Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/173/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215220291
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1215220291.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so
sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - A. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, B.,
zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Gara, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, IČO:
30 850 436 a otec - A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, B., zastúpený KASANOVÁ advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 7757/64, Bratislava, IČO: 56 417 004, za účasti Krajskej
prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03. júna 2020 č. k.
59P/144/2015-826, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. a III. m e n í tak, že odvolací súd schvaľuje rodičovskú
dohodu v nasledovnom znení:

Matka sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX. XXXX XXXX výživným vo výške 250
eur mesačne za obdobie od 15.09.2018 do 31.01.2025 a vo výške 330 eur mesačne od 01.02.2025 vždy

do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

Zročné výživné za obdobie od 15.9.2018 do 31.1.2025 vo výške 1.000 eur sa matka zaväzuje zaplatiť
k rukám maloletého do 31. mája 2025.

II.TýmtosamenírozsudokOkresnéhosúduBratislavaI,č.k.1P/225/2011-262zodňa03.04.2013včasti
výživného.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 03.06.2020, č. k. 59P/144/2015-826 vo výroku I. zveril
maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca. II. Matke uložil povinnosť platiť
výživné na maloletého A. v sume 110 eur mesačne, od 15.09.2018, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k
rukám otca. III. Matke uložil povinnosť uhradiť zročné výživné za obdobie od 15.09.2018 do 30.06.2020 v
sume 1.235,05 eur do 31.12.2020 k rukám otca. IV. Styk matky s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX na
žiadosť rodičov neupravil. V. Otcovi uložil povinnosť pravidelne informovať matku vždy ku poslednému

kalendárnemu dňu každého mesiaca, písomne prostredníctvom e-mailu na adresu: C., o zdravotnom
stave maloletého A. (vrátane užívania medikamentóznej liečby), ako i o aktuálnych podstatných veciach
týkajúcich sa maloletého. VI. Vo zvyšku návrh matky zamietol. VII. Vo zvyšku návrh otca zamietol.
VIII. a XI. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č.k. 1P/225/2011-262 zodňa 03.04. 2013 v časti zverenia dieťaťa a v časti výživného. IX. a XII. Ponechal v platnosti uznesenie
Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/104/2018-4 zo dňa 31.5.2019 do právoplatnosti rozhodnutia súdu
o zverení maloletého dieťaťa. X. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vec právne posúdil podľa čl. 5, § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, 5, § 25 ods. 2, § 26, § 62 ods. 1,
2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, článku 18
Dohovoru o právach dieťaťa. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že situácia v
rodine sa v priebehu konania stabilizovala a maloletý sa nachádza od septembra 2018 v osobnej

starostlivosti otca (aj keď dočasne svoje rodičovské povinnosti delegoval na svojich rodičov), ktorý
deklaroval ochotu naďalej túto starostlivosť vykonávať, s čím súhlasila matka, kolízny opatrovník aj
prokurátorka. Maloletého zveril za súhlasu všetkých účastníkov do osobnej starostlivosti otca, ktorý má
vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Súd prvej inštancie určil
matke určil výživné na maloletého vo výške 110 eur mesačne prihliadajúc na náklady na odôvodnené
potreby maloletého a príjmy, výdavky, majetkové a osobné pomery matky a otca za celé sporné

obdobie. Výživné určil počnúc dňom 15.09.2018, odkedy sa maloletý nachádzal fyzicky v starostlivosti
otca, v zmysle návrhu otca. Zročné výživné na maloletého za obdobie od 15.09.2018 do 30.06.2020
predstavujúce rozdiel medzi doposiaľ hradeným výživným a určeným výživným ustálil sumou 1.235,05
eur po odpočítaní realizovaných platieb titulom výživného na maloletého zo strany matky. Berúc do
úvahy súčasné príjmy, výdavky a majetkové pomery matky a s ohľadom na sumu zročného výživného

dospel k záveru, že zaplatenie zročného do 31.12.2020 je plne dôvodné, nakoľko uložením povinnosti
zaplatiť zročné výživné okamihom právoplatnosti rozsudku, by mohlo dôjsť k neúmernému finančnému
zaťaženiu matky. Pri rozhodovaní o uložení informačnej povinnosti otcovi v otázkach o zdravotnom
stave maloletého A. (vrátane užívania medikamentóznej liečby), ako i o aktuálnych podstatných veciach
týkajúcich sa maloletého prihliadol na ochranu záujmov dieťaťa a nevyhnutnosť, aby obaja rodičia mali

vedomosť o jeho záležitostiach, pretože zatajenie viacerých druhov informácii môže mať pre dieťa veľmi
nepriaznivé následky. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol, majúc za to, že takáto úprava informačnej
povinnosti je dostačujúca, nakoľko matka má prístup k elektronickej žiackej knižke maloletého, vie si
samostatne vyhľadať informácie o jeho prospechu a má možnosť kontaktovať i priamo vyučujúcich. O
trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.

3. Proti výrokom II., III., V. a VII. rozhodnutia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie
otec navrhujúc napadnutý rozsudok po doplnení dokazovania zmeniť tak, že súd uloží matke povinnosť
platiť výživné na maloletého v sume 700 eur mesačne od 15.09.2018 a zročné výživné zaviaže matku
uhradiť vo výške vyčíslenej odvolacím súdom v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok

rozsudku o uložení informačnej povinnosti navrhol zrušiť. Zároveň žiadal uložiť matke povinnosť
uhradiť do rúk otca sumu 708,77 eur ako náhradu časti uhradených trov znaleckého dokazovania.
Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1
Civilnéhomimosporovéhoporiadku.Napadnutévýrokyrozsudkupovažovalzanesprávne,nedostatočne
odôvodnené a rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej

inštancie o primeranosti výšky výživného na maloletého v sume 110 eur mesačne a s názorom, že ním
vyčíslené náklady na maloletého sú nadhodnotené a nezodpovedajúce jeho odôvodneným potrebám.
V konaní podrobne preukazoval výšku odôvodnených výdavkov maloletého a na výške vyčíslených
výdavkoch (vrátane nákladov na stravu, hygienu, ošatenie a zdravotnú psychologické starostlivosť)
zotrval ako na dôvodných a zodpovedajúcich veku dieťaťa. Poukázal na matkou vyčíslené náklady

na maloletého v celkovej výške 480 eur, pričom odmietla uznať výdavok na bývanie v časti 218 eur
(tvoriaci zvyšnú pomernú časť nákladov na bývanie celej jeho rodiny v dvoch domácnostiach, keďže
kvôli zabezpečeniu starostlivosti o maloletého bol nútený oddeliť domácnosti, ktorý výdavok aj súd
prvej inštancie na pojednávaní vyhodnotil ako dôvodný, nakoľko situácia si takéto riešenie vyžadovala),
a do nákladov nezahrnula poplatky za psychologickú starostlivosť maloletého v sume 160 eur mesačne,

ktorú potreboval. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú zistenia o príjmových
a majetkových pomeroch matky a jej manžela, ktorý spoločne hospodária a starajú sa o dve maloleté
deti a dôvody ako sa súd vysporiadal so schopnosťami a možnosťami matky. Poukázal na konanie
matky, ktorá počas materskej/ rodičovskej dovolenky s dvomi mladšími deťmi má priestor venovať
sa osobne maloletému, avšak zbavila sa akejkoľvek zodpovednosti a starostlivosti o neho, vrátane

zabezpečovania jeho potrieb po materiálnej stránke. Túto povinnosť matka aktuálne začala realizovať
len v limitovanom rozsahu a neschopnosť postarať sa o syna zdôvodňovala svojím zlým psychickým
stavom, vyčerpaním, depresiami, náročnou starostlivosťou o ďalšie deti a tým, že maloletého A.
nedokáže zvládnuť, pretože ju nerešpektuje. Matka po dobu 5 rokov nedokázala vo výraznejšej miereparticipovať na starostlivosti o maloletého, hoci sa opakovane sťahovala a vynakladala nemalé
finančné prostriedky na nehnuteľný majetok v jej výlučnom vlastníctve (predávala rodinný dom, kupovala
pozemok, stavala rodinný dom), na výživu syna takmer vôbec neprispievala. Nakoľko matka hospodári

spoločne s manželom, ktorý podľa predloženého potvrdenia zarába mesačne 2.800 eur netto, je
zrejmé, že sa nenachádza v takej situácii, aby nemohla pokrývať polovicu výdavkov maloletého aj v
období dočasného poklesu jej zárobku pozostávajúceho z rodičovského príspevku. Namietal, že súd pri
rozhodovanívychádzalzpríjmumanželamatkyvovýške1.600eurmesačnenetto,hocimalpreukázané,
že tento je o 1.200 eur vyšší. Poukázal na majetkové pomery matky, ktorá je výlučnou vlastníčkou

dvoch nehnuteľností, pričom jednu (2 a pol izbový byt v B.) prenajíma. Matka má možnosti a schopnosti
zabezpečiť si príjem (predajom bytu), ktorým dokáže pokrývať potreby maloletého vo vyššej miere.
Uviedol, že matka je vysokoškolsky vzdelaná, úspešne absolvovala vysokoškolské magisterské štúdium
na Slovensku aj vo Francúzsku, pracovala na medzinárodných projektoch, po ukončení rodičovskej
dovolenky opäť nastúpi do zamestnania, pričom nikdy netrpela nedostatkom finančných prostriedkov.
Ak by matka mala tak nízky príjem ako prezentuje, nemohla by si dovoliť pokryť svoje výdavky v ňou

uvedenej výške 2.400 eur mesačne. Namietal, že súd sa pri rozhodovaní nezaoberal a nevzal do
úvahy názor kolízneho opatrovníka a zástupcu okresnej prokuratúry, ktorí navrhovali vzhľadom na
majetkové pomery matky určiť výživné na maloletého vo výške minimálne 250 až 300 eur mesačne.
Nesúhlasil s výrokom V. rozsudku súdu prvej inštancie o uložení informačnej povinnosti namietajúc jeho
nevykonateľnosť. V súvislosti s výrokom rozsudku o náhrade trov znaleckého dokazovania poukázal

na to, že trovy znalca preddavkovo uhrádzal výlučne on a v konaní žiadal, aby bola aj matka zaviazaná
k úhrade 50% celkových výdavkov na trovy znaleckého dokazovania (priznané znalkyni MUDr. Viere
Horváthovej uzneseniamiOkresnéhosúduBratislavaIIč.k.59P/144/2015-335zodňa13.10.2018ač.k.
59P/144/2015-433 zo dňa 28.03.2019 v celkovej výške 1.417,54 eur). Namietal, že súd prvej inštancie
sa jeho návrhom nezaoberal, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že určená výška výživného je na hranici jej súčasných
schopností a možností. Zdôraznila, že v konaní namietala otcom vyčíslené náklady na maloletého
ako značne nadhodnotené a nepreukázané. Dala do pozornosti jej príjmy a výdavky, ktoré v konaní
preukazovala. Určenú lehotu na zaplatenie zročného výživného považovala za správnu, vzhľadom na

jej súčasné nepriaznivé majetkové pomery, ktoré jej nedovoľujú uhradiť zročné výživné v kratšej lehote.
Namietala, že otec nepreukázal z akého dôvodu žiada priznať výživné spätne od 15.9.2018, keď nárok
na výživné si uplatnil dňa 16.10.2019 a nič mu nebránilo podať takýto návrh skôr. Poukázala na
to, že v septembri 2018 bol právny stav upravený uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa
13.04.2017 č. k. 59P/33/2018-14, ktorým bol na návrh matky maloletý zverený do jej starostlivosti a až

uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.05.2019, č. k. 59P/104/2018-46 bol maloletý zverený
do osobnej starostlivosti otca. V prípade zmeny napadnutého rozsudku odvolacím súdom navrhla
zročné výživné určiť od podania návrhu otca, t.j. od 16.10.2019. Ďalej uviedla, že v konaní poukazovala
na nedostatočnú informovanosť o maloletom zo strany otca o zdravotnom stave maloletého, ktoré
informácie sa dozvedela až z priebehu pojednávaní a z dokladaných lekárskych správ. Za súladné

s najlepším záujmom dieťaťa považovala rozhodnúť o uložení informačnej povinnosti otcovi, najmä
v súvislosti s liečbou dieťaťa a užívaním predpísaných liekov.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia
predneseného na pojednávaní dňa 29.01.2020 a dňa 02.03.2020, kde navrhol zveriť maloletého do

osobnej starostlivosti otca, výživné určiť matke vo výške 250 eur od septembra 2018, styk neupravovať
a informačnú povinnosť neupraviť s tým, že matka má možnosť a schopnosť sama sa informovať o
veciach týkajúcich sa maloletého.

6. Okresný prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu otca súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že

výška výživného navrhovaná otcom je nadhodnotená. Priklonil sa k názoru, že vyživovacia povinnosť
matky k maloletému by mala byť určená v sume vyššej (300 eur mesačne) ako bola uložená
napadnutým rozsudkom, keď vykonaným dokazovaním bolo zistené, že matka je výlučnou vlastníčkou
dvoch nehnuteľností a jej majetkové pomery odôvodňujú platenie výživného vo vyššej sume, ako aj
sama pôvodne navrhovala. Napadnutý výrok o uložení informačnej povinnosti otcovi navrhol potvrdiť.

Poukázal na priebeh konania, v rámci ktorého bolo zistené, že otec neinformoval matku maloletého o
jeho zdravotnom stave, návšteve psychiatra a užívaní predpísaných liekov. Právo na informácie týkajúce
sa dieťaťa patrí k základným právam rodiča, preto ak komunikácia medzi otcom a matkou nie je ideálna,
súd správne uzavrel, že informačnú povinnosť je vhodné upraviť.7. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 20CoP/151/2020-910 zo dňa 26.01.2022 rozhodol o odvolaní
otca tak, že I. výrok II. napadnutého rozsudku zmenil a matke uložil povinnosť platiť výživné na

maloletého A. v sume 250 eur mesačne, od 15.09.2018, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
k rukám otca. Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. II. Vo výroku III. napadnutý rozsudok zmenil
tak, že zročné výživné za obdobie od 15.09.2018 do 31.01.2022 vo výške 6.905,10 eur uložil matke
zaplatiť do rúk otca do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Výrok V. zmenil tak, že otcovi uložil
povinnosť pravidelne informovať matku vždy ku poslednému kalendárnemu dňu každého mesiaca,

písomne prostredníctvom e-mailu na adresu: C., o zdravotnom stave maloletého (vrátane užívania
medikamentóznej liečby), o návšteve lekárov a psychológov, o školskom prospechu maloletého, o
návšteve záujmových krúžkov a o pobyte maloletého mimo miesta bydliska. IV. Výrok X. zmenil tak, že
matke uložil povinnosť zaplatiť otcovi trovy konania vo výške 708,77 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania.

8. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal dovolanie otec prostredníctvom zvolenej právnej
zástupkyne.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 4Cdo/159/2022-1003 zo dňa 25.09.2023 rozsudok

Krajského súdu v Bratislave z 26.01.2022 č.k. 20CoP/151/2020 v napadnutých výrokoch I. a II. zrušil
a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie vo zvyšnej časti (proti
napadnutému výroku IV.) odmietol.

10. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (v zmysle zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky a jeho zmeny prijatej zákonom č. 150/2022 Z.z. účinným od 01.06.2023)
po predložení veci zrušenej vo výrokoch I. a II. (o výživnom a zročnom výživnom) rozsudku Krajského
súdu v Bratislave a vrátanej Najvyšším súdom SR v zmysle rozhodnutia dovolacieho súdu postupom
podľa § 384 a § 385 CSP vo veci doplnil dokazovanie a nariadil pojednávanie (s ohľadom aj na plynutie
času od rozhodnutia súdu prvej inštancie).

11. Na pojednávaní pred odvolacím súdom obaja rodičia navrhli schváliť rodičovskú dohodu, ktorou sa
matka zaväzuje prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 250 eur mesačne za obdobie od
15.09.2018 do 31.01.2025 a vo výške 330 eur mesačne od 01.02.2025 s tým, že zročné výživné za
obdobie od 15.9.2018 do 31.1.2025 vo výške 1.000 eur sa matka zaväzuje zaplatiť k rukám maloletého

do 31. mája 2025.

12. Právny zástupca matky, právny zástupca otca, kolízny opatrovník a krajský prokurátor súhlasili so
schválením rodičovskej dohody.

13. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), s nariadením odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. o výživnom a zročnom
výživnom je potrebné zmeniť.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

20. Vzhľadom na odstup času od rozhodnutia súdu prvej inštancie a okolnosti, ktoré v rodine v danom
období nastali, odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie (§ 384 a § 385 CSP) a doplnil dokazovanie,

za účelom preskúmania pomerov a aktuálnej situácie v rodine vychádzajúc pri rozhodovaní zo stavu
v čase vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu podľa § 217 ods. 1 CSP. Na pojednávaní pred odvolacím
súdom obaja rodičia navrhli dohodu o výživnom na maloletého v znení ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku, ktorú žiadali schváliť. Kolízny opatrovník a krajský prokurátor súhlasili s navrhovanou rodičov
dohodou. Zaoberajúc sa obsahom predloženej dohody rodičov a po zistení, že zohľadňuje prvoradý

záujem maloletého, jeho vek a potreby a vychádza z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine, odvolací súd
pristúpil k jej schváleniu. V súvislosti s výrokom, ktorým sa matka zaviazala zročné výživné zaplatiť
do rúk maloletého, poznamenáva, že dohodu rodičov akceptoval aj v tomto výroku, keďže splatnosť
zročného výživného je určená dňom 31.05.2025, teda v čase plnoletosti A.. Pokiaľ ide o aktuálne pomery
na strane rodičov mal preukázané, že matka je rozvedená, má dve ďalšie vyživovacie povinnosti, žije

v spoločnej domácnosti s partnerom, je zamestnaná (jej príjem v roku 2024 činil v priemere 913,71 eur
netto vrátane daňového bonusu a zamestnaneckej prémie, k tomu poberá prídavky na dve deti vo výške
120eurmesačne).PodľavyjadreniamatkypredodvolacímsúdombytnachádzajúcisavB.G.E.H. I.XX
predala, s rodinou býva v rodinnom dome v J., okres Galanta, ktorého výlučným vlastníkom je jej partner.
V rámci vyporiadania BSM otec matke vyplatil sumu 49.000 eur. Na strane otca bolo preukázané, že

jeho osobný stav sa zmenil, je ženatý, má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, v rámci
vyporiadania BSM nadobudol do výlučného vlastníctva rodinný dom v F. a chalupu v K., okrem toho
vlastníbytnachádzajúcisavB.G.F.H..XX.Otecjezamestnanýajehopriemernýmesačnýpríjemvroku
2024 činil 165.844 Kč, čo po prepočte podľa kurzového lístka NBS predstavuje sumu 6.562,62 eur.

21. S prihliadnutím na uzavretú dohodu rodičov o výživnom, ktorá je jednoznačne v záujme maloletého
dieťaťa a v súlade so zákonom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
podľa § 388 CSP zmenil a dohodu rodičov schválil.

22. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP.

23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).