Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120374327
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6120374327.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore
žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská
časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., právne
zastúpená: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný
Kubín, IČO: 50 120 000, v konaní o zaplatenie 10.923,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 12Csp/70/2020 - 255 zo dňa 18. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) napadnutým
rozsudkom žalobu zamietol (výrok I. napadnutého rozsudku) a rozhodol, že žalovanej priznáva voči
žalobcovi nárok na náhradu rov konania v rozsahu 100 % (výrok II. napadnutého rozsudku).

1.1. Okresný súd uviedol, že žalobca v žalobe tvrdil a dôkazne aj preukázal, že pôvodný žalobca
žalovanej listinou s názvom Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru
zodňa27.12.2018vyzývalnauhradeniejejzáväzkov,atopohľadávkypôvodnéhožalobcuvyplývajúcejz
Úverovej zmluvy ku dňu 27.12.2018 vo výške 1166,17 eur pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške
1157,17 eur a poplatkov vo výške 9,- eur. Pôvodný žalobca zároveň žalovanú vyzval na úhradu dlžnej
sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy a upozornil ju, že ak nedôjde k jej úhrade, pôvodný žalobca je
oprávnený vyhlásiť úver predčasne splatným a žiadať od nej, resp. spoludlžníkov, úhradu celej úverovej

pohľadávky. Uvedená výzva bola žalovanej doručovaná prostredníctvom Slovenskej pošty, čo žalobca
preukázal, a to na adresu žalovanej. V uvedenej výzve však absentuje informácia, vo vzťahu ku ktorej
konkrétnej splátke bola žalovaná v omeškaní, hoc § 53 ods. 9 ako aj § 565 Občianskeho zákonníka
odkazujú na to, že právo veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky je naviazané na nezaplatenie
niektorej z dohodnutých splátok. Neuvedenie takejto konkrétnej splátky dostáva dlžníka do situácie,
kedy nevie v dôsledku, ktorej dlžnej splátky bude jeho dlh zosplatnený a nevie tak ani s úhradou
ktorých konkrétnych splátok je v omeškaní a ktorých vykonanie by odvrátilo hrozbu okamžitej splatnosti

celého dlhu. Takéto neuvedenie, konkrétnej splátky, v dôsledku ktorej má byť resp. je predčasne
zosplatňovaný celý dlh dlžníka, je skutočnosťou zakladajúcou absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre
jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Takýto nedostatok právneho úkonu súd skúma z
úradnej povinnosti (ex offo) aplikujúc zásadu, že súd pozná právo (iura novit curia). Nakoľko uznesenieKrajského súdu v Žiline č. k. 11CoCsp/5/2023-226 zo dňa 28.02.2024 je integrálnou súčasťou tohto
súdneho konania, okresný súd sa v plnej miere stotožnil
s právnymi úvahami odvolacieho súdu uvedenými v čl. 15 a 16 uvedeného uznesenia.

1.2. V zmysle uvedených úvah a po preskúmaní výzvy (Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej
časti úveru zo dňa 27.12.2018) adresovanej pôvodným žalobcom žalovanej za účelom predčasného
zosplatnenia celého úveru okresný súd konštatoval, že nedošlo k platnému zosplatneniu celého úveru
a tým boli popreté tvrdenia, ktorými žalobca odôvodnil svoj nárok v tomto konaní.

1.3. Okresný súd ďalej konštatoval, že podmienkou platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo
spotrebiteľskéhoúverujevzmysle§92ods.8Zákonaobankácha§17ods.1Zákonaospotrebiteľských
úveroch to, aby bola táto pohľadávka splatnou. Ako už bolo vyššie konštatované, z predloženého
listinného dôkazu vyplýva, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti celej pohľadávky
pôvodného žalobcu voči žalovanej. Pôvodný žalobca preto ani nemohol na žalobcu platne previesť celú
pohľadávku z Úverovej zmluvy. Uvedené postúpenie pohľadávky je tak neplatné pre rozpor so zákonom

(§ 39 Občianskeho zákonníka). Žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní
a okresný súd musel preto žalobu zamietnuť. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nepristúpil ani k
skúmaniu merita veci, nakoľko toto skúmanie a následné vyhodnotenie by už nemalo vplyv na výsledok
sporu.

1.4. O trovách konania okresný súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), žalovaná bola
zprocesnéhohľadiskaúspešnávcelomrozsahužalobouuplatnenéhonárokuatovrátanečastikonania,
o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Súd preto zaviazal žalobcu k úhrade náhrady trov súdneho
konania, ktoré vznikli žalovanej, vo výške 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to v rozsahu výroku I., ktorým súd žalobu zamietol, ako aj v časti
výroku II., ktorým súd žalovanej priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, podal žalobca odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd
rozhodol tak, že žalobe vyhovie. Žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a tiež, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
2.1. K určitosti právneho úkonu žalobca uviedol, že s právnym záverom súdu v bode č. 13 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, že vo výzve pred zosplatnením úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka zo dňa 27.12.2018 označenou ako „Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“
absentuje špecifikácia konkrétnej splátky, s ktorou bol žalovaný ako dlžník v omeškaní. Hoci podľa súdu
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a
§ 565 Občianskeho zákonníka odkazujú na to, že právo veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky
je naviazané na nezaplatenie niektorej z dohodnutých splátok. Žalobca poznamenal, že veriteľovi z

týchto ustanovení žiadnym jazykovým výkladom takáto povinnosť nevyplýva a právne posúdenie vyššie
uvedených ustanovení je vecou súdu
v zmysle zásady iura novit curia. Žalobca mal za to, že veriteľ vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (ani v žiadnej inej výzve) nie je povinný špecifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou sa dlžník
omeškal – a teda pre ktorú splátku k zosplatneniu došlo.

V konaní bolo riadne preukázané, že možnosť zosplatnenia úveru bola medzi postupcom a žalovanou
dohodnutá, čo napokon nemal za sporné ani samotný súd. Žalovaná bola preukázane v omeškaní so
zaplatením splátok aspoň tri mesiace, pričom bolo zároveň preukázané, že postupca upozornil žalovanú
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka (podaním
zo dňa 23.01.2019) po predchádzajúcej výzve postupcu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred

zosplatnením úveru zo dňa 27.12.2018. V zmysle vyššie uvedeného mal žalobca za to, že je zrejmé,
že v prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 23.01.2019 ku dňu
23.01.2019 – toto svoje právo uplatnil v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka a v súlade s aktuálnou
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
2.2. Žalobca zdôraznil, že v žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s právnym názorom súdu, v zmysle

ktorého je potrebné vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru
uvádzať (špecifikovať), s ktorou konkrétnou splátkou sa dostala žalovaná do omeškania, inak je takýto
jednostranný právny úkon nezrozumiteľný a neurčitý, nakoľko to nevyplýva zo žiadneho právnehopredpisu.ŽalobcapoukázalnauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Cdo/123/2022
zo dňa 30.01.2024.
2.3. Žalobca mal za to, že okresný súd taktiež žiadnym spôsobom nevykonal vlastné právne posúdenie

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 565 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že pre
ktorú splátku bol veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca zdôraznil, že žiadne
zákonné ustanovenie v žiadnom prípade neudáva postupcovi povinnosť vo výzve v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka (ani žiadnej inej výzve) špecifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou sa žalovaná
omeškala. Takáto povinnosť veriteľa nie len, že zo žiadneho zákona nevyplýva, ale je aj absurdná,

nakoľko žalovaná ako spotrebiteľka, ktorá uzatvorila predmetnú zmluvu, čerpala poskytnuté finančné
prostriedky a svoje záväzky sa zaviazala splácať, objektívne musí mať vedomosť o tom, koľko a kedy
na poskytnutý úver uhradil a teda ktorá splátka je tá, s ktorou sa omeškala, prípadne kedy a koľko mala
uhradiť a neuhradila (nakoľko tieto informácie vyplývajú
zo samotnej zmluvy). Žalobca dodal, že záver, ktorý prezentuje, súd ukladá veriteľom povinnosť, ktorú
nie je možné zo znenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako ani z § 565 Občianskeho zákonníka

vyvodiť.
2.4. Žalobca ďalej v nadväznosti na rozhodnutie súdu uviedol, že určenie, pre nezaplatenie ktorej
konkrétne určenej splátky nastalo zosplatnenie dlhu, je právnym posúdením, t. j. výhradne na posúdení
súdu a žalobca nemá povinnosť vec právne kvalifikovať, ale len skutkovo vymedziť, čo napokon
aj bezpochyby urobil. Závery súdu sú tak v priamom rozpore s procesným kódexom a napokon aj

vykonaným dokazovaním v konaní. Žaloba zastával názor, že zo strany veriteľa nedošlo k porušeniu
žiadnej zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho nemožno súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie,
ohľadom toho, že by nedošlo k platnému zosplatneniu celého úveru.
2.5. Žalobca ďalej namietal, že išlo o odklon od uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/57/2020 zo dňa 29.09.2021 po rozhodnutí súdu o zmene žalobcu. V tomto smere konštatoval,

že pokiaľ súd zamietol podanú žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, potom poprel
právny záver Okresného súdu Námestovo vyjadrený v uznesení č. k. 12Csp/70/2020 - 114 zo dňa
31.05.2022, ktorým pripustil, zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného
žalobcuXXX.B.,E.,dokonaniavstúpispoločnosťEOSKSISlovensko,s.r.o.Nakoľkookresnýsúdvyššie
uvedeným uznesením pripustil zmenu žalobcu (a tým aj posúdil, že postúpenie pohľadávky z postupcu

na žalobcu je platné), tak jeho záver v rozhodnutí vo veci samej nemôže odporovať jeho skoršiemu
rozhodnutiu.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že v prvom rade uviedla, že odvolanie žalobcu je
nedôvodné, pričom zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k správnym skutkovým zisteniam, procesne postupoval správne, pričom z jeho strany nedošlo k
porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Rovnako zastala názor, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalovaná ďalej mala za to, že vo výzve
prechádzajúcej zosplateneniu predmetného úveru ako i v samotnom zosplatnení úveru je potrebné,
aby bola zo strany žalobcu teda veriteľa riadne špecifikovaná splátka, pre ktorej omeškanie žalobca

pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023, zo dňa 25.02.2024, pričom uviedla, že vychádzajúc z
vyššie uvedeného, právny úkon, akým je zosplatnenie celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splátky,
musí obsahovaťˇ aj dôležitý údaj, a to identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiťˇ svoje
právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky,

pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatnitˇ, je nejasný a teda neurčitý, nakoľko vyvoláva
dôvodne pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej lehoty 3 mesiacov
pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, záver, podľa ktorého právny úkon zosplatnenia neurčitý a teda
neplatný v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má oporu vo vykonanom dokazovaní.
3.1. V nadväznosti na uvedené žalovaná bola toho názoru, že z obsahu výzvy zo dňa 27.12.2018 a

oznámenia o vyhlásení predcˇasnej splatnosti nie je možné posúdiť dĺžku omeškania žalovanej, a tá
sa eventuálne nevie v uvedenom prípade zariadiť tak, aby zmarila prípadné vyhlásenie mimoriadnej
splatnostiúhradoudlhu.Výzvaprávnehopredchodcužalobcusúvisiacaspredčasnousplatnosťouúveru
bola doručovaná takmer dva roky pred postúpením pohľadávky žalobcu, preto ju nemožno považovať
za výzvu doručovanú

v primeranom čase pred postúpením pohľadávky. Uviedla, že z dôvodu absolútnej neplatnosti
Obchodných podmienok, predčasného zosplatnenia úveru, a postúpenia pohľadávky na žalobcu, nie je
daná vecná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie danej pohľadávky pred súdom.4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t. j žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd
prvej inštancie jeho žalobu zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi
podľa ustanovenia
§ 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s §
219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP vo výroku I., ako aj

v závislom výroku II., t.j. výroku o práve na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v zásade
sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie
o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd
v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).

6. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia

§ 380 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania,
na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva,
že na iné pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote,
ktoré by inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj
keď by takéto pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia

podmienok konania.

7. V ďalšom odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, teda či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodnil, a to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na všetky

námietky (argumenty) uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05),
pričom konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 CSP, keď uviedol rozhodujúci skutkový stav a primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného
dokazovania, svoje závery náležite vysvetlil a dostatočne uspokojivo objasnil, z akých úvah vychádzal.

I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jej riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uskutočňovala svoje procesné
práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, podľa názoru
odvolacieho súdu v prejednávanej veci o taký prípad nešlo, keď súd prvej inštancie síce stručne avšak
dostatočne zrozumiteľným spôsobom prezentoval svoje skutkové a právne závery, z ktorých pri svojom

rozhodnutí vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno in globo považovať za
rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého
skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal, ako aj to, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.

8. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu námietku žalobcu
týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k výzve na zaplatenie
omeškaných splátok s upozornením na zosplatnenie označené ako „Upozornenie - Výzva na splatenie
dlžnej časti úveru“ zo dňa 27.12.2018, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako neplatný právny úkon
z dôvodu neurčitosti, nakoľko v nej absentovalo uvedenie splátky, s ktorou mal byť žalovaný viac ako

tri mesiace v omeškaní.

9. Účelom právnej úpravy ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“
záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach z dôvodu
len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár eur) a súčasne dať

spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje
právo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne spotrebiteľ informovaný,
pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ustanovenia § 565 Občianskeho
zákonníka. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnejúverovej zmluvy, „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“.

Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého „ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pri
nesplnení niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky“. Odvolací súd zastáva názor, že
výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý

z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ
(v prejednávanom spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok
na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si
uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa
voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom

vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky
je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie
„iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ
ztaktovyjadrenéhoúdajanemôžebezďalšiehourčiť,ktorásplátkamôževbudúcnostizaložiťdôvodnosť
predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného

potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje
právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať na to, že
veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba
v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka
– spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na

upozornenie a uplatnenie tohto práva) musí uplynúť po splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr
splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním z úhrady
splátky (s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace), potom môže veriteľ uplatniť výlučne do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (t.j. v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na
zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zanikne. Z uvedeného potom
možno vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka by
malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom

účelu ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené
odvolací súd zdôrazňuje, že procesný súd nie je povinný ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov
veriteľa podľa § 53 ods. 9 a
§ 565 Občianskeho zákonníka, keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci právneho vzťahu
ani nepomysleli. V kontexte s takto formulovaným právnym názorom odvolací súd poukazuje aj na

relevantnú odbornú literatúru, a to Občiansky zákonník I. § 1 – 450 – Komentár od Števček, M., Dulák,
A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol., z vydavateľstva C. H. Beck, Praha,
2015 (strana 576 a nasl.), ktorá dospela k rovnakému právnemu záveru.
10. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že zákon prísne stanovuje kritéria, za
akýchpodmienokmôžeprísťkvyhláseniupredčasnejsplatnostiúveru,pričomtietopodmienkymusiabyť

splnenékumulatívne.Zuvedenéhotiežvyplýva,žeajkeďvymedzeniekonkrétnejsplátky,preomeškanie
dlžníka, s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenia práva zosplatniť úver, v upozornení (výzve) na zosplatnenie
dlhu neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka expressis verbis, ide
o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy. Odvolací súd zastáva právny názor, že požiadavka na také
vymedzenie vyplýva z účelu predmetného upozornenia (výzvy), ktorým je informovať spotrebiteľa o tom,

s ktorou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou veriteľ zvažuje uplatnenia práva na
predčasne zosplatniť úver/dlh.
11. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu podaním zo dňa
27.12.2018 označeným ako: ,,Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ oznámil žalovanej,
že ku dňu 27.12.2018 je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 1.166,17 eur. Týmto

podaním banka vyzvala žalovanú na úhradu špecifikovanej pohľadávky v lehote 15 kalendárnych dní
od doručenia tejto výzvy. Zároveň upozornila žalovanú, že v prípade, ak dlžnú sumu v stanovenej lehote
neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou
v celom rozsahu.12. Z konštrukcie predmetnej výzvy je zrejmé, že táto neobsahuje identifikáciu splátky, s ktorou je
spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je vopred možné posúdiť,

kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti (túto vyhlásil
dňa 23.01.2019). Na základe uvedeného nemožno výzvu zo dňa 27.12.2018 adresovanú žalovanej
považovať za kvalifikovanú výzvu v zmysle požiadaviek vyslovených v § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka.
13. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z dôvodu neurčitosti (výzvy) ako právneho úkonu, v dôsledku

ktorej je tento jednostranný právny úkon veriteľa neplatný, nemožno vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti
úveru považovať za platné a účinné.
14. Vzhľadom na uvedené (absencia kvalifikovanej výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka)
krajský súd zastáva názor, že neboli splnené podmienky v zmysle
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru, čo má
za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a s tým spojený nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu v spore.
15. Pokiaľ žalobca poukazuje na opačné závery niektorých iných odvolacích súdov Slovenskej republiky,
odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutia súdov rovnakej inštancie nie sú pre súd tej istej inštancie
v tomto smere záväzné.
16. Pokiaľ žalobca poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, odvolací súd primárne poukazuje na to, že v predmetnom uznesení
sa dovolací súd (iba okrajovo) vyjadruje k otázke náležitostí mimoriadneho/predčasného zosplatnenia
úveru v tom zmysle, či predmetný úkon má obsahovať vymedzenie/určenie splátky zakladajúcej právo
na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ako (esenciálnej) náležitosti tohto právneho úkonu, pričom
dospel k záveru, že „...žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi

neukladá...“. Z uvedeného možno vyvodiť, že najvyšší súd sa v dotknutom rozhodnutí vyjadril výlučne
k otázke platnosti tohto právneho úkonu v kontexte § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše vyslovený
záver sa týka výlučne posúdenia náležitostí právneho úkonu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
(netýka sa výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V kontexte uvedeného odvolací súd
poukazuje na to, že súd prvej inštancie učinil prieskum predmetného právneho úkonu podľa § 37

Občianskeho zákonníka a dospel k záveru o neurčitosti predmetných právnych úkonov (výzvy podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, prípadne vyhlásenia mimoriadnej/predčasnej splatnosti úveru).
Aj v prípade akceptovania argumentácie žalobcu, že vyhlásenie mimoriadnej/predčasnej splatnosti
úveru obligatórne nemusí obsahovať označenie splátky, ktorá založila právo na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru, tak uvedené nič nemení na správnosti záveru súdu prvej inštancie o potrebe uvedenia

konkrétnej splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní, vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
17. Krajský súd k určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.07.2024, ktorý konštatoval: ,,V
prípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,atovsúladesustanovením
§ 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v

tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.“ Krajský
súd v Žiline ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/2/2023
zo dňa 25.01.2024, ktorý konštatoval: ,,V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za
predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia

je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“
18. Pokiaľ ide o námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bola
už právoplatne v prejednávanej veci vyriešená, a to uznesením okresného súdu č. k. 12Csp/70/2020 -
114 zo dňa 31.05.2022, odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci žalobu podala spoločnosť XXX. B.,

E. (v čase podania žaloby pod obchodným menom F. B., E.). Následne žalobca podaním doručeným
okresnému súdu dňa 20.05.2022 podal návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že
medzi žalobcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení
pohľadávky. Spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. so vstupom do konania na strane žalobcu súhlasila.
Okresný súd o návrhu spoločnosti XXX. B., E. rozhodol uznesením č. k. 12Csp/70/2020 - 114 zo dňa

31.05.2022 podľa § 80 ods. 1, 2, 3 CSP tak, že pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu, nakoľko
mal za preukázané, že došlo
k prevodu práv a povinností na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. I/2022 medzi XXX. B.,
E. a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, žeuznesenie o pripustení zmeny strany sporu na strane žalobcu má procesný charakter a je výsledkom
procesnej aktivity žalobcu. Súd vyhovie návrhu na zmenu strany sporu (žalobcu), ak sa preukáže, že po
začatí konania nastala právna skutočnosť a to, že došlo k postúpeniu pohľadávky a zároveň, ak nový

žalobca so vstupom do konania súhlasí. Za týchto podmienok nie je dôvod, aby súd návrhu nevyhovel,
pokiaľ dôjde k splneniu formálnych procesných podmienok po začatí súdneho konania. Okresný súd
preto správne postupoval, keď pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu.
19. Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že otázka, či tvrdené právo žalobcu spoločnosti EOS
KSI Slovensko, s.r.o., ktoré malo byť naňho prevedené z pôvodného žalobcu XXX. B., E., skutočne

prešlonatohtožalobcuačinažalobcuprešlivšetkyhmotnoprávnenároky,jepredmetomskúmaniasúdu
vo veci samej, nie predmetom skúmania pri procesnom nástupníctve. Preto aj postup okresného súdu,
ktorým o pripustení žalobcu do konania rozhodol, nevylučuje ešte skúmanie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je totiž také hmotnoprávne postavenie, ktoré svedčí o tom,
že žalobcovi právo, ktoré si uplatňuje namiesto pôvodného žalobcu patrí a že mu svedčí stav z hmotného
práva. S poukazom na uvedené odvolací súd aj predmetnú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalobca argumentoval uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/57/2020 zo dňa 29.09.2021, s uvedeným právnym záverom sa krajský
súd nestotožňuje a ďalej odkazuje na závery rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCsp/5/2024
zodňa28.11.2024,kdesavbodoch22.až32.uvedenýsúdpodrobnevyporiadalsdôvodnosťouodklonu
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/57/2020 zo dňa 29.09.2021) a na ktoré závery odvolací súd

zároveň odkazuje.
20. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania,
žalobca v tejto časti zjavne založil svoje odvolanie len na tom, že považoval napadnutý rozsudok
v merite veci za vecne nesprávny, a preto napadol odvolaním aj v ňom závislý výrok o práve na náhradu
trov konania. Inak žalobca neprodukoval žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom

prieskumu v odvolacom konaní.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP tak vo výroku I., ako aj vo výroku II. ako vecne
správny potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.

1 CSP pri aplikácii ustanovenia § 262 ods. 1 a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v celom
rozsahu úspešná a vznikol jej tak nárok na náhradu trov konania, ktoré jej v súvislosti s konaním vznikli
(§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd tak žalovanej priznal náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %.
23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov

3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
V Žiline dňa 18. decembra 2024

JUDr. Roman Tichý

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu