Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/203/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121380796
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6121380796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., so
sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, proti žalovaným, v 1. rade: STAVPEX,
spol. s r.o., so sídlom 23, 086 33 Smilno, IČO: 36 478 172, zastúpený advokátom JUDr. Milanom
Sedlákom, MBA, LL.M, so sídlom Kukučínova 19, 040 01 Košice, IČO: 42 104 556, v 2. rade: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. E. XXXX/X, B., o zaplatenie 32.310,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1Cb/39/2021-486 zo dňa 4. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie žalovaného v 1. rade.

II. Odmieta odvolanie žalovaného v 2. rade proti výroku IV. napadnutého rozsudku.

III. Pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 708,04 eur, rozsudok Okresného súdu
Bardejovč.k.1Cb/39/2021-486zodňa4.apríla2023vtejtočastizrušujeakonanievtejtočastizastavuje.

IV. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 1Cb/39/2021-486 zo dňa 4. apríla 2023

v napadnutom výroku I. v časti o zaplatenie sumy 29.190,22 eur a v napadnutom výroku III.

V. Žalobcovi priznáva voči žalovanému v 1. a 2. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č.k.
1Cb/39/2021-486 zo dňa 4. apríla 2023 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 29.898,26 Eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká

povinnosť plniť druhého žalovaného.
II. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje.
III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
IV. Súd vzájomnú žalobu žalovaných zo dňa 30.03.2023, ktorou sa proti žalobcovi domáhajú zaplatenia
sumy 64.940,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 64.930,37 Eur od

30.09.2022 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia vylučuje na samostatné konanie.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca žalobou žiadal od žalovaných zaplatenie sumy 32.310,35
eur s príslušenstvom a náhradu trov konania a to titulom nezaplatených súm zo Zmluvy o splátkovomúvere zo dňa 31.5.2017 (ďalej len „Zmluva 1“) a zo Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 31.5.2017
(ďalej len „Zmluva 2“). Voči žalovanému v 2. rade bola žalovaná suma žalobcom uplatňovaná z dôvodu
jeho postavenia ručiteľa na základe Zmluvy o použití zmenky zo dňa 31.5.2017, v znení Dodatku

č. 1 zo dňa 17.5.2018, ktorej obsahom bolo aj ručiteľské vyhlásenie v zmysle § 303 zákona č.
513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka,ktorýmžalovanýv2.radevyhlásil,žezaplatíveriteľovi(žalobcovi)
zabezpečovanú pohľadávku za dlžníka, ak ju nezaplatí dlžník. V zmysle žaloby predstavovala žalovaná
sumalen1/2nezaplatenýchpohľadávokevidovanýchžalobcomvočižalovanýmzoZmluvy1aZmluvy2.

3. Žalobca odôvodnil žalobou uplatnenú peňažnú sumu tým, že na základe Zmluvy 1 poskytol dňa
2.6.2017 žalovanému v 1. rade úver vo výške 100.000,- eur (ďalej len „Úver 1“). Vzhľadom na existenciu
prípadov neplnenia podľa Zmluvy 1, ktorej súčasťou boli Všeobecné úverové podmienky Tatra banka,
a.s. (ďalej len „VÚP“), žalobca ako veriteľ využil svoje právo a listom zo dňa 28.5.2020 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru 1 a vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie pohľadávky, ktorej výška ku
dňu 27.5.2020 bola 34.068,91 eur. Ku dňu podania žaloby predstavovala pohľadávka žalobcu zo Zmluvy

1 sumu 15.275,73 eur, pričom žalobou si uplatňuje sumu 6.416,15 eur (1/2 dlžnej sumy).

4. Vo vzťahu k Zmluve 2 žalobca v žalobe uviedol, že k Zmluve 2 uzatvoril so žalovaným v 1. rade
Dodatok č. 1 zo dňa 17.5.2018. Na základe tejto zmluvy poskytol dlžníkovi úver vo výške 60.000,- eur
a bol dohodnutý konečný deň splatnosti 31.5.2019. Nakoľko dlžná suma nebola uhradená a veriteľ vyšiel

dlžníkovi v ústrety, dňa 30.7.2019 bola uzatvorená Dohoda o splátkach splatného dlhu, ktorou bolo
žalovanému v 1. rade umožnené splácať dlh v splátkach. Zároveň žalovaný v 1. rade ako dlžník uznal
dlh čo do dôvodu a výšky. Dlžník však dlh nesplatil ani ku dňu 30.11.2019, ktorý bol dohodnutý ako
konečný deň úhrady. Ku dňu podania žaloby evidoval žalobca voči žalovaným dlh zo Zmluvy 2 vo výške
55.880,04 eur (nesplatenú časť istiny úveru 2 vo výške 51.788,40 eur, nesplatené úroky z úveru 2 za

obdobie od 31.5.2019 do 5.5.2021, ktoré predstavujú sumu vo výške 1.194,03 eur, úroky z omeškania z
úveru 2 za obdobie od 30.8.2019 do 5.5.2021 vo výške 2.897,61 eur), z ktorej sumy si žalobou uplatňuje
sumu 25.894,20 eur (1/2 dlžnej sumy).

5. Žalovaný v 2. rade v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol,

že zo strany žalovaného došlo dňa 7.5.2021 v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX k pripísaniu
finančných prostriedkov vo výške 6.019,53 eur, ktoré žalobca, bez vedomia žalovaného použil
na uspokojenie pohľadávky v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX (nie je možné ustáliť, o ktorý
účet sa jedná - či kontokorentný, alebo spotrebný), a to vo výškach 1.195,35 eur (na zaplatenie
istiny, odoslaná platba: VP21051100031284) a platbu vo výške 4.824,18 eur (na zaplatenie istiny,

odoslaná platba: VP20151100031285) v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný písomne
vyzval žalobcu listom zo dňa 19.11.2019, pod zn. 44/2019/P, o vyhotovenie a doručenie výpisov
účtov zo splátkového a kontokorentného úveru, ktorý bol žalobcovi doručený 27.11.2019, pričom do
dnešného dňa neodpovedal, čím žalovanému úmyselne bránil zákonným spôsobom zúčtovať splácanie
predmetných úverov. Žalobca si sám, nie v súlade žalobcom deklarovanými zmluvami o splátkovom

úvere a kontokorentnom úvere, volil výšku a príjemcu splátky. K zmluve o kontokorentnom úvere č.
S00959/2017 zo dňa 31.05.2017. poukázal na skutočnosť, že uvedená zmluva nie je opatrená podpisom
konateľa spoločnosti STAVPEX, spol. s r.o. a žalovaný takéto vyhotovenie zmluvy nemá vo svojej
evidencii, takže spochybňuje celkovú nárokovanú sumu zostatku nedoplatku.

6. Žalovaný v 1. rade v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu
neuznáva čo do dôvodu a výšky. Namietal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2. rade. V konaní o
právach a povinnostiach strán sporu boli odňatí zákonnému sudcovi, pretože rozhodoval vyšší súdny
úradník a nie zákonný sudca, čo je v rozpore s ústavne garantovaným právom. Zmluvy o úvere
žalobca nepredložil a ich obsah nie je známy. Suma 100.000,- eur, ako ani 60.000,- eur žalovaným

nebola poskytnutá. Listina Číslo účtu 2620014314 zo dňa 5/05/2021 podľa jeho názoru neosvedčuje
poskytnutie úveru podľa zmluvy o splátkovom úvere č. S00958/2017. Zmluvu o použití zmenky považuje
za irelevantnú. Dohodu o splátkach dlhu žalovaní nepodpísali. Žalobcu opakovane písomne vyzvali
na doručenie výpisov z účtov listom zo dňa 19.11.2019, pričom žalovaným tomuto doposiaľ nevyhovel
a bráni im tak v procesnej obrane.

7. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 9.8.2022 žalobca vzal žalobu čiastočne späť. Poukázal
na to, že dňa 27.6.2022 došlo v prospech žalobcu k plneniu zo strany Slovenskej záručnej a rozvojovej
banky, a.s. so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420 (ďalej len „SZRB") zo Záručnejlistiny č. 284664-2017/1 zo dňa 4.7.2018, ktorá bola vystavená za účelom zabezpečenia pohľadávky
žalobcu zo Zmluvy o úvere 2 a ktorou sa SZRB zaviazala uspokojiť pohľadávku žalobcu zo Zmluvy
o úvere 2 do výšky 50 % nesplatenej istiny. V dôsledku plnenia SZRB vo výške 23.482,11 eur došlo

k zníženiu výšky nesplatenej istiny zo Zmluvy o úvere 2 na sumu 23.482,11 eur. Nakoľko v žalobe
uplatnený nárok zo Zmluvy o úvere 2 bol nárok na zaplatenie istiny zo Zmluvy o úvere 2 vo výške
25.894,20eur,jeaktuálnevýškanesplatenejistinyzoZmluvyoúvere2nižšiaoprotiuplatnenémunároku
o sumu 2.412,09 eur. Nárok uplatnený žalobcom zo Zmluvy o úvere 1 ostáva nedotknutý vo výške
6.416,15 eur. Na základe toho žalobca vzal žalobu čiastočne späť a to v rozsahu sumy 2.412,09 eur,

vo zvyšnom rozsahu trval na podanej žalobe a žiadal, aby súd žalovaných zaviazal na zaplatenie sumy
29.898,26 eur a trov konania.

8. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (listinné dôkazy predložené stranami sporu, písomné
vyjadrenia strán sporu, výsluch strán sporu, obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 7.3.2023), zistil
skutkový stav, podľa ktorého:

8.1. Žalobca mal uzatvoriť so žalovaným v 1. rade zmluvu o splátkovom úvere číslo S00958/2017,
na základe ktorej poskytol žalovanému 100.000,- eur (úver 1). Taktiež mal so žalovaným v 1. rade
uzatvoriť aj zmluvu o kontokorentnom úvere číslo S00959/2017, na základe ktorej mal byť žalovanému
1/ poskytnutý úver vo výške 40.000,- eur. Úverový rámec mal byť následne dodatkom číslo 1 navýšený

o 20.000,- eur, teda celkovo poskytnutá suma predstavovala 60.000,- eur (úver 2). Na úverovej zmluve
je podpis konateľa žalovaného v 1. rade bez pečiatky a na dodatku číslo 1 podpis konateľa aj s pečiatkou
žalovaného v 1. rade. Žalobca mal ďalej uzatvoriť so žalovanými aj Zmluvu o použití zmenky zo dňa
31.05.2017 a Dodatok číslo 1 k zmluve o použití zmenky zo dňa 17.05.2018. Žalobca so žalovaným v 1.
rade mal uzatvoriť aj Dohodu o splátkach splatného dlhu zo dňa 30.07.2019. K charakteru vzťahu medzi

sporovými stranami súd prvej inštancie uviedol, že žalobca aj žalovaný v 1. rade konali v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Žalovaný v 2. rade nevystupoval v dotknutom vzťahu ako spotrebiteľský subjekt.
Ručiteľský záväzok a súčasne zmluvu o použití zmenky uzatvoril ako fyzická osoba, ale súčasne aj ako
spoločník dlžníka, teda tento vzťah možno zaradiť k absolútnemu obchodu podľa § 261 odsek 6 písm. a)
Obchodného zákonníka. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade tak v tomto konaní bola daná.

8.2. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že celková pohľadávka žalobcu z úveru 1 je vo výške
15.275,73 eur a z úveru 2 vo výške 55.880,04 eur, žalobca si však v konaní uplatnil iba časť (polovicu)
celkovo dlžnej sumy. Súd mal preukázané uzatvorenie zmlúv (Zmluvy 1, Zmluvy 2 v znení dodatku č. 1,
Zmluvu o použití zmenky v znení dodatku č. 1, Dohodu o splátkach splatného dlhu), keď žalobca súdu

predložil ich fotokópie podpísané žalovanými, ktoré dokonca boli notársky osvedčené. Takéto listiny sú
v zmysle § 3 odsek 1 a odsek 4 zákona číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov, verejnou listinou, ktorej obsah sa v zmysle § 205 CSP považuje
za pravdivý, kým nie je preukázaný opak. Žalovaní síce v konaní tvrdili, že podpisy na uvedených
listinách nie sú pravé, tieto skutočnosti však ničím nepreukázali. Súd mal uzatvorenie vyššie uvedených

zmlúv za nesporne preukázané.

8.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku k dlžnej sume uviedol, že žalobca
nárok z úveru 1 preukázal predložením výpisu z účtu za obdobie od 31.05.2017 do 28.07.2021,
ktorého obsah žalobca podrobne vysvetlil vo svojom podaní zo dňa 29.11.2021. Z predložených

dôkazov vyplýva čerpanie úveru žalovaným v 1. rade a aj končený stav pohľadávky žalobcu. Žalobca
priloženými listinnými dôkazmi preukázal aj uplatňovaný nárok z úveru 2, ktorého výška vyplýva
z vyčíslenia pohľadávky žalobcom ku dňa 05.05.2021. Jednotlivé splátky kontokorentného úveru
žalovanými sú rozpísané taktiež vo výpise predloženom žalobcom od 31.05.2017 do 28.07.2021, ktorý
žalobca podrobne vysvetlil vo svojom vyjadrení zo dňa 09.03.2022 s priloženou tabuľkou. Pokiaľ ide o

tvrdenia žalovaných, že žiaden dlh na ich strane voči žalobcovi neexistoval, čo preukázal sám žalobca
predloženými výpismi z účtu, na ktorých je uvedený zostatok 0,00 Eur, tieto tvrdenia rozptýlil žalobca,
keď uviedol, že v jeho evidencii je takto znázorňovaný zostatok na účte, teda z uvedeného vyplýva,
že v čase výpisu nedisponoval žalovaný v 1. rade žiadnymi finančnými prostriedkami na svojom účte.
Navyše podľa súdu prvej inštancie pohľadávka vyplývala aj z účtovníctva žalovaného v 1. rade, o čom

žalobca súdu predložil prílohu k účtovnej závierke žalovaného v 1. rade zostavenú k 31.12.2019, v
zmysle ktorej žalovaný v 1. rade v časti dlhodobé bankové úvery uviedol, že eviduje kontokorentný
úver vo výške 60.414 eur, ktorý označil ako „TB kontokorent“, pričom žalobca v danom čase evidoval
voči žalovanému v 1. rade/ dlh vyplývajúci z kontokorentného úveru (úver 2) vo výške 60.413,62 eur.V predmetnej účtovnej závierke ďalej žalovaný v 1. rade uviedol ďalší dlhodobý bankový úver „TB
úver“ vo výške 36.106,- eur. Zo žalobcom predložených dôkazov vyplýva, že žalobca voči žalovanému
v 1. rade k danému obdobiu evidoval dlh titulom splátkového úveru (úver 1) vo výške 36.106,- eur. Z

obdobného dôkazu za obdobie k 31.12.2020 vyplýva, že žalovaný v 1. rade eviduje dlhodobý bankový
úver označený ako „kont. úver“ vo výške 80.200,- eur. Žalovaní uvedené listinné dôkazy žiadnymi
relevantnými vyjadreniami, resp. predloženými dôkazmi nespochybnili.

8.4. K čiastočnému späťvzatiu žaloby súd prvej inštancie uviedol, že z bankovej záruky je zrejmé,

že táto zabezpečovala úver číslo S00959/2017 zo dňa 31.05.2017, ktorého nesplatená celková istina
predstavovala sumu vo výške 51.788,40 eur. V konaní je preukázané, že po jeho začatí došlo zo
strany žalovaných k úhrade sumy vo výške 4.824,18 eur, čoho dôsledkom žalobca znížil celkovú
pohľadávku, ktorá ostala vo výške 46.964,22 eur (51.788,40 eur – 4.824,18 eur). Čo sa týka zvyšnej
časti žalovanej pohľadávky, je súd názoru, že samotní žalovaní svojimi vyššie uvedenými vyjadreniami
potvrdili existenciu žalobcovej pohľadávky, keďže záručná banka plnila na základe výzvy žalovaných.

Ak by teda pohľadávka žalobcu neexistovala tak, ako to tvrdili v konaní žalovaní, nevyzvali by záručnú
banku na plnenie žalobcovi, hoci aj len čiastočné. Okrem toho samotná záručná banka v oznámení
zo dňa 28.06.2022 konštatovala, že plnila 50 % dlhu žalovaného v 1. rade, čo by znamenalo, že
celková pohľadávka žalobcu predstavuje 46.964,22 eur. Celková pohľadávka vymáhaná žalobcom v
konaní, touto úhradou ostala nedotknutá, keďže sa žalobca titulom tohto úveru domáhal pohľadávky

vo výške 25.894,20 eur. Následne došlo k úhrade titulom bankovej záruky, teda celková istina z tohto
úveru vo výške 46.946,22 eur sa znížila o sumu 23.482,11 eur, čoho dôsledkom došlo aj k úhrade
časti vymáhanej pohľadávky žalobcom (neuhradená časť pohľadávky 23.482,11 eur a uplatňovaná
pohľadávka 25.894,20 eur, tzn. 25.894,20 eur – 23.482,11 eur = 2.412,09 eur). Žalobca teda riadne
odôvodnil a súčasne aj preukázal rozsah a dôvodnosť čiastočného späťvzatia žaloby vo výške 2.412,09

eur. K nesúhlasu žalovaných s čiastočným späťvzatím žaloby súd prvej inštancie citujúc § 146 CSP
uviedol, že nesúhlas žalovaných s čiastočným späťvzatím žaloby nespĺňa podmienky vážnych dôvodov.

8.5. K nevykonaným dôkazom navrhnutých zo strany žalovaných (predloženie stanov žalobcu a úplného
výpisu z technického účtu, výsluch zamestnancov) súd prvej inštancie uviedol, že nebol daný

predpoklad, že ich vykonaním by sa preukázali tvrdenia žalovaných, resp. oslabil nárok žalobcu.
Povinnosťou sporovej strany v konaní v zmysle princípu formálnej pravdy je opísať rozhodujúce
skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nie je daná povinnosť pre
súd, aby vykonal všetky, stranou navrhované dôkazy. Súd vykoná len tie, ktoré vedú k jeho meritórnemu
rozhodnutiu, ako aj v súvislosti so závermi, ku ktorým súd (už na základe dovtedy vykonaných dôkazov)

dospel.

8.6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, § 261
ods. 6 písm. a), § 303, § 497, § 502 ods. 1, § 313, § 315 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka a čl. 17, § 205 a § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

8.7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1CSP. Keďže mal žalobca
v spore plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovaným vo výške 100 %.
Konštatoval, že žalobca síce zobral v priebehu konania časť uplatnenej pohľadávky späť, v rozsahu

ktorom bolo konanie zastavené, toto jeho procesné správanie však spočívalo v správaní žalovaných, na
ktorých pokyn uhradila časť pohľadávky žalobcu záručná banka.

8.8. Výrokom IV. rozhodol súd prvej inštancie podľa § 147 CSP o vylúčení žaloby žalovaných voči
žalobcovi o zaplatenie 64.940,37 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, doručenej

súdu prvej inštancie dňa 3.4.2023, nakoľko podľa súdu neboli splnené podmienky na spojenie veci.

9. Žalovaní doručili súdu prvej inštancie dňa 4.5.2023 odvolanie proti výrokom I., III. a IV. rozsudku a
odôvodnili ho odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), c), f), g) a h) CSP. Navrhli, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9.1.Naplnenieodvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.b)CSPvidelivpostupesúduprvejinštancie
spočívajúcom vo vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie, naplnenie odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP v nesprávnom obsadení súdu z dôvodu, že podľa jeho názoru malo veci rozhodnúť Okresný súd Banská Bystrica (poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Ndob/11/2019), naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP v tom,
že vo veci bola podaná vzájomná žaloba a naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f)

a h) CSP v skutočnostiach bližšie špecifikovaných a uvádzaných v odvolaní v súvislosti so Zmluvou 1
a Zmluvou 2 a mandátnou zmluvou. Nesplnenie procesných podmienok videli aj v tom, že podľa § 22
CSP nie je súd prvej inštancie oprávnený rozhodnúť v sporoch týkajúcich sa zmeniek.

9.2. K Zmluve 1 odvolatelia uviedli, že súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal obsah predmetnej

Zmluvy o splátkovom úvere, lebo v opačnom prípade by zistil, že posledný dátum splatnosti úveru
1 poskytnutého žalovanému v l. rade (žalovaný v 2. rade nebol zmluvne a ani inak zodpovedný za
poskytnutie a splácanie úveru 1), bol zmluvne ustálený na deň 30. júna 2020. Žalovaný v l. rade mal
právo splatiť akúkoľvek výšku pohľadávky voči žalobcovi napr. aj jednorázovo ku dňu 30. júna 2020,
pokiaľ by k uvedenému dňu bola žalovanému v 1. rade známa výška nesplateného záväzku voči
žalobcovi, ktorú žalobca napriek písomnej výzve žalovaného v l. rade odmietol sprístupniť. Uvedená

skutočnosť však zo strany súdu prvej inštancie nebola pojatá ako predmet dokazovania a nebola súdom
ani nijako preverená, či na strane žalobcu nedošlo k porušeniu zákonom chránených práv slabšej
strany sporu, nakoľko žalobca výzvami na zaplatenie vyzýval žalovaného v 2. rade k zaplateniu sumy
32.231,42 eur na podklade Zmluvy o splátkovom úvere napriek tomu, že žalovaný v 2. rade nemá
žiadnu právnu zodpovednosť vo veci splácania úveru 1. Uvedené považuje za porušenie procesných

práv žalovaného v 2. rade. Súd prvej inštancie podľa odvolateľov nepreskúmal preukázateľný dôkaz
zo strany žalovaných, ktorým preukázali, že žalovaný v 1. rade zaplatil žalobcovi za poskytnutý úver
1 v lehote do 31. júla 2020 aj s úrokmi 35 splátok istiny v sume 2.778,00 eur (spolu 97.230,00 eur)
+ 1 splátku vo výške 2.770,00 eur, teda spolu zaplatil žalovaný v 1. rade žalobcovi za úver 1 sumu
100.000,00 eur ku dňu 27. júla 2020, čo žalovaný deklarovali súdu prvej inštancie vo vyjadrení zo dňa

16. septembra 2021 a ktoré plnenie zo strany žalovaného v 1. rade nebolo zo strany žalobcu popreté
v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 CSP, čím sa stalo skutkové tvrdenie žalovaných nesporným v
konaní pred súdom. Všetky platby, realizované žalovaným v l. rade v prospech žalobcu, žalovaný v l.
rade riadne osvedčil mesačnými výpismi z podnikateľského účtu žalovaného v l. rade, vedeného v E.
F., G. č.ú.: 2620014314, z čoho je možné právne ustáliť, že žalobcom podaná žaloba na zaplatenie

dlžnej sumy vo výške 6.416,15 eur po termíne 27. júla 2020, kedy došlo zo strany žalovaného v l. rade
k zaplateniu poslednej splátky úveru 1 mal súd zamietnuť z dôvodu neexistujúceho peňažného záväzku
na strane žalovaného v l. rade.

9.3. K Zmluve 2 odvolatelia poukázali na vyjadrenie žalobcu k odporu, v ktorom okrem iných dôkazov

žalobca predložil súdu dôkaz bianko zmenky zo dňa 31.5.2017 s konštatovaním: „Žalobca sa nedomáha
v konaní pred súdom nároku zo zmenky, ale voči žalovanému v 2. rade sa domáha nároku titulom
ručiteľského vyhlásenia podľa § 303 Obch. zák. obsiahnutého v bode 1.9 oboch zmlúv o použití
zmenky". Žalobca tiež uviedol: „ Samotný fakt, či boli zmenky vystavené alebo neboli, nie sú pre
toto konanie podstatné“. Žalovaní sa v súvislosti so zmenkami odvolávajú na spoločné stanovisko

občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 25. októbra 2015,
ktorý vo veci použitia zmeniek žalobcom judikoval: „Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1.
Pokiaľ z akýchkoľvek okolnosti prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť medzi nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. 2. Pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Aj v prípade,
že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý

je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený
zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa
úvahy súdu takýto exces dosahuje". Vzhľadom na uvedené majú za to, že súd prvej inštancie nemal
právomoc prejednávať a rozhodnúť tú časť žalobného návrhu, v ktorej sa žalobca domáha, aby súd
zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 25.894,20 Eur za úver 2. Zmluva o použití zmenky

bola vystavená na podklade vlastnej bianko zmenky, ktorú žalobca neosvedčil v konaní pred súdom
prvej inštancie, nakoľko žalobca v konaní pred upomínacím súdom deklaroval existenciu bianko zmenky
replikou Zmenky bez protestu, ktorá v sebe nesubsumuje zročnosť zmenky, ustanovenú v § 33 ods.
1 zákona č. 191/1950 Zb. Žalobcom predložené repliky „bianko zmeniek" nie je možné preskúmaťv rozsahu zákona o zmenkách a šekoch, nakoľko predmetný zákon v sebe nesubsumuje „terminus
technicus" v podobe: bianko zmenka.

9.4. Poukázali na skutočnosť, že na konanie v zmenkových sporoch nie je podľa ustanovenia § 22 CSP
kauzálne príslušný Okresný súd Bardejov. Nekonanie súdu prvej inštitúcie, z dôvodu nepríslušného
súdu konať o zmenkách zabránilo žalovaným možnosť podať akékoľvek námietky a návrhy procesnej
obrany proti zneužitiu práva žalobcom, ktorý súdu predkladá dôkaz (bianko zmenka), ktorý vybočuje zo
zákonom ustálenej dikcie pre vystavenie zmenky a nakladania s ňou.

9.5. K vzájomnej žalobe uviedli, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 7. marca 2023, rozhodol,
že pojednávanie zo dňa 7. marca 2023 odročil na deň 4. apríl 2023 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.
O tom, z akého dôvodu odročil súd prvej inštancie už po druhýkrát vyhlásenie rozsudku na iný termín
pojednávania, neboli strany sporu oboznámené, čo považujú žalovaní zo strany súdu prvej inštancie za
porušenie ustanovenia § 157 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie, napriek tomu, že na deň 4. apríla 2023

nariadil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku, na ktorom sa zúčastnil iba žalovaný v l. rade,
vo veci vzájomnej žaloby nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 156 až 167 CSP, čím žalovaným
uprel právo v zmysle v čl. 2 ods. 1 a ods. 2 CSP, keď rozsudkom vylúčil vzájomnú žalobu žalovaných
na samostatné konanie s odôvodnením, že vo veci vzájomnej žaloby nie sú splnené podmienky pre
spojenie veci. Citoval pritom ustanovenia § 131, § 212 ods. 1 a § 234 ods. 1 CSP. Poukázal na poučenie

obsiahnuté v napadnutom rozsudku a na to, že odmietnutie odvolania proti neexistujúcemu rozsudku
vo veci vzájomnej žaloby vykazuje podľa odvolateľov na strane súdu svojvôľu a navyše je z pohľadu
žalovaných nepreskúmateľné, nakoľko súd svoje rozhodnutie o odmietnutí odvolania vo výroku IV.
rozsudku neosvedčil žiadnym ustanovením platného a účinného právneho predpisu, ktorému súd prvej
inštancie podriadil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie tiež nedodržal ustanovenie § 219 ods. 2 CSP

o odoslaní rozsudku neprítomným stranám napriek tomu, že rozsudok mal ku dňu jeho vyhlásenia
vyhotovený.

9.6. Súdom prvej inštancie došlo podľa odvolateľov aj k vedomému porušeniu čI. 15 ods. 1 CSP
v súvislosti so žiadosťou o odročenie pojednávania zo strany žalovaných zo dňa 20. júna 2022, keď súd

prvej inštitúcie nepreskúmal dôvody odročenia pojednávania uvedené v žiadosti žalovaných a rovnako
sa o dôvodoch odročenia nevyjadrila právna zástupkyňa žalobcu, z čoho je možné právne ustáliť, že súd
prvej inštancie zamietol žiadosť žalovaných o odročenie pojednávania výlučne na podklade osobného
rozhodnutia H. F., právnika žalobcu, ktorá nie je stranou sporu. Odlišný postup ale súd prvej inštancie
zvolil v súvislosti so žiadosťou žalobcu o odročenie pojednávania nariadeného na deň 19. októbra

2022, ktorú neosvedčila podpisom zamestnankyňa žalobcu tak, ako tomu bolo v prípade odmietnutia
žiadosti o odročenie zo strany žalovaných, ale iný zamestnanec žalobcu. Súd v tomto prípade nevyzval
žalovaných, aby sa vyjadrili k doručenej žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania a žiadosti žalobcu o
odročenie pojednávania vyhovel. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie vyhotovil Predvolanie
na pojednávanie už dňa 27. júla 2022 a k preročeniu konania pred Okresným súdom Košice - okolie

došlo až dňa 20. septembra 2022, nebol pre odročenie pojednávania dňa 19. októbra 2022 na strane
súdu prvej inštancie žiadny právny dôvod.

9.7. V odvolacej námietke týkajúcej sa nepríslušnosti konajúceho súdu prvej inštancie citujúc § 12 až
15 CSP a § 40 CSP uviedli, že majú za to, že súd prvej inštancie, po postúpení veci Okresným súdom

Banská Bystrica, nevykonal zákonom ustálené podmienky pre skúmanie vecnej príslušnosti, kauzálnej
príslušnosti a funkčnej príslušnosti a rovnako nepreskúmal, či je na konanie v doručenej právnej veci
miestne príslušný v súlade so zjednocujúcim postupom všeobecných súdov, ustáleným v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Ndob/11/2019 zo dňa 20. novembra 2019, zverejneného
v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, v zmysle ktorého „Ak odpor proti platobnému rozkazu

vydaného v konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní doručený súdu elektronickými
prostriedkami nebol podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára podľa § 11 ods.
2 zákona, nie sú splnené podmienky na postup podľa § 14 ods. 3 zákona (na postúpenie veci súdu
príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku). Na rozhodnutie o takto podanom
odpore podľa § 12 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní je kauzálne príslušný Okresný

súd Banská Bystrica.“

9.8. V odvolaní tiež namietali voči mandátnej zmluve uzatvorenej medzi mandatárom: Slovenská
záručná a rozvojová banka, a.s. a mandantom: STAVPEX, spol. s r.o., ktorá nie je opatrená zástupcamioprávnenými konať za mandatára a rovnako nie je opatrená pečiatkou, menami a priezviskami
zodpovedných osôb za mandatára, ich podpismi a z uvedeného dôvodu považuje túto zmluvu za
neplatnú a neúčinnú. Zo strany súdu prvej inštancie došlo k úmyselnému nevylúčeniu písomného

dôkazu, ktorý nespĺňa zákonom predpísané náležitosti pre jeho zaevidovanie a založenie do súdneho
spisu. Uvedené považuje aj za zneužitie práva podľa čl. 5 CSP.

9.9. Poslednou odvolacou námietkou bolo, že súd prvej inštancie nad rámec zákona priznal žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 % napriek tomu, že žalobca nebol v konaní pred súdom prvej

inštancie právne zastúpený advokátom, ale zamestnancami žalobcu, ktorým zo zákona neprináleží
náhrada trov konania.

10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných vyjadril. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny,
riadne odôvodnený a žiadnu z odvolacích námietok nepovažuje za dôvodnú. Odvolanie je podľa
jeho názoru vo veľkej časti nezrozumiteľné, zmätočné a obsahuje množstvo so sporom nesúvisiacich

informácií, ktoré navyše často nie sú pravdivé. Účelom je zneprehľadniť ustálený skutkový stav.
Podanie vzájomnej žaloby deň pred vynesením rozsudku považuje za účelové, s cieľom predĺžiť súdne
konanie, resp. ho zneprehľadniť, a to berúc do úvahy najmä skutočnosť, že konanie prebiehalo od
roku 2021, medzičasom žalovaní podali vo veci množstvo vyjadrení a prebehlo viacero pojednávaní
a o vyhlásení rozsudku dňa 4.4.2023 vedeli už od 7.3.2023. Nie je zrejmé, ktoré procesné práva

žalovaných vylúčením na samostatné konanie súd znemožnil uskutočniť a už vôbec nie je zrejmé ako
tým malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie o vylúčení vzájomnej žaloby
na samostatné konanie má charakter uznesenia, aj keď o ňom prvoinštančný súd rozhodol v rámci
rozsudku (pričom súdy ustálene judikujú vylúčenie vzájomnej žaloby na samostatné konania aj v
rámci rozsudku, ktorým rozhodujú vo veci samej). Proti rozhodnutiu o vylúčení vzájomnej žalobe na

samostatné konanie nie je prípustné odvolanie, takže nielenže nie sú dôvodné námietky žalovaných
uvedené v odvolaní, ale navyše podľa názoru žalobcu by ho mal v tejto časti odvolací súd odmietnuť
v zmysle § 386 ods. 1 písm. c) CSP. Tvrdenie, že súd prvej inštancie neuviedol dôvod odročenia
termínu za účelom vyhlásenia rozsudku, považuje za nezmyselné a nepodložené. Je zjavné, že
dôvodomodročeniapojednávaniabolaprípravanavyhlásenierozsudku,avšakaniprípadnéneuvedenie

dôvodu odročenia pojednávania nenapĺňa žiaden odvolací dôvod. Za nesprávne považuje aj tvrdenia
žalovaných týkajúce sa nesprávneho obsadenia súdu. Žiadne ustanovenie zákona č. 307/2016 Z.z.
o upomínacom konaní ani CSP neustanovuje, že v prípade podania odporu poštou má byt' miestne
príslušný súd Okresný súd Banská Bystrica. Miestne príslušným súdom v danom prípade bol v súlade
s § 13 CSP práve Okresný súd Bardejov. Navyše v zmysle § 41 ods. 1 CSP súd skúma miestnu

príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu
patrí, k čomu zo strany žalovaných nedošlo. Žalovaní nielenže poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Ndob/11/2019 z 20.11.2019, ktoré riešilo inú otázku (či mohlo dôjsť k postúpeniu
veci na príslušný súd bez toho, aby sa OS Banská Bystrica vysporiadal s tým, že odpor nebol podaný
elektronickými prostriedkami prostredníctvom na elektronickom formulári a bez autorizácie), navyše

žalovaní z uvedeného rozhodnutia citujú vetu, ktorá sa v spomínanom rozhodnutí vôbec nenachádza.
V uvedenom konaní je zrejmé už zo samotnej žaloby a dôkazov k nej priložených, vyjadrení žalobcu
a aj odôvodnenia rozsudku, že predmetom tohto konania bol nárok žalobcu voči žalovaným z titulu §
303 Obchodného zákonníka a nie zmenkový nárok. Navyše, k žalobe ani len nebola priložená zmenka
spĺňajúca náležitosti zákona č. 191/1950 Zb.

10.1.Vovzťahuktvrdeniužalovaných,žeposlednýdátumsplatnostiúverubol30.6.2020,títo opomenuli
zohľadniť skutočnosť, že žalobca využil oprávnenie vyplývajúce zo vzájomnej dokumentácie, na základe
čoho sa dňa 01.06.2020 úver stal splatný v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vzhľadom
na existenciu viacerých prípadov neplnenia. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že poskytnuté úvery splatili, žalobca

jednoznačne dôkazmi priloženými v žalobe a následne aj v ďalších podaniach (vyjadrenie k odporu,
vyjadrenie žalobcu z 29.11.2021 a z 09.03.2022) preukázal, že k splateniu úverov nedošlo. Súd
vyhodnotil, že úvery splatené neboli, čo podrobne zdôvodnil najmä v bodoch 33. - 35. a 42 rozsudku.
V celom priebehu konania žalovaní nepredložili žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň
je nepravdivé tvrdenie, že žalobca nepoprel tvrdenia o údajnom splatení úverových pohľadávok; tieto

tvrdenia žalobca poprel (najmä vo vyjadrení žalobcu z 29.11.2021, ale aj v iných vyjadreniach a
podaniach).10.2. K tvrdeniam žalovaných k mandátnej zmluve žalobca uviedol, že mu vôbec nie je zrejmé, čo
týmito tvrdeniami chcú žalovaní docieliť a v čom sú relevantné vo vzťahu k odvolacím dôvodom. Žalobca
predložil listinu Žiadosť o úver so zárukou SZRB (ktorej bolo priložené aj znenie Mandátnej zmluvy medzi

žalovaným v 1. rade a SZRB) ako podporný dôkaz na to, že úverová zmluva bola uzavretá. Ustanovenia
Mandátnej zmluvy sú dôležité pre vzťahy medzi Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou a žalovaným
v 1. rade. Pre účely tohto konania bola relevantná Záručná listina č. 284664-2017/1 z 04.07.2018, ktorou
sa SZRB zaviazala uspokojiť pohľadávku žalobcu zo Zmluvy o úvere 2 v stanovenej výške a následne
aj došlo k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky žalobcu zo strany SZRB.

10.3.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.g)CSPuviedol,žeodvolanienehovoríakémalibyt'
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené. Pokiaľ žalovaní smerujú k samotnému podaniu vzájomnej žaloby, je nepochybné, že táto
bola uplatnená v priebehu konania a vylúčenie vzájomnej žaloby na samostatné konanie na tomto stave
nič nemení. Žalovaní podľa jeho názoru nešpecifikovali, v čom podľa nich spočíva nesprávne právne

posúdenie súdom prvej inštancie.

10.4.Ktvrdeniamotom,žeprvoinštančnýsúdpriznalžalobcovináhradutrovkonanianadrámeczákona,
z dôvodu, že žalobca bol zastúpený zamestnancami žalobcu a nie advokátom, toto tvrdenie je absolútne
nesprávne. Trovami konania v zmysle § 251 CSP nie sú len trovy prípadného právneho zastúpenia

advokátom. Žalobcovi v tomto konaní vznikli napríklad trovy spočívajúce v úhrade súdneho poplatku
za podanie žaloby. Navyše v rámci upomínacieho konania bol žalobca právne zastúpený a teda mu v
konaní vznikli aj trovy právneho zastúpenia.

11. Podaním zo dňa 19.6.2023 doručil žalobca súdu prvej inštancie čiastočné späťvzatie žaloby

s odôvodnením, že po vynesení rozsudku, došlo dňa 25.4.2023 k čiastočnej úhrade pohľadávky zo
Zmluvy 1 v časti istiny vo výške 50,70 eur a následne dňa 09.06.2023 k plneniu zo strany SZRB zo
Záručnej listiny č. 284613-2017 zo dňa 7.8.2017 (ktorou sa SZRB zaviazala, že uspokojí pohľadávku
žalobcu zo Zmluvy o úvere 1 vo výške 50 % z nesplatenej istiny), a to k plneniu vo výške 5.708,11
eur. V dôsledku uvedených úhrad došlo k zníženiu výšky nesplatenej istiny zo Zmluvy o úvere 1 na

sumu 5.708,11 eur. Rozdiel medzi uplatneným nárokom zo Zmluvy o úvere 1 (6.416,15 eur) a aktuálnym
nesplateným zostatkom istiny zo Zmluvy o úvere 1 (5.708,11 eur) je 708,04 eur. Žalobca preto berie
svoju žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu sumy 708,04 eur. Žiada odvolací súd, aby pripustil čiastočné
späťvzatie žaloby vo výške 708,04 eur, v tejto časti rozsudok zrušil a konanie zastavil a v zvyšnej časti
rozsudku, ktorým zaviazal žalovaných na zaplatenie žalobcovi dlhovanej sumy (t.j. v časti 29.190,22

EUR) rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

12. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 1.8.2023 žalovaný v 2. rade uviedol, že nesúhlasí
s čiastočným späťvzatím žaloby tak, ako to žalobca uvádza vo Vyjadrení zo dňa 19.06.2023. Za
nepravdivé považuje skutkové tvrdenia žalobcu, uvedené v ods. 6 vyjadrenia zo dňa 19.06.2023.

Žalobca si uplatnil v konaní pred súdom nesplatenú pohľadávku za úver 1 vo výške 6.416,15 eur a nie
pohľadávku vo výške 15.275,76 eur, ktorá netvorí petit žalobného návrhu, súd ju z uvedeného dôvodu
nepreskúmal a ani o nej nerozhodol. Žalobca zámerne neuviedol skutočnosť, kedy došlo k uspokojeniu
pohľadávky žalovanými, preto žalovaný v 2. rade upovedomuje súd, že čiastočná úhrada pohľadávky
za úver 1 vo výške 1.195,35 eur bola pripísaná žalobcovi z účtu žalovaného v 1. rade dňa 11.05.2021.

Žalobca výšku žalovanej nesplatenej pohľadávky za úver 1, pred podaním žaloby neupravil, resp.
neznížil o prijaté čiastkové plnenie vo výške 1.195,35 eur, čím by sa žalovaná nesplatená pohľadávka za
úver 1 v konaní pred súdom upravila na sumu 5.220,80 eur a rovnaký postup vo veci úpravy žalovanej
sumy za úver 1 neučinil žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie pred vynesením rozsudku, kedy
došlo zo strany žalovaných k čiastočnej úhrade pohľadávky za úver 1 v sume 107,03 eur, ktorá suma

bola žalobcovi pripísaná na účet dňa 30.09.2022, takže žalobca mal dostatok času pre aktualizáciu
žalovanej sumy za úver 1 v konaní pred súdom, čo však neučinil a preto je nedôvodné zaoberať sa
čiastočným späťvzatím žalovanej pohľadávky za úver 1 po vynesení rozsudku súdom prvej inštancie.
Žalobca svojvoľne uspokojuje nielen istinu z predmetnej pohľadávky za úver 1, ale aj vedľajšie náklady,
ktoré ale v Zmluve o úvere 1 nešpecifikoval, nakoľko v Zmluve o úvere 1 sa zmluvne strany dohodli na

fixnej výške splátok v sume 2.778,- eur mesačne. Odrátaním čiastkových plnení pohľadávky za úver 1
od sumy 6.416,15 eur - 1.195,35 eur - 170,03 eur - 50,70 eur = 5.000,07 eur a nie 5.708,11 eur. Súčasťou
Vyjadreniažalobcuzodňa19.6.2023jepríloha,označenáako:„OznámenieSZRBoplneníz12.6.2023",
z obsahu ktorého vyplýva, že SZRB, na podklade výzvy veriteľa (Tatra banka, a.s.) realizovala dňa9.6.2023 na účet veriteľa plnenie vo výške 5.708,l1 eur, t.z., že ak sa k uvedenej sume priráta (50 %
nesplatenej pohľadávky) + 5.708,11 eur = 11.416,22 eur, ktorá suma má podľa žalovaného v 2. rade
predstavovať celkovú nesplatenú istinu úveru 1 ku dňu 09.06.2023. K čiastkovým plneniam zo strany

žalovaných za úver I (1.195,35 eur a 107,03 eur) došlo v čase, kedy ešte súd nerozhodol rozsudkom
o žalobe žalobcu. Žalobca sa účelovo pokúša o čiastočné späťvzatie žaloby za úver 1 len pre to, že
skôr ako sa žalobca „rozhodol" pre čiastočné späťvzatie žaloby, podali žalovaní dňa 03.04.2023 na súde
prvej inštancie vzájomnú žalobu, ktorú súd, bez právneho dôvodu vylúčil na samostatné konanie, čím
získal žalobca priestor na obštrukčné konanie a vytváranie prieťahov formou späťvzatia žaloby, ktorú

mal podľa názoru žalovaného v 2. rade povinnosť podať hneď po prijatí finančných plnení.

13. Podaním doručeným súdu prvej inštancie žalovaný v 1. rade vyjadril nesúhlas s čiastočným
späťvzatím žaloby. Zároveň uviedol, že zotrváva na všetkých v odvolaní uvedených tvrdeniach. Voči
žalovaným si žalobca uplatnil len sumu 32.310,35 eur a je otázne, prečo si neuplatnil nárok vo vyššej
sume. Žalobca podľa neho zavádza súd, pokiaľ ide o prepočet jednotlivých súm. Súd prvej inštancie

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zápočty a čiastočné plnenia sú chaotické a nepreukázané.
Žalobca účelovo neuvádza, kedy došlo k čiastočnému plneniu vo výške 4.824,18 eur, pretože k danému
plneniu došlo dňa 11.5.2023 a to pripísaním peňažnej sumy na účet žalobcu. Poukaz na údajnú výšku
nesplatenej istiny neuplatnenú v konaní je irelevantný, nakoľko v konaní bola uplatnená len suma
6.416,15 eur. Nesprávnym je aj tvrdenie žalobcu, že do vynesenia rozsudku nebol dôvod na čiastočné

späťvzatie žaloby. Plnenie vo výške 1.195,35 eur bolo žalobcovi plnené ešte pred podaním žaloby
a rovnako aj plnenie vo výške 4.824,18 eur. Nesprávny je aj výpočet žalobcu (vo vzťahu k sume 5.708,11
eur), nakoľko správna suma by bola 5.000,07 eur. Opätovne sa žalovaný v 1. rade predmetným podaním
vyjadroval k odvolacím dôvodom.

14. Žalobca sa k nesúhlasu žalovaných s čiastočným späťvzatím žaloby vyjadril. Podľa jeho názoru nie
sú vážne dôvody na nesúhlas žalovaných s čiastočným späťvzatím žaloby v zmysle podania žalobcu
z 19.06.2023.

14.1. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedol, že výška pohľadávok žalobcu voči žalovaným

odkazovala v žalobe a v konaní na stav k 05.05.2021, ku ktorému žalobca dodal podklady advokátskej
kancelárii, ktorá podávala návrh na vydanie platobného rozkazu. Hoci k použitiu tejto sumy došlo pred
podaním žaloby, uplatnený nárok vo výške 6.416,15 eur tým nie je vôbec nijako dotknutý. Nesplatená
istina úveru 1 k 05.05.2021 bola 12.832,30 eur, následne po úhrade časti istiny vo výške 1.195,35 eur
dňa11.05.2021bolanesplatenáistinaúveru1vovýške11.636,95eur(12.832,30-1.195,35=11.636,95)

a teda ku dňu podania žaloby bola nesplatená istina úveru 1 vo výške 11.636,95 eur, čo je suma vyššia
ako uplatnený nárok a preto žalobca bol v žalobe oprávnený žiadať od žalovaných zaplatenie tejto sumy
6.416,15 eur. Tieto skutočnosti uviedol žalobca už vo svojom vyjadrení k odporu žalovaných. Preto nie
je pravdivé tvrdenie žalovaného v 1. rade, že v tejto sume 1.195,35 eur nemohol byť žalobca v konaní
úspešný. Ako už žalobca uviedol výška nesplatenej istiny úveru 1 aj po čiastočnej úhrade 1.195,35

eur bola vyššia, než si žalobca v konaní uplatnil. Žalobca si teda aj bez ohľadu na úhradu 1.195,35
eur dňa 11.05.2021 mohol od žalovaných žiadať v súvislosti s úverom 1 zaplatenie istiny úveru 1 vo
výške 11.636,95 eur, avšak rozhodol sa žiadať iba zaplatenie sumy 6.416,15 eur. Žalobca predložil vo
vyjadrení tabuľku, v ktorej zhrnul výšku nesplatenej istiny úveru 1 k 05.05.2021 a vplyv plnení použitých
na úhradu istiny úveru 1 na nesplatený zostatok istiny úveru 1. Poukázal na to, že uvedené označil

vo svojom vyjadrení zo dňa 19.6.2023. Nakoľko až 09.06.2023 klesla výška nesplatenej istiny úveru 1
pod výšku uplatnenú v tomto konaní, zobral žalobca v takejto prevyšujúcej časti 708,04 eur (6.416,15
- 5.708,11 = 708,04) žalobu späť. Úhradu vyššie uvedených súm žalovaný v 1. rade nespochybnil a
navyše v konečnom dôsledku znižujú výšku nároku žalobcu uplatnenú v tomto konaní a preto žalobcovi
niejezrejmé,prečožalovanýv1.radenesúhlasísčiastočnýmspäťvzatímžaloby.Akožalovanýv1.rade

aj sám uvádza, z podkladov, ktoré boli žalobcom v tomto konaní predložené, vyplýva, že výška istiny
úveru 1 ku dňa 09.06.2023, pred plnením SZRB vo výške 5.708,1 eur, musela byt' vo výške 11.416,22
eur, presne ako vyplýva z bodov 4. a 5 Vyjadrenia a ako je uvedené v tabuľke. Z toho zároveň vyplýva,
že po úhrade časti istiny úveru 1 zo strany SZRB dňa 09.06.2023 sa výška nesplateného zostatku istiny
úveru 1 prvýkrát dostala pod výšku žalovanej istiny úveru 1 a preto je úplne legitímne a správne, že

z tohto dôvodu žalobca zobral čiastočne žalobu späť v rozsahu 708,04 eur (teda v rozsahu v akom po
09.06.2023 bola výška žalovanej istiny úveru 1 vyššia ako nesplatený zostatok istiny úveru 1).14.2. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade uviedol, že žalovaný v 2. rade úplne nesprávne vyčíta žalobcovi,
že mal čiastkové plnenie vo výške 1.195,35 eur zohľadniť vo výške žalovanej sumy istiny úveru
1. Žalovaný v 2. rade opomína, že čiastkové plnenie vo výške 1.195,35 eur znížilo výšku celkovej

nesplatenej istiny úveru 1 a nie výšku žalovanej časti istiny úveru 1. Zjednodušene povedané, žalovaný
2 nesprávne predpokladá, že žalovaná suma 6.416,15 eur sa mala znížiť o sumu 1.195,35 eur na sumu
5.220,80 eur, pričom sa ale po správnosti mala znížiť iba výška nesplatenej istiny úveru 1 z 12.832,30
eur o sumu 1.195,35 eur na sumu 11.636,95 eur. Rovnako to platí aj v prípade sumy 170,03 eur a ďalších
čiastkových plnení uvedených vo Vyjadrení žalovaného v 2. rade. Výška istiny úveru 1 sa od 05.05.2021

do dnešného dňa znížila zo sumy 12.832,30 eur o sumu 7.124,19 eur (súčet čiastkových plnení 1.195,35
eur + 170,03 eur + 50,70 eur + 5.708,11 eur), na sumu 5.708,11 eur. Až plnením sumy 5.708,11 eur po
vynesení prvoinštančného rozsudku sa výška nesplatenej istiny úveru 1 znížila pod výšku uplatnenú v
tomto konaní a preto žalobca Vyjadrením z 19.6.2023 zobral žalobu čiastočne späť v rozsahu 708,04
eur. Žalobca zobral žalobu späť hneď po tom, ako SZRB oznámila žalobcovi úhradu sumy 5.708,11 eur.
SZRB poskytla plnenie dňa 09.06.2023, žalobcovi bola doručená informácia o plnení zo strany SZRB

dňa 15.06.2023 (štvrtok) a čiastočné späťvzatie žalobca pripravil 19.06.2023 (pondelok).

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, sa po predložení veci súdom prvej inštancie, skôr, ako
pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania žalovanými, zaoberal otázkou, či odvolanie bolo
podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou

osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok
pripúšťa.

16. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného v 1. rade, odvolací súd konštatuje, že z obsahu súdneho
spisu vyplýva, že mu bol napadnutý rozsudok doručený do vlastných rúk priamo na pojednávaní dňa

4.4.2023. Na danom pojednávaní bol žalovaný v 1. rade prítomný (jediný konateľ žalovaného), čo
vyplýva zo zápisnice z pojednávania. Obsahom súdneho spisu je doručenka súdneho doručovateľa
o vykonaní tohto doručenia. Odvolací súd sa oboznámil aj so záznamom z technického zariadenia
určeného na zaznamenávanie zvuku vyhotoveného z daného pojednávania a zreteľne z neho vyplýva,
že žalovanému v 1. rade bolo dané riadne a správne poučenie o opravnom prostriedku, resp. o lehote

15 dní na jeho podanie. Zápisnica z pojednávania bola dňa 4.4.2023 odoslaná žalovanému v 1. rade
(vzhľadom na jeho žiadosť o jej doručenie vznesenú na pojednávaní) a bola mu v rovnaký deň aj
doručená. Žalovanému začala plynúť nasledujúcim dňom po doručení rozsudku na pojednávaní (dňa
5.4.2023)15dňoválehotanapodanieodvolaniavočirozsudku.Tátolehotatedauplynuladňa19.4.2023.
Odvolanie však žalovaný v 1. rade podal až dňa 3.5.2023 (podaním na poštovú prepravu v daný deň).

17. Podľa § 362 ods. 1 prvej vety CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

18. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

19. S ohľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalovaný v 1. rade podal odvolanie oneskorene,
preto ho odvolací súd v zmysle § 386 písm. a) CSP odmietol.

20. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného v 2. rade Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP)

prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (s výnimkou odvolania proti výroku IV. rozsudku, s čím sa odvolací súd
vysporiadal nižšie), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Odvolanie
prejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z hľadísk žalovaným v 2. rade uplatnených odvolacích dôvodov
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

21. Žalovaný v 2. rade ako odvolací dôvod uviedol dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), c), f), g)
a h) CSP. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký

závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovenýchzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup

k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní

uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP, môže spočívať vo vydaní rozhodnutia vylúčeným
sudcom, alebo vo vydaní rozhodnutia nesprávne obsadeným súdom.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, spočíva v tom, že zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, pričom musí ísť o prípustné novoty v zmysle § 366 CSP, v zmysle ktorého
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Tento odvolací teda nie je vnímaný ako
reálna vada rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu. Odvolateľ pri uplatnení tohto

odvolacieho dôvodu musí argumentovať v odvolaní odvolacím dôvodom podľa písm. e) a/alebo f).
Ide o stav, keď je možné doteraz zistený skutkový stav aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“.
Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať aj v spojitosti s ust. § 366 písm. d), z ktorého
vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej
inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Použitie tohoto odvolacieho dôvodu teda umožňuje dotvoriť

skutkový základ rozhodnutia, avšak za súčasného uplatnenia koncentračného princípu.

26.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu

podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavupod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

27. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným v 2. rade tvrdených odvolacích
dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym právnym
posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné

právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, či dospel k správnym skutkovým zisteniam a či
možno konštatovať nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho
ďalšieho dotvárania novotami. Aj keď žalovaný v 2. rade citoval odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1
písm. c) CSP, z obsahu tejto odvolacej námietky je zrejmé, že obsahom námietky bolo to, že podľa jeho
názoru mal konať Okresný súd Banská Bystrica a nie Okresný súd Bardejov, t.j. jeho odvolacia námietka
sa týkala procesnej podmienky príslušnosti súdu (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP).

28. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke
krajského súdu.

29. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolacie dôvody tvrdené v odvolaní,
z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

30. K odvolacej námietke uvedenej v bode I. odvolania týkajúcej sa Zmluvy 1 odvolací súd uvádza, že

zo žaloby vyplýva, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenie dlžnej sumy zo Zmluvy 1 z dôvodu, že
žalovaný v 1. rade neplnil zmluvné podmienky a nastali tzv. podmienky neplnenia definované zmluvou
a jej VÚP. Listom zo dňa 27.5.2020 žalobca oznámil žalovanému v 1. rade vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru a vyzval ho na zaplatenie (súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj uvedeným
listinným dôkazom). Aký bol v Zmluve 1 dohodnutý posledný dátum splatnosti je vzhľadom na uvedené

irelevantné. Žalobca sa ako veriteľ v danom prípade domáhal zaplatenia žalovanej sumy zo Zmluvy
1 vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Výzva zo dňa 10.6.2020, ktorú adresoval
žalobca žalovanému v 2. rade a ktorá je súčasťou súdneho spisu, a ktorou súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie, bola žalovanému v 2. rade zo strany žalobcu adresovaná z dôvodu, že žalovaný v 2. rade
bol ručiteľom žalovaného v 1. rade (na základe Zmluvy o použití zmenky) za pohľadávky žalobcu voči

žalovanému v 1. rade a to v zmysle § 303 ObZ. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne
konštatoval, že v dotknutom spore ide v každom prípade o vzťahy podľa Obchodného zákonníka,
preto námietka žalovaného v 2. rade, že došlo k porušeniu práva slabšej strany sporu, nie je správna.
Ani právny vzťah medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom nie je sporom, ktorý by spĺňal znaky sporu
s ochranou slabšej strany (spotrebiteľský spor).

31. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd všeobecne uvádza, že ručenie je právny pomer medzi
ručiteľom ako osobou odlišnou od dlžníka a veriteľom, obsahom ktorého je záväzok, že ak dlžník
voči veriteľovi nesplní svoj záväzok, uspokojí ho ručiteľ. Jeho podstatou je sľub ručiteľa, že uspokojí
veriteľa, ak dlžník svoj dlh nesplní. Ručiteľský záväzok je akcesorický, t.j. vedľajší, závislý čo do svojho

vzniku, zániku, platnosti a spravidla aj obsahu od záväzku medzi dlžníkom a veriteľom, ktorý je hlavný.
Ručiteľský záväzok je aj záväzkom subsidiárnym, lebo povinnosť ručiteľa splniť záväzok má vo vzťahu
k primárnej povinnosti dlžníka podpornú povahu. Ručiteľ je povinný plniť až vtedy, keď dlžník nesplnil
svoj splatný záväzok napriek písomnej výzve veriteľa, aby plnil. Ručiteľ tu teda vystupuje ako náhradný
dlžník.

32. Odvolací súd ďalej k námietke uvedenej v bode I. odvolania uvádza, že z obsahu spisu nevyplýva,
že by žalobca nepoprel skutkové tvrdenie žalovaných uvedené vo vyjadrení zo dňa 16.9.2021 (že Úver
1 bol splatený), čím sa toto stalo nesporným. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vo vyjadrení zo dňa
29.11.2021 reagoval na uvedené tvrdenie žalovaných a tieto poprel aj s uvedením vlastných tvrdení.

33. K námietkam o nepríslušnosti súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že argumenty odvolateľa
uvedené v odvolaní k tejto otázke, sú nesprávne a nevychádzajú z ustanovení CSP a zákona č.
307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 307/2016Z.z.“). Odvolateľ namietal, že vo veci mal konať a rozhodnúť Okresný súd Banská Bystrica, ktorý
nemal vec postúpiť na Okresný súd Bardejov, ako aj že súd prvej inštancie neskúmal procesné
podmienky týkajúce sa príslušnosti. K uvedenému odvolací súd uvádza, že rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Ndob/11/2019, na ktoré odvolateľ poukázal, sa zaoberalo inou
otázkou (odporom podaným elektronickými prostriedkami, ktorý musí byť podaný prostredníctvom na to
určenéhoelektronickéhoformulára,ktorýmusíbyťautorizovanýpodľaosobitnéhopredpisu). Vuvedenej
právnej veci vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky právny názor, že Okresný súd Banská Bystrica
v prípade, ak bol odpor podaný elektronickými prostriedkami, ale nie na predpísanom tlačive a bez

autorizácie podľa osobitného predpisu, nepostupoval správne, ak vec postúpil Okresnému súdu Vranov
nadTopľou,resp.nepostupovalsprávne, akvecpostúpilskôr,nežriadnevsúladespríslušnýmzákonom
posúdil náležitosti podaného odporu. Samotný odvolateľ v prejednávanom spore v odvolaní uviedol,
že odpor bol zo strany žalovaných podaný prostredníctvom Slovenskej pošty (nejednalo sa teda ani
o prípad odporu podaného elektronickými prostriedkami).

34. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z., ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na
pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie
podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd
podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.

35.OkresnýsúdBanskáBystricapostupovalvsúladescitovanýmustanovenímzákonač.307/2016Z.z.,
keď vec po podaní odporov a po vyjadrení žalobcu, že navrhuje pokračovanie v konaní na príslušnom
súde podľa CSP, postúpil vec Okresnému súdu Bardejov, ktorý bol v danom čase miestne príslušným
súdom žalovaného v 1. rade. V zmysle § 37 CSP platí, že ak je miestne príslušných niekoľko súdov,
môže sa konať na ktoromkoľvek z nich. Uvedené sa týka práve prípadu, ak na strane žalovaných je

viac účastníkov s miestom trvalého pobytu, resp. so sídlom v obvode rôznych súdov. Z § 40 a 41 CSP
vyplýva, že súd miestnu príslušnosť bez námietky neskúma. Žalovaný má možnosť v zmysle § 41 CSP
uplatniť námietku miestnej nepríslušnosti, avšak najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí.

36. Rovnako ako bezdôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného v 2. rade, že nebola daná

príslušnosť konajúceho súdu prvej inštancie vzhľadom na to, že ide o zmenkový spor. Ručiteľský
záväzok žalovaného v 2. rade síce bol súčasťou Zmluvy o použití zmenky zo dňa 31.5.2017 (v znení
dodatku č. 1), avšak nárok uplatnený v tomto konaní je nárok vyplývajúci z ručenia, ktorý bol ako
zabezpečovací inštitút stranami sporu dohodnutý na zabezpečenie nároku žalobcu zo Zmluvy 1 a 2
voči žalovanému v 1. rade. Žalobca svoj nárok uplatnený v tomto konaní voči žalovanému v 2. rade

neodvodzoval zo zmenky ako cenného papiera. Z rovnakého dôvodu odvolací súd vyhodnotil ako
absolútne irelevantné tvrdenia odvolateľa uvedené v bode II. odvolania vo vzťahu ku kontokorentnému
úveru, nakoľko odvolateľ v uvedenej časti odvolania poukazoval na tému zmeniek.

37. K námietke odvolateľa spočívajúcej v nedodržaní postupu podľa § 219 ods. 2 CSP a § 157 ods. 1

CSP, odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu nezistil porušenie zo strany súdu prvej inštancie.
Na pojednávaní konanom dňa 4.4.2023, súd neprítomnej strane odoslal dňa 4.4.2023 rozsudok, čo
vyplýva z doručenky, ktorá je súčasťou spisu. Predmetné uznesenie o odročení pojednávania za účelom
vyhlásenia rozsudku je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania podľa § 237 ods. 2 CSP.
Takýmto uznesením súd nie je viazaný a môže ho zrušiť. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie

už na pojednávaní dňa 23.6.2022 v závere pojednávania vyhlásil uznesenie, že odročuje pojednávanie
na deň 20.7.2022 za účelom vyhlásenia rozhodnutia. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaní dňa
15.7.2022 doručili súdu dôkaz, ktorý označili za mimoriadne dôležitý. Z uvedeného dôvodu konajúci súd
zrušil vyhlásenie rozhodnutia, o čom upovedomil strany sporu. Z obsahu spisu je zrejmé, že následne
dňa 9.8.2022 žalobca doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby, žalobca doručil súdu vyjadrenie

k vyjadreniu žalovaných zo dňa 15.7.2022, ku ktorým sa následne vyjadrili aj žalovaní (vyjadrenie
zo dňa 26.8.2022 a 12.9.2022). Na ďalšom pojednávaní dňa 7.3.2023 súd v úvode pojednávania
zrušil uznesenie, ktorým bolo vyhlásené dokazovanie za skončené (vyhlásené na pojednávaní dňa
23.6.2022), pristúpil k vykonávaniu dokazovania, vyhláseným uznesením skončil dokazovanie a odročil
pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň 4.4.2023. Uvedený postup je plne v súlade s §

219 ods. 2 CSP a nie je rozporný ani s ustanovením § 157 ods. 1 CSP.

38. K námietke týkajúcej sa mandátnej zmluvy, ktorá bola ako dôkaz zo strany žalobcu predložená
súdu prvej inštancie ako príloha žiadosti o úver so zárukou bez podpisu subjektu Slovenská záručná arozvojová banka, a.s. (ďalej len „SZRB“), odvolací súd uvádza, že táto námietka nenapĺňa žalovaným
v 2. rade tvrdený odvolací dôvod. V danom spore nebola predmetom konania platnosť alebo neplatnosť
mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi SZRB a žalovaným v 1. rade, resp. nebolo spochybňované ani

plnenie žalobcovi zo strany SZRB a predloženie takéhoto dôkazu žalobcom bez podpisu SZRB, žiadnym
spôsobom neovplyvňuje dôkaznú situáciu. Z obsahu spisu vyplývalo, že žalovaný v 1. rade požiadal
žalobcu o úver so zárukou (a ako prílohu tejto žiadosti predložil žalobca dotknutú mandátnu zmluvu),
pričom žalobcovi sám uviedol navrhované zabezpečenie zo strany SZRB. Samotná mandátna zmluva
(resp. to, či sa nachádza v súdnom spise a v akej forme) je z pohľadu tohto sporu nepodstatná.

39. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP odvolací súd uvádza, že
naplnenie tohto dôvodu vidí odvolateľ zrejme v tom, že nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany neuplatnené v konaní, uplatní v konaní o vzájomnej žalobe. Prípadné nové prostriedky procesnej
obrany a útoku, ktoré odvolateľ mieni uplatniť v inom konaní, nepredstavujú v konaní o žalobe
v prejednávanej veci spôsobilý dôvod na konštatovanie, že neobstojí skutkový stav, ako ho zistil súd

prvej inštancie. Preto naplnenie tohto odvolacieho dôvodu nie je dané.

40.Kodvolateľomtvrdenémuporušeniučl.15ods.1CSPodvolacísúduvádzanasledovné:Odôležitosti
dôvodu odročenia pojednávania rozhoduje súd podľa § 183 a § 184 CSP. Žiadosť o odročenie
pojednávania zo dňa 20.6.2022 žalovaní odôvodnili absenciou dôkazov, ktoré mal podľa ich názoru

predložiť žalobca. Žalobca reagujúc na informáciu súdu o žiadosti žalovaných o odročenie pojednávania
uviedol, že s odročením nesúhlasí a dôkazy už predložil v prílohe predchádzajúcich vyjadrení.
Súd prvej inštancie žalovaným listom zo dňa 22.6.2022 oznámil, že pojednávanie vytýčené na deň
23.6.2022 neodročí. V uvedenom postupe nevzhliadol odvolací súd porušenie ustanovení CSP, nakoľko
žalovanými uvedený dôvod odročenia pojednávania v danom prípade nebolo možné hodnotiť ako

dôležitý. Navyše odvolací súd uvádza, že žiadosť žalovaných bola konajúcemu súdu doručená dňa
20.6.2022, ktorý dňa 21.6.2022 žalobcovi do jeho elektronickej schránky doručil predmetnú žiadosť
s tým, aby sa k nej obratom vyjadril. Vyjadrenie doručené konajúcemu súdu dňa 22.6.2022 (predmetné
pojednávanie bolo vytýčené na deň 23.6.2022) bolo podané poverenou zamestnankyňou žalobcu, ktorej
poverenie sa nachádzalo v súdnom spise (čl. 217). K námietke týkajúcej sa vyhoveniu žiadosti žalobcu

o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 19.10.2022 z dôvodu kolízie termínov pojednávania
v právnej veci vedenej na Okresnom súde Košice – okolie, resp. z dôvodu, že poverený zamestnanec
sa nestihne presunúť z pojednávania na Okresnom súde Bardejov (so začiatkom o 10:30 hod.)
na Okresný súd Košice – okolie (13:00 hod.) včas, odvolací súd uvádza, že nevzhliadol naplnenie
uplatneného odvolacieho dôvodu. Pojednávanie bolo v danom prípade odročené z 19.10.2022 na

25.11.2022, t.j. len o približne 1 kalendárny mesiac. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že porušenie
ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, o
naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde len vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, čo v danom prípade rozhodne

naplnené nebolo.

41. Vo vzťahu k odvolacej námietke o nesprávnosti výroku na náhradu trov konania vychádzajúc
z dôvodu, že žalobca nebol v konaní zastúpený advokátom, ale zamestnancom žalobcu, odvolací
súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že návrh na vydanie platobného rozkazu podal za

žalobcu advokát, ktorý sa vyjadroval aj k odporu žalovaného v 1. rade a k odporu žalovaného v 2.
rade. Z plnomocenstva, ktoré tvorí súčasť súdneho spisu, vyplýva, že plnomocenstvo bolo žalobcom
udelené advokátskej kancelárii: Advokátska kancelária SEMANČÍN & PARTNERS s. r. o. a to na všetky
úkony upomínacieho konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že po postúpení veci z upomínacieho súdu na
príslušný súd podľa CSP, žalobca už právne zastúpený nebol. Uvedené však neznamená a žiadnym

spôsobom nevyplýva z ustanovení CSP (§ 251 až 264 CSP), že strana sporu, ktorá nie je zastúpená
advokátom, nemá nárok na náhradu trov konania (pod podmienkou, že preukáže, že jej v konaní vznikli
vsúvislostisuplatnenímalebobránenímprávapreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky).
Odvolací súd podotýka, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

42. K poučeniu daného súdom prvej inštancie vo vzťahu k výroku IV. rozsudku odvolací súd uvádza,
že rozhodnutie, ktorým súd vylučuje vzájomnú žalobu na samostatné konanie, je svojou povahouuznesením (§ 234 ods. 1 CSP), aj keď je v danom prípade súčasťou rozsudku. Proti takémuto
rozhodnutiu odvolanie prípustné nie je a to v zmysle § 355 ods. 2 v nadväznosti na § 357 CSP, o čom
súd prvej inštancie správne strany sporu v napadnutom rozsudku poučil. Z uvedeného dôvodu odvolací

súd neprejednával odvolanie žalovaného v 2. rade vo vzťahu k jeho námietkam týkajúcim sa vzájomnej
žaloby, resp. tvrdeného nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri vylúčení vzájomnej žaloby na
samostatné konanie, ale odvolanie žalovaného v 2. rade proti výroku IV. rozsudku v zmysle § 386 písm.
c) CSP odmietol.

43. Podľa § 370 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti,
použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

44. Žalobca v konaní od počiatku tvrdil, že vo vzťahu k žalovaným sumám zo Zmluvy 1 a Zmluvy
2, si v konaní neuplatňuje celú dlžnú sumu, ale len 50 %. Z uvedeného dôvodu žalobca rozlišoval,
resp. evidoval voči žalovaným celkovú dlžnú sumu (zvlášť vo vzťahu k Zmluve 1 a zvlášť k Zmluve 2)
a dlžnú sumu (rovnako v členení podľa Zmluvy 1 a Zmluvy 2) uplatnenú v konaní. V zmysle ustanovení
VÚP (body 6.2 a 14.1) vzťahujúcich sa na Zmluvu 1 a Zmluvu 2, bol žalobca oprávnený podľa svojho

uváženiarozhodovaťospôsobezaplateniacelkovejpohľadávky,t.j.ajzapočítaťsisvojepohľadávkyvoči
akýmkoľvek pohľadávkam dlžníka, resp. použiť prostriedky na účtoch dlžníka na započítanie voči svojim
pohľadávkam. Z podania žalobcu, ktorým tento pristúpil k späťvzatiu žaloby, je zrejmé, že dotknutými
prijatými platbami na účet dlžníka tento znižoval celkovú dlžnú sumu žalovaných a až po tom, ako táto
celková dlžná suma dosiahla, resp. klesla pod výšku žalovanej sumy (v prípade Zmluvy 1 bola žalovaná

suma istiny vo výške 6.416,15 eur), pristúpil žalobca k späťvzatiu žaloby vo vzťahu k dlžnej sume zo
Zmluvy 1 vo výške 708,04 eur. Námietku žalovaných, že žalobca mal v uvedenej časti vziať žalobu späť
už skôr, resp. že jeho konanie je obštrukčné, vyhodnotil odvolací súd ako bezpredmetnú.

45. Odvolací súd konštatuje, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby podaním žalobcu zo dňa 19.6.2023

došlo pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie, žalovaní nepreukázali vážny
dôvodsvojhonesúhlasu,prektorýbyodvolacísúdnepripustilčiastočnéspäťvzatiežalobyavzhľadomna
tento dispozičný úkon žalobcu, pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu zaplatenia sumy 708,04
eur, rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne zrušil a v tejto časti konanie zastavil.

46. Súčasne za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade je
nedôvodné, preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

47. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).