Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Co/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200520
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1022200520.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Národná banka Slovenska, Bratislava, Ul. Imricha
Karvaša 1, IČO: 30 844 789, proti žalovanému: MINIHOTOVOST, SE, Náměstí T. G. Masaryka 2392/17,
Břeclav, Česká republika, IČ: 043 55 211, zastúpenému advokátskou kanceláriou WERNER & Co.
s.r.o., Bratislava, Žltá 2/F, IČO: 36 869 643, o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, v štádiu
rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. júna 2022 č. k. 16C/1/2022-160, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.KrajskýsúdvBratislave(ďalejaj„súdprvejinštancie“)napadnutýmuznesenímzamietolnávrhžalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca navrhoval uložiť žalovanému povinnosť zdržať
sa uzatvárania dohôd o zrážkach zo mzdy so spotrebiteľmi s obvyklým pobytom v Slovenskej republike

elektronickými prostriedkami a predkladania týchto dohôd zamestnávateľom spotrebiteľov so žiadosťou
o vykonanie zrážok zo mzdy. Súd prvej inštancie pri riešení otázky svojej právomoci odkázal na čl.
35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (tzv. nariadenie Brusel 1a) a na
rozsudok Súdneho dvora vo veci C-167/00 K.H. Henkel z 1. 10. 2002, v ktorom Súdny dvor, posudzujúc
obdobnú otázku právomoci rakúskeho súdu na konanie voči obchodníkovi so sídlom v Nemecku,
rozhodol v prospech právomoci rakúskych súdov. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu uviedol, že podľa

slovenského právneho poriadku je žalobca orgánom ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu, preto
v zmysle § 302 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) má procesnú legitimáciu na podanie
žaloby a svedčí mu vecná aktívna legitimácia.
1.1. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca nepreukázal potrebu
poskytnutia dočasnej ochrany nároku uplatnenému návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
S odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn.

4Co/2/2020 súd prvej inštancie konštatoval, že neodkladné opatrenie, s prihliadnutím na špecifický
charakter tohto konania, nemôže viesť k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. Dohoda o zrážkach
zo mzdy má povahu zabezpečovacieho inštitútu, pričom svojou povahou nie je zmluvnou podmienkou,
ale samostatným zmluvným dokumentom, ktorý je tvorený súborom zmluvných podmienok. Preto
ochrana dočasným opatrením podľa názoru súdu prvej inštancie v tomto štádiu konania presahuje
zákonom sledovaný rámec ochrany poskytovanej neodkladným opatrením a je prejudikovaním

rozhodnutia vo veci samej. Je vecou obozretnosti, ktorú je dôvodné očakávať od priemerného
spotrebiteľa, aby pri uzatváraní zmluvných vzťahov, najmä akcesorickej povahy, zvážil ich dopad na
jeho vlastnú majetkovú a osobnú sféru. Túto minimálnu opatrnosť, ktorú je od spotrebiteľa dôvodné
požadovať, nemožno nahradiť dočasnou ochranou predpokladanou neodkladným opatrením. Iba v
konaní vo veci samej,
pri rešpektovaní základných princípov sporového konania, najmä s dôrazom na prejednací princíp

a princíp rovnosti zbraní, po vykonanom dokazovaní, bude možné žalobcom uvádzané argumenty
relevantne posúdiť a spravodlivo vo veci rozhodnúť.2. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a
h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v

zmysle návrhu žalobcu. Zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je samostatná iba formálne. Aj keď
je uvedená na samostatnom dokumente, stále ide o zmluvu akcesorickú k zmluve o úvere. Dohoda je
uzatváraná v rámci rovnakého elektronického konania ako zmluva o úvere. Jej účelom je zabezpečenie
efektívnejšieho vymáhania dlhu z úverovej zmluvy od spotrebiteľa. Od 1. 5. 2014 je dohoda o
zrážkach povinne vyčlenená do samostatnej listiny (§ 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa), avšak nerobí to z nej samostatnú zmluvu. Vzhľadom na zákaz uzatvárania takýchto dohôd
elektronickými prostriedkami, obsiahnutý v § 5 ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách, nie je
možné aplikovať test priemerného spotrebiteľa. Zákonodarca nedal spotrebiteľovi možnosť, aby po
starostlivom zvážení „dopadu zmluvy na [spotrebiteľovu] vlastnú majetkovú a osobnú sféru“, čo súd prvej
inštancie považoval za „minimálnu opatrnosť“, takúto zmluvu predsa len uzavrel. Žalobca uviedol, že v
návrhu osvedčil splnenie všetkých podmienok pre aplikáciu hypotézy tejto právnej normy a žalovaný ich

vo svojom vyjadrení nerozporoval.
2.1. Žalobca ďalej v odvolaní argumentoval tým, že nepostačuje existencia prostriedku nápravy, ktorej
sa spotrebiteľ môže domáhať v štádiu prípadného výkonu práv žalovaného z takejto dohody, dôležitá
je aj efektivita. Aj keď sa spotrebiteľ môže individuálne brániť proti výkonu zrážok, nie je táto ochrana
dostačujúca, keďže to predpokladá jednak vedomosť spotrebiteľa o právnej vade (neplatnosti) dohody

o zrážkach a jednak schopnosť aktívne sa brániť správne formulovaným návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia. Zásah do vzťahu medzi žalovaným a spotrebiteľmi nie je podľa žalobcu
neprimeraný. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia síce spomenul test proporcionality, ale
opomenulhoajvykonať,resp.akokoľvekvodôvodnenívysvetliť,čodotohtotestuvstupovalo,ažiadnym
spôsobom sa nevyjadril k argumentom žalobcu. Z odôvodnenia tak nie je zrejmé, prečo súd tieto

argumenty k proporcionalite odmietol. Žalobca zdôraznil, že pointou návrhu na nariadenie neodkladné
opatrenia je, aby sa zákonné ustanovenia (§ 5 ods. 8 zákona o elektronickom obchode) aj vynucovali
orgánmi verejnej moci, vrátane súdov. Žalovaný ani pred nariadením neodkladného opatrenia nemá
právo uzavrieť so spotrebiteľom zmluvu o zabezpečení záväzku elektronickými prostriedkami. Argument
proporcionalitou tak nie je na mieste, pretože na strane žalovaného nie je čo vyvažovať so záujmom

spotrebiteľov na poskytnutí rýchlej a účinnej súdnej ochrany pred protiprávnym konaním žalovaného. K
tomu žalobca odkázal aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoPv/5/2018 z 15. 11. 2018.
2.2. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, podľa ktorého neodkladné opatrenie, s prihliadnutím na
špecifický charakter tohto konania, nemôže viesť k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej, žalobca
v odvolaní argumentoval tým, že je to práve špecifický charakter konania, ktorý naopak umožňuje

nie prejudikovanie meritórneho rozhodnutia, ale poskytnutie účinnej ochrany opatrením predbežnej
povahy. K tomu poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/57/97 (publikované v Zbierke
rozhodnutí pod č. 14/1998). Podľa žalobcu argument, že poskytnutie dočasnej ochrany neodkladným
opatrením by bolo porušením prejednacieho princípu alebo princípu rovnosti zbraní neobstojí, pretože
potom by zahŕňala akékoľvek neodkladné opatrenie, o ktorom by súd rozhodol postupom podľa §

329 ods. 1 CSP bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Okrem toho v tomto
prípade sa žalovaný oboznámil so spisom a samotným návrhom už pred rozhodnutím súdu vo veci
a súd prvej inštancie zohľadnil až dve vyjadrenia žalovaného. Napokon žalobca poukázal na to, že
aj smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v
zastúpenínaochranukolektívnychzáujmovspotrebiteľovaozrušenísmernice2009/22/ESpredpokladá

dostupnosťneodkladnéhoopatrenia,akévnávrhužiadažalobca.Dodal,ževžalobeanávrhunavydanie
neodkladného opatrenia osvedčil, že postup žalovaného predstavuje porušenie právnych predpisov
prijatých na transpozíciu uvedených smerníc do vnútroštátneho práva.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie

Krajského súdu v Bratislave ako vecne správne potvrdil. Zdôraznil, že žalobca podal návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniaažvroku2022,ajkeďpoznatkyopodnikanížalovanéhomalužvroku2018.Nie
je prípustné, aby žalobca po tak dlhom čase požadoval nariadenie neodkladného opatrenia. Z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej podľa žalovaného vyplýva, že žalobca poukazuje len na
dve uzavreté dohody o zrážkach zo mzdy, a to z rokov 2017 a 2019, a len na jedno predloženie dohody

o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi z roku 2020. Žalovaný pritom v predchádzajúcich podaniach či
už týkajúcich sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo veci samej uzatváranie dohôd o
zrážkach zo mzdy v súčasnosti poprel. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by aj k dnešku,resp. v čase bezprostredne predchádzajúcom podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
žalovaný dohodu o zrážkach zo mzdy používal.
3.1. Podľa žalovaného nebolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť aj

preto, že žalobca navrhol nariadenie neodkladného opatrenia zhodného s časťou petitu žaloby čo do
zrážok zo mzdy, a to vo forme neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia a konzumujúceho
časť predmetu veci samej, t. j. nie ako opatrenie dočasné do právoplatnosti skončenia sporu,
ale ako opatrenie nahrádzajúce časť súdneho rozhodnutia vo veci samej. Žalobca pritom mylne
resp. účelovo uvádza, že žalovaný uzatváranie dohôd o zrážkach zo mzdy elektronickou formou

nepopiera. Opak je pravdou. Zo súdneho spisu a podaní žalovaného vyplýva, že žalovaný existenciu
tejto skutočnosti poprel. Táto skutočnosť teda bude musieť byť predmetom dokazovania vo veci
samej a pri takejto miere neistoty podľa žalovaného nie je na mieste a ani dôvodné ukladanie
povinnosti žalovanému neodkladným opatrením. Podľa žalobcu akákoľvek, aj čiastočná zhoda návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia s návrhom vo veci samej znemožňuje nariadenie neodkladného
opatrenia. Vo veci je totiž potrebné jednak vykonať dokazovanie a aj s ohľadom na závažnosť charakteru

rozsudku vo veci samej (s účinkami erga omnes) nie je možné výsledok sporu „predbiehať“ vo forme
neodkladného opatrenia. Nie je prípustné, aby žalobca dosiahol účinok erga omnes len na základe
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bez pojednávania a bez vykonaného dokazovania.
3.2. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o nemožnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy
elektronicky. Poukázal na to, že zákon o elektronickom obchode predstavuje lex generalis vo vzťahu

k poskytovaniu špecifickej služby, a to finančnej služby v podobe poskytnutia spotrebiteľského úveru v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (zákon č. 266/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov) a zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších
predpisov), ktoré sú v tomto smere lex specialis. Obe tieto právne normy zabezpečenie záväzkov
výslovne pripúšťajú. Uzavretie zmluvy, obsahujúcej napr. aj zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút,

prostredníctvom internetovej stránky (portálu) je podľa žalovaného prostriedkom diaľkovej komunikácie,
a teda je prípustným spôsobom poskytnutia finančnej služby na diaľku, vrátane spotrebiteľského úveru.
Nejdetuaniožiadnunekalúobchodnúpraktiku,pretožežalobcanepreukázal,žebyžalovanýpredstieral
dovolenosť tohto zabezpečovacieho inštitútu. Prípadná nedovolenosť zabezpečovacieho inštitútu by
však bola dôvodom absolútnej neplatnosti pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), a nie

dôvodom existencie neprijateľnej podmienky alebo nekalej obchodnej praktiky.
3.3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu polemizoval aj s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu ako
orgánu dohľadu, keďže podľa žalovaného žalobca nie je oprávnený dohliadať činnosť žalovaného, t.
j. nie je vo vzťahu k nemu orgánom dohľadu. Žalovaný vykonáva svoju činnosť na základe riadneho
povoleniaČeskejnárodnejbanky,ktoráajreálnevykonávauňhodohľad,atoajvovzťahukposkytovaniu

spotrebiteľských úverov slovenským spotrebiteľom. Pripomenul tiež, že právna úprava konania o
abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach v zmysle § 301 a nasl. CSP je implementáciou smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov,
anienovejsmerniceEurópskehoparlamentuaRady(EÚ)2020/1828ožalobáchvzastúpenínaochranu
kolektívnych záujmov spotrebiteľov, na ktorú poukazoval žalobca. V zmysle čl. 4 smernice 2009/22/ES je

prípustné podanie žaloby oprávneným subjektom nie v tom členskom štáte, kde sa nachádzajú záujmy
chránené týmto oprávneným subjektom, ale naopak v členskom štáte, z ktorého pochádza neoprávnený
zásah. Z tohto pohľadu podanie žaloby žalobcom ako slovenským subjektom v Slovenskej republike
voči žalovanému ako českému právnemu subjektu pôsobiacemu v Českej republike neobstojí.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach,
vrátane argumentu o danosti svojej aktívnej vecnej legitimácie a oprávnenia žalovať žalovaného pred
slovenskými súdmi s odkazom na smernicu 2009/22/ES a na záverečnú správu Komisie o uplatňovaní
tejto smernice. K tvrdeniu žalovaného, že nedovolenosť zabezpečovacieho inštitútu by spôsobila jeho
absolútnu neplatnosť, ale nebola by dôvodom nekalej obchodnej praktiky, žalobca uviedol, že tieto dva

právne následky sa vzájomne nevylučujú a v našom prípade je nekalosť obchodnej praktiky následkom
neplatnosti, pričom žalovaný preukázateľne zasielal zamestnávateľom spotrebiteľov výzvy na zaplatenie
(na adresu zamestnávateľa s dôvetkom „k rukám [spotrebiteľa]“) a žiadosti o vykonávanie zrážok zo
mzdy, čím predstieral existenciu platnej dohody o zrážkach.
4.1. Žalobca tiež zopakoval, že v § 5 ods. 8 písm. b) zákona o elektronickom obchode už existuje

právny zákaz, v dôsledku ktorého nie je možné uzavrieť elektronicky dohodu o zrážkach. Ani zákon
o spotrebiteľských úveroch, ani zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
neobsahujú také ustanovenia, ktoré by tento zákaz derogovali. Žalobca zdôraznil, že v dostatočnej
miere osvedčil potrebu dočasného zákazu, keďže má dôkazy o dohodách o zrážkach uzavretých sospotrebiteľmi ešte v roku 2021 a tiež o tom, že žalovaný predkladal uvedené dohody zamestnávateľom
so žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy spotrebiteľov. Kolektívne práva spotrebiteľov na ochranu
pred nezákonným konaním žalovaného sú ohrozované aj dohodami o zrážkach, ktoré už boli uzavreté

predtým, ako žalovaný túto svoju prax prerušil. Je však potrebné sústrediť sa nie na uzatváranie
dohôd, ale hrozbu takéhoto konania. Pri automatizovanom uzatváraní zmlúv pomocou programového
vybavenia (na webstránke) je to, či žalovaný vyžaduje uzavretie takejto dohody, otázkou zapnutia či
vypnutia jedného parametra jeho programového vybavenia, preto je podľa žalobcu hrozba tohto konania
reálna a dostatočne odôvodňujúca nariadenie neodkladného opatrenia. Okrem toho žalovaný môže

predložiť zamestnávateľovi dohodu o zrážkach aj v súčasnosti, aj keď bola uzavretá pred niekoľkými
rokmi. Napokon žalobca poukázal na to, že krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia tvrdil,
že by nariadením neodkladného opatrenia došlo k neproporčnému a neodôvodnenému zásadu do
podnikateľskej činnosti žalovaného, avšak neidentifikoval žiadne konkrétne právo žalovaného, ktoré do
jeho úvahy malo vstúpiť, ani neuviedol, v čom by mala spočívať neproporčnosť uloženia povinnosti
žalovanému zdržať sa uzatvárania dohôd o zrážkach elektronickými prostriedkami a predkladania týchto

dohôd zamestnávateľom.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 31 ods. 2 CSP v
spojení s § 471e CSP a § 28 ods. 1 zákona č. 261/2023 Z. z.) na základe odvolania žalobcu preskúmal
vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a

contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. V priebehu odvolacieho konania (dňa 25. júla 2023) nadobudol účinnosť zákon č. 261/2023 Z. z.
o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ktorým bola zmenená kauzálna príslušnosť súdov na rozhodovanie o žalobách na ochranu kolektívnych
záujmov spotrebiteľov a aj procesný postup súdov pri rozhodovaní o týchto žalobách (ustanovenia § 31 a
§ 301 až § 306 CSP boli vypustené a nahradené ustanoveniami citovaného zákona). Podľa prechodných
ustanovení (§ 471e CSP a § 28 ods. 1 zákona č. 261/2023 Z. z.) je však potrebné konania o abstraktnej
kontrole v spotrebiteľských veciach začaté a právoplatne neskončené do 24. júla 2023 dokončiť na

súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 24. júla 2023 a v konaní aplikovať
Civilný sporový poriadok v znení účinnom do 24. júla 2023; ustanovenia zákona č. 261/2023 Z. z. sa
použijú len na konania o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov začaté po 25. júli
2023. Z toho vyplýva, že aj po zmene procesnej úpravy zostal funkčne príslušným na rozhodnutie o
predmetnom odvolaní žalobcu najvyšší súd a je potrebné postupovať podľa ustanovení CSP v znení

účinnom do 24. júla 2023.

7. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je riadnym kontradiktórnym procesom
s prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súd ani nevykonáva riadne dokazovanie. Preukazovanie skutočností tvrdených stranami

sporu má v tomto konaní povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe tvrdení strán a nimi
predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí
dodržať formalizovaný postup štandardného dokazovania. Procesu osvedčovania podliehajú všetky
zákonnépodmienkynanariadenieneodkladnéhoopatreniasosobitnýmdôrazomnaosvedčeniepotreby
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie (§ 325 ods. 1, § 326 ods. 1 CSP).

8. Naproti tomu konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konaním, v ktorom sa
preskúmava neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, resp. v iných zmluvných
dokumentoch, a nekalých obchodných praktík, mimo rámca okolností konkrétneho prípadu. Výsledkom
tohto konania je záväzné stanovenie toho, či sa zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve bude

považovať za neprijateľnú, resp. obchodná praktika za nekalú alebo nie. V tomto type konania konkrétna
slabšia strana - spotrebiteľ priamo nevystupuje. Právno-ochranný charakter tohto konania totiž spočíva
predovšetkým v účinkoch rozsudku, ktorý pôsobí erga ommes (§ 306 CSP).

9. Účinnosť rozsudku erga ommes znamená, že nielen žalobca, ale akýkoľvek dodávateľ je povinný

zdržať sa používania zmluvnej podmienky alebo obchodnej praktiky, určenej vo výroku rozsudku ako
neprijateľná resp. nekalá, vo vzťahu k všetkým spotrebiteľom. Rozsudok obsahujúci vo výroku znenie
konkrétnej neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo nekalej obchodnej praktiky je teda záväzný aj preiných dodávateľov používajúcich rovnakú alebo obdobnú zmluvnú podmienku alebo obchodnú praktiku
vo svojej obchodnej činnosti.

10. V prvom rade bolo potrebné dať za pravdu odvolateľovi v tom, že zmluvný vzťah medzi dodávateľom
a spotrebiteľom treba vnímať ako funkčný celok, preto vyčlenenie zmluvnej podmienky na samostatný
nosič (do samostatného dokumentu) nepredstavuje dôvod na to, aby sa nepreskúmavala prijateľnosť
či neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky. Ani skutočnosť, že spotrebiteľ má k dispozícii prostriedky
vlastnej individuálnej súdnej ochrany, nie je prekážkou pre abstraktnú súdnu kontrolu zmluvných

podmienok alebo obchodných praktík.

11. Na druhej strane však odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že s prihliadnutím
na špecifický charakter tohto konania si posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu vyžaduje vykonanie
nevyhnutného dokazovania. Odvolací súd znovu konštatuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia
nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, avšak je potrebné

(nad rámec konania vo veci samej), aby bola osvedčená požiadavka neodkladnej úpravy pomerov.

12. V preskúmavanej veci žalobca v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil,
že žalovaný uzatvára so spotrebiteľmi na Slovensku dohody o zrážkach zo mzdy elektronickými
prostriedkami. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu poprel a žalobca sám vo vyjadrení v odvolacom konaní

pripustil, že žalovaný prerušil prax uzatvárania dohôd o zrážkach elektronickými prostriedkami. Žalobca
predložil súdu len dohody uzavreté elektronicky v roku 2021, hoci návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podal v apríli 2022 a uvedené vyjadrenie v októbri 2022. Na rozdiel od žalobcu odvolací
súd zastáva právny názor, že iba hrozba toho, že by žalovaný v takejto praxi mohol v budúcnosti
pokračovať (vzhľadom na technickú jednoduchosť v tom zmysle, že ide len o otázku nastavenia

softvéru „niekoľkými klikmi“), nezakladá požiadavku naliehavej potreby úpravy pomerov. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia by bolo potrebné osvedčenie, že žalovaný v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) v rozsiahlejšej miere (nie iba vo vzťahu k jednému alebo dvom
individuálnym spotrebiteľom) využíva nekalú obchodnú praktiku alebo neprijateľnú zmluvnú podmienku.

13. To isté sa týka aj žalobcom tvrdeného predkladania už skôr uzavretých dohôd o zrážkach
zamestnávateľom spotrebiteľov. Kým na podporu tvrdenia, že žalovaný v minulosti uzatváral dohody
o zrážkach so spotrebiteľmi elektronickou formou, žalobca predložil tri takéto dohody uzavreté v roku
2021, predkladanie žiadostí o vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom spotrebiteľov osvedčoval
v prílohe k žalobe dvoma žiadosťami ešte z roku 2020. Ani v odvolacom konaní (napriek námietke

žalovaného spochybňujúcej predkladanie dohôd zamestnávateľom v čase vydania rozhodnutia súdu
prvej inštancie) žalobca aktuálne predkladanie dohôd o zrážkach zamestnávateľom spotrebiteľov nijako
neosvedčil.

14. Za týchto okolností odvolaciemu súdu neostalo nič iné, než sa stotožniť s právnym názorom súdu

prvej inštancie, že žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov (§ 325 ods. 1, § 326 ods. 1 CSP). Vzhľadom k tomu, že
táto skutočnosť (neosvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov) sama o sebe postačovala
na potvrdenie zamietavého rozhodnutia súdu prvej inštancie, nebolo už potrebné skúmať ďalšie
odvolateľom namietané dôvody napadnutého uznesenia.

15. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne
vec aj právne posúdil. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

16. O trovách konania najvyšší súd nerozhodoval, keďže nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí

(§ 262 ods. 1 CSP). Išlo len o rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom
konanie vo veci samej bude pokračovať na súde prvej inštancie, ktorý následne rozhodne o všetkých
trovách konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).