Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011610
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124011610.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a Mgr. Jána Odnogu na verejnom zasadnutí konanom
dňa 28. januára 2025 prejednal odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D.
E., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn.
3T/68/2024 zo dňa 14.11.2024 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/68/2024 zo dňa 14.11.2024 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák. v súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom

na § 138 písm. a) Tr. zák., pretože

dňa 27.04.2024 v čase približne o 19:00 hod. vo vonkajších priestoroch prevádzky pohostinstva F. v A.
G. H., B. I. XXX/X, v prítomnosti viacerých osôb pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcom verbálnom
konflikte napadol poškodeného J. B., a to tak, že k nemu pristúpil, a celkovo trikrát ho úmyselne bodol
bojovým nožom, druh „Karambit“ s čiernou rukoväťou, červená čepeľ s dĺžkou 8 cm,

a to najskôr do hrudnej časti, následne do driekovej oblasti a do oblasti ľavého stehna, spôsobil
poranenia, a to bodnoreznú ranu hrudnej steny vľavo, bodnú ranu v bedrovej oblasti vľavo a bodnú
ranu stehna vľavo, s celkovou dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života poškodeného 6 dní, čím
smeroval k poraneniu životne dôležitého orgánu srdca.

Bol za to odsúdený nasledovne (citácie):

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona za použitia § 41 odsek 2 Trestného zákona
s prihliadnutím na § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému zároveň ukladá trest prepadnutia
veci bojového noža druh Karambit s čiernou rukoväťou, červenou čepeľou
o dĺžke 8 cm.

Podľa § 287 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému J. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. G. H.,
K. XXX/X, škodu vo výške 2.002,- €.Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený J. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. G. H., K. XXX/X, odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody na

civilný proces.

Citovaný rozsudok však nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote obžalovaný napadol
odvolaním čo do výroku o treste.

V jeho písomných dôvodoch prostredníctvom obhajcu uviedol aj nasledovné (citácie):

Ad 1)
Namietam existenciu viacerých poľahčujúcich okolností. Okrem poľahčujúcich okolností podľa § 36
písm. j) a l) TZ existujú aj poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. i) a n) TZ.

Ku skutku som sa priznal a úprimne som ho oľutoval už na prvom výsluchu
pred vyšetrovateľom. Spolupracoval som s OČTK, pravdivo som vypovedal a napomáhal som pri
objasňovaní trestnej činnosti. Uvedené vyplýva zo zápisnice OR PZ Trenčín zo dňa 28.04.2024 a tiež
z môjho postoja k predmetnej veci v priebehu celého prípravného konania až po hlavné pojednávanie.
Taktiež som inicioval konanie o dohode o vine a treste. Pridržiavam sa preto všetkých svojich skorších

vyjadrení aj záverečných rečí.

Ad 2)
Mám za preukázané z vykonaného dokazovania, a rovnako to konštatoval aj prvostupňový súd, že
incident začal poškodený J. B.. Poukazujem na kamerový záznam z miesta incidentu zo dňa 27.04.2024,

kedy ma poškodený počas toho ako som pokojne sedel, slovne aj fyzicky opakovane atakoval, pričom
som neprejavoval žiadne znaky agresívneho správania. Práve poškodený opakovane naplnil znaky
výtržníctva, keď
pod vplyvom alkoholu v prítomnosti sediacich aj bezprostredne okolo prechádzajúcich neznámych hostí,
bez akejkoľvek zábrany alebo opatrnosti, na mňa útočil a sácal ma na zem. Nebol som schopný sa mu

brániť a pred nebezpečným pádom ma musel zachytiť okoloidúci.
S poškodeným sme boli navzájom známe osoby, preto jeho správanie a konanie voči mne bolo
absolútne neprimerané a nedôvodné. Výpovede svedkov (kamarátov poškodeného) o tom, že ja som
mal byť pri stole nezdvorilý, považujem na snahu ospravedlniť a zľahčiť neospravedlniteľné správanie
poškodeného.

Ad 3)
Poškodený si nemôže na verejnom priestranstve pohostinstva dovoliť žiadnym spôsobom vyhadzovať
iného hosťa od stola a už vôbec nie tak, ako to predviedol. Sám sa dopustil opakovane výtržníctva, na
ktoré som ja až následne reagoval neprimerane a pudovo, i v dôsledku požitia alkoholu.

Ad 4)
Opakovane vyjadrujem úprimnú ľútosť nad incidentom a ohrozením života poškodeného. Ja som sa
však nemohol cítiť inak, ako ohrozený a vyprovokovaný jeho správaním. Predmetný videozáznam zo

dňa 27.04.2024 je v tomto dostatočne názorný. Ani
po prvom útoku poškodeného voči mne som nebol voči nemu agresívny a on stále neprestával. Chcel
som si iba sadnúť na svoje miesto. Poškodený sa ma snažil za každú cenu odohnať
od stola, kde som mal zaplatené a nedopité pivo. Ak by ma však nezachytil okoloidúci, mohol som si
pádom zapríčiniť závažnejší následok, než aký som spôsobil poškodenému. Tým nechcem podceňovať

ohrozenie poškodeného, ale poukazujem na skutočnosť, že moje odsúdenie a trest musia byť primerané
reálnemu následku a nie potenciálnej hrozbe.

Ad 5)
Namietam preto, že potrestaný mám byť zo to, čo som spáchal. Nie za to, čo sa stať mohlo, ak by čepeľ

noža prenikla hlbšie. Ja som sa nemusel v dôsledku sotenia a pádu
na hlavu tiež už zdvihnúť zo zeme. Celý incident nebol z mojej strany ani naplánovaný, ani vyvolaný.
Nemal som žiadny úmysel bodnúť poškodeného do srdca, iba ho odradiť
od ďalšieho útoku.Toto vysvetľujem tak, že v čase, keď som už držal nôž v ruke, som si v dôsledku adrenalínu a alkoholu
ani neuvedomil nebezpečnosť jeho zahnutej čepele vpred a aj podľa videozáznamu som po príchode ku

stolu s nožom v ruke neustále ustupoval a nezaútočil som. Až vzhľadom na neochvejný a rázny postup
poškodeného – permanentný pohyb smerom
ku mne a jeho snahu rukami ma znova odsotiť, som „šermovaním“ rukami na svoju obranu nechtiac
spôsobil zranenie v oblasti hrudníka poškodenému. Podľa ZP č. 110/2024
L. J. M.. L. som z medicínskeho hľadiska však spôsobil poškodenému ľahké zranenie. Celková doba

závažného obmedzenia na bežnom spôsobe života trvali
u poškodeného 6 dní, pričom nebol zohyzdený, nedošlo u neho ku komplikáciám liečenia zranení.

Následné ďalšie spôsobené zranenia som poškodenému spôsobil už v priamej súvislosti po tom, ako
má v presile privalili a útočili na mňa ďalšie osoby s poškodeným
na zemi.

Všetko uvedené však nastalo v mojej snahe odvracať útok, a len v dôsledku nesplnenia predpokladov,
ktoré by inak vylučovali trestnosť činu, som konal bez toho, že by boli celkom splnené podmienky nutnej
obrany.

Ad 6)
Pri zohľadnení všetkých súdu známych okolností, že:
- incident začal poškodený a vyvolal ho vlastným výtržníckym správaním,
- poškodený bol agresívny pod vplyvom alkoholu,
- poškodený nebol oprávnený tak konať voči mne,

- následkom trestného činu je medicínsky ľahké zranenie,
- ja som tlmil agresivitu až do momentu druhého sotenia na zem,
- som sa predovšetkým bránil (hoci neprimerane) zjavnej agresii,
- som sa ku skutku priznal a oľutoval ho, napomáhal som pri jeho objasňovaní
- som ochotný nahradiť vzniknutú škodu poškodenému,

- som doteraz viedol riadny život a nikdy som nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
súd nemôže spravodlivo odsúdiť iba moje správanie a konanie poškodeného tolerovať.

Odsúdeniahodné je ako moje, tak aj poškodeného konanie, pričom hlavným kritériom nemôže byť
iba závažnosť potenciálneho následku môjho skutku, vytrhnutá z kontextu známeho deja a reálneho

následku.

Vzhľadom na všetky okolnosti by mal môj trest vyjadriť aj morálne odsúdenie poškodeného, čo uloženie
trestu v intervale zákonnej trestnej sadzby dostatočne nevyjadruje, preto považujem nepodmienečný
trest v trvaní 4 roky za neprimeraný.

Ad 7)
Mieraakouspoločnosťodmietaapostihujekaždéprotiprávnekonanie(ajsprávaniepoškodeného),musí
byť precízne vyjadrená a premietnutá v uloženom treste. Rozsudok a trest nesmie vysielať signál, že
správanie poškodeného bolo správne alebo normálne. Poškodený predovšetkým nemal dôvod na mňa

už za stolom útočiť, ani sa chovať nepriateľsky. Dôvod
k obrane vznikol napokon na mojej strane, pričom som nezvládol jej primeranosť. Odbrzdenie alkoholom
však bolo preukázateľne obojstranné. Uložený trest na spodnej hranici trestnej sadzby je síce zákonný
ale nie je spravodlivý, ani primeraný, vzhľadom na okolnosti prípadu, pomery páchateľa, následky
trestného činu a protiprávne správanie sa samotného poškodeného.

Preto je dôvodné a zákonné, aby súd mimoriadne modifikoval trestnú sadzbu v zmysle ust. § 39 TZ pod
dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby uvedenej v § 155 ods. 1 TZ, pretože na ochranu spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania.

Ad 8)
Poukazujem tiež na skutočnosť, že som doteraz viedol riadny život. Nikdy som nebol
vo výkone trestu odňatia slobody. Mám pracovné návyky a bol som pred spáchaním trestného činu
riadne zamestnaný. Mám družku na rodičovskej dovolenke, rodinu a tiež vyživovacie povinnosti. Vdôsledku neprimerane dlhého trestu bude moja rodina trpieť nedostatkom. Preto bude mať takýto
trest neprimeraný dopad aj na moju družku a deti, ktoré sú odkázané na plnenie mojich vyživovacích
povinností. Po vykonaní trestu budú moje možnosti zamestnať sa obmedzenejšie.

Vkonečnomdôsledkujepotrebnézvážiťajskutočnosť,žedlhodoboustratouzamestnania,klesáajmoja
schopnosť nahradiť poškodenému škodu. Dĺžka nepodmienečného výkonu trestu nemôže byť ako forma
spoločenského odsúdenia páchateľa preferenčným kritériom. Efektívnosť, účinnosť a primeranosť trestu
odzrkadľuje aj schopnosť riadne a včas nahradiť spôsobenú škodu. Jej náhrada musí mať svoju prioritu

ako súčasť trestu, obzvlášť, ak podľa ZP č. 48/2024 L. B., osoba páchateľa nie je z psychiatrického
hľadiska pre spoločnosť nebezpečná, netrpí duševnou poruchou – chorobou, ani závislosťou
na alkohole, pričom nie je dôvodné žiadne ochranné liečenie.

Z výpovede mojej družky F. L., zo dňa 21.06.2024, vyplynulo, že som bezkonfliktný, nie som agresívny,
ani násilnícky, pomáhal som susedom, bol som svedomitý

a zodpovedný partner a riadne som sa staral o rodinu.

Ad 9)
Záverom dávam súdu do pozornosti, že mi po incidente bolo spôsobené zranenie/zlomenina nohy
(lýtkovej kosti aj kolena) s vysokou mierou pravdepodobnosti úmyselne, z pomsty, osobou prítomnou

pri incidente, svedkom M. M..

Zranenie je zachytené na kamerovom video zázname z miesta činu zo dňa 27.4.2024 (ihrisko) v čase
19:08:18, kedy som nehybne ležal na zemi, neútočil a nekládol odpor. Vo veci bolo začaté osobitné
trestné konanie.

Adekvátna zdravotná starostlivosť mi však bola poskytnutá až cca po 2 týždňoch väzby, teda som ju
nedostal riadne a včas, čím moje práva utrpeli, pretože dovtedy som
na miesto dlahy dostával vo väzbe na zlomeninu masť.

Ad 10)
Uložený trest tak primerane neodzrkadľuje okolnosti a následok skutku, ani neposkytuje účinné nástroje
a garancie na náhradu škody, čo prvostupňový súd dostatočne nezohľadnil.

Som presvedčený, že som svojim prístupom k trestnému konaniu preukázal nemalú mieru sebareflexie,

občianskejempatieazáujemviesťriadnyživot,pričomnepredstavujemspoločenskúhrozbusnutnosťou
dlhodobej izolácie.

Dožadujem sa tak zmiernenia uloženého nepodmienečného trestu v zmysle ust. § 39 TZ s ohľadom na
všetky vyššie uvedené skutočnosti.

Navrhujem preto, aby príslušný krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1, písm. e) Trestného
poriadku, zrušil v časti výroku o treste a uložil mi spravodlivý – miernejší trest.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila prokurátorka nasledovne (citácie):

S prezentovaným názorom obhajoby, ktorá namieta predovšetkým okolnosti spáchania skutku, sa
nestotožňujem, nakoľko som toho názoru, že výrok súdu o uložení trestu odňatia slobody, jeho výmere
a o spôsobe jeho výkonu zaradením obžalovaného A. B.
na jeho výkon do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je dôvodný a vecne správny.

Neustále poukazovanie obhajoby na skutočnosť, že incident mal vyvolať poškodený, považujem za
irelevantný, nakoľko obžalovaný použil pri útoku na poškodeného bojový nôž. Obhajca obžalovaného
tiež poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný si v dôsledku adrenalínu a alkoholu neuvedomil
nebezpečnosť svojho konania. Zo znaleckého posudku č. 48/2024, ktorý bol vypracovaný znalcom L. N.

B. z odvetvia psychiatrie však vyplýva, že rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli plne zachované.Poukazovanie obhajoby, na skutočnosť, že obžalovanému bolo po incidente spôsobené zranenie
(zlomenina nohy) sa nevzťahuje k bezprostredným okolnostiam spáchania skutku, pričom uvedené je
prešetrované v samostatnom konaní.

Účelom trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici stanovenej trestnej sadzby podľa
§ 155 odsek 1 Trestného zákona vo výmere 4 roky zodpovedná zásadám ukladania trestov v zmysle §
41 odsek 1 Trestného zákona o uložení úhrnného trestu. Druh
a spôsob trestu je uložený v súlade so zákonom.

Návrh obhajcu o mimoriadnom znížení trestu považujem za nedôvodný a absolútne nezohľadňujúci
charakter spáchanej trestnej činnosti. Trest uložený súdom možno považovať za primeraný pri
vyhodnotení charakteru trestnej činnosti ako aj osoby obžalovaného, ktorý bol v minulosti súdne trestaný
pre násilnú trestnú činnosť, zohľadňujúc pritom hľadiská individuálnej a generálnej prevencie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie
obžalovaného podané prostredníctvom obhajcu v zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné
zamietol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečného návrhu:

· Prítomný prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr.
por. ako nedôvodné.
· Obhajca obžalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval konečnému návrhu uvedeného v písomných
dôvodoch odvolania a žiadal odvolací súd, aby mu vyhovel.
· Obžalovaný uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol jeho obhajca. Je mu to ľúto.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac najskôr dôvody pre rozhodnutie podľa § 316
Tr. por., na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku (o trestoch), ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby,

ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto svojho postupu
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd nezistil sám také chyby, ktoré by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Podstatou odvolania obžalovaného bola neprimeraná prísnosť uloženého trestu.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil nasledovne (citácie):

U obžalovaného A. B. súd zistil 2 poľahčujúce okolnosti, a to v podobe priznania a oľutovania trestnej

činnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a podľa § 36 písm. j) Trestného zákona - v podobe vedenia
riadneho života pred spáchaním trestného činu. Zároveň u neho zistil jednu priťažujúcu okolnosť zmysle
§ 37 písmeno h) Trestného zákona, teda, že spáchal viac trestných činov.

Priurčovanídruhuavýmerytrestysúdaplikujúc§34ods.4Trestnéhozákonaprihliadolnajmänaspôsob

spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúcu okolnosť, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Trestná sadzba u zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona je
v rozmedzí 4 až 10 rokov. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomera mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Vzhľadom na to, že
predchádzajúce odsúdenia má obžalovaný zahladené a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený,
nemohol súd postupovať v zmysle návrhu prokurátora podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ktorý

upravuje postup pri ukladaní trestu pri opätovnom spáchaní zločinu.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, vzhľadom
na všetky okolnosti prípadu, na to, že incident vyvolal sám poškodený J. B., ktorý je podstatne
fyzicky mohutnejšej konštrukcie, obaja boli pod vplyvom alkoholu, súd dospel k záveru, že je potrebné

obžalovanému uložiť úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici stanovenej trestnej
sadzby podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, a to vo výmere 4 roky. Takto uložený trest zodpovedá
zásadám ukladania trestov v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona o uložení úhrnného trestu. Účelom
uloženia trestu je na jednej strane zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a na druhej strane vytvorí podmienky na jeho prevýchovu,
aby viedol riadny život, pôsobí motivujúco a súčasne odradí iných od páchania trestnej činnosti, trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu,
možný - ďaleko závažnejší až fatálny následok konania obžalovaného, jeho sklony k páchaniu násilného
protiprávneho konania, ktoré vyplývajú z jeho predchádzajúcich odsúdení, hoci sa na neho hľadí ako
na netrestaného, súd nepostupoval v zmysle § 39 ods.5 Trestného zákona, v zmysle ktorého súd môže
pri vyhlásení obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní mu uložiť trest odňatia slobody znížený o

jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Súd obžalovaného zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu
pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože doteraz nebol vo výkone trestu. Podľa § 60
ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému zároveň uložil aj trest prepadnutia veci, ktorá bola

použitá na spáchanie trestného činu, a to bojového noža druh „Karambit“ s čiernou rukoväťou, červenou
čepeľou o dĺžke 8 centimetrov.

Svyššiecitovanýmodôvodnenímsúduprvéhostupňasaodvolacísúdvzásadeajstotožnilapoukazujúc
na neho, i keď s určitými odchýlkami uvedenými nižšie, k odvolacím námietkam obžalovaného uvádza

nasledovné:

V písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol aj to, že prihliadol na
strane obžalovaného na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., avšak vo výroku
o treste ju nepoužil (neuviedol). Keďže odvolanie podal len obžalovaný, nebolo možné takúto chybu už

v odvolacom konaní napraviť.

Pokiaľ ide o ďalšiu súdom prvého stupňa obžalovanému priznanú okolnosť, tentokrát poľahčujúcu podľa
§ 36 písm. j) Tr. zák., že pred spáchaním trestného činu obžalovaný viedol riadny život, jej priznanie
považuje odvolací súd ako „veľmi hraničné“. Totiž obžalovaný má v registri trestov záznamy o dvoch

zahladených odsúdeniach pre trestné činy ublíženia
na zdraví a vydierania podľa § 156 a § 189 Tr. zák., teda pre násilnú trestnú činnosť (voči iným osobám).
Napokon aj súd prvého stupňa následne sám uviedol, že obžalovaný má sklony k páchaniu násilného
protiprávneho konania, ktoré vyplývajú z jeho predchádzajúcich odsúdení. Aj v tomto prípade však platí,
že keďže odvolanie podal len obžalovaný, nebolo možné takúto chybu v odvolacom konaní už napraviť.

Napokon odvolací súd zistil aj to, že vo výroku o treste odňatia slobody súd prvého stupňa nijako
nezohľadnil prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine. Pritom v zmysle ustálenej súdnej praxe tohto
odvolacieho súdu sa na to musí prihliadnuť pri rozhodovaní o treste vždy
a v prospech obžalovaného. Prichádzajú do úvahy tri alternatívne spôsoby rozhodnutia.

Na takéto vyhlásenie sa prihliadne buď ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n)
Tr. zák. (napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti). Prípadne je to dôvod
na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. (pred
novelou Trestného zákona na základe Zák. č. 40/2024 Z.z. podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 per
analogiam). Napokon takéto vyhlásenie spoločne s ďalšími okolnosťami prípadu či pomermi páchateľa

môže odôvodňovať aj mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Takýto postup je v súlade
so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016 zo
dňa 27.06.2017.Z hľadiska aj ďalších nižšie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v prípade
obžalovaného prichádzalo do úvahy najmä priznanie ďalšej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n)
Tr. zák., avšak vzhľadom k tomu, že Trestný zákon v znení účinnom

od 15.03.2024, resp. v znení Zák. č. 40/2024 Z.z. už vo svojich ustanoveniach neupravuje žiadne posuny
trestnej sadzby pri prevahe poľahčujúcich či priťažujúcich okolností (išlo konkrétne o ustanovenia § 38
ods. 3, ods. 4 Tr. zák. pred touto novelou), odvolací súd nedospel k záveru o potrebe zrušenia či zmeny
napadnutého rozsudku len z tohto dôvodu.

Odvolací súd však pripomína aj to, že vyhlásenie o vine neznamená „automaticky“
bez zohľadnenia ďalších skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu povinnosť súdu
obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v takej výmere, ktorá by inak nezodpovedala zásadám
ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.).

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 veta prvá Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody
a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Podľa § 34 ods. 5 písm. c) Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne pri príprave
na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu
trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody,
pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Z pohľadu hodnotenia spôsobu spáchania činu a pohnútky obžalovaného, ako aj na to, do akej miery
sa jeho konanie priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti
a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo, odvolací súd zdôrazňuje najmä to,
že celý incident, ktorý je predmetom tejto trestnej veci, nezačal fyzickým útokom poškodeného na

obžalovaného, ale naopak ich vzájomnou predchádzajúcou verbálnou potýčkou. Ako je viditeľné na
kamerovom zázname, ktorý zachytil celý priebeh tohto incidentu (teda nevyplýva to iba z výpovedí
poškodeného a svedkov), celý konflikt začal verbálne práve obžalovaný, ktorý si k prisadol k stolu, kde
sedel aj poškodený, voči tam sediacim osobám bol agresívny, urážlivý, a nechcel si odsadnúť aj napriek
opakovaným verbálnym výzvam hlavne zo strany poškodeného. Pritom v čase útoku obžalovaného,

pri ktorom použil bojový nôž, poškodený sedel pri stole ďalej od obžalovaného, pričom obžalovaný
k nemu po tom, čo sa postavil zo zeme, pristúpil „útočným spôsobom“ s nožom
v pravej ruke, zjavne pripravujúc sa na neho s ním zaútočiť, a následne na neho s ním zaútočil zozadu,
resp. zboku, kedy sa poškodený nemohol až tak brániť. Obžalovaný pri útoku poškodenému spôsobil
tri bodné rany, z toho jednu, ktorá smerovala k poškodeniu životne dôležitého orgánu (srdca). V čase

tohto útoku obžalovaného s nožom teda už nielenže netrval žiaden útok poškodeného na jeho osobu
(či aj inej osoby), ale tento ani len nehrozil (ani
zo strany inej osoby). Nešlo tak o nutnú obranu, ale o pomstu obžalovaného voči poškodenému.

Odvolací súd dodáva, že následky na zdraví poškodeného mohli byť vážnejšie, keby sa poškodený

voči útoku obžalovaného nezačal ihneď aktívne brániť, resp. keby nebolo obžalovanému v pokračovaní
jeho útoku zabránené poškodeným a ďalšími osobami, ktoré sa nachádzali na mieste činu. K dokonaniu
zločinu ublíženia na zdraví nedošlo nie z dôvodov na strane obžalovaného (jeho vôle), ale z dôvodu
aktívneho zásahu poškodeného a iných osôb voči nemu (jeho útoku na poškodeného s použitím
bojového noža).

Preto sa odvolací súd nestotožnil s odvolacou námietkou obžalovaného, že mu mala byť priznaná ďalšia
poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. i) Tr. zák., teda že spáchal trestný čin odvracajúc útok a lenv dôsledku nesplnenia predpokladov, ktoré by inak vylučovali trestnosť činu, konal bez toho, že by boli
celkom splnené podmienky nutnej obrany.

Odvolací súd v smere hodnotenia osoby obžalovaného a možností jeho nápravy ďalej konštatuje, že
nápravu obžalovaného považuje za sťaženú, z pohľadu i jeho preukázateľných sklonov páchať práve
násilnú trestnú činnosť voči iným osobám.

Z hľadiska týchto skutočností preto i odvolací súd dospel k záveru, že u obžalovaného neprichádza do

úvahy uloženie iného druhu trestu ako trestu odňatia slobody spojeného s jeho výkonom, pretože len
takýto trest môže splniť svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že súdom prvého
stupňa uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, ktorý bol obžalovanému
uložený v napadnutom rozsudku, nie je možné v žiadnom prípade považovať za neprimerane prísny tak,

ako to má na mysli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Tento uložený trest v dostatočnej miere
zohľadňuje aj to, že spáchal úmyselnú trestnú činnosť (aj so zbraňou), pričom takéto jeho protiprávne
konanie považuje odvolací súd
za mimoriadne nebezpečné a zavrhnutiahodné.

Preto len takto uložený trest podľa názoru odvolacieho súdu môže zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred ním ako páchateľom tým, že mu najmä zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov. Len takto uložený trest zároveň dostatočne vyjadrí aj jeho morálne
odsúdenie spoločnosťou.

Správnebolonapokonajzaradenieobžalovanéhonavýkonuloženéhotrestuodňatiaslobodypodľa§48
ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný
doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o uložený trest prepadnutia veci, odvolací súd nezistil žiadnu nesprávnosť tohto výroku

napadnutého rozsudku.

Na úplný záver odvolací súd dodáva, že pri svojom rozhodovaní neprihliadal na to, že obžalovanému
malo byť po skutku spôsobené zranenie – zlomenina nohy, a to inou osobou
na mieste činu sa nachádzajúcou, pretože ide o okolnosť, ktorá nastala až po spáchaní skutku a, ako

na to správne poukázala aj prokurátorka, táto skutočnosť sa nevzťahuje
k bezprostredným okolnostiam spáchania skutku, ktorý bol prejednávaný v tejto trestnej veci.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.