Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. december 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoPs/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323200726
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8323200726.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci opatrovanca: J. K., L..
XX.XX.XXXX,P.J.Č.XXX,P..Č..Q.D.D.N.,G.XXX,Y.,zast.opatrovníkom:Q.D.D.N.,Y.,právnezast.
JUDr. Peter Gdovin, advokát, so sídlom Kalininova 675, Humenné, o návrhu: J.. D. W., L.. XX.XX.XXXX,
P. J. N.. D. XXX/XX, C., zast.: BARNA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., Nová ulica 150/6, 094
02 Slovenská Kajňa, o zmenu opatrovníka pre opatrovanca, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 10Ps/11/2023-308 zo dňa 21.03.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je v zmysle návrhu zmena opatrovníka pre J. K. (ďalej len ako „opatrovanec“).
Navrhovateľka navrhovala ustanoviť za opatrovníka seba.

2. Terajší opatrovník opatrovanca uviedol, že opatrovanec bol prijatý dňa 30.12.2008 na žiadosť rodičov,

po smrti matky J. K. v júni XXXX (s obdobnou diagnózou ako syn, v minulosti tiež klientka Q. N.), otec
opatrovanca požiadal o zmenu poskytovania sociálnej služby z týždennej pobytovej formy na celoročnú
pobytovú formu. V zariadení je opatrovancovi poskytovaná komplexná opatrovateľská a ošetrovateľská
starostlivosť. Zdôraznil, že opatrovanec na prvé miesto dlhodobo radí kontakt so svojím otcom, najmä na
jeho návštevy v domácom prostredí otca. Od novembra 2022 s pribúdajúcimi návštevami navrhovateľky
v zariadení sa osobnosť opatrovanca začala výrazne meniť. Objavili sa u neho prejavy zlosti, výbuchy
hnevu. Následne uviedol sociálnym pracovníkom, že si želá opatrovníctvo navrhovateľky. Potom začal

tvrdiť, že chce byť s otcom a s tetou sa naďalej stretávať, ale chce zostať klientom Q. N. Y..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné č. 10Ps/19/2018 zo dňa 02.07.2019 tak, že vracia J.
K., L.. XX.X.XXXX spôsobilosť na právne úkony tak, že opatrovanec je spôsobilý hospodáriť s finančnou
čiastkou do 30 eur mesačne.II. Ostatné časti rozsudku Okresného súdu Humenné č. 10Ps/19/2018 zo dňa 02.07.2019 ostávajú
nezmenené.

III. Návrh navrhovateľky na zmenu opatrovníka súd zamieta.

IV. Náhradu nákladov za znalecké dokazovanie súd Slovenskej republike nepriznáva.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.“

4. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že opatrovanec
bol rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 02.07.2019 sp.zn. 10Ps/19/2018 obmedzený v
spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníka mu bolo ustanovené Q. D. D. (Q.) N. Y.. Opatrovanec
v zmysle diagnostického záveru znaleckého posudku č. XXX/XXXX je duševne zaostalý, pričom jeho
intelekt je v pásme duševnej zaostalosti ľahkého stupňa. Navrhovateľka návrhom zo dňa 03.03.2023

žiadala o zmenu opatrovníka opatrovanca. Mala za to, že ako blízka príbuzná opatrovanca by sa o
opatrovanca dokázala lepšie postarať a lepšie obhajovať jeho záujmy ako jeho doterajší opatrovník.
Súd v konaní opakovane pristúpil k výsluchu opatrovanca, ktorý je podľa vyjadrenia znalca schopný
v základných rysoch správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti vo všeobecnosti a dokáže
jednoduchým spôsobom vyjadriť svoj názor a postoj k predmetnej téme. Súd prihliadal na vyjadrenie

opatrovanca, ktorý navrhovateľku odmieta a nevie si predstaviť život v jej domácnosti. Vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že by umiestnenie opatrovanca v Q. N. nebolo v jeho záujme, resp. že
by mu akýmkoľvek spôsobom škodilo. Opatrovanec je v centre od roku 2008, je to pre neho prirodzené
prostredie, v ktorom v podstate vyrastal, má tam kolektív kamarátov a jemu blízke osoby. Súčasný
opatrovník mu poskytuje vhodné podmienky na udržiavanie jeho vzťahu s otcom, ktorý je pre neho v

jeho živote dôležitý a rád s ním trávi čas. Práve toto rozvíjanie a udržiavanie vzťahu opatrovanca s
jeho otcom by práve navrhovateľka nevedela, resp. nechcela zabezpečiť, ak by bola ustanovená za
jeho opatrovníčku. Zo spisového materiálu jasne vyplýva negatívny postoj navrhovateľky voči otcovi
opatrovanca. Pretrhnutie vzťahu opatrovanca s jeho vzťahom by nebolo v záujme opatrovanca. Zároveň
v prostredí centra má opatrovanec vhodné podnety na zvyšovanie jeho intelektu, nakoľko je zapájaný

do rôznych aktivít a má tam aj priateľku. Navrhovateľka vo svojej domácnosti by nebola schopná
zabezpečiť takéto podnety a aktivity, ktoré má v súčasnosti opatrovanec u opatrovníka. Na podporu tohto
tvrdenia súd zdôraznil, že pri vypracovaní znaleckého posudku bolo zistené, že intelekt opatrovanca sa
v čase zlepšil a znalec si myslí, že to bolo aj vplyvom prostredia, v ktorom sa momentálne opatrovanec
nachádza. Opatrovanec opakovane uviedol, že sa so svojím otcom chce stretávať, chcel by ísť aj k

nemu domov na návštevu, a preto aj potrebuje peniaze, aby si mohol k otcovi zakúpiť nejaké veci.
Súd prvej inštancie konštatoval, že nemožno uprieť opatrovancovi stretnutia s otcom, ale je potrebné
nastaviť pravidlá tak, aby nedošlo k ujme na strane opatrovanca. Aj s poukazom na to, že navrhovateľka
opakovane poukazovala na to, že otec opatrovanca požíva alkohol a alkoholom núka aj opatrovanca,
ktorý túto skutočnosť nepoprel, ale uviedol, že on alkohol chcel sám. Súd dospel k záveru, že zmena

prostredia by opatrovancovi momentálne neprospela, v zariadení vyrastal, má tam priateľku, pričom
u navrhovateľky by bol len sám s navrhovateľkou v malom byte. Súd nevylučuje možnosť zmeny
zariadenia podľa návrhu navrhovateľky, ktorá naďalej zotrvávala na názore, že ona je jedinou príbuznou
opatrovanca, a preto by mala byť jeho opatrovníčkou, avšak nemožno opomenúť ani skutočnosť, že
najbližšou príbuznou osobou pre opatrovanca je jeho otec, takže je potrebné v budúcnosti skúmať,

či by funkciu opatrovníka nemohol napokon vykonávať otec opatrovanca. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že momentálne existuje konflikt medzi terajším opatrovníkom a navrhovateľkou. Opatrovanec
v priebehu výsluchu dňa 23.08.2023 uviedol, že by chcel nakladať s nejakými peniazmi, približne vo
výške 60 eur, aby si mohol zakúpiť k otcovi nejaké veci. Znalec v znaleckom posudku č. XXX/XXXX
uviedol, že u opatrovanca je možné čiastočne navrátiť spôsobilosť na právne úkony, a to nakladanie

s finančnými prostriedkami bez súhlasu opatrovníka, do výšky 30 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť
súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 10Ps/19/2018 zo dňa 2.7.2019 tak, že vrátil
opatrovancovi spôsobilosť na právne úkony tak, že je spôsobilý hospodáriť s finančnou čiastkou do 30
eur mesačne. Ostatné časti citovaného rozsudku ponechal súd bez zmeny.

5. Právne súd svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 10 ods. 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 26, § 27 ods. 2 OZ, § 240 ods. 3 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 243 ods. 2 CMP, § 248 ods. 1, 2 CMP.6.Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysle§52CMP.Súdštátunáhradutrovkonaniaztituluznalečného
za vypracovaný znalecký posudok a výsluch znalca nepriznal, ale rozhodol podľa § 251 ods. 1 CMP,
v zmysle ktorého trovy dôkazov platí štát, nakoľko nezistil dôvody uvedené v § 251 ods. 2 CMP

odôvodňujúce priznanie náhrady trov konania štátu.

III. Obsah odvolania navrhovateľky a vyjadrení k odvolaniu

7. Navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie,

v jeho časti proti výroku III. o zamietnutí návrhu navrhovateľky na zmenu opatrovníka z dôvodu, že
súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, a to tým, že nevykonal navrhnuté
dôkazy a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľka
poukázala, že doložila sudkyni messengerovú komunikáciu, ktorá dokazovala manipuláciu opatrovanca
sociálnym pracovníkom, pánom Y., pričom na toto tvrdenie sudkyňa neprihliadla. Takisto navrhovateľka
spochybňuje tvrdenie psychiatra C.. G., že messengerové správy opatrovanca sú nedôveryhodné a

osobná komunikácia už dôveryhodná je. Súd prvej inštancie neprihliadal na to, že otec opatrovanca bol
odsúdený na protialkoholické liečenie ambulantnou formou, hoci toto bolo uvádzané v návrhu na zmenu
opatrovníka, nikde sa v tomto súdnom konaní nespomína. Súčasťou tohto spisu mali byť testy agresivity,
opitosti, ktoré boli u C. K. pozitívne. Navrhovateľka opakovane poukázala, že je tetou opatrovanca, chce
si opatrovanca vziať k sebe domov a starať sa o neho. Má k tomu všetky predpoklady, je bezúhonná,

slobodná, bezdetná, má vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, je vlastníčkou 1-izbového bytu, v minulosti
pracovala ako opatrovateľka, a to 2 roky v S., kde sa starala o ťažko chorých a ležiacich pacientov.
Následne pracovala 3 roky v O. a 2 roky v L. ako opatrovateľka v domácnosti. Navrhovateľka je po otcovi,
ktorý ale nie je schopný sám sa o syna postarať, jeho jedinou blízkou pokrvnou príbuznou. Nebohá J. K.,
matka opatrovanca, ešte keď žila, požiadala opatrovateľku, aby sa postarala o opatrovanca v prípade,

ak zomrie, lebo vedela, že jeho otec toho nebude schopný. Navrhovateľka prezentovala úprimnú snahu
postarať sa o opatrovanca, nakoľko je to jej jediný blízky príbuzný, všetci ostatní už pomreli. V závere
odvolania navrhovateľka poukázala na ust. § 27 ods. 3 OZ, z ktorého vyplýva, že za opatrovníka má
byť v prvom rade ustanovený príbuzný, v 2. rade iná fyzická osoba a až v 3. rade právnická osoba. S
určitosťou môže konštatovať, že by sa o opatrovanca dokázala lepšie postarať a obhajovať jeho záujmy

ako doterajší opatrovník Q. N. - právnická osoba. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla,
aby odvolací súd v zmysle § 388 ods. 2 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v bode III. tak, že
zruší a odvolá doterajšieho opatrovníka a ustanoví nového opatrovníka, a to navrhovateľku. Prípadne,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v bode III. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie prejednanie
a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu navrhovateľky zaslal písomné vyjadrenie opatrovník opatrovanca. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje za zákonné a vecne správne, vydané na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu a je správne právne odôvodnené. Opatrovník uviedol, že súd prvej inštancie
komplexne zhodnotil nielen komunikáciu medzi opatrovancom a navrhovateľkou, ale rovnako tak jeho

vyjadrenia a rozhodnutia predostreté priamo na pojednávaní, ako aj znalecký posudok vypracovaný
znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie - odvetvie psychiatria C.. S. G. a na základe toho rozhodol
v záujme dotknutého opatrovanca, ktorý jednoznačne prejavil vôľu ostať v zariadení Q. N. a tiež,
že navrhovateľku odmieta a nevie si predstaviť život v jej domácnosti. K námietke navrhovateľky,
ktorá spočíva v nedôvere voči znaleckému posudku psychiatra C.. S. G., opatrovník argumentoval,

že znalecký posudok bol vypracovaný znalcom, ktorý má nielen potrebné odborné znalosti pre
zodpovedanie otázok obsiahnutých v znaleckom posudku, ale aj dlhoročnú prax a skúsenosti a
navrhovateľke neprináleží s ohľadom na absenciu kvalifikovaných znalostí kriticky hodnotiť odborné
závery znalca z odboru zdravotníctva a farmácie. Znalec C.. S. G. predmetný znalecký posudok
vyhotovil technicky i vecne správne a tento riadne odôvodnil. Posudok považuje za dôveryhodný dôkaz

jednoznačne preukazujúci pozitívny vplyv pobytu v Q. N. na opatrovanca. Ďalej opatrovník uviedol,
že znalec na pojednávaní dňa 06.03.2024 konštatoval, že v prípade, ak by primárna starostlivosť o
opatrovanca na inej úrovni, jeho duševná zaostalosť by sa vôbec nemusela prejaviť a jeho intelekt
by mohol byť v pásme normy. Rovnako tak znalec konštatoval, že intelekt opatrovanca sa zlepšil, k
čomu sa pričinilo podnetné prostredie, v ktorom sa momentálne opatrovanec nachádza. K odvolacej

námietke navrhovateľky, že otec opatrovanca bol odsúdený pre prečin nebezpečné vyhrážanie a že súd
si nezabezpečil tento spis pre predmetné konanie, opatrovník poukázal, že návrh na zmenu opatrovníka
nepodávalotecopatrovanca,alejehoteta.Ajnapriekodsudzujúcemurozhodnutiupreotcaopatrovanca,
opatrovanec opakovane prejavil vôľu byť so svojím otcom a tráviť s ním čas. Toto je nevyhnutnérešpektovať, čo konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Tvrdenie navrhovateľky, že
má predpoklady k tomu, aby bola lepším opatrovníkom opatrovanca ako doterajší, že má vysokoškolské
vzdelanie a že je vlastníčkou 1-izbového bytu, nie je podľa názoru opatrovníka pozitívnou skutočnosťou,

nakoľko opatrovanec by zdieľal jednu izbu so svojou tetou, čo nie je najvhodnejším riešením. Treba vziať
do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka je nezamestnaná, nemá žiaden príjem, a teda nie je zrejmé, z
akých finančných prostriedkov by chcela zabezpečiť úhradu všetkých nevyhnutných výdavkov pre seba
a opatrovanca. Je v najlepšom záujme opatrovanca, aby bol naďalej jeho opatrovníkom odporca a nie
navrhovateľka, nakoľko sám opatrovanec prejavil vôľu zostať v zariadení. Opatrovanec tiež uviedol, že

nevie si predstaviť žiť so svojou tetou a toto zásadne odmieta. Opatrovník navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.

1 CMP v spojení s § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl.
CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky nie je dôvodné.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,

pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Rozsudok v jeho napadnutej časti považuje odvolací
súd za vecne správny. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal,
a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne
uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd
prvej inštancie v svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej

inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s
potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na
relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v
sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR
sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho

súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných

predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov
a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne
za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O

svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo
význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku
súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia
právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje

odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje
za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášťs poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie
je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku
i argumenty predostreté v odvolacom konaní odvolateľkou, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné
podmienky, za daných skutkových okolností, na zmenu opatrovníka osobe obmedzenej v spôsobilosti
na právne úkony.

14. Navrhovateľka v podanom odvolaní žiada zmenu opatrovníka pre opatrovanca z dôvodu, že terajší
opatrovník svoje povinnosti nevykonáva v súlade so záujmami osoby obmedzenej v spôsobilosti na
právne úkony. Poukázala, že je tetou opatrovanca, chce si opatrovanca vziať k sebe domov a starať sa
o neho. Po otcovi, ktorý ale nie je schopný sám sa o syna postarať, je jeho jedinou blízkou pokrvnou
príbuznou, chce si opatrovanca vziať k sebe domov a starať sa o neho. Má k tomu všetky predpoklady,

je bezúhonná, slobodná, bezdetná, má vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, je vlastníčkou 1-izbového
bytu, v minulosti pracovala ako opatrovateľka v S., v L. a O..

15. Podľa § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, zákonným, zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd

rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím
menom.

16. Procesný predpis, ktorým je Civilný mimosporový poriadok, upravuje povinnosti opatrovníka v
ustanovení § 275 nasledovne: „Súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne
a dbá na pokyny súdu.“ Povinnosti opatrovníka sú určené individuálne v súdnom rozhodnutí. Opatrovník
má spĺňať morálne, osobnostné predpoklady, zdravotné predpoklady, nie je vylúčené zváženie takých
predpokladov, ako je finančné zabezpečenie opatrovníka (trvalý príjem), bydlisko opatrovníka, vzájomné

vzťahy, prípadná kolízia záujmov, vzťahy v rámci príbuzenského pomeru, vyhodnotenie osobitných
odborných predpokladov ale tiež súhlas s výkonom práv a povinností z tejto funkcie vyplývajúcich. (zdroj:
Smyčková a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017,
784 s.)

17. Podľa § 277 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, súd dohliada na spôsob výkonu
funkcieopatrovníka.Súdopatrovníkaodvolá,akstratíspôsobilosťnavýkonfunkcie,porušujepovinnosti,
zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.

18. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie je povinný v každom konaní,

ktoré sa dotýka osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, ktorá je teda slabším subjektom
právneho vzťahu, venovať náležitú pozornosť. Súd má povinnosť zasiahnuť v prípade, ak zistí, že
ustanovený opatrovník neplní svoju funkciu vôbec alebo ju plní celkom nedostatočne. V takomto prípade
súd zasiahne a opatrovníka funkcie zbaví.

19. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ustanovenie opatrovníka z okruhu osôb v
príbuzenskom pomere má zásadne prednosť pred inou alternatívou. U týchto osôb je predpoklad, že
medzi nimi existujú určité bližšie, osobné, citové a emotívne väzby, založené na príbuzenskom alebo
inom obdobnom, blízkom, či rodinnom pomere. Povinnosť i oprávnenie vykonávať funkciu opatrovníka
je tak ponímané osobnejšie a je preto aj v záujme spoločnosti, aby plnením funkcie opatrovníka, za

predpokladu že je vykonávaná zodpovedne a svedomito, bola v prvom rade poverená fyzická osoba,
blízka osobe obmedzenej spôsobilosti na právne úkony. Pre naplnenie účelu inštitútu opatrovníctva
a jeho riadny a zodpovedný výkon treba však predpokladať, že opatrovník s výkonom tejto funkcie
súhlasí. Ustanovenie právnickej osoby za opatrovníka má mať v zásade len výnimočný charakter, a
to až v prípade, že ak žiadna fyzická osoba nie je schopná alebo ochotná túto funkciu zodpovedne

vykonávať alebo nemá na to vytvorené všetky predpoklady. Ak má súd za to, že je vhodné ustanoviť
za opatrovníka právnickú osobu, je povinný riadne a presvedčivo odôvodniť prečo za opatrovníka
ustanovil práve právnickú osobu a prečo nie je možné do tejto funkcie ustanoviť žiadnu fyzickú osobu.
Pri ustanovení právnickej osoby do tejto funkcie ide o tzv. verejného opatrovníka, ktorý vykonáva svojufunkciu prostredníctvom svojich pracovníkov na základe rozhodnutiu súdu a v súlade s vymedzením
úloh miestnej štátnej správy a jej zariadení. Podľa zásad doterajšej súdnej praxe pre ustanovenie
za opatrovníka nie je rozhodujúca okolnosť, či v tomto zariadení sú vytvorené všetky organizačné

predpoklady na výkon funkcie opatrovníka a či orgán štátnej alebo miestnej správy má pre to vytvorené
podmienky. Ustanovenie orgánu miestnej správy za opatrovníka občana nie je viazané na súhlas tohto
orgánu. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikát č. R5/1986, v zmysle ktorého je povinnosťou súdu,
aby neodkladne ustanovil opatrovníka občanovi obmedzenému spôsobilosti na právne úkony, ak sa
nepodarilo nájsť vhodného občana pre túto funkciu, orgán miestnej štátnej správy alebo jeho zariadenie

pokiaľ má právnu subjektivitu. V zmysle judikátu R 4/1999 ustanovenie verejného opatrovníka nie je
viazané na jeho súhlas.

20. Rozhodnutie, ktorým je osoba obmedzená spôsobilosti na právne úkony predstavuje obmedzenie
jeho základných práv garantovaných v Listine základných práv a slobôd. Obmedzenie spôsobilosti na
právneúkonyjetedavždyrozhodnutímštátu,ktorýmštátvstupujedoautonómnehopriestorujednotlivca,

pričom je to práve štát, ktorý nesie plnú zodpovednosť za to, že za trvania tohto obmedzenia sa žiadnym
spôsobom nezhorší postavenie jednotlivca.

21. Opatrovanec bol rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 02.07.2019 sp.zn. 10Ps/19/2018
obmedzený v spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníka mu bolo ustanovené Q. D. D. (Q.) N.

Y.. Z veľmi podrobnej správy opatrovníka zo dňa 23.03.2023 vyplýva, že opatrovanec bol do Q. N. Y.
prijatý dňa 30.12.2008 na žiadosť rodičov. Po smrti jeho matky J. K. v júni XXXX (s obdobnou diagnózou
ako syn, v minulosti tiež klientka Q. N.), otec opatrovanca požiadal o zmenu poskytovania sociálnej
služby z týždennej pobytovej formy na celoročnú pobytovú formu. Opatrovník v správe podrobne popísal
osobnosť opatrovanca, komplexnú opatrovateľskú a ošetrovateľskú starostlivosť o opatrovanca, formu

realizácie pobytu opatrovanca u otca, poskytnutie materiálnej pomoci opatrovníkom do domácnosti otca,
jednotlivé návštevy otca a navrhovateľky u opatrovanca v zariadení v rokoch 2019 až 2022. Taktiež
opatrovník poukázal na závery kontroly Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v Q. N. Y.
zo dňa 28.07.2020 ohľadom dodržiavania ľudských práv a slobôd klientov v tomto zariadení. Z Výročnej
správy o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2020 vyplýva: „Zamestnanci

zariadenia pravidelne komunikujú s klientmi, naozaj sa zaujímajú o ich potreby a želania individualizujú
prístup k nim a zároveň rešpektujú a podporujú ich samostatnosť a nezávislosť. V žiadnom zariadení,
ktoré sme navštívili v priebehu roka 2020, nevládla taká dobrá atmosféra medzi personálom a klientmi
ako v Q.D. N. Y..“

22. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie za účelom
zistenia skutočného stavu veci. Na pojednávaniach boli vypočutí opatrovanec (2x), riaditeľka Q. N. Y. -
W.. I. T., sociálny pracovník Q. N. Y. - G.. E. Y., znalec C.. S. G., navrhovateľka a jej priateľ I. I..

23. Súd prvej inštancie požiadal OR PZ Y., odbor kriminálnej polície o zapožičanie vyšetrovacieho

spisu Č.:M.-XXX/.X-E.-Y.-XXXX (viď č.l. 139 až č.l. 214), z ktorého vyplýva, že navrhovateľka podala
dňa 21.11.2022 trestné oznámenie na pracovníkov Q. N. Y. a starostku obce Č. - D. p. X., ktorí mali
zneužívať svoju právomoc k opatrovancovi. Ďalej podľa oznámenia navrhovateľky mal otec opatrovanca
zanedbávať starostlivosť o opatrovanca, mal mu odopierať stravu, hygienu, výživu počas doby, keď bol
opatrovanec u neho na návšteve. Dňa 28.11.2022 bolo vyšetrovateľom OKP OR PZ v Y. podľa § 199 ods.

1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1písm.a),b)Trestnéhozákona.Uznesenímzodňa27.03.2023vyšetrovateľPZzastaviltrestnéstíhanie,
alebo nie je tento skutok trestným činom, a nie je dôvod na postúpenie veci. Na základe zhromaždeného
dokumentačného materiálu a po vykonanom dokazovaní vyšetrovateľ dospel k záveru, že zo strany
zamestnancov Q.D. N. Y., ani zo strany otca C.L. K. prípadne iných osôb nedošlo k spáchaniu žiadneho

trestného činu, neboli naplnené povinné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej
osoby v zmysle § 208 ods. 1 písm. a),b) Trestného zákona.

24. Odvolací súd dáva do pozornosti, že uvedené uznesenie o zastavení trestného stíhania podáva
ucelený obraz o vzťahu opatrovanca s otcom, o vzťahu navrhovateľky k otcovi C. K., o vzťahu

navrhovateľkykopatrovancovi,o návšteváchopatrovancauotcaaunavrhovateľky,ďalejozabezpečení
komplexnej zdravotnej a opatrovateľskej starostlivosti opatrovníka k opatrovancovi, s poukazom na
obsah výsluchov svedkov - zamestnancov Q.D. N.S. Y., starostky obce Č., Š. N., ktorý je kamarátom C.K., a najmä s poukazom na obsah výsluchu opatrovanca a znalecký posudok vypracovaného znalcom
z odboru psychológia G.. C.. C. Y..

25. Opatrovanec bol súdom prvej inštancie vypočutý na dvoch pojednávaniach dňa 23.08.2023 a dňa
06.03.2024 bez prítomnosti ostatných účastníkov konania. Opatrovanec sa zreteľne pred sudkyňou
vyjadril, že k navrhovateľke nechce ísť bývať, chce zostať v zariadení a chce chodiť na návštevy k otcovi.
Zároveň žiadal, aby mohol nakladať s nejakými peniazmi, za ktoré by si mohol kúpiť oblečenie, obuv,
jedlo či dobiť si kredit na mobilný telefón.

26. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 26. septembra
2013, sp. zn. III. ÚS 3333/11, z ktorého vyplýva, že:

„Ústavným princípom ľudskej dôstojnosti a autonómie zodpovedá - vo všeobecnej rovine - že vôľa
opatrovanca čo do určenia osoby jeho opatrovníka musí byť braná do úvahy, čo korešponduje aj

so štandardnými zákonnými interpretáciami, hoci prirodzene so sprievodnou požiadavkou k zisteniu
relevancie a opodstatnenosti takéhoto prejavu; ak sú podmienky splnené, je opomenutie takejto vôle
opatrovanca postupom zjavne neprimeraným k realizácii účelov, ktoré inštitút zákonného zastúpenia
sleduje (§ 26 až 30 OZ), keď ich dosiahnutie je závislé tiež od splnenia podmienky existencie vzťahu
dôvery opatrovanca k opatrovníkovi.

Vo vzťahu k významu hodnôt ľudskej dôstojnosti, súkromia, autonómnej voľby a rozvoja osobnosti na
základe dôveryhodných vzťahov potom ani žiadny (iný) verejný záujem, ktorý by návrhu sťažovateľa
konkuroval, zistený nebol. Ak je účelom obmedzenia autonómnej voľby ochrana sťažovateľa a ostatných
pred dôsledkami tejto voľby, potom v prejednávanej veci nebolo čo chrániť, ak bola strata dôvery medzi
sťažovateľom a opatrovníkom úplne evidentná a ním (menovite) navrhnutá zmena osoby opatrovníka

riziko evidentne nepredstavuje. Inštitút opatrovníctva nemožno chápať izolovane od povinnosti štátu
vytvoriť osobám obmedzeným či pozbaveným spôsobilosti na právne úkony podmienky pre primerané
uplatnenie ich osobnosti a okolnosť, že sťažovateľ nemôže byť (úplne) "autonómny" v majetkových
veciach, neznamená, že by nebol schopný relevantne vyjadriť svoju vôľu vo vzťahu k osobe svojho
opatrovníka“.

27. Odvolací súd poukazuje, že aj keď ustanovenie opatrovníka z okruhu osôb v príbuzenskom
pomere má prednosť pred inou alternatívou, avšak v tomto prípade súd prvej inštancie venoval
náležitú pozornosť preskúmaniu dôvodov, či doterajší opatrovník - právnická osoba naďalej spĺňa
predpoklady pre výkon tejto funkcie pre opatrovanca. Aj keď medzi navrhovateľkou a opatrovancom

existuje príbuzenský pomer (teta a synovec), obojstranné osobné, citové a emotívne väzby nevyhnutné
pre výkon opatrovníka neboli naplnené vzhľadom na vôľu opatrovanca, naopak bola preukázaná kolízia
záujmov navrhovateľky a opatrovanca. V zmysle § 277 ods. 2 CMP súd nezistil, že by opatrovník pri
výkone svojej funkcie porušil povinnosti, či zneužil svoje práva voči opatrovancovi. Vzhľadom na vôľu
opatrovanca, ktorú opakovane a jasne uviedol pred znalcom aj pred súdom, že k navrhovateľke nechce

ísť bývať, chce zostať v zariadení a chce chodiť na návštevy k otcovi, odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, ktorý návrh navrhovateľky na zmenu opatrovníka zamietol.

28.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudokpotvrdilakovecnesprávnypostupom
podľa § 387 ods. 1 CSP.

29. Odvolací súd v závere zdôrazňuje, že inštitút pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na
právne úkony je zásahom do základných práv a slobôd (tiež zásahom do súkromia fyzickej osoby),
ktorý musí byť primeraný sledovanému cieľu, musí byť čo najužší, t.j. len v nevyhnutnej miere.
K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava

a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je
pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii
ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania,
alebo obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia
a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich

zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až
následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu
verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby (uznesenie Najvyššieho súdu
SR č.k. 8Cdo/276/2014).30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP, kedy nevzhliadol dôvod pre
priznanie trov odvolacieho konania niektorému z účastníkov konania.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).