Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120205009
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3120205009.8

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací a nadriadený,
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a JUDr. Lucie Prčovej,
v právnej veci manželov:
A. B. C. (predtým D.), nar. XX.XX.XXXX,

trvale pobytom B. XXXX/XX, E., a
A. C. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale pobytom F. XXXX/X, G.,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková,
so sídlom Piaristická 6667, Trenčín,
o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: B. D.,

nar. XX.XX.XXXX,
zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín,
za účasti Krajskej prokuratúry Žilina,
o odvolaní manželky - matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/69/2020 - 1868 zo dňa
18.10.2023, a
o námietke zaujatosti podanej zo strany manželky - matky, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 26P/69/2020 – 1868 zo dňa 18.10.2023 vo výrokoch II. - VIII.
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 26P/69/2020 – 1866 zo dňa 18.10.2023 z r u š u j e .

III. Sudkyňa Okresného súdu Trenčín JUDr. Ľubica Balalová n i e j e vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 26P/69/2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový
súd“):
I. Manželstvo účastníkov konania rozviedol.
II. Maloletú (mal.) B. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia ju budú

zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Matku zaviazal prispievať na výživu mal. B. sumou 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného
mesiaca vopred k rukám otca, s účinnosťou od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.
IV. Upravil právo matky stretávať sa s mal. B. v nepárnom kalendárnom týždni v roku od piatku od 16.
hod. do nedele do 18. hod. a v párnom kalendárnom týždni v roku v utorok od 16. hod. do 19. hod.
a vo štvrtok od 16. hod. do 19. hod.; osobitne upravil stretávanie matky s maloletou počas letných,

vianočných, veľkonočných a jarných prázdnin.V. Otcovi uložil povinnosť maloletú na styk s matkou riadne pripraviť a odovzdanie maloletej v
stanovenom čase a mieste riadne umožniť.
VI. Matke uložil povinnosť prevziať si maloletú v predškolskom zariadení, ktoré navštevuje, a v prípade,

že takýto deň pripadne na štátny sviatok alebo toto zariadenie bude zatvorené, matka si maloletú od
otca preberie pred budovou Mestskej polície v G. a po skončení styku ju otcovi na tomto mieste aj vráti.
VII. Návrh navrhovateľky na prerušenie konania zamietol.
VIII. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Prvostupňový súd pri rozhodovaní aplikoval ust. § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ust. § 24 ods. 1 - 4, § 25 ods. 1 a 2, § 28, § 36 ods. 1,
§ 62 ods. 1 - 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a čl. 3 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
Z vykonaného dokazovania mal preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva, ktoré prestalo plniť
svoj spoločenský účel, konštatujúc, že manželia nežijú spolu od júna 2020, bez perspektívy obnovenia

spolužitia, pričom za príčinu rozvodu manželstva považoval priateľstvo manželky s iným mužom, ktoré
neskôr prerástlo do intímneho vzťahu, nemajúc týranie manželky zo strany manžela za preukázané ako
dôvod rozpadu manželstva.
Priúpraveosobnejstarostlivostiomaloletúbraldoúvahykonfliktnévzťahymedzirodičmi,ktorínedokážu
konštruktívne komunikovať, poukazujúc pritom na množstvo konaní (vrátane výkonu rozhodnutia), ktoré

sa ohľadne maloletej vedú na prvostupňovom súde, ako aj na Okresnom súde Trnava (predtým Okresný
súd Piešťany). Považoval za preukázané, že maloletá má pozitívny vzťah k obom rodičom a chcela by
byť s oboma. Vzal na zreteľ rozpor, keď v domácnosti otca sa maloletá nebojí vyjadriť pozitívny názor na
matku, avšak v domácnosti matky na otázky kolízneho opatrovníka nereagovala, resp. bola vyhýbavá.
Uvedené podľa prvostupňového súdu podporil aj záver znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú

činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r. o. č. 46/2022, podľa ktorého maloletá vníma rodičovský
konflikt, snaží sa mu vyhnúť a zachovať si dobrý vzťah k nim obom; v dôsledku tejto okolnosti chápe
nevhodnosť spontánnych a pozitívnych vyjadrení pred jedným rodičom o druhom rodičovi. S poukazom
na vyjadrenie maloletej o pozitívnych väzbách k obom rodičom, ako aj závery uvedeného znaleckého
posudku prvostupňový súd nepovažoval za potrebné dokazovanie znalcom z odboru psychológia

o posúdení väzby medzi maloletou a jej rodičmi, o predpokladoch rodičov zabezpečovať starostlivosť
o maloletú, prípadne o vhodnej úprave styku, hoc to navrhovala matka aj kolízny opatrovník.
Dôvodil tiež množstvom súdnych konaní, v dôsledku ktorých je maloletá opakovane vypočúvaná
kolíznym opatrovníkom a podrobovaná rôznym odborným vyšetreniam z iniciatívy matky, čo ju
nepochybne opakovane stresuje bez toho, aby takýto postup podľa súdu prvej inštancie priniesol

kvalitatívne nové informácie do konania. Mal za to, že ďalšie znalecké psychologické vyšetrenie by bolo
v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a mohlo by mať negatívny dopad na jeho psychický vývin bez
relevantného prínosu pre toto konanie.
S poukazom na znalecký posudok MUDr. Ivana Karbulu, znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria, vypracovaného v konaní vedenom na prvostupňovom súde pod sp. zn.

15Pc/5/2021, ako aj na odborné vyjadrenie MUDr. Viery Horváthovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, nepovažoval návrh na nariadenie znaleckého dokazovania za účelom
vyšetrenia duševného stavu otca za účelný a dôvodný.
Súd prvej inštancie sa v danej veci zaoberal možnosťou zverenia maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti, avšak vzhľadom na významne konfliktné a narušené vzájomné vzťahy rodičov, ktorí nie

sú schopní kompromisov v záujme svojej dcéry, nepovažoval takúto formu starostlivosti za vhodnú
a v najlepšom záujme dieťaťa, pričom vyjadril aj pochybnosť o jej fungovaní, za situácie, kedy matka
s takouto formou starostlivosti ani nesúhlasí. Vzhľadom k tomu zveril maloletú do starostlivosti otca
majúc za to, že táto forma starostlivosti o maloletú ako jediná funguje. Podľa jeho názoru v prípade
zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky by táto nevytvorila také výchovné prostredie, v ktorom

by podporovala budovanie pozitívnych väzieb dieťaťa k otcovi. Poukázal pritom na to, že maloletá
je dlhodobo v domácnosti matky nahrávaná na rôzne nahrávacie zariadenia, zo strany matky sú jej
nevhodne vysvetľované rodinné vzťahy, doplniac, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojím
priateľom, ktorý sa neštítil pri konflikte na otca maloletej a za jej prítomnosti vytiahnuť a namieriť strelnú
zbraň.

Pri určení výživného vychádzal zo skutočnosti, že matka je na rodičovskej dovolenke s mal. synom
H., nar. XX.XX.XXXX a poberá rodičovský príspevok spolu s prídavkom na dieťa vo výške 472,60 eur
mesačne. Zistil príjem priateľa matky (aktuálne manžel matky), ktorý za obdobie od 08/2022 do 08/2023
dosiahol priemerný čistý príjem 2.030,39 eur mesačne. Prihliadol k tomu, že matka vlastní len zdedenépozemky bez väčšej hodnoty a v bezpodielovom spoluvlastníctve s otcom pozemok v B.. U otca mal
preukázané, že býva v byte, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve so svojou matkou. Podľa súdu prvej
inštancie jeho príjem vyplácaný spoločnosťou, prostredníctvom ktorej vykonáva advokátsku činnosť,

predstavuje 300 eur mesačne; má úspory a finančne mu pomáhajú rodičia. Zistil aj pomery maloletej,
ktorávčaserozhodnutiamala5rokov,bolazdraváanavštevovalamaterskúškoluvG.atanečnýkrúžok.
Za primerané výživné zo strany matky považoval súd prvej inštancie sumu 150 eur. Prihliadol k tomu, že
matka si v konaní zabezpečila viaceré znalecké posudky a odborné vyjadrenia, s ktorých vypracovaním
mala spojené nemalé finančné výdavky, pričom tieto uprednostnila pred platením výživného na dieťa.

Vzal tiež do úvahy, že matka z vkladnej knižky maloletej vybrala sumu 6.227 eur.
Úpravu styku odôvodnil snahou zabezpečiť pravidelný a dostatočný kontakt s matkou, a to bez prespatia
maloletej u matky počas pracovného týždňa, nakoľko matka maloletú nevodila do materskej školy, čím
podľasúduprvejinštanciesťažovalajejvýchovnovzdelávacíproces.Malzato,žematkadoposiaľúpravu
styku nevyužívala zmysluplne a vodila maloletú na asistované stretávanie svojho priateľa (aktuálne
manžela) s jeho synom I., ktoré malo mať iný účel. Špeciálnu úpravu styku považoval za vyváženú s tým,

že obaja rodičia budú mať dostatočný priestor na prežívanie sviatkov a prázdnin.
V ďalšom zdôvodnil, prečo nevykonal niektoré navrhnuté dôkazy.
Návrh manželky - matky na prerušenie konania z dôvodu podania trestného oznámenia zákonnou
sudkyňou na neznámeho páchateľa, ako aj prijatia sťažnosti matky voči rozhodnutiu Krajského súdu
v Trenčíne o uplatnenej námietke zaujatosti na ďalšie konanie pred Ústavným súdom Slovenskej

republiky (SR), zamietol, nakoľko podľa jeho názoru otázka, či došlo k spáchaniu trestného činu, ktorým
by mohla byť sudkyňa prejednávajúca vec poškodená, nie je otázkou významnou pre toto rozhodnutie
a nie je ani posudzovaná ako prejudiciálna vo vzťahu ku konaniu o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Doplnil, že o námietke zaujatosti uplatnenej manželkou
už bolo právoplatne rozhodnuté.

O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len „CMP“).

3. Proti výrokom II., III., IV., V., VI. a VII. tohto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ a § 365 ods. 2 CSP.

Namietala, že otcovi je aktuálne neprávoplatne zverené dieťa bez toho, aby bola preskúmaná jeho
osobnosť znalcom z odboru psychológia. Mala za to, že je nebezpečný, nevyspytateľný, častý
konzument alkoholu s poruchou osobnosti, o čom podľa nej svedčí jeho neprirodzené, iracionálne
ako aj zdravie a život ohrozujúce správanie. Napriek tomu súd prvej inštancie psychológa do konania
nepribral, hoc podľa matky ide o bežnú prax vo veciach zverenia mal. detí do starostlivosti jednému

z rodičov. Tvrdila, že naproti tomu jej domácnosť je úplne v poriadku, ona samotná je spôsobilá držať
zbrane a strelivo, trikrát bola podrobená psychodiagnostike, pričom u nej nebola zistená žiadna porucha
osobnosti alebo iné limitujúce faktory ohľadne starostlivosti o deti. Obdobne je podľa nej tomu aj u jej
partnera.
Rozhodnutie o zverení maloletej otcovi považovala za svojvoľné, arbitrárne, bez riadneho zisťovania

skutkového stavu a vykonania podstatného dokazovania. Podľa matky súd prvej inštancie dôkazy
vyhodnocoval jednostranne, tendenčne a prekrúcal ich skutočný význam, pričom svojvoľne odmietol
vykonať dôkazy ňou navrhnuté. Odôvodneniu napadnutého rozsudku vytýkala, že sa v mnohých
miestach obmedzil výlučne na doslovné citovanie z uznesení o neodkladných opatreniach, pričom
z týchto prevzal aj stanoviská, ktoré boli ďalším dokazovaním vyvrátené, čo podľa matky súd prvej

inštancie úplne ignoroval.
Poukázala na to, že v roku 2020 maloletá trpela separačnou úzkosťou (diagnóza F.93) a vyžadovala
špeciálny prístup otca a celej rodiny, čo však tento z dôvodu ťažkej psychiatrickej diagnózy nebol
schopný realizovať. Podľa matky otcovi išlo len o to, aby dosiahol nerešpektovanie rozhodnutia z jej
strany, za ktoré by bola trestnoprávne postihnutá, aby sa zabezpečilo skončenie jej služobného pomeru

na Krajskej prokuratúre v Trenčíne. Podľa matky taktiež otec zatajil, že berie antidepresíva, popri ktorých
dokonca pije alkohol.
Taktiež vytýkala súdu prvej inštancie nesprávnu interpretáciu záverov znalca MUDr. Karbulu, ktorý sa
podľa nej vôbec nevyjadroval k tomu, či otec trpí psychotickým duševným ochorením obmedzujúcim
ho v spôsobilosti zabezpečovať starostlivosť o maloletú, ale znalecké skúmanie bolo zamerané na jeho

spôsobilosť na právne úkony a uzavretie manželstva v roku 2018. Podľa matky otec trpí nevyliečiteľnou
recidivujúcouduševnouchorobou(F.33.4),ktorásapostupomčasupretaviladojehoosobnostiakotakej,
pri dieťati sa správa nevhodne a ohrozuje ho fyzicky aj psychicky. Podľa matky z odborného vyjadrenia
znalkyne MUDr. Horváthovej vyplýva, že pri zhoršených stavoch otec starostlivosť o dieťa nezvládne nadostatočnej úrovni. Vystríhala pred samovražednými sklonmi u otca. Poukázala na to, že ona navštívila
psychiatra iba v súvislosti s posttraumatickou stresovou poruchou, ktorou trpela v dôsledku konania
manžela, ktorý ju psychicky deptal a fyzicky napádal.

Tvrdila, že dňa 13.11.2020 otec nemal právo styku s maloletou, pričom v ten deň trikrát fyzicky napadol
jej partnera, ktorý iba konal v nutnej obrane, pričom otcovi v styku s maloletou ani nebránil.
Poprela, že by nerešpektovala rozhodnutie o úprave styku tvrdiac, že na jeseň roku 2021 boli
niekoľkokrát v štátom nariadenej karanténe, kedy sa v zmysle odporúčaní Ministerstva spravodlivosti
SR nesmelo dieťa odovzdať druhému rodičovi. Uviedla, že od nastavenia adaptačného kontaktu v júli

2021 matka rozhodnutie súdu dodržiavala, o čom podľa nej svedčí aj dobrý priebeh následných stretnutí.
Poukázala na to, že aj otec jej bezdôvodne a opakovane neodovzdával maloletú na styk. Namietala tiež,
že otec sa o maloletú osobne nestará a túto starostlivosť zabezpečujú jeho rodičia.
Podľa matky je správou kolízneho opatrovníka, pracovisko Trenčín, zo šetrenia v domácnosti otca
zo dňa 13.03.2023 popreté, že maloletá dokáže v domácnosti otca vyjadriť pozitívny názor aj na
matku. Poukázala na to, že podľa znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii

a Psychiatrii, spol. s r. o. má maloletá blízku vzťahovú väzbu na matku, pričom otec sa znaleckého
skúmanianezúčastnil.Matkazdôraznila,žesúdprvejinštanciedostatočnenevysvetlil,prečonepovažuje
za potrebné znalecky zisťovať osobnosť otca a jeho prípadné patogénne pôsobenie na morálny, fyzický,
aj psychický vývoj maloletej. Podľa matky sa nevykonal najdôležitejší dôkaz, a to pribratím znalca
na zistenie lepších osobnostných predpokladov na výchovu dieťaťa, ako aj ohľadne obvinenia otca

z narcistickej poruchy, v dôsledku ktorej tento maloletú manipuluje proti matke. Podľa matky prípadné
znalecké dokazovanie nebude mať negatívny dopad na dieťa, nakoľko ho vykonáva detský psychológ
v príjemnom prostredí. Považovala vlastnú rodinu za vhodnejšiu ako rodinu otca. Mala za to, že pre
maloletú je lepšie žiť v nukleárnej rodine ako s otcom, ktorý žije sám, bez stáleho prirodzeného ženského
vzoru.

Ohľadne striedavej osobnej starostlivosti namietala, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy jej vôľu
dohodnúť sa na tejto forme osobnej starostlivosti.
Uviedla, že maloletú nikdy nenahrávala takým spôsobom, aby o tom vedela. Poprela akékoľvek
vypočúvanie s tým, že z obsahu nahrávok vyplýva necitlivý prístup otca k maloletej.
Tvrdila, že maloletú nedávala počas svojich stretnutí do materskej školy len v období jej rodičovskej

dovolenky, keď maloletá nemala povinnú predškolskú dochádzku. Poukázala na to, že v rokoch 2022
až 2023 otec pravidelne dieťa do škôlky nedával aj celé mesiace.
Nesúhlasila so záverom, podľa ktorého stretnutia s dcérou nevyužíva zmysluplne a z tohto dôvodu by
mal byť jej styk zúžený. Podľa jej názoru súd prvej inštancie vychádzal výlučne z klamlivých tvrdení otca,
pričom maloletá sa nikdy nezúčastnila žiadneho stretnutia v priestoroch CDR C.. Na doplnenie uviedla,

že mal. B. má s mal. I. C. dobrý vzťah.
Ďalej manželka - matka považovala za nezákonné vylúčenie jej civilného splnomocneného zástupcu
A. I. C., jej partnera, z pojednávania dňa 18.10.2023, keď došlo k pokračovaniu v pojednávaní
bez jej prítomnosti a bez prítomnosti jej vylúčeného zástupcu, v dôsledku čoho sa nemohla
vyjadrovať k dôkazom a prednesom účastníkov konania, poukazujúc na to, že v ten deň došlo aj

k meritórnemu rozhodnutiu. Uviedla, že pred ostatným pojednávaním a vyhlásením rozsudku bola
hospitalizovaná a podrobila sa náročnej operácii s následnými vážnymi komplikáciami, v dôsledku čoho
jej rekonvalescencia prebiehala niekoľko týždňov. Tvrdila, že z pojednávania sa riadne ospravedlnila
doložením lekárskej správy a ako svojho splnomocnenca poslala svojho partnera, ktorý podľa jej
názoru dokonale pozná jej prípad, aby ju zastúpil. Poukázala na to, že asi v polovici pojednávania,

ktoré prebiehalo od rána 8.30 hod. do cca 18. hod., sudkyňa splnomocneného zástupcu bez
predchádzajúceho upozornenia vylúčila zo zastupovania dôvodiac údajnou nespôsobilosťou manželku
riadne zastupovať. Poukázala tiež na odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia súdu prvej
inštancie o jeho vylúčení zo dňa 18.10.2023, podľa ktorého splnomocnený zástupca matky predložil
dôkaz a žiadal ho vykonať, pričom uviedol, že spis poriadne ani nepozná, resp. nepozná ho detailne.

Domnievala sa, že § 89 CSP nie je možné vykladať tak formálne a striktne, keď jej zástupca nevykazoval
akékoľvek známky nekompetentnosti vo vzťahu k zastupovaniu matky a pred pojednávaním bol aj
nahliadnuť do spisu. Namietala, že súd prvej inštancie nepripustil zastupovanie jej zástupcom len na
základe jeho vyjadrenia, podľa ktorého si nie je istý, či sa v spise nachádza predmetná fotografia, ktorej
vykonanieakodôkazužiadal.Malazato,žetýmtopostupomdošlopodľa§355CSPkporušeniujejpráva

na spravodlivý proces, nakoľko po vylúčení splnomocnenca pojednávanie ďalej prebiehalo, vykonávali
sa dôkazy a prišlo aj k vyhláseniu rozhodnutia, avšak v jej neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti jej
zástupcu. Domnievala sa, že tento postup bol ovplyvnený zaujatosťou zákonnej sudkyne, ktorá na
matku podala trestné oznámenie a podľa vlastného vyjadrenia sama sa cítila vo veci zaujatá. V tejtosúvislosti považovala za nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý neprerušil konanie do rozhodnutia
Ústavného súdu SR.
V závere namietla, že otec trpí narcistickou poruchou osobnosti, dieťa využíva ako zbraň proti matke

a manipuluje ho, v dôsledku čoho maloletá odmieta ku nej ísť a hovorí, že ju nemá rada.
Navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, a
to predovšetkým za účelom doplnenia dokazovania, najmä znaleckým dokazovaním znalcom z odboru
psychológia, prípadne, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že maloletú zverí do
starostlivosti matky, resp. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že pôvodne síce súhlasil so znaleckým
dokazovaním, avšak odkedy je dieťa na základe neodkladného opatrenia zverené otcovi, podľa
neho došlo k stabilizácii výchovného prostredia, otec riadne zabezpečuje starostlivosť o dieťa
a nebráni matke v styku s ním. Uviedol, že naopak matka nerešpektuje súdne rozhodnutie vo veci
úpravy styku a opakovane dieťa neodovzdáva otcovi v riadnom čase. Poukázal na to, že prípadné

nariadenie znaleckého dokazovania ponechal na úvahu súdu prvej inštancie. Odporučil dieťa ponechať
v starostlivosti otca s tým, že podľa jeho zistení má dieťa rado oboch rodičov a pri viacerých šetreniach
v ich domácnosti maloletá nereagovala na otázky ohľadne rodičov v domácnosti a snažila sa otázkam
vyhnúť.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu komplexne poprel tvrdenia matky, majúc za to, že ide o lži, fabulácie
azavádzanie.Podľajehonázorumámaloletá,odkedyžijeuneho,prirodzenýdetskýživot,prosperujepo
každej stránke, nesmierne ho miluje, ako aj celú jeho rodinu a okrem toho udržuje dobrý vzťah s matkou,
ktorému on nebráni. Podľa jeho názoru matka s jej partnerom neustále vymýšľajú ako ublížiť a urobiť
zle, skomplikovať veci, zabrániť odovzdaniu maloletej zo styku a podobne, preto podľa jeho názoru

akákoľvek iná úprava ako jeho osobná starostlivosť do úvahy neprichádza. Tvrdil, že maloletú, ktorá
natáčanie na video odmieta, využívajú na vyrobenie rôznych káuz. Poukázal na to, že mnohé aktivity
v materskej škole matka napriek tomu, že mala v tom čase právo styku, nevyužila. Tvrdil tiež, že matka
od februára 2022 na výživu maloletej ničím neprispela. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Otec v ďalšom vyjadrení tak k odvolaniu matky, ako aj k vyjadreniu kolízneho opatrovníka poukázal
na to, že matka po právnej stránke v podanom odvolaní neuplatnila odvolací dôvod uvedený v §
365 ods. 1 písm. c/ CSP, t. j. že vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd. S odvolaním nesúhlasil považujúc tvrdenia matky za nepravdivé, urážlivé, dehonestujúce až
hrubo osočujúce, nesprávne, účelové a tendenčné. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny,

vychádzajúci z riadne zisteného skutkového stavu, detailne až precízne odôvodnený, majúc za to, že
neexistuje dôvod, pre ktorý by sa mal odvolací súd od rozsudku odchýliť.
Bol presvedčený, že všetky námietky boli už uvedené pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi
aj riadne vysporiadal. Považoval za nepreukázané narušenie jeho osobnosti či podobné domnienky
matky ako študentky 2. ročníka psychológie, pričom nepovažoval za reálne udržiavať s ňou korektné

vzťahy vzhľadom na jej správanie, v ktorom absentuje čo i len elementárna slušnosť. Poukázal na
to, že podstatná časť odvolania sa nevenuje mal. dcére a jej vzťahu s ňou, ale údajnému narušeniu
a vymysleným duševným poruchám jeho ako otca, hoc ako jednu z alternatív navrhuje striedavú osobnú
starostlivosť oboch rodičov.
Opätovne zdôraznil, že sa o dieťa stará a vychováva ho viac ako 2 roky, u neho žiadne nedostatky

v starostlivosti zistené neboli a plne rešpektuje právo matky na styk s dcérou. Naproti tomu podľa jeho
názoru bolo preukázané správanie matky, ktorá maloletej v kontakte s ním bránila viac ako 1 rok, čo
viedlo k aplikácii ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine Okresným súdom Piešťany, ktorý zmenil rozhodnutie
o osobnej starostlivosti. Poprel obvinenia matky a zdôraznil, že na rozdiel od nej a jej druha, ktorí sú
obaja obžalovaní z trestných činov spáchaných vo vzťahu k nemu, on nikdy nebol z trestného činu ani

len obvinený.
Tvrdil, že mal záujem zlepšiť vzťahy s matkou, a preto sa zúčastňoval všetkých nariadených výchovných
opatrení, čo sa však podľa neho nedá povedať o matke. Odmietol sa uchyľovať k praktikám
a zapínať nahrávacie zariadenie, keď sa maloletá sťažuje na matku a jej druha; naopak sa ju snaží
upokojiť a pochopiť. Mal za to, že intenzívne a cielené nahrávanie maloletej za účelom získania jej

vyjadrení a zdokumentovania konkrétnych situácií nie je vhodným dôkazným materiálom. Zdôraznil, že
udržiavanie súrodeneckých väzieb s mal. H. nemôže mať prednosť pred vzťahom rodič a dieťa. Súhlasil
s názorom kolízneho opatrovníka o ponechaní dieťaťa v jeho starostlivosti. Poukázal na to, že matkana všetky osoby, ktoré sa podieľali na riešení ich prípadu a mali iný názor ako ona, podávala sťažnosti,
námietky zaujatosti a trestné oznámenia, čo sa týka aj zákonnej sudkyne.
Tvrdiac, že počas tri a pol roka trvajúceho súdneho konania boli vyskúšané všetky formy starostlivosti,

pričom jedine výlučná osobná starostlivosť otca je schopná zabezpečiť, aby mala maloletá kontakt
s obidvoma rodičmi, nevidel dôvod narúšať aktuálne fungujúci model osobnej starostlivosti. Nesúhlas
matky s fakticky vykonávanou osobnou starostlivosťou otca podľa neho neznamená, že súd prvej
inštancie bol povinný nariadiť znalecké dokazovanie. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie svoje závery
náležitým a citlivým spôsobom vysvetlil, a tým zodpovedal jednotlivé skutkové a právne otázky tak, ako

to vyžadujú procesné pravidlá. Preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. Matka v odvolacej replike považovala vyjadrenie kolízneho opatrovníka za klamlivé a hrubo
zavádzajúce s tým, že otec nekonal ani nekoná v záujme maloletej a chce matku kriminalizovať. Tvrdila,
že otec trpí zmiešanou poruchou osobnosti, a súčasne trpí nevyliečiteľnou duševnou chorobou, pričom
nie je v dispenzarizácii žiadneho psychiatra, teda sa jeho stav môže kedykoľvek zhoršiť v neprospech

maloletej. Mala za to, že p. D. (otcov otec) osobne loboval a robil neprimeraný nátlak na pracovníkov
ÚPSVaR Trenčín. Podľa nej by sa nemalo na takéto vyjadrenie kolízneho opatrovníka ako na nulitné
prihliadať.

8. V odvolacej duplike kolízny opatrovník akýkoľvek nátlak na pracovníkov ÚPSVaR poprel. Zotrval na

svojom pôvodnom stanovisku s tým, že vychádzal z riadne naštudovaného obsahu spisu.

9. Matka v odvolacej replike k vyjadreniu otca v podstate zotrvala na svojej predchádzajúcej
argumentácii. Ohradila sa voči tvrdeniu otca, podľa ktorého si neplní vyživovaciu povinnosť na maloletú
tvrdiac, že na ňu výživné riadne platí a počas dvoch rokov jej pravidelne zakupovala množstvo oblečenia

a hračiek. Poukázala na to, že otec má nevyplatené výživné na dcéru za obdobie rokov 2020 - 2021.
Podľa matky sa otec vôbec nesnaží zlepšiť ich vzťahy, nakoľko na spoločnom výchovnom opatrení jej
opakovane nadával a zvyšoval na ňu hlas. Tiež namietala, že nebolo nariadené zisťovanie názoru mal.
dieťaťa, ktoré má už takmer 6 rokov, čím súd prvej inštancie ignoroval participačné právo dieťaťa. Ďalej
otca a jeho otca obvinila z toho, že sú daňoví podvodníci, spochybňujúc etiku otca. Podľa jej názoru

nemohla uplatniť odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c/ CSP, nakoľko o jej námietke zaujatosti
bolo rozhodnuté tak, že sudkyňa nie je vylúčená, pričom následne nálezom Ústavného súdu SR toto
rozhodnutie o námietke zaujatosti bolo zrušené a vec bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie.
Z dôvodu právnej istoty však uvedený odvolací dôvod doplnila. Ďalej dala do pozornosti, že sa vydala
a žije s manželom a mal. synom v usporiadanej rodine.

10. Krajská prokuratúra v Žiline vo svojom vyjadrení považovala napadnuté rozhodnutie za vecne
správne a navrhla ho potvrdiť. Porušenie ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP nezistila. Nesúhlasila ani
s názorom matky, podľa ktorého došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces vylúčením jej
splnomocnenéhozástupcubezpredchádzajúcehoupozornenia,poukazujúcnato,žeuA.I.C.vzhľadom

na jeho funkciu nemožno mať pochybnosti o jeho odbornej spôsobilosti riadne hájiť záujmy matky,
avšak pochybnosť o absencii riadneho zastúpenia matky súd prvej inštancie odôvodnil nedostatočnou
znalosťou obsahu spisu, vyplývajúcou z reakcií učinených splnomocneným zástupcom v priebehu
pojednávania dňa 18.10.2023. Zdôraznila, že k samotnému nepripusteniu zastúpenia matky došlo
k záveru posledného pojednávania v konaní, pričom namietané procesné rozhodnutie nemá spätné

účinky, negujúce právne účinky už skôr realizovaných procesných úkonov zástupcu, ktorý je povinný na
pojednávaní reagovať in medias res. Mala za to, že matkou namietaným procesným postupom nedošlo
k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, pretože rodičia mali od doručenia návrhu rovnakú procesnú
pozíciu a možnosť napĺňať svoje procesné práva a povinnosti, vrátane predkladania a označovania
dôkazov; pokiaľ si ju matka nenaplnila, nemôže byť tento postup na ujmu práv druhého účastníka na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Uviedla, že výsluch matky, prípadne jej splnomocneného
zástupcu je len jedným z dôkazných prostriedkov a pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal pri svojom
rozhodnutí aj z ďalších produkovaných dôkazov, nedošlo podľa jej názoru k odňatiu možnosti matky
konať pred súdom.
K námietke matky o nevykonaní dôkazov uviedla, že pokiaľ súd prvej inštancie navrhnuté dôkazy

nevykonal, tak z dôvodu, že nemal vytvorený priestor tvrdenia matky za stavu absencie konkrétnych
označených skutočností k týmto skutkovým okolnostiam, ktoré by bolo možné v skutkovej rovine bez
ďalšieho verifikovať a podriadiť dokazovaniu.Podľa krajskej prokuratúry vzhľadom z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti na
strane rodičov, ktoré by niektorého z nich diskvalifikovali z jeho výchovy. Mala za to, že pri existencii
rovnocenného vzťahu maloletej k rodičom, ako aj ich rovnakej schopnosti postarať sa o maloletú, bolo

potrebné prihliadnuť na prevažujúci počet „plusových bodov“ vo vzťahu k osobnej starostlivosti otca,
ktorý na rozdiel od matky nebráni realizácii jej rodičovských práv.

11. Otec v odvolacej duplike tvrdil, že vyjadrenie bývalého riaditeľa ÚPSVaR Trenčín, ktorý už bol
odvolaný, zo dňa 24.11.2023 (o požadovaní znaleckého dokazovania) bolo jeho čisto subjektívnym

názorom. Tvrdil, že s týmto sa nestotožňuje ani poverená pracovníčka kolízneho opatrovníka ani jej
nadriadený. Odvolaciu repliku matky považoval za nepravdivú a hrubo osočujúcu nielen kolízneho
opatrovníka, ale aj otca a jeho rodinu, prekračujúcu hranicu normálnej kritiky s tým, že došlo do zásahu
do osobnostných práv otcovho otca A. C. D., bývalého advokáta. V ďalšom poprel všetky tvrdenia matky.
Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
12. Otec vo vyjadrení zo dňa 25.04.2024 zaslal fotodokumentáciu z jeho života s mal. B.. Doplnil, že

matka si začala plniť vyživovaciu povinnosť až na základe napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že
matka sa vzdala funkcie právnej čakateľky prokuratúry, pracuje v D. a súčasne študuje už 2. ročník
vysokej školy, s čím sú podľa neho spojené ďalšie nemalé výdavky. Dal do pozornosti, že v ostatnom
období ponechávala počas jej práva styku maloletú u svojej matky v F., teda nemá na dcéru čas. Podľa
neho je matka motivovaná iba peniazmi. Ďalej považoval za dôležité uviesť, že prebieha konflikt medzi

matkiným manželom a jeho bývalou partnerkou ohľadne ich osobnej starostlivosti o spoločného syna I.,
pričom styk sa aktuálne realizuje za účasti CDR v F. C. F. J.. V podaní zo dňa 28.10.2024 otec vzhľadom
na zmenu pomerov na strane matky, ktorá má príjem zo zamestnania, a zvýšené odôvodnené potreby
maloletej navrhol zvýšiť výživné. Požiadal aj o vrátenie prostriedkov maloletej, ktoré matka vybrala
z úspor, na novo založený účet, pričom ponechal na úvahu súdu, či sa matke pri správe majetku vo

všeobecnosti obmedzí rodičovské právo.

13. V ďalších podaniach rodičia zotrvávajúc na svojej dovtedajšej argumentácii opisovali ďalší priebeh
ich vzťahu, resp. stretnutí matky s maloletou, ako aj iné udalosti, ktoré však vzhľadom na dôvod, pre
ktorý dochádza k zrušeniu napadnutého rozsudku, nie je účelné v texte tohto rozhodnutia opisovať.

14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP, vec preskúmal
v rozsahu určenom § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 389 ods.
2 CSP zrušil.

15. V prejednávanej veci je predmetom konania rozvod manželstva rodičov a úprava výkonu ich práv
a povinností k mal. B.. Odvolanie bolo podané zo strany matky len vo vzťahu k výkonu rodičovských
práv a povinností. V prvom rade odvolací súd pristúpil k prieskumu odvolacích námietok procesného
charakteru, z ktorých ako dôvodnú vyhodnotil námietku, podľa ktorej nepripustením zastúpenia matky

jej partnerom (aktuálne manželom) A. I. C. malo za následok porušenie jej práv na spravodlivý proces.

16. Odvolací súd úvodom pripomína, že „Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle
§ 420 písm. f) CSP je a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný
postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace

procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických
osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne
inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na
relevantné,zákonuzodpovedajúcesúdnekonanie.Podporušenímprávanaspravodlivýprocesvzmysle

citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v
zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z
ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci
za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,
na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne
uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).Pod pojmom procesný postup sa rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor),
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti

na konaní (porovnaj R 129/1999 a sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012).
Pokiaľ dovolateľka v dovolaní naznačuje, že prejednaním veci 5. apríla 2022 súdom prvej inštancie v
jej neprítomnosti nemala možnosť realizovať svoje procesné oprávnenia, dovolací súd pripomína, že
v rozhodnutí R 39/1993 bol prijatý názor, v zmysle ktorého, i keby táto námietka bola opodstatnená,
podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP (po 1. júli 2016 rozumej podľa §

420 písm. f) CSP - pozn. najvyššieho súdu) nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť
konať pred súdom (len) pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv
na výsledok konania. (Z Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 10. 2024, sp. zn. 2Cdo/110/2023).

17. Z obsahu spisu, najmä zo zápisnice a zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 18.10.2023
vyplýva, že matku, ktorá sa ospravedlnila z účasti na pojednávaní vážnymi zdravotnými dôvodmi, na

uvedenom pojednávaní na základe plnej moci zastupoval jej partner A. I. C. (ďalej len „zástupca matky“).
Nariadené pojednávanie trvalo tak, ako tvrdila matka, t. j. od 08.30 hod. V poobedných hodinách (čas
nahrávky 5 hod. 10 min.) po tom, čo zástupca matky predložil dôkaz, ktorý sa už mal nachádzať
v súdnom spise s dôvetkom, že „spis nepozná“, resp. „nepoznal detailne spis, či sa už dôkaz, ktorý
predkladá, v spise nachádza“, bol aj na podnet právneho zástupcu otca uznesením súdu prvej inštancie

nepripustený ako zástupca v ďalšom konaní. Následne ešte zástupca matky vzniesol námietku proti
uzneseniu zdôrazniac zaujatosť zákonnej sudkyne; sudkyňa však už námietky zástupcu matky ďalej
neprotokolovala, neposkytla mu priestor, i keď sa tento snažil ďalej rozprávať, pričom bol vyzvaný
na odchod z pojednávacej miestnosti. Zástupca matky uviedol, že ostáva prítomný na pojednávaní
ako verejnosť a bude si robiť poznámky, pričom bol sudkyňou upozornený, že nesmie rušiť priebeh

a dôstojnosť pojednávania.

18. Vo väzbe na uvedené odvolací súd konštatuje, že neznalosť zástupcu matky o skutočnosti, či
sa nejaký dôkaz nachádza v súdnom spise, ktorý navyše dosahoval v danom čase cca 1800 strán,
nepovažuje za dôvod na nepripustenie jeho zastupovania. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné

prihliadnuť aj k tomu, že medzi účastníkmi sa vedie niekoľko súdnych konaní, čo nesporne zvyšuje
nároky na evidenciu, či ten ktorý dôkaz bol už v určitom konaní predložený alebo nie.
Pri posudzovaní spôsobilosti zástupcu matky ako všeobecného zástupcu je zrejmé, že tento má
procesnú subjektivitu (§ 61 CSP), je procesne spôsobilý (§ 67 CSP), dokonca má dosiahnuté
vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa (§ 468 CSP), povolaním je prokurátor, teda po odbornej

stránke jednoznačne spĺňa spôsobilosť zástupcu. V prejednávanej veci pritom jeho záujmy neboli
v rozpore so záujmami matky (§ 22 ods. 2 OZ). Z uvedených hľadísk je teda zrejmé, že zástupca matky
bol spôsobilý ju v konaní zastupovať.
Podľa názoru odvolacieho súdu ani prípadným predkladaním dôkazov, ktoré už boli obsahom súdneho
spisu, nedochádzalo k zjavnému či flagrantnému poškodzovaniu záujmov matky ako zastúpenej,

vktoromkontextesamáust.§89ods.2CSPaplikovaťavykladať.Súdybyknepripusteniuzastupovania
(s výnimkou pokútnictva) teda mali pristupovať len vtedy, keď je konanie zástupcu v zjavnom rozpore
so záujmami zastúpeného, vykonáva sa neodborne a podobne, čo v prejednávanej veci naplnené
nebolo. Podľa názoru odvolacieho súdu teda súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď pre takýto
nedostatok zastupovania A. I. C. ako zástupcu matky nepripustil.

19. Odvolací súd ďalej konštatuje, že vyššie uvedené procesné pochybenie súdu prvej inštancie by
samo o sebe nebolo takým nedostatkom, ktorý by mal za následok porušenie práva na spravodlivý
proces. Z obsahu zápisnice ako aj zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 18.10.2023 však ďalej
vyplýva, že po reakcii zástupcu na jeho nepripustenie do ďalšieho konania a jeho žiadosti o odročenie
pojednávania súd prvej inštancie s týmto ďalej nekonal, pokračoval v pojednávaní veci, a to bez toho,

že by bolo uznesenie o nepripustení zastupovania doručené zastupovanej matke, hoc to ust. § 89 ods.
2 CSP výslovne požaduje (predpokladá). Podľa názoru odvolacieho súdu matka, ktorá sa zo závažných
zdravotných dôvodov nemohla pojednávania zúčastniť a súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti a
za prítomnosti jej splnomocneného zástupcu, v dobrej viere očakávala, že jej práva počas pojednávania
budú hájené týmto zástupcom.

Pokiaľ súd prvej inštancie jej zástupcu nepripustil, za danej situácie bolo jeho povinnosťou pojednávanie
odročiť, vypracovať písomné vyhotovenie uznesenia o nepripustení zastúpenia, toto doručiť matke
a následne jej i ponechať lehotu na vyjadrenie, či si zvolí iného zástupcu alebo bude v konaní hájiť svoje
práva sama. Súd prvej inštancie tak však neučinil, pokračoval v konaní, vykonával ďalšie dokazovanie(najmä oboznamoval listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, ale i ďalšie listiny predložené kolíznym
opatrovníkom a pripojené spisy), pričom v konaní sa otec (resp. jeho zástupca) a kolízny opatrovník
okrem iného ešte vyjadrovali napr. aj k všeobecnej a osobitnej úprave styku matky s maloletou. Následne

ukončil dokazovanie, vyzval kolízneho opatrovníka, otca a jeho zástupcu k záverečným rečiam, v rámci
ktorých mali právo zhrnúť vykonané dokazovanie a vyjadriť sa k skutkovej a právnej stránke veci,
a vyhlásil meritórne rozhodnutie.

20. Uvedeným postupom tak došlo zo strany súdu prvej inštancie k závažnému zásahu do procesných

práv matky ako účastníčky konania takej intenzity, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý
súdny proces. Aj keď išlo len o časť konania, matke bolo znemožnené realizovať jej patriace práva
v konaní, napr. reagovať na procesné návrhy otca a kolízneho opatrovníka, vyjadrovať sa k vykonaným
dôkazom a navrhovať nové, využiť právo záverečnej reči; išlo pritom o záverečnú fázu prvostupňového
konania, po ktorej už matka nemohla uplatniť svoj vplyv na výsledok (prvostupňového) konania, t. j.
na meritórne rozhodnutie. S poukazom na uvedené odvolaciemu súdu neostalo iné, ako napadnutý

rozsudok v rozsahu podaného odvolania (vrátane závislého výroku VIII. o trovách konania) podľa § 389
ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 389 ods. 2 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie podľa § 391
ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Na tomto mieste odôvodnenia považuje odvolací súd za účelné pre ďalšie konanie vyjadriť sa

aj k námietkam matky týkajúcim sa nedostatočne vykonaného dokazovania, a to najmä nevykonania
znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia. Vzhľadom na zjavnú komplikovanosť /
náročnosť prípadu, na dlhý a hlboký konflikt medzi rodičmi, spornosť ich vyjadrení, sa vykonanie
znaleckého dokazovania najmä za účelom preskúmania osobnosti rodičov, ich miery lživosti /
hodnovernosti, ich rodičovských kompetencií, a to aj vo vzťahu k miere ochoty podporovať vzťah

s druhým rodičom (nielen formálne, ale najmä reálne) javí ako účelný a vhodný. Odvolací súd si je
vedomý, že konanie už trvá niekoľko rokov, čo nie je v záujme najmä mal. B., a spis je už značne
rozsiahly, obsahuje v prevažnej miere podrobné podania účastníkov vo vzťahu k jednotlivým situáciám /
konfliktom vznikajúcim medzi nimi, niekedy už aj z časového hľadiska neaktuálnym. Napriek tomu
nie je možné rezignovať na podstatu veci, t. j. zistenie, ktorý z rodičov lepšie spĺňa predpoklady pre

výchovu maloletej. Je dôležité postupovať opatrne a zodpovedne, aby sa zabezpečilo, že rozhodnutia
sú prijímané v najlepšom záujme dieťaťa.
22. Vo väzbe na uvedené preto neobstojí záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého ďalšie znalecké
psychologické vyšetrenie by bolo v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a mohlo by mať negatívny
dopad na jeho psychický vývin bez relevantného prínosu pre toto konanie. Najmä v prípade

dlhodobého a ťažkého sporu o starostlivosť o deti je dobré, aby obaja rodičia prešli psychologickým
prieskumom. Dôkladné psychologické hodnotenie oboch rodičov a dieťaťa môže poskytnúť cenné
informácie o ich psychickom stave, motiváciách a správaní, čo môže byť užitočné pri rozhodovaní
o starostlivosti. Odborníci môžu identifikovať prípadné psychologické poruchy alebo manipulatívne
správanie. Psychologické testy môžu byť užitočné i pri hodnotení pravdivosti výpovedí rodičov v

sporných situáciách. Skúsený a kvalifikovaný psychológ má mnoho nástrojov a techník, ktoré mu
umožňujú posúdiť rodičov čo najobjektívnejšie, a to aj vtedy, keď jeden z rodičov má znalosti z
psychológie. Skúsený znalec psychológ dokáže prispôsobiť testy tak, aby minimalizoval možnosť, že
rodič bude na testy pripravený a mohol by manipulovať výsledky. Tieto hodnotenia sú potom kľúčové
pre spravodlivé rozhodovanie v rodinnoprávnych sporoch.

23. V prejednávanej veci nemožno opomenúť ani nové závažné okolnosti, ktoré nastali v priebehu
odvolacieho konania, keď matka dňa 18.09.2024 podala trestné oznámenie na otca pre podozrenie
zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania voči maloletej. Hoci odvolací súd vo svojom rozhodnutí
sp. zn. 15CoPno/7/2024 zo dňa 6.11.2024 považoval matkine podozrenie zo sexuálneho zneužívania

maloletej otcom vykonaným dokazovaním za vyvrátené, konštatoval tak len pre účely konania
o nariadenie neodkladného opatrenia. Obvinenia z nevhodného správania alebo zneužívania sú veľmi
vážne a môžu mať hlboké následky pre všetky zúčastnené strany, preto ich nemožno nepreskúmať aj
v konaní vo veci samej. V ďalšom konaní bude teda potrebné doplniť dokazovanie aj v uvedenom smere
a zistiť aktuálny stav trestného konania, prípadne prihliadnuť k tam vykonaným dôkazom.

24. Odvolací súd pre úplnosť podotýka, že za závažné by považoval i preukázanie opačnej skutočnosti,
že matka obvinenie podala účelovo, nakoľko by to mohlo naznačovať vážne psychologické problémy
alebo manipulatívne správanie matky a vyvolať aj pochybnosti o jej schopnosti poskytovať bezpečné astabilné prostredie pre dieťa. Takáto okolnosť by potom mohla mať vplyv na úpravu styku s matkou tak,
aby bol sledovaný najlepší záujem dieťaťa. Odborníci ako sú psychológovia môžu teda aj v tomto smere
poskytnúť cenné posudky a odporúčania.

25. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec znovu prejedná a rozhodne, pričom doplní dokazovanie
s prihliadnutím na skutkový stav zistený v čase jeho rozhodovania. Povinnosťou súdu prvej inštancie
bude najmä ustáliť, ktorý z rodičov je vhodnejším pre výchovu maloletej, ako aj, či bol rešpektovaný
názor dieťaťa, ktoré vzhľadom na svoj vek už môže uskutočňovať svoje participačné práva. Bude

povinnosťou súdu prvej inštancie vysporiadať sa aj s možnosťou striedavej osobnej starostlivosti,
prihliadnuc k aktuálnym pomerom vo vzťahu k školskej dochádzke maloletej a údajnému presťahovaniu
matky do D.. Ďalej sa súd prvej inštancie vysporiada aj s námietkami vznesenými matkou v tomto
odvolacom konaní, ktoré budú mať relevanciu aj vo vzťahu k jeho novému rozhodnutiu. Taktiež sa
vysporiada aj s argumentáciou otca a jeho procesnými návrhmi týkajúcimi sa obmedzenia práv matky
pri správe majetku dieťaťa a zvýšenia výživného, ktoré podal v odvolacom konaní.

26.Vneposlednomradeneuniklopozornostiodvolaciehosúdunedostatočnéodôvodnenienapadnutého
rozhodnutia pri určení vyživovacej povinnosti, a to vo vzťahu k pomerom otca a jeho možnostiam
a schopnostiam dosahovať príjem.
27. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku otec dosahuje príjem 300 eur mesačne ako odmenu za

činnosť v spoločnosti s ručením obmedzeným zriadenej pre výkon advokácie. Je zjavné, že takýto príjem
nezodpovedá jeho potenciálu vysokoškolsky vzdelaného človeka s praxou. Aj s touto otázkou sa súd
prvej inštancie vysporiada v ďalšom konaní a rozhodnutí, pri určení vyživovacej povinnosti, prípadne
doplní dokazovanie v tomto smere.

28. Nakoľko boli dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolací súd okrem rozhodnutia vo veci
samej zrušil aj jemu bezprostredne predchádzajúce právoplatné uznesenie č. k. 26P/69/2020 – 1866 zo
dňa 18.10.2023 o nepripustení zastúpenia matky A. I. C., a to postupom podľa § 389 ods. 2 CSP.

29. Vyššie uvedenými právnymi názormi odvolacieho súdu je prvostupňový súd viazaný (§ 391 ods. 2

CSP).

K námietke zaujatosti

30. Manželka - matka písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.05.2023 (čl.

1201-1207) uplatnila v tomto konaní ako účastníčka námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni
JUDr. Ľubici Balalovej (ďalej len „zákonná sudkyňa“ alebo „sudkyňa“), odvodzujúc pochybnosti o jej
nestrannosti (vychádzajúc z obsahu podania) od skutočností, ktoré podľa tvrdenia matky vyplynuli
najmä zo správania sudkyne na pojednávaní. Podľa matky táto na ňu neprimerane kričala, vyjadrovala
voči nej subjektívne hodnotenia, ktoré nemajú oporu v súdnom spise a sú prejavom zaujatosti a

neetického správania sudkyne voči jej osobe na pojednávaní, taktiež obhajovala a ospravedlňovala
svoje vlastné rozhodnutia o neodkladných opatreniach vo veci mal. B., ktoré boli zrušené Krajským
súdom v Trenčíne, čím následne aj prezumovala svoje rozhodnutie vo veci samej. Vyčítala jej, že na
pojednávaní vyjadrovala svoj názor a jej smerovanie myšlienkových pochodov smerom k budúcemu
rozhodnutiu vo veci samej, pričom nepriamo prezentovala to, ako vo veci ďalej rozhodne. Matka tvrdila,

že sudkyňa komentovala jej podania, ktoré vraj neboli vecné a spoločne s právnym zástupcom otca ju
zosmiešňovali s poukazom na jej právnické vzdelanie.
Matka tiež namietala protokoláciu tvrdení účastníkov konania do zápisnice a nerovnaký postup sudkyne
voči účastníkom majúc za to, že sudkyňa protokolovala len to, čo sa jej hodilo a vyjadrenia matky a
jej zástupcu ignorovala. Tento jej názor opierala o rozhodnutia iných súdov, ktoré vydali rozhodnutia

bez vykonania dokazovania. Sudkyňu pre toto správanie považovala za zaujatú, pretože sa jej javilo
navonok, že akékoľvek dôkazy by matka predkladala a žiadala oboznámiť, postoj sudkyne bol už zrejmý
na základe predchádzajúcich neodkladných opatrení. Namietala nedostatky v protokolácii nahrávky,
kedy sa manžel matky vulgárne vyjadroval (7:35:50), ako aj chýbajúcu protokoláciu pojednávania v
posledných 31 min., v čase medzi 7:48 až 8:19:05 aj napriek tomu, že pojednávanie normálne prebiehalo

a účastníci konania sa k veci vyjadrovali, ako aj ďalšie tvrdenia manžela matky, príhovor sudkyne, ktorým
robila na matku nátlak na späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

31. Tiež namietala konkrétne, že:"V zápisnici chýba ďalšie tvrdenie otca, ktoré nie je zaprotokolované, a síce, že otec sa vyjadruje a kladie
súdu otázku v čase o 7:53:25 nahrávky, či sudkyňa vie, o koľkých sudcoch na krajskom súde on má
vedomosť, že chodia k psychiatrovi a užívajú ťažké antidepresíva a sú to sudcovia, ktorí rozhodujú o

závažných veciach, pričom majú také stavy, že niekedy nevedia nastúpiť do auta a prísť do roboty, čo
otec vie so stopercentnou istotou.

Následne sa otec vyhráža, že keď sa teda tu chce niekto takto baviť, tak uvádza, že môžeme, na čo
sudkyňa ihneď reaguje, že nie, že sa nechce takto baviť. Toto vyjadrenie považujem za veľmi významné

z toho dôvodu, že sudkyňa pôsobila zastrašene, zrejme chrániac sudcovský stav ako taký, prípadne
nejakých svojich kolegov, ale možno aj samú seba, otcovi ponížene naznačuje, nech to nerobí, čo
vyplýva priamo z nahrávky z pojednávania.
Takéto správanie sudkyne je neakceptovateľné. Otec svojím správaním dával sudkyni najavo, že v
prípade, ak priberie do konania znalca, tak začne rozprávať o tom, ktorí sudcovia užívajú ťažké
antidepresíva, pričom vzhľadom na okamžitú reakciu sudkyne mám obavu a podozrenie, že otec mohol

hovoriť o nej samotnej, čím ju zastrašuje, prípadne ju týmto otec môže aj vydierať. Hoci otec spomína
že ťažké antidepresíva majú užívať sudcovia krajského súdu, tak tá okamžitá pohotová reakcia sudkyne
vo mne vyvoláva obavy, že aj ona môže byť v tej skupine sudcov, ktorú otec spomínal, a že sa bojí
odhalenia."

32. Matka chyby v protokolácii nepovažovala za ojedinelé nedostatky, ale za úmyselné konanie sudkyne,
sofistikovaný a premyslený prejav zaujatosti voči nej a snahu o zvýhodnenie otca. Za dôvod námietky
zaujatosti považovala matka aj skutočnosti, ktoré sa mala dozvedieť od jej známej z justičného
prostredia, ktorá na jej otázku: "Chcela som ešte ohľadom D. a D., počula som, vraj chodia spolu na
dovolenky a že sú veľké kamošky, to sa vraj v G. vie, nepočula si také niečo? Vraj aj plávať chodia

spolu." , odpovedala: "Ahoj počula som, že sú rodinní známi, ale dôkazy na to nemám."

33. Zákonná sudkyňa sa k vznesenej námietke zaujatosti vyjadrila dňa 16.05.2023 (č. l. 1501 - 1502) tak,
že matku a jej manžela pozná ako účastníkov tohto konania, otca aj z dôvodu výkonu jeho advokátskej
činnosti; vo vzťahu k nemu sa necíti byť zaujatá. Tiež pozná právnu zástupkyňu manžela A. B. D. z

dôvodu jej dlhoročného výkonu advokátskej činnosti, stretáva sa s ňou na pojednávaniach, nakoľko
často zastupuje účastníkov aj vo veciach, ktoré sú jej pridelené, má s ňou korektný pracovný vzťah.
Tvrdenie matky o tom, že s právnou zástupkyňou jej manžela sú blízke rodinné priateľky, považuje za
nepravdivé. Podľa sudkyne by bola ideálna situácia, keby účastníčka označila miesta, kde mali s A. D.
chodiť na dovolenky. Poprela, že by s ňou chodila na dovolenky alebo na plaváreň. Podľa sudkyne sa

uvedené tvrdenia matky vôbec nezakladajú na pravde.
Považovala tiež za absolútne nepravdivé tvrdenia matky, podľa ktorých v zápisnici chýba tvrdenie
manžela, že v prípade pribratia znalca do konania začne rozprávať o tom, ktorí sudcovia užívajú
ťažké antidepresíva; matka poukazujúc na reakcie sudkyne mala obavu a podozrenie, že otec mohol
hovoriť o nej samotnej, čím ju zastrašuje. Vzhľadom na vážnosť dôsledkov uvedených nepravdivých

tvrdení o jej zdravotnom stave vyčlenila im zvláštnu pozornosť podaním oznámenia o skutočnostiach
nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu na Okresnú prokuratúru Trenčín (č. l. 1503). Sudkyňa uviedla,
že uskutočnením útokov zo strany matky v námietke zaujatosti a aj v jej ďalších podaniach stratila
schopnosť pristupovať nezaujato v tejto veci k matke a cíti sa byť voči nej zaujatá. Aj v dôsledku podania
oznámenia skutočností nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu sa cítila byť zaujatá a súhlasila s tým,

aby vec bola pridelená inému sudcovi.
K námietkam matky týkajúcim sa postupu súdu uviedla, že zápisnica o pojednávaní má 37 strán,
obsahuje podstatné veci týkajúce sa predmetu konania a napr. tvrdenie manžela matky o užívaní
antidepresív sudcami v nej uvedené nebolo z dôvodu, že toto tvrdenie nemá relevanciu k predmetu
konania. Na záver uviedla, že na navrhovateľku nekričala a ani sa nesmiala, pretože počas celého

pojednávania nebol dôvod ani na úsmev.

34. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 27NcC/8/2023-1523 z 22.05.2023 v spojení s opravnými
uzneseniami č. k. 27NcC/8/2023-1533 z 01.06.2023 a č. k. 27NcC/8/2023-1547 z 12.07.2023 (ďalej len
„Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne“) nevylúčil zákonnú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania

veci.

35. Nálezom Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 483/2023 - 41 zo dňa 07.12.2023 bolo Uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že ním bolo porušenézákladné právo sťažovateľky (manželky - matky) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a jej právo podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ústavný súd SR vytýkal Krajskému súdu v Trenčíne, že v napadnutom uznesení viackrát „vo

všeobecnosti“poukázalnavýchodiskározhodovaniavkonaníonámietkezaujatosti,pričomnestrannosť
zákonnej sudkyne, ktorá vo vyjadrení len veľmi stručne uviedla, že len v dôsledku podania oznámenia
skutočností nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu sa cíti byť zaujatá proti sťažovateľke, nepodrobil
subjektívnemu testu ani objektívnemu testu. Poukázal na to, že miera potrebnej konkrétnosti vyjadrenia
zákonného sudcu, ktorého sa námietka zaujatosti týka, je priamo úmerná konkrétnosti odôvodnenia

podanej námietky zaujatosti, pričom krajskému súdu nič nebránilo, aby si od zákonnej sudkyne vyžiadal
doplnenie vyjadrenia k námietke zaujatosti, čo však neurobil, meritórne rozhodol bez toho, aby sa
vysporiadal so subjektívnou stránkou a následne aj objektívnou stránkou nestrannosti.
Súčasne uložil opätovne rozhodnúť o námietke zaujatosti uplatnenej sťažovateľkou a v prípade, ak
niektorý z účastníkov konania podá odvolanie voči rozsudku č. k. 26P/69/2020-1868 zo dňa 18.10.2023,
vysporiadať sa s daným rozhodnutím v odvolacom konaní, najmä s daným rozhodnutím o námietke

zaujatosti uplatnenej sťažovateľkou v odvolacom konaní.

36. Na výzvu Krajského súdu v Žiline zákonná sudkyňa doplnila dňa 19.11.2024 svoje vyjadrenie
k námietke zaujatosti tak, že podaním trestného oznámenia na neznámeho páchateľa za výroky matky
na jej osobu špecifikované v trestnom oznámení, iniciovala konanie proti navrhovateľke spôsobilé

zasiahnuť do osobnostných práv matky predovšetkým za situácie, že by bola uznaná vinnou za svoje
konanie. Mala za to, že takéto konanie by bolo spôsobilé zasiahnuť aj do jej osobnostných práv,
vzhľadom k čomu sa cítila v prejednávanej veci byť poškodenou osobou, kedy ako poškodená môže
uplatňovať svoje práva, ktoré by mali smerovať k tomu, aby matka bola za svoje konanie potrestaná.
Mala za to, že trestné stíhanie iniciované z jej strany voči matke predstavuje takú intenzitu jej zaujatosti

voči nej, že môže i objektívne vzbudzovať pochybnosti o jej nezaujatosti v prejednávanej veci.
Poukázala na to, že vo veci bola vypočutá políciou, pričom trestné konanie bolo v lete 2023 políciou
odložené, voči ktorému rozhodnutiu sťažnosť nepodala. Vo vzťahu k matke neiniciovala žiadne ďalšie
konanie.

37. Po zrušení Uznesenia Krajského súdu v Trenčíne Ústavným súdom SR otec vo vyjadrení k námietke
zaujatosti poukázal na to, že matka podala odvolanie len pokiaľ ide o výroky, s ktorými sa nestotožňuje,
čopodľanehosvedčíojejneopodstatnenosti;súčasnevylúčeniesudkynenepoužilaakoodvolacídôvod.
Poukázal ďalej na skutočnosť, že namietanie zaujatosti sudkyne bolo vyvolané hanlivým podaním
matky na osobu sudkyne, ktorá podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo

spáchania trestného činu ohovárania, a preto je podľa neho na mieste zistenie, akým spôsobom bolo
toto oznámenie vybavené. Mal za to, že v prípade jeho odmietnutia, ak by nebol uplatnený opravný
prostriedok, sa sudkyňa nikdy nenachádzala voči matke v takom procesnom postavení, aby to vyvolalo
pochybnosti o jej zaujatosti.

Podľa neho, ak by sa pripustil taký výklad, že účastník konania, či už priamym podaním oznámenia na
osobu sudcu alebo hanlivým podaním na osobu sudcu, ktorý sa následne bráni, by dosiahol vylúčenie
sudcu, potom by účastník mal de facto v rukách obchádzanie prideľovania veci zákonnému sudcovi
náhodným výberom. Podľa jeho názoru takýto postup by zároveň porušoval aj ústavné právo druhého
účastníka konania na spravodlivý proces (zákonného sudcu).

38. Hoci Ústavný súd SR uložil opätovne rozhodnúť o námietke zaujatosti Krajskému súdu v Trenčíne,
medzičasom (od 01.06.2023) je na základe zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých
zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo
veciach podľa I. hlavy a III. hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti CMP vydanému okresným súdom

so sídlom v obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne funkčne príslušný
Krajský súd v Žiline. Nadriadený súd, ktorý je príslušný rozhodnúť o podanej námietke zaujatosti, nie je
v § 54 ods. 2 CSP špecifikovaný, no s prihliadnutím i na špecifickú povahu týchto konaní pri aplikácii
článku 3 ods. 2 CMP (s prihliadnutím na zachovanie princípov všeobecnej spravodlivosti a princípov,
na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov)

možno dospieť k záveru, podľa ktorého v týchto veciach bude nariadeným súdom Krajský súd v Žiline
(kauzálne nadriadený súd, t. j. súd špecializovaný na rodinnoprávnu agendu). Opačný záver by sa priečil
účelu súdnej reformy (popieral by jej zmysel); na zreteli treba mať aj zachovanie plynulosti a rýchlosti
konania. Prípadne poukazovanie na zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskejrepubliky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“) by nebolo na mieste, pretože tento upravuje sídla a obvody krajských
súdov len všeobecne, bez prihliadnutia na špecifiká konaní vymenovaných v ustanovení § 3 ods. 5 CMP.

Ten je vo vzťahu k § 3 zákona č. 371/2004 Z. z. v pomere špeciality (viď uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Ndc 58/2023 zo 14.12.2023, sp. zn. 7Ndc 59/2023 z 13.12.2023, sp. zn. 8Ndc 17/2023 zo
06.12.2023, sp. zn. 5Ndc 52/2023 z 30.11.2023).
Vzhľadom k uvedenému ako súd nadriadený Okresnému súdu Trenčín rozhodoval o námietke zaujatosti
matky Krajský súd v Žiline.

39. Podľa § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

40. Úvodom nadriadený súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej: „Účelom cit. ustanovenia

je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu k stranám, ich zástupcom a
osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu
sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska
vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného
vzťahu sudcu, a to: a/ k sporu, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobeskončeniakonaniaarozhodnutiasporualebokonania,b/kstranámsporu,ktorýbybolzaložený
na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, c/ k zástupcom
strán sporu, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod b/, alebo d/ k
osobám zúčastneným na konaní (viď obdobne b/ a c/). Relevantný je iba taký vzťah, ktorý by (vzhľadom
na jeho charakteristické znaky) pri všetkej možnej snahe sudcu o správnosť konania a rozhodovania

ovplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného
rozhodnutia.
Nestrannosť sudcu je potrebné posudzovať vždy v závislosti od konkrétnych okolností prípadu a
podľa objektívneho kritéria rozhodnúť, či existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik
pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený

dôvod na obavu, že konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať
zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za
oprávnenú. Len nestranný súd totiž poskytuje stranám rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv,
ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov vyplýva (o. i.) povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé,
nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby
jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K stranám je povinný pristupovať bez akýchkoľvek
predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k sporu, stranám, ich zástupcom
a osobám zúčastneným na konaní vždy vecný a profesionálny prístup.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu

SR zo dňa 13. 10. 2016, sp. zn. 3Nc/8/2016).

41. Súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane Ľudských práv a základných
slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na
spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy SR) zároveň na druhej strane zaručuje aj právo na to, aby právna vec

strany sporu nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti
súdov (čl. 48 Ústavy SR).

42. V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca
vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný

sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti
zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným
postupomazozákonompredpokladanýchdôvodovpripúšťa,abyzákonnýsudcabolvylúčenýzďalšieho
rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu,
spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by v spore mohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca.

Nestrannosť sa spravidla chápe ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania
určitej procesnej strane).43. Zo zákonného ustanovenia § 49 ods. 1 CSP vyplýva, že existenciu zaujatosti sudcu možno
vyvodiť len z jeho konkrétneho pomeru k sporu, k stranám alebo ich zástupcom, alebo k iným osobám
zúčastneným na konaní. Sudca je totiž pri výkone svojej funkcie nezávislý a je povinný zákony a

iné všeobecné právne predpisy vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhodovať
nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností a v súlade so zákonom.
Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, v ktorom je zákonným sudcom, je teda možné
len v mimoriadnych prípadoch, za podmienok upravených ustanovením § 49 ods. 1 (príp. ods. 2) CSP,
ktoré predpokladajú existenciu takých závažných skutočností, v dôsledku ktorých by aj pri uplatňovaní

zásady nezávislosti rozhodovania mohli vzniknúť pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

44. K takejto situácii môže dôjsť len vtedy, ak je evidentné, že vzťah sudcu k danej veci, ich
účastníkom, alebo ich zástupcom, dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom stanovenej povinnosti,
sudca nebude môcť alebo nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodnúť. Zákon teda zakladá
vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými

skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou.

Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu
postačovať pochybnosti o možnej zaujatosti. Sudcov pomer k účastníkom, ich zástupcom alebo
osobám zúčastneným na konaní môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom, alebo jemu

obdobnom vzťahu, ktorému na roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský, či naopak zjavne
nepriateľský. Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre
pomer sudcu k veci musí byť v príčinnej súvislosti s predmetom daného konania. (Uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/1999 z 20. júla 1999).

45. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza
z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a
objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad
Piersack proti Belgicku).

46. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu
prípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca
myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým
nie je preukázaný opak. Nestrannosť z hľadiska správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej
nestrannosti, o ktorom svedčí správanie sudcu (Boekmans c. Belgicko). Na preukázanie nedostatku

subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad
Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia
objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.

47. Objektívna nestrannosť sa teda neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa

objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti („spravodlivosť nielenže musí
byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná -justice must not only be done, it must also
be seen to be done“). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne
javiť (Delcourt c. Belgicko). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych,
organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanému sporu, k stranám, ich

zástupcom a osobám zúčastneným na konaní. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení
subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno
usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Z vyššie uvedených požiadaviek na skúmanie nestrannosti
sudcu, vychádza tiež judikatúra Ústavného súdu SR a ustálená súdna prax z ktorej vyplýva, že sa
nemožno uspokojiť len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale vždy treba tiež skúmať, či sudca

poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci
sp. zn. III. ÚS 16/00). Ústavný súd SR nestrannosť sudcu judikoval aj v ďalších rozhodnutiach (napr.
sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).

48. Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala na objektívnych,

konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že
čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako
sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. 10. 2010, sp. zn. 5Ndob/45/2010).49. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný
prístup za každých okolností. Svojim správaním má dbať na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne

spochybňovaná. Musí mať dostatok schopnosti ovládať svoje konanie aj sféru svojich vnútorných
pocitov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanému sporu a k stranám sporu je napr. aj
schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými námietkami strán v priebehu i mimo konania,
ako aj s eventuálnou kritikou jeho konania, ktorá môže mať rozmanitú podobu (porovnaj R 47/1998).
Pokiaľ by sudca (mimo iného) takúto schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať

funkciusudcu.Trebapripomenúť,ženezávislosťsnestrannosťouaodbornosťou(kvalifikáciou)sudcusú
podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania
(poskytovania) spravodlivosti.

50. V konkrétnosti prejednávanej veci matka vzniesla námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni z
viacerých dôvodov, avšak ani jeden nebol spôsobilý mať za následok vylúčenie zákonnej sudkyne

z prejednávania a rozhodovania veci. Pri skúmaní zaujatosti sudkyne nadriadený súd (v zmysle
odporúčaní Ústavného súdu SR) podrobil jej nestrannosť tak testu subjektívnemu ako aj objektívnemu.

51. Pri subjektívnom teste sa nadriadený súd zameral na vnútorné presvedčenia, postoje a hodnoty
sudkyne skúmajúc, či má osobnú zaujatosť alebo predpojatosť voči jednej zo strán, či má osobné

alebo profesijné vzťahy s jednou zo strán, ktoré by mohli spôsobiť konflikt záujmu, prípadne, či má
predchádzajúce skúsenosti alebo zážitky, ktoré by mohli ovplyvniť jej nestranné rozhodovanie. Pri
objektívnom teste sa nadriadený súd zameral na to, či by nezaujatý a rozumný pozorovateľ mohol vidieť
správanie sudkyne ako zaujaté, skúmal teda, či existujú vonkajšie dôkazy zaujatosti. Týmito by mohli
byť objektívne prejavy alebo činy sudkyne, ktoré by mohli byť vnímané ako prejav zaujatosti, ďalej

predchádzajúce rozhodnutie sudcu ukazujú vzor správania, ktorý by mohol byť vnímaný ako zaujatosť.
Relevantnou je aj verejná mienka t. j. ako by nezaujatý pozorovateľ vnímal správanie sudcu a či by toto
mohlo vytvoriť dojem zaujatosti.

52.Vprejednávanejvecinebolopreukázané,žebysudkyňamalaosobnývzťahsniektorýmzúčastníkov

konania, resp. jeho zástupcom, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodovanie. Aj keď matka tvrdila, že
sudkyňa má blízke priateľské vzťahy s právnou zástupkyňou otca A. B. D. (spoločné dovolenky a
plávanie), o týchto skutočnostiach nepredložila žiaden dôkaz, pričom sudkyňa poprela bližší osobný
vzťah s právnou zástupkyňou otca; podľa jej vyjadrenia túto stretáva len v rámci pri výkone advokátskej
činnosti, na pojednávaniach. Na základe uvedeného nie je teda možné konštatovať zaujatosť sudkyne.

53. Matka taktiež namietala postup sudkyne v súdnom konaní, konkrétne vyhotovenie neúplnej
zápisnice, protokoláciu pojednávania i nevykonanie dokazovania a pod. Je potrebné zdôrazniť, že na
námietky zaujatosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní (t. j. procesné úkony súdu vrátane rozhodnutí,
ktoré upravujú vedenie konania, resp. i samotné konečné/meritórne rozhodnutie), nie sú dôvodom

na vylúčenie sudcu a na takéto námietky sa neprihliada (§ 49 ods. 3 CSP), keďže vo vzťahu k nim
platí fikcia, akoby námietka nebola vznesená. Procesné úkony a rozhodnutia, pod ktoré je potrebné
subsumovať tiež proces vykonávania dôkazov, sú procesným kódexom predvídané a majú upravené
svoje účinky na priebeh konania, a teda ich nemožno ani použiť ako dôvody na námietku zaujatosti.
Správnosť procesného postupu sudcu ako i samotného rozhodnutia môže byť preskúmavaná len na

základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov účastníkov.
54. Pokiaľ matka vytýkala sudkyni jej zaujaté správanie na pojednávaní dňa 5.4.2023, tvrdiac, že na
ňu neprimerane kričala, vyjadrovala voči nej subjektívne hodnotenia či ju zosmiešňovala, robila na
ňu nátlak na späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. voči otcovi prejavovala
vystrašené až ponížené správanie, tak nadriadený súd i s poukazom na zvukový záznam z pojednávania

zo dňa 5.4.2023, s ktorým sa oboznámil, nezistil také objektívne prejavy alebo počínanie sudkyne, ktoré
by vnímal ako zaujaté vo vzťahu k matke či otcovi. Sudkyňa viedla pojednávanie riadne a primerane
okolnostiam, t. j. s nevyhnutnou mierou ráznosti, avšak nekričala, nevytvárala nátlak na matku ani ju
nezosmiešňovala, tiež ponechávala procesný priestor na vyjadrenie obom stranám rovnocenne. Ani
ďalšie prejavy sudkyne na pojednávaní, ktoré namietala matka, jej tvrdeniam nenasvedčujú, sudkyňa

sa nejaví ako zastrašená či v submisívnom postavení voči otcovi.

55. Osobitnú pozornosť venoval nadriadený súd okolnosti, že v nadväznosti na podanú námietku
zaujatosti zo strany matky a jej obsah (uvedený konkrétne v bode 30. tohto rozhodnutia týkajúci sapodozrenia, že sudkyňa patrí medzi sudcov, ktorí užívajú antidepresíva, v súvislosti s ktorou okolnosťou
by mohla byť zo strany otca zastrašovaná alebo vydieraná) podala zákonná sudkyňa trestné oznámenie
na neznámeho páchateľa - pisateľa námietky zaujatosti. Uvedený údaj týkajúci sa jej osoby považovala

za vymyslené a nepravdivé skutkové tvrdenie spôsobilé ju vážne ohroziť a poškodiť v zamestnaní,
keďže pisateľ uvádzal nepravdivé informácie o jej zdravotnom stave. Poukázala na to, že s týmito
útokmi na jej osobu sa oboznámia napr. zamestnanci a úradníci ako aj predseda prvostupňového
súdu a po predložení námietky zaujatosti na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne sa tieto ju
poškodzujúce tvrdenia dostanú k dispozícii i zamestnancom Krajského súdu v Trenčíne a sudcom, ktorí

budú o námietke zaujatosti rozhodovať. Tvrdila, že v podanej námietke zaujatosti sa nachádzajú aj iné
nepravdivé skutočnosti, ktoré však bude riešiť inými zákonnými prostriedkami.

56. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Ndob 39/2010 zo dňa 4.8.2010 a tiež Ústavný
súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 121/2020 zo dňa 1.4.2020 v princípe zhodne konštatovali,
že „z hľadiska objektívneho testu by sa mohlo na prvý pohľad, ľudsky prirodzene, zdať, že samotné

podanie trestného oznámenia vzbudí v označenej osobe negatívne emócie, a tak predpojatosť.
Právny pohľad je však odlišný. Podaním trestného oznámenia by účastník konania mohol manipulovať
s pozíciou zákonného sudcu, ktorá je objektívne daná. Okrem toho sudcovia by mali byť vybavení takou
profesionalitou, ktorá ich robí odolnými proti takýmto podnetom. Samotné podanie trestného oznámenia
bez pristúpenia iných relevantných skutočností nemôže viesť k vylúčeniu sudcov.“

57. V prejednávanej veci je skutková odlišnosť v tom, že trestné oznámenie podala samotná sudkyňa
voči neznámemu páchateľovi - pisateľovi námietky zaujatosti podanej matkou, pričom súčasne sudkyňa
vyjadrila, že uskutočnením útokov zo strany matky tak v námietke zaujatosti a ako aj v jej ďalších
podaniach stratila schopnosť pristupovať nezaujato v prejednávanej veci k matke a cíti sa byť voči nej

zaujatá.

58. Vo väzbe na uvedené nadriadený súd uvádza, že ani sudca, ako každý človek, nie je úplne imúnny a
môže voči účastníkovi konania pociťovať emócie, ako je antipatia alebo sympatia. Hoci tieto pocity môžu
vzniknúť, patrí do profesionálnej výbavy sudcu, aby jeho prístup a rozhodovanie neboli nimi ovplyvnené.

Sudca je totiž povinný dodržiavať zásady nestrannosti a objektivity, zabezpečujúc, aby jeho osobné
pocity nezasahovali do spravodlivého a zákonného rozhodnutia.

59. Je nutné podotknúť, že zo strany matky nešlo o jediný podnet voči zákonnej sudkyni, keď voči nej
iniciovala začatie disciplinárneho konania a podala aj sťažnosť predsedníčke prvostupňového súdu,

pričom sudkyňa sa dovtedy subjektívne necítila byť zaujatá, čo sama uviedla. Zlom podľa zákonnej
sudkyne nastal od momentu uskutočnenia útokov zo strany navrhovateľky v námietke zaujatosti, najmä
pokiaľ sa týkali spochybňovania jej zdravotného stavu. Nadriadený súd preto skúmal, či obsah podania
matky by mohol v zákonnej sudkyni vyvolať tak negatívne vnútorné pocity, ktoré by mohli mať vplyv
na jej rozhodovanie a postup v konaní, a dospel k záveru, podľa ktorého skutočnosti uvádzané matkou

nedosahujú takú mieru intenzity, ktorá by vyvolala pochybnosť o nestrannosti zákonnej sudkyne.

60. V kontexte celého obsahu námietky ide o kritiku predchádzajúceho procesného postupu, resp.
správania sudkyne na pojednávaní a následne o vyjadrenie dojmu, resp. pochybnosti matky, či aj
zákonná sudkyňa nepatrí do otcom spomínanej skupiny sudcov, ktorí užívajú ťažké antidepresíva, a

či sa nebojí odhalenia. Podľa názoru nadriadeného súdu by i v tomto prípade zákonná sudkyňa mala
byť schopná odolávať bežnej kritike či útokom zo strany účastníkov konania, vrátane neopodstatnených
pochybností o jeho psychickom zdraví, ako napríklad depresii, bez toho, aby to malo vplyv na jej
rozhodovanie.

61. V tejto súvislosti opätovne nadriadený súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti nemôže byť
dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ale na subjektívny test plynule nadväzuje test objektívny,
preto sa nadriadený súd zaoberal ďalej tým, či sudkyňa vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jej
nestrannosti navonok.

62. Keďže zákonná sudkyňa v nadväznosti na podanú námietku podala trestné oznámenie, aj vzhľadom
na odstup času od jeho podania, považoval nadriadený súd pri svojom rozhodovaní za dôležité
preskúmať aktuálny stav trestného konania (či nedošlo k zmene procesného postavenia zákonnej
sudkyne voči matke), prípadne či zákonná sudkyňa neiniciovala nejaké iné súdne (resp. priestupkovéalebo trestné) konanie voči matke. Po zistení, že trestné konanie na podklade oznámenia zákonnej
sudkyne bolo odložené, pričom táto voči rozhodnutiu o odložení veci nepodala opravný prostriedok,
a ani neiniciovala iné súdne (resp. priestupkové alebo trestné) konania voči matke, dospel nadriadený

súd k záveru, podľa ktorého v prejednávanej veci samotná okolnosť podania trestného oznámenia ani
objektívne nespochybňuje nestrannosť zákonnej sudkyne.

63. Pre úplnosť, už vo všeobecnej rovine, nadriadený súd dopĺňa, že pokiaľ je podaný podnet na
trestné stíhanie zo strany zákonného sudcu ako obrana v nadväznosti na podanie účastníka konania,

ktorého obsahom sa sudca cíti byť poškodený, nepostačuje to (bez pristúpenia ďalších relevantných
skutočností) na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, nakoľko takýmto podaním by
účastník mohol manipulovať s pozíciou zákonného sudcu. Takýto prípad sa potom nelíši od situácie, keď
jepodanétrestnéoznámeniezostranyúčastníkanazákonnéhosudcu(t.j.obdobneakovrozhodnutiach
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Ndob 39/2010 zo dňa 4.8.2010 a Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
121/2020 zo dňa 1.4.2020).

64. V neposlednom rade, nadriadený súd preskúmal aj postup sudkyne v súdnom konaní nasledujúcom
po rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne o jej nevylúčení, pričom z obsahu spisu nezistil okolnosti
vzbudzujúce pochybnosti o jej nestrannosti. I v napadnutom meritórnom rozhodnutí, ktoré nie je možné
považovať za arbitrárne alebo svojvoľné, je viditeľná snaha sudkyne o vyčerpávajúce odôvodnenie a o

dôsledné vysporiadanie sa so všetkými námietkami vznesenými počas konania.
65. Na vyššie uvedenom závere nič nemení okolnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia pre procesné
pochybenie, nakoľko toto, vzhľadom na priebeh pojednávania a jeho dĺžku (8 hodín), ako aj okolnosť,
že až do jeho vylúčenia v záverečnej časti pojednávania sudkyňa so zástupcom matky riadne konala
a ponechávala procesný priestor obom stranám, nebolo vyhodnotené ako úmyselné ani ako zaujaté

konanie zákonnej sudkyne v neprospech matky.

66.Vkonanítedanebolivzhliadnuté žiadnedôvody zaujatostizákonnejsudkynerelevantnézhľadiska§
49 ods. 1 CSP, ktoré by boli objektívne spôsobilé spochybniť jej nestrannosť. Z tohto dôvodu nadriadený
súd rozhodol tak, že sudkyňa Okresného súdu Trenčín JUDr. Ľubica Balalová nie je vylúčená z

prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

67. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

68. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).