Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723203404
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6723203404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX.
XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C., D. E. XXXX/XX, t. č. XXX XX C., F. G. XXXX/X, občianka SR,
zastúpenej F. E. A., advokátom, advokátska kancelária 960 01 Zvolen, H. I. XX/X, proti žalovanému:
E. B., narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C., J. K. XXXX/XX, invalidný dôchodca, občan
SR, zastúpeného: L. & B. I. so sídlom 831 02 M., N. XX, IČO: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7 C/57/2023 - 124 zo dňa 09.
05. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Súd žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému určenia vlastníctva k polovici bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí vchodu č.
X bytového domu so súp. č. XXXX na ulici J. G. vo C., stojaceho na pozemkoch KN-C parc. č.
XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, a k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu XXXX/XXXXX-XX v pomere k
celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného domu a na domom zastavaných

pozemkoch KN-C parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvoria o výmere 140 m2, KN-C parc. č.
XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 140 m2 a na k domu priľahlom pozemku KN-C
parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 171 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX
pre obec a kat. úz. C.. Žalobkyňa žalobu odôvodnila ustanovením § 630 OZ, pričom poukázala na to,
že písomnou výzvou zo dňa 13. 01. 2020 vyzvala žalovaného ako obdarovaného na vrátenie daru
z dôvodu, že darovaný dlhodobo a opakovane neprejavuje záujem o jej osobu od momentu darovania
dotknutej nehnuteľnosti, teda od roku 2006, neposkytuje jej potrebnú pomoc, starostlivosť, najmä pri

návštevách lekárov, nenavštevuje ju a ani žiadnym iným spôsobom jej neprejavuje, ako svojej matke,
prirodzenú úctu.

2. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú, tvrdil, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou v žiadosti o
vrátenie daru a v žalobe sú pre neho prekvapivé a šokujúce. Tvrdil, že žiadnym spôsobom neporušil
dobré mravy voči svojej matke a už vôbec nie hrubým spôsobom. Podľa vlastných slov sa o matku
po uzavretí darovacej zmluvy staral, v prípade potreby jej zabezpečoval časenku, aby nečakala dlho u

lekára. S matkou k lekárovi nechodil, pretože táto si to nepriala vzhľadom k tomu, že bola čulá, pohyblivá
a samostatná. Na vlastné náklady zorganizoval oslavu v hoteli K. vo Zvolene v roku 2019 pri príležitosti
jej životného jubilea 90 rokov. Zároveň vzniesol aj námietku premlčania.3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobkyňa darovacou zmluvou zo dňa
23. 10. 2006 darovala žalovanému do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené
v žalobe. Okresný súd považoval za nesporné to, že žalobkyňa sa domáhala vrátenia daru listinou

označenou ako „žiadosť o vrátenie daru“ zo dňa 13. 01. 2020 s odôvodnením, že žalovaný voči nej
hrubo porušil dobré mravy tým, že dlhodobo a opakovane neprejavuje záujem o jej osobu - sústavne
od momentu darovania, t. j. od roku 2006. Z výpovede žalobkyne na pojednávaní vyplynulo, že jej syn
(žalovaný) sa k nej správal spôsobom uvádzaným v § 630 OZ už od uzavretia darovacej zmluvy, čo
znamená, že tento stav žalobkyňa „trpela“ takmer 14 rokov, keďže darovacia zmluva bola uzavretá v

roku 2006 a žalobkyňa sa domáhala vrátenia daru až v roku 2020. Súd skonštatoval, že ak by sa aj bol
obdarovaný zachoval k darkyni tak, že by hrubo porušil dobré mravy, darkyni vzniklo právo požadovať
od obdarovaného vrátenie daru, pričom toto právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe od okamihu, kedy dôjde k takémuto správaniu zo strany obdarovaného. Ak by však do budúcnosti
opäť došlo ku konaniu, ktoré možno považovať za konanie s charakterom hrubého porušenia dobrých
mravov voči darcovi, plynie darcovi nová premlčacia doba. Žalobkyňa v konaní uviedla, že žalovaný ju

nekontaktoval, nebol za ňou, netelefonoval jej, nepýtal sa jej na to, či niečo potrebuje alebo nie, od osláv
jej životného jubilea 90 rokov v marci 2019 v hoteli K. C. a žalovaný tvrdil, že bol s matkou v kontakte
ešte v marci 2020, kedy mala 91 rokov. Na doplňujúcu otázku žalobkyňa uviedla, že určite od marca
2020 až do februára 2024 sa žalovaný o ňu nezaujímal.

4. Na základe vyššie uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa si svoj nárok
na vrátenie daru voči žalovanému uplatnila po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, pretože
pokiaľ začala plynúť premlčacia lehota v marci 2020, uplynula v marci 2023 (v zmysle pravidla počítania
lehôt podľa rokov) a žaloba bola doručená na súd elektronickým podaním cez portál e-žaloby dňa 09.
08. 2023, teda po 6-tich mesiacoch od uplynutia premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu okresný súd

žalobu ako premlčaný nárok zamietol.

5. Okresný súd vec posúdil podľa ust. § 101 a § 630 OZ. O náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a podľa § 257 CSP, podľa ktorého ustanovenia
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Okresný

súd o náhrade trov konania rozhodol tak , že ich priznal žalovanému napriek tomu, že bol v konaní
úspešný, z dôvodu, že si žalovaný náhradu trov konania voči žalobkyni neuplatňoval, a ak by aj na nej
trval, súd by mu ju nebol nepriznal vzhľadom na vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý je vzťahom
medzi matkou a synom a z dôvodu sociálnych a nepriaznivých finančných pomerov žalobkyne, ktorá
poberá mesačný dôchodok vo výške 400,- eur, ktorá suma jej musí stačiť na pokrytie jej osobných

potrieb aj nákladov spojených s bývaním.

6. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá
CSP) žalobkyňa z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP s tým, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že žalovaného vyzvala
výzvou zo dňa 13. 01. 2020 ako obdarovaného na vrátenie daru z dôvodu, že o ňu dlhodobo opakovane
neprejavuje záujem, a to sústavne od momentu darovania, t. j. od roku 2006, neposkytuje jej potrebnú
pomoc, starostlivosť najmä pri návštevách lekárov, nenavštevuje ju, ani žiadnym iným spôsobom jej
neprejavuje ako svojej matke prirodzenú úctu. Žalovaný so žalobkyňou nemá žiadny osobný kontakt

a neprejavuje o ňu ani minimálny záujem. Poprela tvrdenie žalovaného, že sa o ňu riadne staral. K
námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedla, že pokiaľ sa aj jedná o datovanie začiatku správania
sa hrubo porušujúceho dobré mravy zo strany žalovaného voči žalobkyni už od uzavretia darovacej
zmluvy zo dňa 23. 10. 2006, jedná sa o datovanie začiatku takéhoto údajného správania sa pred viac
ako šestnástimi rokmi. V takomto prípade platí, že premlčacia doba začína plynúť od momentu, keď

správanie obdarovaného dosiahne intenzitu hrubo porušujúceho dobré mravy, kedy je možné ho v
zmysle § 101 OZ vykonať po prvý raz podaním žaloby na súde. S poukazom na tieto okolnosti žalovaný
tvrdil, že žalobkyni už uplynula trojročná premlčacia doba, a keďže samotné odvolanie datovania je
datované z 13. 01. 2020, žaloba bola podaná na súde až 09. 08. 2023, a teda po uplynutí trojročnej
premlčacej doby. Žalobkyňa tvrdila, že nerozporuje skutočnosť, že premlčacia lehota nároku na vrátenie

daru je 3 roky odkedy sa žalovaný ako obdarovaný dopustil voči nej hrubého porušenia dobrých mravov,
avšak v prípade, ak takéto správanie zo strany žalovaného ako obdarovaného pretrvávalo dlhodobo a
doposiaľ neskončilo, premlčacia doba plynúť nezačala a začína plynúť až odo dňa, keď žalovaný ako
obdarovaný od tohto konania upustil. Vzhľadom k tomu, že správanie žalovaného ako obdarovanéhodosahujúce intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov voči žalobkyni naďalej pretrváva, premlčacia
lehota nezačala plynúť, pretože žalovaný od takéhoto konania doposiaľ neopustil. Pokiaľ súd prvej
inštancie nemal preukázané doručenie „žiadosti o vrátenie daru“ žalovanému, pričom žalovaný na

pojednávaní výslovne doručenie žiadosti poprel, tak premlčacia lehota nemohla začať plynúť, resp.
začala plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému v tomto konaní a ani v čase
podania žaloby ani v čase rozhodnutia súdu neuplynula. Rozsudok okresného súdu žiadala zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so zisteniami
a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Súd sa správne vysporiadal s námietkou
premlčania, ktorú posúdil ako dôvodnú. Premlčacia doba práva na odvolanie daru neplynie tak ako
uvádza žalobkyňa, t. j. odo dňa kedy došlo k upusteniu od konania naplňujúceho hrubé porušenie
dobrých mravov. Pokiaľ by žalovaný pripustil právny názor žalobkyne, tak v prípade nenapravenia
vzťahov medzi darcom a obdarovaným do budúcnosti by premlčacia doba práva na odvolanie daru

nezačala plynúť nikdy, a to ani v momente, kedy by už správanie obdarovaného v súhrne napĺňalo
podmienku kvalifikovaného porušenia dobrých mravov. Takýto výklad je však nelogický, nezákonný a v
rozpore so zaužívanou súdnou praxou a judikatúrou. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozsudok
O. I. A. P. spisová značka 11Co/4/2017. Rozsudok okresného súdu ako vecne správny žiadal potvrdiť.

8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že aj z predmetného vyjadrenia
žalovaného vyplýva skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne predčasne, keď
sa obmedzil len na posúdenie toho, či žalobkyňa výzvou zo dňa 13. 01. 2020 podľa § 630 OZ vyzvala
žalovaného ako obdarovaného na vrátenie daru a od tejto vízii počítal plynutie trojročnej premlčacej
lehoty, a nie na posúdenie toho, či konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi začalo už v

priebehu roku 2006 a pokračovalo, prípadne aj po doručení uvedenej výzvy. Poukázala na právny názor
Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení zo dňa 25. novembra 2020 spisová značka 7Cdo/268/2019
(R 14/2021), podľa ktorého „Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitom), ale
aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný
petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými

tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh“. Súd
zamietol žalobu z dôvodu, že táto bola podaná po uplynutí premlčacej doby bez toho, aby skúmal širšie
okolnosti veci najmä, či správanie žalovaného porušujúceho dobré mravy dosahovalo intenzitu hrubého
porušenia dobrých mravov už od uzavretia darovacej zmluvy dňa 23. 10. 2006m a kedy a či vôbec
žalovaný ako obdarovaný od takéhoto konania upustil a až následne mal súd ustáliť kedy premlčacia

doba začala plynúť. Zopakovala svoje tvrdenie, že premlčacia lehota v súdenej veci ani nezačala plynúť,
pretože žalovaný ako obdarovaný od takéhoto konania doposiaľ neupustil.

9. Žalovaný v ďalšom svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, že žalobkyňa opomína skutočnosť, že
dôvod, prečo súd prvej inštancie zamietol žalobu, nespočíval v premlčaní práva žalobkyne na odvolanie

daru, ale v premlčaní práva na domáhanie sa vrátenia daru na súde. K plynutiu premlčacej doby
na odvolanie daru sa žalovaný podrobne vyjadril vo svojich predchádzajúcich písomných aj ústnych
vyjadreniach a s poukazom na uvedené žalovaný považuje vyjadrenia žalobkyne za právne nesprávne.
Znovu uviedol, že žiada rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a
rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak

je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a závery súdu
prvej inštancie o premlčaní nároku žalobkyne považuje za vecne správne. Z rozsudku
okresného súdu je zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní prihliadol na tú skutočnosť, že podľa tvrdenia
žalobkyne sa žalovaný k nej správal spôsobom uvádzaným v § 630 OZ už od uzavretia darovacejzmluvy, a že žalobkyňa sa domáhala vrátenia daru až od roku 2020. Pri posudzovaní premlčania nároku
žalobkyne podľa týchto skutočností by potom bolo potrebné nárok žalobkyne považovať za premlčaný
už v roku 2009, k čomu však súd prvej inštancie v bode 15 dôvodov napadnutého rozhodnutia uviedol:

„Ak by sa obdarovaný zachoval k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že by hrubo porušil dobré
mravy, darcovi vzniká právo požadovať od obdarovaného vrátenie daru, pričom toto právo sa premlčuje
vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe od okamihu kedy dôjde k takémuto správaniu zo strany
žalovaného. Ak by však do budúcnosti opäť došlo ku konaniu, ktoré možno považovať za konanie s
charakterom hrubého porušenia dobrých mravov voči darcovi, plynie darcovi nová premlčacia doba.

Preto dal súd žalobkyni priamu otázku, a to kedy naposledy sa k nej žalovaný správal spôsobom, ktorý
vyhodnotila ako hrubé porušovanie dobrých mravov. Žalobkyňa uviedla, že ju nekontaktoval, nebol za
ňou, netelefonoval jej, nepýtal sa jej na to, či niečo potrebuje alebo nie, od osláv jej životného jubilea 90
rokov v marci 2019 v Hoteli K. Zvolen. Žalovaný tvrdil, že bol s matkou (žalobkyňou) v kontakte ešte v
marci 2020, kedy mala 91 rokov. Na doplňujúcu otázku žalobkyňa uviedla, že určite od marca 2020 až
do februára 2024 sa žalovaný o ňu nezaujímal“.

13. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
33Cdo/3776/2012, v zmysle ktorého trojročná premlčacia doba podľa § 101 Obč. zák. pre uplatnenie
práva na vrátenie daru v prípade, keď k hrubému porušeniu dobrých mravov zakladajúcemu právo na
vrátenie daru došlo sústavným (opakovaným) porušovaním dobrých mravov, začína plynúť od okamihu,

keď správanie obdarovaného dosiahlo intenzitu správania hrubo porušujúceho dobré mravy a naplnilo
tak znaky uvedené v § 630 Obč. zák., teda od okamihu, keď sa právo darcu mohlo vykonať po prvý
raz podaním návrhu (žaloby) na súde. Ak je úvaha o naplnenie dôvodov pre vrátenie daru podľa § 630
Obč. zák. založená na dlhodobom (sústavnom) porušovaní dobrých mravov, potom pre začiatok plynutia
premlčacej doby nemôže byť rozhodné, či a dlho trvali treba i podmienky pre uplatnenie práva, pretože

premlčacia doba začala plynúť dňom, kedy (prvýkrát) boli naplnené zákonné podmienky pre začiatok jej
behu a ďalšie trvanie týchto podmienok je z hľadiska premlčania nerozhodné. Rovnako tak aj v zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo 429/2003 – „Pre začiatok plynutia premlčacej doby
pri vrátení daru v zmysle § 630 Obč. zák. nemôže byť rozhodné, či a ako dlho trvali podmienky pre
uplatnenie práva, pretože premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy boli naplnené zákonné podmienky

pre začiatok jej behu a ďalšie trvanie týchto podmienok je z hľadiska premlčania nerozhodné. Aj s
poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky je viac než zrejmé, že
nárok žalobkyne na vrátenie daru bol premlčaný v trojročnej premlčacej lehote podľa ustanovenia § 101
OZ. K hrubému porušovaniu dobrých mravov zo strany žalovaného došlo už od momentu darovania
predmetných nehnuteľností v roku 2006 a žalobkyňa si nárok na súde uplatnila až v roku 2023.

14. Okresný súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 257 CSP
a výnimočne nepriznal náhradu trov konania úspešnému žalovanému z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (viď bod 19 dôvodov napadnutého rozsudku), s ktorými dôvodmi sa odvolací súd taktiež v celom
rozsahu stotožňuje.

15. Podľa rovnakých ustanovení, teda podľa § 255 ods. 1 a podľa § 257 CSP, rozhodol odvolací súd aj o
náhrade trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, avšak
náhradu trov odvolacieho konania mu odvolací súd nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
ktoré sú totožné s tými dôvodmi, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v bode 19 dôvodov napadnutého

rozsudku (vzťah medzi matkou a synom, vek a slabé finančné pomery žalobkyne.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).