,
keď napr. vypisoval do vkladového lístka platenie kúpnej ceny, hoci reálne jej zmluvnou stranou nebol.
Ručenie pánom H. nikdy nevzniklo, pretože neboli splnené podmienky, keďže k žiadnemu omeškaniu
nedošlo. Ručenie za žalobcu bolo nanajvýš formálne a nikdy sa nijakou výzvou zo strany žalovanej
hmotnoprávne neaktivovalo. Na pána H. ako osobu, ktorá by teoreticky ručiteľsky vkladala vlastnú sumu

10 000 € v zmysle § 546 OZ a dohody strán, nemožno nijako nahliadať. Prvoinštančný súd sa teda mýli,
že pán H. bol do veci zainteresovaný ako ručiteľ, čo do vyjadrenia prevzala aj žalovaná. Podľa dohody o
urovnaní z 30.04.2019 ručenie bolo dohodnuté s podmienkami a mohlo nastať iba vtedy, ak by bol dlžník
nesplatil splatný záväzok, teda by bol v omeškaní. Nesporne však k žiadnemu omeškaniu nedošlo a
splátka kúpnej ceny bola v dohodnutý deň 30.04.2019 vložená na účet žalovanej. Akékoľvek osobné

postavenie pána H., či plnenie dňa 30.04.2019 ako ručiteľa nemajú oporu v skutkovom stave. Ak by
aj pán H. platil svojimi peniazmi nesporný dlh tretieho, tak sa aj po dodatočnom zániku kúpnej zmluvy
na jeho úkor žalovaná bezdôvodne neobohacovala. Ani v takom prípade žalovanú nič neviazalo vracať
(plniť) pánovi H., pretože v takom prípade by sa nanajvýš takto na úkor pána H. mohol bezdôvodne
obohatiť žalobca. Prijatie peňazí pánom H. je bez právneho následku splnenia tohto záväzku žalovanej

voči žalobcovi. Práve tento moment by zakladal bezdôvodné obohatenie pána H. na úkor žalovanej.
Navyše, ak žalovaná ďalej tvrdí, že pán H. jej plnil ako ručiteľ, hoci opäť nesprávne, tak aj tu by bol
legitimovanýmnavrátenieplneniažalobcaakostranahlavnéhozáväzkového(kúpnopredajného)vzťahu
a nestal sa ním pán H., ani keby plnil ako ručiteľ. Pri zrušení hlavnej (kúpnej) zmluvy sa vzájomnenevyporadúva s poskytnutým plnením ručiteľ s veriteľom, ale ručiteľ s dlžníkom. Ak by aj skutočne bol
samostatne a svojimi peniazmi pán H. plnil dlh za žalobcu, vždy by ho právny stav po zrušení kúpnej
zmluvy musel nasmerovať k uplatneniu nároku, či už titulom § 454 OZ alebo titulom regresu podľa §

550 OZ, len a jedine voči žalobcovi. V žiadnej eventuálnej právnej situácii, či už ako plniaci ručiteľ alebo
ako plniaci cudzí dlh, nemohol u pána H. nastať stav, aby bol tento čo i len nepriamo legitimovaným voči
žalovanej na vrátenie plnenia zo zrušenej kúpnej zmluvy. Potom vrátením plnenia inému (p. H.) sa zase
žalovaná nezbavila záväzku voči žalobcovi, ktorý stále trvá.

9. V odvolacej duplike žalovaná v podstate zopakovala svoje argumenty, ktoré už uviedla vo svojom
vyjadrení. Neuviedla žiadne nové tvrdenia.

10. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska
vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože na to

neboli splnené podmienky (§ 385 ods. 1 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

11. Na účely posúdenia dôvodnosti odvolacích námietok a rozhodnutia vo veci odvolací súd preberá
súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti rozhodné pre posúdenie
uplatneného nároku (bod 3 vyššie).

12. Svojím odvolaním žalobca súdu prvej inštancie v podstate vytýkal, že žalobu zamietol nesprávne
z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že je osobou, na úkor ktorej k bezdôvodnému obohateniu
došlo, pretože žalobca nepreukázal, že finančné prostriedky, vydania ktorých sa domáhal, boli jeho
vlastníctvom. Okrem toho namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku pre jeho

protirečivosť, ktorá spočívala v názore súdu prvej inštancie, že bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak
by súd zaviazal žalovanú na plnenie, ktoré už poskytla.

13. Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie nepovažoval žalobcu za aktívne
vecne legitimovaného, aby mu žalovaná vydala bezdôvodné obohatenie.

14. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.

Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná
procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve
používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia
(žalobca),niejenositeľomtohohmotnoprávnehooprávnenia,oktorévkonaníide;onedostatokpasívnej
vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

15. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

zo strán sporu nenamieta.

16. Z hľadiska úspechu žaloby je preto ústrednou otázkou v prejednávanom spore, či žalobcovi vzniklo
voči žalovaného právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

17. V prejednávanej veci bolo nesporné, že žalobca ako kupujúci a žalovaná ako predávajúca uzavreli
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobca sa v tejto
zaviazal uhradiť žalovanej prvú časť kúpnej ceny v sume 10 000 €, čo bolo predpokladom na to,
aby žalovaná previedla vlastnícke právo na žalobcu. Tento dlh žalobcu bol zabezpečený ručiteľskýmzáväzkom ručiteľa (svedka G. H.). Svedok H. zaplatil na účet žalovanej sumu 10 000 €, na čo žalovaná
previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na žalobcu. Následne žalovaná od kúpnej zmluvy odstúpila
(z dôvodu, že žalobca nezaplatil zvyšok kúpnej ceny). V posudzovanej veci je nesporné, že žalovaná

platne odstúpila od záväzkového vzťahu so žalobcom, žalobca sa domáhal vrátenia zaplatenej časti
kúpnej ceny podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, teda si uplatnil právo vyplývajúce z § 451 OZ.
Z hľadiska skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia ide o právny dôvod, ktorý odpadol (porovnaj
R 26/1975 a R 1/1979). Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal (§ 456 prvá veta OZ). Tým je ten, kto plnil z dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Pokiaľ bola

dôvodom plnenia, ktorý odpadol, zmluva, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal (§ 457 OZ). V prípade, že strany vzájomne plnili svoje zmluvné záväzky, vzniká im zo
zákona synallagmatický záväzok vrátiť plnenie druhej strane. Platí tu zásada, že splnenia záväzku (vrátiť
bezdôvodné obohatenie) sa môže domáhať ten, kto už sám plnil (vrátil bezdôvodné obohatenie).

18. Pokiaľ ide o otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v prípade vydania bezdôvodného

obohatenia získaného na základe zrušenej zmluvy, zo znenia ustanovenia § 457 OZ vyplýva, že ak
spočíva bezdôvodné obohatenie v plnení na základe neplatnej zmluvy, sú vo vzájomnom vzťahu iba jej
účastníci. To platí bez ohľadu na to, či sa v súvislosti s plnením zo zrušenej zmluvy obohatil aj niekto
iný alebo či v súvislosti s plnením z tejto zmluvy došlo k bezdôvodnému obohateniu aj na úkor niekoho
iného (porov. v tomto zmysle aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28.03.2012, sp. zn. 28Cdo/808/2011,

ktorý je pre totožnosť právnej úpravy v rozhodnom čase použiteľný aj v tejto veci).

19. Pri vyporiadaní nárokov z bezdôvodného obohatenia treba rozlišovať vzťah z plnenia a vzťah z
poskytnutia hodnoty. O vzťah plnenia ide typicky medzi dlžníkom a veriteľom, pretože dlžníkovi vzniká
povinnosť dlh splniť a veriteľovi povinnosť plnenie prijať. Dlžník sa považuje za poskytovateľa plnenia

a veriteľ za príjemcu plnenia. Vzťah z poskytnutia hodnoty vzniká medzi poskytovateľom hodnoty a
príjemcom hodnoty. Pokiaľ hodnotu poskytuje dlžník a príjemcom je veriteľ, tieto vzťahy sa prekrývajú.
Poskytnutím hodnoty dlžník dlh plní, a ak je splnený, zanikne. Dlh zanikne aj vtedy, ak hodnotu poskytne
tretia osoba s cieľom splniť dlh dlžníka (ibaže by tak robil proti vôli dlžníka). Vo vzťahu plnenia naďalej
zostávadlžníksveriteľom(plnilsadlhmedzitýmitoosobami).Zhľadiska(s)plneniadlhuniejepodstatné,

ak poskytovateľom hodnoty je osoba odlišná od dlžníka. Medzi veriteľom ako príjemcom plnenia a
treťou osobou ako poskytovateľom hodnoty nevzniká vzťah z plnenia; tretia osoba poskytnutím hodnoty
neplnila svoj dlh. Vzťah z poskytnutia hodnoty medzi treťou osobou ako poskytovateľom hodnoty a
veriteľom ako príjemcom nie je v tomto prípade z hľadiska vyporiadania nárokov súvisiacich so vzťahom
z plnenia právne relevantný (je však relevantný vo vzťahu medzi poskytovateľom hodnoty a dlžníkom

- § 454 OZ). Z hľadiska vydania bezdôvodného obohatenia je veriteľom (ochudobnenou osobou) teda
poskytovateľ plnenia, nie tretia osoba, ktorá príslušnú hodnotu (napríklad na základe pokynu veriteľa)
osobne poskytla (poskytovateľ hodnoty). Dlžníkom (obohateným) je potom príjemca plnenia. Možno
dodať, že aj na tejto strane vzťahu z bezdôvodného obohatenia platí, že ak sa príjemca plnenia odlišuje
od príjemcu hodnoty, obohateným je príjemca plnenia, nie príjemca hodnoty.

20. O tom, že pre vyporiadanie nárokov z bezdôvodného obohatenia je relevantný len vzťah z plnenia,
svedčiaajtietodôvody:a)každázozmluvnýchstránsimôžeponechaťnámietkyvočisvojmuzmluvnému
partnerovi, b) zmluvnú stranu by mala mať ochranu pred námietkami, ktoré vyplývajú zo vzťahu jej
zmluvného partnera s treťou osobou (exceptio ex iure tertii non datur), c) insolvenčné riziko zmluvného

partnera by mala znášať len zmluvná strana a d) v súdnom spore by mala zmluvná strana čeliť svojmu
zmluvnému partnerovi, nie tretej osobe.

21. V prejednávanej veci zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, z ktorých odvolací súd vychádza,
pretože ich žalobca nespochybnil, vyplýva, že žalobca sa zaviazal žalovanej zaplatiť časť kúpnej ceny

v sume 10 000 € a že ručiteľ vložil na účet žalovanej sumu 10 000 €. Vzťah z plnenia sa týkal žalobcu
ako dlžníka a žalovanej ako veriteľa, pretože je nesporné, že svedok H. platbu vykonal na účel splnenia
záväzku žalobcu na zaplatenie prvej časti kúpnej ceny. To je zrejmé z viacerých nesporných skutočností:
svedok H. vypovedal, že zastupoval žalobcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovanou, že ho pán A.
poprosil, aby zaplatil kúpnu cenu 10 000 € žalovanej (zápisnica z pojednávania, č. l. 324 rub), ďalej z

toho, že svedok H. platbu vykonal v deň splatnosti tohto záväzku (30.04.2019) a v potvrdení o vklade
hotovosti (č. l. 99) sa ako referencia platiteľa uvádza „prvá časť kúpno-predajnej zmluvy“. Žalovaná
tiež uviedla, že so svedkom H. nemala inú odplatnú zmluvu (zápisnica z pojednávania, č. l. 324). V
konaní teda strany netvrdili a ani nevyšlo najavo, že by svedok H. týmto úkonom mienil plniť iný dlh, nežspomenutý dlh žalobcu voči žalovanej. Navyše, ako správne zdôrazňovala aj žalovaná, nešlo o úkon
nezainteresovanej osoby, pretože svedok H. bol zmluvnou stranou dohody o urovnaní, ako aj dodatku č.
2 ku kúpnej zmluve z 10.03.2016, kde vystupoval ako ručiteľ. Zaplatením tejto sumy na účet žalovanej

došlo preto k splneniu dlhu žalobcu ako dlžníka žalovanej. Medzi svedkom H. a žalovanou vznikol len
faktickývzťahzposkytnutiahodnoty,ktorývšak-akoodvolacísúdvysvetlilvyššie-z(právneho)hľadiska
vyporiadania nárokov medzi žalobcom a žalovanou nemá relevanciu. Vzhľadom na vyššie uvedené
závery nie je podstatné, komu v skutočnosti patrili peniaze, ktoré svedok H. vložil na účet žalovanej.
V dôsledku odstúpenia od zmluvy zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou zanikol, teda odpadol

právny dôvod plnenia, ktoré žalovaná prijala. Žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť žalovanej vlastníctvo k
nehnuteľnosti a žalovanej vznikla povinnosť vrátiť zaplatenú časť kúpnej ceny. Keďže vzťah z plnenia
sa týkal žalobcu a žalovanej a keďže na tie isté osoby sa vzťahuje aj vzájomná reštitučná povinnosť,
ktorá sa uplatňuje len medzi zmluvnými stranami (§ 457 OZ), obohateným je v tomto prípade žalovaná
a ochudobneným je žalobca. Žalovaná je tak povinná vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi, nie
svedkovi H.. Žalobcovi teda svedčí aktívna vecná legitimácia na uplatňovanie žalovaného nároku voči

žalovanej.

22. Na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani to, že či vloženie peňazí na účet žalovanej bolo
plnením ručiteľského záväzku, hoci nesplatného. Ak by to tak aj bolo, keďže ručiteľ, ktorý dlh splnil, je
oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi (§ 550 OZ), aj vyporiadanie

nárokov po zániku zmluvy by sa muselo vykonať medzi ručiteľom a dlžníkom. Žalovanou presadzovaná
konštrukcia, že v dôsledku plnenia ručiteľa došlo k postúpeniu pohľadávky veriteľa na dlžníka, nemá v
právnych predpisoch oporu a je aj nelogická, pretože splnením dlh zanikne, teda niet čo postupovať.

23. Neobstojí ani argumentácia súdu prvej inštancie ustanovením § 3 ods. 1 OZ spočívajúca v tom,

že žalovaná už raz plnenie poskytla (keď zaplatila 10 000 € svedkovi H.), takže by bolo v rozpore s
dobrými mravmi, aby ju k tomu súd znovu zaviazal. Súd prvej inštancie tu v podstate argumentuje, že
žalovaná by musela platiť dvakrát, čo však nie je otázka súvisiaca s dobrými mravmi, ale s existenciou
dlhu. Ak má súd preukázané, že splnením pohľadávka zanikla, žalobu zamietne z dôvodu, že na strane
žalovaného nie je hmotnoprávny dôvod plniť, teda žalobcovi nepatrí voči žalovanému žiadne právo. Ak

právo zaniklo, nemôže ho žalobca vykonávať v rozpore s dobrými mravmi, teda použitie § 3 ods. 1 OZ
neprichádza do úvahy.

24. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie podriadenie skutkového stavu pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného

skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu
normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu
normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (pozri rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo/4/2009).

25. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil podľa § 451 v
spojení s § 457 OZ, takže odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je preto daný.

26. V dôsledku odstúpenia od zmluvy odpadol právny dôvod plnenia sumy 10 000 €, ktorú žalovaná
prijala (§ 451 OZ) a žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na jej vydanie (§ 457 OZ).

27. Žalovaná žalobcovi túto sumu nevrátila, takže je v omeškaní so zaplatením sumy bezdôvodného
obohatenia. Keďže pre tento nárok nebol čas splnenia dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
ani určený v rozhodnutí, treba vychádzať z toho, že žalovaná je povinná splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ju o plnenie žalobca požiadal (§ 563 OZ). Podľa skutkových zistení, ktorými je odvolací súd

viazaný, pretože ich strany v odvolacom konaní nespochybnili, žalobca vyzval žalovanú na vydanie
bezdôvodného obohatenia listom doručeným žalovanej 08.07.2019. Žalovaná však v omeškaní nebola
v čase, kým si žalobca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 457 OZ. To sa stalo až 29.07.2019,
keď žalobca doručil katastru svoj súhlas s odstúpením od kúpnej zmluvy žalovanou. Žalobcovi preto
patrí podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., od nasledujúceho dňa

aj nárok na úrok z omeškania v ročnej sadzbe 5 %. Vzhľadom na to, že žalobca si úrok z omeškania
uplatnil už od 12.07.2019, žaloba je dôvodná len v tejto časti týkajúcej sa obdobia od 30.07.2019. Súd
prvej inštancie tak vo výsledku vecne správne rozhodol, ak žalobu zamietol v časti úroku z omeškania
za obdobie od 12.07.2019 do 29.07.2019.28. Na základe vyššie uvedených záverov odvolací súd napadnutý rozsudok v časti o 5 %-ný úrok z
omeškania zo sumy 10 000 € od 12.07.2019 do 29.07.2019 ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil a vo zvyšku podľa § 388 CSP zmenil tak, že vyslovil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi 10
000 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 30.07.2019 do zaplatenia (výrok I).

29. Vzhľadom na to, že týmto rozhodnutím sa konanie končí a odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie, bolo nevyhnutné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho

konania (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP). Pretože žalobe sa okrem celkom zanedbateľnej
časti príslušenstva vyhovelo, treba žalobcu považovať podľa § 255 ods. 1 CSP za plne úspešného, a
preto mu odvolací sú priznal voči žalovanej nárok na náhradu všetkých trov konania (výrok II).

30. Pre poriadok odvolací súd dodáva, že nezistil okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali použitie pravidla upraveného v § 257 CSP. Žalovaná síce argumentovala, že k súdnemu

sporu nemuselo dôjsť, keby žalobca neodmietol uzatvoriť dohodu o urovnaní, ktorou by sa vyriešila
otázka, komu má žalovaná vrátiť sumu 10 000 €, no dôležitejšie sú okolnosti, ktoré tomu predchádzali.
K zániku zmluvného vzťahu a k potrebe vyporiadania vzájomných nárokov došlo na základe právneho
úkonu žalovanej - odstúpením od kúpnej zmluvy. Žalovaná mohla uplatňovať voči žalobcovi právo na
zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny, avšak túto možnosť nezvolila. Okrem toho, že odstúpenie od

zmluvy zo 14.06.2019 bolo voľbou žalovanej, treba pripomenúť aj tam obsiahnuté vyhlásenie žalovanej,
ktorá žalobcovi potvrdila pripravenosť vrátiť spornú časť kúpnej zmluvy a požiadala ho o oznámenie
čísla účtu. Tento údaj dostala v podstate obratom vo výzve žalobcu z 01.07.2019 na vrátenie spornej
sumy a hoci žalobca už 29.07.2019 súhlasil s odstúpením od zmluvy, čím splnil svoju povinnosť vrátiť
žalovanej prijaté plnenie, žalovaná sa rozhodla danú sumu vrátiť tretej osobe - ručiteľovi, a to všetko no

napriek tomu, že kúpnu cenu sa jej zaviazal zaplatiť žalobca, ktorý ako jediný na to mal aj hospodársky
dôvod (ten u ručiteľa pri kúpe chýba). Ani to, že žalobca zvolil splnenie svojho dlhu prostredníctvom
tretejosoby,nemožnožalobcovispravodlivopričítaťzhľadiskazavineniazačatiatohtosúdnehokonania,
pretože takýto postup nie je žiadnou výnimkou v právnom ani obchodnom styku. Odklon od zásady
úspechu,ktorájezákladnýmvýchodiskomprerozhodovanieonáhradetrovkonania,vyžadujeexistenciu

výnimočných okolností, aké však žalovaná v tomto konaní nepreukázala.

31. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok § 419 a § 420 CSP. Dovolanie možno podať

v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V
dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej
značkyaoznačenieveci,ktorejsatýka,označenieapodpisdovolateľa)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v

dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže
ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.