Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021202361
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:0021202361.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej

a členiek senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu A. B., nar.
XX.XX.XXXX,C.,D.XXXX/X,právnezastúpenýAdvokátskakanceláriaJUDr.PeterKrafčík,Michalovce,
Štefánikova 4, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383
408, právne zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, o
náhradu škody vo výške 1 258,42 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 25C/39/2021-314
z 20.11.2023 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok vo výroku I. a III.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) odvolaním napadnutým, v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že
I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 258,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 971,26 eur od 18.7.2020 do zaplatenia, a zo sumy 287,16 eur od 25.6.2021 do zaplatenia, to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol
a III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2.1.V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa doručenou žalobou domáhal proti žalovanému
zaplatenia ujmy 1 258,42 eur, úroku z omeškania a náhrady trov konania z titulu náhrady škody.
Žalobu odôvodnil tým, že náhrady škody sa domáha z dôvodu, že žalovaný odmietol plniť z poistenej
udalosti, ktorá sa stala 5.12.2011. Až po oboznámení sa s obsahom kontrolného znaleckého posudku
vypracovaného E. F., 2.4.2015 žalovaný v mesiaci august 2015 vyplatil poškodenému sumu 1 107
eur a zvyšnú časť 173,86 eur uhradil až na základe rozsudku vydaného Okresným súdom Michalovce

pod sp. zn. 10C/20/2013, ktorý sa stal právoplatným 26.6.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo
4.7.2018 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 16.5.2019 v konaní vedenom pod sp. zn.
2Co/291/2018. Poškodenému tak žalovaná uhradila škodu na motorovom vozidle, ako aj trovy konania,
a to v rozsahu 100 %. Žalobca uviedol, že v súvislosti s konaním 10C/20/2013 mu vznikli nemalé
nákladysprávnymzastúpenímvpredsúdnom,súdnom,akoajodvolacomkonaní,ktoréprávnyzástupca
vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXX zo 14.10.2019, a to výške 971,26 eur. Žalobca sa podanou žalobou
v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti domáha náhrady škody spočívajúcej vo vynaložených

nákladoch žalobcu na právne zastúpenie v sume 971,26 eur, ktorá mu v súvislosti so správaním a
postupom žalovanej poisťovne v procesnom postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v
spore vedenom Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 10C/20/2013 vznikla. Žalobca má za to, žežalovaná porušila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z § 4 ods.2 písm. b/ z. č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
2.2.Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že považuje žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný tento

neuznáva, čo do dôvodu, ani do výšky. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že žalobca v podanej žalobe
nešpecifikoval na základe akého právneho titulu sa domáha ním uplatňovaného nároku. Nestotožnila sa
s tvrdením žalobcu o tom, že ako poisťovateľ si v súvislosti so šetrením škodovej udalosti z 2.12.2011
nesplnila svoje záväzky vyplývajúce mu zo z. č. 381/2001 Z.z. a rovnako sa nestotožnila s tvrdením,
že mala porušiť svoju povinnosť vyplývajúcu jej z § 4 ods.2 písm. b/ tohto zákona. Ďalej namietla, že

náhrady za právne úkony, ktoré žalobca požaduje refundovať boli vykonané v rokoch 2012 až 2018,
preto má za to, že väčšia časť uplatneného nároku je premlčaná.
2.3.Súd po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol prvým rozsudkom zo 17.1.2022 č. k.
25C/39/2021-134, ktorým zamietol žalobu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebolo
preukázané naplnenie jedného zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, a to protiprávne
konanie žalovaného.

2.4.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a krajský súd v konaní vedenom
pod sp. zn. 5Co/129/2022 uznesením zo 6.6.2023 zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že protiprávne
konanie,porušenieprávnejpovinnosti,vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzinimimusíbyťpreukázaná.
Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.

K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo
byť v súlade s právom vykonané. Právna povinnosť môže vyplývať zo všeobecne záväzných predpisov,
zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Protiprávne konanie môže spočívať aj v porušení § 415 OZ. Na
základe uvedeného odvolací súd uložil súdu prvej inštancie náležite sa vysporiadať so skutočnosťou,
či žalovaný vykonal všetky úkony potrebné na to, aby konaniu vedenému pod sp. zn. 10C/10/2013

mohol zabrániť a rovnako, prečo plnil až v priebehu súdneho konania, resp. po jeho skončení, pretože
povinnosťou žalovaného bolo počínať si tak, aby žalobcovi v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti
nevznikla škoda. Zároveň odvolací súd poukázal na to, že v súvislosti so zisťovaním zodpovednosti
žalovaného je súd prvej inštancie povinný prihliadať na to, či sám žalobca na vzniknutej škode v nejakom
rozsahu sa nepodieľal (neposkytol potrebné úplné informácie, nedôvodne sa nezúčastnil pojednávania

a pod.) s tým, že ak by súd dospel k záveru, že žalobca na vzniku škody sa podieľal, tak v rozsahu v
akom sa protiprávnym konaním podieľal na škode nie je daná zodpovednosť žalovaného.
2.5.V novom rozhodnutí súd vec právne posúdil podľa § 4 ods.1,2,3,4, § 11 ods.5,6,7 z. č. 381/2001
Z.z., § 415, § 420, § 100 ods.1, § 106 ods.1,2 OZ a uzavrel, že z vykonaného dokazovania mal
preukázané, že žalobca so žalovaným mal uzatvorenú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca s poisteným motorovým vozidlom spôsobil
poistnú udalosť v dôsledku čoho vznikla poškodenému škoda, ktorú žalovaná odmietla po skončení
vlastného prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie,
uhradiť. V konaní vedenom na tunajšom súde pod 10C/20/2013 bolo ustálené, že k škode došlo, a
to v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou a škodu spôsobil/zavinil škodca. Žalovaná uhradila časť

žalobou uplatnenej škody ešte pred vyhlásením rozsudku vo veci 10C/20/2013 (1 107 eur) a zvyšnú
časť (173,86 eur) uhradila po právoplatnosti tohto rozsudku. Rovnako v konaní nie je sporné, že žalobca
bol v konaní 10C/20/2013 právne zastúpený advokátom, ktorého si sám zvolil a ktorému žalobca za
poskytnuté právne služby vyplatil 971,26 eur. Súd mal za preukázané, že žalobca v konaní 10C/20/2013
bol zaviazaný na úhradu trov štátu 287,16 eur, ktoré aj uhradil. Rovnako tieto skutočnosti strany sporu

v priebehu konania nerozporovali, a preto je ich nutné považovať za nesporné.
2.6.Konštatoval, že otázkou zásadného právneho významu nevyhnutnou pre rozhodnutie vo veci samej
je posúdenie existencie zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle § 420 OZ. Táto právna norma
pre vznik zodpovednosti za škodu predpokladá kumulatívne splnenie štyroch podmienok (porušenie
právnej povinnosti, vznik škody ako nemajetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti, zavinenie toho,

kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil). Porušenie právnej povinnosti znamená rozpor medzi
tým, ako fyzická, či právnická osoba skutočne konala alebo opomenula konať a tým ako konať mala,
aby splnila svoje povinnosti. Nedodržaním všeobecnej prevenčnej povinnosti zakotvenej v § 415 OZ je
tiež porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods.1 OZ.
2.7.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca (poistený), ako aj poškodený ohlásili poistnú

udalosť žalovanému, poskytli žalovanej na jej výzvu potrebnú súčinnosť na prešetrenie poistnej udalosti.
2.8.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že likvidátor žalovanej vykonal v rámci likvidácie poistnej
udalosti šetrenie na mieste, kde vykonal obhliadku motorových vozidiel (poškodené aj poistené), vykonal
rekonštrukciu poistnej udalosti s výsledkom, že odporučil poistnú udalosť na ďalšie šetrenie, pretožesa mu zdal nepravdepodobný vznik poistnej udalosti. Z predložených dokladov nevyplýva vykonanie
ďalších úkonov žalovaným, ktoré by preukazovali ďalšie posúdenie, či došlo k poistnej udalosti alebo
nie, či charakter vzniku škody zodpovedá priebehu skutočného stavu, to znamená, či rozsah poškodenia

vozidlapoistenéhozodpovedápriebehuastavuvzniknutejškodynavozidlepoškodeného.Napriektomu
žalovaná v liste z 22.12.2011 (č. l. 27) uviedla, že na základe oznámenia poistnej udalosti a následným
šetrením bolo zistené, že charakter vzniku škody nezodpovedá priebehu skutkového stavu, to znamená
rozsah poškodenia vozidla poisteného nezodpovedá priebehu a stavu vzniknutej škody na vozidle
poškodeného, a teda v zmysle § 5 ods.1 písm. h/ z. č. 381/2001 Z.z. nie je preukázaná príčinná súvislosť

medzi vznikom škody na vozidle poškodeného a prevádzkou vozidla poisteného. Následne žalovaná na
základe podaného odvolania prešetrila poistnú udalosť a listom z 28.3.2012 označenom ako Oznámenie
stanoviska k odvolaniu voči zamietnutiu škodovej udalosti XXXXXXXXXX (č. l. 307) uviedla, že po
opätovnom prešetrení a na základe vyhodnotenia všetkých doložených dokladov je žalovaná nútená
konštatovať, že stanovisko zaslané žalobcovi listom z 22.12.2011 je správne.
2.9.Len na základe informácií uvedených v ohláseniach o poistnej udalosti a názoru likvidátora

žalovaná bez ďalšieho dôkladného odborného posúdenia technickej prijateľnosti účastníkmi nehody
tvrdeného nehodového deja dospela k zamietavému rozhodnutiu, ďalšie šetrenie poisťovne spočívalo
len v jednoduchom prevzatí názoru likvidátora bez ďalšieho preskúmania jeho správnosti.
2.10.Za tohto stavu nie je súdu zrejmé, ako mohla žalovaná 23.4.2013 uviesť vo svojom písomnom
vyjadrení (č. l. 25), že z fotodokumentácie je zrejmé, že sila, ktorá poškodila obe motorové vozidlá nebola

rovnaká a vzhľadom na to, že aj poškodenia oboch vozidiel spolu nekorešpondujú z energetického
aj geometrického hľadiska a vznik poistnej udalosti nie je v príčinnej súvislosti s deklarovanými
poškodeniami motorových vozidiel. Ide o odborné otázky, z predložených dokladov nevyplýva, žeby sa
nimi zaoberal likvidátor v rámci likvidácie poistnej udalosti. Na posúdenie týchto otázok sú potrebné
odborné znalosti, no súdu nebol v konaní predložený žiaden znalecký posudok, odborné vyjadrenie,

ktoré by odôvodňovali tieto tvrdenia žalovanej.
2.11.Úlohou účastníkov poistnej udalosti bolo/je predložiť všetky požadované doklady, čo aj v danom
prípade urobili a úlohou žalovanej bolo/je objektívne prešetriť poistnú udalosť v súlade so zmluvnými
podmienkami, poistnými podmienkami, internou metodikou poisťovne a rozhodnúť, či poskytne poistné
plnenie a v akom rozsahu. V danom prípade žalovaná odmietla poskytnúť poistné plnenie z dôvodu,

že nebolo preukázané, že charakter vzniku škody zodpovedá priebehu skutkového stavu, to znamená,
rozsah poškodenia vozidla poisteného nezodpovedá priebehu a stavu vzniknutej škody na vozidle
poškodeného. Žalovaná tvrdí, že z jej strany nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti. Avšak zo strany
žalovanej nebolo žalobcovi vytýkané, že nedodal doklady potrebné na dôkladné prešetrenie udalosti,
podal neúplnú nepravdivú informáciu, klamal, zavádzal. Žalovaná dostala všetky potrebné a žalobcovi

dostupné informácie a jeho prešetrenie spočívalo v obhliadke vozidiel a rekonštrukcii poistnej udalosti
likvidátorom poisťovne. Žalovaná nevykonala žiadne odborné (znalecké) posúdenie toho, či je možné,
aby došlo k nahlásenej poistnej udalosti tak, ako to tvrdí žalobca a poškodený napriek tomu, že aj sama
žalovaná uviedla, že tieto skutočnosti boli sporné až do predloženia kontrolného znaleckého posudku vo
veci 10C/20/2013. Tvrdenie žalovanej, že na základe internej poznámky likvidátora (doporučuje poistnú

udalosť na šetrenie) sa šetreniu predmetnej udalosti venovala v rámci likvidácie zvýšená pozornosť, to
znamená nedošlo k prijatiu stanoviska poisťovne bez podrobného posúdenia všetkých okolností veci
osobitne so zohľadnením technickej ne/prijateľnosti poškodení vozidiel (č. l. 289).
2.12.Pokiaľ právny zástupca žalovanej tvrdí, že v rámci svojho vyjadrenia z 5.9.2023 na č. l. 281
ods.3., že skutkový stav a nárok poškodeného v čase likvidácie udalosti nespĺňali podmienky náležitého

preukázania dôvodnosti nároku, a preto bol legitímny postup žalovanej spočívajúci v ukončení šetrenia
udalosti bez poskytnutia plnenia, tak z dokazovania vyplýva, že ukončenie šetrenia udalosti bez
poskytnutia plnenia bolo zavinené nedôkladným, nedostatočným postupom/posúdením prešetreného
stavu žalovanou a žalobca sa na tomto nijako nepodieľa.
2.13.Súd konštatoval, že poisťovňa nemá povinnosť (zákonnú ani zmluvnú) dať vypracovať v rámci

šetrenia poistnej udalosti odborné vyjadrenie (znalecký posudok), ale tým, že svoje rozhodnutie
o odmietnutí plnenia založila len na názore likvidátora, bez ďalšej verifikácie tohto názoru odborne
spôsobilou osobou, napriek tomu, že priebeh poistnej udalosti potvrdzovali dvaja svedkovia účastníci
nehody, zapríčinila svojim konaním súdne konanie, v ktorom vznikli žalobcovi náklady, ktoré neboli, nie
sú kryté poistnou zmluvou.

2.14.Súd uviedol, že zo svojej činnosti má vedomosť, že nie je neštandardné, aby si poisťovňa v rámci
šetrenia poistnej udalosti v prípade, ak sú sporné otázky vzniku poistnej udalosti, vzniku škody a výšky
škody, ako aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prevádzkou poisteného motorového vozidla dala
vypracovať znalecký posudok. To sa v danom prípade nestalo.2.15.Súd uvádza, že prevenčná povinnosť v zmysle § 415 OZ nie je absolútna. Ak by mala žalovaná
doklad, že priebeh škodovej udalosti, jej technickú prijateľnosť posúdila v rámci jej šetrenia aj odborne
spôsobilá osoba a výsledkom tohto posúdenia by bol závet, že škodová udalosť nie je technicky

prijateľná a napriek tomu by v prípadnom následnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok
s opačným výsledkom, tak by to znamenalo, že žalovaná vykonala všetky objektívne možné úkony na
predídenie škodám, a teda nedošlo by z jej strany k porušeniu prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ.
2.16.Na základe uvedeného súd konštatoval, že žalovaná neurobila všetky objektívne možné opatrenia
na predídenie vzniku škody žalobcovi, vzhľadom na spornosť skutočnosti ohľadne vzniku poistnej

udalosti, vzniku a výšky škody, ako aj príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a prevádzkou poisteného
motorového vozidla.
2.17.Z dokazovania vyplynulo, že tým, že žalovaná porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415
OZ zavinila podanie žaloby a vedenie konania na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/20/2013. Ak by nedošlo
ku konaniu 10C/20/2013, nevznikli by žalobcovi náklady, ktoré neboli kryté uzavretou poistnou zmluvou.
Tým, že žalovaná bez toho, aby vykonala všetky objektívne možné opatrenia na dôkladné prešetrenie

škodovej udalosti odmietla poskytnúť plnenie z poistnej zmluvy s žalobcom, donútila poškodeného
podať žalobu na súd, kde v súdnom konaní vznikli žalobcovi vyššie uvedené náklady vo výške 1
258,42 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia 971,26 eur a titulom trov štátu 287,16 eur.
Čo sa týka zavinenia ako posledného zo štyroch predpokladov zodpovednosti za škodu súd uviedol,
že všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu je založená na princípe zodpovednosti za

predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie. Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla
zavineným konaním spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť preukázaním toho,
že škodu nezavinil. Ani z jedného z vykonaných dôkazov nevyplýva, že škoda žalobcovi nevznikla
zavineným konaním žalovanej.
2.18.Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že boli naplnené všetky štyri predpoklady zodpovednosti

za škodu, a preto bolo nutné prijať záver, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi
a ktorá spočíva v nákladoch vynaložených na právne zastúpenie a v nákladoch na zaplatenie trov štátu,
ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s vedením súdneho konania 10C/20/2013.
2.19.K samotnej výške škody uviedol súd, že túto posudzoval v súlade s vyhláškou MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré boli účelne

vynaložené, efektívne a potrebné pre náležité bránenie práva žalobcu.
2.20.Pokiaľ žalovaná namieta, že žalobca si škodu spôsobil vlastným pričinením, pretože ak by v zmysle
§ 11 ods.5 PZP a čl. 7 bod 1. písm. e/ všeobecných podmienok požiadal žalovanú o ustanovenie
právneho zástupcu nevznikli by mu tým žiadne výdavky, a teda ani tvrdená škoda spočívajúca
v nákladoch na vedení súdneho konania, súd poukázal na bod 14. odôvodnenia uznesenia odvolacieho

súdu, v zmysle ktorého žalobca v súlade so zmluvnou voľnosťou je oprávnený si zvoliť akéhokoľvek
právneho zástupcu, pričom skutočnosť, že žalobca si zvolil sám právneho zástupcu, nemôže byť
hodnotená v jeho neprospech ako porušenie povinnosti. Táto námietka žalovaného je preto nedôvodná
a súd prvej inštancie je týmto názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný.
2.21.K námietke premlčania uplatneného nároku súd uviedol, že žalobca uhradil právnemu zástupcovi

odmenu za právne zastúpenie 11.11.2019 a žaloba v predmetnej veci bola podaná 25.5.2021. Keďže
škoda vznikla 11.11.2019, neuplynula subjektívna dvojročná ani objektívna trojročná premlčacia lehota,
a preto je potrebné prijať záver, že nárok žalobcu z titulu náhrady škody nie je premlčaný.
2.22.Ku škode vzniknutej titulom trov štátu vo výške 287,16 eur súd považuje za potrebné poznamenať,
že túto sumu nebol povinný hradiť žalovaný na základe rozsudkov vyhlásených v konaní na tunajšom

súde 10C/20/2013, pretože v zmysle § 4 ods.2 PZP má poistený právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu tam uvedenej škody a nákladov.
Náklady v podobe trov štátu, resp. na ich úhradu bol zaviazaný žalobca, ktorý bol škodcom a nie
poškodeným. Teda podľa názoru súdu na základe dopĺňacieho rozsudku tunajšieho súdu nevznikla
a nemohla vzniknúť poisťovni povinnosť plniť žalobcovi, resp. za žalobcu trovy štátu na základe zákona

o PZP. Súd zároveň uvádza, že trovy štátu, na základe ktorých zaplatenie bol žalobca zaviazaný v časti
o zaplatenie 239 eur vzniklých z dôvodu, že žalobca (G. H.) v konaní 10C/20/2013 nezložil preddavok na
trovy znaleckého dokazovania vo výške 250 eur napriek tomu, že bol zaviazaný uznesením tunajšieho
súdu 10C/20/2013 z 25.11.2013. Na proti tomu žalobca túto povinnosť v konaní zložiť preddavok
v rovnakej výške uloženú mu citovaným uznesením splnil.

2.23.Súd je toho názoru, že na vzniku nároku na náhradu škody k titulom trov štátu vo výške 239,16
eur sa okrem žalovanej svojím konaním, nezaplatením preddavku, podieľal aj G. H.. Je však zrejmé, že
žalobca A. B. sa svojím konaním nepodieľal na vzniku tejto škody, a preto má nárok na plnú náhradu
škody titulom trov štátu. Na základe uvedeného súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 1 258,42 eur.2.24.O príslušenstve pohľadávky súd rozhodol podľa § 517 ods.1,2 OZ, § 563 OZ a žalovaného zaviazal
zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy 971,26 eur od 18.7.2020 do zaplatenia. Čo sa týka
trov štátu vo výške 287,16 eur, tak táto bola žalobcom zaplatená 31.7.2020. Súdu nebol predložený

žiaden doklad, z ktorého by vyplynulo, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie tejto sumy. Za takúto
výzvu je možné považovať aj žalobu, ktorá bola doručená žalovanej 24.6.2021, preto súd žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 287,16 eur priznal od 25.6.2021, kedy bola žalovaná
preukázateľne v omeškaní so zaplatením uvedenej sumy. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania zo
sumy 287,16 eur žalobu zamietol ako nedôvodnú.

2.25.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania
v plnej výške.

3.1.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, a to voči výrokom I. a III. a domáha sa, aby
odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.
3.2.Svoje odvolanie odôvodnila podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP nasledovne:

3.3.Namietla, že súd prvej inštancie sa subjektívnymi názormi žalobcu nekriticky stotožnil napriek tomu,
ževzmyslezáväznéhopokynuKrajskéhosúduvKošiciachvuznesenízo6.6.2023sp.zn.5Co/129/2022
bol povinný náležite sa vysporiadať so skutočnosťou, či žalovaná vykonala všetky úkony potrebné na to,
aby konaniu vedenému pod sp.zn. 10C/20/2013 mohla zabrániť a rovnako, prečo plnila až v priebehu
súdneho konania, resp. po jeho skončení.

3.4.Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na chronológiu likvidácie škodovej udalosti, a to:
- 10.12.2011 žalovanej boli doručené oznámenia o poistnej udalosti od poisteného a poškodeného,
- 6.12.2011 žalovaná zaslala poistenému aj poškodenému žiadosť o poskytnutie súčinnosti,
- 7.12.2011 realizovaná objednávka obhliadky motorového vozidla poisteného aj poškodeného,
- 9.12.2011 realizovaná obhliadka motorového vozidla poisteného aj poškodeného za súčasného

realizovania rekonštrukcie nehodového deja,
- 9.12.2011 realizovaná kalkulácia nákladov na opravu,
- 15.12.2011 zadaná požiadavka na vykonanie rekonštrukcie,
- 22.12.2011 zaslanie stanoviska poškodenému o ukončení šetrenia škodovej udalosti bez poskytnutia
poistného plnenia.

3.5.Napriek detailne opísanému postupu žalovanej súd konštatoval, že napriek názoru likvidátora
žalovaná bez ďalšieho dôkladnejšieho odborného posúdenia technickej prijateľnosti účastníkmi nehody
tvrdeného nehodového deja odmietla poistné plnenie. Z citovanej časti napadnutého rozsudku je zrejmé,
že súd degradoval povolanie likvidátora. Ide pritom o odborne spôsobilú osobu, v ktorej náplni práce je
práve likvidácia poistných udalostí v konkrétnej oblasti. Likvidátor pričom obdobne ako znalec postupuje

plauzibilitu nehodového deja, to, či poškodenia na vozidlách vzájomne geometricky korešpondujú, či nie
sú dané ďalšie okolnosti, ktoré by mali vplyv na dôvodnosť a rozsah plnenia. Podotkla, že poisťovateľovi
zo žiadneho predpisu nevyplýva povinnosť zabezpečovať v rámci likvidácie poistnej udalosti vyjadrenia
odbornej spôsobilej osoby (odlišnej od likvidátora). Je absolútne nedôvodný súdom kreovaný konštrukt,
že na preukázanie správnosti záveru likvidátora si má poisťovateľ zabezpečovať znalecký posudok či

odborné vyjadrenie znalca.
3.6.Žalovaná ďalej poukázala, že v konaní 10C/20/2013 bol vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX
zo 14.2.2014 E. C. I., znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel,
nehody v cestnej doprave, technický stav cestných vozidiel, ktorý vylúčil technickú prijateľnosť vzniku
poškodení zúčastnených vozidiel.

3.7.Až následne kontrolným znaleckým posudkom, ktorý predložil E. E. F. č. XX/XXXX z 21.7.2015,
bol preukázaný opak a znalec konštatoval technickú prijateľnosť poškodení zúčastnených vozidiel. Na
základetohožalovanýplnilvovýške1107eurapoprávoplatnomskončeníkonaniavovýške173,86eur.
3.8.V časti úroku z omeškania žalovaný namieta, že súd sa vôbec nevysporiadal obranou žalovaného,
ktorý poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 28.9.2017 sp.zn. III. ÚS 596/2017.

3.9.Vzhľadom na vady v konaní a rozhodnutí súdu sa žalovaná dôvodne domnieva, že namietané
pochybenia dosahujú takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa javí ako
nespravodlivé a závery súdu ako arbitrárne. Revízia napadnutého rozsudku je pre existenciu vád
identifikovaných v tomto konaní nevyhnutná. Žalovaná preto legitímne sa domáha ich nápravy
v odvolacom konaní.

4.1.K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. To, že žalovaná nevykonala dostatočné šetrenie na
to, aby predišla vzniku škody na strane žalobcu a jeho závery boli arbitrárne, potvrdzuje samotné
oznámenie žalovanej ako poisťovne v oznámení stanoviska o škodovej udalosti z 2.12.2011 (č.l.27 spisu) v znení „charakter vzniku škody nezodpovedá priebehu skutkového stavu, resp. rozsah
poškodenia vozidla poisteného nezodpovedá priebehu a stavu vzniknutej škody na vozidle“, čím
v podstate uviedla všeobecne iba dôvod, prečo neplní, ale tento dôvod nijako nevysvetlila, čo je navyše

v rozpore s tým, čo ukladá § 11 ods.6 písm. b/ zákona o PZP. V tomto smere žalovaná nepreukázala,
že ju ku odmietnutiu poistenia plnenia viedli konkrétne zistenia (žiadne konkrétnosti), ale na odmietnutie
použila iba všeobecnú formulku, ktorú nebola schopná podložiť žiadnym konkrétnym vysvetlením.
4.2.Ďalej žalovaná v odvolaní poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 596/2017, pričom
selektívne citovala len časť bodu 31. a jeho záverečnú časť necitovala, v ktorej „na druhej strane,

ak poisťovateľ poruší svoje povinnosti pri vykonaní vyšetrenia, či vyšetrenie nezačne bez zbytočného
odkladu a z tohto dôvodu vznikne poistenému škoda, môže sa poistený domáhať jej náhrady“.
4.3.Na základe uvedeného žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a rozsudok vo výrokoch I. a III. ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
na čom nič nemení ani podané odvolanie.

6.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej

inštancie odchýliť.

7.1.Odvolateľka vo veci uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP.
7.2.Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania konštatuje, že odvolateľka presne nešpecifikuje
odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/ CSP, resp. v podanom odvolaní neodôvodnila

samostatne existenciu týchto uplatnených odvolacích dôvodov.
7.3.Odvolací súd tak vo všeobecnosti uvádza, že nezistil z obsahu súdneho spisu taký procesný postup
súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v
takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ani z obsahu odvolania nevyplýva, v
čom by takáto procesná vada mala spočívať, a preto odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod

(§ 365 ods.1 písm. b/ CSP)nie je daný.
7.4.Žalovanávpodanomodvolanížiadnuinúvadu,ktorúbybolomožnésubsumovaťpododvolacídôvod
podľa § 365 ods.1 písm. d/ CSP neuvádza, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.
7.5.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP, nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov, môže byť naplnený, len ak súd dospeje nesprávnym vyhodnotením

dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Odvolací súd nezistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu. Súd prvej inštancie
vykonané dôkazy správne vyhodnotil, pričom jeho skutkové závery plnú oporu, respektíve sa v celom
rozsahu opierajú o vykonané dokazovanie.
7.6.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej

inštancie, je daný keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju
opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy
nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne
aplikoval. V danom prípade súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval právne normy
a tieto i správne interpretoval.

8.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:

9.1.Predmetom vedeného konania je náhrada škody 1 258,42 eur, ktorá žalobcovi vznikla z dôvodu, že
žalovaná odmietla plniť z poistnej udalosti, ktorá sa stala 5.12.2011.

9.2.V konaní nebolo sporné, že žalobca mal so žalovanou v čase poistnej udalosti uzatvorenú poistnú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, a teda žalobca bol práve pre ten prípad, ak by bol povinný plniť náhradu škody
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený u žalovanej.9.3.Rovnako nebolo sporné, že poškodený (G. H.) sa žalobou v konaní 10C/20/2013 vedenom na
OS Michalovce domáhal zaplatenia sumy 1 280,96 eur titulom náhrady škody, pretože škodca (A. B.)
ako vodič škodného motorového vozidla porušil pravidlá cestnej premávky, keď si nevšimol z vedľajšej

cesty na hlavnej ceste prichádzajúce motorové vozidlo. Došlo k škodovej udalosti, kde o jej priebehu
bolo vyhotovené oznámenie poistnej udalosti. Poisťovňa Wüstenrot a.s. po šetrení poistnej udalosti
oznámila, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle poškodeného (G.
H.) a prevádzkou motorového vozidla poisteného (A. B.). Rozsudkom sp.zn. 10C/20/2013 zo 4.1.2018 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/291/2018 zo 16.5.2019 bol žalovaný (A. B.)

zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 173,86 eur, keďže zvyšnú sumu poisťovňa Wüstenrot a.s. zaplatila
poškodenémuvpriebehuvedenéhokonania.Dopĺňacímrozsudkomsp.zn.10C/20/2013zo4.7.2018bol
žalovaný (A. B.) zaviazaný nahradiť vzniknuté trovy štátu vo výške 287,16 eur, ktoré vznikli vyplatením
znalečného E. C. I. uznesením č.k. 10C/20/2013-114 z 13.3.2014 vo výške 239,16 eur a tiež znalcovi
E. E. F. uznesením súdu č.k. 10C/20/2013-222 zo 16.4.2015 vo výške 48,00 eur.
9.4.V konaní nebolo sporné, že žalobca zaplatil na základe faktúry č. XXXXXXXX zo 14.10.2019 J. I.

K., ktorý ho zastupoval v konaní 10C/20/2013 za úkony právnej služby sumu 971,26 eur 11.11.2019 (čl.
16,10) a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. E 8411160419 z 19.6.2020 bol nariadený výkon
rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného vo výške 287,16 eur odpísaním z účtov povinného (A.
B.), ktorá bola z účtu povinného odpísaná 31.7.2020 (čl. 8, 62).

10.1.Podľa § 4 ods.1 z. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a
účinného v čase vzniku škodovej, poistnej udalosti (ďalej len zákon o PZP) poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.

10.2.Podľa§4ods.2PZPpoistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods.6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
10.3.Podľa§4ods.3PZPpoistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradil

príslušnýmsubjektomuplatnené,preukázanéavyplatenénákladyzdravotnejstarostlivosti,nemocenské
dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia,
dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia,
ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
10.4.Podľa § 4 ods.4 PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné

plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
10.5.Podľa § 11 ods.5 PZP poisťovateľ bez zbytočného odkladu ustanoví poistenému na základe jeho
písomnej žiadosti právneho zástupcu v konaní o náhradu škody pred súdom, na ktorú sa vzťahuje
poistenie zodpovednosti.

10.6.Podľa § 11 ods.6 PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné
na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
10.7.Podľa § 11 ods.7 PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebopo doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
10.8.Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na

majetku, na prírode a životnom prostredí.
10.9.Podľa § 420 ods.1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11.Vo všeobecnosti sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie,
ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s

poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (§ 788 ods.1 OZ). Súčasťou poistnej
zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva
odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu
uzavrel, oznámené (§ 788 ods.3 OZ). Z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá (§ 822 OZ). Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti

poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak (§ 823 OZ).

12.1.Podľa Všeobecných poistných podmienok pre PZP čl. 7 Práva a povinnosti poisťovne bod 1. písm.
h) vyplýva, že poisťovňa je povinná poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení

právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovni, ak z toho rozhodnutia nevyplýva iná
lehota na poskytnutie poistného plnenia (č.l. 35 – 36).
12.2.Podľa čl. 7 Práva a povinnosti poisťovne bod 1. písm. e) Všeobecných poistných podmienok
pre PZP poisťovňa je povinná na základe písomnej žiadosti poisteného ustanoviť mu bez zbytočného
odkladu právneho zástupcu v konaní o náhradu škody pred súdom (č.l. 35 – 36)

13.Za škodu sa v právnej teórii a praxi považuje ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom – peniazmi. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku poškodeného
oproti stavu pred škodnou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci

do predošlého stavu (viď R 55/1971).

14.Podľa odvolacieho súdu bolo pre posúdenie predmetného nároku podstatné, že citovanými
právoplatnými rozhodnutiami Okresného súdu Michalovce 10C/20/2013 a Krajského súdu v Košiciach
2Co/291/2018 bolo rozhodnuté, že došlo ku škode na majetku poškodeného G. H., ktorú žalovaná

odmietala plniť, resp. plnila až v priebehu konania a po jeho právoplatnom skončení. Bolo nesporné,
že za škodu zodpovedá podľa § 427 OZ žalobca, pričom atribúty zodpovednosti boli splnené vo vzťahu
k nemu ako škodcovi, čo bolo v citovaných konaniach preukázané.

15.1.Vzťahy medzi škodcom, poškodeným a poisťovateľom navzájom je potrebné rozlišovať.

15.2.Zatiaľ, čo vzťah poškodeného a škodcu je vzťahom zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (vyplývajúci z § 427 a nasl. OZ), tak vzťah medzi poisťovateľom a
poisteným škodcom je vzťahom z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom
(z. č. 381/2001 Z.z. PZP). Tento vzťah medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je určený a vzájomné
plnenie je limitované zákonnými i zmluvnými poistnými podmienkami.

15.3.Vzťah poškodeného a poisťovateľa škodcu je vzťahom špecifickým vyplývajúcim zo záväzku
poisťovateľa z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči
poistenému škodcovi plniť náhradu škody priamo poškodenému, pričom poškodenému osobitný zákon
o povinnom zmluvnom poistení dáva i priamy nárok voči poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto
škoda nahradená (§ 15 ods.1 PZP).

15.4.Povinnosť poisťovateľa plniť poistné plnenie priamo poškodenému je teda záväzkom poisťovateľa
voči poistenému (škodcovi) vyplývajúci z ich zmluvného poistného vzťahu (§ 823 OZ; § 4 a § 15 ods.1
veta prvá PZP), teda plní poškodenému aj keď si tento priamo náhradu škody voči nemu neuplatnil.
Táto povinnosť žalovanej vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej so žalobcom ako zodpovedným škodcom
a poisteným, resp. zo zákona o povinnom zmluvnom poistení. Nesplnením tejto povinnosti dochádza

k porušeniu za súčasného porušenia povinností vyplývajúcich pre žalovanú v súlade s § 11 ods.5 PZP.
15.5.Poškodený sa ani nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia škodcu (neviaže ho zmluva
o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie je jej účastníkom
a ani sa nestáva účastníkom tohto vzťahu po poistnej udalosti), má len v zmysle osobitného predpisupriznaný osobitný priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej poisteným škodcom.
Priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi zo zákonného zmluvného poistenia škodcu upravený v
§ 15 ods.1 PZP je posilnením postavenia poškodeného pri tomto type náhrady škody. Ide o zvýšenú

ochranu poškodeného, aby jeho právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil
poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z
poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému.

16.1.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ak si poškodený svoj nárok na náhradu škody

žalobou uplatní iba voči poistenému (škodcovi), nemá to žiaden vplyv na poistný vzťah medzi poisteným
a poisťovateľom a ani právne postavenie poisteného sa tým nemôže zhoršiť. Poistený môže následne
od poisťovateľa žiadať náhradu toho, čo na základe súdneho rozhodnutia poškodenému z titulu jeho
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhradil (viď obdobne uznesenie
NS SR sp. zn. 4Cdo/5/2020 z 21.10.2020).
16.2.Hodnotovému výkladu práva a spravodlivému usporiadaniu vzájomných vzťahov (čl. 3 a čl. 4

CSP) vyplývajúcich z uzavretej poistnej zmluvy, ako aj z účelu zákona č. 381/2001 Z.z., jednoznačne
zodpovedá záver, že poistený má regresné právo voči poisťovateľovi maximálne do výšky, v akej bol
poisťovateľ povinný uhradiť náhradu škody poškodenému.
16.3.Poisťovateľniejezodpovednýpoškodenémuzaškoduspôsobenúškodcom,jevšakztitulupoistnej
zmluvy zaviazaný voči poistenému plniť za neho (za zodpovedného poisteného) náhradu škody priamo

poškodenému.
16.4.V prejednávanej veci nastala situácia špecifická tým, že žalovaná odmietla plnenie poškodenému,
aj napriek skutočnosti spočívajúcej v totožných tvrdeniach žalobcu a poškodeného. Žalovaná plnila
až v súdnom konaní 10C/20/2013, pričom žalobcovi v súvislosti s vedeným konaním vznikla škoda
súvisiaca s jeho právnym zastúpením v tomto konaní. Odvolací súd poznamenáva, že takýto postup

poisťovne, ktorá len „naoko“ konaná v súlade so zákonom (§ 11 ods.5 PZP) môže byť v budúcnosti pre
iné poistné udalosti nebezpečný, keď poisťovňa takto bude odďaľovať poistné plnenie. V súdnom konaní
10C/20/2013 bola deklarovaná nesprávnosť postupu poisťovne, ktorá plniť poškodenému odmietla, a je
zrejmé, že postupovala v rozpore so zákonom i poistnou zmluvou.

17.1.Správne prvoinštančný súd zameral svoju pozornosť na zistenie, či žalovaná bez zbytočného
odkladu začala prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie,
a či do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončila prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, či oznámila a poskytla
poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie.

17.2.Úlohou žalovanej bolo dôkladne prešetriť poistnú udalosť a podať písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré žalovaná odmietla plniť.
17.3.Žalovaná v konaní tvrdila, že tieto povinnosti vyplývajúce pre ňu zo zákona o PZP splnila v slede
udalostí, keď 5.12.2011 jej bola oznámená poistná udalosť poisteným aj poškodeným (233 – 235),
následne žalovaná listom zo 6.12.2011 požiadala o poskytnutie súčinnosti (č. l. 238), vykonala obhliadku

6.12.2011 oboch poškodených vozidiel (č. l. 239 – 240), fotodokumentáciu (č. l. 243 – 260), 14.12.20211
vykonala rekonštrukciu a oznámila svoje stanovisko 22.12.2011 (č. l. 263).

18.1.Postup žalovanej bol bezpochyby promptný a bezodkladný. Žalovaná čiastočne splnila podmienky
určené § 11 ods.6 písm. b) PZP, keď bez zbytočného odkladu začala prešetrovanie potrebné na zistenie

rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného
o škodovej udalosti poskytla poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť
poistné plnenie.
18.2.Z obsahu citovaného ustanovenia vyplýva pre žalovanú, okrem dodržania časového hľadiska, aj
povinnosť poskytnúť poškodenému vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie.

18.3.Odvolací súd zastáva názor, že stanovisko z 22.12.2011 (č. l. 263), nespĺňa požiadavku vysvetlenia
dôvodov, pre ktoré odmietla žalovaná poskytnúť poistné plnenie a to z dôvodu, že oznámenie, že
„...charakter vzniku škody nezodpovedá priebehu skutkového stavu, tzn. rozsah poškodenia vozidla
poisteného nezodpovedá priebehu a stavu vzniknutej škody na vozidle poškodeného, a teda v zmysle
§ 5 ods.1 písm. h) z. č. 381/2001 Z. z. nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na

vozidle poškodeného a prevádzkou motorového vozidla poisteného.“, je všeobecná konštatácia, z ktorej
nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo odmietnuté plnenie žalovanou.
18.4.Rovnako tak záver likvidátora, v ktorom uviedol, že rozsah poškodenia vozidla poisteného
nezodpovedá priebehu vzniku a rozsahu škody vzniknutej na poškodenom vozidle je nepreskúmateľný,lebo nie je možné z neho vyvodiť ako k týmto záverom dospel, aké metódy skúmania likvidátor pri
prešetrovaní poistnej udalosti použil. Z konštatovania likvidátora „doporučujem dať PU na šetrenie“ je
zrejmé, že postup obhliadkou motorových vozidiel bol nedostatočný pre záver o ne/existencii príčinnej

súvislosti medzi vznikom škody a škodovou udalosťou. Žalovaná v konaní nepreukázala, že vykonala aj
iný spôsob určenia pravdepodobného vzniku škodovej udalosti ako obhliadkou, napr. Crasch testom, či
zohľadnila pri svojich záveroch skon vozovky, nakláňanie vozidla a prizdvihnutie vozidiel v čase zrážky.
18.5.Takéto všeobecné vyhodnotenie, ktoré poskytla žalovaná nemôže byť v súlade so zákonnou
požiadavkou, a teda aj povinnosťou žalovanej dôkladne prešetriť poistnú udalosť a podať písomné

vysvetlenie dôvodov, pre ktoré žalovaná odmietla plniť.
18.6.Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu
vysloveného v bodoch 44. - 48. odôvodnenia rozhodnutia.

19.Žalovaná porušila povinnosť dôkladne prešetriť poistnú udalosť a tým aj prevenčnú povinnosť vo
vzťahu k žalobcovi počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku, a teda ujme ktorá žalobcovi

vznikla, že sa musel aktívne brániť v súdnom konaní 10C/20/2013.

20.Naopak, žalobca žiadne povinnosti vo vzťahu k žalovanej neporušil a pri prešetrovaní škodovej
udalosti bol plne súčinný.

21.Odvolací súd poukazuje na závery, s ktorými sa ÚS SR v konaní III. ÚS 596/2017-10 stotožnil, že „...
ak poisťovateľ poruší svoje povinnosti pri vykonaní vyšetrenia, či vyšetrenie nezačne bez zbytočného
odkladu a z toho dôvodu vznikne poistenému škoda, môže sa poistený domáhať jej náhrady.“

22.K ostatným odvolacím námietkam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza:

23.1.Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalovanej, že žiaden predpis neurčuje jej povinnosť
zabezpečiť stanovisko odborne spôsobilej osoby, ale „...pri výklade a aplikácii právnych predpisov
nemožnoopomínaťichúčelazmysel,ktorýniejemožnéhľadaťlenvslováchavetáchpredpisu,vktorom
sú vždy prítomné aj princípy uznávané demokratickým právnym štátom (I. ÚS 57/07, IV. ÚS 182/07).“

23.2.Zmyslom a účelom zákonom stanoveného prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovneposkytnúťpoistnéplneniemusíbyťtaképrešetreniepoistnejudalosti,ktoréúčelnéaefektívne,
technicky a ekonomicky zdôvodniteľné. Závery prešetrenia by mali jasné s možnosťou ich následnej
kontroly. Mali by obsahovať spôsob postupu a použitú metodiku. Závery nemôžu byť založené na
dohadoch a predpokladoch, ktorých správnosť nemožno overiť.

23.3.V prejednávanom spore záver žalovanej bol vykonaný na názore o nepravdepodobnosti vzniku
poistnej udalosti založenej na obhliadke motorových vozidiel. Preto, ak likvidátor nemal k dispozícii iný
spôsob vykonania prešetrenia poistnej udalosti, mal osloviť odbornú osobu. Ak iné spôsoby likvidátor
mal, tak mal ich použiť a žalovaná mala tento postup v konaní preukázať.

24.Žalovaná v odvolaní namieta, že súd nesprávne rozhodol o priznaných úrokoch z omeškania
a poukázala na uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 596/2017 a IV. ÚS 447/2022.

25.1.Odvolací súd zastáva názor, že na prejednávanú vec sa citované rozhodnutia nevzťahujú, lebo
omeškanie žalovanej nie je založené na poistnom plnení, ale na škode, ktorá žalobcovi vznikla

v dôsledku neplnenia žalovanou.
25.2.Súd správne pri určení začiatku omeškania žalovanej postupoval podľa § 563 OZ v nadväznosti
na § 517 ods.1,2 OZ a správne určil začiatok omeškania, úrokovú sadzbu aj dlžnú sumu v bodoch 60.
– 63. odôvodnenia, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

26.1.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
26.2.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26.3.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26.4.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.27.Žalovanánebolavodvolacomkonaníúspešná,pretonáhradatrovodvolaciehokonaniabolapriznaná
v plnom rozsahu žalobcovi.

28.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).