Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123010344
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123010344.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.01.2025, v trestnej
veci obvinených A. B. C. a D. E. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona, o sťažnosti prokurátora a o sťažnosti poškodeného A. C. F. proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov sp. zn. 1T/13/2023 zo dňa 04.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku sťažnosť prokurátora a sťažnosť poškodeného A. C. F. z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesenímsp.zn.1T/13/2023zodňa04.09.2024OkresnýsúdPrešov rozhodoltak,žepodľa§290ods.
1Trestnéhoporiadku,§281ods.1Trestnéhoporiadku,vspojenís§9ods.1písm.a/Trestnéhoporiadku
a § 87 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona zastavuje trestné obvinených A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v E.

A. a D. E., nar. XX.XX.XXXX v E. G., pre skutok kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. a/ Trestného zákona v znení do 05.08.2024, ktorého sa mali dopustiť tak, že

- dňa 02.03.2016 v Prešove po vzájomnej dohode ako dlžníci uzavreli s A. C. F. ako veriteľom Zmluvu o
pôžičkenasumu65.000,-Eur,ktorúsazaviazalivrátiťdo30.06.2016,nazákladektorejpoškodenýA.C..
F. dňa 01.03.2016 poukázal zo svojho účtu vedeného v H. I. č. účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX

na účet vedený v J. I. na meno A. B. C. č. účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 50.000,- Eur
a dňa 02.03.2016 na tento účet vložil sumu 15.000,- Eur, pričom do dnešného dňa poskytnuté finančné
prostriedky podľa uzavretej dohody obvinení nevrátili, pričom už v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke
vedeli, že ich nevrátia, čím tak pošk. A. C. F. uviedli do omylu a podvodným spôsobom od neho získali
finančné prostriedky, a takto mu spôsobili celkovú škodu v sume 65.000 Eur,

nakoľko trestné stíhanie je premlčané.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosti prokurátor, ktorý v odôvodnení sťažnosti uviedol, že má
jednoznačne za to, že procesný postup súdu podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku, § 281 ods. 1
Trestného poriadku v spojení s § 9 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku a § 87 ods. 1 písm. d/ Trestného
zákona, vo vzťahu k obom obvineným A. B. C. a D. E., je nesprávny, a tým nezákonný. Poukazoval na to,

že obžalobu na oboch obvinených podal ešte dňa 16.02.2023 a súd meritórne rozhodol až 04.09.2024,
teda po viac ako roku a pol od podania obžaloby, dovtedy vo veci vôbec nekonal. Novela Trestného
zákona nadobudla účinnosť 06.08.2024 a súd ju aplikoval v celom rozsahu na tento konkrétny prípad
s tým, že skutok je potrebné posudzovať ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, na ktorý sa podľa súdu už vzťahuje plynutie premlčacej doby, ktorá je 5 ročná, a takto podľa
súdu už uplynula 02.03.2021 a hoci svoj procesný postup odôvodnil aj nálezom Ústavného súdu PL. ÚS

3/2024 zverejneného v zbierke zákonov pod č. 215/2024 Z. z. dňa 06.08.2024 bod 391, tak sťažovateľ
tento výklad súdu považuje za nesprávny, podaný v neprospech poškodeného A. C.. F. a v rozpore sreálnou právnou praxou. Sťažovateľ mal za to, že tento prípad je tak atypický, že nemožno naň použiť
výklad tak, ako ho prednáša okresný súd, keďže v danej trestnej veci bolo začaté trestné stíhanie
dňa 23.01.2020 s tým, že skutok sa stal v roku 2016. Následne v priebehu trestného stíhania vo veci

vyšetrovateľ PZ až do vydania uznesenia o vznesení obvinenia dňa 29.11.2021 štyrikrát zastavil trestné
stíhanie vo veci, a to podľa § 215 ods. 1 písm. b/, ods. 4 Trestného poriadku z dôvodu, že skutok nie je
trestným činom, a to uzneseniami zo dňa 28.02.2020, 30.11.2020, 30.07.2021 a 05.10.2021. Dozorový
prokurátor trikrát (13.03.2020, 28.01.2021 a 28.10.2021) zrušil uvedené uznesenia vyšetrovateľa PZ ako
nezákonné a vyšetrovateľ PZ jedenkrát dňa 24.08.2021 v rámci autoremedúry zrušil svoje uznesenie

zo dňa 30.07.2021. Podľa sťažovateľa potom uvedený nález Ústavného súdu SR nemožno aplikovať,
lebo okolnosti tohto prípadu to nepripúšťajú, najmä čo sa týka skrátenia premlčacej doby a jej aplikáciou
v súčasnosti s priaznivejšou právnou úpravou, platnou v čase účinnosti zákona, pretože vzhľadom na
štyrikrát zastavené trestné stíhanie, sa premlčacia doba neprerušuje iba vydaním uznesenia o vznesení
obvinenia (§ 206 ods. 1 Trestného poriadku), t .j. dňom 02.03.2021, ale aj jednotlivými procesnými
úkonmi, vykonanými pred týmto dátumom. V podstate vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby

odvolací súd v celom rozsahu napadnuté uznesenie Okresného súdu Prešov zrušil ako nezákonné a
trestnú vec vrátil Okresnému súdu Prešov na nové konanie a rozhodnutie.

K dôvodom sťažnosti prokurátora poškodený uviedol, že s touto sa v celom rozsahu stotožňuje a má za
to, že je potrebné jej v celom rozsahu vyhovieť. Vlastnou sťažnosťou poukazoval na to, že Okresný súd

Prešov napadnuté uznesenie odôvodňuje tým, že dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného
zákona, v dôsledku ktorej výška väčšej škody je suma prevyšujúca 20.000 eur až do sumy 250.000 eur,
značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250.000 eur do sumy 650.000 eur. Do účinnosti
predmetnej novely Trestného zákona škoda značná bola suma najmenej 266 eur do sumy 133.000
eur. V dôsledku zmeny Trestného zákona je tak treba trestný čin, pre ktorý bola podaná obžaloba,

posudzovať podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, t. j. ako
podvod so spôsobením väčšej škody, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody až na 4 roky. V
danom prípade tak stíhaný trestný čin predstavuje prečin, ktorého trestnosť zaniká uplynutím premlčacej
doby, ktorá je 5 rokov. Skutok bol spáchaný dňa 02.03.2016. V danom prípade tak zanikla trestnosť
činu uplynutím doby 5 rokov, t. j. dňom 02.03.2021, keďže do tejto doby nebolo vznesené obvinenie,

keď k nemu došlo až dňa 29.11.2021. Z uvedeného dôvodu súd trestné stíhanie zastavil. Poškodený
sa nestotožnil s napadnutým uznesením, ktorým došlo k zastaveniu trestného stíhania obvinených pre
premlčanie, a to z dôvodu, že trestné stíhanie voči obvineným bolo začaté až dňa 29.11.2021 a v zmysle
novely Trestného zákona, trestnosť činu mala zaniknúť dňa 02.03.2021. Má za to, že nemôže byť na
jeho ujmu liknavý postup vyšetrovateľa PZ, ktorý až po viac ako 2 rokoch začal trestné stíhanie vo

veci, čo poškodený vymenoval tak, že dňa 12.09.2019 podal podnet na začatie trestného stíhania, ktorý
adresoval z dôvodu trvalého bydliska obvinených na Okresnú prokuratúru Košice I, dňa 19.09.2019
mu zo strany Okresnej prokuratúry Košice I bolo oznámené, že jeho podnet na začatie trestného
stíhania bol na vybavenie odstúpený Okresnej prokuratúre Prešov, dňa 28.02.2020 vyšetrovateľ PZ
svojimuznesenímČVS:ORP-1212/3-VYS-PO-2019zastaviltrestnéstíhanie,leboskutokniejetrestným

činom a nie je dôvod na postúpenie veci, dňa 13.02.2020 na základe jeho sťažnosti voči uzneseniu
vyšetrovateľa PZ, Okresná prokuratúra Prešov v konaní 3Pv/63/20/7707 zrušila napadnuté uznesenie
vyšetrovateľa PZ, dňa 30.10.2020 vyšetrovateľ PZ opätovne svojím uznesením ČVS: ORP-1212/3-VYS-
PO- 2019 zastavil trestné stíhanie, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,
dňa28.01.2021nazákladejehosťažnostivočiuzneseniuvyšetrovateľaPZ,OkresnáprokuratúraPrešov

v konaní 3Pv/63/20/7707 zrušila napadnuté uznesenie vyšetrovateľa PZ, dňa 30.07.2021 vyšetrovateľ
PZ opätovne svojím uznesením ČVS: ORP-1212/3-VYS-PO- 2019 zastavil trestné stíhanie, lebo skutok
niejetrestnýmčinomaniejedôvodnapostúpenieveci,dňa24.08.2021vyšetrovateľPZvyhovelvcelom
rozsahu jeho sťažnosti a uznesením ČVS: ORP-1212/3-VYS-PO-2019 zrušil napadnuté uznesenie v
celom rozsahu, dňa 05.10.2021 vyšetrovateľ PZ opätovne svojím uznesením ČVS: ORP-1212/3-VYS-

PO- 2019 zastavil trestné stíhanie, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie
veci, dňa 28.10.2021 na základe jeho sťažnosti voči uzneseniu vyšetrovateľa PZ, Okresná prokuratúra
Prešov v konaní 3Pv/63/20/7707 zrušila napadnuté uznesenie vyšetrovateľa PZ. Z uvedeného postupu
vyšetrovateľa PZ je, podľa tohto sťažovateľa, evidentné, že tento napriek jeho tvrdeniam, ako i
vyjadreniam a záväzným postupom prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov štyrikrát zastavil trestné

stíhanie voči obvineným a prekvapivo až po treťom zrušení uznesenia o zastavení trestného stíhania
zo strany Okresnej prokuratúry Prešov, začal vo veci trestné stíhanie. Poškodený je presvedčený, že
takýmto postupom vyšetrovateľa PZ mu bola odňatá možnosť domáhať sa spravodlivého rozhodnutia,
keďžejeevidentné,žeobvineníodjehoosobyvylákalifinančnéprostriedkyvovýškespolu65.000,-euratieto nemali záujem mu nikdy vrátiť. Z vyšetrovacieho spisu je pritom zrejmé, že pokiaľ by si vyšetrovateľ
PZ už na začiatku vyžiadal, či už od obvinených, resp. tretích osôb, všetky podklady, na ktoré on od
počiatku poukazoval, nemohol by dospieť k inému záveru a musel by začať vo veci trestné stíhanie, čím

by bola zachovaná aj 5-ročná premlčacia doba v súlade s novelou Trestného zákona, ktorá nadobudla
účinnosť dňa 06.08.2024. Aj keď nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, ktorou sa zmenila dĺžka
premlčacej doby pre trestný čin podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, pre ktoré bola
obžaloba Okresnej prokuratúry Prešov dňa 09.02.2023 podaná na Okresný súd Prešov, má za to, že
v čase podania podnetu na začatie trestného stíhania dňa 12.09.2019, konanie obvinených premlčané

nebolo, a preto, s poukazom na spravodlivosť a zadosťučinenie, by súd mal vychádzať z toho, že trestné
stíhanie premlčané nie je, keďže len výlučne neprofesionálnym, neodborným postupom vyšetrovateľa
PZ došlo k tomu, že vo veci riadne začal konať až po 26 kalendárnych mesiacov. Preto týmto žiada,
aby jeho sťažnosti bolo v celom rozsahu vyhovené a Krajský súd v Prešove danú vec vrátil na ďalšie
konanie Okresnému súdu v Prešove a uložil mu riadne konať a rozhodnúť vo veci v zmysle obžaloby
Okresnej prokuratúry Prešov.

V rámci práva na vyjadrenie k opravnému prostriedku, podaným sťažnostiam odporovali písomne
obvinení, ktorí prostredníctvom svojho obhajcu uviedli, že podľa ich názoru, napadnuté uznesenie je v
plnom súlade s obsahom stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 28.11.2024 publikovaným ako Tpj 129/2024 a mal za to, že skutočnosť, že vo veci bolo do času

vznesenia obvinenia štyrikrát zastavené trestné stíhanie vedené „vo veci“, ako ani skutočnosť, že
prokurátor identifikoval prieťahy v rozhodovaní súdu o podanej obžalobe, nemôže byť v žiadnom prípade
interpretovaná v neprospech obvinených, keďže žiadnu z prokurátorom napádaných procesných
skutočností nezapríčinili, a to ani len z nedbanlivosti. Odkazovali na to, že § 87 ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona jednoznačne ustanovuje, že premlčacia doba trestného stíhania sa prerušuje „vznesením

obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánu
činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu
obvineného,okremprípadu,akobvineniebolonáslednezrušené.“Nasúčasnútrestnúsadzbustíhaného
skutku (0 až 4 roky) sa po nadobudnutí účinnosti novely Trestného zákona vzťahuje premlčacia doba 5
rokov (ustanovenie § 87 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona). Skutok, pre ktorý sú trestne stíhaní, sa podľa

skutkovej vety obžaloby mal stať 02.03.2016 (uzavretie spornej zmluvy o pôžičke), respektíve 30.6.2016
(splatnosť spornej zmluvy o pôžičke), tzn. v prvom polroku kalendárneho roka 2016, no pre predmetný
skutok im bolo vznesené obvinenie (aplikovaný zákonný dôvod prerušenia plynutia premlčacej doby)
dňa 29.11.2021, a teda po viac ako 5 rokoch od skutku, a teda až v čase, keď premlčacia doba podľa
účinnej novely Trestného zákona už márne uplynula. Obvinení uzavreli svoje vyjadrenie tým, že dôvody

sťažnosti prokurátora sa javia ako absolútne arbitrárne a v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, pričom navrhli, aby nadriadený súd sťažnosť prokurátora ako vecne nedôvodnú zamietol.

Na základe takto v zákonnej lehote podaných sťažností oprávnených osôb, preskúmal krajský súd
v zmysle ustanovenia § 147 ods. 1 Trestného poriadku správnosť všetkých výrokov napadnutého

uznesenia, proti ktorým sťažovateľ mohol podať sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému
uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora i sťažnosť poškodeného nie sú dôvodné.

Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že obvinenie v uvedenej trestnej veci bolo obom obvineným
vznesené uznesením ČVS: ORP-1212/3-VYS-PO-2019 zo dňa 29.11.2021, no zároveň poukázal na

to, že dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, v dôsledku ktorej výška väčšej
škody je suma prevyšujúca 20.000 eur až do sumy 250.000 eur, značnou škodou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 250.000 eur do sumy 650.000 eur. Do účinnosti predmetnej novely Trestného zákona
škodaznačnábolasumanajmenej26.600eurdosumy133.000eur,pričomvdôsledkuzmenyTrestného
zákona je tak treba trestný čin, pre ktorý bola podaná obžaloba, posudzovať podľa § 221 ods. 1, ods. 2

Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, t. j. ako podvod so spôsobením väčšej škody, za ktorý
je možné uložiť trest odňatia slobody až na 4 roky. V danom prípade tak stíhaný trestný čin predstavuje
prečin, ktorého trestnosť zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je 5 rokov. Podľa okresného súdu,
keďže skutok bol spáchaný dňa 02.03.2016, tak v danom prípade tak zanikla trestnosť činu uplynutím
premlčacej doby 5 rokov, t. j. dňom 02.03.2021, keďže do tejto doby nebolo vznesené obvinenie, keď k

nemu došlo až dňa 29.11.2021. Z uvedeného dôvodu súd trestné stíhanie zastavil. Okresný súd oprel
svoj záver aj o závery nálezu Ústavného súdu PL. ÚS 3/2024-761 zverejneného v zbierke zákonov pod
č. 215/2024 Z. z. dňa 06.08.2024.Aj z judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v odôvodnení
rozhodnutia všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obvineným, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami
konania.

Okresný súd vychádzal z korektných skutkových zistení a tieto vyhodnotil v súlade s § 2 ods. 12
Trestného poriadku logicky správne. Skutočne z predloženého spisu vyplynula podstatná skutočnosť,

a to, že ak skutok bol spáchaný dňa 02.03.2016 a obvinenie v uvedenej trestnej veci bolo obom
obvineným vznesené uznesením ČVS: ORP-1212/3-VYS-PO-2019 až dňa 29.11.20210, tak k uplynutiu
doby 5 rokov došlo už dňom 02.03.2021, pričom do tejto doby nebolo vznesené obvinenie žiadnemu
z obvinených. Na tomto právnom stave nič nemení skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní
nevedeli dospieť do stavu vznesenia obvinenia a že došlo len k opakovanému zastavovaniu trestného
stíhania a rušeniu zastavenia trestného stíhania v období rozhodnom pre premlčanie trestného stíhania.

V období od spáchania predmetného trestného činu do rozhodnutia odvolacieho súdu, nadobudli
účinnosť ďalšie, pre páchateľa priaznivejšie ustanovenia Trestného zákona, ktoré je potrebné na tento
prípadaplikovať.DošlokzmenezneniaTrestnéhozákona(zákonč.300/2005Z.z.Trestnýzákonvznení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), v dôsledku jeho novely zákonom

č. 40/2024 Z. z. zo dňa 08.02.2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pri dočasnom pozastavení
účinnosti na podklade uznesenia Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 3/2024-112 z 28.02.2024 uverejneného
pod č. 41/2024 Z.z.) v znení vychádzajúcom z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS
3/2024-761 z 03.07.2024 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 215/2024 Z. z..

Zmena s účinnosťou od 06.08.2024 spočíva pre potreby tohto prípadu v zmene ustanovenia § 125 ods.
1 Trestného zákona. Okresný súd správne poukázal na to, že výška väčšej škody je suma prevyšujúca
20.000 eur až do sumy 250.000 eur, značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250.000
eur do sumy 650.000 eur a že do účinnosti predmetnej novely Trestného zákona škoda značná bola

suma najmenej 26.600 eur do sumy 133.000 eur, čo znamenalo zásadnú zmenu právnej kvalifikácie
skutku tak, že v dôsledku zmeny Trestného zákona je treba trestný čin, pre ktorý bola podaná obžaloba,
posudzovať podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, t. j. ako
podvod so spôsobením väčšej škody, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody až na 4 roky, teda
ako prečin v zmysle § 10 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona.

V zmysle nálezu Ústavného súdu PL. ÚS 3/2024-761 zverejneného v zbierke zákonov pod č. 215/2024
Z. z. dňa 06.08.2024 bodu 391. premlčanie predstavuje zložku trestnosti činu a v prípade, že dôjde k
jeho zmierneniu, čo sa prejaví v skrátení premlčacích dôb, toto zmiernenie pôsobí aj na vzťahy pred
schválením novej priaznivejšej úpravy, čo znamená, že otázku premlčania je potrebné preskúmať z

pohľadu týchto nových kratších premlčacích dôb, čím sa napĺňa Článok 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Stále totiž platí ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého, trestnosť činu sa posudzuje a

trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a
vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Jedným zo základných predpokladov pre posudzovanie trestnosti žalovaného skutku, a teda aj samotnej

dôvodnosti trestného konania, je tak v čase údajného spáchania predmetného skutku, ako aj v čase
vyhlásenia napadnutého rozsudku, či v čase tohto rozhodovania odvolacieho súdu, preskúmanie
skutočnosti, či trestné stíhanie je prípustné, pričom jedným z dôvodov neprípustnosti trestného stíhania
je, že nie je premlčané, pretože podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, trestné stíhanie nemožno
začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie

premlčané.

Podľa § 87 ods. 1 písm. d, e/ Trestného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, trestnosť činu zaniká
uplynutím premlčacej doby, ktorá je päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej častidovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, tri roky
pri ostatných prečinoch.

Podľa § 87 ods. 2 Trestného zákona, do premlčacej doby sa nezapočítava a) doba, po ktorú nebolo
možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku, b) doba, po ktorú sa páchateľ zdržiaval
v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu, c) skúšobná doba podmienečného zastavenia
trestného stíhania, d) doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, alebo e) doba, po
ktorú bolo prerušené trestné stíhanie.

Podľa § 87 ods. 3 Trestného zákona, premlčanie trestného stíhania sa prerušuje a) vznesením obvinenia
pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánu činného v
trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu obvineného,
okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené, alebo b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe
nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.

Ušlo pozornosti prokurátora ako sťažovateľa, že premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením
obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánu
činného v trestnom konaní. Nenastáva teda prerušenie plynutia premlčacej doby riadnymi úkonmi
orgánu činného v trestnom konaní pred vznesením obvinenia. Rozhodujúcim je v takom prípade vždy

okamih vznesenia obvinenia a úkony po tomto okamihu. Oproti tomu, pozornosti okresného súdu tento
skutkový a právny stav neušiel a správne z neho vyhodnotil, že trestné stíhanie je v danom prípade
premlčané.

Odvolací súd totiž nezistil skutočnosti, ktoré by predstavovali právne skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu

§87ods.2Trestnéhozákona,aniprávneskutočnosti,ktorébyznamenaliprerušenieplynutiapremlčacej
doby v trvaní 5 rokov od údajného spáchania predmetného prečinu, a tak musel uzavrieť, že došlo
k premlčaniu predmetného trestného stíhania. K vzneseniu obvinenia došlo až po premlčaní trestného
stíhania, a teda nedošlo k začiatku novej premlčacej doby, ako to má zákonodarca v rámci zásady
uvedenejv§87ods.4Trestnéhozákona,podľaktorejprerušenímpremlčaniasazačínanovápremlčacia

doba.

Na základe vyššie uvedeného potom, nezistiac žiaden dôvod pre zmenu, či zrušenie napadnutého
rozhodnutia, krajský súd sťažnosť prokurátora i sťažnosť poškodeného postupom podľa § 148 ods. 1
písm. c/ Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Podľa § 9 ods. 4 Trestného poriadku, v trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v

odseku 1 písm. a/ (trestné stíhanie je premlčané), sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní
odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O
tom treba obvineného poučiť. Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.