Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/151/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011618
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124011618.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. decembra 2024
prejednal sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom C. D., t. č. vo
výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 3PP/22/2024 zo dňa 03.10.2024 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom (bývalého) Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/25/2018 zo dňa 22.03.2021 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/35/2021 zo dňa 08.09.2022 bol A. B. odsúdený pre
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov,
na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Trestným rozkazom (bývalého) Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 3T/30/2023 zo dňa 21.03.2023 bol
A. B. odsúdený pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 10 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3PP/22/2024 zo dňa 03.10.2024 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietnutý návrh
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o
verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Do rozhodnutia krajského súdu odsúdený svoju

sťažnosť písomne neodôvodnil.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť

odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v prvom rade uvádza, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom
zasadnutí, pričom napadnuté uznesenie vyhlásil po vykonaní (podľa názoru krajského súdu) potrebného
aj dostatočného dokazovania. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom prvého stupňa

k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje
podmienečné prepustenie.Z písomného odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa sa zaoberal
zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák.

Možno prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, že odsúdený A. B. v prvom rade spĺňal formálnu
podmienku z pohľadu dĺžky doteraz vykonaných trestov odňatia slobody (vykonal zákonom požadovanú
časť z výmery uložených trestov odňatia slobody, t.j. viac ako 1/2) – § 66 ods. 3 Tr. zák. (ďalej len „trest
odňatia slobody“).

Krajský súd sa tiež stotožnil i s ďalšími závermi súdu prvého stupňa, že u odsúdeného A. B. neboli
splnené obidve materiálne podmienky spočívajúce v polepšení sa a očakávaní vedenia riadneho života
na slobode.

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke

pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného primárne rozhoduje súd, ktorý vydal
právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného
podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto
inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov
v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil

súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom plnení
povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel trestu,
teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho
pobyte na slobode. Zákonodarca však neurčil povinnosť podmienečne prepustiť každého odsúdeného
(Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť...), ale ponecháva na úvahu

súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil
na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je
potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje tiež za potrebné poukázať na to,

že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda, navonok
prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať,
kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného
v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú
predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu

a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno
usudzovať na jeho polepšenie.

Podrobným preskúmaním veci dospel krajský súd k záveru, že doterajší výkon trestu odňatia slobody
u odsúdeného možno hodnotiť skôr ako „priemerný,“ s viacerými zistenými nedostatkami, a preto

nesvedčiaci o jeho polepšení. Hodnotenie ústavu na výkon trestu na odsúdeného je totiž skôr negatívne,
keď sa v ňom konštatuje, že odsúdený viackrát porušil ústavný poriadok, pričom mu bola doposiaľ
udelená len jedna disciplinárna odmena.

Ďalej krajský súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že odsúdený nezaujal k ním spáchanej trestnej

činnosti kritický postoj (teda je k nej nekritický), keďže sa nestotožnil s vykonaným skutkom tak, ako
je popísaný v odsudzujúcom rozhodnutí (pritom takýto záver uvedený v hodnotení ústavu odsúdený
na verejnom zasadnutí ani nerozporoval). Krajský súd k tomu uvádza, že takýto postoj odsúdeného
nemôžebyťprejavompolepšenia,keďsisvojenegatívnekonanieajehodôsledkypovykonaníprevažnej
časti trestu odňatia slobody naďalej dostatočným spôsobom neuvedomuje (resp. nepripúšťa). Pritom aj

zmena nazerania na vlastnú trestnú činnosť je jedným z výrazov polepšenia sa odsúdeného.

Zároveň krajský súd dodáva, že iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného počas výkonu
trestu odňatia slobody môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy, pričom krajský súd nezistil také
skutočnosti, ktoré by takéto konštatovanie uvedené v hodnotení ústavu na výkon trestu akýmkoľvek

spôsobom spochybňovali.Na úplný záver k nesplneniu prvej materiálnej podmienky spočívajúcej v polepšení sa krajský súd
uvádza, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, veľmi ťažko môže dospieť k záveru, že by po
podmienečnom prepustení na slobode už viedol riadny život.

Krajský súd aj preto dospel v zhode s názorom súdu prvého stupňa k ďalšiemu záveru, že u odsúdeného
nebola splnená ani posledná (druhá materiálna) podmienka spočívajúca v očakávaní vedenia riadneho
života na slobode.

Krajský súd k tomu ďalej pripomína, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ
automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza
jeho ďalšieho správania. Totiž podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom
ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že
odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.

Takou okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci
spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím
spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom
súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať i doterajšie sklony
odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, vrátane jej početnosti.

V zhode s názorom súdu prvého stupňa aj krajský súd považuje nápravu odsúdeného za podstatne
sťaženú, a to z dôvodov, ktoré podrobne rozviedol súd prvého stupňa už v napadnutom uznesení.
Krajský súd na tomto mieste len v celom rozsahu poukazuje na jeho správne úvahy a závery, s ktorými
sa stotožňuje.

V neprospech odsúdeného „hovoria“ a o záveru o nesplnení aj tejto druhej materiálnej podmienky
„napovedajú“ zistenia vyplývajúce najmä z jeho trestnej minulosti. Totiž na odsúdeného už bolo
v minulosti viackrát pôsobené podmienečnými trestami odňatia slobody, ktoré sa však celkom zjavne
minuli svojmu výchovnému účinku. Odsúdený má v registri trestov od roku 2010 (teda od nadobudnutia

jeho plnoletosti) už 9 záznamov, teda napriek jeho ešte relatívne nízkemu veku, pričom páchal najmä
majetkovú trestnú činnosť, vo vzťahu ku ktorej je tzv. špeciálnym recidivistom (pre trestný čin krádeže bol
v minulosti súdne trestaný už 4-krát). Navyše v prípade dvoch odsúdení bolo na neho najskôr pôsobené
trestami odňatia slobody, ktorých výkon mu bol podmienečne odložený, avšak následne bol ich výkon
nariadený.

Naviac skutok vo veci (bývalého) Okresného súdu Partizánske pod sp. zn. 2T/25/2018 spáchal dňa
04.12.2017, teda len krátko po tom, čo dňa 02.04.2017 vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody
v inej veci (1T/50/2016). Rovnako skutok vo veci (bývalého) Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn.
3T/30/2023 spáchal dňa 22.10.2022 a predtým vykonal v inej veci nepodmienečný trest odňatia slobody

dňa 17.02.2020 (2T/68/2018).

Aj vyššie konštatované časové súvislosti viedli krajský súd k záveru, že odsúdeného je možné
charakterizovať ako osobu s výraznými sklonmi k páchaniu úmyselnej trestnej činnosti, pričom je zjavné,
že z pohľadu viacerých predchádzajúcich odsúdení mal dostatok možností preukázať snahu o vedenie

riadneho života a zmenu svojho správania, avšak tieto nevyužil. Na odsúdeného bolo už opakovane
pôsobené rôznymi druhmi trestov, vrátane toho najprísnejšieho, teda nepodmienečného trestu odňatia
slobody (ten vykonával pred výkonom aktuálneho trestu odňatia slobody už v prípade 5 odsúdení), ale
nemalo to na neho dostatočný výchovný vplyv, keďže trestnej činnosti sa dopúšťal aj naďalej. Odsúdený
spôsobom svojho predchádzajúceho života preukázal, že „len hrozba“ výkonu trestu odňatia slobody

skutočnenepostačujenasplneniezákonompredpokladanéhoúčelutrestuajepotrebnénanehopôsobiť
práve výkonom trestu odňatia slobody, pretože zjavne na slobode nie je schopný viesť riadny život.

Naviacajústavnavýkontrestukonštatovaluodsúdenéhonepriaznivúresocializačnúprognózuavysoké
riziko recidívy trestnej činnosti (s odporúčaním odsúdeného podmienečne neprepustiť), s ktorými

konštatovaniami sa krajský súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti v plnom rozsahu
stotožnil.Tiež bolo potrebné v neprospech odsúdeného ešte prihliadnuť aj k tomu, že aktuálne vykonáva trest
odňatia slobody v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Účelom trestu je totiž aj ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a trest má odrádzať
aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je preto v záujme dovŕšenia nápravy
odsúdeného a splnenia účelu nariadeného trestu odňatia slobody, aby ho odsúdený aj v celosti vykonal
(keďže predpokladaný koniec trestu má už dňa 08.04.2025).

Z vyššie uvedených dôvodov preto rozhodol krajský súd tak, že sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú
zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., pretože nespĺňal dve z troch zákonných podmienok na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.