Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/169/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213209541
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:4213209541.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkýň 1/ Mgr. E. J., narodenej XX. O. XXXX, trvale bytom
v L. - J., Z. XXXX/X a 2/ H. Y., narodenej XX. H. XXXX, trvale bytom v X., F. XX/XXX, oboch zastúpených
Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou v Nových Zámkoch, Hlavné námestie 7, proti žalovanému D.
J., narodenému X. E. XXXX, trvale bytom v A. XXX, zastúpenému splnomocnenkyňou Advokátska
kanceláriaJUDr.Ing.Vajliková,s.r.o.sosídlomvKomárne,ul.BiskupaKirálya6,ozaplatenie8.632,32€

s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13C/208/2013, o dovolaní žalobkýň
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 25. septembra 2019, sp. zn. 5Co/206/2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 25. septembra 2019, sp. zn. 5Co/206/2018 z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 20. marca 2018, č.

k. 13C/208/2013-307, o. i. zamietol žalobu, ktorou sa každá zo žalobkýň domáhala na žalovanom
zaplatenia sumy 4.316,16 € s 8,05%-ným úrokom z omeškania ročne od 1. mája 2017 do zaplatenia
a obom žalobkyniam uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3
dní od právoplatnosti samostatného uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady. V rozsudku
právne zdôvodnenom ust. § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 460 a § 483 OZ (Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) vyslovil prakticky záver o nepreukázaní

nároku žalobkýň na požadované náhrady „titulom“ užívania nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve
strán sporu žalovaným nad rámec jeho spoluvlastníckych podielov, keď najmä nedošlo k preukázaniu
stavu neužívania nehnuteľností žalobkyňami pre bránenie im v tom žalovaným a ani metodika výpočtu
požadovaných náhrad v znaleckom posudku Ing. H. s odkazmi na iné porovnateľné nehnuteľnosti
nezohľadňovala režim podielového spoluvlastníctva a teda potenciálne obmedzenia spojené s užívacími
právami ďalšieho podielového spoluvlastníka. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne len

paušálnymi odkazmi na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP (Civilného sporového poriadku, t. j. zákona č.
160/2015 Z. z., dnes už v znení viacerých neskorších zmien a doplnení).

2. Krajský súd v Nitre (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“)
rozsudkom z 25. septembra 2019, sp. zn. 5Co/206/2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch vo veci samej a o trovách konania podľa § 387 ods. 1 aj 2 CSP potvrdil a žalovanému voči

obomžalobkyniampriznalnáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.Nadrámeckonštatovania
o správnosti skutkových zistení aj právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ako aj o riadnom a
zákonnom odôvodnení jeho rozsudku poukázal na existenciu dvoch právnych prístupov pri posudzovaní
nároku na náhradu spoluvlastníka vylúčeného z užívania veci, pričom súčasťou viac-menej teoretického
exkurzu na tému nárokov plynúcich z užívania veci v režime podielového spoluvlastníctva urobil tiež
úvahu, podľa ktorej „neužívanie nehnuteľnosti môže spočívať v nebránenom užívaní a v bránenom

užívaní“ (bod 44. na str. 11 písomného vyhotovenia rozsudku); najmä sa ale stotožnil s argumentáciou
súdu prvej inštancie o nepreukázaní žalobkyňami stavu bránenia im v užívaní nehnuteľností žalovanýma s odkazmi na dve rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (R 19/2001 a 22Cdo/1499/2006)
modeloval možnosti právnej ochrany v prípade rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka o vylúčení
menšinového spoluvlastníka z užívania. Odvolací súd svoje rozhodnutie o trovách odvolacieho konania

odôvodnil len právne citáciou rozhodných ustanovení CSP.

3. Proti takémuto rozsudku podali obe žalobkyne dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovali z § 420
písm. f) aj § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Tvrdenú zmätočnostnú v podobe porušenia nesprávnym
procesným postupom súdu ich práva na spravodlivý proces podľa ich názoru založilo ako neoznámenie

času a miesta verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu v zákonom určenom čase na jeho
úradnej tabuli (poukaz na listiny v spise a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - ďalej tiež
len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“ - sp. zn. 5Cdo/14/2018), tak aj nenáležité odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu neobsahujúce odpoveď na ich špecifický argument, podľa ktorého tu nešlo o prípad
rovnosti hlasov ani absencie väčšinového rozhodnutia. V prípade ďalšieho namietaného nevyporiadania
sa odvolacieho súdu s judikatúrou najvyššieho súdu uvádzanou dovolaním, ktorej jednotiacou črtou je

podľa dovolateliek existencia nároku spoluvlastníka neužívajúceho vec bez ohľadu na dôvod neužívania
došlo potom tiež k (nevysvetlenému) odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu a aj preto by podľa dovolateliek malo dôjsť k zrušeniu rozsudku odvolacieho súdu a
vráteniu mu veci na ďalšie konanie.

4. Žalovaný navrhol dovolanie odmietnuť, majúc za to, že nedošlo k zaťaženiu konania pred odvolacím
súdom vytýkanou zmätočnostnou vadou ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (podľa obsahu
vyjadrenia prakticky preto, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku priblížil oba ním uvádzané
právne prístupy a objasnil tiež, ktorému a prečo dal prednosť, pričom od ustálenej judikatúry najvyššieho
súdu sa podľa jeho názoru neodklonil).

5. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 CSP) a na to oprávnenými osobami (§
424 CSP), zastúpenými v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP skúmal bez nariadenia pojednávania
(§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP), či sú splnené podmienky dovolacieho konania a predpoklady
prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné považovať za prípustné i

dôvodné.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úpravajehoprípustnosti.Vzmysle§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,
(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-

ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach §§ 420 a 421 CSP.

7. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo

veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

9. So zreteľom k prekonaniu právneho názoru veľkého senátu, vyjadreného v uznesení z 19. apríla 2017,
sp. zn. 1VCdo/2/2017 (o neprípustnosti kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania podľa ustanovení §§
420 a 421 CSP), ku ktorému došlo uznesením veľkého senátu z 21. marca 2018, sp. zn. 1VCdo/1/2018
a uznesením ústavného súdu z 25. apríla 2018, sp. zn. PLz. ÚS 1/2018-22; bol dovolací súd aj v tejto
veci konfrontovaný s otázkou posúdenia existencie viacerých (dvoch) dovolaním uplatnených dôvodov

prípustnosti dovolania (a oboch dovolacích dôvodov). V súlade s logikou procesnej úpravy by bolo
zásadne namieste zaoberanie sa uplatnenými dovolacími dôvodmi v poradí priradenom im chronológiou
príslušných ustanovení zákona (rozumej najskôr § 420 a potom § 421 CSP - pozn. dovolacieho súdu),
v tomto konkrétnom prípade však bolo namieste ich posudzovanie čo aj len čiastočne súbežne právepreto, že nedostatočné vysporiadanie sa s odvolacími námietkami neskorších dovolateľov sa týkalo
práve nevysvetlenia odvolacím súdom (aj v smere vyporiadania sa s judikatúrou najvyššieho súdu) jeho
právneho názoru tvoriaceho základ zamietnutia žaloby, t. j. dovolateľkami odmietanej úvahy, že na vznik

nároku na náhradu za užívanie nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalovaným nad rámec jeho
spoluvlastníckeho podielu bolo nutným preukázanie bránenia im v užívaní.

10. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k nej
došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný
postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie
faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama
procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes
ešte v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a
mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,

3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/ 2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

11. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP); odvolací
súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na

súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie a rovnako
sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).

12. V danom prípade nemožno inak, než konštatovať, že odvolací súd sa napriek výslovnému príkazu
urobenému súčasťou ustanovenia § 387 ods. 3 CSP nevysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku s

tvrdeniami pred oboma nižšími súdmi neúspešných žalobkýň, uvedenými už v odvolaní, prevzatými
tiež do dovolania a reprodukovanými aj v závere druhej vety bodu 3. tohto odôvodnenia uznesenia
dovolacieho súdu, ktoré nešlo (bez ďalšieho) označiť za nepodstatné, keď najmä neposkytol žiadne
argumenty na podporu svojho názoru, podľa ktorého v tomto prípade nemalo ísť o prípad rozhodnutia
väčšinového spoluvlastníka. Opomenutie tak urobiť umocnil i fakt, že odvolací súd pri argumentácii

časťou judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky z obdobia po zániku ČSFR (ktorá inak v zmysle
R 71/2018 súčasť ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu netvorí) buď nevenoval dostatočnú
pozornosť alebo doslova prehliadol rozdiel medzi právnou situáciou posudzovanou ním uvádzanými
českými rozhodnutiami a v prejednávanej veci (v prvom prípade rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka
o vylúčení toho menšinového z užívania veci, v druhom potom presný opak v podobe rozhodnutia

väčšiny - tu reprezentovanej súhrnným podielom žalobkýň v rozsahu 2/3 - o ponechaní vecí bez
ťažkostí neužívateľných viacerými spoluvlastníkmi na užívanie menšinovému spoluvlastníkovi, avšak za
náhradu urobenú predmetom sporu) a v neposlednom rade i nezaujatie žiadneho stanoviska k judikatúre
najvyššieho súdu uvedenej neskôr v dovolaní (z ktorej nezanedbateľná časť charakteristiku judikatúry
dovolacieho súdu spĺňa a viaže sa tiež k uchopeniu aj tentoraz posudzovaného problému). Na veci

pritom nič nemenilo, že odvolací súd naopak v odôvodnení napadnutého rozsudku zaujal stanovisko k
možným právnym prístupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku ako nároku majúceho pôvod
v úprave práv a povinností zo spoluvlastníckeho vzťahu, resp. nároku z bezdôvodného obohatenia,
keďže týmto bola dotknutá len jedna dimenzia problému a nie aj tá nakoniec pre rozhodnutia oboch
nižších súdov rozhodujúca.

13. Možnosť plného stotožnenia sa odvolacieho súdu s odôvodnením ním preskúmavaného rozhodnutia
súdu prvej inštancie a obmedzením sa na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
(ako pravidlo) a ďalšia možnosť doplnenia (odvolacím súdom) na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalších dôvodov (v tomto prípade možnosť majúca povahu výnimky z pravidla, ktorej

uplatnenie prichádza do úvahy podľa toho, aký argumentačný priestor súd prvej inštancie úplnosťou
svojejargumentácieodvolaciemusúduponechá)jesícesúčasťouúpravyslovenskéhocivilnéhoprocesu
už spred čias nadobudnutia účinnosti CSP (tu pre prípad záujmu porovnaj tiež § 219 ods. 2 OSP, t.
j. Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, účinného do30. júna 2016 vrátane), v rámci rekodifikácie však zákonodarca do zákona výslovne zaniesol aj to, čo
v skoršom čase šlo (a bolo nutné) vyvodiť z logiky úpravy a jej účelu a čoho podstatu možno vyjadriť
tak, že možnosť praktického prevzatia argumentácie súdu prvej inštancie odvolacím súdom nezbavuje

odvolací súd povinnosti hoc aj len veľmi stručne a úmerne okolnostiam konkrétneho prípadu reagovať
na argumentáciu z odvolania (prinajmenšom tak, že sa poukáže na tie odvolacie námietky, ktoré sú iba
opakovaním už súdom prvej inštancie neprijatej argumentácie, ku ktorej však takýto súd zaujal adresné
stanovisko, alebo aspoň zrozumiteľne vysvetlil, prečo takáto argumentácia bola bez právneho významu
a v prípade iných námietok odvolací súd ozrejmí, prečo spôsob nazerania na problém neboli spôsobilé

ovplyvniť). Tým samozrejme nie je myslené to, že odvolateľovi musí byť dané za pravdu, ale to, že musí
dostať objektívne zrozumiteľnú odpoveď na svoj špecifický argument.

14. Pretože odvolací súd v prejednávanej veci nezaujal k otázkam urobeným aj súčasťou odvolania
žalobkýň i argumentácie tejto strany sporu z času predchádzajúceho rozhodnutiu v druhej (za iných
okolností konečnej) inštancii dostatočne zrozumiteľné a právne obhájiteľné stanovisko, vylučovalo to

akýkoľvek iný záver dovolacieho súdu než ten, že v tomto prípade došlo k zaťaženiu konania pred
odvolacím súdom tvrdenou zmätočnostnou vadou podľa § 420 písm. f) CSP a dovolanie musí byť z
tohto dôvodu nielen prípustné, ale tiež dôvodné. Absencia vysporiadania sa odvolacieho súdu v jeho
rozsudku s takými odvolacími tvrdeniami, ktoré nejde označiť za nepodstatné, je totiž tak závažným
nedostatkom (deficitom) rozhodnutia (a zásahom do procesných práv strany sporu), ktorého intenzita

zakladá (až) porušenie práva na spravodlivý súdny proces (pričom to, či takto na príslušnom procesnom
práve dotknutý odvolateľ nakoniec so svojou argumentáciou uspeje, je celkom iná vec). V každom
prípade však absencia vysvetlenia odvolateľom a neskorším dovolateľom neprijímaného názoru zo
strany odvolacieho súdu spôsobuje i predbežnú nemožnosť prijatia, či naopak odmietnutia toho spôsobu
riešenia pre rozhodnutie významnej otázky, za ktorý sa odvolací súd hodlal zasadiť, pre opomenutie

náležite argumentovať tak však ale objektívne zrozumiteľne neurobil.

15. Dovolacím súdom konštatovaná procesná vada zmätočnosti uvedená v ustanovení § 420 písm.
f) CSP zakladá prípustnosť dovolania; zároveň je však tiež dôvodom, so zreteľom na ktorý musí
dovolací súd napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa do

30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti znemožňujúcej strane
realizáciujejprocesnýchoprávnení,dovolacísúdnapadnutérozhodnutiezrušíbeztoho,abysazaoberal
správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu (1Cdo/44/2015,
2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014 a
8Cdo/137/2015) a na tom zotrváva rozhodovacia prax najvyššieho súdu aj po nadobudnutí účinnosti

predpisov tvoriacich súčasť rekodifikácie slovenského civilného procesu (2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018
a 8Cdo/70/2017). Dovolací súd preto ani v tomto prípade a najmä pre absenciu adresnej argumentácie
odvolacieho súdu, s ktorou by prípadne šlo polemizovať, neposudzoval dovolanie aj z hľadiska
opodstatnenosti argumentácie majúcej väzbu na riešenie právnych otázok (čo v konkrétnostiach
znamená tak z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP, ako aj jeho dôvodnosti v

zmysle § 432 rovnakého zákona).

16. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci

patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami preto zrušil rozsudok odvolacieho
súdu a to ako celok, pretože na rozhodnutí vo veci samej boli závislými i rozhodnutia o trovách konania
(prvoinštančného aj odvolacieho, tu porovnaj aj § 439 písm. a) CSP). Vec mu vrátil na ďalšie konanie,
majúc za to, že náprava zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu je v tomto prípade možná i
postačujúca (§ 449 ods. 2 CSP) a vychádzajúc z toho, že tým, komu bolo namieste pričítať dovolaním

vytýkanú vadu zmätočnosti bol práve odvolací súd (s povinnosťou reagovať na zákonom ustanovené
skutočnosti, ktorú si ale nesplnil).

17. Už uvedený postup bol namieste tiež preto, že v prejednávanej veci vznikli tiež pochybnosti o učinení
(odvolacím súdom) zadosť povinnostiam v súvislosti so zámerom rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia

pojednávania.

18. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovejstránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Podľa § 378
ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom

prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že a/ odvolací súd sa stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a že z tohto dôvodu nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a b/ so zreteľom na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, že by

nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Procesný
postup odvolacieho súdu spočívajúci v prejednaní odvolania a aj rozhodnutí o ňom bez nariadenia
pojednávania preto v danom prípade zodpovedal zákonnej úprave a ním samotným (takýmto postupom)
dôjsť k porušeniu práva dovolateliek na spravodlivý proces nemohlo.

20. Na druhej strane je tu však úprava z ustanovenia citovaného pod 18. zhora, pričom o tom, či v tomto

konkrétnom prípade bol príslušný procesný postup odvolacieho súdu zachovaný, vznikli v dovolacom
konaní neodstrániteľné pochybnosti. Na č. l. 395 spisu sa totiž nachádza písomný pokyn predsedu
senátu odvolacieho súdu z 3. septembra 2019 adresovaný súdnej kancelárii o určení termínu verejného
vyhlásenia rozsudku na 25. september 2019 o 11.00 na č. dv. 8 na prízemí budovy Okresného súdu
Nitra, Štúrova 9 a na oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu

aj na jeho webovej stránke, príslušná realizačná poznámka kancelárie (asistentky) na rovnakej súčasti
spisu však hovorí výlučne o zverejnení oznamu 19. septembra 2019 na úradnej tabuli súdu (nie teda
aj na jeho webovej stránke) a aj o jeho zvesení z rovnakého miesta 26. septembra 2019. Dovolateľky
potom súčasťou dovolania urobili aj tvrdenia a listiny (tzv. printscreeny) nasvedčujúce (aj porovnaním s
dokumentáciou v inej veci odvolacieho súdu jeho sp. zn. 8Co/256/2018) skôr nesplneniu povinnosti, o

ktorej je reč (tu porovnaj o. i. č. l. 434 a 442 spisu), pričom odvolací súd pred predložením spisu čo do
preukázania opaku dovolaním tvrdeného ostal nečinným.

21. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšiekonanie,rozhodnetentosúdotrováchpôvodnéhokonaniaaotrováchdovolaciehokonania(§453

ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.