Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 28Csp/76/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124296402
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Szántaiová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6124296402.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Martou Szántaiovou v spore žalobcu: 365.bank, a.s. so sídlom

Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS
s. r. o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XX, XXX XX E. F. G., zastúpenej ZASTAVME ÚŽERU – Občianske
združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa so sídlom Pod hájom 169, 018 41
Dubnica nad Váhom, IČO: 51 255 022, o zaplatenie 2615,63 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

istiny 2615,63 eur, úroky 483,60 eur, úrok z omeškania 11,79 eur, úrok z omeškania vo výške 8,50 %
ročne zo sumy 2579,63 eur od 31.03.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo
výške 137,98 eur a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodil tým, že žalobca ako veriteľ (pôvodne pod obchodným menom Poštová banka, a.s.)
uzavrel dňa 11.06.2018 so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1831859972, na
základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 4500 eur. Keďže žalovaná úver

nesplácala riadne a včas, žalobca upozornil žalovanú na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti a
následne vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 30.03.2023. Prehľad splátok vyplýva z aktuálneho
stavu úveru z bankového informačného systému vedeného v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o
bankách v znení neskorších predpisov. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná neuhradila
žiadnu sumu. Žalobca si uplatňuje nárok nesplatenú istinu úveru, zákonné úroky z omeškania
z nesplatenej istiny odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do zaplatenia
a zmluvné úroky podľa úverovej zmluvy v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu

SR. Celkové úroky, ktoré by mal na úver žalovaná zaplatiť predstavujú sumu 2189,09 eur, zo splátok
žalovanejbolanaúrokyzapočítanásuma1705,49eur,ostávauhradiťsumu483,60eurakorozdielmedzi
súhrnnouvýškouúrokov,ktorébyžalovanázaplatilapririadnomplneníaužzaplatenýmiúrokmi.Žalobca
si zároveň uplatňuje poplatky vo výške 36 eur a náklady spojené s vymáhaním úveru (predžalobná výzva
zasielaná právnym zástupcom) vo výške 137,98 eur.

3. Žalobca k posudzovaniu schopnosti žalovanej splácať úver uviedol, že overoval príjem žalovanej

okrem interných zdrojov aj prostredníctvom Sociálnej poisťovne ako nezávislého externého zdroja
a rovnako overoval aj existujúce záväzky z registra Eurisc. Žalovaná bola v čase poskytovania úveru
invalidnou dôchodkyňou s výškou dôchodku aspoň 286 eur. Žalovaná uviedla, že výška jej dôchodku
je 302 eur. Bolo zistené, že výška splátky dvoch existujúcich úverov je 74 eur a žalovaná mala úverz kreditnej karty s úverovým rámcom 900 eur a využitím 877 eur. Bola slobodná, nemala vyživovaciu
povinnosť. Podľa § 7 ods. 24 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. žalobca nemal povinnosť skúmať výpočet
ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať úver.

4. Žalobca ako dôkaz označil a predložil predžalobnú výzvu zo dňa 26.03.2024 s rozpisom dlhu,
aktuálny stav úveru ku dňu 31.03.2024, doručenku zo dňa 08.03.2023, ePotvrdenku zo dňa 31.03.2023
a 26.03.2024, upozornenie – výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 03.03.2023, výzvu na úhradu
dlžnej sumy zo dňa 30.03.2023, výpočet zákonného úroku z omeškania, zmluvu o spotrebiteľskom úvere

E. H. č. 1831859972 zo dňa 11.06.2018, dáta dopytu zo Sociálnej poisťovne a z registra Eurisc, žiadosť
o spotrebiteľský úver zo dňa 11.06.2018.

5. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že žiada žalobu zamietnuť. Uviedla, že zo
základných náležitostí zmluvy je evidentné, že žalobca poskytol žalovanej úver znížený o poplatok vo
výške 90 eur, ktorý si zaúčtoval podľa predloženého výpisu v deň uzatvorenia zmluvy. To znamená,

že žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky len vo výške 4 410 eur. Predpokladá, že žalobca si
uplatnené sumy nárokuje z výšky poskytnutého úveru podľa zmluvy čo predstavuje čiastku 4 500 eur
a nezohľadnil odpočítanie spracovateľského poplatku a preto má za to, že v Zmluve uzatvorenej medzi
stranami sporu zo dňa 11.6.2018 nebol obsiahnutý údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, a v takom prípade nebolo možné žalovanú považovať za spotrebiteľa,

ktorý pri uzatváraní zmluvy poznal všetky plnenia uzavretej zmluvy. V tejto súvislosti uvádzame,
že pokiaľ žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul poplatok za poskytnutie úveru,
jednalo sa o postup, ktorý bol v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca reálne poskytol žalovanej sumu 4 410 eur a nie sumu 4 500 eur. Žalobca tak do
celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky

spotrebiteľského úveru nie je poplatok za jeho poskytnutie, ale tento je potrebné považovať za náklady
spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. Jednak v dôsledku
navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť správne vypočítaná ani
výška RPMN, ale taktiež navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru malo za
následok aj to, že sa úročil nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie tým pádom došlo k

zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a zmenila sa tým aj výška hlavného predmetu zmluvy. Táto skutočnosť
má vplyv na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, a to z dôvodu, ako to vyplýva
aj z predloženého aktuálneho stavu úveru predloženého žalobcom, kde v danom prípade došlo k úhrade
poplatku za poskytnutie úveru vo výške 90 eur v deň uzatvorenia zmluvy.
Ďalej žalobca súdu nepredložil dôkaz o skutočnosti, či sa zásielka - výzva na úhradu dlžnej sumy zo

dňa 30.3.2023 dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Nakoľko bola zásielka označená ako doporučená
do vlastných rúk, žalobca by mal disponovať doručenkou o prevzatí zásielky, resp. vrátenou zásielkou
z uvedením dôvodu o nevyzdvihnutí.
Žalobca síce predložil dôkazy o skúmaní príjmu žalovanej ako aj dáta dopytu. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaná mala zlé skóre – B a vysoký počet odmietnutých zmlúv. Z predloženého výpisu je evidentné, že

žalovaná v čase uzatvorenia zmluvy mala ďalšie 2 úvery, kde mesačne uhrádzala splátku spolu vo výške
75,18 eur. Následne je preukázané, že žalovaná mala aj kreditnú splátkovú kartu od 15.12.2014 kde
nie je uvedená výška splátky. Pri uvedenom prehľade je evidentné, že žalovaná už v dobe poskytnutia
úveru od žalobcu bola pri jej príjme preúverovaná s mesačnou splátkou vo výške 75,18 eur a to sa ešte
nepočítalinákladynabývanieaenergie,akoajbežnévýdavky.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnosti

mázato,žežalobcapriuzatváranízmluvyospotrebiteľskomúverevdanejvecinepostupovalsnáležitou
odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej spotrebiteľský úver splácať. Žalobca
nepreukázal, že súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver podľa ustanovenia § 7 odseku 20 písm. b) až d) zákona o spotrebiteľských úveroch,
neprevyšuje hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a). tohto zákona. Máme za to, že v predmetnej

veci došlo aj k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , že
posúdenie schopnosti spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou splácať spotrebiteľský úver nie je možné
bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len samotné zhromaždenie informácii o
klientovi, nemožno samo o sebe považovať sa náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia
§7ods.1citovanéhozákona.Zožalobcompredloženéhodátadopytuboložalobcovizrejmé,žežalovaná

je poberateľkou dôchodku aspoň vo výške 302 eur. Na základe tejto skutočnosti mal žalobca s plnou
vážnosťou pristupovať ku skúmaniu výdavkov spojených s bývaním a výživou. Tento postup žalobcu
by mal viesť k sankcii v podobebezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a taktiež k strate možnosti
jednorazovo splatiť spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.Žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno k nárokovaniu si uvedených súm z dôvodu hrubého
porušenia povinnosti posudzovanie schopnosti splácať úver a z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN je
nutné pokladať úver za bezúročný a bezpoplatkový.

6. Žalobca k odporu žalovanej uviedol, že trvá na svojej žalobe a predložil ako dôkaz potvrdenie
Slovenská pošta, a. s. o skutočnosti, že zásielka sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej dňa
03.04.2023 no žalovaná nebola zastihnutá na doručovacej adrese. Žalovaná si zásielku neprevzala ani
v dodatočnej 18 dňovej odbernej lehote. Zásielka bola teda dňa 26.04.2023 vrátená späť žalobcovi ako

nevyzdvihnutá. Má za to, že všetky uplatnené náklady spočívajúce v poplatkoch vznikli, no ich presnú
výšku je možné určiť a v presnej výške preukázať iba s nepomernými ťažkosťami (napr. náklady na
elektrickú energiu, ktoré sú závislé od času stráveného prípravou, aktuálnej ceny energie a spotreby
jednotlivýchzariadení).Zuvedenéhodôvodužalobcastanovilpoplatokzajednotlivéupomienkyvovýške
vo výške 9 eur čo podľa neho adekvátne a spravodlivo zodpovedá účelne vynaloženým nákladom.
Žalobca súdu uvádza, že okrem vyššie uvedených zákonných povinností, ktoré súviseli s posúdením

schopnosti žalovanej splácať úver nemal žiadne ďalšie. Žalobca sa preto nestotožňuje s tvrdeniami
žalovanej, že mal povinnosť preukázať výpočet limitu ukazovateľa schopnosti žalovanej splácať úver.
Úver bol žalovanej poskytnutý v súlade s § 7 ods. 24 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca teda
mohol legitímne poskytnúť úver žalovanej aj v prípade ak by nespĺňala limit pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver či limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. Žalobca

má za to, že dostatočným spôsobom v konaní preukázal, že pri poskytovaní úveru žalovanej postupoval
s odbornou starostlivosťou.
Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že jej nebol poskytnutý úver v plnej dojednanej výške ako
ani s tvrdením o nesprávnosti údajov uvedených v úverovej zmluve. V tejto súvislosti poukázal na to, že
Rozsudok Súdneho dvora vo veci Rodlingerovci/Finway a. s. sp. zn. C-377/14 zo dňa 21.04.2016 (ďalej

ako rozsudok SD), na ktorý sa odvoláva žalovaná vychádza z odlišného skutkového stavu. Žalobca má
za to, že uvedený výklad sa vzťahuje najmä na skutkové situácie, kedy by napríklad dlžník požiadal
o poskytnutie úveru 1000 € no na úverovej zmluve by bola ako výška poskytnutého úveru uvedená
suma 1100 eur teda suma navýšená o poplatok za poskytnutie úveru. Prípadne ak by dlžník žiadal
o poskytnutie úveru vo výške 1000 eur no na účet by mu bolo poukázaných k dispozícii iba 900 eur

teda suma znížená po vzájomnom zápočte zo strany veriteľa o poplatok za poskytnutie úveru. Žalobca
a žalovaná sa dohodli, že splatnosť poplatku za poskytnutie úveru nastáva dňa 11.06.2018 (viď bod
2.3 úverovej zmluvy). Zároveň sa žalovaná zaviazala, že na svojom osobnom účte zabezpečí dostatok
peňažných prostriedkov na to aby mohlo dôjsť k inkasu tohto poplatku a následne aj jednotlivých splátok
úveru v časoch ich splatnosti. Až sekundárne, pre prípad ak by si žalovaná nesplnila uvedenú povinnosť

žalobca bol oprávnený realizovať inkaso dlžnej sumy po pripísaní akýchkoľvek peňažných prostriedkov
v požadovanej výške na účte žalovanej (bod 4.1 úverovej zmluvy).
V uvedenom prípade tak žalovaná nedostala sumu úveru poníženú o poplatok a subjektívny pocit
nižšieho príjmu v dôsledku výdavku vo forme poplatku nemôže viesť k záveru, že žalobca neslnil svoju
povinnosť zo záväzku, ku ktorému sa zaviazal zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

7. Súd nariadil pojednávanie na deň 21.11.2024, na ktoré sa dostavil iba zástupca žalovanej. Právny
zástupca žalobcu mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, svoju neúčasť na
pojednávaní ako aj neúčasť žalobcu ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd
preto podľa § 180 C.s.p. vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to predžalobnej výzvy zo dňa
26.03.2024 s rozpisom dlhu, aktuálny stav úveru ku dňu 31.03.2024, doručenky zo dňa 08.03.2023,
ePotvrdenky zo dňa 31.03.2023 a 26.03.2024, upozornenia – výzvy na splatenie dlžnej časti úveru
zo dňa 03.03.2023, výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 30.03.2023, výpočtu zákonného úroku

z omeškania, zmluvy o spotrebiteľskom úvere E. H. č. 1831859972 zo dňa 11.06.2018, dát dopytu
zo Sociálnej poisťovne a z registra Eurisc, žiadosti o spotrebiteľský úver zo dňa 11.06.2018, druhej
upomienky zo dňa 16.01.2023, formuláru pre štandardné informácie, potvrdenia o doručovaní zo dňa
26.04.2023, výpisu z účtu žalovanej, prvej upomienky zo dňa 07.12.2022 a zistil nasledovný skutkový
stav:

9. Žalobca ako veriteľ uzavrel dňa 11.06.2018 so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o
spotrebiteľskom úvere – E. H. č. 1831859972 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa žalobca
zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 4500 eur. V čl. 2 zmluvy o úvere sú uvedené náležitostizmluvy, a to bezúčelový úver v sume 4500 eur na 96 mesiacov, záväzok dlžníka zaplatiť úver v 96
mesačných splátkach po 69,69 eur pozostávajúcej z úrokov a istiny úveru, výška poslednej splátky je
68,54 eur. Úver mal byť splácaný pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 10,50 % s tým, že dátum splatnosti

prvej splátky bol 20.07.2018, každá ďalšia plátka mala byť zaplatená k 20.temu dňu v mesiaci a dátum
končenej splatnosti je dňa 20.06.2026. RPMN bola uvedená vo výške 11,70 %, priemerná hodnota
RPMN vo výške 9,05 % a celková čiastka k zaplateniu bola určená na sumu 6779,09 eur. V zmluve
bolo uvedené, že poplatok za poskytnutie úveru predstavuje 90 eur. Predpoklady uvedené pre výpočet
RPMN boli určené nasledovne: RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že dlžníkovi bude poskytnutý

úver v schválenej výške, jednorazovo v deň uzavretia zmluvy, že zmluva ostane platná dohodnutý čas
a dlžník a banka budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v zmluve o úvere.
Na účely výpočtu RPMN sa použili celkové náklady dlžníka spojené so zmluvou o úvere s výnimkou
poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie záväzkov ustanovených v zmluve o úvere.
Súčasťou zmluvy je aj amortizačná tabuľka a prehľad poplatkov.
Podľabodu4.5úverovejzmluvyvprípadenesplácaniaúverujebankaoprávnenávsúladesobchodnými

podmienkami vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v súlade s obchodnými podmienkami , ak je dlžník v
omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace
a bol na ich zaplatenie vyzvaný.

10. Podľa výpisu z úverového účtu žalovanej bola dňa 11.06.2018 zaslaná na účet suma 4500 eur

a totožný deň bol stiahnutý poplatok 90 eur (č.l. 57 spisu). Poslednú splátku uhradila žalovaná dňa
20.11.2022. Spolu uhradila sumu 3982,86 eur.
Z dát dopytu (č.l. 21 spisu) bolo zistené, že žalovaná mala v čase poskytnutia úveru úver so splátkou
74 eur mesačne a kreditnú kartu so splátkou 45 eur.

11. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej časti úveru výzvou zo dňa 03.03.2023 s upozornením,
že pohľadávka vo výške 303,78 eur je viac ako 3 mesiace po splatnosti a ak nedôjde k úhrade úveru
v lehote 15 dní, môže žalobca využiť oprávnenie vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Podľa doručenky
žalovaná prevzala výzvu dňa 08.03.2023. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 30.03.2023 žalobca
z dôvodu, že žalovaná bola v omeškaní so splácaním úveru, vyhlásil ku dňu 30.03.2023 mimoriadnu –

predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 2717,68 eur v lehote 10
dní od doručenia tejto výzvy. Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 2579,63 eur, úrokov vo výške
102,05 eur, poplatkov za upomienky vo výške 36 eur. Uvedená listina bola žalovanej doručovaná poštou,
ako to vyplýva z predloženej závady v doručovaní, keď žalovaná zásielku neprevzala v odbernej lehote.

12.Zpredžalobnejvýzvyzodňa26.03.2024vyplýva,žežalobcacezprávnehozástupcuvyzvalžalovanú
na plnenie dlhu s lehotou do 02.04.2024.

13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby
alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úverubezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a

nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

16. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a)

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 2 písm. g, i/, l/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
písm. g/ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa

tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie
za ponúkaných podmienok,
písm. i/ ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
písm. l/ celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných

prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. e/, h/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
Písm.e/celkovúvýškuakonkrétnumenuspotrebiteľskéhoúveruapodmienkyupravujúcejehočerpanie,

Písm.h/ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzavretia predmetnej zmluvy o úvere /ďalej len „Občiansky zákonník“/ Spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojejobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovanej nároky

titulomuzavretejzmluvyospotrebiteľskomúverezodňa11.06.2018.Predmetnouzmluvouvznikolmedzi
žalobcom a žalovanou právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov, nakoľko podľa § 52 a nasl. Obč. zák. je táto zmluva je typovou
spotrebiteľskou zmluvou. Zmluvou sa žalobca v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť

žalovanejakofyzickejosobe-nepodnikateľovipeňažnéprostriedkyažalovanásatietozaviazalasplácať
v pravidelných splátkach. Na základe tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej spotrebiteľský
úver v sume 4500 eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť veriteľovi úver spolu s úrokmi v dohodnutých
mesačných splátkach.
Žalovaná obsah zmluvy, jej formulárových obchodných podmienok pred jej podpisom podstatným

spôsobom nemohla ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že veriteľ vzorový text zmluvy,
obchodných podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní pôžičiek iným spotrebiteľom.
Žalovanej poskytol pôžičku veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale
ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jej označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, adresou

trvalého pobytu. Z obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský úver a teda na
uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Veriteľ poskytol
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Opak žalobca netvrdil, a ani nepreukazoval.
Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Žalobca žalobou uplatnil
proti žalovanej nárok na peňažné plnenia vyplývajúce z tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

26. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere ukladal veriteľovi ako

dodávateľovi aj povinnosti v súvislosti s posudzovaním schopnosti žalovanej - spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. V spojitosti s posudzovaním bonity spotrebiteľa zákon na dodávateľa kladie zvýšené
nároky. Povinnosťou dodávateľa je posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Postup dodávateľa stanovuje zákon. Aktívny má byť dodávateľ, ktorý je podľa
zákona povinný vyžiadať od spotrebiteľa potrebné údaje o jeho pomeroch a potom s odbornou

starostlivosťou (tak ako ju definuje zákon) posúdiť bonitu spotrebiteľa. V danom prípade žalobca uviedol
relevantnéskutkovétvrdenia,ktorýmipopísal,akýmspôsobombankazisťovala,overovala,posudzovala
bonitu žalovanej. Uviedol, že banka vychádzala z toho, že žalovaná bola slobodný, nemala vyživovaciu
povinnosť k deťom, splácala iné úvery v splátkach vo výške 74 eur mesačne.

27. S poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/2018 zo dňa 5.3.2020 bol súd povinný aj bez
návrhu žalovanej strany posúdiť, či veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere preskúmal
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada vyjadrená v čl. 8 CSP ako aj
v § 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia

dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Medzi povinnosťou tvrdenia a
dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti
rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť.
Neunesenie bremena tvrdenia bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivérozhodnutie (rovnako aj rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 285/2008 zo dňa 24.2.2010, sp.
zn. 3MCdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010). Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. V žalobe absentovali akékoľvek

tvrdenia ohľadom toho, akým spôsobom žalobca skúmal bonitu žalovanej pred uzatvorením úverovej
zmluvy. Súd preto v zmysle § 150 ods. 2 CSP vyzval žalobcu, aby popísal, akým spôsobom žalobca
zisťoval, overoval, posudzoval pred uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy schopnosť žalovanej splácať
spotrebiteľský úver podľa § 7 a nasl. zákona č. 129/2010 Z.z., a predložil o tom doklady. Žalobca
na túto výzvu súdu reagoval v jeho podaní, v ktorom len stručne odkázal na priložené listiny, ktoré

majú preukazovať overovanie bonity žalovanej. Súd má za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia,
pretože nevysvetlil akými úvahami sa riadil pri posudzovaní získaných informácií o príjmoch, peňažných
záväzkoch žalovanej. Žalobca neuviedol, či zohľadnil výšku životného minima podľa zákona č. 601/2003
Z.z., ktorá musí byť braná do úvahy, keďže v podstate predstavuje minimálne mesačné základné životné
náklady na bývanie, stravu atď. K záveru o schopnosti spotrebiteľa splácať úver môže veriteľ pristúpiť
jedine vtedy, ak mesačné príjmy po odpočítaní mesačných výdavkov budú dostatočné pre plnú úhradu

mesačnej splátky nového dojednávaného úveru. Žalobca v naznačenom smere neuviedol, aký výpočet
so zadaním konkrétnych mesačných príjmov, výdavkov žalovanej žalobca vykonal, aby zistil reálnu
schopnosť žalovanej splácať mesačné splátky dojednávaného úveru. Súd nie je povinný dedukovať
sám z listín predložených žalobcom skutočností, ktoré mal tvrdiť sám žalobca. Podľa § 132 ods. 2
CSP platí, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

Vynaložením odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa rozumie
overenie príjmu spotrebiteľa a aj overenie úverového zaťaženia spotrebiteľa z bankového registra.
Vyžaduje sa aktivita veriteľa pri preskúmaní tvrdeného príjmu a úverového zaťaženia spotrebiteľa.
Posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou zahŕňa nielen vyžiadanie
informácií o príjme a peňažných záväzkoch spotrebiteľa, ale aj ich overenie prostredníctvom interných

zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. V danom prípade sa žalobca
odvolával na vykonaný dopyt na Sociálnu poisťovňu a register Eurisc, z ktorého zistil, že žalovaná
má invalidný dôchodok vo výške 286 eur. Žalovaná uviedla, že výška jej dôchodku je 302 eur. Bolo
zistené, že výška splátky dvoch existujúcich úverov je 74 eur a žalovaná mala úver z kreditnej karty
s úverovým rámcom 900 eur a využitím 877 eur. Bola slobodná, nemala vyživovaciu povinnosť. Žalobca

ďalej uviedol, že podľa § 7 ods. 24 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy
nemal povinnosť skúmať výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Podľa názoru súdu
tento názor žalobcu neobstojí, nakoľko ako vyplýva zo žiadosti o spotrebiteľský úver (č.l. 24 spisu) sama
žalovanážiadalaoúvervovýške4500euraskutočnosť,žesajednáospotrebiteľskýúver,ktoréhovýška
je určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa a na základe historických údajov o finančnej situácii

spotrebiteľa získaných z interných zdrojov veriteľa o platobných operáciách, ktoré je možné doplniť o
ďalšie informácie z interných zdrojov alebo externých zdrojov, by bolo možné vzťahovať na všetky takto
žiadané a schválené úvery, čo by sa práve priečilo požiadavke zákonodarcu, ktorý kládol zákonom
povinnosť podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľovi skúmať a vypočítavať ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom práve bankám uložil v ustanovení § 7 ods. 21 zákona

č. 129/2010 Z.z. povinnosť limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť
tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval
hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a). Z uvedených dôvodov má súd za to, že žalobca mal
povinnosť vypočítať ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, čo v danom prípade
splnené nebolo. Po dosadení zistených údajov do vzorca na výpočet ukazovateľa bolo zistené, že tento

prevyšuje hodnotu 1 (príjem 302 eur, výdavky 69,69 eur + 75,18 eur), životné minimum 199,48 eur
(výsledná hodnota je 1,41). Súčet mesačnej splátky predmetného úveru (69,69 eur), mesačných splátok
existujúcich peňažných záväzkov (75,18 eur) a sumy životného minima (199,48 eur) teda prevyšovali
výšku mesačného príjmu žalovaného (302 eur). Záväzok žalovanej z kreditnej karty nebol veriteľom
vôbec zohľadnený a aj bez jeho zohľadnenia bola prevýšená hodnota 1.

28. Po vyhodnotení uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia
ohľadom skúmania bonity žalovanej s odbornou starostlivosťou pred uzavretím úverovej zmluvy a
nepreukázal,žedodržaltútopovinnosťpodľa§7ods.1zákonač.129/2010Z.z.Žalobcamalposudzovať
bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou, teda pri vyššom stupni obozretnosti a odbornosti. Preto
súd musel konštatovať, že zo strany žalobcu pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úvernedošlokvynaloženiuzákonomvyžadovanejodbornejstarostlivosti.Uvedenéporušeniepovinnosti
veriteľa má podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy za následok, že žalobca nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splateniespotrebiteľského úveru. Preto vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalobcom zo dňa 30.03.2023 je
neplatným právnym úkonom.

29. Taktiež po posúdení obsahu listiny – výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 30.03.2023, ktorá
obsahuje aj vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalobcom, súd konštatuje, že táto listina neobsahuje
konkretizáciu splátky, pre ktorú bol úver zosplatnený. Neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ
realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. má za následok
neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Obč. zák.

30. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti.
Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva neobsahuje v zmysle ust. § 9 ods.
2 písm. e) Zákona č. 129/2010 Z.z. správnu výšku úveru a neobsahuje v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm.
h) Zákona č. 129/2010 Z.z. správnu výšku ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve je uvedené,

že úver sa poskytuje vo výške 4500 eur, avšak je preukázané (č.l. 57 spisu), čo potvrdila aj žalovaná,
že suma poskytnutého úveru vo výške 4500 eur bola poukázaná dňa 11.06.20218 na účet žalovanej
a v ten istý deň bol stiahnutý poplatok 90 eur ako poplatok za spracovanie úveru. Podľa názoru súdu
tak žalovaná reálne čerpala iba sumu 4410 eur a v skutočnosti nebol žalovanej poskytnutý úver vo
výške 4500 eur, keďže banka si sumu 90 eur v deň čerpania peňažných prostriedkov započítala titulom

poplatku za poskytnutie úveru.
Poplatok za poskytnutie úveru predstavuje náklad spojený so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2
písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Je treba poukázať na bod 102 rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-377/14 Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s., v zmysle ktorého:
„Článok 3 písm. 1) a článok 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS ako aj bod I prílohy I tejto smernice
sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú
sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje
na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne
vyplatené." Nesprávne uvedenie celkovej výšky úveru má za následok, že v zmluve o úvere je uvedená

v nesprávnej výške aj ročná percentuálna miera nákladov. K rovnakému záveru dospel aj Súdny dvor
EÚ, ktorý v bode 87 odôvodnenia citovaného rozsudku uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t.j.
zahrnutia nákladov spotrebiteľa spojených s úverom do výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN,
ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Na výšku RPMN by nemalo vplyv, ak by poplatok za
poskytnutie úveru bol rozložený v jednotlivých mesačných splátkach úveru, čo však nie je tento prípad,

keďže banka si uvedený poplatok stiahla v deň čerpania úveru. K rovnakým právnym záverom dospel
Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. 9Cdo 287/2021 zo dňa 30.6.2022, ktorý bol zverejnený v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2022 - rozhodnutia vo veciach
občianskoprávnych pod č. R 49/2022 a podľa ktorého „Celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2
písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov

reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri
uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru.“ Navýšenie celkovej výšky
úveru o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý
úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení
sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. Zo špecifikácie pohľadávky predloženej žalobcom vyplýva,

že v predmetnom prípade banka skutočne úročila žalovanej celú sumu 4500 eur úrokovou sadzbou
10,50 % za obdobie od 11.06.2018, hoci žalovaná reálne nečerpala úver v sume 4500 eur, k dispozícii
mala sumu o 90 eur nižšiu, a preto nebola povinný platiť ani riadny úrok z tejto sumy. Aj z amortizačnej
tabuľky, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca vychádzal zo sumy istiny 4500 eur, pričom
po splatení prvej splátky predstavuje zostatok istiny sumu 4480,80 eur, t.j. je jednoznačné, že poplatok

nebol odpočítaný.
Podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. musia
byť v zmluve uvedené úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca chráni
spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné
informovanie spotrebiteľa o podmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej

zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do
určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho
úkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho plynúce.
Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa podmienky § 9ods. 2 cit. zákona, stratilo by toto ustanovenie zmysel (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo
287/2021 zo dňa 30.6.2022). Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o výške
úveru, ktorého definíciu podáva ustanovenie § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ

na základe správne v zmluve uvedených informácií o výške skutočne poskytnutého úveru, dostáva
jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho záväzku, o tom, čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne
požičal, ako aj to, akú má povahu jeho záväzok z hľadiska nákladov s ním spojených. Z uvedených
dôvodov sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/,
d/ zákona č. 129/2010 Z.z., keďže celková výška úveru nebola uvedená správne a keďže RPMN bola

podhodnotená na neprospech spotrebiteľa. Uvedené právne závery sú súčasťou ustálenej rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít, preto súd z nich vychádzal v záujme zaistenia právnej istoty podľa
čl. 2 ods. 2 CSP , pričom súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by sa mal v danej veci od tejto súdnej
praxe odkloniť.

31. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru veriteľovi nevznikol nárok na úroky a poplatky

dohodnuté v úverovej zmluve. Vzhľadom na ďalšie závery uvedené v rozsudku je vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru žalobcom zo dňa 30.03.2023 neplatným právnym úkonom. Na základe uvedeného sa
považuje úver poskytnutý žalobcom žalovanej stále za živý a žalovaná má povinnosť žalobcovi uhradiť
iba neuhradenú istinu úveru. Na základe uvedených skutočností nárok žalobcu uplatnený na základe
zosplatneného úveru posúdil súd ako nedôvodný a preto súd žalobu zamietol.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej ako strane sporu, ktorá mala
vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v rozsahu
100 % proti žalobcovi ako strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania súd

rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.