Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2023

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 25C/39/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021202361
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bodo

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2023:0021202361.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.

XXXX/X,XXXXXD.,právnezastúpenýAdvokátskakanceláriaJUDr.PeterKrafčík,Štefánikova4,07101
Michalovce, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava,
IČO: 31383408, právne zastúpený SEDELAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava,
IČO: 36852186, o náhradu škody vo výške 1258,42 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.258,42 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 971,26 Eur od 18.7.2020 do zaplatenia, a zo sumy 287,16 Eur od 25.6.2021 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd 25.5.2021 domáhal proti žalovanému zaplatenia umy
1258,42 Eur, úroku z omeškania a náhrady trov konania z titulu náhrady škody. Žalobu odôvodnil
tým, že na Okresnom súde Michalovce bolo proti žalobcovi A. B. pod sp. zn: 10C/20/2013 vedené

konanie o náhradu škody, ktorú mal žalobca ako vodič dňa 02.12.2011 spôsobiť osobným motorovým
vozidlomznačkyŠKODAOctavia,EČV:D.E..Držiteľomvozidla,ktorýmbolatátoškodaspôsobená,bola
manželka žalobcu p. F. B., bytom C. XXXX/X, XXX XX D., ktorá uzatvárala so spoločnosťou Wüstenrot
poisťovňa, a.s. poistnú zmluvu č. 7560000828, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Žalobcaakovodičmotorovéhovozidlavosvojomoznámení
o poistnej udalosti zo dňa 05.12.2011 nárok poškodeného na náhradu škody uznal za oprávnený,
pričom prehlásil, že poškodenému žiadnu peňažnú náhradu škody neposkytol. V štádiu ešte pred

začatím vyššie uvedeného súdneho konania došlo dňa 05.12.2011 poškodenou osobou, a to E. G.,
bytom B. XX, XXX XX D., k riadnemu uplatneniu si nároku na náhradu jemu spôsobenej škody na
jeho motorovom vozidle, a to voči poisťovateľovi - spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s. Po tom, čo
spoločnosť Wüstenrot poisťovňa, a.s. vykonala šetrenie škodovej udalosti potrebné k zisteniu rozsahu
jej povinnosti nahradiť poškodenému vzniknutú škodu, oznámila poškodenému, že nie je oprávnená
vysporiadať náhradu škody. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že nie je preukázaná príčinná súvislosť
medzi vznikom škody na vozidle poškodeného a prevádzkou motorového vozidla značky ŠKODA

Octavia. Ani po vykonanej kontrole šetrenia škodovej udalosti na podklade odvolania sa poškodeného,
nedospela spoločnosť Wüstenrot poisťovňa, a.s. k odlišnému stanovisku, na základe čoho bola škodová
udalosť Č. 7116906185poisťovňou uzavretá bez náhrady škody. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že
"priebeh vzniku škody uvedený v hláseniach škodovej udalosti nekorešponduje s rozsahom poškodeniamotorového vozidla navrhovateľa - poškodeného". Poškodený z dôvodu, že poisťovňa, spol. Wüstenrot,
a.s. odmietala zaplatiť vzniknutú škodu, podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu na príslušný
Okresný súd Michalovce dňa 18.01.2013 návrh smerujúci voči žalobcovi - A. B. na začatie konania o

náhradu škody, a to vo výške 1.280,96,- EUR. Poisťovňa Wüstenrot, a.s., ktorá v prebiehajúcom súdnom
konaní vystupovala ako vedľajší účastník, počnúc svojím pristúpením do konania, i v ďalšom priebehu
konania, popierala právny základ nároku poškodeného na náhradu škody, a to z dôvodu, že podľa nej
nebolo preukázané, že ku škodovej udalosti vôbec došlo, a už vôbec nebolo preukázané, že k nej došlo
spôsobom a v rozsahu, v akom uvádzal poškodený. Napokon poisťovňa Wüstenrot, a.s. popierala aj

výšku uplatnené] náhrady škody. Návrh poškodeného poisťovňa preto považovala v celom rozsahu za
nedôvodný. Rozpory v skutočnostiach tvrdených poškodeným a poisťovňou Wüstenrot, a.s. si napokon
vyžiadali potrebu nariadenia súdneho znaleckého dokazovania znalcom v odbore Doprava cestná,
odvetvie - Nehody v cestnej doprave, Ing. Mariánom Paulíkom. A. B. bol tak ako žalovaný uznesením
Okresného súdu Michalovce zo dňa 25.11.2013, č.k: 10C/20/2013-77 zaviazaný zložiť preddavok na
trovy znaleckého dokazovania vo výške 250, - EUR na účet Okresného súdu Michalovce, čo aj urobil

príkazom na úhradu zo dňa 16.12.2013. Poisťovňa Wüstenrot, a.s. aj po oboznámení sa s obsahom
znaleckého posudku H. I., ako aj po dopočutí znalca na pojednávaní dňa 20.06.2014, po celý čas
trvala na zamietnutí žaloby poškodeného z dôvodu jej údajnej nedôvodnosti. Zásadný obrat v postoji
poisťovnenastalvšakažpooboznámenísasobsahomkontrolnéhoznaleckéhoposudkuvypracovanom
H. H. J. dňa 02.04.2015, kedy poisťovňa Wüstenrot, a.s. napokon v mesiaci august 2015 vyplatila

poškodenému sumu vo výške 1.107,- EUR, ktorá podľa záveru tohto znaleckého posudku prislúchala
výške vzniknutej škody na vozidle poškodeného, a to vozidle Fiat Punto 1.2 Dynamic, EČV: D. K..
Zvyšnú sumu, a to v rozsahu 173,86,- EUR, ktorá spolu s uhradenou čiastkou (1.107,- EUR) v súhrne
predstavovala celkové náklady na opravu vozidla poškodeného v čase škodovej udalosti, tak poisťovňa
Wüstenrot, a.s. aj naďalej odmietala uhradiť. Nakoľko bolo konanie o náhradu škody v časti 1.107,- EUR

rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.10.2015 zastavené (pre splnenie zo strany poisťovne
ako žalovanej), súdny spor medzi poškodeným, A. B. ako vodičom a poisťovňou Wüstenrot, a.s. aj
naďalej v časti 173,86,- EUR pokračoval, pričom bol napokon právoplatne ukončený až v roku 2019 tým,
že A. B. ako žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť poškodenému sumu vo výške 173,86,- EUR.
K právoplatnému ukončeniu tohto súdneho konania došlo rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo

dňa 04.01.2018, sp. zn: 10C/20/2013, právoplatným dňa 26.06.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
Okresného súdu Michalovce zo dňa 04.07.2018, č.k: 10C/20/2013 - 362, potvrdeným rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.05.2019, sp. zn: 2Co/291/2018. Poisťovňa Wüstenrot, a.s. tak
napokon po právoplatnom skončení vyššie špecifikovaného súdneho konania, ako vedľajší účastník
na strane žalovaného, uhradila poškodenému žalovanú sumu vo výške 173,86,- EUR spolu s tým, že

poškodenému nahradila aj jemu vzniknuté trovy konania, a to v rozsahu 100 %.

2. Ďalej žalobca uviedol, že A. B. ako žalovanému však v tomto spore ( (10C/20/2013) vznikli nemalé
náklady súvisiace s právnym zastúpením v predsúdnom, súdnom, ako aj v odvolacom konaní, ktoré
jeho právny zástupca vyfakturoval faktúrou č. 20190065 zo dňa 14.10.2019, a to na sumu 971,26,-

EUR, a to v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. Žalobca
sa podanou žalobou v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti preto domáha náhrady škody
spočívajúcej vo vynaložených nákladoch žalobcu na právne zastúpenie v sume 971,26,- EUR, ktorá mu
v súvislosti so správaním a postupom žalovanej poisťovne v procesnom postavení vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného v spore vedenom Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 10C/20/2013 vznikla.

Žalobca má za to, že žalovaná porušila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z § 4 ods. 2 písm. b) zákona
Č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako
"zákon o PZP"), keď žalovaná poisťovňa ako poisťovateľ v súvislosti so šetrením škodovej udalosti
zo dňa 02.12.2011 č. 7116906185 neplnil svoje záväzky vyplývajúce jej z tohto zákona a poistnej

zmluvy č. 7560000828. Žalovaná poisťovňa tak aj napriek riadnemu uplatneniu si náhrady škody
poškodeným, ktorá mu vznikla na jeho motorovom vozidle pri škodovej udalosti zo dňa 02.12.2011 z
prevádzky motorového vozidla zn. ŠKODA Octavia EČV: D. XXX E., niekoľkokrát, či už v predsúdnom,
ako aj súdnom konaní, odmietala tomuto poškodenému namiesto žalobcu ako poisteného, nahradiť
túto vzniknutú škodu. Aj napriek tomu, že poškodený vznik svojho nárok na náhradu škody ešte v

predsúdnom konaní riadne preukázal, žalovaná poisťovňa pristúpila k čiastočnej náhrade vzniknutej
škody až v súdnom konaní, a to až v štádiu po vykonaní kontrolného znaleckého dokazovania. K
druhej časti náhrady vzniknutej škody žalovaná poisťovňa pristúpila až po právoplatnom skončení
súdneho konania, pod vplyvom rozsudku, ktorý jej túto povinnosť uložil. Žalovaná poisťovňa tedatým, že od počiatku popierala právny základ nároku poškodeného, dal svojím správaním príčinu k
vzniku súdneho sporu, ktorý bol na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 10C/20/2013 napokon
skončený v neprospech žalovanej, pričom bol vedený približne sedem rokov. Nielenže v prebiehajúcom

súdnom spore žalovaná poisťovňa spochybňovala priebeh škodovej udalosti a mechanizmus vzniku
škody na vozidle poškodeného, ale opakovane popierala aj výšku poškodeným uplatňovanej náhrady
škody. Týmto svojim konaním žalovaná poisťovňa nielenže vynútila vznik nákladov žalobcu na súdne
konanie, ktorý bol v procesnom postavení žalovaného v súdom konaní povinný zložiť preddavok na trovy
znaleckého dokazovania vo výške 250,- EUR, ale zároveň prispievala k predlžovaniu súdneho konania,

sčímbolospätéajneustálenavyšovanienákladovnaprávnezastúpenieA.B.akožalovanéhovsúdnom
konaní. Zároveň poisťovňa Wüstenrot, a.s. ako vedľajší účastník vyššie popisovaného súdneho konania
mala nahradiť za A. B. ako žalovaného aj vzniknuté trovy štátu vo výške 287,16,- EUR, k náhrade ktorej
zaviazal A. B. konajúci súd svojím dopĺňacím rozsudkom, sp. zn.: 10C/20/2013 zo dňa 04.07.2018, a to
z rovnakého dôvodu, že trovy štátu boli vyvolané procesným postojom žalovanej poisťovne Wüstenrot,
a.s., ktorá sa nedôvodne bránila aj za A. B. plneniu náhrady škody poškodenému, avšak s týmto svojim

postojom nebola úspešná, a preto trovy, ktoré zaviazal súd nahradiť A. B., boli nákladmi, ktoré musel
vynaložiť pre porušenie povinnosti plniť na náhradu škody zo strany poisťovne. Vzhľadom na uvedené
teda žalovaná porušila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.
z. o PZP keď žalovaná poisťovňa ako poisťovateľ v súvislosti so šetrením škodovej udalosti zo dňa
02.12.2011 č. 7116906185 neplnila svoje záväzky vyplývajúce jej z tohto zákona a poistnej zmluvy č.

7560000828§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP a spôsobila žalobcovi vynaloženie trov
právneho zastúpenia a plnenie trov štátu, a to všetko v dôsledku toho, že neplnila svoje zákonné a
zmluvné povinnosti. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žalovanú vyzval listom zo dňa
30.6.2020 a zo dňa 1.7.2020 na dobrovoľnú náhradu jemu vzniknutej škody. Žalovaná poisťovňa výzvu
neakceptovala a preto sa obrátil so svojím nárokom na súd.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že považuje žalobcom uplatňovaný nárok za nedôvodný a
tento neuznáva čo dôvodu, ani čo do výšky. Žalobca v podanej žalobe nešpecifikoval na základe akého
právneho titulu sa domáha ním uplatňovaného nároku. Poprel právny základ nároku žalobcu, a má za
to, že pokiaľ sa žalobca touto žalobou domáha refundovania svojich nákladov na právne zastupovanie
advokátom v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 10C/20/2013 o náhradu

škody. v ktorom vystupoval ako žalovaný, na uplatňovanie takého nároku nie je daný žiadny právny
titul. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa žalobca rozhodol dať zastúpiť advokátom v pôvodnom konaní, bolo to
jeho slobodné rozhodnutie a bol si podľa názoru žalovaného jednoznačne vedomý toho, že v prípade
neúspechu v konaní bude musieť znášať príslušné náklady na právne služby po- skytnuté mu jeho
advokátom sám. Uviedla, že žalobca nemá s poukazom na ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o

PZP nárok ani na náhradu časti uplatňovaného nároku za zaplatené trovy štátu vo výške 287,16 EUR,
ktoré uhradil žalobca v zmysle Dopĺňacieho rozsudku sp.zn.: 10C/20/2013 zo dňa 4.7.2018. Nestotožnil
sa s tvrdením žalobcu o tom, že ako poisťovateľ si v súvislosti so šetrením škodovej udalosti zo dňa
02.12.2011neplnilsvojezáväzkyvyplývajúcezozákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov a z Poistnej zmluvy č. 7560000828, a rovnako sa nestotožnil
s tvrdením, že mal porušiť svoju povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 2 písm. b) tohto zákona. Žalovaný
sa domáhal riadneho prešetrenia a zistenia skutkových okolností v pôvodnom konaní a požadoval, aby
pôvodný žalobca, poškodený, relevantne preukázal ním uplatňovaný nárok. Uviedol, že takéto konanie
žalovaného nemožno nazvať porušením jeho povinnosti, práve naopak, ide o zákonný postup, ktorý je

v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Poukázal na to , že v pôvodnom konaní po právoplatnosti
rozhodnutia súdu všetky súdom priznané nároky žalobcovi riadne za žalobcu, v pôvodnom konaní
žalovaného, plnil. Teda konštatovanie o akomsi porušení povinnosti poisťovateľa neplnením svojich
záväzkov nie je na mieste. Ďalej poukázal na ustanovenie § 252 a 255 CSP s tým, že žalobcovi v
pôvodnom konaní nebola súdom priznaná náhrada trov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené zastáva

názor, že na žalobcom v tomto konaní uplatňovaný nárok absentuje právny titul, pretože žalobca nie je v
pôvodnom konaní poškodenou osobou ale poisteným škodcom. Zároveň vzniesol námietku premlčania,
kde v tejto súvislosti poukázal na prílohu žaloby, konkrétne vyčíslenie trov právneho zastúpenia, z
ktorého je zrejmé, náhrady za aké právne úkony požaduje žalobca refundovať, pričom tieto úkony
boli vykonané v rokoch 2012 až 2018, a preto žalovaný má za to, že minimálne väčšia časť tohto

uplatňovaného nároku je tak či tak premlčaná. Preto navrhol aby súd žalobu zamietol.
4. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného
( teda v replike) uviedol, že povinnosť poisťovne plniť - nahradiť škodu vzniknutú poškodenému
(poškodeným v pôvodnom spore bol E. G.) za žalobcu (za A. B.) je uvedená v ust. § 4 ods. 2 zák. č.381/2001 Z.z. o PZP, ale aj v poistnej zmluve, resp. poistných podmienkach. Ak poisťovňa poškodenému
(Andrej Vasiľ) neplní, porušuje tým právo poisteného (A. B.). Porušenie povinnosti je teda prvý z
predpokladov náhrady škody, na ktorý žalobca poukázal. Uviedol, že v ust. §4 ods. 2 zákona o PZP sa

ustanovujú schematicky načrtnuté nároky, avšak medzi poisťovňou a poškodeným, pretože poškodený
je vopred pri uzatváraní zmluvného vzťahu neznáma /tretia osoba/. Nároky vo vzťahu medzi poisteným /
A. B./ a poisťovňou sú upravené zákonne a zmluvne, tak, že poisťovňa má za neho plniť poškodenému
(Poistený ma z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému .... )
Na vyvodenie zodpovednosti za porušenie zmluvného záväzku poisťovne voči A. B. tu už ale nie je

potrebná osobitná právna úprava, pretože sú všeobecné občianskoprávne ustanovenia, ktoré medzi
inými upravujú aj samostatne inštitút akým je náhrada škody. Opätovne poukázal na to, že poškodený /
E. G./ si voči poisťovni riadne uplatnil a preukázal nárok na náhradu škody, vzniknutej poškodením jeho
veci / vozidla Fiat Punto/. Žalobca v tomto konaní p. A. B. poskytol potrebnú súčinnosť pri likvidácii
poistnej udalosti. Poisťovňa mala dostatok času a priestoru, ako aj nástrojov na to, aby poistnú udalosť
likvidovala tak, že poskytne poškodenému poistné plnenie. Plniť však na svoju zodpovednosť odmietla,

čo sa neskôr v pôvodnom konaní preukázalo, že odmietla neoprávnene /súd totiž rozhodol, a resp. aj
samapoisťovňauznala,ženároknazaplatenienáhradyškodyp.E.G.patriliaporušilataksvojuzmluvnú
povinnosť. Uviedol, že to, že sa ako uviedla sama poisťovňa „ iba domáhala riadneho prešetrenia a
zistenia skutkových okolností" a že sa jedná o "zákonný postup" nikto nepopiera, avšak konala tak už na
svoju zodpovednosť, či bude, alebo nebude úspešná. Pretože mala možnosť nechať si riadne prešetriť a

zistiť skutkové okolnosti už v rámci tzv. likvidácie škodovej udalosti, čo aj urobila, avšak nesprávne a bez
preukázania akéhokoľvek podkladu uzavrela tak, že popis vzniku škody nekorešponduje s rozsahom
poškodenia a odmietla plniť poškodenému. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania uviedol, že
žalobcoviA.B.vzniklaškoda/úbytoknamajetku/,ažzaplatenímfaktúryadvokátovi,pretojuakonáhradu
nemohol A. B. voči poisťovni žiadať skôr /než škoda vznikla/. K námietke žalovanej vo vzťahu k sume

287,16,-EUR, uviedol, že súd v pôvodnom konaní neupravoval a ani nemohol vzťahy a nároky medzi A.
B. a intervenientom/poisťovňa/, pretože ich vzájomný vzťah nebol priamo predmetom konania, preto ani
náklady medzi nimi súd v zásade nevyporiadaval, lebo to už je predmetom ich následného vyporiadania,
ktoré je v podstate predmetom už tunajšieho konania. Zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k replike ( teda v duplike ) zotrval na všetkých svojich doterajších
tvrdeniach. Uviedol, že žalobca doposiaľ nepreukázal a riadne neodôvodnil ním vymáhaný nárok.
Odvodzovanie nároku uplatňovaného žalobcom v tomto konaní od žalovaného na základe ust. § 4 ods. 2
zákona o PZP nie je relevantné, a to s poukazom na argumentáciu, ktorú žalovaný už uviedol vo svojom
vyjadrení k žalobe. Uviedol, že v zmysle komentárov k ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o PZP je zrejmé,

že rozsah poistenia zákon určuje s ohľadom na nároky vyplývajúce z Občianskeho zákonníka a zákona
č. 381/2001 Z.z. o PZP, a zároveň upravuje jednotlivé zložky náhrady škody, plnenia, ktoré poskytuje
poisťovateľ za poisteného škodcu poškodenej osobe. Žalovaný trvá na tom, že žalobca nemá nárok
na refundovanie nákladov na jeho právne zastúpenie v pôvodnom konaní. V tejto súvislosti zdôraznil,
že žalobca nebol v pôvodnom konaní poškodenou osobou, ale poisteným škodcom. Uviedol, že z jeho

strany k žiadnemu porušeniu jeho právnej povinnosti nedošlo. Žalovaný sa zákonným spôsobom a
v súlade s príslušnými právnymi predpismi domáhal relevantného prešetrenia a zistenia skutkových
okolností,apreukázaniavpôvodnomkonaníuplatňovanéhonároku.Podľanázoružalovaného,nemohlo
z jeho strany dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho povinností, pretože po právoplatnosti rozhodnutia súdu
v pôvodnom konaní, žalovaný za žalobcu plnil všetky súdom priznané nároky. Vzhľadom na uvedené

navrhol aby súd žalobu zamietol.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 17.1.2022 zotrval na svojej doterajšej argumentácii.
Uviedol, že náklady uplatňované samotným žalobcom v tomto konaní nepochybne vznikli v dôsledku
nečinnosti resp. neplnenia poisťovne za pána A. B.. Toto neplnenie poisťovne sa preukázalo ako

nedôvodné v samotnom konaní 10C/20/2013, ktoré bolo vedené pred OS v Michalovciach a je teda
zrejmé,žetietonákladybolivyvolanéneplnenímzostranypoisťovneWüstenrot.Uviedol,ženepochybne
z ustanovení Občianskeho zákonníka o poistení vyplýva, že ak vznikne poistná udalosť, vzniká
poistenému nárok, aby poisťovňa za neho plnila poškodenému. To, že poistná udalosť vznikla, a bola
dôvodná, sa v konaní 10C/20/2013 preukázalo. Preukázalo sa však neskôr s nákladmi vynaloženými v

podstate zbytočne len z dôvodu toho, že poisťovňa - spoločnosť Wüstenrot ako žalovaná v tomto konaní,
nedostatočne si splnila svoju povinnosť prešetrenia poistnej udalosti ešte pred samotným súdnym
konaním sp. zn. 10C/20/2013, kedy vykonala vlastné šetrenie, prešetrenie poistnej udalosti s tým, že
bolo jej poskytnuté v rámci súčinnosti všetko, čo poisťovňa požadovala. Napriek tomu uzatvorila poistnúudalosť s jednoznačným záverom, že teda nenastala poistná udalosť, resp. nie v príčinnej súvislosti so
vznikom škody. To znamená, že poprela nárok, ktorý sa v súdnom konaní 10C/20/2013 jednoznačne
preukázal. To znamená nebol tam spor o výšku ako takú zo strany poisťovne ale tá poprela nárok ako

taký,tedažepoistnáudalosťvôbecnevznikla. VtomtosapoisťovňaWüstenrotmýlila,resp.sapreukázal
opak, že poistná udalosť vznikla. Žalobca v tomto konaní pán A. B. teda postupoval presne podľa
poistnej zmluvy a všetky svoje povinnosti si teda vo vzťahu k poisťovni plnil.Čiže nemožno nájsť žiadne
opomenutie alebo nedbanlivosť na strane žalobcu v celom postupe a všetky trovy a náklady, ktoré
žalobcovi v konaní 10C/20/2013 teda žalobcovi A. B. vznikli, boli vlastne vyvolané tým, že poisťovňa

Wüstenrot popierala do poslednej chvíle až kým nebolo znaleckým dokazovaním preukázané, že sa
poistná udalosť stala, tak túto udalosť poisťovňa do poslednej chvíle popierala. Nárok na poistné plnenie
z poistnej udalosti ako taký nepochybne vznikol a ako už uviedli, poisťovňa neopodstatnene odmietla.
Z pohľadu žalobcu ako takého majú zato, že náklady ktoré vynaložil, nemôže znášať samotný žalobca,
teda pán A. B. nemôže po práve a spravodlivosti znášať on, ak boli vyvolané samotným konaním
alebo nedôsledným konaním zo strany poisťovne Wüstenrot. Má zato, že poisťovňa Wüstenrot porušila

svoju povinnosť vykonať náležité šetrenie poistnej udalosti a uzatvoriť ju v rámci svojho šetrenia ako
dôvodnú a podporne má zato, že ak neporušila výslovne túto povinnosť plniť v zmysle poistnej zmluvy,
tak jednoducho tak, aby predchádzal vzniku škody postupoval pán A. B., teda žalobca v tomto konaní,
a predchádzal tomu a vykonal všetky opatrenia, aby poisťovňa mohla náležite svoje nároky brániť a má
zato, že je dôvod ak už nie v zmysle priamej zodpovednosti za škodu, tak v zmysle ustanovení 415

a 419 Občianskeho zákonníka má žalobca právo na náhradu škody. pokiaľ sa týka čiastkového nároku
uplatňovaného v tomto konaní pozostávajúceho z trov znaleckého dokazovania v konaní 10C/20/2013,
tak poukázal na to, že všetky ostatné položky v konaní 10C/20/2013, ktoré predstavovali náklady, resp.
súdne poplatky v tomto konaní boli zo strany poisťovne uhradené, preto žalobca rovnako nevidí dôvod,
aby mal byť osobitne alebo inak posúdený nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý on platil v

dôsledku v konaní 10C/20/2013 v dôsledku postoja resp. procesného postoja spoločnosti Wüstenrot v
konaní 10C/20/2013. To znamená, že Wüstenrot platila všetky ostatné trovy znaleckého dokazovania v
konaní 10C/20/2013 a nie je dôvod, aby tento nárok mal zostať a znášať sám žalobca pán A. B.. Má
zato, že v tomto prípade je potrebné hľadať dôvod a právne opodstatnenie žalobcovho názoru, pretože
prirodzene právne je opodstatnený.

7. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a to žaloba čl. 1-7, 76-81, detail úhrady sumy
287,16 EUR čl. 8, výpis z účtu čl. 9, faktúra právneho zástupcu žalobcu na sumu 971,26 EUR čl.
10, vyčíslenie trov právneho zastúpenia čl. 11-12, oznámenie o poistnej udalosti čl. 13-14, listina
preukazujúca pohyb zásielky čl. 15, detail transakcie I. L. čl. 16, doplňujúci rozsudok tunajšieho súdu

sp. zn. 10C/20/2013 čl. 17-19, žaloba vo veci 10C/20/2013 čl. 20-23, oznámenie vedľajšieho účastníka
o vstupe do konania 10C/20/2013 čl. 24-26, oznámenie stanoviska žalovaného k škodovej udalosti vo
veci 10C/20/2013 čl. 27-28, predžalobná výzva čl. 29-30, vyjadrenie k predžalobnej výzve čl. 31-32,
rozsudok KS v Košiciach sp. zn. 2Co/291/2018 a rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 10C/20/2013 zo
dňa 4.1.2018 čl. 33-54, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 10C/20/2013 zo dňa 16.10.2015 čl. 55-61,

uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E8411160419 čl. 62-64, vyjadrenie k žalobe čl. 93-96,
vyjadrenie žalobcu čl. 110-114, vyjadrenie žalovaného čl. 120-121, pripojený spis tunajšieho súdu sp. zn.
10C/20/2013 a z neho konkrétne všeobecné poistné podmienky pre PZP čl. 35-36, uznesenie tunajšieho
súdu č. k. 10C/20/2013 zo dňa 25.11.2013 čl. 77-78, doklad o úhrade 250,- EUR žalobcom v konaní
10C/20/2013 čl. 83, uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 10C/20/2013 zo dňa 13.3.2014 čl. 114-115,

uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 10C/20/2013 zo dňa 16.4.2015 čl. 222-224 a zistil tento skutkový stav:

8. Z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 10C/20/2013 zo dňa 16.10.2015 je zrejmé, že poškodený (E. G.)
sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1280,96 EUR titulom náhrady škody, pretože žalovaný ( A. B.) ako
vodič škodného motorového vozidla porušil pravidlá cestnej premávky, keď si nevšimol z vedľajšej cesty

na hlavnej ceste prichádzajúce poškodené vozidlo. Došlo teda k škodovej udalosti, kde o jej priebehu
bolo vyhotovené oznámenie poistnej udalosti. Poisťovňa Wüstenrot a.s. po šetrení poistnej udalosti
oznámila, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle žalobcu a prevádzkou
motorového vozidla poisteného. Žaloba bola podaná preto, že poisťovňa odmietla poškodenému zaplatiť
vzniknutú škodu a ani škodca nemal záujem túto škodu hradiť. Z tohto rozsudku je ďalej zrejmé, že

poisťovňa Wüstenrot, a.s. uhradila poškodenému sumu 1107,00 EUR dňa 25.9.2012, preto bolo konanie
v tejto časti zastavené.9. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 10C/20/2013 zo dňa 4.1.2018 v spojení s rozsudkom Krajského
súduvKošiciachsp.zn.2co/291/2018zodňa16.5.2019bolžalovaný(A.B.) zaviazanýzaplatiťžalobcovi
sumu 173,86 EUR.

10. Na základe faktúry č. 20190065 zo dňa 14.10.2019 žalobca zaplatil JUDr. Petrovi Krafčíkovi za úkony
právnej služby v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce sp.zn. 10C/20/2013 sumu 971,26 EUR
dňa 11.11.2019 /čl. 16,10/.

11. Dopĺňacím rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 10C/20/2013 zo dňa 4.7.2018 bol žalovaný (A. B.)
zaviazaný nahradiť vzniknuté trovy štátu vo výške 287,16 EUR, ktoré vznikli vyplatením znalečného H.
D. I. uznesením č.k. 10C/20/2013-114 zo dňa 13.3.2014 vo výške 239,16 EUR a tiež znalcovi H. H. J.
uznesením súdu č.k. 10C/20/2013-222 z dňa 16.4.2015 vo výške 48,00 EUR.

12. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. E 8411160419 zo dňa 19.6.2020 bol nariadený výkon

rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného vo výške 287,16 EUR odpísaním z účtov povinného /
A. B./ a kde táto suma bola z účtu povinného odpísaná dňa 31.7.2020. /čl. 8, 62/

13. Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 10C/20/2013 zo dňa 25.11.2013 bolo nariadené znalecké
dokazovanie a žalobcovi (E. G. ) aj žalovanému ( A. B.) bola uložená povinnosť ,každému z nich ,

zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 250,00 EUR. Žalobca preddavok nezložil
a žalovaný tento preddavok zaplatil dňa 17.12.2013 /čl. 77, 83 spisu 10C/20/2013/

14. Z čl. 7 Práva a povinnosti poisťovne bod 1. písm. h ) všeobecných poistných podmienok pre PZP
platných v čase uzavretia poistnej zmluvy o PZP medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že poisťovňa je

povinná poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o
výške náhrady škody poisťovni, ak z toho rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného
plnenia čl. 35 - 36 spisu sp.zn. 25C/39/2021/

15. Z čl. 7 Práva a povinnosti poisťovne bod 1. písm. e ) všeobecných poistných podmienok pre PZP
platných v čase uzavretia poistnej zmluvy o PZP medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že poisťovňa
je povinná na základe písomnej žiadosti poisteného ustanoviť mu bez zbytočného odkladu právneho
zástupcu v konaní o náhradu škody pred súdom /čl. 35 - 36 spisu sp.zn. 25C/39/2021/

16.Súdpovykonanomdokazovanívovecirozhodolrozsudkomzodňa17.1.2022č.k.25C/39/2021-134,
ktorým zamietol žalobu. Súd vychádzal z toho, že v konaní nebolo preukázané naplnenie jedného zo
základných predpokladov zodpovednosti za škodu ( protiprávne konanie žalovaného).

17.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca.KrajskýsúdvKošiciachuznesením

zo dňa 6.6.2023, č.k. 5Co/129/2022 -223 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal potrebné dokazovanie
a že nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Odvolací súd poukázal na to, že pre záver o
zavinení žalovaného musia byť splnené predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za škodu podľa § 420

OZ. Protiprávne konanie (porušenie právnej povinnosti), vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi.
Musí byť preukázané, že protiprávne konanie žalovaného bolo príčinou vzniku škody. Porušenie právnej
povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu
právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade
s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej

povinnosti. Právna povinnosť môže vyplývať zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo zmlúv
alebo iných právnych úkonov. Protiprávne konanie môže spočívať aj v porušení § 415 OZ. Predmetné
ustanovenie ukladá každému povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí. Právna povinnosť má charakter generálnej prevencie. Ak si
niekto neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť koná protiprávne.

18. Odvolací súd ďalej uviedol, že pre žalovaného právne povinnosti vyplývali z príslušných ustanovení
z. č. 381/2001 Z.z. o PZP. Žalobca mal nárok, aby žalovaný za neho plnil škodu, ktorú žalobca spôsobilpri škodovej udalosti poškodenému. Žalovaný dobrovoľne neplnil za žalobcu a o tomto nároku bolo
rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/20/2013 na Okresnom súde v Michalovciach.

19.Súdu prvej inštancie odvolací súd uložil náležite sa vysporiadať so skutočnosťou, či žalovaný vykonal
všetky úkony potrebné na to, aby konaniu vedenému pod sp. zn. 10C/20/2013 mohol zabrániť a
rovnako, prečo plnil až v priebehu súdneho konania resp. po jeho skončení, pretože povinnosťou
žalovaného bolo počínať si tak, aby žalobcovi v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti nevznikla škoda.
Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu ďalej vyplýva, že ak súd dospeje k záveru, že žalovaný

nedôvodne neposkytol plnenie poškodenému, jeho zodpovednosť voči žalobcovi za škodu mu vzniknutú
pri bránení svojich práv plynúcich z poistného vzťahu v konaní 10C/20/2013 sa riadi § 415 OZ. Pri
rešpektovaní zásady zmluvnej voľnosti a postavenia zmluvných strán, pri ktorých je žalobca v postavení
slabšejzmluvnejstranyakospotrebiteľ,jenutnépovažovaťzaprotiprávnekonanieporušenieprevenčnej
povinnostivzmysle§415OZ,čomázanásledokvznikzodpovednostizaškodupodľa§420OZ.Zároveň
poukázal odvolací súd na to, že v súvislosti so zisťovaním zodpovednosti žalovaného je súd prvej

inštanciepovinnýprihliadaťajnato,čisámžalobcasanavzniknutejškodevnejakomrozsahunepodieľal
(neposkytol potrebné úplné informácie, nedôvodne sa nezúčastnil pojednávania a pod.) s tým, že ak by
súd dospel k záveru, že žalobca sa na vzniku škody podieľal tak, v rozsahu, v akom sa protiprávnym
(ne)konaním podieľal na škode, nie je daná zodpovednosť žalovaného.

20.Po vrátení veci súdu prvej inštancie krajský súd uložil posúdiť prejednávanú vec v súlade s § 415
a následne § 420 OZ a v prípade zistenia spoluzodpovednosti žalobcu aj podľa § 441 OZ a to v
súlade s vysloveným právnym názorom a následne vyhodnotiť výšku uplatnenej škody a to v rozsahu
dôvodnosti a účelnosti vykonaných právnych úkonov, za ktoré žalobca žiada náhradu.

21. Súd prvej inštancie v intenciách uznesenia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a ustálil
nasledovný skutkový stav veci:

22.Súd vyzval žalovaného, aby súdu oznámil, aké úkony vykonal k tomu, aby predišiel konaniu
vedenému na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/20/2013 (t.j. v čom spočívalo samotné šetrenie škodovej

udalosti, aké úkony boli v rámci šetrenia vykonané na základe akých skutočností , informácií, dospel
žalovaný k tomu, že nie je dôvod poskytnúť poistné plnenie a zároveň aby boli súdu predložené doklady
o vykonaní týchto úkonov.

23. Na túto výzvu, boli súdu zo strany žalovaného predložené : oznámenie poškodeného o poistnej

udalosti /čl. 233 – 235/, oznámenie o poistnej udalosti /čl. 235 rub – 237, žiadosť o poskytnutie súčinnosti
čl. 238, objednávky obhliadky /čl. 239,240 /posudok- kalkulácia /čl. 241 – 242/, fotodokumentácia /čl.
243 – 260/, zápis o poškodení vozidla k poškodenej udalosti /čl. 261/ , oznámenie stanoviska k škodovej
udalosti zo dňa 22.12.2011 /čl. 263/

24. Zo žalovaným predložených dokladov vyplýva, že k poistnej udalosti /nehode/ došlo dňa
2.12.2011 , následne dňa 5.12.2011 bola táto poistná udalosť oznámená aj poisteným aj poškodeným
u žalovaného /v poisťovni/. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že likvidátor poistnej udalosti
doporučuje dať poistnú udalosť na šetrenie, pretože podľa jeho názoru je vznik poistnej udalosti
nepravdepodobný. Likvidátor uvádza, že charakter poškodenia poisteného vozidla nezodpovedá

poškodeniu poškodeného vozidla. Na poistenom vozidle nie je žiadna stopa po farbe poškodeného
vozidla./čl. 260/

25. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení /čl. 280/ uviedol, že v danom prípade neboli
v rámci likvidácie škodovej udalosti náležite preukázané základné predpoklady zodpovednostného

vzťahu.Žalovanýpritombezodkladnepooznámeníškodovejudalostivykonávalšetrenieudalostiakonal
v súlade s právnymi predpismi a internými dokumentmi /metodický pokyn č. 6-3-/10 pre likvidáciu
poistných udalostí z neživotného poistenia. Postupoval promptne a bezodkladne vykonával úkony
potrebné pre zistenie skutkového a právneho stavu veci. Na základe vykonanej obhliadky zúčastnených
vozidiel, v spojení s oznámeniami o poistnej udalosti, dospel likvidátor žalovaného k záveru, že

rozsah poškodenia poisteného vozidla nezodpovedá priebehu vzniku a rozsahu škody vzniknutej na
poškodenom vozidle. Tento záver žalovaného bol potvrdený aj v konaní 10C/20/2013, kde závery
znaleckého posudku č.2/2014 vypracovaného znalcom Ing. Mariánom Paulíkom jednoznačne vylúčili
technickú prijateľnosť vzniku poškodení zúčastnených vozidiel a až následným kontrolným posudkom č.11/2015 H. J. bol preukázaný opak a znalec konštatoval technickú prijateľnosť poškodenia zúčastnených
vozidiel. Až tento znalecký posudok náležite preukázal dôvodnosť nároku poškodeného v súlade s § 4
ods. 2 písm. b) zákona o PZP v spojení s § 15 ods. 1 zákona o PZP. Poukázal na to, že z uvedeného

je zrejmé, že vznik poistnej udalosti, vznik a výška škody ako aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a prevádzkou poisteného motorového vozidla boli sporné a nepreukázané nielen v priebehu šetrenia
škodovej udalosti, ale aj v priebehu súdneho konania 10C/20/2013. Skutkový stav a nárok poškodeného
v čase likvidácie udalosti nespĺňali podmienky náležitého preukázania dôvodnosti nároku a až rozsiahle
dokazovanie v konaní 10C/20/2013 preukázalo opak, na čo žalovaný bezodkladne reagoval vyplatením

plnenia pred meritórnym rozhodnutím. Zároveň právny zástupca žalovaného poukázal na to, že žalobca
si škodu spôsobil vlastným pričinením, pretože ak by požiadal žalovaného o právneho zástupcu, ten by
mu ho v zmysle § 11 ods. 5 zákona o PZP ustanovil a tak by mu nevznikli žiadne výdavky a teda ani
tvrdená škoda spočívajúca v nákladoch na vedenie súdneho konania.

26.Na výzvu súdu, či bola predložená predmetná poistná udalosť na šetrenie ako doporučil likvidátor (čo

vyplýva z predloženej fotodokumentácie), a či došlo k rekonštrukcii poistnej udalosti, právny zástupca
žalovaného uviedol /čl. 288/ , že text uvedený pri fotodokumentácii predstavuje poznámku technika,
prostredníctvom ktorej technik poukázal na otáznu plazibilitu, teda otáznu prijateľnosť popisovaného
nehodového deja vzhľadom k zaznamenaným poškodeniam. Ide o internú poznámku, na základe ktorej
sašetreniutejtopoistnejudalostivenovalavrámcijejlikvidáciezvýšenápozornosť,tzn.nedošlokprijatiu

stanoviska poisťovne bez podrobného posúdenia všetkých okolností veci, osobitne so zohľadnením
technickej ne/prijateľnosti poškodení vozidiel. Rekonštrukcia t.j. fyzické priblíženie sa motorových
vozidiel, sa konalo dňa 9.12.2011, pri obhliadke, pričom výsledok rekonštrukcie, so zohľadnením
všetkých okolností veci, bol premietnutý do zamietavého stanoviska žalovaného zo dňa 22.12.2011.

27.Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení /čl. 296/ uviedol, že z vyjadrenia žalovaného
možno vyvodiť záver, že odmietnutie poistného plnenia žalovaný vykonal jednoduchým subjektívnym
posúdením likvidátora spoločnosti, teda vlastným, jednoduchým mechanizmom subjektívneho názoru
likvidátora, ktorý zjavne nevychádzal z objektívneho stavu škodovej udalosti, čím zapríčinil a vyvolal
žalovaný zbytočne súdne konanie. Žalovaný nepreukázal, aby postupoval s náležitou starostlivosťou

a dostatočne preventívne, a v prípade, ak sa mu nezdal mechanizmus príčinnej súvislosti, nedal tieto
okolnosti odborne posúdiť, a namiesto toho jednoduchým mechanizmom subjektívneho posúdenia
odmietol poistné plnenie. Žalovaný mal všetky dostupné a potrebné dôkazy aby prijal správny
záver o svojom plnení, alebo neplnení. Subjektívnu stránku vyhodnocovania dôkazov , teda to, či
žalovaný vie alebo nevie správne vyhodnotiť príčinnú súvislosť už nemožno ukladať na ťarchu žalobcu

resp. poškodeného. Ak si žalovaný túto príčinnú súvislosť sám, nesprávne, bez ďalšieho posúdenia
vyhodnotil, potom za takéto vyhodnotenie musí niesť zodpovednosť. V zmysle toho, že mohol
predpokladať, že ak odmietne plnenie, vystavuje seba aj poisteného s poškodeným ďalším nákladom
( v súvislosti so súdnym konaním).

28.Súd rozhodol na pojednávaní dňa 20.11.2023.

29.Právny zástupca žalobcu zotrval na pojednávaní na svojej doterajšej argumentácii. Žalobca poskytol
všetku súčinnosť poisťovni vo vzťahu k preukázaniu uplatneného nároku v súvislosti s poistnou
udalosťou. Účastníci ohlásili poistnú udalosť, dostavili sa k obhliadke, poskytli všetky doklady, súčinnosť,

a boli naplnené tieto povinnosti poisteného. To, že žalovaný vyhodnotil podklady ako nedôvodné je
zrejmé, že nie je k tomu žiaden podklad, na základe čoho tak urobil. Ak účastníci pristavia vozidlá, tvrdia
a opíšu okolnosti, predložia dôkazy, okolnosti udalosti, je toho názoru, že všetko čo sa týka tejto škody
preukázali. To, či mali preukazovať viac v rámci nejakého hodnotenia, posudzovania, to už je vec nie
preukazovania, ale je to vec nejakého posúdenia. To posúdenie nastalo na strane žalovaného, z ich

pohľadu, bez ďalšieho šetrenia. Má zato, že odmietnutie poistného plnenia bolo naozaj ľahkovážnym
a veľmi jednoduchým zbavením sa povinnosti šetrenia. A ak niekto tvrdí, že sa to tak nestalo, tak musí
uviesť prečo, na základe čoho, uviesť podklad. Toto zo strany poisťovne nenastalo. Ďalej poukázal na
to, že aj z praxe advokátov nie je to ojedinelá záležitosť, kedy došlo zo strany poisťovne k odmietnutiu
plnenia bez akéhokoľvek odôvodnenia okrem formálneho, že sa to tak nemalo stať. Navrhol aby súd

žalobe vyhovel

30.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní nesúhlasil s názorom, že žalovaný nevykonal úkony
na zabránenie konania, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 10C/20/2013. K tomuto poukázal na písomnévyjadrenia, ktoré boli podložené listinnými dokladmi, najmä na vyjadrenie z 29.9.2023, v zmysle ktorých
je aj uvedené, že žalovaný, teda konkrétne v úseku likvidácie, vykonal všetky úkony a vykonal
aj rekonštrukciu škodovej udalosti, prípadne všetky veci, aby bola náležite, objektívne zhodnotená

situácia, čiže má zato, že žalovaný neporušil žiadnu jej zákonnú povinnosť. Ďalej uviedol, že za náležité
preukázanie nároku sa dá podľa § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o PZP v spojení s § 15 ods. 1 Zákona o PZP
považovať až to kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré deklarovalo technickú prijateľnosť poškodených
zúčastnených vozidiel a ustálilo výšku škody, ktorá bola poškodenému obratom ešte pred skončením
veci uhradená tak, ako uviedol aj právny zástupca. Má zato, že žalovaný sa nesnažil nejako navyšovať

trovy konania a až keď bolo objektívne zistené, tým kontrolným znaleckým dokazovaním, okamžite
pristúpil k plneniu. Takže má zato, že žalovaný neporušil žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť
a naopak vykonal všetky kroky potrebné na zistenie skutkového a právneho vzťahu veci, ktoré boli
verifikované až tým znaleckým posudkom v konaní 10C/20/2013. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať
žalovanému nárok na náhradu trov konania.

31.Súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania prednesený na pojednávaní, a to
návrh na predloženie listinných dôkazov, ktoré by mali preukazovať skutočnosť, prečo aj pri prešetrení
odvolania proti rozhodnutiu poisťovne o zamietnutí plnenia zotrval žalovaný na pôvodnom stanovisku, že
odmieta plnenie, resp. ktoré listiny by mali odôvodňovať zmenu názoru žalovaného v súvislosti s tým, že
po vypracovaní kontrolného znaleckého posudku ( v konaní 10C/20/2013) vykonal bezodkladne úhradu

z dôvodu, že žalovaný bol súdom vyzvaný aby predložil všetky doklady a všetku dokumentáciu ohľadne
vykonaného šetrenia k danej poistnej udalosti, teda komplexnú, úplnú a má zato, že keďže doteraz
nebola žiadna iná dokumentácia predložená, nemá dôvod pochybovať, že takáto ďalšia dokumentácia
nie je. Uvedený návrh na vykonanie dokazovania zamietol súd aj s ohľadom na hospodárnosť
konania, pretože v prípade pripustenia tohto dôkazu by muselo dôjsť k odročeniu pojednávania. Súd

poukazuje na to, že sám právny zástupca žalovaného uviedol na pojednávaní, že žalovaným predložená
dokumentácia je úplná, celá dokumentácia k danej poistnej udalosti.

32. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil takto

33. Podľa § 4 ods.1,2,3 a 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov
platného a účinného v čase vzniku škodovej, poistnej udalosti (ďalej len zákon o PZP) (1) Poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

3)Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom
6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky
nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky,
dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je
povinný ich nahradiť týmto subjektom.

(4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa
odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.34.Podľa§11ods.5zákonaoPZPPoisťovateľbezzbytočnéhoodkladuustanovípoistenémunazáklade
jeho písomnej žiadosti právneho zástupcu 15) v konaní o náhradu škody pred súdom, na ktorú sa

vzťahuje poistenie zodpovednosti.

35. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

36. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

37. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) každý je povinný počínať si
tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

38. Podľa § 420 ods. 1 OZ Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

39. Podľa § 100 ods. 1 OZ Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

40. Podľa § 106 ods. 1,2, OZ Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

41. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca mal so žalovaným uzavretú poistnú

zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca s
poisteným motorovým vozidlom spôsobil poistnú udalosť v dôsledku čoho vznikla poškodenému škoda,
ktorú žalovaný odmietol po skončení vlastného prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie, uhradiť. V konaní vedenom na tunajšom súde pod. sp.zn.
10C/20/2013 bolo ustálené, že k škode došlo a to v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou a

škodu spôsobil/zavinil žalobca. Žalovaný uhradil časť žalobou uplatnenej škody ešte pred vyhlásením
rozsudku vo veci sp.zn 10C/20/2013 (1107,00 EUR) a zvyšnú časť (173,86 EUR ) uhradil po
právoplatnosti tohto rozsudku. To vyplýva aj z tvrdení tak žalobcu ako aj žalovaného a teda tieto
skutočnosti nie sú medzi stranami sporu sporné. Rovnako nie je v konaní sporné, že žalobca bol v
konaní sp.zn. 10C/20/2013 právne zastúpený advokátom, ktorého si sám zvolil, a ktorému žalobca za

poskytnuté právne služby vyplatil 971,26 EUR. Súd má preukázané, že žalobca v konaní 10C/20/2013
bol zaviazaný na úhradu trov štátu vo výške 287,16 EUR , ktoré aj uhradil. Rovnako tieto skutočnosti
strany sporu v priebehu konania nerozporovali a preto je ich nutné považovať za nesporné.

42. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia 1258,42 EUR titulom náhrady škody. Povinnosť

nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu. Dôvodom vzniku
záväzku na náhradu škody je protiprávne konanie škodcu. Obsahom tohto záväzku je povinnosť
subjektu, ktorý škodu spôsobil inému (škodca) , škodu nahradiť, a právo subjektu, ktorému bola
škoda spôsobená (poškodený) uplatniť právo na náhradu škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenúporušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti
za škodu:
a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu)

b) vznik škody ako majetkovej ujmy
c) existencia príčinnej súvislosti medzi A a B
d) zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil.

43. Otázkou zásadného právneho významu, nevyhnutnou pre rozhodnutie vo veci samej, je posúdenie

existencie zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle ustanovenia § 420 OZ. Táto právna norma
pre vznik zodpovednosti za škodu predpokladá kumulatívne splnenie štyroch podmienok uvedených
v bode 42 odôvodnenia. Porušenie právnej povinnosti (jednej z týchto podmienok) znamená rozpor
medzi tým, ako fyzická či právnická osoba skutočne konala alebo opomenula konať, a tým, ako konať
mala, aby splnila svoje povinnosti. Nedodržanie všeobecnej prevenčnej povinnosti zakotvenej v § 415
OZ je tiež porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 OZ. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,

že žalobca (poistený) ako aj poškodený ohlásili poistnú udalosť žalovanému, poskytli žalovanému
na jeho výzvu potrebnú súčinnosť na prešetrenie poistnej udalosti. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že likvidátor žalovaného vykonal v rámci likvidácie poistnej udalosti šetrenie na mieste, kde
vykonal obhliadku motorových vozidiel, (poškodené aj poistené) vykonal rekonštrukciu poistnej udalosti
s výsledkom, že odporučil poistnú udalosť na ďalšie šetrenie, pretože sa mu zdal nepravdepodobný

vznik poistnej udalosti. Z predložených dokladov nevyplýva vykonanie ďalších úkonov žalovaným,
ktoré by preukazovali ďalšie posúdenie (okrem posúdenia likvidátorom) či došlo k poistnej udalosti
alebo nie, či charakter vzniku škody zodpovedá priebehu skutkového stavu tzn. či rozsah poškodenia
vozidla poisteného zodpovedá priebehu a stavu vzniknutej škody na vozidle poškodeného. Napriek
tomu žalovaný v liste zo dňa 22.12.2011 (oznámenie stanoviska k škodovej udalosti č. 7116906185

zo dňa 2.12.2011 /čl. 27 spisu / ) uviedol, že na základe oznámenia poistnej udalosti a následným
šetrením bolo zistené, že charakter vzniku škody nezodpovedá priebehu skutkového stavu tzn. rozsah
poškodeniavozidlapoistenéhonezodpovedápriebehuastavuvzniknutejškodynavozidlepoškodeného
a teda v zmysle § 5 odstavec 1, písmeno h) zákona o PZP nie je preukázaná príčinná súvislosť
medzi vznikom škody na vozidle poškodeného a prevádzkou vozidla poisteného. Následne žalovaný

na základe podaného odvolania prešetril poistnú udalosť a v liste zo dňa 28.3.2012 označenom ako
oznámenie stanoviska k odvolaniu voči zamietnutiu škodovej udalosti č. 7116906185 čl. 307 ) uviedol,
že po opätovnom šetrení a na základe vyhodnotenia všetkých doložených dokladov je žalovaný
nútený konštatovať , že stanovisko zaslané žalobcovi listom zo dňa 22.12.2011 je správne. Keďže podľa
vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní bola súdu predložená celá dokumentácia

k tejto poistnej udalosti je nutné, bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že stanovisko žalovaného,
že odmieta poistné plnenie, bolo prijaté len na základe informácií uvedených v ohláseniach o poistnej
udalosti a názoru likvidátora bez ďalšieho dôkladnejšieho, odborného posúdenia technickej prijateľnosti,
účastníkmi nehody tvrdeného nehodového deja. Napriek podanému odvolaniu proti zamietavému
rozhodnutiu žalovaného, ďalšie šetrenie poisťovne spočívalo len v jednoduchom prevzatí názoru

likvidátora bez ďalšieho preskúmania jeho správnosti. Za tohto stavu nie je súdu zrejmé, ako mohol
žalovaný dňa 23.4.2013 uviesť vo svojom písomnom vyjadrení /čl. 25 spisu/, že z fotodokumentácie je
zrejmé , že sila ktorá poškodila obe motorové vozidlá nebola rovnaká a vzhľadom k tomu aj poškodenia
oboch vozidiel spolu nekorešpondujú z energetického, ako aj geometrického hľadiska a vznik poistnej
udalosti nie je v príčinnej súvislosti s deklarovanými poškodeniami motorových vozidiel. Ide o odborné

otázky, z predložených dokladov nevyplýva, že by sa nimi zaoberal likvidátor v rámci likvidácie poistnej
udalosti. Na posúdenie týchto otázok sú potrebné odborné znalosti , no súdu nebol v konaní predložený
žiaden znalecký posudok, odborné vyjadrenie, ktoré by odôvodňovali tieto tvrdenia žalovaného.

44.Šetrenie poistnejudalosti je vecou poisťovne. Poisťovňa ( likvidátor) obstaráva v rámci šetrenia široké

spektrum informácií, na základe ktorých bude môcť urobiť rozhodnutie o nároku poškodeného. Úlohou
účastníkov poistnej udalosti bolo/je predložiť všetky požadované doklady, čo aj v danom prípade urobili,
a úlohou žalovaného bolo/je objektívne prešetriť poistnú udalosť v súlade so zmluvnými podmienkami,
poistnými podmienkami internou metodikou poisťovne a rozhodnúť či poskytne poistné plnenie a v akom
rozsahu. V danom prípade žalovaný odmietol poskytnúť plnenie z dôvodu, že nebolo preukázané,

že charakter vzniku škody zodpovedá priebehu skutkového stavu tzn. rozsah poškodenia vozidla
poisteného nezodpovedá priebehu a stavu vzniknutej škody na vozidle poškodeného. Teda že v rámci
likvidácie škodovej udalosti neboli náležite preukázané základné predpoklady zodpovednostného
vzťahu. Žalovaný tvrdí, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti. Avšak zo stranyžalovaného nebolo žalobcovi vytýkané, že nedodal doklady potrebné na dôkladné prešetrenie udalosti,
podal neúplnú, nepravdivú informáciu, klamal, zavádzal. Žalovaný dostal všetky potrebné a žalobcovi
dostupné informácie a jeho šetrenie spočívalo v obhliadke vozidiel a rekonštrukcii poistnej udalosti

likvidátorom poisťovne. Žalovaný nevykonal žiadne ďalšie odborné (znalecké) posúdenie toho, či je
možné, aby došlo k nahlásenej poistnej udalosti tak, ako to tvrdí žalobca a poškodený napriek tomu,
že aj sám žalovaný uviedol, že tieto skutočnosti boli sporné, až do predloženia kontrolného znaleckého
posudku vo veci 10C/20/2013. Tvrdenie žalovaného, že na základe internej poznámky likvidátora ( že
doporučuje dať poistnú udalosť na šetrenie) sa šetreniu predmetnej udalosti venovala v rámci jej

likvidácie zvýšená pozornosť tzn. nedošlo k prijatiu stanoviska poisťovne bez podrobného posúdenia
všetkých okolností veci , osobitne so zohľadnením technickej ne/prijateľnosti poškodení vozidiel /čl.
289 rub/ považuje súd vzhľadom na vykonané dokazovanie za účelové, ničím nepodložené, tvrdenie.
Pokiaľ právny zástupca žalovaného tvrdí v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 5.9.2023 na čl. 281rub 3
odsek, že skutkový stav a nárok poškodeného v čase likvidácie udalosti nespĺňali podmienky náležitého
preukázaniadôvodnostinárokuapretobollegitímnypostupžalovaného,spočívajúcivukončeníšetrenia

udalosti bez poskytnutia plnenia, tak z dokazovania vyplýva, že ukončenie šetrenia udalosti bez
poskytnutia plnenia bolo zavinené nedôkladným, nedostatočným postupom/posúdením prešetreného
stavu žalovaným a žalobca sa na tom nijako nepodieľal.

45.Z dokazovania vyplýva záver, že žalovaný sa pri svojom rozhodnutí odmietnuť plnenie z poistnej

zmluvy v danej veci, riadil len názorom likvidátora (viď aj vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného
na čl. 280 ..druhý odsek, že „ ...na základe vykonanej obhliadky zúčastnených vozidiel, v spojení
s oznámeniami o poistnej udalosti dospel likvidátor k záveru....“), ktorý názor likvidátora nebol
verifikovaný žiadnym ďalším názorom odborne spôsobilej osoby. Súd konštatuje, že poisťovňa nemá
povinnosť (zákonnú ani zmluvnú) dať vypracovať v rámci šetrenia poistnej udalosti odborné vyjadrenie

(znalecký posudok) ale tým, že svoje rozhodnutie o odmietnutí plnenia založila len na názore likvidátora
bez ďalšej verifikácie tohto názoru odborne spôsobilou osobou, napriek tomu, že priebeh poistnej
udalosti potvrdzovali 2 svedkovia (účastníci nehody), zapríčinil žalovaný svojím konaním súdne konanie,
v ktorom vznikli žalobcovi náklady , ktoré neboli, nie sú, kryté poistnou zmluvou. Súd uvádza, že zo
svojej činnosti má vedomosť, že nie je neštandardné, aby si poisťovňa v rámci šetrenia poistnej udalosti

v prípade ak sú sporné otázky vzniku poistnej udalosti, vzniku a výšky škody, ako aj príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a prevádzkou poisteného motorového vozidla dala vypracovať znalecký posudok.
To sa v danom prípade nestalo.

46. Súd uvádza, že prevenčná povinnosť v zmysle § 415 OZ nie je absolútna. Ak by mal žalovaný doklad,

že priebeh škodovej udalosti, jej technickú prijateľnosť, posúdila v rámci jej šetrenia aj odborne spôsobilá
osoba a výsledkom tohto posúdenia by bol záver, že škodová udalosť nie je technicky prijateľná,( že
sa nemohla stať tak ako tvrdia poškodený a poistený) a napriek tomu by v prípadnom následnom
súdnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok s opačným výsledkom, tak by to znamenalo, že
žalovaný vykonal všetky objektívne možné úkony na predídenie škodám a teda nedošlo by z jeho strany

k porušeniu prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ.

47.Na základe vykonaného dokazovania súd musí konštatovať, že žalovaný neurobil všetky objektívne
možnéopatrenianapredídenievznikuškodyžalobcuvzhľadomnaspornosťskutočností ohľadnevzniku
poistnej udalosti, vzniku a výšky škody ako aj príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a prevádzkou

posteného motorového vozidla. Za účelom objektívneho a náležitého prešetrenia poistnej udalosti mu
nič nebránilo dať si vypracovať odborné posúdenie (znalecký posudok). Žalovaný je povinný plniť, ak
škodová udalosť spadá do poistných podmienok a je jeho povinnosťou vykonať dôkladné šetrenie na
zistenie, či tá ktorá udalosť spadá alebo nespadá do poistných podmienok. Poistený a poškodený len
predkladajú všetky známe, dostupné, doklady a informácie o poistnej udalosti, avšak šetrenie je výlučne

nabedráchpoisťovne,onarozhodujeakéúkonysmerujúcekposúdeniudôvodnostiuplatnenéhonároku,
k posúdeniu reálnej možnosti, či sa daná poistná udalosť stala, vykoná. Poisťovňa má vykonať všetky
objektívne možné úkony pre náležité prešetrenie poskytnutých informácií, prešetrenie toho či sa daná
poistná udalosť stala alebo nie a či pri nej vznikla škoda a v akej výške.

48.Vokolnostiachprípadujezrejmé,žežalovanýtaktonepostupoval,dosvojhorozhodnutiaoodmietnutí
poistného plnenia jednoducho prevzal názor likvidátora ( napriek tomu, že on odporúčal udalosť
dôkladnejšie prešetriť) , ktorý názor považoval za pravdivý/správny, bez jeho ďalšieho odborného
posúdenia (potvrdenia príp. vyvrátenia), preto žalovaný porušil povinnosť predchádzať škodám podľa §415 OZ a teda bola naplnená jedna z podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ
a to porušenie právnej skutočnosti ,existencia protiprávneho úkonu.

49.V konaní si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.258,42 Eur ( 971,26 Eur titulom trov
právneho zastúpenia a 287,16 Eur titulom trov štátu). Pod škodou je treba rozumieť akúkoľvek ujmu,
ktorá vznikla subjektu súkromného práva zásahom do jeho subjektívnych práv. Škodu môžme definovať
ako peniazmi vyjadriteľnú ujmu na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom
t.j. peniazmi. Majetková ujma znamená úbytok na majetkových hodnotách poškodeného. V konaní

nebolo sporné, že žalobca reálne zaplatil sumu 1258,42 Eur a to dňa 11.11.2019 (úhrada odmeny za
právne zastúpenie v konaní 10C/20/2013 ) a dňa 31.7.2020 ( úhrada trov štátu, ktoré vznikli v konaní
10C/20/2013), teda súd má preukázané, že žalobcovi vznikla ujma na majetku vo výške 1258,42 Eur.

50. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že žalobca tým, že porušil svoju prevenčnú povinnosť
v zmysle § 415 OZ zavinil podanie žaloby a vedenie konania na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/20/2013.

Ak by nedošlo ku konaniu 10C/20/2013, nevznikli by žalobcovi náklady, ktoré neboli kryté uzavretou
poistnou zmluvou. Tým, že žalovaný bez toho, aby vykonal všetky objektívne možné opatrenia na
dôkladné prešetrenie škodovej udalosti, odmietol poskytnúť plnenie z poistnej zmluvy so žalobcom,
„donútil“ poškodeného podať žalobu na súd, kde v súdnom konaní vznikli žalobcovi ( A. B.) vyššie
uvedené náklady /škoda/. Ak by nebolo vedené súdne konanie sp.zn. 10C/20/2013 nebola by ani vnikla

škoda žalobcu vo výške 1258,42 Eur.

51. Pokiaľ sa týka zavinenia, ako posledného zo štyroch predpokladov zodpovednosti za škodu, súd
uvádza, že všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu je založená na princípe zodpovednosti
za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie. Dôkazné bremeno o tom, že škoda

nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť (exkulpovať)
preukázaním toho, že škodu nezavinil. Ani z jedného z vykonaných dôkazov nevyplýva, že škoda
žalobcovi nevznikla zavineným konaním žalovaného.

52.Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že boli naplnené všetky štyri predpoklady

zodpovednosti za škodu a preto bolo nutné prijať záver, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
vznikla žalobcovi a ktorá spočíva v nákladoch vynaložených na právne zastúpenie a v nákladoch na
zaplatenie trov štátu, ktoré náklady vznikli žalobcovi v súvislosti s vedením súdneho konania sp.zn.
10C/20/2013.

53.Nároky a výdavky poškodeného (E. G., žalobcu v konaní 10C/20/2013) boli uhradené titulom poistnej
zmluvy (poistné plnenie) resp. boli uhradené titulom priznaného nároku poškodeného na náhradu trov
konania voči žalovanému (poisťovni) t.j. (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia). Žalobcovi v tomto
konaní(A.B.)vzniklavkonaní10C/20/2013škoda(náklady) spočívajúcavtrováchprávnehozastúpenia
a náhrady trov štátu, ktoré nebola poisťovňa povinná hradiť ani titulom poistného plnenia z poistnej

zmluvy, ani titulom náhrady trov konania podľa výsledku súdneho konania. Preto ide o škodu, ktorá
vznikla žalobcovi, za ktorú vzhľadom na vyššie uvedené zodpovedá žalovaný a žalobca si ju bol nútený,
nárok na jej náhradu, uplatniť súdnou cestou.

54.Pokiaľsatýkasamotnejvýškyškodypožadovanejžalobcomtaksúduvádza,žežalobcauhradilsumu

971,26 Eur titulom trov právneho zastúpenia, na základe vyúčtovania týchto trov zo dňa 14.10.2019,
vypracovaného právnym zástupcom žalobcu. Súd preskúmal toto vyúčtovanie a zistil, že všetky úkony,
za ktoré si právny zástupca žalobcu v konaní 10C/20/2013 uplatnil odmenu boli vykonané. Boli účelné
a efektívne, a boli potrebné pre náležité bránenie práva žalobcu (v konaní 10C/20/20013 v postavení
žalovaného). Napokon žalovaný ( poisťovňa) v konaní vôbec nenamietal, nerozporoval, skutočnosť, že

by niektorý z vykonaných úkonov právnej služby nebol vykonaný, prípadne bol neúčelný. Všetky úkony
právnej služby boli účtované v súlade s vyhláškou MS SR 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa žalobca
podieľal svojím konaním resp. nekonaním na vzniku škody, ktorú si uplatnil žalobou a nebolo to v konaní
ani tvrdené. Pokiaľ sa týka námietky, že žalobca si škodu spôsobil vlastným pričinením, pretože ak

by v zmysle § 11 ods. 5 zákona o PZP a čl. 7 bod 1 písm. e) všeobecných poistných podmienok
žalovaného požiadal žalovaného o ustanovenie právneho zástupcu, nevznikli by mu tým žiadne výdavky
a teda ani tvrdená škoda spočívajúca v nákladoch na vedenie súdneho konania súd poukazuje na
bod 14 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu v zmysle ktorého, žalobca v súlade so zmluvnouvoľnosťou je oprávnený si zvoliť akéhokoľvek právneho zástupcu, pričom skutočnosť, že si žalobca
zvolil sám právneho zástupcu, nemôže byť vyhodnotená v jeho neprospech ako porušenie povinnosti.
Táto námietka žalovaného je preto nedôvodná a súd prvej inštancie je týmto názorom odvolacieho súdu

v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný.

55. Pokiaľ sa týka námietky premlčania uplatneného nároku v časti nákladov za právne zastúpenie, tak
súd uvádza, že je z vykonaného dokazovania zrejmé , že žalobca uhradil právnemu zástupcovi odmenu
za právne zastúpenie dňa 11.11.2019 a žaloba v predmetnej veci bola podaná dňa 25.5.2021. Keďže

škoda vznikla dňa 11.11.2019 a o tom, že škoda vznikla, kto za ňu zodpovedá sa rovnako mohol žalobca
najskôr dozvedieť dňa 11.11.2019 tak do dňa podania žaloby neuplynula ani subjektívna ( 2 ročná ) a
ani objektívna ( 3 ročná) premlčacia lehota a preto je treba prijať záver, že nárok žalobcu na náhradu
škody nie je premlčaný.

56. Pokiaľ sa týka škody vzniknutej titulom trov štátu vo výške 287,16 EUR, súd považuje za potrebné

poznamenať, že túto sumu nebol povinný hradiť žalovaný na základe rozsudkov vyhlásených v konaní
na tunajšom súde pod sp.zn. 10C/20/2013, pretože v zmysle § 4 ods. 2 zákona o PZP má poistený právo
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu tam uvedenej
škody a nákladov. Náklady v podobe trov štátu resp. na ich úhradu bol zaviazaný žalobca (žalovaný
v konaní 10C/20/2013), ktorý bol škodcom a nie poškodeným. Teda podľa názoru súdu na základe

dopĺňacieho rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 4.7.2018 sp.zn. 10C/20/2013 nevznikla a nemohla
vzniknúť poisťovni povinnosť plniť žalobcovi resp. za žalobcu trovy štátu na základe zákona o PZP.
Súd zároveň uvádza, že trovy štátu, na ktorých zaplatenie bol žalobca zaviazaný v časti 239,16 EUR
vzniklizdôvodu,žežalobcavkonaní10C/20/2013(AndrejVasiľ)nezložilpreddavoknatrovyznaleckého
dokazovania vo výške 250,00 EUR napriek tomu, že bol na to zaviazaný uznesením tunajšieho súdu

sp.zn. 10C/20/2013 zo dňa 25.11.2013. Naproti tomu žalobca ( žalovaný v konaní 10C/20/013) si svoju
povinnosť zložiť preddavok v rovnakej výške uloženú mu citovaným uznesením splnil. Ak by E. G. v
konaní na tunajšom súde sp.zn. 10C/20/2013 zložil preddavok , bol by mu tento výdavok nahradený
poisťovňou z titulu PZP. Keďže si svoju povinnosť nesplnil, vznikli následne trovy štátu a následne A.
B. povinnosť hradiť tieto trovy štátu, za ktorého už poisťovňa tieto náklady nie je povinná plniť v zmysle

zákona o PZP. Teda súd je toho názoru, že na vzniku nároku na náhradu škody titulom trov štátu v
časti 239,16 EUR sa okrem žalovaného svojím konaním (nezaplatením preddavku) spolupodieľal aj E.
G.. Je však zrejmé, že žalobca (A. B.) sa svojím konaním nepodieľal na vzniku tejto škody a preto má
nárok na plnú náhradu škody titulom trov štátu.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhovel žalobe v časti uplatnenej istiny a zaviazal žalovaného
nahradiť žalobcovi sumu 1.258,42 Eur.

58. Podľa § 517 ods. 1,2 OZ Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

59. Podľa § 563 OZ Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

60. Tak pri sume 971,26 Eur ako aj pri sume 287,16 Eur nebol medzi stranami dohodnutý čas plnenia
a čas plnenia nebol určený ani právnym predpisom či súdnym rozhodnutím. Preto bol žalovaný povinný

plniť na výzvu a v lehote uvedenej žalobcom.

61.Pokiaľ sa týka úroku z omeškania súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy
971,26 Eur od 18.7.2020, t.j odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia dodatočnej 15 dňovej lehoty na
zaplateniestanovenejvovýzvežalobcuadresovanejadoručenejžalovanémudňa2.7.2020/čl.15spisu/

v súlade s ust. § 517 ods. 1,2 OZ s poukazom na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa
vykonávajú niektoré ust. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ust. výška úrokov z omeškania je o
5%-álnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. (0,0%)62. Pokiaľ sa týka úroku z omeškania zo sumy 287,16 Eur (zaplatených trov štátu) tak z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že táto suma bola zaplatená žalobcom dňa 31.7.2020 /čl. 8 spisu/. Súdu nebol

predložený žiaden doklad, z ktorého by vyplynulo, že žalobca vyzýva žalovaného na zaplatenie tejto
sumy. Za takúto výzvu je možné považovať až žalobu, ktorá bola doručená žalovanému dňa 24.6.2021.
Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 287,16 Eur od 25.6.2021
kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní so zaplatením uvedenej sumy v súlade s ust. § 517 ods.
1,2 OZ s poukazom na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ust.

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ust. výška úrokov z omeškania je o 5%-álnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (0,0)

63. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania zo sumy 287,16 Eur žalobu zamietol ako nedôvodnú.

64. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech súd
rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť úspešnému žalobcovi trovy konania v plnej výške.
65. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
66. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.