Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. september 2024

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223201072
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2024:4223201072.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. XXX/X, E., zastúpená: JUDr. Lívia Kňažiková, advokátka so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6,
Komárno, IČO: 31167586 proti žalovanému: Slovenská správa ciest, rozpočtová organizácia zriadená
Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii SR, Dúbravská cesta 3, 841 04 Bratislava, IČO: 003328,
za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group,
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, zastúpený: JUDr. Danuše Tichá s. r. o., Nám. M. Benku 6,
811 07 Bratislava, IČO: 52058310, o zaplatenie 4 078,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zaplatiť žalobkyni náhradu

škody vo výške 2 945,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 945,80 eura
od 12.02.2023 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 44,44 %.

IV. Štát má proti žalobkyni nárok na náhradu trov tlmočenia v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa doručila súdu 05.04.2023 žalobu o náhradu škody na zdraví, ktorou žiadala zaplatenie
4 078,80 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 13.01.2023 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila
tým, že dňa 11.05.2021 v čase medzi 20.00 h a 22.00 h v meste Komárno na ceste č. II/63 a II/64 na
Vážskom moste v smere od Komárna na Nové Zámky na chodníku pre chodcov utrpela zranenia tým,
že stúpila do nevyznačenej jamy hlbokej asi 60-70 cm, ktorá sa nachádzala na chodníku pre chodcov
a nebola zakrytá ani vyznačená. Takto sa jej zasekla pravá dolná končatina v jame, z ktorej ju museli
vyslobodiťzáchranáriZamedKomárnoaHasičskýzborKomárno,pričomvdôsledkutejtonehodyutrpela

zlomeninu jabĺčka pravého kolena a zlomeninu základne 2. a 3. záprstnej kostičky nohy. Cesta č. 64 je
cestou I. triedy, teda ide o štátnu cestu, ktorá sa nachádza v správe žalovaného a v zmysle § 8 ods. 2
vyhlášky č. 35/1984 sa v správe žalovaného nachádza aj chodník. Podľa odborného vyjadrenia MUDr.
Štefana Kovácsa č. 15/2022 bola dĺžka liečenia a PN určená v rozsahu 2-3 mesiace a určil bodové
ohodnotenie úrazu spolu 180 bodov. Hodnota bodu pre rok 2021 bola 22,66 eura. Žalobkyňa doručila
žalovanému výzvu na náhradu škody z 09.01.2023, ktorú prevzal 12.01.2023 s tým, že svoju odmietavú
odpoveď zaslal žalobkyni zo 06.02.2023.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril vo svojom podaní z 26.04.2023, v ktorom namietol miestnu
nepríslušnosť súdu, nezrozumiteľnosť žalobného návrhu, ako aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi zranením žalobkyne a časom skutku.Z obsahu žaloby a príloh nevyplýva, že by žalobkyňa pri úraze 11.05.2021 utrpela taký rozsah zranení,
aký je uvádzaný v lekárskych záznamoch z 12.05.2021, pretože zo záverov lekára z 11.05.2021
vyplýva iba pomliaždenie členka. Až z lekárskeho záznamu z 12.05.2021 vyplýva konštatovanie

zlomeniny jabĺčka a predpriehlavkových kostičiek, avšak bez akejkoľvek príčinnej súvislosti s pozemnou
komunikáciou v správe žalovaného.

3.Žalobcavreplike22.05.2023uviedla,ževtomtoprípadejepodľa§19CSPupravenápríslušnosťdaná
na výber na základe miestnej príslušnosti súdu, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá

právo náhrady škody. Žalobkyňa uviedla, že už pri utrpenom úraze pocítila silnú bolesť v kolene a nohe
vpravo. Žalovaná bola prevezená na urgentný príjem v Nemocnici Agel v Komárne, kde o 22.53 h bola
vyšetrená a bolo jej zistené pomliaždenie nohy vpravo. RTG nebolo v daný deň vykonané. Z dôvodu
pretrvávajúcej a stupňujúcej sa bolesti aj v oblasti kolena žalovaná na druhý deň ráno opäť podstúpila
vyšetrenie na chirurgickej ambulancii v nemocnici Agel v Komárne iným lekárom, ktorý jej diagnostikoval
zlomeninu jabĺčka.

4. Žalovaný vo svojej duplike z 09.06.2023 zotrval na tvrdení, že žalobkyňa nijako nepreukázala, že
k zlomenine jabĺčka došlo pri nehode z 11.05.2021.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov: F. B., A. A. C., G. G., H. A., I.

J. E., listinami: výzva na náhradu škody z 09.01.2023 spolu s doručenkou, vyjadrenie k výzve zo strany
SSC, zápis Hasičského a Záchranného zboru č. l. 10-12, odborné vyjadrenie č. 15/2022, röntgenové
snímky č. l. 30-35, lekárske správy č. l. 20-29, odpoveď Mestského úradu Komárno z 28.12.2022,
fotografie č. l. 86, 164, preberací protokol č. l. 166-174, informácia o východe a západe slnka na č. l.
165 a znaleckým posudkom č. 5/2024 spolu s doplnenou znaleckou doložkou č. l. 25. Takto vykonaným

dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

6. Žalobkyňa výsluchom zo 04.10.2023 uviedla: „Večer som sa vybrala na benzínovú pumpu, aby som si
niečo kúpila, bolo to okolo 21.00 hod. a bola tam nejaká diera alebo jama na Vážskom moste. Nevidela
som to presne a spadla som do nej. Pocítila som veľkú bolesť v nohe a chcela som sa z diery dostať,

avšak nepodarilo sa mi to, tak som musela zavolať pomoc. Na mieste bol so mnou aj známy, s ktorým
som sa stretla po ceste a šli sme tým istým smerom. Preto som ho požiadala o pomoc, zavolal sanitku,
avšakzáchranárimazjamynevedelidostať. Bolopretopotrebnézavolaťhasičov.Hasičimahorkoťažko
vyslobodili,aleužneviemakýmspôsobom,keďžesombolavstreseaboltopremňatraumatickýzážitok.
Položili ma na vozík, dotlačili do sanitky a zobrali do nemocnice, kde potom prebehli lekárske vyšetrenia.

Do jamy som spadla tak, že som mala vykĺbený členok, takže najväčšiu bolesť som pociťovala práve v
ňom, hoci ma bolela celá noha. Lekári sa v nemocnici preto zamerali na členok, či tento nie je zlomený a
spravili o ňom RTG snímok, išlo o členok na pravej nohe. Zaviazali mi ho a dali mi pokyny, aby som si ho
doma chladila a natierala. Na zvyšok nohy sa nezamerali, ani nespravili iné RTG. Potom, čo ma prepustili
z nemocnice, mi povedali, aby som prišla na druhý deň ráno na kontrolu, z nemocnice som volala mame,

ktorá ma zobrala domov. Na druhý deň ráno ma mama zobrala späť do nemocnice na kontrolu. Po
kontrole som sa vrátila domov a ľahla som si vyspať sa a oddýchnuť si. Ešte v ten deň počas dňa som
cítila, že ma veľmi bolí koleno. Hneď poobede ma mama znovu zobrala späť do nemocnice, kde mi
spravili RTG celej nohy, lebo som mala veľmi opuchnuté koleno a po ňom mi povedali, že mám zlomené
jabĺčko. Vtedy mi nasadili sadru na pravú nohu od členka až po hornú polovicu stehna, dostala som

barle a potom už nasledovali kontroly. Jama, do ktorej som spadla, nebola nijako označená. Opakujem,
že záchranárov zavolal známy a hasičov zavolali záchranári. V jame som mala zaseknutú pravú nohu
po polovicu pravého stehna. Po prvom vyšetrení som si mala iba chladiť členok, ktorý mi aj obviazali.
V čase od odchodu z nemocnice v noci 11.05.2021 až do 12.05.2021, kým mi bola diagnostikovaná
zlomenina jabĺčka, boli so mnou celý čas mama a následne aj švagriná. Dňa 12.05.2021 na raňajšej

kontrolemiurobilivyšetreniečlenkahmatomapozrelisiajcelúnohu,ktorámaajbolela.Prvýkrátmivšak
bol RTG celej nohy vrátane kolena urobený 12.05.2021 po obede. V čase od prepustenia z nemocnice v
noci 11.05.2021 až po RTG kolena 12.05.2021 sa mi nestal žiadny úraz, nevedela som sa totiž postaviť
na nohy a veľmi som sa nepohybovala. V tomto časovom období som sa zdržovala v dome na adrese
D. XXX/X, B. E.. V deň úrazu 11.05.2021 v čase tesne pred úrazom som nerobila nič iné, pohybovala

som sa chôdzou a úraz sa mi stal počas chôdze. V čase úrazu som bola triezva a jamu som nevidela,
bola tma, resp. sa stmievalo.“ Po nahliadnutí do dôkazu na č. l. 86 spisu uviedla: „Je možné, že ide o
úsek a jamu kde sa nehoda stala, avšak som bola v takom strese, že som si to tak nevšímala a neviem
to preto naisto.“7. Svedkyňa F. B. výsluchom zo 04.10.2023 uviedla: „Žalobkyňa je moja švagriná. Ja som sa o úraze
žalobkyne dozvedela na druhý deň, pretože v ten deň sme už spali. Žalobkyni som sa ráno v kuchyni

pýtala, čo sa stalo, povedala že prechádzala cez Vážsky most, prepadol sa pod ňou chodník, ona
tam spadla až po kolená a museli volať záchranárov a hasičov. Povedala mi, že ju hasiči vyslobodili,
záchranári ju zobrali na pohotovosť a odtiaľ zavolala mame, aby pre ňu prišla. Na druhý deň ráno ju
mama zobrala na kontrolu autom, keď sa vrátili, žalobkyňa si ľahla, a keď po 2 až 3 hodinách vstala,
sťažovala sa, že ju bolí koleno, ktoré keď mi ukázala, bolo veľmi opuchnuté a modré. Povedala som jej,

že treba ísť opäť do nemocnice, čo nechcela a povedala, že tam bude hodiny znovu vysedávať a určite
jej dajú sadru. Tiež mi povedala, aby som o tom nehovorila mame. Ja som jej to povedala aj napriek
tomu, a jej mama jej tiež povedala, že musia ísť, trocha sa doťahovali a nakoniec sadli do auta a išli.
Asi o 2 -3 hodiny sa vrátili domov s nohou v sadre, až nad koleno do strednej časti stehna, takže my
sme museli žalobkyňu opatrovať. Sama vedela prejsť len pár metrov, vedela ísť na WC, ale inak sme jej
museli pomáhať my a to aj s umývaním, nosili sme jej stravu a starali sme sa o ňu. Ja keďže som bola

na materskej dovolenke a tiež moja svokra, teda matka žalobkyne. Bývame adrese D. XXX/X E., počas
toho ako som bola v deň 12.05.2021 so žalobkyňou, neviem o tom, že by bola spadla, pretože kým
opäť odišla s napuchnutým kolenom do nemocnice, sme boli stále spolu. Žijeme v spoločnej domácnosti
so žalobkyňou, oddeľuje nás iba jedna terasa. Ide o jednu budovu spojenú s terasou, pričom má dve
súpisné čísla, ako aj dva oddelené vchod.“

8. Svedkyňa A. A. C. výsluchom zo 04.10.2023 uviedla: „Žalobkyňa je mojou dcérou. Pred 2 rokmi
11.05.2021 som mala v nočných hodinách telefonát od dcéry, že je v nemocnici na pohotovosti a má
úraz, ale aby som sa nebála, že je v poriadku. Chcela, aby som prišla pre ňu, keďže ju bolela noha a
v tom čase bývala na 2.poschodí v paneláku, pričom ja bývam v prízemnom rodinnom dome. Má tam

stále svoju detskú izbu, kam si hneď išla ľahnúť. Povedala mi, že išla na benzínku, bolo šero, dobre
nevidela, a že padla do nejakej jamy na chodníku a mala so sebou známeho, ktorý ju chcel vyslobodiť,
ale nepodarilo sa mu to. Záchranku mal zavolať jej známy, tým sa žalobkyňu nepodarilo vyslobodiť,
museli zavolať hasičov, ktorí do jamy strčili nejakú sondu, a pozreli sa ako môžu vŕtať alebo kopať a
mala nohu do polovice jamy. Hasiči ju nakoniec vyslobodili a záchranári ju zobrali do nemocnice na

pohotovosť, kde ju ošetrili. Povedala mi, že sa vtedy sťažovala na nohu, na členok, ale bolela ju celá
noha. Povedala mi, že jej spravili RTG chodidla a členka. Zobrala som ju domov s tým, že na druhý
deň sa mala vrátiť na kontrolu, čomu som veľmi nerozumela, ale išli sme. Znova jej nič neurobili, iba
jej povedali, že je v poriadku. Zobrala som ju domov, kde si hneď išla ľahnúť. Na druhý deň mi družka
môjho syna pošepkala nech sa jej pozriem na koleno, pretože ju bolí a ho veľmi opuchnuté a že sa bojí,

že jej dajú sadru. Keď mi žalobkyňa koleno ukázala, videla som že je modré, odreté a nedá sa nič robiť
a musíme sa vrátiť do nemocnice, aby sa jej zle nezrástlo ak by bolo zlomené. Vtedy jej spravili RTG
kolena a zistili zlomeninu jabĺčka. Nohu jej dali do sadry do polovice stehna a znovu som ju zobrala
domov. O týždeň sme išli na kontrolu, kde po opätovnom RTG povedali, že to má dobré. Potom o 2
ďalšie týždne sme boli na kontrole, kde jej dali dole sadru a potom chodila na rehabilitácie. Po celú dobu,

odkedy sa jej to stalo, bola u mňa doma, vstávala len na toaletu, ja som sa o ňu starala, pomáhala mi
aj synova družka. Na toaletu to mala maximálne do 2 metrov. Prvý týždeň po úraze, možno aj dlhšie,
ma vždy zavolala, aby sa o mňa vedela oprieť, lebo ju to strašne bolí. Na druhý deň po nehode som
šla na miesto nehody a videla som, že už všetko bolo zahľadené, nebola tam žiadna diera, bol tam
čerstvý asfalt. Obdobné diery sú tam aj v súčasnosti, chodník nie je v dobrom stave. Žalobkyňu som

zobrala z nemocnice ku mne domov na adresu D. XXX/X, E.. Odkedy som ju priniesla z nemocnice až
po diagnostiku zlomeniny jabĺčka som bola celý čas pri nej a nemala iný úraz, je to vylúčené lebo celý
čas ležala. Dcérka mi od samého začiatku hovorila, že ju bolí celá noha. Predpokladala som, že keď ju z
nemocnice prepustili, bola riadne ošetrená a poriadne ju prezreli čo jej je. Až potom som sa dozvedela,
že ju ošetroval lekár z Ukrajiny, ktorý zdá sa že zle ovládal slovenský jazyk. Aj keď sme išli domov z

pohotovosti mi hovorila, že ju bolí celá noha, vrátane kolena.“

9.SvedokG.G.výsluchomz13.11.2023uviedol:„Žiadenvzťahksporovýmstranámnemám.Vdanýdeň
vo večerných hodinách bol zásah, že má pani zakliesnenú nohu medzi chodníkom a betónovou časťou,
ktorá drží zábradlie. Bola tam medzera zhruba 15-20 cm a pani mala pravú nohu úplne po koleno v diere.

Keďže tam boli prerastené korene, mala nohu zaseknutú a nevedela si ju vytiahnuť. Pílkou sme korene
prerezali,nohusmejejvyzuliztopánkyanáslednesmejuvytiahli.Potomsmevytiahliajtopánkuaosobu
sme odovzdali do starostlivosti zdravotníkov. Pri našom príjazde na miesto bola prítomná záchranná
zdravotná služba a partner dotyčnej. Pani bola pri vedomý a bola v miernom šoku, komunikovala všaks nami. Sťažovala sa na bolesti nohy, zdá sa mi, že najmä predkolenia. Hĺbku jamy neviem odhadnúť,
ale pani v nej mala nohu po koleno a jama ďalej pokračovala do hĺbky. Zásah trval zhruba 15 minút.
Toto miesto nebolo nijako označené, my sme ho vyznačili výstražnou páskou. Pani asi kľačala, bola

vykrútená v polo sede, stáť nevedela. Medzera medzi chodníkom a zábradlím bola dlhá asi 2 metre,
mám za to, že to bola chýbajúca časť chodníka. Neviem potvrdiť ani vyvrátiť, či pani bola alebo nebola
pod vplyvom alkoholu. To, či bola vec oznámená správe ciest rieši operačný dôstojník, ja to neviem.“

10. Svedok H. A. výsluchom z 13.11.2023 uviedol: „K sporovým stranám nemám žiaden vzťah.

Nepamätám si na danú vec úplne presne, ale niečo áno, pretože to nebol úplne bežný zásah. Boli sme
privolaný k technickému zásahu. Ja som šoféroval a na mieste bola sanitka. Jedna pani mala nohu
zaseknutú v diere pri chodníku na Vážskom moste. Neviem presne aká bola diera hlboká, ale zdá sa mi,
že pani mala nohu zaseknutú po koleno a diera bola niekde medzi chodníkom a zábradlím. Osoba bola
privedomý,komunikovala,bolapreľaknutá.Nepamätámsipresne,čisasťažovalanabolestinohy,nebol
som vždy priamo pri nej, nie konkrétne ja som ju vyťahoval, pretože som podával veci z auta. Neviem

ako dlho to trvalo, nevšimol som si, či by miesto bolo označené. My sme ho prelepili páskou, aby sa nič
nestalo. Nepamätám si, ako sme pani odovzdali zdravotníkom. Pamätám si, že z diery vyrastali dreviny
a potrebovali sme pílu. Neviem povedať, či pani bola alebo nebola pod vplyvom alkoholu. Komunikovala
normálne, na začiatku bola veľmi zľaknutá, preto sme to aj poňali s humorom, aby to z nej opadlo.“

11. Svedok I. J. E. výsluchom z 13.11.2023 uviedol: „Nemám žiaden vzťah k sporovým stranám, neviem
ani v akej veci som prišiel vypovedať.“ Zástupkyňa žalovaného predstúpila k svedkovi s nálezom z
Nemocnice Agel z 11.05.2021 o 22.53 h (č. l. 20) spolu s fotografiami RTG (č. l. 34-35). „Keďže si
na vec nepamätám uvádzam, že je pravdepodobné, že som pani žalobkyňu 11.05.2021 ošetroval.
Mám atestáciu z chirurgie, prax vykonávam vyše 15 rokov. Vôbec si nepamätám, aké mala pacientka

ťažkosti. Kópie RTG zo spisu sa mi nedajú hodnotiť, z týchto kópií by bolo možné zistiť iba hrubé
traumatické zmeny, ktorými sú napríklad zlomeniny s posunom. Na druhom, treťom, štvrtom a piatom
metatarze nevidím hrubé traumatické zmeny. Štandardné vyšetrenie je aj palpačne a je to uvedené aj
v náleze z 11.05.2021. Ak by pacientka uviedla bolesť v kolene a mala by zlomeninu jabĺčka, s veľkou
pravdepodobnosťou by som videl a cítil symptómy zlomeniny. Štandardne sa však pri úraze členka

kolenonevyšetruje.Fraktúrajabĺčkaještandardnespôsobenápriamymúrazomnakoleno.Štandardným
postupom pri vyšetrení pacienta je anamnéza, zistiť čo sa stalo, pacienta vyšetriť a prípadne aj s RTG
posúdiť diagnózu. Pri úrazoch zväčša vždy posielame pacienta na RTG. Podľa ťažkostí pacienta a
klinického nálezu posudzujeme na ktorú časť tela je RTG potrebné urobiť. V praxi sa stáva, že pri
prvotnom vyšetrení pacienta nie je stanovená úplná a konečná diagnóza a ustálený rozsah zranení. Vo

všeobecnosti je možné, že niektoré zranenia sa neprejavia hneď, ale s odstupom času. Ak aj pri úraze
nastala zlomenina, avšak bez posunu, niekedy to nie je vidieť ani na RTG, postupom času však môže
dôjsť k miernemu posunu, ktorý je následne viditeľný aj na RTG. Opuch, modrina alebo iné vonkajšie
prejavy pri zlomenine nastávajú hneď. Pri zlomenine jabĺčka ide o dostupnú oblasť, ktorú je možné
klinicky vidieť hneď. Zlomenina jabĺčka môže nastať iba priamym úrazom. Vo všeobecnosti pri súčasnej

zlomenine priehlavku aj jabĺčka je možné, že pacient intenzívnejšie pociťuje iba jednu z týchto bolestí,
pri dislokácii jabĺčka však pacient zväčša na nohu ani nevie stúpiť. V každom prípade však pri zlomenine
jabĺčka je vždy prítomný opuch aj modrina. Z môjho nálezu vyplýva kontrola pri obtiažach. Vykonanie
RTG záleží od úrazu a situácie. Z môjho nálezu z 11.05.2021 vyplýva, že som určite nevyšetroval
koleno. Pomliaždenie členka je pracovná všeobecná diagnóza, s ktorou posielame na RTG, keď sa

pacient sťažuje na bolesť členka. Pokiaľ sa v tomto prípade pacientka sťažovala na bolesť priehlavku,
diagnózu zamierame na priehlavok. Vo všeobecnosti sa môže stať, že dominantná zlomenina potlačí
inú zlomeninu.“

12.Zlistinnýchdôkazovbolozistené,žežalobkyňavýzvouz09.01.2023žiadalažalovanéhoozaplatenie

žalovanej sumy v lehote 30 dní od doručenia výzvy, ktorú si žalovaný prevzal 12.01.2023. Zo správy
hasičského a záchranného zboru vyplýva, že príjazd na miesto nehody bol o 22.00 h a odjazd
o 22.26 h, pričom na mieste bolo zistené, že ide o zaseknutú nohu chodkyne – žalobkyne medzi
betónovou konštrukciou na vážskom moste a na mieste sa nachádzala posádka RZP. Príslušníci
pomocou jednoduchého ručného náradia odhrabali zem spod betónovej konštrukcie a vyslobodili

nohu osoby, ktorá bola potom naložená do vozidla RZP. Z informácie o východe a západe Slnka na
11.05.2021 vyplýva, že východ bol o 4.58 h a západ o 20.12 h. Zo záverov odborného vyjadrenia č.
15/2022 vyplýva, že žalobkyňa bola vyšetrená 11.05.2021 v Nemocnici Agel v Komárne na chirurgickej
ambulancii lekárom MUDr. Kozhaykinom, ktorý zistil u poškodenej pomliaždenie nohy vpravo v oblastizáprstných kostičiek. Bolo prevedené RTG nohy a členka vpravo so záverom vyšetrenia z 12.05.2021
– zlomenina základne 2. a 3. záprstnej kostičky nohy vpravo s miernym posunom úlomkov. RTG
vyšetrenie urobil a vyhodnotil lekár rádiodiagnostického oddelenia Nemocnice Agel v Komárne MUDr.

András Szalaz. Pre pretrvávajúce bolesti aj v oblasti prvého kolena bola poškodená vyšetrená dňa
12.05.2021 v Nemocnici Agel v Komárne na chirurgickej ambulancii lekárom MUDr. Réka Kósa Máriási,
ktorá diagnostikovala u poškodenej zlomeninu jabĺčka pravého kolena s miernym posunom úlomkov.
U poškodenej bolo 12.05.2021 prevedené RTG vyšetrenie pravého kolena so záverom – fraktúra patelly
bez posunutia úlomkov. Pre utrpené poranenia bola poškodenej nasadená sadrová fixácia a liečba.

Mechanizmus zranení poškodenej dňa 11.05.2021 bol pravdepodobne pôsobením tupého násilia na
jej pravé koleno a do oblasti záprstných kostičiek pravej nohy. Poranenia mohli vzniknúť tak, ako to
uvádza poškodená a táto bola obmedzená v obvyklom spôsobe života bolesťami v mieste jednotlivých
zranení. Dĺžku liečenia by MUDr. Kovács určil na 2 – 3 mesiace a bodovo ohodnotil zranenia žalobkyne
takto: zlomenina jabĺčka 60 bodov, zlomenina predpriehlavkových kostičiek 60 bodov, zvýšenie sadzby
podľa § 9 ods. 4 bod b zákona č. 437/2004 o polovicu, spolu 180 bodov. Zo záverov znaleckého

posudku č. 05/2024 vyplýva, že žalobkyňa podľa lekárskej správy a dokumentácie v spise z 11.5.2021
o 22.46 h. utrpela pomliaždenie členka vpravo. Tento záver je ale nesprávny. Vyhodnotenie RTG
službukonajúcim lekárom bolo chybné. Pri revízii RTG snímku konštatujem, že sa jedná o zlomeninu
bázy druhej a tretej predpriehlavkovej kosti s miernym posunom. Je možné konštatovať, že poškodená
pri nehode utrpela zlomeninu bázy druhej a tretej predpriehlavkovej kosti pravej nohy s miernym

posunom, zlomeninu dolnej tretiny jabĺčka pravého kolena bez posunu a pomliaždenie a odreniny
pravého kolena nad jabĺčkom. Mechanizmus vzniku poranení u poškodenej bol ten, že poškodená počas
chôdze dostúpila do jamy na chodníku pravou dolnou končatinou, ktorá sa prudko prepadla do diery
zhruba do výšky kolena. Zlomenina predpriehlavkových kostí vznikla pri prudkom zasunutí pravej nohy
medzi korene a zlomenina jabĺčka mohla vzniknúť dvoma spôsobmi. Buď nastal pri dopade pravej

dolnej končatiny do jamy silný úder pravého kolena o tvrdý okraj jamy na chodníku (o tom svedčí aj
pomliaždenie prednej časti pravého kolena, opuch kolena, ako aj odreniny kolena). Tento mechanizmus
je veľmi pravdepodobný. Druhou možnosťou je nepriamy vznik zlomeniny, kedy pri prudkom napnutí
štvorhlavého svalu pravého stehna dochádza k odlomeniu dolnej tretiny jabĺčka. Tento mechanizmus je
málo pravdepodobný, pretože koleno bolo opuchnuté a odrené. Príznaky zlomeniny jabĺčka sa prejavia

v časovom intervale ihneď po úraze. Stanovenie diagnózy je ľahké pokiaľ sa vyskytne iba zlomeniny
jabĺčka. Ťažšie je to pri výskyte viacerých zlomenín súčasne, kedy si pacient sťažuje na najbolestivejšie
miesto. Neskôr po upokojení si sťažuje aj na ostatné bolestivé oblasti. Závisí to od množstva faktorov
pri danom prípade mohla byť bolestivejšia zlomenina predpriehlavkových kostí. Zlomenina jabĺčka
nebola vôbec posunutá. V praxi sa stáva, že pri prvotnom vyšetrení pacienta nie je stanovená úplná,

presná a konečná diagnóza a vo všeobecnosti je možné, že niektoré zranenia sa neprejavia hneď,
ale s odstupom času. Niektoré závažnejšie poranenia sú svojimi príznakmi a bolestivosťou v popredí
pozornosti pacienta i vyšetrujúceho lekára. Ak aj pri úraze nastala zlomenina, avšak bez posunu,
niekedy to nie je vidieť ani na RTG. Vo všeobecnosti pri súčasnej zlomenine predpriehlavkových
kostí a jabĺčka je možné, že pacient intenzívnejšie pociťuje iba jednu z bolestí. Lekárske ošetrenia

a liečba spočívajú vo fixácii pravej nohy, pravého členka a pravého kolena sadrovou fixáciou do výšky
hornej tretiny stehna po dobu od 12.05.2021 do 09.06.2021. Po sňatí sadry trvala rehabilitácia členka
a kolena do 29.07.2021. Doba liečenia žalobkyne teda trvala od 11.05.2021 do 29.07.2021, táto doba
je primeraná, plne indikovaná a adekvátna popísaným zraneniam. PN by bola u žalobkyne, ak by
bola v pracovnom pomere a robila by fyzicky náročnú prácu, cca 2 až 3 mesiace. Ak by robila fyzicky

nenáročnú prácu, stačila by PN 2 mesiace. Žalobkyňa v čase úrazu nebola zamestnaná, preto nebola
PN. Žalobkyňa bola obmedzovaná v obvyklom spôsobe života počas prvých desiatich dní s nutnosťou
užívania liekov, dennými injekciami až do 09.06.2021 a následne nutnosťou chodenia na rehabilitačné
procedúry a cvičenia. Sadzba hodnotenia za bolesť sa zvyšuje podľa § 9 ods. 5 písm. b) zákona č.
437/2004 vtedy, ak poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali

komplikácie, čo nebol tento prípad. Bodové ohodnotenie stanovil znalec nasledovne: zlomenina bázy
druhej a tretej predpriehlavkovej kostičky pravej nohy s miernym posunom 60 bodov, zlomenina dolnej
tretiny jabĺčka pravého kolena bez posunu 55 bodov, pomliaždenie ťažšieho stupňa a odreniny pravého
kolena 15 bodov, spolu 130 bodov. Pri hodnote jedného bodu vo výške 22,66 Eura činí bolestné spolu
2 945,80 eura.

13. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 09.09.2024 namietol závery znaleckého posudku ako aj
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, na ktorom mieste uviedol, že síce sú správcom danej cesty I.triedy, avšak nie chodníkov, pretože tieto prešli v zmysle § 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí,
do správy mesta Komárno.

14. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

17. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

18. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

19. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

20. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

21. Podľa § 9 ods. 1 cestného zákona závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú
bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly

bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy
možnéhovplyvuprácnatýchtopozemnýchkomunikáciáchnabezpečnosťaplynulosťcestnejpremávky.

22. Podľa § 9 ods. 2 cestného zákona závady v schodnosti miestnych komunikácií určených pre chodcov
alebo v schodnosti chodníkov sú bez prieťahov povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií.

23. Podľa § 9a ods. 1 cestného zákona užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú
nároknanáhraduškody,ktoráimvzniklazostavebnéhostavualebodopravno-technickéhostavudiaľnic,
ciest alebo miestnych komunikácií.

24. Podľa § 9a ods. 3 správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli
závady v schodnosti miestnych komunikácií určených pre chodcov alebo v schodnosti chodníkov okrem
prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť ani na ne predpísaným
spôsobom upozorniť.

25. Podľa § 12 (k § 9 cestného zákona) ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984
Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „vyhláška č.
35/1984 Zb.), zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý
umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému
stavuastavebnémustavutýchtokomunikácií,poveternostnýmpodmienkamaďalšímokolnostiam,ktoré

môže vodič predvídať.

26. Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií
sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič
predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam,

vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam.

27. Podľa § 12 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb. závadami v zjazdnosti sú najmäa) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne
uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky,
ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje,

b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo
prevádzkovateľmi činností v okolí diaľnic, ciest a miestnych komunikácií,
c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z
okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.
Závadami v zjazdnosti nie sú úseky alebo časti a súčasti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, na

ktorých sa nerobí zimná údržba v celej dĺžke a zabezpečujú sa len vopred určené dopravne dôležité
miesta (napr. križovatky, veľké stúpania, ostré zákruty, autobusové zastávky a pod.).

28. Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky č. 35/1984 Zb. schodnosť priechodov pre chodcov na miestnych
komunikáciách a na prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce a miestnych komunikácií určených
výhradne pre chodcov je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú chôdzu prispôsobenú

ich stavebnému stavu, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec
predvídať.

29. Podľa § 12 ods. 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb. závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií
určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom

území sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani
pri zvýšenej opatrnosti chodcov.

30. Podľa § 12 ods. 6 vyhlášky č. 35/1984 Zb. poveternostnými podmienkami, ktoré môžu podstatne
zhoršiť alebo aj prerušiť zjazdnosť, prípadne schodnosť komunikácie, sú najmä

a) fujavice a intenzívne dlhodobé sneženie,
b) víchrice a mimoriadne vodné zrážky,
c) povodne a prívalové vody pri intenzívnych a dlhodobých vodných zrážkach,
d) vznik súvislej poľadovice pri poklese teploty a pri vyššej vlhkosti vzduchu,
e) hmly a odmäky,

f) mrznúci dážď a mrholenie.

31. Podľa čl. III. písm. b) Zriaďovacej listiny Slovenskej správy ciest zo 14.02.2005, základným účelom
a predmetom činnosti organizácie je správa ciest I. triedy a súvisiacich pozemkov vo vlastníctve štátu,
plneniepovinnostíustanovenýchpredpismiospráveštátu,údržbaaprevádzkaciestI.triedyakomajetku

vo vlastníctve štátu v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určený.

32. Podľa § 8 ods. 2 Vyhlášky č. 35/1984, súčasťami) diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä
mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie
sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné

múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie
zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky,
zásnežky,cestnázeleň,odpočívadlá,odstavnépruhyaplochyprezastávkyhromadnejverejnejdopravy,
dopravné značky a zariadenia (s výnimkou svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy a
stanovíšť dopravných orgánov), zásobníky a skládky údržbových látok, ochranné zelené pásy, dopravné

ostrovčeky a hlásnice. Súčasťami diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú aj ich privádzače a vetvy
križovatiek a protihlukové múry a protihlukové valy vyvolané výstavbou komunikácie a pokiaľ sú
umiestnené na cestnom pozemku.

33. Súd vzhľadom na námietky žalovaného vo vyjadrení k žalobe konštatuje, že príslušnosť súdu je

založená podľa § 19 písm. b) CSP vzhľadom na to, že skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu
škody, nastala v obvode Okresného súdu Komárno. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, súd má za
to, že táto je jednoznačne daná s poukazom na § 8 ods. 2 Vyhlášky č. 35/1984. Súd rovnako poukazuje
na článok III. písm. b) Zriaďovacej listiny Slovenskej správy ciest zo 14.02.2005 ako aj na stanovisko
Mestského úradu Komárno z 28.12.2022. Spochybňovanie pasívnej vecnej legitimácie a skutočnosti,

že žalovaný je síce správcom cesty, ale nie chodníka na Vážskom moste, zo strany žalovaného až na
poslednom pojednávaní s odkazom na § 2 zákona č. 138/1991 Zb., vníma súd ako účelové. Vo veci
nebolo sporným, že žalovaná spadla do nevyznačenej jamy na chodníku na takzvanom Vážskom mostena ceste č. I/64 a že pri páde utrpela zranenia chodidla. Sporným bolo, či dôsledkom tejto nehody utrpela
zlomeniny predpriehlavkových kostí a jabĺčka na pravej nohe a bodové ohodnotenie týchto zranení.

34.Žalobkyňasa,akopoškodená,domáhavočižalovanému,akosprávcovikomunikácie,náhradyškody
na zdraví, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku pádu zapríčineného závadou v schodnosti chodníka.
V zmysle § 9 ods. 2 cestného zákona závady v schodnosti miestnych komunikácií určených pre
chodcov alebo v schodnosti chodníkov sú bez prieťahov povinní odstraňovať správcovia miestnych
komunikácií. Vyhláška č. 35/1984 Zb. v § 12 ods. 5 definuje závady v schodnosti chodníka tak, že

sú to závady obdobné závadám v zjazdnosti (§ 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb.), ktorými sú najmä
ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne
uložený udržiavací materiál a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje, pokiaľ
tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov. Ustanovenie § 9a
ods. 3 cestného zákona upravuje zodpovednosť správcu miestnej komunikácie za škody tak, že
správca miestnej komunikácie zodpovedá za škodu, ktorej príčinou bola závada v schodnosti miestnej

komunikácie určenej pre chodcov alebo v schodnosti chodníkov okrem prípadu, že preukáže, že nebolo
v medziach možností túto závadu odstrániť ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Predpokladmi
zodpovednosti správcu komunikácie za škodu v zmysle § 9a ods. 3 cestného zákona teda sú:

1) závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov, na miestnych komunikáciách a prejazdných

úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikáciách určených výhradne pre chodcov a na
chodníkoch
2) vznik škody
3) príčinná súvislosť medzi závadami a vznikom škody.

Závada v schodnosti miestnej komunikácie zakladá objektívnu zodpovednosť správcu komunikácie.
Správca miestnej komunikácie však nezodpovedá za akúkoľvek škodu vzniknutú v súvislosti so závadou
v schodnosti, keďže zákon pripúšťa možnosť exkulpácie, ktorou sa správca miestnej komunikácie môže
vyviniť preukázaním liberačných dôvodov podľa § 9a ods. 3 cestného zákona, teda ak preukáže, že
nebolo v medziach jeho možností závadu odstrániť alebo na ňu predpísaným spôsobom upozorniť.

35. Podľa ustanovenia § 9a ods. 3 cestného zákona, správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú
za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych
komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených
výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností

tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Predpokladom zodpovednosti
podľa uvádzaného ustanovenia § 9a ods. 3 cestného zákona sú závady v schodnosti komunikácie,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, a to bez ohľadu na zavinenie (úmyselné, nedbanlivosť)
správcu komunikácie alebo jeho zamestnancov. Rozhodnutie o zodpovednosti správcu komunikácie
podľa cestného zákona závisí predovšetkým od zistenia stavu komunikácie (chodníka) v dobe a mieste

nehody a od posúdeniu charakteru závad, ktoré nehodu zapríčinili. Zásadne je treba vychádzať z toho,
že objektívna zodpovednosť správcu komunikácie za škody spôsobené závadou podľa cestného zákona
je spájaná s takým stavom chodníka, ktorý tvorí závadu v schodnosti v zmysle § 9a ods. 3 tohto zákona.
Závadami v schodnosti chodníka sa rozumejú natoľko významné zmeny schodnosti chodníka, že
chodec ani pri obozretnej chôdzi rešpektujúcej stav komunikácie a dôsledky počasia, nemôže ich výskyt

predpokladať a účinne na ne reagovať. V prejednávanej veci nebolo zo strany žalovaného žiadnym
spôsobompreukázané,žebynazávaduvschodnostichodníkaupozornilpredpísanýmspôsobom(alebo
aspoň akýmkoľvek iným spôsobom) a rovnako nepreukázal, že nebolo v jeho medziach tieto závady
odstrániť. Žalovaný sa snažil preukázať, že v čase nehody bola ešte dostatočne dobrá viditeľnosť na to,
aby si žalobkyňa závadu v schodnosti chodníka mohla a mala všimnúť aj tak, že súdu predložil rozpis

východu a západu Slnka k 11.05.2021. Z tohto však vyplýva, že západ Slnka bol o 20.12 h., pričom súd
zvykonanéhodokazovaniaustálil,ženehodasamuselastaťmedzi20.a22.hodinou,najskôrvšakokolo
21.00 h, a to aj vzhľadom na výjazd Hasičského a záchranného zboru o 21.56 h. Z uvedeného vyplýva,
že pokiaľ aj ešte nebola tma, svetelné podmienky rozhodne nezodpovedali podmienkam za denného
svetla. Toto však podľa názoru súdu vo veci nie je relevantné, pretože ani dobré svetelné podmienky by

žalovaného neboli spôsobilé vyviniť, a to s poukazom na § 9a ods. 3 cestného zákona.

36. Čo sa týka protiprávneho konania žalovaného. Súd je názoru, že vykonaným dokazovaním bolo
ustálené, že diera v chodníku sa v čase nehody nachádzala. Žalobkyňa popísala nehodový dejkonzistentne v žalobe, ako aj v rámci výpovede na pojednávaní. Zasahujúci hasiči, ktorý vo veci
vystupovali ako svedkovia, tento popis skutkových okolností potvrdili a potvrdili aj skutočnosť, že
v chodníku sa nachádzala neoznačená jama, ktorej označenie (opáskovanie) vykonali až zasahujúci

príslušníci Hasičského a záchranného zboru Komárno po vyslobodení žalobkyne. Podľa ustanovení
§ 12 ods. 2, ods. 4 a ods. 5 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktoré sa uplatňujú pri posudzovaní schodnosti
chodníkov, závadami schodnosti chodníkov sú zmeny spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré chodec
nemôže predvídať ani pri chôdzi prispôsobenej ich stavebnému stavu a pri zvýšenej opatrnosti. Pokiaľ
súd zistil, že jednou z hlavných príčin vzniku škody je závada v schodnosti chodníka v mieste pádu

žalobkyne v zmysle ustanovenia § 12 ods. 5 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon,
bola daná objektívna zodpovednosť správcu komunikácie za uplatňovanú škodu podľa osobitného
ustanovenia § 9a ods. 3 cestného zákona.

37. Čo sa týka zranení žalobkyne. Lekár MUDr. Štefan Kovács v odbornom vyjadrení č. 15/2022

uviedol, že mechanizmus zranení poškodenej dňa 11.05.2021 bol pravdepodobne pôsobením tupého
násilia na jej pravé koleno a do oblasti záprstných kostičiek pravej nohy. Poranenia mohli vzniknúť
tak, ako to uvádza poškodená. Znalec v posudku č. 05/2024 uviedol, že žalobkyňa podľa lekárskej
správy a dokumentácie v spise z 11.5.2021 o 22.46 h. utrpela pomliaždenie členka vpravo. Tento záver
je ale nesprávny. Vyhodnotenie RTG službukonajúcim lekárom bolo chybné. Pri revízii RTG snímku

konštatoval, že sa jedná o zlomeninu bázy druhej a tretej predpriehlavkovej kosti s miernym posunom.
Je podľa neho možné konštatovať, že poškodená pri nehode utrpela zlomeninu bázy druhej a tretej
predpriehlavkovejkostipravejnohysmiernymposunom,zlomeninudolnejtretinyjabĺčkapravéhokolena
bez posunu a pomliaždenie a odreniny pravého kolena nad jabĺčkom. Mechanizmus vzniku poranení
u poškodenej bol ten, že poškodená počas chôdze dostúpila do jamy na chodníku pravou dolnou

končatinou, ktorá sa prudko prepadla do diery zhruba do výšky kolena. Zlomenina predpriehlavkových
kostí vznikla pri prudkom zasunutí pravej nohy medzi korene a zlomenina jabĺčka mohla vzniknúť dvoma
spôsobmi. Buď nastal pri dopade pravej dolnej končatiny do jamy silný úder pravého kolena o tvrdý
okraj jamy na chodníku (o tom svedčí aj pomliaždenie prednej časti pravého kolena, opuch kolena,
ako aj odreniny kolena). Tento mechanizmus je veľmi pravdepodobný. Druhou možnosťou je nepriamy

vznik zlomeniny, kedy pri prudkom napnutí štvorhlavého svalu pravého stehna dochádza k odlomeniu
dolnej tretiny jabĺčka. Tento mechanizmus je málo pravdepodobný, pretože koleno bolo opuchnuté
a odrené. Príznaky zlomeniny jabĺčka sa prejavia v časovom intervale ihneď po úraze. Stanovenie
diagnózy je ľahké pokiaľ sa vyskytne iba zlomeniny jabĺčka. Ťažšie je to pri výskyte viacerých zlomenín
súčasne, kedy si pacient sťažuje na najbolestivejšie miesto. Neskôr po upokojení si sťažuje aj na ostatné

bolestivé oblasti. Závisí to od množstva faktorov pri danom prípade mohla byť bolestivejšia zlomenina
predpriehlavkových kostí. Zlomenina jabĺčka nebola vôbec posunutá. V praxi sa stáva, že pri prvotnom
vyšetrení pacienta nie je stanovená úplná, presná a konečná diagnóza a vo všeobecnosti je možné,
že niektoré zranenia sa neprejavia hneď, ale s odstupom času. Niektoré závažnejšie poranenia sú
svojimi príznakmi a bolestivosťou v popredí pozornosti pacienta i vyšetrujúceho lekára. Ak aj pri úraze

nastala zlomenina, avšak bez posunu, niekedy to nie je vidieť ani na RTG. Vo všeobecnosti pri súčasnej
zlomenine predpriehlavkových kostí a jabĺčka je možné, že pacient intenzívnejšie pociťuje iba jednu z
bolestí. Lekárske ošetrenia a liečba žalobkyne spočívali vo fixácii pravej nohy, pravého členka a pravého
kolena sadrovou fixáciou do výšky hornej tretiny stehna po dobu od 12.05.2021 do 09.06.2021. Po
sňatí sadry trvala rehabilitácia členka a kolena do 29.07.2021. Doba liečenia žalobkyne teda trvala od

11.05.2021 do 29.07.2021, táto doba je primeraná, plne indikovaná a adekvátna popísaným zraneniam.
PN by bola u žalobkyne, ak by bola v pracovnom pomere a robila by fyzicky náročnú prácu, cca 2 až 3
mesiace. Ak by robila fyzicky nenáročnú prácu, stačila by PN 2 mesiace. Žalobkyňa v čase úrazu nebola
zamestnaná, preto nebola PN. Žalobkyňa bola obmedzovaná v obvyklom spôsobe života počas prvých
desiatich dní s nutnosťou užívania liekov, dennými injekciami až do 09.06.2021 a následne nutnosťou

chodenia na rehabilitačné procedúry a cvičenia.

38. Čo sa týka príčinnej súvislosti zranení žalobkyne s nehodou na chodníku v správe žalovaného.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009 sa v právnej teórii
vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v

rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak
je medzi porušením právnej povinnosti a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku
škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou
právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnymposúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou)
tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má
preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada požadovaná.

Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu
(ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať
zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové
hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní
vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná

(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou

zákon spája zodpovednosť za škodu. „V slovenskej a českej republike platí východisko, že preukázanie
skutočnostívrámcidokazovania,atoajpríčinnejsúvislosti,musíbyťpreukázanímsurčitosťou(napr.NS
ČR 25Cdo/4758/2008) a nemožno pripustiť pravdepodobnostnú úvahu len preto, že ide o jav, ktorý sa
v objektívnej realite objavuje s vysokou frekvenciou. Takáto tendencia vyplýva predovšetkým z doktríny,
osobitne je odôvodniteľná pre oblasť trestného práva, v rámci ktorého požiadavka na istotu zistenia

skutkového aspektu (s určitosťou) podstatne atribút autority práva zvyšuje. Domnievame sa, s ohľadom
na uvedené, že odvetvie trestného práva je také špecifické, že rozsudok o vyslovení viny opierajúci
svoje závery v rámci argumentácie o pravdepodobnostné úvahy nemá dostatočnú morálnu hodnotu
a takýto nemôže byť vnímaný ako akt spravodlivosti. Práve s ohľadom na nedokonalosť ľudského
poznania a poznávania, na neistotu s tým spojenú, sme vedení k väčšej kritickosti, čo sa odráža aj do

sféry dokazovania a náležitého skúmania všetkých relevantných skutkových okolností. Domnievame sa,
že takýto argument sám o sebe nepredstavuje kritérium, ktoré by odôvodňovalo (osobitne pre rovinu
trestnoprávnu) znižovanie požiadaviek kladených na proces preukazovania príčinnej súvislosti (a iných
skutkových okolností tvoriacich základ právneho rozhodnutia) do miery pravdepodobnostnej. Zároveň
sú však v dostupnej literatúre uvedené úvahy sprevádzané tým dôvetkom, že rôzne oblasti práva

môžu odôvodňovať v súvislosti s takýmto skúmaním modifikované prístupy čím získava nastavená
schémaskúmaniasurčitosťourozdielnynaturel.Osobitnejeuvedené„uvoľňovanie“nastavenýchschém
spojené s oblasťou civilného práva, nie však mylne s ohľadom na určovanie rozsahu škody, prípadne so
stanovením toho, či škoda vôbec nastala alebo kým bola zavinená, dané oblasti sa musia nevyhnutne
opierať o zistenia bez pripustenia miery pravdepodobnosti. Takéto „odklony“ musíme totiž považovať za

neprípustné všade tam, kde pripustenie pravdepodobnosti mohlo smerovať k poškodeniu postavenia
jednej zo strán, spravidla by sa to, pochopiteľne dotklo „slabšej strany“. V rámci sféry civilného práva
nájdeme názor Knappa, že pokiaľ nie je možné preukázať určitú okolnosť s istotou, je potrebné
vychádzať z jej maximálne možnej pravdepodobnostnej podoby a túto vnímať ako pravdu.“ (Mihálik, S.
Príčinná súvislosť v práve a v trestnom práve. Bratislava : C. H. Beck, 2021 s. 155 – 156)

39. Aj s poukazom na vyššie uvedené, príčinná súvislosť musí byť daná, to však neznamená,
že musí ísť o pradepodobnostnú hodnotu nie nižšiu ako 100 %. Odborná právnická komunita
pracuje dokonca s pojmom takzvanej „praktickej istoty“, pod ktorou sa skrýva „expertná epistemická
pravdepodobnosť – ako presvedčenie sudcu, ktoré nie je spochybňované žiadnymi racionálnymi

objektívnymi pochybnosťami (a na neracionálne a neobjektívne/subjektívne pochybnosti sa neprihliada),
a je teda výsledkom „starostlivého uváženia“, ako „objektívna istota“. (K., L., Laclavíková, M. Štandardy
pravdy a istoty v procesnom práve (právno-filozofické a právnohistorické pozadie problému), Vedecký
odborný článok, Právnické listy 2/2022, s. 21). Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že táto miera
istoty príčinnej súvislosti daná je. Okrem stanovísk lekárov z bodu 37 odôvodnenia tohto rozhodnutia

súd poukazuje výsluchy svedkov. Matka a švagriná žalobkyne vo veci zhodne vypovedali, že medzi tým,
ako sa žalobkyňa vrátila v noci z 11. na 12. mája domov a vyšetreniami v Nemocnici Agel v Komárne
dňa 12.05.2021, sa žalobkyni nestal žiaden ďalší úraz a to najmä preto, že sa takmer vôbec nevedela
pohybovať vzhľadom na veľké bolesti v pravej nohe. Matka žalobkyne zároveň vypovedala, že na
bolesti v celej nohe, aj v kolene, sa žalobkyňa sťažovala, odkedy ju prvýkrát brala v noci domov

z pohotovosti. Zasahujúci hasiči vypovedali, že žalobkyňa mala pravú nohu v jame zakliesnenú až po
vyše kolena. Všetky vyššie uvedené okolnosti a zistený skutkový stav odôvodňujú podľa názoru súdu
záver o existencii príčinnej súvislosti medzi zraneniami žalobkyne a jej pádom do jamy v chodníku
v správe žalovaného.40. Vzhľadom na to, že súd vzhliadol zodpovednosť žalovaného za nehodu žalobkyne, pristúpil
k posudzovaniu výšky nároku žalobkyne, pričom zistil, že žaloba je čiastočne dôvodná a to v rozsahu

náhrady za bolesť vo výške 2 945,80 eura v zmysle bodového ohodnotenia znalca MUDr. Igora Vargu
zo znaleckého posudku č. 5/2024, ktorý určil bolestné žalobkyne v rozsahu 130 bodov, čo pri hodnote
1 bodu za rok 2021 vo výške 22,66 eura tvorí spolu 2 945,80 eura. Znalec uviedol, že doba liečenia
žalobkyne trvala od 11.05.2021 do 29.07.2021, táto doba je primeraná, plne indikovaná a adekvátna
popísaným zraneniam. PN by bola u žalobkyne, ak by bola v pracovnom pomere a robila by fyzicky

náročnú prácu, cca 2 až 3 mesiace. Ak by robila fyzicky nenáročnú prácu, stačila by PN 2 mesiace.
Žalobkyňavčaseúrazunebolazamestnaná,pretonebolaPN.Žalobkyňabolaobmedzovanávobvyklom
spôsobe života počas prvých desiatich dní s nutnosťou užívania liekov, dennými injekciami až do
09.06.2021 a následne nutnosťou chodenia na rehabilitačné procedúry a cvičenia. Sadzba hodnotenia
za bolesť sa zvyšuje podľa § 9 ods. 5 písm. b) zákona č. 437/2004 vtedy, ak poškodenie na zdraví
vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, čo nebol tento prípad.

Bodové ohodnotenie stanovil znalec nasledovne: zlomenina bázy druhej a tretej predpriehlavkovej
kostičky pravej nohy s miernym posunom 60 bodov, zlomenina dolnej tretiny jabĺčka pravého kolena bez
posunu 55 bodov, pomliaždenie ťažšieho stupňa a odreniny pravého kolena 15 bodov, spolu 130 bodov.
Vo zvyšnej časti nároku žalobkyne súd žalobu zamietol.

41.Čosatýkaúrokovzomeškania,súdtietopriznalžalobkynizpriznanejsumyod12.02.2023vzhľadom
na to, že predžalobnou výzvou z 09.01.2023 požiadala žalobkyňa žalovaného o zaplatenie žalovanej
sumy v lehote 30 dní od doručenia výzvy, ktorú si žalovaný prevzal 12.01.2023. Táto lehota uplynula
žalovanému 11.02.2023 a od 12.02.2023 sa dostal prvý deň do omeškania.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, podľa pomeru úspechu
strán v spore. Žalobkyňa bola úspešná v pomere 72,22 % a žalovaný bol úspešný v pomere 27,78
%. Súd preto žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,44 %.
O výške trov konania rozhodne súdny úradník tunajšieho súdu po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením. Intervenienta súd nezaviazal na náhradu trov konania vychádzajúc

z rozhodnutia publikovaného vo vydaní: Sborník stanovisek, zpráv o rozhodování soudů a soudních
rozhodnutí Nejvyšších soudů ČSSR, ČR a SSR 1970 - 1983: O občanském soudním řízení a o řízení
před státním notářstvím / Nejvyšší soud ČSSR na strane 621: „Poisťovňa vystupujúca v konaní ako
vedľajší účastník nemôže byť zaviazaná na žiadne plnenie, aj keď je v dôsledku zákonného poistenia
povinná nahradiť škodu za poškodeného.“

43. Súd zároveň rozhodol o tom, že má proti žalobkyni nárok na náhradu trov tlmočenia dňa 04.10.2023
v plnom rozsahu, pretože išlo o tlmočenie výpovede svedkyne F. B., ktorej výsluch navrhla vykonať
žalobkyňa. Vychádza sa zo zásady, že štátu nemôžu vzniknúť trovy okrem prípadu, že tlmočenie je
potrebné zabezpečiť sporovej strane, ktorá má právo, aby sa pojednávalo v jej materinskom jazyku.

Z tohto dôvodu má súd za to, že trovy tlmočenia má znášať sporová strana, ktorá navrhla vypočuť
svedka, ktorý tlmočenie potreboval. Keďže súd nahradil tlmočníkovi jeho odmenu a hotové výdavky, má
proti žalobkyni nárok na náhradu týchto trov.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,

náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.