Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423010110
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4423010110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
obžalovanej A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovanej A. B. a poškodenej C. D., proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12.06.2024
sp. zn. 4T/12/2023, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 13.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno f/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok súdu
I. stupňa vo výroku o odkázaní poškodenej C. D. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku a § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanej A. B.,
narodenej XX.XX.XXXX, bytom E. F., G. XXX/XX ukladá povinnosť zaplatiť poškodenej C. D., narodenej
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F., G. XX škodu v sume 11 356,80 eur (jedenásťtisíctristo päťdesiatšesť
eur a osemdesiat centov).

II.
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej A. B. z a m i e t a, pretože

nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) bola obžalovaná A. B.
(ďalej len obžalovaná) uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., ktorého
sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 16.05 h v meste E. F. na Ul. G. ako vodička osobného motorového
vozidla zn. Opel Corsa, EČ: E. -XXX H., parkujúceho súbežne pri pravom okraji vozovky pri rodinnom
dome č. XX, otvorila na vozidle ľavé predné dvere, čím ohrozila cyklistku jazdiacu po Ul. G. v smere
od Ul. I., ktorá obchádzala toto stojace vozidlo, pričom bezprostredne po otvorení dverí došlo k nárazu

cyklistky pravým zakončením riadidiel do zadnej plochy stĺpika dverí vozidla a následne k pádu cyklistky
ľavým bokom na vozovku, pričom poškodená cyklistka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F.,
G. J. XX, utrpela zlomeninu ľavého krčka stehnovej kosti pod hlavicou s posunom kostných úlomkov
a pomliaždenie ľavej strany hrudníka s priemernou dobou liečenia a práceneschopnosti minimálne 3
mesiace, pričom hospitalizovaná bola vo FNsP Nové Zámky od 26.02.2020 do 15.03.2020, s nutnosťou
operačného riešenia dňa 28.02.2020, čím obžalovaná porušila § 24 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Za to jej bol podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. pri nezistení poľahčujúcich
ani priťažujúcich okolností uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého jej bol
podmienečne odložený a bola jej určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov.Podľa§288ods.1Tr.por.poškodenýchK.F.I.,a.s.,sosídlomA.,I.L.X,IČO:XXXXXXXXapoškodenú
C. D. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaná čo do výroku o vine, treste,
ako aj konaniu ktoré vydaniu rozhodnutiu predchádzalo a taktiež podala odvolanie aj poškodená D. čo
do nepriznania nároku na náhradu škody.
Obžalovaná v písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajkyne namietala, že súd
neprípustne formuloval skutkovú vetu v rozpore s výpoveďou samotnej poškodenej. Svoje rozhodnutie

oprel o znalecký posudok Ing. Veverku, pričom sa nevysporiadal s tým, že znalecký posudok
nemá náležitosti znaleckého posudku. Vo vzťahu k tomuto znalcovi súd pominul zjavné nelogickosti
a nedostatky týkajúce sa výpočtu vzdialenosti cyklistky od motorového vozidla. Svoje rozhodnutie
založil na závere tohto znalca, ktorého základnou premisou bolo „keby dvere neboli otvorené, tak
do nich poškodená nenarazí“. Znalec pritom nevyhodnocoval všetky poškodenia vozidla a nehľadal
objektívnu pravdu, pričom stopy na vozidle rozdelil na tie, ktorými sa zaoberal a na tie, ktoré nespomenul

a nevyhodnotil. Dodržanie dostatočného odstupu cyklistky od vozidla nevyhodnotil na základe dôkazov
a stôp, ale na základe svojho dojmu, že ak by odstup nebol dostatočný, narazí do dverí cyklistka
kolesom a nie riadidlom. Nedokázal modelovať ani opísať reakciu vozidla a jeho častí najmä dverí po
náraze bicykla do dverí a nevyvrátil ani záver iného znalca, že nárazom cyklistky do dverí by došlo
k prudkému otvoreniu dverí vozidla až do ich krajnej polohy a poškodeniu dorazového mechanizmu

dverí. Neodpovedal na otázku, ako je technicky možné, aby bicykel zanechal stopy súčasne tak na
vonkajšej ako aj vnútornej strane dverí. Neuviedol, ako je fyzicky možné otvoriť dvere vodičom vozidla,
ktorý je pre cyklistku neviditeľný, nevykonal porovnanie poškodeného bicykla a vozidla z hľadiska toho,
ktoré stopy na vozidle a bicykli korešpondujú so vzniknutou kolíziou a ktoré nie. Súd sa stotožnil
s názorom znalca, že taška zavesená na jednom z riadidiel nemá vplyv na stabilitu bicykla a jazdy na

ňom. Súd pominul, že polohu cyklistky v čase vzniku dopravnej nehody znalec určil pravým obrysom
riadidla 0,7 metra od vozidla, pričom bezpečná vzdialenosť cyklistky obchádzajúceho vozidlo presahuje
70 cm, čo v danom prípade dodržané nebolo. Znalec taktiež nedokázal určiť, na akú vzdialenosť mali
byť dvere vozidla otvorené v čase nárazu a či dvere vzhľadom na vzdialenosť od bočnej osy vozidla
zasahovali do dráhy bezpečného odstupu cyklistky od vozidla. Namietal, že súd názor znalca Ing.

Veverku o priebehu dopravnej nehody povýšil nad opakovaný opis nehody samotnou poškodenou, ktorá
mechanizmus opisuje diametrálne odlišne. Pokiaľ ide o znalecký posudok znalca Ing. Hobora, tomuto
súd neuveril, pričom podrobne opisuje jeho znalecký posudok a poukazuje na výsluch oboch znalcov
na hlavnom pojednávaní.
Pokiaľ ide o zranenie poškodenej, namietala, že súd citoval časť posudku MUDr. Frajku, v ktorej

popísal zranenie a ich možný vznik, avšak pominul tú skutočnosť, o ktorej hovoril znalec a to, že
zranenia, ktoré boli zdokumentované u poškodenej, s týmito by sa nedokázala postaviť a to ani s oporou
o pevný predmet, hoci z výpovede obžalovanej, svedkyne a aj poškodenej vyplýva, že poškodená
sama vstala a podľa obžalovanej sa oboma rukami držala za rebrá. Poukázala na rozpory medzi
výpoveďou poškodenej, obžalovanej a svedkyne I., ktoré sa vyjadrovali ku konaniu poškodenej po

páde na zem. Hoci sa s týmito rozpormi súd vysporiadal avšak iba poukázaním na vek poškodenej.
Vzhľadom na tieto skutočnosti tvrdila, že je vylúčené, aby v čase pádu z bicykla utrpela zranenia, ktoré
sú popísané v znaleckom posudku. Podľa jej názoru tieto zranenia mohla utrpieť pri druhom páde na
zem pred jej domom. Takisto sa súd nezaoberal ani oblečením poškodenej a či vôbec toto malo vplyv
na ovládanie bicykla, keďže mala oblečený dlhý kabát. Namietala taktiež, že súd zamietol jej návrhy

na doplnenie dokazovania spočívajúce v zadovážení nahrávky z tiesňovej linky, záznamu z relácie
Občan za dverami, ako aj oznámenie banky, či poškodená platila platobnou kartou za iný nákup, než
ten z ktorého preukázala doklad. S poukazom na všetky tieto skutočnosti namietala správnosť skutkovej
vety, hodnotenie dôkazov, na ktorých bola založená vina obžalovanej. Podľa nej bolo porušené právo
na spravodlivý proces, nebola uplatnená zásada v pochybnostiach v prospech obvineného a vina bola

založená na formálne chybnom a logicky nesprávnom znaleckom posudku Ing. Veverku.
Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por.
a vec vrátiť tomuto súdu na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie.

Na týchto dôvodoch zotrvala obžalovaná aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, pričom opätovne

poukázala na rozpory v znaleckých posudkoch s tým, že súd sa nevenoval následkom, ktoré poškodená
utrpela z pozície toho, kedy k tomuto následku došlo.K predmetnému odvolaniu sa vyjadrila aj poškodená, ktorá prostredníctvom svojej splnomocnenej
zástupkyne uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením obžalovanej, ktorá súhlasila s výrokom o náhrade škody
uvedenom v rozsudku súdu I. stupňa s tým, že náhrada škody podlieha plneniu z povinného zmluvného

poistenia.
V písomne podanom odvolaní poškodená uviedla, že mala možnosť voľby, či bude žalovať poisteného
škodcu alebo iného poistiteľa, či poistného škodcu a poistiteľa súčasne. Zo žiadneho ustanovenia
zákona nevyplýva, že náhrada škody podlieha plneniu z povinného zmluvného poistenia. Povinnosť
obžalovanej nahradiť škodu vyplýva priamo z Občianskeho zákonníka. Žiadala, aby odvolací súd v tejto

časti zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a zaviazal obžalovanú zaplatiť poškodenej C. D. z titulu
náhrady škody sumu 11 356,80 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázala na to, že
poškodená si nárok na náhradu škody uplatnila riadne a včas vo výške 11 356,80 eur ako hodnotu
290 bodov za bolestné a 230 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom v rámci konania
žiadny z účastníkov správnosť vyčíslenia tohto nároku nespochybnil. Bodové ohodnotenie vychádzalo
z lekárskeho posudku zo dňa 16.03.2021, preto podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody

bol preukázaný a nie je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného
stíhania a predĺžilo by ho. Vzhľadom k tomu, že od nehody uplynulo už 4,5 roka, nie je žiadny zákonný
dôvod, aby náhrada škody nemohla byť poškodenej priznaná.
K tomuto odvolaniu sa vyjadrila aj obžalovaná, ktorá súhlasila s názorom súdu I. stupňa, že je potrebné
poškodenú odkázať s nárokom na náhradu škody na civilný proces, pretože poškodená má trvalé

obmedzenie a mohlo by prísť aj k ďalším výdavkom za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a mohlo by
dôjsť v prípade plnenia z povinného zmluvného poistenia motorovému vozidla k dvojitému plneniu.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými
osobami podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľky podali odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Na chyby, ktoré boli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, krajský súd dospel k záveru, že dôvodné je iba

odvolanie poškodenej C. D., pričom odvolanie obžalovanej A. B. dôvodné nie je.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že skutkové zistenia obsiahnuté v napadnutom rozsudku
vo výroku o vine vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a

zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. Súd I. stupňa pri vykonávaní
dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku
upravujúcimi spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých podstatných chýb, ktoré
by mohli mať vplyv na správne zistenie skutkového stavu.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami uvedenými v ustanovení

§ 168 ods. 1 Tr. por. v potrebnom a dostatočnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov a tiež akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu obžalovanej.
Súd I. stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom sa vysporiadal so

všetkými skutočnosťami potrebnými na rozhodnutie o podanej obžalobe. V odôvodnení napadnutého
rozsudku podrobne poukázal na dôkazy, ktorými bola vina obžalovanej preukázaná.Aj podľa názoru odvolacieho súdu vina obžalovanej vykonaným dokazovaním bola preukázaná. Obrana
obžalovanej spočívala v tom, že neporušila žiadne ustanovenia Zákona o cestnej premávke a nemá
žiadnu vinu na vzniku predmetnej kolízie. Tvrdila, že s motorovým vozidlom zastala pri okraji vozovky

v E. F. na G. ulici, pretože mala s kamarátkou roznášať predvolebné letáky. V čase po zastavení vozidla
chcela otvoriť dvere, avšak zistila, že v taške nemá tieto letáky, preto dvere späť zatvorila a zohla sa
pred sedadlo spolujazdca, kde tieto letáky boli. Tvrdila, že videla prichádzať v spätnom zrkadle nejakú
pani na bicykli. Túto registrovala v čase, keď chcela dvere otvoriť, čo nakoniec však neurobila. Po určitej
dobe zaregistrovala náraz a pričom periférne na strane vodiča zaregistrovala, že poškodená leží na

zemi, pričom tvrdila, že nevedela, ako sa tam dostala.
Takéto jej tvrdenie nezodpovedá výpovedi poškodenej, ktorá uviedla, že v kritický deň videla
odparkované vozidlo, nikoho v ňom nevidela a keď bola pri vozidle, tak sa zrazu otvorili predné dvere
a tieto mali naraziť do jej riadidiel, v dôsledku čoho ona spadla z bicykla na ľavú stranu. Na týchto svojich
výpovediach poškodená zotrvala po celý čas.
Na vznik tejto kolízie bol vypracovaný znalecký posudok znalcom Ing. Veverkom, ktorý vo

svojom znaleckom posudku popísal, že poškodená narazila do dverí vozidla, ktoré museli byť
jednoznačne otvorené alebo pootvorené, pretože bol poškodený stĺpik dverí. Okrem toho uviedol, že
z fotodokumentácie z miesta nehody zistil, že okrem toho bola poškodená zadná časť lišty okna ľavých
dverí,ktorábolaodtrhnutáaohnutásmeromdopredu,bolpoškodenýlakvnútornejhranyzadnéhostĺpika
ľavých dverí a zadná vnútorná hrana ľavých dverí je mierne oškretá. Pokiaľ ide o rozsah poškodenia

bicykla, tu zistil oterovú stopu na obložení pravej strany riadidiel vo vzdialenosti cca 8 až 10 cm od
vonkajšieho obrysu riadidiel a vo vzdialenosti cca 4 cm od vonkajšej hrany pravej strany riadidiel je šikmá
úzka hrana po kontakte rukoväte s úzkym tupým predmetom nárazu zvislého tvaru a oterová stopa
bielej farby. Z technického hľadiska podľa tohto znalca príčinou vzniku nehodovej udalosti bolo konanie
vodičkyvozidlazn.OpelCorsa,ktoráotvorenímľavýchdverívozidlaohrozilacyklistkuobchádzajúcutoto

vozidlo, čím jej vytvorila prekážku z technického hľadiska náhlu. Cyklistka nemala ani skoršou reakciou
možnosť vzniku nehodovému deju zabrániť. Mohla tak urobiť jedine v prípade, ak by sa pohybovala
vedľazaparkovanéhovozidlasväčšímbočnýmodstupom.Pokiaľideovodičku,tátomalamožnosťvidieť
pri pohľade vľavo dozadu prípadne ľavého spätného zrkadla cyklistku pohybujúcu sa za ňou a mala
možnosť zodpovedajúcim spôsobom konať, t. j. počkať s otvorením dverí, až keď cyklistka prejde vedľa

vozidla. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že otvorením ľavých dverí vodička ohrozila
cyklistku obchádzajúcu toto vozidlo, čo bolo technickou príčinou vzniku nehodovej udalosti.
Pokiaľ ide o znalecký posudok znalca M. G., ktorý predložila obžalovaná, z ktorého záveru vyplynulo,
že z technického hľadiska vo vzťahu k poškodeniu vozidla a bicykla nepovažoval za prijateľný
náraz cyklistky do otvorených dverí vozidla, pričom uvažoval o tom, že kontakt riadidiel bicykla bol

s pootvorenými dverami vozidla. Podľa jeho názoru cyklistka v čase nárazu jazdila tesne vedľa ľavého
boku vozidla vo vzdialenosti cca 3 až 10 cm, čo bol nebezpečný bočný odstup od vozidla a dedukoval,
že to mohlo byť následkom straty stability cyklistky, keďže mala nákup zavesený na riadidlách. Podľa
jeho názoru technika jazdy cyklistky bola nesprávna, keď nedodržala bezpečný bočný odstup od vozidla.
Vodička vozidla Opel Corsa bezprostredne pred zrážkou nevykonala žiadny pohyb s vozidlom ani

s jeho ľavými dverami. Podľa jeho záverov, príčinou dopravnej nehody bola nesprávna jazda cyklistky
nedodržiavajúcej bezpečnú vzdialenosť od motorového vozidla pri jeho obchádzaní.
Obaja znalci boli vypočutí aj na hlavnom pojednávaní, kde zotrvali na svojich znaleckých posudkoch,
pričom znalec Ing. Veverka uviedol, že na jeho znaleckom posudku nič nemení ani tá skutočnosť, že
poškodená mala na riadidlách nákup, pretože táto nenarazila do dverí vozidla v dôsledku straty stability,

ale v dôsledku toho, že dvere boli otvorené. Vylúčil iný mechanizmus vzniku dopravnej nehody, ako
náraz riadidiel do dverí vozidla. Pokiaľ obhajoba namietala tiež, že vplyv na jazdu cyklistky mal aj jej
kabát, toto znalec taktiež vylúčil, pretože potom, čo mu bol kabát na hlavnom pojednávaní ukázaný, sa
podľa znalca nemohol dostať ani do reťaze a ani nijak ovplyvniť stabilitu a manévrovanie cyklistky.
Pokiaľ ide o znalca M. G., tento taktiež zotrval na svojom znaleckom posudku, pričom znalci sa zhodli, že

dvere v čase nárazu boli otvorené, pretože ak by boli zatvorené, ako tvrdila obžalovaná, tak by narazila
cyklistka do spätného zrkadla v prípade, že by mala odstup od vozidla 6 až 10 cm, ako tvrdil znalec
Ing. Hobora.
K jednotlivým námietkam obžalovanej uvedených v odvolaní, kde sa podrobne zaoberá znaleckými
posudkami, pričom jednoznačne spochybňuje znalecký posudok Ing. Veverku, krajský súd uvádza, že

je absolútne logický znalecký posudok Ing. Veverku, ktorý podrobne popísal, ako došlo k nárazu bicykla
do dverí, ktoré obžalovaná v momente, keď ju obchádzala poškodená, otvorila, do ktorých riadidlami
bicykla narazila poškodená, pričom po tomto náraze spadla na zem. Súd I. stupňa sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku vysporiadal s týmito znaleckými posudkami, keď konštatoval, že v prípade, žeboli dvere otvorené v rozsahu iba 10 až 12 cm, musela by vzniknúť aj oterová stopa od kolesa bicykla,
ktorá nevznikla. Takisto sa vysporiadal aj s tým, či vplyv na náraz poškodenej do dverí vozidla mal nákup,
pričom dospel k záveru, že tento nemal žiadny vplyv na jazdu cyklistky v momente, keď obchádzala

motorové vozidlo. So závermi súdu I. stupňa sa aj odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne
poukazuje.
Obžalovaná týmto svojím konaním porušila ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže otvárať dvere alebo bočné steny vozidla ako
aj nastupovať do vozidla alebo vystupovať z neho sa smie len vtedy, ak tým nie je ohrozená bezpečnosť

nastupujúcich osôb alebo vystupujúcich osôb ani iných účastníkov cestnej premávky. V predmetnej
veci sa obžalovaná vôbec nepresvedčila o tom, či môže bezpečne otvoriť dvere a vystúpiť z vozidla,
keďže v čase otvorenia dverí bola predchádzaná poškodenou jazdiacou na bicykli. Nie je spochybnený
ani dostatočný odstup bicykla od stojaceho vozidla, čo potvrdil aj znalec Ing. Veverka, pretože ak by
obžalovaná neotvorila dvere, poškodená by bezpečne prešla okolo vozidla a nenarazila by do jeho dverí.
Pokiaľ ide o samotné zranenia poškodenej, ktoré takisto obžalovaná spochybňovala, najmä pokiaľ ide

o čas, kedy tieto mali vzniknúť. Krajský súd poukazuje na zabezpečené lekárske správy a znalecký
posudok, z ktorého vyplýva, že zranenia poškodená utrpela pri prvom páde na zem, teda pri narazení
do dverí vozidla a pádom na zem a nie ako sa snažila presvedčiť obžalovaná, že zranenia vznikli
až pri druhom páde pred jej domom. Je pravdou, že poškodená sa snažila sama postaviť, čo bolo
s veľkými ťažkosťami. Obžalovaná jej pomáhala do vozidla a z vozidla, čo potvrdil aj svedok K. N., ktorý

uvádzal, že pokiaľ poškodená vychádzala z vozidla obžalovanej už pred jej domom, poškodená z vozidla
vypadla, obžalovaná jej síce chcela pomôcť vystúpiť, avšak poškodená už nevedela stáť na nohách,
pričom sama obžalovaná mu tvrdila, že ona nevidela, že ide poškodená za ňou na bicykli a keď otvorila
dvere na aute, následne poškodená spadla. Vyjadrila ľútosť tvrdiac, že poškodenú nevidela. Poškodená
utrpela zranenia a to zlomeninu ľavého krčka stehnovej kosti pod hlavicou s posunom kostných úlomkov

apomliaždenieľavejstranyhrudníkasdĺžkouliečeniaapráceneschopnostinajmenejtrimesiace,pričom
takmer mesiac bola hospitalizovaná a bola potrebná operácia.
Pokiaľ obžalovaná namietala, že k zraneniu poškodenej prišlo bez jej pričinenia pri druhom páde pred
jej domom, s týmto sa nestotožnil ani krajský súd, pretože k takýmto zraneniam nemôže dôjsť len
pri zosunutí sa poškodenej na zem bez nárazu a nekontrolovateľnému pádu, ktoré vzniklo pri páde

z bicykla pri vozidle obžalovanej. Toto vyplýva aj zo znaleckého posudku MUDr. Frajku, ktorý uviedol,
že zlomenina krčka stehennej kosti nastala hneď po prvom páde, teda pri dopravnej nehode. Hlavica
bola posunutá dozadu, čo sa dalo napraviť iba protézou. Po takomto zranení, ako utrpela poškodená, sa
pacienti nevedia sami postaviť, avšak môžu na nohu trochu dostúpiť a pri pomoci mohla prejsť s oporou,
mohla si aj sadnúť, avšak musela mať výrazné bolesti. Na záver uviedol, že pri prvom páde došlo

jednoznačne k zlomenine ľavého krčka stehennej kosti a pri druhom páde na druhú stranu tela nedošlo
už k žiadnemu zraneniu.
Pokiaľ ide o mechanizmus zranenia, znalec uviedol, že toto mohlo vzniknúť pri páde z výšky stojaceho
človeka, v danom prípade bicykla na pevný povrch, vozovku. Zranenia, ktoré poškodená utrpela, majú
priamy súvis s dopravnou nehodou. Potvrdil, že aj pacienti dokážu so zlomeninou chodiť aj napriek

bolesti, ale skôr či neskôr dôjde k posunu v mieste zlomeniny a poškodená preto znovu spadla, v danom
prípade pred domom. Doba liečenia a práceneschopnosti a obmedzenia u poškodenej trvali minimálne
tri mesiace, pričom obmedzenia spočívali v tom, že bola od 26.02.2020 do 15.03.2020 v nemocnici,
následne po prepustení z nemocnice musela chodiť s nemeckými barlami tri mesiace a takisto musela
mať starostlivosť pri bežných denných hygienických potrebách, obliekaní, obúvaní a presunoch na

kontroly.
Na základe hore uvedeného dokazovania obrana obžalovanej bola vykonanými dôkazmi vyvrátená.
SpodstatnýminámietkamiuvedenýmivodvolanísaužvysporiadalsúdI.stupňavodôvodnenírozsudku.
Z odvolania je zrejmé, že obžalovaná sama vyhodnocovala vykonané dôkazy vo svoj prospech a dôkazy,
ktoré svedčili proti nej, jednoznačne spochybňovala. Avšak po vyhodnotení všetkých vykonaných

dôkazov správne súd I. stupňa ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.
Konanie obžalovanej následne správne právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1 Tr. zák., pretože inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví. Jeho konštatovanie,
že v danom prípade ide o ťažkú ujmu na zdraví, je v súlade s ustanovením § 123 ods. 1 písm. i /
Tr. zák. Vážnou poruchou zdravia alebo vážnym ochorením je porucha zdravia trvajúca dlhší čas,

pričom v zmysle § 123 ods. 4 Tr. zák. je poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas taká porucha, ktorá si
objektívne vyžiadala liečenie príp. aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní,
počasktorýchtátochorobazávažneovplyvňovalaobvyklýspôsobživotapoškodenej.Poškodenáutrpela
ťažké zranenia, ktoré ju obmedzovali závažným spôsobom najmenej tri mesiace.Aj pokiaľ ide o trest, ktorý bol obžalovanej uložený, tento zodpovedá všetkým kritériám uvedeným v §
34 Tr. zák. upravujúcich zásady ukladania trestov, pričom ani odvolací súd nezistil žiadne priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti. Obžalovaná doposiaľ sa do rozporu so zákonom nedostala, avšak v Centrálnej

evidencii deliktov a priestupkov má šesť záznamov za spáchanie priestupkov na úseku cestnej
premávky. Trest, ktorý bol obžalovanej uložený vo výmere 6 mesiacov, t. j. v dolnej polovici trestnej
sadzby, považoval odvolací súd za správny a zákonný a postačujúci na prevýchovu obžalovanej.
Výkon trestu obžalovanej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, pretože
vzhľadom na osobu obžalovanej a najmä s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije

a pracuje, ako aj na okolnosti prípadu, mal za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
páchateľa je tento trest postačujúci.
S poukazom na tieto skutočnosti a na dôvody uvedené v rozsudku súdu I. stupňa neboli zistené žiadne
dôvody na zmenu tohto rozsudku, pokiaľ ide o vinu obžalovanej a trest.

Pokiaľ ide o návrhy obžalovanej na vykonanie dokazovania, s týmto sa už vysporiadal súd I. stupňa

v dôvodoch napadnutého rozsudku, keď zadováženie nahrávky z tiesňovej linky, ako aj oznámenie
z banky, či platila poškodená platobnou kartou i za iný nákup a kto volal na tiesňovú linku 158, považoval
za bezpredmetné, nemajúce žiadny súvis s prejednávanou vecou, s čím sa aj odvolací súd stotožňuje.
Rovnako nebolo potrebné si vyžiadať záznam z relácie Občan za dverami, ktorý by aj tak nemohol byť
v konaní použitý, keďže nešlo o objektívne a procesne získaný dôkaz.

II.
Odvolací súd na základe podaného odvolania poškodenou sa nestotožnil s rozhodnutím súdu I. stupňa
ohľadne odkázania poškodenej C. D. s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Poškodená
si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej výške 11 356,80 eur, ktoré spočívalo

v bolestnom na 290 bodov a za sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 230 bodov.
V dôsledku podania odvolania poškodenej preto krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 3 Tr. por.
zrušil rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o odkázaní poškodenej s nárokom na náhradu škody na civilný
proces a keďže mal zabezpečené všetky podklady na rozhodnutie o tomto nároku, sám vo veci rozhodol
tak, že obžalovanú zaviazal k náhrade škody poškodenej D. v sume 11 356,80 eur.

Obžalovaná za túto škodu zodpovedá v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože
poškodenej vznikla škoda v súvislosti s nedbanlivostným protiprávnym konaním obžalovanej a táto si
škodu uplatnila riadne a včas do skončenia vyšetrovania tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 46 ods. 1,
ods. 3 Tr. por., keď do skončenia vyšetrovania predložila bodové ohodnotenia jej zranenia a vyčíslenie
škody (čl. 361 – 362).

Pokiaľ ide o výšku náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, toto vychádza z Opatrenia
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 22.05.2020 č. S08817-2020-OL uverejnenom vo
Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 01.06.2020, kde výška náhrady za bolesť
a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je na rok 2020 za jeden bod 21,84 eur. Celkovo
potom správne si poškodená uplatnila za 520 bodov sumu 11 356,80 eur. Odvolací súd v zmysle § 287

ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanej povinnosť zaplatiť poškodenej C. D. túto sumu, pretože táto škoda
bola spôsobená ublížením na zdraví poškodenej, ktoré ublíženie vzniklo v priamej príčinnej súvislosti
s nedbanlivostným konaním obžalovanej.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti, preto odvolací súd v časti výroku o náhrade škody týkajúcej

sa poškodenej C. D. rozsudok zrušil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.