Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/113/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122333982
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6122333982.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DanyŠiffalovičačlenieksenátu

JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: Sepre s.r.o., Kráľová pri
Senci 576, 900 50 Kráľová pri Senci, IČO: 51 553 163, zast. JUDr. Alexandra Machanová, advokátka,
Mierové námestie 19, 903 01 Senec, proti žalovanému: A. S., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. Q. XXX, XXX
XX Q. (predtým s miestom podnikania Malá Maňa 114, 941 45 Maňa, IČO: 30 992 044), zast. JUDr.
Ing. Kristína Rakická - Decsi, PhD., advokátka, Pri Gymnáziu 22, 940 01 Nové Zámky, o zaplatenie
3.875,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k.
5Cb/51/2022-369 zo dňa 1. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5Cb/51/2022-369 zo dňa 1. júna
2023 potvrdzuje.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 3.875,48 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 459,36 eur od 1.12.2021 do zaplatenia, vo výške

8,00 % ročne zo sumy 497,28 eur od 10.4.2022 do zaplatenia, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.201,04
eurod11.4.2022dozaplatenia,vovýške8,00%ročnezosumy1.678,39eurod10.4.2022dozaplatenia,
vo výške 8,00 % ročne zo sumy 39,41 eur od 10.4.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v
rozsahu 100 %.
2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.05.2022 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 3.875,48 eur spolu s príslušenstvom a trov konania titulom

neuhradených faktúr za dodaný tovar.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy, a to kúpnej ceny
za jednotlivé dodávky tovaru fakturované nasledovnými faktúrami:
- č. 2021302, splatná dňa 30.11.2021, vystavená na sumu 1.248,44 eur, po čiastočnej úhrade zostatok
neuhradenej časti je v sume 459,36 eur,
- č. 202278, splatná dňa 09.04.2022, vystavená na sumu 497,28 eur,

- č. 202279, splatná dňa 10.04.2022, vystavená na sumu 1.201,04 eur,
- č. 202280 splatná dňa 09.04.2022, vystavená na sumu 1.678,39 eur,
- č. 202281 splatná dňa 09.04.2022, vystavená na sumu 39,41 eur.Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovanému bol dodaný tovar, ktorý mu bol vyššie
uvedenými faktúrami fakturovaný, uvedené preukazujú aj dodacie listy priložené k týmto faktúram.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol v pozícii dodávateľa tovaru a žalovaný v pozícii odberateľa.

Dodaním objednaného tovaru vznikol medzi stranami sporu zmluvný vzťah. Tento zmluvný vzťah
medzi stranami sporu, na základe ktorého sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy, súd posúdil
ako obchodnoprávny v zmysle ustanovenia § 1 a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže
účastníci zmluvného vzťahu sú v pozícii podnikateľských subjektov. Žalovaný sa v konaní bránil tým,
že pohľadávka žalobcu neexistuje, že faktúry boli vystavené nesprávne, že žalobca v rozpore so

vzájomnou dohodou vo faktúrach nezohľadnil, že žalovaný mal nárok na 10 %-nú zľavu pri všetkých
dodávkach tovaru a že z fakturovanej ceny mu v zmysle existujúcej vzájomnej dohody uzatvorenej na
začiatku spolupráce, neodrátal províziu, na ktorú mu vznikol nárok za ním sprostredkované obchody.
Svoj nárok na zľavu a aj províziu žalovaný zdôvodnil a vyčíslil najmä v písomnom podaní zo dňa
25.02.2023. Žalobca však tvrdenia žalovaného o uzavretí konkrétnej dohody, s konkrétnym obsahom,
či už o poskytnutí zľavy ku všetkému dodanému tovaru alebo o poskytnutí provízie, v konaní poprel.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, 2,
§ 642, § 643, § 644, § 647 ods. 1, § 650, § 652 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 324 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1, 2
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 251, § 255 ods. 1, § 262
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

5. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dodával žalovanému tovar a že mu dodal aj
tovar, ktorý mu fakturoval vyššie uvedenými faktúrami, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha. Nebolo
sporné, že jednu z faktúr už žalovaný čiastočne uhradil, jedná sa o faktúru z r. 2021, ostatné sú z
roku 2022. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v prípade žalovanej

sumy uzatvorili strany sporu 5 samostatných kúpnych zmlúv, a to v ústnej forme. Na základe týchto
kúpnych zmlúv žalobca dodal žalovanému tovar, cenu ktorého mu vyfakturoval vyššie uvedenými
faktúrami. Kúpna cena na základe týchto kúpnych zmlúv predstavuje spolu sumu 3.875,48 eur. Súd
prvej inštancie zmluvný vzťah medzi stranami sporu vyhodnotil ako obchodnoprávny, a to s poukazom
na § 1 Obchodného zákonníka a kúpne zmluvy s poukazom na § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka

posudzoval v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd teda tieto zmluvy vyhodnotil ako
kúpne zmluvy, pričom mal preukázané, že žalobca ako dodávateľ tovaru si svoju povinnosť z nich
splnil, tovar žalovanému dodal. Naopak, súd nemal preukázané, že aj žalovaný si povinnosť z týchto
kúpnych zmlúv voči žalobcovi splnil v celom rozsahu. Kúpna cena dodaného tovaru, ktorú žalovaný
doposiaľ žalobcovi neuhradil, predstavuje teda sumu 3.875,48 eur a žalovanému bola fakturovaná

faktúrami uvedenými vyššie. Súd prvej inštancie mal teda preukázané a medzi stranami to ani nebolo
sporné, že strany sporu uzatvorili v roku 2021 až 2022 viacero kúpnych zmlúv, v zmysle ktorých bol
žalovanému dodávaný tovar v rôznych časových obdobiach na základe viacerých dodacích listov (tento
si žalovaný objednával po výstavách v Poľsku). Žalovaný v konaní tvrdil, že žalovaný nesprávne, resp.
v rozpore s ich vzájomnou dohodou vyfakturoval faktúrami, ktorých zaplatenia sa domáha žalovanému

kúpnu cenu, resp. že vychádzajúc z dohody uzavretej stranami sporu, je to práve on, kto je dlžný
žalovanému. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že mu žalobca v rozpore so vzájomnou dohodou
nezapočítal, resp. nezohľadnil vo fakturácii kúpnych cien jeho nárok na 10 % zľavu z kúpnej ceny pri
všetkom dodanom tovare a nezarátal, resp. nezapočítal voči svojej pohľadávke jeho nárok na províziu zo
sprostredkovania obchodov. Ako bolo uvedené vyššie, súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru,

že strany sporu uzatvorili v rokoch 2021-2022 viacero samostatných kúpnych zmlúv, nešlo len o jednu
kúpnu zmluvu. A vykonaným dokazovaním mal zistené, že pri niektorých z týchto kúpnych zmlúv
žalobca skutočne žalovanému zľavu z kúpnej ceny poskytol. To znamená, že podmienky každej kúpnej
zmluvy boli dojednávané zvlášť, súdu nebola predložená žiadna rámcová zmluva, prípadne iná dohoda
v písomnej forme, ktorá by žalovaným tvrdenú dohodu o zľave na všetok tovar preukazovala. Preto

bolo povinnosťou žalovaného existenciu takejto dohody nad všetku pochybnosť preukázať. T.j. bolo
povinnosťou žalovaného preukázať tvrdenia o tom, že buď na začiatku spolupráce, alebo pri každej
jednej kúpnej zmluve bola dojednaná zľava 10 %. Žalovaný to síce v konaní tvrdil, t.j. tvrdil, že sa so
žalobcom na podmienkach spolupráce dohodol vopred a že súčasťou tejto dohody bola aj dohoda o
poskytnutí zľavy na všetok tovar, jedná sa však len o tvrdenie žalovaného, ktoré žalobca poprel. V

konaní síce bola vypočutá ako svedkyňa p. P. S., dcéra žalovaného, ktorá uviedla, že takáto dohoda so
žalobcom bola uzavretá, že jej (svedkyni) dal žalovaný túto zľavu. V tejto súvislosti však súd podotkol,
že svedkyňa nebola účastníčka zmluvného vzťahu, jednalo sa o dcéru žalovaného, ktorá sa vo svojej
svedeckej výpovedi vyjadrovala v tom zmysle, akoby ani nebol zmluvnou stranou žalobcu žalovaný, alesvedkyňa. Počas výsluchu sa vyjadrovala, že ona kúpi, ona zoberie tovar, jej bude poskytnutá zľava,
provízia, ona sprostredkovala svoje klientky.... Z jej výpovede teda vôbec nebolo preukázané, že by
nejaké podmienky so žalobcom reálne dohodol žalovaný ako podnikateľský subjekt, ktorý je účastníkom

tohto konania. Jej výpoveď súd prvej inštancie vyhodnotil ako nie dostatočne nestrannú, keďže sa
jednalooblízkupríbuznúžalovaného(dcéru),zktorejvyjadrenívyplynulo,ževýsledoksporumávýznam
aj pre ňu samú, keď sama svedkyňa uviedla, že ona podnikať ako opatrovníčka nemôže, takže živnosť
založila na mamičku a súčasne z jej vyjadrení vyplynulo, akoby podnikateľskú činnosť realizovala ona
samaaniejejmama(žalovaný).Keďženatútosvedeckúvýpoveďsúdzuvedenéhodôvoduneprihliadol,

bolo povinnosťou žalovaného inými dôkazmi preukázať svoje tvrdenia o existencii tvrdenej dohody
upravujúcej spoluprácu strán sporu, t.j. aj tvrdenia o dohode, na základe ktorej mala byť žalovanému
poskytnutá zľava z ceny všetkého tovaru. Právny zástupca žalovaného síce navrhol na poslednom
konaní vypočuť aj žalovaného, súd už vzhľadom na koncentráciu civilného sporového konania, v čase
kedy už boli vykonané výsluchy svedkov, tento dôkaz nepripustil. Dohoda o akejsi 10 % zľave na všetok
dodávaný tovar do budúcna nebola preukázaná ani výsluchom svedkyne p. S. (manželka konateľa

žalobcu). Svedkyňa S. sa k obchodnej spolupráci vyjadriť nevedela, uviedla, že všetky podmienky
obchodu dojednával jej manžel, t.j. konateľ žalobcu. Takisto svedkyňa G. S. uviedla, že nemá vedomosť
o obchodných podmienkach dohodnutých medzi žalobcom a žalovaným. Ani táto svedkyňa nevedela
jednoznačne potvrdiť existenciu dohody o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným, t.j. ani jej výsluchom
nebolo preukázané tvrdenie žalovaného v tomto konaní, že sa na začiatku obchodnej spolupráce so

žalobcomdohodolnatom,žemubudeprikaždomdodanítovaru,t.j.prikaždejkúpnejzmluveposkytnutá
zľava 10 % z ceny. Skutočnosť, že žalobca v niektorých prípadoch, t.j. pri niektorých kúpnych zmluvách
uzavretých v roku 2021 poskytol zľavu z kúpnej ceny súd vyhodnotil ako individuálne dojednanú zľavu
pri tej-ktorej kúpnej zmluve a jej dojednanie preukazuje uvedenie tejto skutočnosti aj na tom-ktorom
dodacom liste, prípadne faktúre. Skutočnosť, že v prípade niektorých faktúr, resp. niektorých kúpnych

zmlúv žalovanému zľava poskytnutá bola, podľa súdu dostatočne nepreukazuje, že existovala dohoda,
že zľava má byť poskytnutá na všetok tovar. Naopak, tomuto odporujú medzi stranami praktizované
postupy, kedy pri kúpnej zmluve, pri ktorej bola zľava poskytnutá, tak to bolo uvedené aj v dodacom
liste, resp. faktúre. Ak zľava poskytnutá nebola, žalovaný aj tak faktúru uhradil, teraz tvrdiac, že veď
sa mali vysporiadať dodatočne. Takéto tvrdenie žalovaného podľa názoru súdu prvej inštancie postráda

logiku, nie je zrejmé, prečo faktúru uhradil, keď bola kúpna cena fakturovaná podľa neho nesprávne,
veď pokiaľ by mala byť skutočne podľa nejakej už vopred uzavretej dohody na kúpnu cenu tovaru
poskytnutá zľava, fakturovaná mala byť cena po zľave, a preto nebol dôvod, aby ju žalovaný hradil
celú. Preto súd túto obranu žalovaného, v rámci ktorej poukazoval na akúsi dohodou o spolupráci,
ktorej súčasťou mala byť aj dohoda o zľave na všetok tovar, ale ktorej uzavretie v konaní preukázané

nebolo, vyhodnotil ako nedôvodnú, resp. nepreukázanú. Taktiež čo sa týka tvrdenia žalovaného, že na
faktúru č. 2021302 pôvodne fakturovaná na sumu 1.248,44 eur, už uhradil sumu 789,08 eur, ale že
ju uhradil v hotovosti, pričom mu žalobca nevydal doklad o úhrade, aj túto obranu súd vyhodnotil ako
dostatočne nepreukázanú. Len skutočnosť, že v inom prípade jej takúto obdobnú úhradu akceptoval
predsa automaticky neznamená, že to bolo aj v prípade tejto faktúry. K tomuto svojmu tvrdeniu síce

navrhol vypočuť svedkyne: p. J. W. a Q. Z., na poslednom pojednávaní vo veci sa však jeho právny
zástupcavyjadril,žetietoosobysapriamoodovzdaniapeňazínezúčastniliaoúhrademalileninformáciu
od P. S.. Vzhľadom na uvedené, keďže nešlo o priame svedectvo, t.j. priame potvrdenie alebo vyvrátenie
nejakých tvrdených skutkových okolností, skutkového deja, súd ani tento dôkaz nepripustil. Súd ďalej
nepripustil ani výsluch svedkýň, ktoré žalobca navrhol vypočuť v súvislosti s okolnosťami uzatvorenia

dohody o spolupráci, na základe ktorej mali byť žalovanému poskytované provízie, a to tiež z toho
dôvodu, že žalovaný, resp. jeho právny zástupca aj v tomto prípade uviedol, že tieto osoby neboli
konkrétne pri akte, kde sa dohadovala provízia, len o nej vedeli. Ani v tomto prípade by nešlo o svedectvo
osôb, ktoré boli prítomné pri uzatváraní zmluvy o spolupráci prípadne inej dohody o províziách.

6. Žalovaný tiež tvrdil, že na základe vzájomnej dohody so žalobcom, ktorú mali uzavrieť na začiatku
ich spolupráce, mu vznikol nárok na množstvo provízií za to, že v rokoch 2021 až 2022 sprostredkoval
pre žalobcu uzatváranie viacerých kúpnych zmlúv s viacerými osobami. Predmetné provízie žalovaný
vyčíslil a zdôvodnil v podaní zo dňa 25.02.2023. Žalobca však toto tvrdenie žalovaného v konaní poprel
a tvrdil, že keď mu poskytol nejakú províziu, bolo jeho slobodné rozhodnutie, nešlo o žiadnu vzájomnú

dohodu. Žalobca uviedol, že takto vzhľadom na úspešnú spoluprácu poskytol žalovanému províziu
2.330 eur, a to za spoluprácu v r. 2021. Spôsob uhradenia tejto provízie žalobca popísal v podaní
zo dňa 17.03.2023. Súd sa teda musel vysporiadať s tým, či došlo k uzavretiu platnej dohody, na
základe ktorej vznikol žalovanému nárok na provízie a akej konkrétnej. Dospel k záveru, že žalovanýmpopisovanýobsahdohodyospolupráciaspôsob,akomalaspoluprácaprebiehaťnezodpovedázmluveo
sprostredkovaní upravenej v § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, ale zodpovedá zmluve o obchodnom
zastúpení uzavretej podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. V prípade sprostredkovateľa sa jedná

o jednorazovú záležitosť, u obchodného zástupcu ide o dlhodobejšiu sprostredkovateľskú činnosť, za
väčšie časové obdobie, medzi rôznymi osobami, ktorý sa týka viacerých zmlúv. Sám žalovaný vo svojich
písomných vyjadreniach uvádza, že sprostredkoval viacero obchodov, vo väčšom časovom období,
medzi žalobcom a viacerými osobami, tieto obchody podrobne opisuje a aj ich vydokladoval faktúrami a
ďalšími dokladmi preukazujúcimi, že medzi žalobcom a tými ďalšími osobami došlo k uzavretiu viacerých

kúpnych zmlúv. Jedná sa o kúpne zmluvy, ktoré žalobca podľa tvrdení žalovaného uzatvoril s S.Í. Š., Q.
Z., A. F., A. V.K., Q. F., A. D., pričom medzi žalobcom a týmito osobami bolo uzavretých viacero kúpnych
zmlúv. Z uvedeného je teda zrejmé, že nešlo o jednorazové sprostredkovanie nejakej jednej konkrétnej
zmluvy, resp. jedného zmluvného vzťahu, t.j. nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní. T.j,
aj keby bolo v konaní preukázané, že nejaká takáto dohoda medzi stranami uzavretá bola, nemohla
by byť podľa obsahu posudzovaná ako zmluva o sprostredkovaní, ale súd by ju musel posudzovať

ako zmluvu o obchodnom zastúpení. Podľa tvrdení samotného žalovaného malo ísť o sprostredkovanie
viacerých obchodov, vo väčšom časovom období, s viacerými osobami, síce kúpnych zmlúv, ale vždy
s iným obsahom. Túto zmluvu by teda musel súd posudzovať podľa obsahu podľa ustanovení §
652 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. ako zmluvu o obchodnom zastúpení. Pre platnosť takejto
zmluvy sa však zo zákona vyžaduje písomná forma, a to podľa § 652 ods. 4 Obchodného zákonníka.

Takáto písomná zmluva však uzavretá nebola. T.j. platné uzavretie zmluvy o obchodnom zastúpení, na
základe ktorej by za splnenia aj ďalších podmienok mohol byť žalovanému súdom priznaný nárok na
províziuvšakpreukázanénebolo.Okremuvedeného,obdobneakopriúdajnejdohodnutejzľavezkúpnej
ceny, aj v tomto prípade vôbec nie je zrejmé a dostatočne preukázané, že by akékoľvek podmienky
o províziách dojednával žalovaný ako zmluvný partner žalobcu a v konaní nebolo preukázané ani to,

že by na uzavretie takejto dohody žalovaný kohokoľvek právne relevantným spôsobom splnomocnil.
Tu súd opäť poukázal, že v konaní vypočutá svedkyňa P. S. vo svojej výpovedi rozprávala o ,,jej
provízii, jej obchod, jej bývalých, ňou žalobcovi sprostredkovaných klientkach“. Teda ani z výsluchu tejto
svedkyne, ktorú navyše súd nepovažoval za dostatočne nestrannú, nebolo jednoznačne a nad všetku
pochybnosť preukázané, že bola dohodnutá provízia pre žalovaného, resp. nebolo ani preukázané, že

by žalovaný vôbec nejaké obchody žalobcovi „sprostredkoval“, pretože aj samotná svedkyňa uviedla,
že to ona obchody sprostredkovala, že vlastne išlo o jej bývalé klientky a nie klientky žalovaného.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd aj túto obranu žalovaného vyhodnotil ako nedostatočnú, nedôvodnú
a nepreukázanú.

7. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že je pravda, že žalobca v konaní uviedol, že žalovanému
poskytol nejaké provízie za r. 2021. Súd to bral ako nejakú žalobcom akceptovanú prax, ktorá môže byť
medzistranamirealizovaná,pokiaľjustranydobrovoľneakceptujú.Akvšakdôjdeksporu,súdrozhoduje
na základe zisteného skutkové stavu, ktorý následne právne posúdi. V tomto prípade išlo o obchodno-
záväzkový vzťah a pokiaľ žalobca poskytol žalovanému niečo nad rámec toho, čo bolo preukázané

pred súdom, je to jeho slobodná vôľa tento nárok, resp. toto plnenie, pokiaľ ho strany nerozporujú,
nemá žiaden vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci o otázkach, ktoré sú medzi stranami sporné. Pokiaľ
si strany niečo vzájomne plnia a vzájomne si to nerozporujú, je to vecou zmluvných strán, do ktorej
súd zasahovať nemá dôvod. Na druhej strane, ak je nejaká skutočnosť medzi stranami sporná, súd
je viazaný pred súdom zisteným skutkovým stavom, ako je to uvedené vyššie. To znamená, že súd

nemohol akceptovať nárok žalovaného na nejakú províziu, keď mu na základe zisteného skutkového
stavu, na ktorý aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, takýto nárok platne nevznikol.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalobca dostatočne preukázal, že mu vznikol
nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom kúpnych zmlúv a žalovaný súčasne dostatočne nepreukázal,
že tento jeho nárok nejakým právne relevantným spôsobom, či už splnením alebo započítaním, prípadne

iným spôsobom, zanikol. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej istiny
3.875,48 eur. Žalovaný je s úhradou kúpnej ceny v omeškaní, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti
faktúr. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania 8 % ročne od začatia omeškania s úhradou faktúr, a to do
ich zaplatenia. Súd mu tieto úroky z omeškania priznal, a to podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka.
V konaní bol úspešný v celom rozsahu žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania

voči neúspešnému žalovanému, a to v rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil tým,
že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, súd prvej inštancie dospelna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces.

9. Žalovaný videl zásadné pochybenie prvoinštančného súdu v tom, že tento nesprávne ustálil výšku
a dôvodnosť žalovaného nároku, keď žalobcovi priznal nárok na žalovanú sumu v celom rozsahu tak,
ako ju žalobca žiadal priznať, a to aj napriek tomu, že v rámci konania bolo bez pochýb preukázané

samotným vyhlásením (uznaním) žalobcu na pojednávaní dňa 26.01.2023, že žalovanému (a nie
nikomu inému) žalobca priznal provízie za rok 2021 vo výške 2.233 eur a z predložených dôkazov
nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že k ich náležitému odrátaniu z dlhu žalovaného nedošlo, hoci sám
žalobca vyhlásil, že provízie v uznanej výške zo záväzku žalovaného voči žalobcovi odrátané boli, a tak
sa dopracoval i k výške žalovanej sumy. Rovnako tak súd žiadnym spôsobom nezohľadnil ani žalobcom
(opäť vyhlásením samotného konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 26.01.2023) priznané zľavy,

minimálne z faktúr č. 2021275 zo dňa zo dňa 24.09.2021, č. 2021321 zo dňa 13.10.2021, č. 2021400 zo
dňa 03.12.2021. Uvedené zľavy žalobca žalovanému výslovne priznal (viď zápisnicu z pojednávania zo
dňa 26.01.2023 v časti odpovedí konateľa žalobcu na otázky právneho zástupcu žalovaného). Dôvod,
prečo faktúry uhradil v plnej nesprávne vystavenej výške vo svojich vyjadreniach v konaní náležite
vysvetlil a poukázal na skutočnosť, že omylom neodrátané zľavy mali byť v zmysle dohody strán

(pre eliminovanie účtovných komplikácií) odrátané následne spolu s dohodnutými províziami z ešte
neuhradených faktúr za tovar dodaný žalovanému. Skutočnosť, že žalobca nesprávne vystavené faktúry
(nie len čo sa týka poskytnutých zliav vo výške 10 %, ale aj nesprávne vyfakturovanej položky „anjel“
vo výške 76,30 eur) neopravil, ale poskytnuté zľavy mal odrátavať z dlžnej sumy žalovanej, potvrdzuje
aj ním samotným predložený výpočet žalovanej istiny vo vyjadrení zo dňa 17.03.2023. Pokiaľ by aj súd

dospel k záveru, že žalovaný dostatočným spôsobom nepreukázal, že mal nárok na dohodnuté zľavy z
faktúrzarok2022(sčímaležalovanýnesúhlasil),takurčitepreukázal,žemuvznikolnároknadohodnuté
zľavy z faktúr č. 2021275, č. 2021321, č. 2021400 (spolu s týmito to boli všetky vystavené faktúry za
rok 2021 plošne), a tieto mali byť žalobcom riadne zohľadnené pri výpočte žalovanej istiny, resp. súd
mal s ohľadom na uvedené znížiť nárok žalobcu a nepriznať mu ho bez akýchkoľvek korekcií v celosti

tak, ako si ho v žalobe uplatnil. S týmito skutočnosťami sa však súd žiadnym spôsobom nevysporiadal.
Žalovaný nesúhlasil ani so záverom, že súd nemohol akceptovať nárok žalovaného na nejakú províziu.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaná suma bola vypočítaná tak, že žalobca žalovanému zohľadnil ním
priznané provízie a zľavy oproti neuhradeným faktúram za žalovanému dodaný tovar, mal podľa názoru
žalovaného súd zisťovať, či žalovaná suma bola žalobcom vyčíslená správne, a či mu skutočne vznikol

nárok na zaplatenie sumy vo výške 3.875,48 eur, tak ako mu ju súd priznal. Pokiaľ by súd postupoval
správne, musel by dospieť k záveru, že žalobca si nesprávnym spôsobom vyčíslil žalovaný nárok, a
tento by mu nemohol byť v celej výške priznaný. K záveru o nesprávnosti výšky žalovanej sumy bolo
nutné dospieť jednak z dôvodu preukázaných a neodrátaných zliav minimálne z troch faktúr, ale tiež
aj z dôvodu, že celkový žalovaný nárok pozostával z dlžnej sumy 459,36 eur za rok 2021, vyčíslenej

žalobcom spôsobom ako bolo vyššie uvedené (vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.03.2023), hoci žalobca
žiadnym spôsobom v rámci konania nepreukázal, že mu voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie
sumy vo výške 1.243,69 eur (za tovar údajne dodaný žalovanému, ktorého dodanie ale žalovaný v celom
rozsahu namietal, jeho skutočné dodanie žalobcom a prijatie žalovaným nie je preukázané, neexistuje
k nemu ani vystavená faktúra), a od ktorej sumy následne odrátaval priznané nároky žalovanému.

10. V konaní bolo podľa žalovaného nesporné, že žalobca žalovanému predal tovar a zároveň je
nesporné, že rovnako od žalovaného prijal služby spočívajúce v tom, že sprostredkoval obchodné
kontakty, resp. príležitosť uzatvoriť kúpne zmluvy, za čo mu (žalovanému a nie nikomu inému) žalobca
priznal provízie vo výške 2.233 eur. Žalovaný preto nesúhlasil so závermi prvoinštančného súdu, ktorý

žiadnym spôsobom mu priznané a žalobcom výslovne uznané provízie nezohľadnil a žalobcovi priznal
žalovanú sumu v celom rozsahu. Čo sa týka sumy 789,08 eur na úhradu faktúry č. 2021302 z roku
2021, ktorá je predmetom tohto konania, žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, z akého dôvodu najprv
súd v napadnutom rozhodnutí (bod 10.) konštatuje, že čiastočná úhrada sumy vo výške 789,08 eur
na predmetnú faktúru je v tomto konaní nesporná, avšak následne (v tom istom bode napadnutého

rozhodnutia) uvádza, že čo sa týka tvrdenia žalovaného, že na faktúru č. 2021302 pôvodne fakturovaná
na sumu 1.248,44 eur už uhradil sumu 789,08 eur, ale že ju uhradil v hotovosti, pričom mu žalobca
nevydal doklad o úhrade, tak aj túto obranu súd vyhodnotil ako dostatočne nepreukázanú. Žalovanýnerozumel tejto časti odôvodnenia v tom, prečo súd, keď čiastočnú úhradu považuje za nespornú,
následne vyhodnocuje argumentáciu žalovaného za nepreukázanú.

11. Žalovaný namietal aj závery súdu prvej inštancie v súvislosti s vykonaným dokazovaním výsluchom
svedkyne P. S.. Keď súd nemal za preukázané, že pani P. S. by bola relevantným spôsobom žalovaným
splnomocnená na jeho zastupovanie vo vzťahu k žalobcovi, tak potom, keďže je zrejmé a preukázané,
že obchody (nákup tovaru) od počiatku dojednávala výlučne pani P. S., tak ani tieto (rovnako ako to tvrdí
súd i v prípade dojednaných zliav a provízií dcérou žalovanej) neboli dojednané žalobcom priamo so

žalovaným, žalovaného potom nemohli k ničomu zaväzovať a žaloba mala byť pre nedostatok pasívnej
legitimácie žalovanej zamietnutá. V opačnom prípade ide o zmätočné a dvojaké vyhodnocovanie
dôkazov zo strany súdu. Namietal i to, že súd prvej inštancie nemal prihliadnuť na výpoveď svedkyne
P. S.Č., keď podľa názoru odvolateľa sa jedná o kľúčového svedka, ktorý dokáže priamo a v potrebnom
rozsahu potvrdiť a vysvetliť všetky skutočnosti ohľadne dojednávania nákupov tovarov od žalobcu pre
žalovaného. Vo vzťahu k hodnoteniu uvedeného dôkazu svedeckej výpovede pani P. S., považoval

za otázne, prečo keď súd spochybňuje výpoveď menovanej, tiež nespochybňuje aj výpoveď konateľa
žalobcu, ktorý v rámci vyjadrenia k odporu najprv tvrdil, že žiadna spolupráca medzi žalobcom a
žalovaným určite neexistovala, poprel akékoľvek tvrdenia žalovaného o dohodnutých províziách za túto
spoluprácu, no následne začal svoje tvrdenia meniť. Podľa názoru žalovaného sa tiež prvoinštančný súd
nedostatočne vysporiadal aj s dôkazmi - komunikáciami v aplikácii Whatsapp, ale i ďalšími listinnými

dôkazmi, z ktorých jednak vyplývajú dohodnuté zľavy vo výške 10 % z tovaru plošne na všetok tovar
minimálne za rok 2021 a tiež provízie v prospech žalovaného a ich postupné spisovanie v rozpore s
tvrdeniami žalobcu, že žiadna dohoda o províziách neexistovala. Súd sa podľa žalovaného mal náležite
vysporiadať aj so skutočnosťou, že keď boli žalovanému preukázateľne priznané žalobcom zľavy na
všetok tovar, všetky faktúry z roku 2021 (hoci ich následne žalobca v rozpore s dohodami neodrátal),

a tak bola preukázaná pravdivosť tvrdení žalovaného o plošnej dohode o zľavách, a tieto žalobca
neuplatnil vo vzťahu k faktúram z roku 2022, prečo k takémuto ich neuplatneniu zo strany žalobcu došlo
a či na to mal relevantné dôvody.

12. Odvolateľ zastával názor, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na vzťah

medzi žalobcom a žalovaným ohľadne sprostredkovania obchodníkov zo strany žalovaného pre
žalobcu aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o obchodnom zastúpení. Mal za to,
že sprostredkovateľský vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa nespravuje zmluvou o obchodnom
zastúpení, pretože nie je splnený predpoklad sústavného charakteru sprostredkovateľskej činnosti, a
zároveň tiež vzťah medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje ani prvok zastúpenia, t.j. konanie v mene

záujemcu (žalobcu). Pokiaľ by súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, musel by dospieť k
záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní a v zmysle
zákonných ustanovení upravujúcich zmluvu o sprostredkovaní nárok žalovanému na provízie riadne
vznikol.

13. Záverom žalovaný namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, keď mu súd prvej inštancie
odoprel právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Napadnuté
rozhodnutie považoval za riadne neodôvodnené a arbitrárne, pretože súd prvej inštancie dostatočným
a presvedčivým spôsobom nevysvetlil a neozrejmil svoje skutkové a právne závery, v dôsledku čoho je

napadnuté rozhodnutie nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Na základe uvedených skutočností žiadal
odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 03.08.2023. Uviedol, že
je pravda, že žalovaný navrhoval výsluch aj ďalších svedkov, avšak sám jeho právny zástupca potvrdil,

že tieto navrhované osoby neboli účastné žiadnych rokovaní a všetky skutočnosti, ktoré o veci vedia
im oznámila výlučne pani P. S.Á., a preto sa priklonil k názoru súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení
poukázal na túto skutočnosť a podrobne zdôvodnil, prečo výsluch týchto osôb nevykonal. Žalobca
trval na tom, že medzi stranami sporu neexistovali žiadne dohody, ktoré by oprávňovali žalovaného na
zľavy, či akékoľvek provízie. Zdôraznil, že riadne dodanie fakturovaného tovaru zo strany žalobcu je

nesporné a potvrdené oboma stranami sporu. Mal za to, že súd správne vyhodnotil výpoveď svedkyne
P. S. ako nie dostatočne nestrannú. Uviedol, že žalovaným tvrdeným údajným dojednaniam o zľavách
a províziách odporuje aj jeho samotné konanie, ak zľava poskytnutá nebola, žalovaný aj tak faktúru
uhradil a až neskôr v konaní pred súdom začal tvrdiť, že takéto nároky údajne mal. Súd sa v bode11. odôvodnenia vysporiadal s otázkou, či došlo k uzavretiu platnej dohody, na základe ktorej vznikol
žalovanému nárok na provízie a akej konkrétnej. Mal preto za to, že súd správne zaviazal žalovaného na
úhradužalovanejistiny.Zodvolaniažalovanéhojepodľanázoružalobcuzrejmé,ženedokážepreukázať

svoje tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde a preto odkláňa pozornosť súdov od merita veci. Mal
za to, že súd trpezlivo vypočúval navrhovaných svedkov, odročoval pojednávania za účelom ďalšieho
dokazovania, aby tak dal žalovanému dostatočný priestor na preukázanie jeho tvrdení, ktoré i napriek
všetkému poskytnutému priestoru zostali len v rovine tvrdení a neboli žiadnym spôsobom pred súdom
dokázané. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval za presvedčivé a preskúmateľné. Vzhľadom

na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 05.09.2023. Zotrval na
svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní a poukázal na to, že žalobca vo svojom vyjadrení prevažne
iba reprodukuje časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, avšak nevyjadruje sa k argumentom

žalovaného uvedeným v odvolaní, a ak áno, tak len veľmi okrajovo. Žalovaný zdôraznil, že sa svojich
nárokov na provízie a zľavy domáhal už v rámci komunikácie so žalobcom cez aplikáciu Whatsapp,
a tiež si svoje nároky písomne uplatňoval ešte pred začatím súdneho konania v rámci odpovede na
predžalobnú výzvu zaslanú žalobcom, na ktorú však žalobca žiadnym spôsobom nereagoval aj napriek
jehoprísľubu,resp.prísľubujehoprávnehozástupcu,apodalbezakejkoľvekďalšejkomunikáciežalobu.

Poprel, že by sa snažil účelovo vyhnúť svojej povinnosti zaplatiť za tovar.

16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.09.2023, v ktorom sa
pridržal svojho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného a poukázal aj na svoje písomné a ústne vyjadrenia
v súdnom spise.

17. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

18. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a

§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok č.k. 5Cb/51/2022-369 zo dňa 1. júna 2023 je
potrebné potvrdiť ako vecne správny.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5Cb/51/2022-369 zo dňa 1. júna 2023, pretože vo

výrokuvykazujeznámkyvecnejsprávnosti.Vodvolanížalovanýneargumentuježiadnymiskutočnosťami
a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej
inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v
odvolaníuvedenéargumentyniesúspôsobiléprivodiťinéprávnehodnoteniestavuveci.Nazdôraznenie
správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

21. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.875,48 eur s
príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za dodaný tovar. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobca dostatočne preukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom kúpnych
zmlúv a žalovaný súčasne dostatočne nepreukázal, že tento jeho nárok nejakým právne relevantným

spôsobomzanikol.Žalovanýsuvedenýmnesúhlasilarozsudoksúduprvejinštancienapadolodvolaním.

22. Úvodom odvolací súd podotýka, že žalovaný v odvolaní ako jeden z odvolacích dôvodov uviedol,
že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Takýto odvolací dôvod však
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok nepozná. Skutočný stav veci je ako princíp materiálnej

pravdy vyhradený iným ako sporovým veciam - ide o mimospory normované v samostatnom kódexe.
V civilnom sporovom procese však súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods.
1 CSP), aplikujúc princíp dispozičný a prejednací, princíp kontradiktórnosti, princíp koncentrácie a
princíp formálnej pravdy. Pod legálnym termínom „zistený skutkový stav“ je potrebné vidieť potenciálneznačne zúžený skutkový základ v porovnaní s mimosporovým konaním. V klasickom sporovom konaní
súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len
z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať

skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v
miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového
stavu nepokračuje - uzavrie proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec
rozhodne. Neúspešnej strane sa tak v konkrétnom prípade môže skutkový stav javiť ako zistený
nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou sporového konania ukončené ako

dôsledok nedostatočnej procesnej aktivity strany sporu. Súd teda rozhoduje na základe takého rozsahu
skutkového stavu, aký je v konaní zistený v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v
spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa
tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil
v jej prospech (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 796 - 797). Odvolací súd súčasne

po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru,
že nie sú dané ani ďalšie žalovaným tvrdené odvolacie dôvody.

23. Ako uviedol súd prvej inštancie, medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dodával žalovanému
tovar a dodal mu aj tovar, ktorý žalovanému fakturoval faktúrami, ktorých zaplatenie je predmetom

tohto konania. Súd prvej inštancie ustálil, že v prípade žalovanej sumy uzatvorili strany sporu päť
samostatných kúpnych zmlúv, a to v ústnej forme. Na základe týchto kúpnych zmlúv žalobca dodal
žalovanému tovar, cenu ktorého mu vyfakturoval faktúrami, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha
podanou žalobou. Kúpna cena na základe týchto kúpnych zmlúv predstavuje spolu sumu 3.875,48
eur. Hoci žalovaný v odvolaní spochybnil dodanie tovaru žalobcom, odvolací súd takémuto tvrdeniu

relevanciu nepriznal. V odpore voči vydanému platobnému rozkazu žalovaný uvedenú skutočnosť
nenamietal, keď tvrdil, že skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným fungovala obchodná spolupráca
je medzi stranami nesporná, žalovaný namietal len výšku žalobcom uplatňovaných nárokov brániac
sa tým, že žalobca v rozpore so vzájomnou dohodou sporových strán neodpočítal nároky žalovaného
voči žalobcovi na províziu zo sprostredkovateľského uzatvorenia kúpnych zmlúv s tretími osobami,

neodpočítal dohodnutú zľavu a neodpočítal ani ďalšie nároky žalovaného, o ktoré mal byť znížený nárok
žalobcu voči žalovanému na zaplatenie kúpnej ceny za žalobcom dodaný tovar. Samotné dodanie tovaru
žalobcom v zmysle zmluvy nenamietal žalovaný ani vo vyjadrení zo dňa 16.11.2022, v ktorom uviedol, že
svoje nároky na započítanie uplatnil v rámci prostriedkov procesnej obrany. Ak žalovaný neskôr v konaní
(vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.04.2023) začal sporovať dodanie tovaru dňa 21.09.2021, odvolací

súd konštatuje, že uvedený nárok si žalobca podanou žalobou neuplatnil. Odvolací súd zdôrazňuje, že
predmetomkonaniajezaplateniefaktúrzarok2022(faktúryč.202278,č.202279,č.202280,č.202281),
ktorými žalobca fakturoval dodanie tovaru za rok 2022 a len jedna faktúra za rok 2021, konkrétne faktúra
č. 2021302, splatná dňa 30.11.2021, vystavená na sumu 1.248,44 eur, neuhradená v časti sumy 459,36
eur, ktorú žalobca predložil súdu ako prílohu k žalobe spolu s dodacím listom zo dňa 05.10.2021, ktorý

je podpísaný žalovaným. Ak žalovaný v odvolaní poukazoval na úhradu sumy 789,08 eur na faktúru
č. 2021302, odvolací súd konštatuje, že uvedené vyplýva aj zo samotnej žaloby, keď žalobca uviedol,
že žalovaný vykonal čiastočnú platbu vo výške 798,08 eur a jeho dlh titulom tejto čiastočne uhradenej
faktúry (č. 2021302) teda predstavuje sumu 459,36 eur. Žalovaný v tejto súvislosti dôvodne poukazoval
na nedôslednosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v bode 10., uvedené však nemá vplyv na

správnosť výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie, pretože žalovaným uhradená suma vo výške
789,08 na faktúru č. 2021302 bola žalobcom odrátaná a v konaní si uplatnil len zvyšnú sumu takto
žalovaným čiastočne uhradenej faktúry, t.j. 459,36 eur.

24. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že mu žalobca v rozpore so vzájomnou dohodou nezapočítal,

resp. nezohľadnil vo fakturácii kúpnych cien jeho nárok na 10 % zľavu z kúpnej ceny pri všetkom
dodanom tovare a nezarátal mu, resp. nezapočítal voči svojej pohľadávke jeho nárok na províziu
zo sprostredkovania obchodov. Na uvedenej argumentácii žalovaný zotrval aj v podanom odvolaní.
Namietal, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil žalobcom priznané zľavy, minimálne z
faktúr č. 2021275 zo dňa 24.09.2021, č. 20211321 zo dňa 13.10.2021, č. 2021400 zo dňa 03.12.2023

spolu vo výške 310,72 eur. V tejto súvislosti poukazoval na výpoveď konateľa žalobcu na pojednávaní
dňa 26.01.2023. Tvrdil, že žalobca mal poskytnuté zľavy odrátavať z dlžnej sumy žalovaného. Čo sa
týka žalovaným tvrdeného nároku na 10 % zľavu z kúpnej ceny dodaného tovaru, súd prvej inštancie
mal vykonaným dokazovaním zistené, že pri niektorých z týchto kúpnych zmlúv žalobca skutočnežalovanému zľavu z kúpnej ceny poskytol, čo znamená, že podmienky každej kúpnej zmluvy boli
dojednávané zvlášť, súdu nebola predložená žiadna rámcová zmluva, prípadne iná dohoda v písomnej
forme, ktorá by žalovanou tvrdenú dohodu o zľave na všetok tovar preukazovala. Preto uviedol, že bolo

povinnosťou žalovaného existenciu takejto dohody nad všetku pochybnosť preukázať, keďže žalobca
poprel, že by sa so žalovaným vopred dohodli na poskytnutí zľavy na všetok tovar. T.j. bolo povinnosťou
žalovaného preukázať tvrdenia o tom, že buď na začiatku spolupráce, alebo pri každej jednej kúpnej
zmluve bola dojednaná zľava 10 %. Žalovaný však v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Odvolací
súd prisvedčil názoru súdu prvej inštancie, ktorý skutočnosť, že žalobca v niektorých prípadoch, t.j.

pri niektorých kúpnych zmluvách uzavretých v roku 2021 poskytol zľavu z kúpnej ceny, vyhodnotil ako
individuálne dojednanú zľavu pri tej-ktorej kúpnej zmluve a jej dojednanie preukazuje uvedenie tejto
skutočnostiajnatom-ktoromdodacomliste,prípadnefaktúre.Skutočnosť,ževprípadeniektorýchfaktúr,
resp. niektorých kúpnych zmlúv žalovanému zľava poskytnutá bola ani podľa názoru odvolacieho súdu
dostatočne nepreukazuje, že existovala dohoda, že zľava má byť poskytnutá na všetok tovar. Naopak,
súd prvej inštancie dôvodne konštatoval, že tomuto odporujú medzi stranami praktizované postupy, kedy

pri kúpnej zmluve, pri ktorej bola zľava poskytnutá, tak to bolo uvedené aj v dodacom liste, resp. faktúre.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zároveň dôvodne podotkol, že z výpovede svedkyne P. S. vyplynulo,
že žalobca mal túto zľavu poskytnúť jej (svedkyni), a teda z jej výpovede nebolo preukázané, že by
nejaké podmienky so žalobcom reálne dohodol žalovaný ako podnikateľský subjekt, ktorý je účastníkom
tohto konania. Konajúci súd taktiež poukázal na to, že ak mal žalovaný za to, že niektoré faktúry boli

vystavené v nesprávnej výške, nie je zrejmé, prečo tieto faktúry uhradil. Odvolací súd naviac podotýka,
že žalovaný vo vyčíslení 10 %-nej zľavy z faktúr č. 2021275, č. 2021321, č. 2021400 v celkovej sume
310,72eur,ktorúchcelzapočítaťvočipohľadávkežalobcu,zahrnulaj10%-núzľavuzfaktúryč.2021321
vystavenej na sumu 1.123,20 eur vo výške 112,32 eur (č.l. 233), napriek tomu, že sám žalovaný uviedol,
že túto faktúru uhradil čiastočne, a neuhradená zostala vo výške 83,20 eur (č.l. 231), čo vyplýva aj z

tvrdení žalobcu (č.l. 317) a predložených dokladov o úhrade (č.l. 249).

25.OdvolateľďalejnamietalneprihliadnutienavýpoveďsvedkyneP.S., tvrdiac,žesajednáokľúčového
svedka, ktorý dokáže priamo a v potrebnom rozsahu potvrdiť a vysvetliť všetky skutočnosti ohľadne
dojednávania nákupov tovarov od žalobcu pre žalovaného, vrátane dojednaných zliav a tiež ohľadne

sprostredkovania obchodných príležitostí pre žalobcu a dojednaných provízií. Odvolací súd považuje
za potrebné pripomenúť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Zákon vychádza
zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl.
46 Ústavy SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z

hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho
logického myšlienkového postupu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zvolil nevhodnú
slovnú formuláciu, keď v bode 10. napadnutého rozsudku uviedol, že na výpoveď svedkyne p. P.
S. neprihliadol. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že súd prvej inštancie na
uvedenú svedeckú výpoveď prihliadol, avšak túto vyhodnotil ako nie dostatočne nestrannú vo vzťahu

k preukázaniu tvrdenia žalovaného o údajnej dohode so žalobcom o poskytnutí zľavy na všetok tovar,
keďže sa jednalo o blízku príbuznú žalovaného (dcéru), z ktorej vyjadrení vyplynulo, že výsledok sporu
má význam aj pre ňu samú, keď sama svedkyňa uviedla, že ona podnikať ako opatrovníčka nemôže,
takže živnosť založila na mamičku a súčasne z jej vyjadrení vyplynulo, akoby podnikateľskú činnosť
realizovalaonasamaaniejejmama(žalovaný).Súdprvejinštanciedôvodnepoukázalnato,žeuvedená

svedkyňa nebola účastníčka zmluvného vzťahu, hoci sa vyjadrovala v tom zmysle, akoby ani nebol
zmluvnou stranou žalobcu žalovaný, ale svedkyňa. Z uvedeného je zrejmé, že po vyhodnotení tejto
svedeckej výpovede aj z hľadiska vierohodnosti toho, kto ju podal, resp. (ne)zaujatosť svedkyne, ako aj
prípadného dopadu výsledku sporu na záujem svedkyne, súd prvej inštancie svedeckú výpoveď p. P. S.
vo vzťahu k preukázaniu tvrdenej dohody, na základe ktorej mala byť žalovanému poskytnutá zľava z

ceny všetkého tovaru, nepovažoval za dostatočne vierohodnú a nepriznal jej v tomto ohľade významnú
dôkaznú silu. Z jej výpovedí teda súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by nejaké podmienky so
žalobcom reálne dohodol žalovaný ako podnikateľský subjekt, ktorý je účastníkom tohto konania.

26. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, ktorý neakceptoval nárok žalovaného

na províziu a trval na tom, že mu vznikol nárok na provízie minimálne vo výške 2.233 eur, ktorý
považoval za nesporný a preukázaný. V tejto súvislosti odvolateľ poukazoval na vyhlásenie žalobcu na
pojednávaní dňa 26.01.2023 o priznaní provízií žalovanému za rok 2021 v uvedenej výške. Žalovaný
tiež namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovanýmohľadne sprostredkovania obchodníkov zo strany žalovaného pre žalobcu ako zmluvu o obchodnom
zastúpení, keď podľa názoru odvolateľa sa daný vzťah spravuje zmluvou o sprostredkovaní. Ani s
uvedenou argumentáciou žalovaného sa odvolací súd nestotožnil. Odvolací súd sa priklonil k právnemu

názoru súdu prvej inštancie, že žalovaným popisovaný obsah dohody o spolupráci a spôsob, ako
mala spolupráca prebiehať, zodpovedá skôr zmluve o obchodnom zastúpení uzavretej podľa § 652 a
nasl. Obchodného zákonníka, ako žalovaným tvrdenej zmluve o sprostredkovaní upravenej v § 642 a
nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ
zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv, t.j. viacerých

obchodov určitého druhu, alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet
a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Odlišujúcim znakom od zmluvy
o obchodnom zastúpení je, že zmluva o sprostredkovaní sa nevzťahuje na sústavnú (pokračujúcu)
činnosť, ale jednorazovú príležitostnú, resp. opakovanú. Zároveň zmluva o obchodnom zastúpení
obsahuje prvok zastúpenia (konanie v mene zastúpeného). Pod záväzok zo zmluvy o sprostredkovaní
sa subsumujú činnosti príležitostných sprostredkovateľov často poverených „špecifickými transakciami“.

Ako dôvodne uviedol súd prvej inštancie, sám žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach uvádza, že
sprostredkoval viacero obchodov, vo väčšom časovom období, medzi žalobcom a viacerými osobami,
tieto obchody podrobne opisuje a aj ich vydokladoval faktúrami a ďalšími dokladmi preukazujúcimi, že
medzi žalobcom a tými ďalšími osobami došlo k uzavretiu viacerých kúpnych zmlúv. Jedná sa o kúpne
zmluvyktoréžalobcapodľatvrdenížalovanejuzatvorilsS.Š.,Q.Z.,A.F.,A.V.,Q.F.,A.D.,pričommedzi

žalobcom a týmito osobami bolo uzavretých viacero kúpnych zmlúv. Vzhľadom na to, že takáto dohoda
medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená v písomnej forme podľa § 652 ods. 4 Obchodného
zákonníka, nebolo preukázané platné uzatvorenie zmluvy o obchodnom zastúpení, na základe ktorej by
za splnenia ďalších podmienok mohol žalovanému vzniknúť nárok na tvrdenú províziu.

27. Okrem toho súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že aj v tomto prípade nie je
zrejmé a dostatočne preukázané, že by akékoľvek podmienky o províziách dojednával žalovaný ako
zmluvný partner žalobcu a v konaní nebolo preukázané ani to, že by na uzavretie takejto dohody
žalovaný kohokoľvek právne relevantným spôsobom splnomocnil. Na tomto mieste dôvodne konajúci
súd dôvodne poukázal na to, že v konaní vypočutá svedkyňa P. S. vo svojej výpovedi rozprávala

o ,,jej provízii, jej obchod, jej bývalých, ňou žalobcovi sprostredkovaných klientkach“. Odvolací súd
sa preto stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že ani z výsluchu tejto svedkyne nebolo
jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázané, že bola dohodnutá provízia pre žalovaného, resp.
nebolo ani preukázané, že by žalovaný vôbec nejaké obchody žalobcovi „sprostredkoval“, pretože aj
samotná svedkyňa uviedla, že to ona obchody sprostredkovala, že vlastne išlo o jej bývalé klientky

a nie klientky žalovaného. Odvolací súd dodáva, že na rozdiel od neunesenia dôkazného bremena
žalovaným ohľadne tvrdeného nároku na zľavu z ceny a nároku na provízie, ktorý chcel započítať voči
žalobou uplatnenému nároku žalobcu, žalobca v konaní preukázal, že jeho zmluvným partnerom z
uzavretých kúpnych zmlúv bol žalovaný, keď na preukázanie svojho nároku predložil faktúry a dodacie
listy adresované žalovanému a podpísané žalovaným.

28. Súd prvej inštancie sa v bode 12. napadnutého rozsudku vysporiadal aj so skutočnosťou, že žalobca
v konaní uviedol, že žalovanému poskytol nejaké provízie za r. 2021. Odvolací súd sa s takýmto
odôvodnením stotožňuje a zároveň naň odkazuje. Súd prvej inštancie to bral ako nejakú žalobcom
akceptovanú prax, ktorá môže byť medzi stranami realizovaná, pokiaľ ju strany dobrovoľne akceptujú.

Pokiaľ si strany niečo vzájomne plnia a vzájomne si to nerozporujú je to vecou zmluvných strán, do
ktorej súd zasahovať nemá dôvod. Na druhej strane, ak je nejaká skutočnosť medzi stranami sporná,
súd je viazaný pred súdom zisteným skutkovým stavom. Súd prvej inštancie preto nemohol akceptovať
nárok žalovaného na nejakú províziu, keď mu na základe zisteného skutkového stavu, na ktorý aplikoval
príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, takýto nárok platne nevznikol.

29. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že
žalobca dostatočne preukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom kúpnych zmlúv
a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že tento nárok žalobcu nejakým právne relevantným
spôsobom, či už splnením, alebo započítaním, prípadne iným spôsobom, zanikol.

30. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalido všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

31. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k.
5Cb/51/2022-369 zo dňa 1. júna 2023 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

33. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).