Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoEk/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8807205507
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8807205507.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, XXX XX K. S., o vymoženie 1 058,62 eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8Er/547/2007-48 zo dňa 26.

októbra 2022 v spojení s uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8Er/547/2007-45 zo dňa
18. augusta 2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým
uznesením rozhodol tak, že prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom priznal súdnemu
exekútorovi nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému v rozsahu 100%.

2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným
súdnemu exekútorovi A.. Q. E., domáhal vymoženia sumy vo výške 1 058,62 eur s príslušenstvom.

Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 2056/07 zo
dňa03.04.2007.Dňa13.07.2007súdprvejinštancievydalsúdnemuexekútorovipoverenienavykonanie
exekúcie.

3. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 8Er/547/2007-19 zo dňa 09.03.2015 rozhodol tak, že prvým
výrokom exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a druhým výrokom rozhodol o trovách konania.

Voči predmetnému uzneseniu podľa odvolanie oprávnený. Krajský súd v Prešove uznesením č.k.
3CoE/33/2016-40 zo dňa 30.08.2016 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie bolo vydané po tom, čo pôvodne povinný zomrel, a teda súd konal s povinným aj napriek
strate spôsobilosti byť účastníkom konania. Uznesením sp. zn. 8Er/547/2007-45 zo dňa 18.08.2022
rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičom povinného A. R., uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

15.09.2022.

4. Súd prvej inštancie opätovne pristúpil k preskúmaniu Zmluvy o úvere a rozhodcovského rozsudku a
dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy.
Uviedol, že ak existuje, čo i len pochybnosť o obsahu zmluvy, potrebné je ju vykladať podľa ust. § 54 ods.
2 Občianskeho zákonníka, takým spôsobom, ktorý zabezpečí aplikáciu ustanovení spotrebiteľského

práva. Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru tak zaťažuj veriteľa. Z
celkového formátu Zmluvy vyplývalo, že ide o typ zmluvy, ktorá bola vopred oprávneným pripravená preveľký počet dlžníkov, ktorí pri jej uzatváraní nemohli ovplyvniť jej obsah. Pri posudzovaní Zmluvy o úvere,
súd prvej inštancie aplikoval ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ
všeobecné podmienky Zmluvy obsahujú klauzulu v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka,

táto klauzula je nepochybne v rozpore s ust. § 52 ods. 22 a § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a
preto je neplatná. Zároveň uviedol, že vychádzajúc z ust. § 243f ods. 1 až 3 Exekučného poriadku vznikla
oprávneným ex lege povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie, ktorá smeruje proti povinnému
fyzickej osobe. Oprávnený nedoručil na exekútorský súd v lehote podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, a medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu.

V danom prípade bola spotrebiteľovi poskytnutá suma 20 000 SK, ktorú mal splatiť spolu s poplatkom
za poskytnutie úveru vo výške 16 000 SK, predstavujúcim 80 % poskytnutej istiny, čo súd považoval za
hrubý rozpor s dobrými mravmi, na čo rozhodcovský súd, ktorý exekučný titul vydal vôbec neprihliadal.
Oprávnený si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 0,25 %, čo predstavovalo 91,25 % ročne. Uvedené
úroky sú v hrubom rozpore so zákonným ustanovením, na ktoré rozhodcovský súd taktiež neprihliadal.
Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovský súd nemal v právomoc konať a rozhodnúť,

a to vzhľadom na neplatné dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá mala v danom prípade založiť
legitimitu pre exekučný titul. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Ďalej súd
uviedol, že síce sa v predmetnom prípade sa síce neuplatňoval nárok zo zmenky, ale vyšlo najavo, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné

zmluvné podmienky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že sú naplnené podmienky stanovené v hypotéze ust. § 57 ods. 1 písm. m) a § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku, a preto súd v spojení s ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. O trovách
exekúcie rozhodol zmysle ust. § 203 ods. 1 v spojení s ust.§ 197 Exekučného poriadku, a to tak,
že na náhradu trov zaviazal oprávneného, nakoľko tento zavinil zastavenie exekučného konania, keď

nepredložil riadne exekučný titul, ktorý mal byť podkladom pre vykonanie exekúcie.

5. Proti výroku I. uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie
podal z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal nesprávne
právne posúdenie charakteru uzavretej Zmluvy, nakoľko mal za to, že zmluva bola uzavretá v

zmysle ust. § 497 a nasl. zákona č. 813/1991 Zb. Obchodný zákonník. Aplikácia ustanovení
spotrebiteľského charakteru nebola možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným
nie je vzťahom spotrebiteľským. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné
strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, a to nielen

z formálneho, ale aj z materiálneho hľadiska. Oprávnený si predložením Zmluvy o úvere, ako aj
VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť k dlžníkovi a na druhej strane bola splnená
písomná podmienka písomnej formy zmluvy. Nevyhovenie argumentácii oprávneného zo strany súdu
by malo za následok nemožnosť využitia rozhodcovského konania, ktorého využitie vyplýva priamo z
Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka podľa názoru oprávneného nepredstavuje neprijateľnú

a neplatnú zmluvnú podmienku. Rovnako časová verzia predpisu účinná v čase uzavretia Zmluvy
nijakým spôsobom neobmedzovala použitie rozhodcovskej doložky. Platnosť právneho úkonu treba a
hodnotiť čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu ale nemusia nastať
po jeho uzavretí. Je naviac logické, že ak po uzavretí Zmluvy dôjde zo strany dlžníka k porušeniu ,
bude to práve dodávateľ ktorý sa obráti na súd a bude sa domáhať ochrany svojich práv. podľa ust. §

19 ZoRK podanie žaloby na rozhodcovskom súde má rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na
všeobecný súd-Po začatí konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným
rozhodcovským súdom. Začatie konania na rozhodcovskom súde znamená prekážku litispendencie.
Oprávnený má za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a
účinnými v čase uzavretia Zmluvy o úvere a preto nemožno mať pochybnosti o jej legitímnosti. Vzhľadom

na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku I: zrušil a vec vráti súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymy rozhodnutím vo veci, nesprávnym
skutkovým zistením anesprávnym právnym posúdením a teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový

stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 243f a § 39 ods. 4 boli do Exekučného zákona zavedené

zákonom č. 438/2015 Z. z., pričom nadobudli účinnosť dňa 23.12.2015 a zaviedli povinnosť exekučných
súdov ex offo prihliadať v exekučných konaniach v prípade vymáhania nárokov zo zmenky proti
povinným, ktorí sú fyzickými osobami, že v prípade ak tieto súdy dospejú k záveru, že povinný má v
kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými,
ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa

predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie
exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú
vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú.
Z uvedeného vyplýva, že po 23.12.2015, t.j. po dátume nadobudnutia účinnosti zmien zavedených
zákonom č. 438/2015 Z. z. mal povinnosť uvedené skutočnosti preukázať v lehote 30 dní od

účinnosti zákona aj oprávnený vo vzťahu k predmetnému exekučnému konaniu, ktoré síce začalo pred
23.12.2015, avšak v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku sa táto povinnosť vzťahovala aj na
exekučné konania začaté pred týmto dátumom.

10.Exekučnýporiadokvintertemporálnomust.§243fods.4upravilvyvrátiteľnúdomnienkupodľaktorej,

ak sa nepreukáže opak platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
Dôkazné bremeno (t.j. povinnosť preukázať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným) mal
oprávnený, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov, čo vyplýva z ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

11.Vlastnýprávnyvzťahtýkajúcisaoprávnenéhoapovinného,vznikolnazákladeúverovejzmluvy,ktorú
súd prvej inštancie vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, a to vzhľadom na to, že povinný vystupoval
v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ, pričom veriteľ sa zaviazal poskytnúť
úver, ktorý sa spotrebiteľ zaviazal vrátiť a zaplatiť aj celkové náklady za poskytnutie úveru. Odvolací
súd takisto zastáva právny názor, že predmetná úverová zmluva, ktorou bol založený právny vzťah

medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, teda ide o zmluvu (bez ohľadu na
právnu formu), ktorú uzatvoril dodávateľ, ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou
nepodnikateľom, kedy povinná pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Oprávnený spochybnil spotrebiteľský charakter vzťahu, a to vzhľadom

na prehlásenia povinného, že o úver žiada na výkon zamestnania. K námietke nespotrebiteľského
charakteru vzťahu medzi oprávneným a povinným odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne
postupoval, ak uzatvorenú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú)
zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Povinná aj v čase jej uzavretia bola
spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojho

povolania, zamestnania, či inej podnikateľskej činnosti. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu,mádôkaznébremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ(veriteľ).
Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená,
že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len vyznačenie účelu poskytnutia

prostriedkov „zamestnanie“, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajným)
zamestnaním dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné ustanovenie
upravené v Občianskom zákonníku je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa, t.j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkonzamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Všeobecne známou
skutočnosťou sú nekalé praktiky oprávneného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka,
vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov.

12. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie na predmetnú vec aplikoval správne právne normy,
rozhodoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou a náležite skúmal všetky okolnosti prípadu tak,
ako to vyplýva z ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f Exekučného poriadku
účinnéhovrozhodnomobdobí.Odvolacísúddospelkrovnakémuzáveruakosúdprvejinštancie,ato,že

vpredmetnomprípadeideospotrebiteľskývzťah,pričompredudelenímpovereniasúdnemuexekútorovi
neboli skúmané neprijateľné zmluvné podmienky, prípustnosť a obmedzenie použitia zmenky v takomto
spotrebiteľskom vzťahu, preto bol daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku.
13. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd dospel k záveru, že oprávnený síce podal
v zákonom stanovenej lehote doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, avšak v podanom návrhu

neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť jeho tvrdení o skúmaní neprijateľných
podmienok, či o prípustnosti alebo obmedzení použitia zmenky. Rovnako možno dospieť k záveru, že
priznanie minimálne 0,25% úroku z omeškania denne predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Z uvedeného tak možno dospieť k záveru, že záver súdu prvej inštancie o naplnení podmienok pre
zastavenie exekúcie bol správny.

14. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách exekúcie.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods.1

a 2 CSP.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnému a ani

súdnemu exekútorovi preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).