Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/145/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010771
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6923010771.4

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX v D. E., ktorý je stíhaný pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 12. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku samosudca trestnú vec Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.
11T/145/2023, kde je ako obžalovaný stíhaný A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D. E., trvale bytom D. E.,

F. C. XXX/X, adresa na doručovanie písomností D. E., G. XX/XX, pre zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na
tom skutkovom základe, že
od presne nezistenej doby mesiaca august 2022 do 14.40 h dňa 02.07.2023 v Rimavskej Sobote na
ulici F. C. H. XXX/X, väčšinou pod vplyvom alkoholu, takmer každodenne nadával svojej matke G. C.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. E., F. C. H. XXX/X do kuriev, že je dementná, duševne chorá, aby si už

vybrala miesto v cintoríne, vytýkal jej, že načo ešte žije, nadával jej, že je hlúpa, nevzdelaná, hovorieval
jej, že mu má dať pokoj, nech ho nenapomína za nič, inak má čakať na jeho reakciu, s ktorým konaním
vG.C.vzbudzujestrach,pričomkonaniepáchateľaajehoagresivitasastupňuje,pričomdňa02.07.2023
v bližšie nezistenom čase do 14.40 h po návrate zo záhrady začal kričať G. C., že len on chodí pracovať
na záhradu, že ona je neschopná, pričom keď sa G. C. zastal jeho brat I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom D. E., I. H. XXXX/XX, tak na neho zodvihol ruku, čím mu naznačil úder, k čomu ale nedošlo,
nakoľko ten odišiel na políciu privolať pomoc, pričom obžalovaný častokrát aj v nočnej dobe po 22.00
h nahlas púšťal hudbu, s ktorým konaním rušil oddych svojej matky G. C., pričom keď ho menovaná
napomenula, tak na ňu zakričal bez toho, aby stíšil hudbu, ktorú následne nahlas púšťal aj do 01.00 h
až 02.00 h, taktiež niekedy z ničoho nič kričal a vrieskal v strede izby, kedy sa G. C. zo strachu ukryla do
kúta miestnosti, kde sa triasla od strachu, pričom poškodená veľakrát už zo strachu nevie ani spávať,

nakoľko premýšľa, že čo sa zase bude diať, pričom obžalovaný ju taktiež viackrát s krikom vyháňal z
domu so slovami, aby sa už odsťahovala z bytu, napriek tomu, že uvedený byt patrí jej, pričom asi pred
mesiacom chytili G. C. za krk a zodvihol na ňu ruku a naznačil jej úder, k čomu nedošlo, pričom počas
jeho vyčíňania viackrát rukou sotil do svojej matky, ktorým konaním v G. C. vzbudzuje neustály strach
o jej život a taktiež o život jej druhého syna I. C. a spôsobuje jej psychické utrpenie,

p o s t u p u j e na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu v Rimavskej Sobote ako priestupok
podľa § 49 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podala dňa 16.11.2023 pod č.k.
1Pv/305/23/6609-40 obžalobu na A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D. E. na tom skutkovom základe ako je to
uvedené v tejto obžalobe a v skutkovej vete výrokovej časti tohto uznesenia, pričom popísané konanie
A. B. C. prokurátorka právne kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208

odsek 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona.Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní obhajca obžalovaného vo svojom stanovisku uviedol,
že obžalovaný navrhuje, aby bolo vo veci vykonané dokazovanie a nechce urobiť žiadne z vyhlásení
podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchu obžalovaného A. B. C., ďalej boli ako
svedkovia vypočutí G. D. E., I. C., J. C., A. F., ďalej bola so súhlasom prokurátorky a obžalovaného podľa
§ 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítaná zápisnica o výsluchu poškodenej – svedkyne G. C. z prípravného
konania zo dňa 03.07.2023 (čl. 77 až 81) a zo dňa 09.10.2023 (čl. 86 až 90) a svedkyne G. K. zo dňa

09.10.2023 (čl. 108 až 109). Podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku boli prečítané zápisnice o výsluchu svedka
I. C. – brata obžalovaného, z prípravného konania zo dňa 03.07.2023 ( čl. 96 až 98) a zo dňa 12.09.2023
(čl. 98 až 100).

V ďalšom boli podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku so súhlasom prokurátorky a obžalovaného prečítané
závery znaleckého posudku G. L. M. H. XX/XXXX (čl. 114 až 130), závery znaleckého posudku G. N. E.

H. XX/XXXX (čl. 144 až 164) a závery znaleckého posudku O. N. C. H. XX/XXXX (čl. 167 až 189).

Okrem uvedeného dokazovania boli podľa § 269 Tr. poriadku prečítané nasledovné listinné dôkazy:
podstatný obsah zápisnice o trestnom oznámení z čl. 1 až 3, zápisy o dychovej skúške z čl. 6 a 11,
laboratórne výsledky Unilab z čl. 193, hodnotenie Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody Banská Bystrica z čl. 200 až 201, správa o povesti z čl. 204, správa o priestupkoch z čl.
205, odpis registra trestov z čl. 206, priebežná správa z probácie z čl. 239, pracovná zmluva z čl. 240 až
242, dodatok č. 1 k pracovnej zmluve z čl. 243, priebežná správa z probácie z čl. 251, dohoda o skončení
pracovného pomeru z čl. 254 a po takto vykonanom dokazovaní dospel samosudca k nasledovným
skutkovým a právnym záverom.

Obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že v zmysle § 257 ods. 1
Tr. poriadku nechce urobiť žiadne z vyhlásení uvedených v tomto ustanovení. K veci samej vypovedal
o tom, že osemnásť rokov žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou, spávali v jednej izbe a mali spolu
veľmi dobrý vzťah. Tento vzťah sa zhoršil po skončení jeho štúdia, keď začal konzumovať marihuanu.

Ďalej vypovedal o tom, že vyrastal v prostredí, kde sa týralo a vyjadril sa, že jeho starší brat sa všetko
snaží hodiť na neho. Potvrdil, že si aj vypil a to buď pivo alebo víno, a že matka postupne vo vzťahu
k nemu zmenila správanie. Najprv to nechápal a až teraz zistil a pochopil, že ju proti nemu „huckal“ jeho
starší brat a to napríklad tak, že jej hovoril, že opäť droguje, že v záhrade pestuje marihuanu a mama
tomu uverila a sklamala sa. Ďalej dodal, že sa s touto skutočnosťou nevedel zmieriť a to aj preto, že

matka ho začala vyhadzovať z bytu, čo nevedel pochopiť. Spomenul, že to bolo najmä vtedy, keď prišiel
večer domov a mal vypité, tvrdil, že on jej nič nerobil ona však v ňom videla jeho otca.

Na doplňujúce otázky prokurátorky uviedol, že bývali medzi ním a matkou hádky, vypil si asi 2-3-krát
do týždňa, poprel však, že by matke ubližoval. Dodal, že v takom čase sa zatvoril do izby, kde žil svoj

vlastný život a počúval najmä hudbu. Podľa obžalovaného sa jeho matka nevedela vyrovnať s tým, že
pije a z tohto dôvodu začala do neho „skákať“. Čakala ho kedy príde domov, robila mu výčitky a potvrdil,
že na tieto jej výčitky reagoval nevhodne čo zdôvodnil tak, že ona ho vyprovokovala. Používal pri tom
aj škaredé slová, nadávky a tvrdil, že nie z toho dôvodu, aby ju ponižoval, ale že to bola jeho reakcia
na situáciu, ktorú jeho matka vyvolala. Uviedol aj to, že jeho matka má viaceré zdravotné problémy aj

cukrovkuapretosajejsnažilvysvetliťakúmámaťvtejtosituáciiživotosprávu.Matkahovšaknepočúvala
a on bol z toho nešťastný a nervózny, pretože jej chcel len pomôcť a ona to ignorovala. Potvrdil, že
v jednej takejto situácii jej v súvislosti so životosprávou povedal niečo v tom zmysle ... “keď takto budeš
žiť ďalej, tak si môžeš vybrať miesto na cintoríne“ a dodal, že matka si tieto jeho slová vysvetlila tak, že
on na ňu útočí. Opakovane poprel, že by matku psychicky a fyzicky týral a viackrát zdôraznil, že ju má

veľmi rád, ona však nechcelo prijať jeho pomoc a to ho rozčuľovalo. Tiež uviedol aj to, že pokiaľ matke
adresoval vulgárne slová, tak ich nepovedal ako urážku, ona si to však tak vysvetlila. Keď bol nervózny
z tohto celého, tak išiel do svojej izby, počúval hudbu, väčšinou cez slúchadlá, repoval a toto repovanie
podľa neho mohlo pre matku znieť ako krik.

Na otázku, či je pravdou, že matku vyháňal z bytu, uviedol, že to bolo v situácii, keď jeho matka chcela
vyhodiť z bytu, on však nemal kam ísť a nechápal prečo ho vyhadzuje, keď nič nespravil.Na otázku, či niekedy na matku zaútočil fyzicky, uviedol, že nie a dodal, že keď napríklad prišiel domov
a ona sa začala na neho hnevať a naznačila voči nemu úder ako to robila aj jeho otcovi, tak aj on naznačil
úder avšak ju nikdy neudrel a dodal, že ani ona jeho nikdy neudrela.

V ďalšom ešte poprel, že by matku v noci budil, bola to ona, ktorá za ním prišla, keď sa večer vrátil
domov, lebo nevedela spať, robila mu výčitky, priznal, že na ňu mohol aj nevhodne reagovať, nikdy jej
však neublížil, išiel do izby počúvať hudbu a repovať.

Na doplňujúce otázky obhajcu uviedol, že jeho starší brat vypovedal o ňom aj nepravdu a myslí si, že
brat ho chce zničiť. Dodal, že brat žije s ním a matkou tiež v spoločnej domácnosti a nikdy sa od nich
neodsťahoval. Podľa obžalovaného brat ich matku v minulosti týral, matka kúpila bratovi jednoizbový
byt, aby sa od nich brat odsťahoval, on to však nikdy nespravil, ale vzniknutú situáciu zneužil a všetko
otočil proti nemu.

Na doplňujúcu otázku samosudcu uviedol, že potom ako ho prepustili z väzby žije v spoločnej
domácnosti so sestrou a jej rodinou, a že dodržiava všetky obmedzenia a povinnosti a je v úplnom
poriadku.

Svedok G. D. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná prostredníctvom

psychiatrickej ambulancie, pretože obžalovaný od septembra 2020 vykonáva u neho ambulantnú
psychiatrickú liečbu, ktorá mu bola nariadená súdom. Ohľadom tejto liečby uviedol, že od začiatku boli
stretnutia asi dvakrát do mesiaca neskôr jedenkrát za tri mesiace, lebo obžalovaný bol stabilizovaný
a v poriadku. V kritickom čase ho kontaktovala sestra obžalovaného a tiež aj matka s tým, že začal
požívať alkohol, preto došlo k zmene kontrolných vyšetrení, tieto sa zintenzívneli a obžalovaný k nemu

začal chodiť jedenkrát do mesiaca. Obžalovaný mu komunikoval, že majú v domácnosti s matkou denne
„generačné nezhody“. Podľa svedka obžalovaný k nemu chodil stále na určený termín kontroly riadne
a včas, žiadne stretnutie nevynechal, a keď nemohol prísť, tak sa telefonicky ospravedlnil a dohodli
novú kontrolu, na ktorú sa obžalovaný riadne dostavil. Podľa svedka obžalovaný nikdy pri kontrolách
nebol pozitívny na návykové látky a alkohol. Svedok obžalovaného popísal ako seriózneho a korektného

človeka, ktorý si nevyžaduje žiadnu psychiatrickú liečbu. Podľa svedka ambulantná liečba u neho spĺňa
účel a dodal, že hneď ako bol obžalovaný prepustený z väzby, tak ho kontaktoval a bezproblémovo
prebieha aj súčasná ambulantná liečba.

Svedok I. C., brat obžalovaného využil svoje zákonné právo a odmietol v trestnej veci, kde je obžalovaný

jeho brat, na hlavnom pojednávaní vypovedať, preto boli podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku na hlavnom
pojednávaní prečítané zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, a to zo dňa 03.07.2023 a zo
dňa 12.09.2023.

Z týchto výpovedí svedka I. C. bolo zistené, že 15.8.2022 bol s bratom B. nakupovať v Banskej Bystrici

autobusom, kde sa opil a potom mu nadával, lebo v autobuse cestou domov zabudol basketbalovú
loptu. Keď prišli do bytu, tak začal nadávať aj mame, a ona sa hnevala, že prišli opití. Odvtedy sa
agresivita brata voči mame začala stupňovať a pravidelne sa jej vyhrážal, asi každý druhý až tretí deň.
Brat ponižoval mamu, bol ku nej agresívny a niekedy aj svedka ponižoval a to vždy, keď bol opitý.
Keď mal abstinenčný príznak, tak vtedy mamu tiež ponižoval, ale nebol ku nej agresívny. Svedok nevie

povedať ako vedel pravidelne každý druhý deň piť a zároveň chodil aj do práce, pričom pil po práci
a občas aj pred prácou. Obvinený pravidelne večer po 22.00 hod. chodil do izby mamy a nadával na
život, na kolegov, ventiloval si svoje frustráciu a keď mu mama povedala, že ju to nezaujíma, že chce
spať, tak začal na ňu kričať a nadával jej do kuriev, nech zomrie, načo žije, keď ho nevypočuje, že je
neschopná, zaostalá, retardovaná a takto ju obťažoval maximálne do polhodiny a toto bolo skoro na

dennom poriadku. Potom ako odišiel od nej z izby, tak si väčšinou pustil hudbu, väčšinou cez slúchadlá
a raz dva krát do mesiaca púšťal hudbu úplne nahlas do reproduktorov a mama, ani on, ani susedia
nevedeli spať, pričom hudbu púšťal až do 01.30 hod.. Ďalej vypovedal aj o tom, že mama je citovo
labilná a preto nechce bratovi zle a preto nechcela ísť na políciu podať na neho oznámenie, ale stále
trpela jeho ponižovanie, aj napriek tomu, že sa ho bála a kvôli nemu ani nespávala. Svedok zároveň

uviedol, že obvinený mamu pravidelne vyháňal z domu, aj jeho a to preto, lebo mu oponovali. Obvinený
mame povedal, aby si vybrala pohrebisko a tam odišla z bytu a nechala ho na pokoji, alebo aby vyskočila
von oknom. Podľa svedka obvinený mamu aj viackrát odsotil, keď ju mal v ceste v byte a povedal jej
„nezavadzaj kurva“ a tak podobne pričom bol osobne svedkom toho, že ju chytil pod krk, lebo sa ohradilaproti nemu, že je opitý a zahnal sa na ňu päsťou, ale ju neudrel, lebo ho svedok okríkol. Nemá vedomosť
o tom, že by brat mamu niekedy udrel, ale myslí si, že ak by sa mama v takých chvíľach nestiahla a
neodišla od brata, tak nevie či by ju aj neudrel.

Svedok J. C. vypovedal na hlavnom pojednávaní na návrh obhajoby. Tento svedok uviedol, že
obžalovaného pozná od jeho detstva ako aj jeho ďalšiu rodinu, pretože bývajú v paneláku na jednom
poschodí a majú susedné byty. Podľa svedka kritické obdobie uvedené v obžalobe nevnímal z hľadiska
správania sa obžalovaného ako niečo výnimočné. Podľa svedka práve teraz asi pred mesiacom bolo

počuť z bytu C. „zvadu“, ktorá ho rušila, z ich bytu bolo počuť vulgarizmy, pričom v tom čase v byte býval
už len obžalovaného brat I. a jeho matka. V čase, keď v byte býval aj obžalovaný, tak sa podľa svedka
občas stalo asi jedenkrát za dva týždne, že bolo počuť z bytu nejaký buchot avšak to čo išlo z bytu C.
nevedel rozoznať o čo ide a kto sa vadí. Počul len vulgarizmy, ktoré počuť podľa svedka aj teraz. Svedok
tiež uviedol, že matka obžalovaného sa mu nikdy nesťažovala na obžalovaného. Obžalovaného svedok
charakterizoval ako nekonfliktného, nevidel ho opitého na rozdiel od jeho brata I., s ktorým mal svedok

aj vzájomný konflikt. Dodal, že s obžalovaným problém nemal.

Naotázkuobžalovaného,čipočulsvedokniekedyvnociakozichbytuidehlasnáhudba,svedokuviedol,
že nie a pokiaľ sa tak niekedy stalo, bolo to veľmi dávno, a to keď obžalovaný s bratom boli ešte mladí.
V kritickom čase hluk od hudby podľa svedka z ich bytu nešiel.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že obžalovaného brat I. je z oboch bratov ten arogantnejší,
agresívnejší a výbušnejší. Obžalovaný je podľa svedka miernejší, kľudnejší a svedkovi sa javilo, že bol
zo strany rodiny ponižovaný, matka sa ho nezastávala tak ako brata I. a pokiaľ sa niečo stalo, tak sa to
podľa svedka zviezlo na B.. Podľa svedka mal obžalovaný na rozdiel od jeho brata I. svoje správanie

pod kontrolou.

Svedkyňa A. F. k veci samej na hlavnom pojednávaní uviedla, že nežije v spoločnej domácnosti
s mamou, avšak s ňou udržiava častý kontakt a často k nej aj chodila. Vypovedala o tom, že mama sa jej
viackrát sťažovala na brata B., ktorý sa podľa mamy nesprával tak, akoby sa patrilo. Vyčítala mu najmä

požívanie alkoholu z čoho podľa nej vznikali medzi bratom a mamou nezhody. Svedkyňa vysvetlila, že
ich mama sa dávno rozviedla s otcom, ktorý bol alkoholik a odvtedy jej mama veľmi zle reaguje na
osoby z rodiny, ktoré tiež požívajú alkohol. Uviedla, že v apríli 2023 cez Veľkú noc bola svedkom hádky
medzi nimi, pričom v tom čase mal B. trošku vypité. Rozprávali sa všetci, reč prišla aj na alkohol, došlo
k zvýšeniu hlasov a aj ku kriku.

V tejto súvislosti bola na odstránenie rozporov vo výpovedi svedkyne podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Tr.
poriadku prečítaná prokurátorkou časť zápisnice o výsluchu svedkyne zo dňa 04.07.2023, kde svedkyňa
uviedla nasledovné: ...“Už v minulosti som bola viackrát svedkom toho, ako brat B. nadával mojej mame.
To bolo v apríli 2023 na Veľkú noc, keď z ničoho nič začal mame nadávať, že nie je schopná ničoho, že

je stará a že je sprostá, dementná a aj jej nadával do kuriev. Nebola som ale svedkom, že by B. mamu
fyzicky napadol. Vtedy sa jej vyhrážal a vyhrážal sa aj mne, že som kurva a bosorka, a že mám vypadnúť
z bytu preč. Bola som svedkom toho ako brat B. býva pravidelne opitý a potvrdila mi to aj mama aj brat
I....“. Po prečítaní tejto časti výpovede z prípravného konania svedkyňa vysvetlila, že je to pravda, že
bola svedkom ako brat B. nadával mame tam uvedeným spôsobom.

V ďalšom svedkyňa potvrdila, že kontaktovala aj G. E. a to z dôvodu, aby vedela či brat B. chodí
pravidelne k nemu na kontroly, lebo sa jej mama sťažovala, že pije alkohol a či on nezbadal na bratovom
správaní nejaké negatívne zmeny a chcela u neho tiež zistiť ako to celé doktor vidí a týmto spôsobom
sa snažila predísť prípadnej tragédii a zároveň chcela aj bratovi pomôcť.

Na otázku obhajcu, aký je vzťah bratov B. a I. k ich mame a aby tento vzťah charakterizovala, svedkyňa,
uviedla, že B. mal s mamou vždy dobrý vzťah, avšak tento sa narušil v roku 2019, keď začal mať B.
problémy s drogami. Vtedy sa podľa svedkyne v mame niečo zlomilo vo vzťahu k nemu, začalo sa medzi
nimi striedať dobré a zlé obdobie a narušilo to maminu dôveru k B.. B. však mame nikdy fyzicky neublížil

a dodala, že ani mama mu nič také o ňom nepovedala. Ohľadom I. uviedla, že tento mal s mamou
problémy aj v minulosti, a že ich má aj teraz. Podľa svedkyne brat I. ich mame ubližoval ešte v čase,
kým aj svedkyňa žila spolu s nimi v spoločnej domácnosti. Mama situáciu s I. chcela vyriešiť tak, že si
vzala pôžičku, kúpila jednoizbový byt s tým, aby sa tam brat I. odsťahoval. On tam však nešiel nikdybývať, kúpený byt je osemnásť rokov prázdny, nikto v ňom nebýva. Podľa svedkyne je brat I. alkoholik
a myslí si, že mamin zdravotný stav je v súčasnosti oveľa horší ako bol jej stav vtedy, keď spolu s mamou
býval v byte aj brat B..

Svedkyňa záverom uviedla aj to, že si nemyslí, že všetko to čo ostatní uviedli ohľadom B. sa zakladá
na pravde a zdôraznila, že keby malo byť pravdou to čo o B. všetko tvrdí mama a brat I., tak by B.
nikdy k sebe do bytu nepustila, nedovolila by, aby s jej rodinou a dieťaťom býval človek, ktorý týra iných.
Akcentovala, že by v takomto prípade bratovi B. nedovolila s nimi bývať a nepomohla by mu, keby bola

presvedčená, že droguje, je alkoholik a týra iných. Podľa svedkyne problém, ktorý vznikol v ich rodine
nie jej takej intenzity a závažnosti ako to vyplýva z trestného stíhania, ktoré je proti bratovi B. vedené.
Svedkyňa tiež uviedla, že ako bol brat prepustený z väzby, tak býva v jej domácnosti, nepije alkohol,
nedroguje a dodržiava všetky povinnosti a obmedzenia, ktoré mal súdom uložené.

Z čítaných zápisníc o výsluchu poškodenej G. C. z prípravného konania zo dňa 03.07.2023 a zo dňa

09.10.2023 bolo zistené, že obvinený, jej syn B. C. býva s ňou v spoločnej domácnosti. Zle jej začal
robiť tak koncom roka 2021 začiatkom roka 2022. Na začiatku to nebolo tak často, ale potom čo sa v
auguste 2022 vrátila z nemocnice už to bolo na dennom poriadku, stále mal v sebe pivo, alkohol a bol
ako nepríčetný. V noci vyvádzal, zatvoril dvere na izbe, aj poškodená zatvorila, a aj tak počula hudbu.
Keď mu povedala, aby to stíšil, nadával jej, že je kurva, dementná, nedal jej spať, na balkón šiel, tam

vykrikoval, v noci kade tade chodil, prišiel domov, odišiel, vracal sa o 5 - 6 hod. ráno, nespala kvôli nemu.
Raz, keď na neho kričala, tak ju škrtil, ale starší syn to zastavil, nešla k lekárovi. Keď sa ozvala ostrejšie,
viackrát do nej strčil. On chcel vládnuť nad ňou, že keď jeho bude počúvať, tak bude dobre. Keď mu
povedala, že môže odísť, tak povedal, že ona si má nájsť miesto v cintoríne, že on ju zničí. Poškodená
ďalej uviedla, že v nedeľu (02.07.2023) okolo 13.15 hod. prišiel B. na bicykli opitý, čo uvarila, sa mu

nepáčilo, kričal na ňu, nadával, ona tiež zvýšila hlas, starší syn bol v jedálni, on sa pobral a šiel na
políciu. Aj predtým asi dva týždne boli na polícii, ale nič vtedy z toho nebolo. Takto sa to deje hlavne
od augusta minulého roku, lebo vtedy vyvádzal, hulákal, aj susedia prišli. On jej vravel, že ona je satan,
démon, že mu iba zle chce, tiež rozprával, že ho niekto prenasleduje, že on to cíti. Všetko mu to robí
alkohol a drogy, ale on povedal, že nedroguje. Strašne sa ho bojí, má žalúdočné nervy.

Z čítanej zápisnice o výsluchu svedkyne G. K. z prípravného konania zo dňa 09.10.2023 bolo zistené, že
je priamo suseda pod bytom pani C.. Svedkyňa uviedla, že raz sa s pani C. stretla a vtedy sa sťažovala,
že B. pije, ale drogy nespomínala a ani nespomínala, že by ju fyzicky v tom čase napádal a toto bolo asi
tak 4-5 mesiacov dozadu. Svedkyňa sa s touto pani susedou nestretávala ani predtým a ani teraz. Čo sa

týka toho, či si B. púšťal v nočných hodinách nahlas hudbu tak aby to bolo rušivé, k tomu uviedla, že si on
púšťal hudbu, aj si spieval, ale bolo to v čase okolo 19.00 hod. nie v nočných neskorých hodinách, aspoň
ona také nepočula, pokiaľ bola doma, nakoľko cez víkendy doma nie je. Taktiež nepočula v neskorých
hodinách, že by niekto u nich niečím búchal alebo trieskal a ani jeho nepočula, že by kričal. Nikdy nebola
svedkom toho, že by sa B. voči svojej matke zle správal, ale čo sa dialo u nich za dverami to uviesť nevie.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie H. XX/
XXXX G. L. M. na obvineného vyplýva, že znalkyňa obvineného zistila plne rozvinutú závislosť
na psychotropných látkach a alkohole. Psychiatrickým vyšetrením znalkyňa nezistila u obvineného
ani v čase skutku ani v čase vyšetrenia výskyt duševnej poruchy v podobe schizofrénie ani inej

psychotickej poruchy v pravom slova zmysle. V čase skutku bol obvinený v stave intoxikácie alkoholom.
Jeho závislosť je fixovaná do osobnosti, pričom užívanie psychoaktívnych látok sa stalo súčasťou
jeho prežívania aj napriek negatívnym následkom zdravotným, sociálnym a aj kriminálnym. Znalkyňa
doporučila u obvineného zahájiť ochrannú ústavnú protitoxikomanickú a protialkoholickú liečbu.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie H. XX/XXXX
G. N. E. na poškodenú vyplýva, že u poškodenej sa jedná o Adaptačnú poruchu s úzkostne depresívnou
symptomatikou, ktorá sa podľa znalkyne vyvinula z následného negatívneho prežívania prebiehajúceho
trestného konania a väzobného stíhania obvineného v dôsledku predisponovanej osobnostnej štruktúry
poškodenej. U poškodenej viedlo konanie obvineného k jej frustrácii s následným úzkostným prežívaním

a depresívnym rozkladám, ktoré si nevyžadovali psychiatrickú intervenciu.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých H.
XX/XXXX O. N. C. na poškodenú vyplýva, že jej osobnosť je primárne pravdepodobne senzitívnejšia,emotivita aktuálne zmenená, v súčasnom prežívaní zvýraznená úzkostne depresívna symptomatika.
Tolerancia psychickej záťaže poškodenej je nízka, poškodená sa ťažšie prispôsobuje záťažovým
situáciám. Nebol u nej zistený sklon ku konfabuláciám, vedomej nepravde či účelovým lživým

konštrukciám a to ani vo vzťahu k osobe a správaniu obvineného.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa obžaloby sa mal obžalovaný A. B. C. žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona dopustiť tým, že blízkej osobe spôsobil psychické
utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť, bezdôvodným
odopieraním oddychu a spánku.

Trestným činom je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pojem trestný čin možno charakterizovať ako súhrn objektívnych a subjektívnych
skutočností, podmieňujúcich trestnú zodpovednosť, teda skutočnosti, charakterizujúcich individuálne
určitý ľudský zásah do vonkajšieho sveta, ak sú v ňom naplnené znaky činu uvedeného v Trestnom

zákone. Z toho vyplýva, že nie každý skutok je trestným činom. Trestným činom je skutok len vtedy,
ak napĺňa obligatórne znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti
Trestného zákona a zároveň je jeho závažnosť, s ohľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa väčšia ako nepatrná, resp.
u mladistvých ako malá.

Objektívna stránka žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby mala podľa obžaloby
spočívať v tom, že obžalovaný od presne nezistenej doby mesiaca august 2022 do 14.40 h dňa
02.07.2023 v Rimavskej Sobote na ulici F. C. H. XXX/X, väčšinou pod vplyvom alkoholu, takmer
každodenne nadával svojej matke G. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. E., F. C. H. XXX/X do kuriev,

že je dementná, duševne chorá, aby si už vybrala miesto v cintoríne, vytýkal jej, že načo ešte žije,
nadával jej, že je hlúpa, nevzdelaná, hovorieval jej, že mu má dať pokoj, nech ho nenapomína za nič,
inak má čakať na jeho reakciu, s ktorým konaním v G. C. vzbudzuje strach, pričom konanie páchateľa a
jeho agresivita sa stupňuje, pričom dňa 02.07.2023 v bližšie nezistenom čase do 14.40 h po návrate zo
záhrady začal kričať G. C., že len on chodí pracovať na záhradu, že ona je neschopná, pričom keď sa

G. C. zastal jeho brat I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E., I. H. XXXX/XX, tak na neho zodvihol
ruku, čím mu naznačil úder, k čomu ale nedošlo, nakoľko ten odišiel na políciu privolať pomoc, pričom
obžalovaný častokrát aj v nočnej dobe po 22.00 h nahlas púšťal hudbu, s ktorým konaním rušil oddych
svojej matky G. C., pričom keď ho menovaná napomenula, tak na ňu zakričal bez toho, aby stíšil hudbu,
ktorú následne nahlas púšťal aj do 01.00 h až 02.00 h, taktiež niekedy z ničoho nič kričal a vrieskal

v strede izby, kedy sa G. C. zo strachu ukryla do kúta miestnosti, kde sa triasla od strachu, pričom
poškodená veľakrát už zo strachu nevie ani spávať, nakoľko premýšľa, že čo sa zase bude diať, pričom
obžalovaný ju taktiež viackrát s krikom vyháňal z domu so slovami, aby sa už odsťahovala z bytu, napriek
tomu, že uvedený byt patrí jej, pričom asi pred mesiacom chytili G. C. za krk a zodvihol na ňu ruku a
naznačil jej úder, k čomu nedošlo, pričom počas jeho vyčíňania viackrát rukou sotil do svojej matky,

ktorým konaním v G. C. vzbudzuje neustály strach o jej život a taktiež o život jej druhého syna I. C. a
spôsobuje jej psychické utrpenie.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona dopustí
ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie

alebo psychické utrpenie
a/ bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie
alebo obmedzuje jej bezpečnosť,

b/ bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania.Objektomtohtotrestnéhočinujeochranablízkychosôbaochranaosôb,ktorésozreteľomnanedostatok
veku (deti) alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú v starostlivosti
alebo výchove iných osôb. U oboch kategórií osôb ide najmä o ochranu pred domácim násilím.

Osobou blízkou sa rozumie príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné
osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke len vtedy, ak
by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú (porovnaj § 127 ods.
4). Na účely tohto trestného činu je blízkou osobou aj bývalý manžel, druh, bývalý druh atď. (porovnaj

§ 127 ods. 5).

Podľa novelizovaného znenia § 208 ods. 1 na naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej a zverenej
osoby bude dostačujúce preukázanie spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia jedným
z konaní podľa § 208 ods. 1 písm. a/ až e/.

Vzhľadom na to, že „fyzický alebo psychický stav utrpenia“ je individuálnou kategóriou závislou od
prahu znášanlivosti každého človeka, bude možné na dokazovanie objektívnej stránky trestného činu
analogicky použiť judikát sp.zn. 20/1984-I, ktorý je uvedený nižšie.

Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a

bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné
alebo dlhší čas trvajúce konanie. Tohto trestného činu sa možno dopustiť aj opomenutím povinnej
starostlivosti (§ 122 ods. 1). Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však
ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké
príkorie (porovnaj R 20/1984-I) .

Na naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho konania bolo spôsobené
fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm.
a/ až e/ .

Pod pojmom „fyzické alebo psychické utrpenie“ treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými
alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom
krátky, prechodný čas. Teda musí ísť o určitú sústavnosť (trvalosť) konania popísaného v písmenách
a/ až e/, ktoré práve svojou bezohľadnosťou, hrubosťou či bolestivosťou pociťuje poškodená osoba
ako fyzické alebo psychické utrpenie. Podstatou týrania a jeho následku vo forme psychických alebo

fyzických útrap teda je, že ide o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, ktoré spravidla pozostáva
z rôznych útokov proti týranej osobe, pričom nie je nutné, aby všetky, či niektoré z nich vyústili napríklad
do ublíženia na zdraví (prípadne, aby napĺňali samé o sebe znaky skutkovej podstaty trestného činu
ublíženia na zdraví, resp. iného trestného činu), teda útoky, ktoré sú uvedené v písmenách a/ až
e/ nemusia samostatne napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu, ale napríklad, ak by boli

posudzované samostatne, môžu napĺňať len znaky priestupku. Kvalifikačným hľadiskom následku tohto
trestného činu je jeho hromadnosť (či trvalosť), teda to, že útoky sú opakované (či sústavné) a práve
táto opakovanosť spôsobuje fyzické či psychické utrpenie poškodenej osoby, ktorá nie je len celkom
krátkeho, prechodného charakteru.

Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.

Obžalovaný počas celého trestného stíhania popieral, že by sa na svojej matke, poškodenej G. C.
dopustil takého konania, ktoré by naplnilo intenzitu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Vo
svojom výsluchu priznal, že medzi ním a matkou sa vzťahy zhoršili potom, ako v roku 2019 konzumoval

marihuanu, a že v kritickom období dochádzalo medzi nimi k nezrovnalostiam a hádkam. Priznal tiež, že
si asi dva až trikrát do týždňa vypil avšak opakovane poprel, že by matke akýmkoľvek spôsobom fyzicky
ubližoval.Podľaobžalovanéhoďalšienezhodymedzinímamatkouvyplývaliztoho,žematkamáviaceré
zdravotné problémy, okrem iných aj cukrovku a v tejto súvislosti sa jej opakovane snažil vysvetliť akú má
mať životosprávu, aby sa jej zdravotný stav nezhoršoval. Matka však jeho rady ignorovala, z čoho bol

nešťastný a nervózny a priznal, že raz jej v súvislosti s nedodržiavaním životosprávy povedal niečo v tom
zmysle: “keď takto budeš žiť ďalej, tak si môžeš vybrať miesto na cintoríne“. Tieto slová však nemyslel
vážne a ako urážku, ona si to však vysvetlila ako útok na jej osobu. Jeho to však rozčuľovalo, že matka
jeho pomoc odmietala a preto jej niekedy adresoval aj vulgárne slová a verbálne sa k nej nevhodnesprával. Poprel, že by matku v noci budil a vysvetlil, že to ona ho čakala kedy príde domov a keď mal
vypité, tak mu to vyčítala, tiež niečo škaredé povedala a on jej to rovnako opätoval a to aj vulgárnym
spôsobom. Pripustil, že keď počúval hudbu cez slúchadlá a repoval, tak to mohla matka vnímať akoby

kričal a nezmyselne sa správal. Poprel tiež, že by púšťal hudbu nahlas v nočných hodinách, a že by
takýmto spôsobom niekoho rušil počas nočného kľudu.

Podľa obžaloby má trestnú činnosť obžalovaného preukazovať najmä výsluch samotnej poškodenej
G. C. a svedka I. C., teda matky a brata, ktorí spoločne žili s obžalovaným v spoločnej domácnosti

a nepriamo aj výsluch svedkyne A. F. (sestry obžalovaného) a závery znaleckých posudkov.

Zuvedenýchdôkazovvyplynulo,ženajednejstranesvedčiaskôrvneprospechobžalovaného,nadruhej
stranevšakvýpoveďnajmäpoškodenejasvedkaC.vsúhrneavkontextesďalšímivykonanýmidôkazmi
nemožno vyhodnotiť ako absolútnu pravdu, pretože výpovede nestranných svedkov a to najmä J. C., G.
K. a G. D. E. vniesli vážne pochybnosti ohľadom konania obžalovaného, tak ako to prokurátorka ustálila

v obžalobe. Tieto pochybnosti boli znásobené aj výsluchom svedkyne A. F..

V tejto súvislosti je potrebné poukázať najmä na tú skutočnosť, že svedkovia J. C. a G. K. sú susedmi
domácnosti poškodenej. Ani jeden z týchto svedkov nepotvrdil, že by z bytu C. bolo v kritickom čase a to
najmä v nočných hodinách počuť hrať hlasnú hudbu, ktorá by ich obťažovala. Svedkyňa K. sa viackrát

stretla s poškodenou C. a táto sa jej sťažovala len na to, že jej syn B. pije, drogy však nespomínala a ani
sanesťažovalanato,žebyjejajfyzickyubližoval.Tátosvedkyňanebolanikdysvedkomtoho,žebysaB.
k svojej matke zle správal. Rovnako kladne sa o obžalovanom na hlavnom pojednávaní vyjadril svedok
C., ktorý síce z časti potvrdil, že v kritickom čase bolo počuť z bytu C. hluk a zvadu, ktorá ho rušila, avšak
svedok nevedel identifikovať kto na koho kričal a kto komu nadával. V súvislosti s výpoveďou svedka C.

je potrebné zdôrazniť aj to, že podľa svedka v predmetnom byte bývali poškodená, obžalovaný a jeho
obrat I., avšak zvadu a krik bolo z bytu C. počuť aj v čase, keď už obžalovaný v tomto byte nebýval, čo
bolo naposledy asi pred mesiacom. Svedok C. vniesol pochybnosť do konania obžalovaného tvrdeného
obžalobouajtým,žeobžalovanéhovnímanarozdielodjehobrataI.akotohomiernejšieho,kľudnejšieho,
ktorý má svoje správanie pod kontrolou. Naproti tomu I. C. vníma ako arogantnejšieho, agresívnejšieho

a výbušnejšieho.

Je potrebné poukázať aj na výsluch svedka G. D. E., psychiatra, u ktorého obžalovaný vykonáva súdom
nariadenú psychiatrickú liečbu ambulantnou formou. Tento svedok obžalovaného charakterizoval ako
osobu stabilizovanú, ktorá riadne a včas absolvovala všetky dohodnuté kontrolné vyšetrenia, považuje

ho za seriózneho a korektného človeka, ktorého stav v súčasnosti nevyžaduje žiadnu psychiatrickú
liečbu. Doteraz realizovaná liečba spĺňa svoj účel, pričom ani v jednom prípade nebol obžalovaný pri
kontrolách pozitívny na alkohol prípadne iné návykové látky.

Pochybnosti, ktoré vniesla do vierohodnosti výpovedí poškodenej a svedka I. C. jeho sestra, svedkyňa

A. F., spočívajú najmä v tom, že podľa svedkyne sa zdravotný stav jej matky zhoršil po tom, ako bol
jej brat B. vzatý do väzby. Svedkyňa síce na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola viackrát pri tom,
ako brat B. matke vulgárne nadával a nevhodne sa k nej správal, nepotvrdila však, že by matke aj
fyzicky ubližoval a ani matka jej o fyzickom ataku zo strany brata B. nikdy nič nepovedala. Svedkyňa
podrobne vysvetlila, že jej matka alergicky reaguje na blízke osoby, ktoré požívajú alkohol, čo podľa

nej pramení z toho, že sa rozviedla s jej otcom, ktorý bol alkoholik. Vypovedala aj o tom, že keď žila
s bratmi a matkou v spoločnej domácnosti, tak z bratov to bol práve I., ktorý ich mame ubližoval a mama
sa to snažila vyriešiť kúpou bytu pre I., do ktorého sa však nikdy nenasťahoval. V súvislosti s náhradou
väzby obžalovaného táto svedkyňa poskytla aj záruku, ktorá bola súdom akceptovaná. V súčasnosti, po
náhrade väzby obžalovaného tento žije u sestry, svedkyne F., v jej domácnosti aj s jej rodinou a svedkyňa

vyslovene na súde uviedla, že brat dodržiava všetky obmedzenia a povinnosti, ktoré má súdom uložené,
nedroguje, nepožíva alkohol. Zároveň zdôraznila, že nie je presvedčená o správaní sa brata B. k ich
matke takým spôsobom, ako je to tvrdené v obžalobe, pretože by nikdy neposkytla pomoc človeku, ktorý
je alkoholik, narkoman a týra iné osoby.
V tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť aj na závery znaleckého posudku G. N. E. a to na záver,

že pokiaľ konštatovala u poškodenej Adaptačnú poruchu s úzkostne depresívnou symptomatikou, táto
sa podľa znalkyne vyvinula z následného negatívneho prežívania prebiehajúceho trestného konania
a väzobného stíhania obvineného a nie zo samotného konania a správania sa obžalovaného počas
kritického obdobia.Na základe zhodnotenia vykonaných dôkazov a zistených vyššie uvedených skutočností samosudca
uzatvára, že pokiaľ by prijal závery prokurátora uvedené v obžalobe bez ďalšieho, nastolil by sa právny

stav, kedy by bolo možné trestne stíhať osobu a uznať ju vinnou pre trestný čin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby len na základe výpovede osoby domnelo poškodenej údajným trestným činom bez
ohľadunato,čijejvýpoveďbybolaverifikovanáaverifikovateľnáajďalšímivovecivykonanýmidôkazmi.
Na základe uvedeného by sa teda akákoľvek fyzická osoba mohla stať potencionálnym páchateľom
zločinu podľa § 208 Tr. poriadku a jej trestnú zodpovednosť by tak bolo možné vyvodiť len na základe

jednej výpovede inej osoby. Takýto postup však nie je možný nielen z hľadiska trestno-procesnej
teórie, ale ani konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva či Ústavného súdu Slovenskej
republiky. Výrok odsudzujúceho rozsudku o vine tak môže byť založený len na takých zákonných
dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, či sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania
alebo pochybnosť, či ho spáchal obžalovaný, a to o to viac, ak vierohodnosť priamych dôkazov, alebo
skupiny nepriamych dôkazov, bola v konaní spochybnená.

V súlade so zisteným skutkovým stavom samosudca nemá pochybnosti o tom, že nastali určité
faktické okolnosti, ktoré protiprávne konanie obžalovaného čiastočne skutkovo vymedzujú. Pokiaľ
však ide o právnu kvalifikáciu skutku, samosudca zdôrazňuje, že výsledky vykonaného dokazovania
nepreukázali, že by protiprávne konanie obžalovaného naplnilo všetky formálne zákonné znaky

skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby tak, ako sú tieto právne kvalifikované
v podanej obžalobe. V prejednávanej veci po zhodnotení dokazovania na hlavnom pojednávaní
absentovali obligatórne znaky objektívnej stránky uvedeného trestného činu, ktorými sú psychické
utrpenia spôsobované poškodenej ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu a stresu a iným správaním, ktoré by ohrozovalo fyzické a psychické zdravie poškodenej, a tiež

ktoré by obmedzovalo jej bezpečnosť, a bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku. V tejto súvislosti
si je tiež potrebné uvedomiť, že trestné právo je prostriedkom ultima ratio, teda má byť použité len ako
najkrajnejší prostriedok a len pri najzávažnejších porušeniach spoločenských noriem.

Za vyššie uvedenej dôkaznej situácie preto prichádza do úvahy aplikácia zásady „v pochybnostiach

v prospech obvineného“, keďže vykonané dôkazy nepostačujú na preukázanie všetkých zákonných
znakov skutkovej podstaty žalovaného zločinu.

Konanie ustálené prokurátorkou v podanej obžalobe však na druhej strane mohlo naplniť znaky
priestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.1písm.d/,písm.e/Zákonaopriestupkoch.

Podľa názoru samosudcu sa mohol obžalovaný v tomto prípade dopustiť priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu a jeho konanie ustálené obžalobou dáva zákonný priestor správnemu orgánu
samostatne posúdiť, či nedošlo k spáchaniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d/, písm. e/ Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku súd postúpi veci inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale
žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať sťažnosť prokurátor do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici. Sťažnosť má

odkladný účinok.