Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122208732
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122208732.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyne: A. A., nar. X.X.XXXX,
bytom B. XX, XXX XX C., zastúpenej: JUDr. Viera Straková, advokátka, so sídlom Námestie legionárov
5, 080 01 Prešov, IČO: 37941828, proti žalovanému: D. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXX
XX C., zastúpenému: JUDr. Katarína Habiňáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice,
IČO: 31955070, o vrátenie daru, o odvolaní žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k.
29C/64/2022-160 z 27.9.2023 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalovaného proti výroku III. rozsudku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti výrokov I., II. a IV.

Sporovým stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
o žalobe tak, že cit.:

„I. Konanie z a s t a v u j e v časti o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k spoluvlastníckemu podielu

1 k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XX k. ú. B. a že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX k. ú. B. každý v podiele 1.

II. U r č u j e , že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov E. XX/X- zastavaná plocha a
nádvoria o výmere 603 m2, E. XX- záhrada o výmere 357 m2 a stavby rodinného domu súp. č. XX
postaveného na pozemku E. XX/X vedených na LV č. XX k. ú. B. v podiele 1.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.“

2. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je podielovou
spoluvlastníčkou v rozsahu 1 k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX ako pozemok parc. reg. CKN č. XX/
X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 603 m2, pozemku reg. CKN č. XX - záhrada o výmere 357

m2 a rodinného domu súp. č. XX, ako aj podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti vedenej na LV č.
XXX, k. ú. B.. Žalobu odôvodnila tým, že predmetom konania je spor medzi žalobkyňou ako darkyňou a
žalovaným ako obdarovaným. Na základe darovacej zmluvy zo 7.2.2006 medzi F. A. a A. A. ako darcami
a oprávnenými z vecného bremena a obdarovanými a povinnými z vecného bremena ich synmi D. A. aF. A. došlo k prevodu vlastníckeho práva, a to rodinného domu súp. č. XX, zapísaného na LV č. XXX,
ako aj parciel CKN XX/X a CKN XX vtedy zapísaných na LV č. XX, k. ú. B.. K tejto darovacej zmluve
bolo realizované pristúpenie so zriadením vecného bremena pre F. A. a jeho manželku A. A..

3.Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľa§137písmenac);§144;§145;§146zákonač.160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“); § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej aj „OZ“). V danom prípade súd s poukazom na okolnosti predmetu sporu medzi matkou a synom
a skutočnosť, že žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou, ktorá pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je

odkázaná na pomoc pri všetkých úkonoch v domácnosti na iné osoby, dospel k záveru o dôvodnosti
aplikácie ustanovenia § 257 CSP, a preto nárok na náhradu trov konania stranám súd nepriznal, okrem
toho strany sporu si nárok na náhradu trov konania neuplatnili.

4. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania ustálil skutkový stav tak, že žalovaný je vedený ako
výlučný vlastník nehnuteľností vedených na LV č. XX, k. ú. B., a to pozemku s parc. č. XX/X, XX

spolu so stavbou rodinného domu so súp. č. XX, ako aj nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX, k. ú. B.,
konkrétne pozemku s parc. č. XX/X. Dňa 7.2.2006 formou notárskej zápisnice G., G. uzatvoril F. A. (otec
žalovaného) ako darujúci a oprávnený z vecného bremena, A. A. (žalobkyňa) ako oprávnená z vecného
bremena, D. A. a F. A. ako obdarovaní a povinní z vecného bremena darovaciu zmluvu so zriadením
vecného bremena. V bode I. zmluvy F. A. osvedčil, že je vlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. B., evidovanej

na LV č. XXX ako rodinný dom so súp. č. XX postaveného na parc. CKN XX/X s príslušenstvom a
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XX ako parc. KN XX/X a XX pod H. v celosti. V bode II. darujúci F.
A. uvedené nehnuteľnosti daroval do vlastníctva D. A. v podiela 1 a F. A. v podiele 1 . V bode V. sa
darujúci a obdarovaní dohodli na zriadení vecného bremena vo forme bezplatného doživotného bývania
a užívania polovice rodinného domu č. XX v obci B. bezplatne pre oprávnených z vecného bremena F.

A. a A. A.. Vecné bremeno sa zriaďuje bezplatne a jeho hodnota je 60.000,- korún. Povinní z vecného
bremena sú obdarovaní a oprávnení z vecného bremena sú povinní hradiť náklady spojené s odberom
vody, elektriny, plynu a náklady spojené s kúrením podľa počtu osôb obývaných v rodinnom dome. F.
A. a A. A. 20.3.2006 pristúpili k darovacej zmluve so zriadením vecného bremena k nehnuteľnostiam
vedeným na LV č. XXX a LV č. XX v k. ú. B..

5. Dňa 31.7.2013 uzatvorila žalobkyňa, jej nebohý manžel F. A. a žalovaný darovaciu zmluvu formou
notárskej zápisnice G., G. I. G., ktorou darujúci F. A. a A. A. osvedčili, že sú vlastníkmi podielov z
nehnuteľností v k. ú. B. na LV č. XX rodinného domu so súp. č. XX postaveného na parc. CKN XX/X
s príslušenstvom, parc. KNC XX/X a XX v podiele pod H. F. A. v podiele 1 a pod H. A. A. v podiele 1.

Darujúci F. A. osvedčil, že je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. B. vedenej na LV č. XX ako parc. KNC XX/
X v podiele pod H. v celosti. V bode II. zmluvy darujúci darovali uvedené nehnuteľnosti opísané v bode
I. zmluvy na obdarovaného D. A.. V bode IV. je uvedené, že predmetom daru je podiel z nehnuteľnosti
v k. ú. B. na LV č. XX rodinného domu so súp. č. XX postaveného na parc. CKN XX/X, ako aj z parc.
KNC XX/X a XX v podiele pod H. a H. v 1 a nehnuteľnosti v k. ú. B. vedenej na LV č. XXX v podiele pod

H. v celosti. V bode VIII. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že darujúci budú spoluužívať predmet daru
spolu s obdarovaným na základe časovo neobmedzeného bezplatného nájmu. Darujúci budú hradiť len
náklady spojené s bývaním, za odber tepla, teplej vody, studenej vody, elektriky, plynu, odvoz odpadkov
spolu s obdarovaným a to v pomere podľa počtu osôb bývajúcich v nehnuteľnosti. Obdarovaný D. A. sa
osobným záväzkom, ktorý nie je vecným bremenom zaväzuje poskytnúť všestrannú pomoc darujúcim

v starobe a v chorobe.

6. Z výpovede žalobkyne, svedkov a správ z Obecného úradu B. vyplynulo, že žalovaný hrubo
porušuje dobré mravy voči žalobkyni tým, že jej vulgárne nadáva a obmedzuje ju v užívaní darovanej
nehnuteľnosti v rozpore s ustanoveniami darovacej zmluvy. Žalovaný tieto tvrdenia poprel a tvrdil,

že je to žalobkyňa, ktorá sa voči nemu a jeho manželke správa spôsobom v rozpore s dobrými
mravmi. Dňa 13.4.2023 žalobkyňa súdu predložila návrh na zmenu žaloby, ktorým reagovala na
predbežné právne posúdenie veci. Z dôvodu, že previedla na žalovaného len spoluvlastnícky podiel
1 na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XX, k. ú. B., žiada, aby súd určil jej vlastnícke právo iba k
uvedenému spoluvlastníckemu podielu s tým, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom uvedených

nehnuteľností v podiele 3/4. Zároveň uviedla, že pokiaľ ide o nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXX nemala
postavenie darujúcej, tak si ani neuplatňuje nárok na vrátenie daru, nakoľko výlučným vlastníkom a
darcom bol jej nebohý manžel. Zmena žaloby v tomto prípade slúži k tomu, aby bolo rešpektované,
že žalobkyňa nemôže od žalovaného požadovať viac, ako mu darovala. Súčasne uvedeným podanímdoplnila rozhodujúce skutočnosti hrubého porušovania dobrých mravov zo strany žalovaného aj po
podaní žaloby. Uviedla, že jeho konanie proti jej osobe sa stupňuje s cieľom ju zničiť. Za mesiace
november a december 2022 sama platila SIPO v plnej výške a začiatkom decembra roku 2022 žalovaný

odišiel za svojou manželkou do obce E.. Do B. príde len za tým účelom, že na internetovej stránke
ponúka na predaj pozemok, parcelu č. XX/X. Agresívne správanie žalovaného vyvrcholilo 28.3.2023
kedy dcéra žalobkyne podala na žalovaného oznámenie o spáchaní priestupku.

7. Žalobkyňa sa pôvodne žalobou postupom podľa § 630 Občianskeho zákonníka domáhala určenia, že

so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XX I. XXX, k. ú. B., každý
v podiele 1. Súd v rámci procesného postupu podľa § 181 ods. 2 CSP konštatoval, že žalobkyňa mala
postavenie darkyne iba na základe darovacej zmluvy G., G. z 31.7.2013, kedy v prospech žalovaného
darovala svoj spoluvlastnícky podiel 1 iba na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XX, k. ú. B., teda k
parc. CKN XX/X a XX, ako aj k stavbe rodinného domu súp. č. XX. V zmysle predbežného právneho
posúdenia veci žalobkyňa svoj nárok obmedzila a žiadala iba určiť, že je podielovou spoluvlastníčkou

nehnuteľností vedených na LV č. XX, k. ú. B., v podiele 1 a žalovaný sa podiele 3 . Zúženie žaloby nie je
jej zmenou, ale ide o procesný úkon, ktorý sa podľa svojej povahy riadi režimom čiastočného späťvzatia
(uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/99/2010). Súd jej návrh na zmenu žaloby z 10.4.2023 posúdil
ako čiastočné späťvzatie žaloby, a preto konanie postupom podľa § 144-146 CSP zastavil v časti o
určenie vlastníckeho práva žalobkyne k spoluvlastníckemu podielu 1 k nehnuteľnostiam vedeným na

LV č. XX, k. ú. B., a že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na LV č.
XXX, k. ú. B., každý v podiele 1/2. Žalovaný nesúhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby z dôvodu, že
žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na žalobe o určení vlastníckeho práva žalovaného a súčasne
takýmto petitom žaloby nebude odstránená spornosť vzťahov medzi nimi. V zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení súd konanie nezastaví iba z vážnych dôvodov, ktorý však zo strany žalovaného

uvedený nebol. Ak by žalobkyňa nepristúpila k čiastočnému späťvzatiu žaloby, súd by žalobu v časti
jej späťvzatia zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, resp. pre nedostatok jej
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe.

8. Podľa názoru súdu prvej inštancie však žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určovacej

žalobe, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XX, k. ú. B.,
v podiele 3. Takouto určovacou žalobou totižto by nedošlo k priaznivému ovplyvneniu jej právneho
postavenia ako podielovej spoluvlastníčky. Pokiaľ sa žalobkyňa predmetnou žalobou súčasne domáha
vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, a to určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností vedených na LV č. XX, k. ú. B., v podiele 1, potom ak súd jej žalobe vyhovie, príslušný

orgán katastra na základe právoplatného rozhodnutia súdu o určenie vlastníckeho práva vykoná
súčasne zmenu zápisu spoluvlastníckeho podielu žalovaného k uvedeným nehnuteľnostiam, preto súd
v uvedenej časti žalobu zamietol.

9.Vzmysleust.§630Občianskehozákonníka,darcasamôžedomáhaťvráteniadaru,aksaobdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V tomto ustanovení je
upravenýosobitnýspôsobzánikudarovaciehovzťahu,kuktorémudochádzanazákladejednostranného
právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi
alebo členom jeho rodiny. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania sa
obdarovaného, ktoré naplnili znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ darca toto právo

realizuje zaniká darovací vzťah momentom, keď prejav vôle darcu došiel obdarovanému. Ust. § 630
Občianskeho zákonníka, umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania -
súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky
a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho
správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené ustanovenie, ktoré za relevantné označuje

len správanie obdarovaného, nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť
aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného, hoci jemu blízkych. Právo darcu na vrátenie
daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri
prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov
obdarovaným (R 31/1999). Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným, nemožno považovať

napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a
jeho životných jubileí (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.1.1998 pod sp. zn. 2Cdo/81/1997).10. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom
na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých
mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom, vyznačujúcim

sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou, pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie,
hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej právnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. V súlade s § 630
Občianskeho zákonníka, možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného,
ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997).
Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa samotného

darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného
voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého
správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme
na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči
obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného
správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže

úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú) reakciu obdarovaného (i keby bola
nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo
také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu
(rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Cdo/108/2007).

11. Na základe skutkových tvrdení žalobkyne, nepopretých žalovaným bolo nesporne preukázané,
že táto dňa 31.7.2013 uzatvorila formou notárskej zápisnice G., G. XXXXX/XXXX spolu s nebohým
manželom a žalovaným darovaciu zmluvu, ktorou darovali žalovanému okrem iného aj nehnuteľnosti
vedené na LV č. XX, k. ú. B., a to každý z darujúcich svoj podiel v rozsahu 1. V bode VIII. zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že darujúci budú spolu užívať predmet daru spolu s obdarovaným na

základe časovo neobmedzeného bezplatného nájmu s tým, že darujúci budú hradiť len náklady spojené
s bývaním, za odber tepla, teplej vody, studenej vody, elektriny, plynu a odvoz odpadkov spolu s
obdarovaným v pomere podľa počtu osôb bývajúcich v nehnuteľnosti. Podľa žalobkyne boli vzťahy so
žalovaným dobré asi po dobu šiestich mesiacov od jeho návratu zo zahraničia v roku 2019. Po uvedenej
dobe jej žalovaný spolu s manželkou začali nadávať, že je hlúpa, nenormálna, má ísť na psychiatriu a

často voči jej osobe použil aj vulgárne nadávky. Nevesta jej odmietla variť každý deň, preto žalobkyňa
odmietala jesť to, čo navarila 2 až 3 dni s poukazom na svoj vek. Nikdy jej nepomáhali s upratovaním,
neopýtali sa, či nepotrebuje prezliecť posteľ, umyť okná alebo povysávať. Nepomohli jej oprať a vyvesiť
bielizeň napriek tomu, že má problémy s chôdzou a preto musí používať barlu. Žalovaný sa jej vyhráža,
že jej zoberie dom, podpáli ho, alebo zbúra. Taktiež sa nepodieľa na nákladoch spojených s bývaním,

teda neplatí elektrinu a plyn, ktoré uhrádzal iba po dobu jedného roka. Nákupy a návštevy lekára jej
pomáha zabezpečovať dcéra alebo vnučka, ktorá jej nosí obedy. Žalovaný jej neumožňuje užívanie
kúpeľne na poschodí, ktorú uzamkol napriek tomu, že túto zrekonštruovala ešte s nebohým manželom.
Na prízemí má kúpeľňu, ale táto sa užíva spravidla ako práčovňa a je tam len stará vaňa, ktorú pre
problémy s mobilitou nemôže užívať a preto sa chodieva sprchovať k dcére. V decembri roku 2022

spoločnú domácnosť opustil a odvtedy ju nenavštevuje, ani neposkytuje nevyhnutnú pomoc.

12. Žalovaný skutkové tvrdenia poprel s tým, že do roku 2019 sa zdržiaval s manželkou v zahraničí,
avšak na naliehanie matky sa vrátil na B.. V období lockdownu boli s manželkou doma a počas celého
obdobia jej pomáhal. Dlhodobo využívala donášku obeda z obecnej reštaurácie, preto mala o obedy

postarané a cez víkend sa jej snažili stravu poskytnúť, voči ktorej však mala výhrady. Už v tomto
období pozoroval, že sa matka pred nimi uzatvára a odmietala komunikovať s jeho manželkou. Počas
obmedzení deň zabezpečoval nákupy ťažkej vody, základných potravín, pričom všetky domáce práce
vykonával s manželkou. Po tom, ako sa zamestnal, vždy, keď prišiel domov sa s matkou rozprával a
zisťoval, či niečo nepotrebuje. Táto postupne prestala od neho prijímať potraviny a veci čo jej kúpil,

avšak nikdy sa k nej nesprával hrubo, neslušne alebo vulgárne. Popiera tvrdenia žalobkyne, že ju surovo
napáda alebo bráni jej v užívaní domu. Všetky jej tvrdenia sú nepravdivé a vykonštruované. Práve
naopak žalobkyňa sa snaží jeho ako aj jeho manželku vyprovokovať k nevhodnému správaniu. Práve
žalobkyňa sa začala k nim správať neprimerane, búchala dverami, chcela ich vyprovokovať k hádke a
zakazovala im používať práčku a nedovolila im v kuchyni variť. Obývaciu izbu zamykala, nedovolila ju

užívať, ani vetrať a upratať. Má prístup do celého domu, preto nie je pravdou, že ho pred ňou zamyká.
V čase, keď prišiel, sa dohodli na spôsobe užívania domu. Mama bola v tom čase po operácii tak sa
rozhodla, že bude užívať prízemie, kde má k dispozícii sociálne zariadenie a oni poschodie. Na poschodí
majú izbu, ktorá je prechodnou izbou do kúpeľne, nachádzajúcej sa na poschodí, avšak nie je pravdou,že ju pred ňou zamyká. Keď je doma, vždy jej vstup do kúpeľne umožní. Uvedenú izbu začal zamykať
z bezpečnostných dôvodov, keďže sa opakovane stalo, že keď prišiel domov, dom bol odomknutý a
mama spala. V čase, keď bývali doma, jeho manželka uhrádzala zo SIPA 1/4 aj on 1/4. V súčasnej dobe

uhrádza 1/2 SIPA tak, že financie odovzdáva priamo matke.

13. Svedeckými výpoveďami rodinných príslušníkov (detí žalobkyne a súrodencov žalovaného) bolo
nesporne preukázané, že žalovaný neposkytuje žalobkyni nevyhnutnú pomoc pri všetkých úkonoch
v domácnosti, aj keď podľa lekárskeho posudku je odkázaná na pomoc pri všetkých úkonoch v

domácnosti. Taktiež jej nepomáha s nákupmi, návštevami lekára, aj keď má vedomosť o jej problémoch
s mobilitou pre ktoré používa barlu. Z uvedeného dôvodu, preto bola nútená požiadať o pomoc dcéru a
vnučku,ktoréjejnosievajúobedy,robianákupyasprevádzajúprinávšteváchzdravotníckehozariadenia.
Ďalej bolo nesporne preukázané, že žalovaný neumožňuje žalobkyni užívať celý dom napriek tomu,
že v zmysle článku VIII. darovacej zmluvy má žalobkyňa právo užívať celý predmet daru na základe
časovo neobmedzeného bezplatného nájmu. Svedeckými výpoveďami bolo nesporne preukázané, že

žalovaný pred žalobkyňou uzamkol kúpeľňu na hornom poschodí, pričom kúpeľňu nachádzajúcu sa
na prízemí rodinného domu na sprchovanie pre problémy s mobilitou užívať nemôže a preto sa musí
chodiť sprchovať k dcére. Taktiež jej neposkytuje nevyhnutnú pomoc v domácnosti pri upratovaní,
umývaní okien, prezliekaní posteľnej bielizne a praní ošatenia, ktoré vykonáva sama alebo jej pomáha
dcéra. Ďalej svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že sa nepodieľa na úhradách nákladov za odber

tepla, vody, elektriny, plynu a odvoz odpadkov, ktoré uhrádzal iba po dobu jedného roka. Žalovaný
nepredložil, resp. neoznačil dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenie, teda, že tieto náklady uhrádza
v rozsahu jednej polovice. Ďalej svedeckými výpoveďami bolo preukázané aj ďalšie nevhodné správanie
žalovaného voči žalobkyni a to vyhrážky o podpálení, resp. zbúraní domu v predmete darovania, ako aj
vulgárne nadávky a vyjadrenia adresované jej osobe. Ďalej bolo nesporne preukázané, že od decembra

roku 2022 predmet daru žalovaný opustil, odvtedy žalobkyňu nenavštevuje a nejaví o ňu žiaden záujem.

14. Pokiaľ v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít sa za negatívne správanie
obdarovaného v prípade porušenia dobrých mravov považuje správanie spôsobom vyznačujúcim
sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou, vonkajším prejavom ktorého je fyzické násilie, hrubé

urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci alebo hrubý nezáujem, potom súd prvej inštancie dospel k
jednoznačnému záveru, že vyššie popísané okolnosti negatívneho správania žalovaného voči žalobkyni
je možné kvalifikovať ako správanie hrubo porušujúce dobré mravy a preto súd žalobe o určenie, že
žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XX, k. ú. B., v podiele 1 v
zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka vyhovel.

15. Ďalej súd prvej inštancie zisťoval, či práve správanie žalobkyne ako darkyne nie je v rozpore
s dobrými mravmi, a teda či jej správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného,
teda žalovaného voči nej. Žalovaný totižto argumentoval, že nie on, ale žalobkyňa sa voči nemu
správa spôsobom, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako nevhodné správanie sa. Správala sa k nim

neprimerane, búchala dverami, chcela ich vyprovokovať k hádke, zakazovala im používať práčku,
nedovolila v kuchyni variť, zamykala obývaciu izbu, ktorú nedovolila užívať, vetrať, ani upratať a sama
odmietala od nich pomoc pri nákupoch, poskytovaní stravy a pod. Žalovaný však na preukázanie
uvedených skutkových tvrdení nevhodného správania sa žalobkyne voči nemu, resp. jeho manželke
súdu nepredložil, resp. neoznačil akýkoľvek dôkaz, teda neuniesol dôkazné bremeno svojich skutkových

tvrdení. Dôkazným bremenom sa totižto rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to,
že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej
aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo
veci nebola, alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú

súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, žeby táto skutočnosť bola
nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka,
ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.6.2010 pod sp.
zn. 5Obo/52/2010, uznesenie Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 3Cdo/2675/2006). Na základe vyššie

uvedených skutočností, tak súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že v konaní nebolo
preukázané akékoľvek tvrdenie žalovaného o nevhodnom správaní sa žalobkyne voči nemu, majúce
charaktersprávaniasavrozporesdobrýmimravmi,ktorébymohlobyťpríčinouprípadnéhonevhodného
správania sa žalovaného ako obdarovaného.16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil vo všetkých výrokoch a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Ako odvolacie dôvody udal ustanovenie § 365 ods.1 písm. e), f) CSP. Okresný súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, neboli stranami sporu prednesené a nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 191 ods. 1, 2 CSP.

17. Súd v odôvodnení rozsudku na základe vykonaných dokazovaní konštatoval, že svedeckými
výpoveďami detí žalobkyne a súrodencov žalovaného bolo nesporne preukázané, že žalovaný
neposkytuje žalobkyni nevyhnutnú pomoc pri všetkých úkonoch v domácnosti, aj keď podľa lekárskeho
posudku je odkázaná na pomoc. Súd konštatoval, že jej nepomáha s nákupmi, návštevami u lekára, že
neumožňuje žalobkyni užívať celý dom, že uzamkol kúpeľňu na hornom poschodí, že jej neposkytuje
pomoc pri upratovaní, umývaní okien, prezliekaní a podobne. Súd mal za preukázane aj to, že

sa nepodieľa na úhradách na nákladoch za teplo, odber vody, elektriny, plynu a odvoz odpadkov.
Ďalšími svedeckými výpoveďami mal súd za preukázané aj ďalšie nevhodné správanie žalovaného voči
žalobkyni, a to urážkami a iným nevhodným správaním. K žalobe napísal vyjadrenia, kde podrobne
uviedol svoje stanovisko, ktoré je pravdivé a s prihliadnutím na vyjadrenie žalobkyne priamo na jej
výsluchuvbydliskusúdmalzapreukázanéto,žežalobkyňahoakosynaajehomanželkuakonevestupo

určitej dobe, asi 6-7 mesiacov, prestala akceptovať. Nedokázala sa vysporiadať s tým, že sa nedokázal
vrátiť s manželkou z jej podnetu, i keď bolo zriadené vecné bremeno v zmluve, v rozsahu, že je
oprávnená užívať nehnuteľnosť doživotne, je tam špecifikované, že užívať a bývať má v 1- rodinného
domu, čo vyplýva z notárskej zápisnice č. G., G. XXXX/XXXX čl. 4. Nikdy nebola obmedzovaná v
užívaní nehnuteľností, súdu vysvetlil, z akého dôvodu došlo k uzavretiu kúpeľne, ktorá tvorila prístup do

izby, v ktorej mali s manželkou uložené osobné veci a ktoré matka sprístupňovala návštevám, najmä
deťom jej dcéry a vnukom. Zistili to, pretože veci boli poprehrabované. Keďže matku na to upozornil,
že bude musieť kúpeľňu zatvárať, matka to rešpektovala. Ak jej bolo potrebné sa okúpať prístup mala
zabezpečený v čase príchodu z práce, čo bolo každý deň, nikdy sa nenamáhala vstúpiť do kúpeľne, až
neskôr tento dôvod použila ako dôvod porušovania dobrých mravov pri žalobe. Súdu dal do pozornosti,

že tak ako si on zatvára svoju izbu s osobnými vecami, tak isto matka má uzavreté priestory na 1.
poschodí, obývaciu izbu a aj svoju izbu na prízemí si uzatvárala. On to rešpektoval, nechcel s matkou
vyvolávať hádky a nedorozumenia. Matka mala prístup do kúpeľne v čase ich neprítomnosti na prízemí,
kde bola vaňa a záchod. Už aj tak bez cudzej pomoci sa nevedela dostať na poschodie. Matka celý
čas hľadala dôvody na to, aby došlo ku vykonštruovaniu správaní, ktoré by mali byť dôkazom jeho

nevhodného správania.

18. Svedkov, ktorých súd vypočul na okolnosti, ktorých mali byť osobne prítomní, najmä ku skutkom,
ktoré mal vykonať, uvádza, že ani jeden zo svedkov nebol prítomný pri bežných každodenných
situáciách. On sa o matku staral, keď bol v práci, starala sa manželka a matka sama potvrdila, že

mala problém s jeho manželkou, že jej nedovolila používať veci, ktoré boli v kuchyni, potvrdila, že on
jej poskytoval obed, ale ona jeho stravu a stravu jeho manželky znevažovala. Tvrdila, že jej varila na
tri dni, čo nebola pravda. Matka sa nevedela stotožniť s tým, že v dome bývajú traja. Ona ich začala
obmedzovať, napríklad pri praní, pri využívaní kuchyne, vypínala radiátory v noci, aby mali chladno. Z
jej výpovede, najmä v časti, keď uvádzala, že chcel predať záhradu, na čo ju upozornila druhá nevesta,

len potvrdila, že na túto žalobu ju naviedla jeho sestra a švagriná. Upozorňoval na pojednávaní súd, že
počas jeho neprítomnosti matka umožňuje manželovi vnučky a vnukovi vstup do dvora na pozemok,
kde mu bezdôvodne vyrúbali okrasné stromčeky, ktoré zasadil a o ktoré sa staral. Matka ho obvinila, že
sa nestará o jej potreby, že jej nepomáha pri upratovaní, pri jej osobnej hygiene. K tomu chce uviesť,
že jeho manželka zabezpečovala upratovanie, stravu, spočiatku zakupovala aj potraviny a stravu, ale

matka začala odmietať akúkoľvek pomoc, upla sa na jeho sestru a svoju vnučku.

19. Svedkyňa A. J. potvrdila, že matke poskytoval spolu s manželkou stravu, z jej výpovede a aj
z jej prejavu súd mohol usúdiť, že svedkyňa je voči jeho osobe nepriateľsky naladená, uvádzala
nepravdivé okolnosti, že dom dal na internet, čo nebola pravda. Zbierala informácie a nepravdivo ich

ďalej rozširovala. On na internete uverejnil len predaj záhrady, ktorej bol výlučným vlastníkom. Ani
svedkyňa A. J., ani svedkyňa A. A., ani K. A., nechodili do ich domácnosti a veci, ktoré vypovedali
majú len sprostredkovane, ako tvrdia, od svokry alebo od švagrinej vzájomne. Ide však o veci, ktoré
sa nikdy neuskutočnili. Navrhoval súdu, že predloží záznam na kamere z dvora, ktorú namontoval,pretože pracoval mimo bydliska aj v nočných hodinách a bolo to aj z dôvodu bezpečnosti majetku
a v neposlednom rade aj matky. Na kamere sú uvedené osoby - vnuk a manžel vnučky žalobkyne,
ktorí sa vulgárnym spôsobom vyjadrovali na jeho adresu, špinili po dvore, vyhrážali sa mu smrťou, čo

všetko mu spravia, išlo o arogantný prejav svedkov, ktorý súd ako dôkaz nepripustil tvrdiac, že išlo o
nahrávku bez súhlasu osôb, ktorí sú tam uvedení. Pripustením nahrávky by bolo evidentné, ako sa
správali a ako sú svedkovia voči nemu zaujatí, akí sú arogantní a čo je úmyslom celého tohto konania.
Ovplyvniť jeho matku, aby žiadala vrátenie daru, rozvrátiť vzťahy v rodine za účelom obohatenia sa. Boli
to práve oni, ktorí matku nahovorili na túto žalobu. K nim nikto nechodil, matka sa stretávala s dcérou,

vnučkou a príbuznými tak, že išla k nim na návštevu alebo svedkovia a príbuzní prišli ku žalobkyni, keď
on nebol doma. Svedkovia nevedeli potvrdiť ani to, kedy sa uvedené skutky stali, či boli prítomní pri
skutkoch, o ktorých vypovedali, isté je, že svedkov na výpovede pripravila dcéra žalobkyne, ktorá sa
snaží o to, aby získala podiel z nehnuteľností právom svojej matky. Pôvodne bola totiž podaná žaloba
na celú nehnuteľnosť, aj na záhradu, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve. Žalobkyňa podala aj návrh
na neodkladné opatrenie v snahe zamedziť mu užívať nehnuteľnosť. Tieto skutočnosti, ktoré uviedol

možno preveriť nielen zo zápisnice, ale aj zo zvukového záznamu. Len zo zvukového záznamu je možné
použiť reakcie a prejav v ústnom prevedení, ktorý bol arogantný, zlostný, napríklad, že už kedy konečne
sa to vráti späť, nič mu nepatrí a podobne, tieto prejavy správania a intenzitu hlasu súd v zápisnici
nezaznamenáva.

20. Súd konštatoval v rozsudku, že mal aj ďalšie nevhodné správanie voči žalobkyni, a to vyhrážky o
podpálení, zbúraní domu a vyjadrenia adresované jej osobe, tieto skutočnosti však okrem vyjadrenia
žalobkyne ani jeden svedok výslovne nepotvrdil, pretože pri týchto tzv. výmenách názorov neboli.
Súd nevyhodnotil aj správanie žalobkyne, ktorá i keď je osobou v staršom veku so zdravotnými
obmedzeniami, je osobou aktívnou, dominantnou, ako matka a užívateľka nehnuteľnosti do jeho

príchodu si nárokovala byť v dome paňou. On to rešpektoval, preto sa s matkou nehádal, ale už keď
zasahovala do jeho súkromia, napádala jeho manželku, bol nútený vo veci zakročiť a upraviť svoje
práva tak, ako boli v zmluve dohodnuté. On sa aj vyjadroval k tvrdeniam svedkov, že sa nepodieľal na
úhradách za odber tepla, vody, elektriny, tak ako bolo zmluvne dohodnuté, matke prispieval pravidelne
každý mesiac alikvotnú čiastku, čo matka aj vo svojej výpovedi potvrdila. Nechcel uvádzať veci, ktoré

matka uvádza naňho, je mu to nepríjemné, žalobkyňa sa na jeho osobu vyjadrovala: „Nech ce boh
skare, tam dze ši, aj tvoju ženu“, a ďalej: „že by ši havaroval,“. Žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila,
že touto žalobou chce dosiahnuť vrátenie (jeho majetku – celého domu), keďže robili spolu s mužom.
K výpovediam svedkov sa riadne vyjadril a poprel skutkové tvrdenia, že ide o osoby, ktoré sa vyjadrujú
o veciach, pri ktorých on nebol prítomný, preto sa nemohli ani udiať. Pokiaľ ide o výpoveď jeho brata,

ten odpovedal na otázky a popis skutočností, ktorých nikdy nebol účastníkom, nenavštevoval mamu.
Dlhodobo sa zdržiava v zahraničí. Odkedy bol on doma, jeho brat ho nikdy nenavštívil v dome, tak
nevie, ako mohol vypovedať o veciach, ktorých sám nebol účastný. Skutky popisuje všeobecne, ale
nepopisuje, kedy sa to malo stať, kde sa to malo stať, kto tam bol, tvrdí, že výpovede svedkov sú
umelo vykonštruované. Brat, ktorý podal vyjadrenie ako svedok A. A. nebol 20 rokov s ním v kontakte,

nenavštevoval ho. Nebolo ani kedy, pretože žil v zahraničí a keď sa vrátil, brat bol v zahraničí, pracuje
ako vodič z povolania a domov chodieval len 2x do roka.

21. O tom, že celá žaloba bola umele vykonštruovaná svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa zbierala
dôkazy a následne podávala trestné oznámenia na jeho osobu, sťažovala sa písomne na obecný úrad.

On bol pod drobnohľadom všetkých susedov, príbuzných, ani jeden zo susedov sa nebol vyjadriť k jeho
zlému správaniu k matke, pretože takéto správanie sa nikdy neuskutočnilo. Súd vypočul ako svedka
starostu, ktorý sa vyjadril, že nebol prítomný pri žiadnej hádke a spore, mal vedomosť o tom, že došlo
k zhoršeniu vzťahu, ale nevie sa k tomu vyjadriť. Všetky informácie mal len sprostredkovane. Starosta
nezaznamenal osobne žiadne nezhody okrem bežných, ktoré vznikajú v každej rodine. Keďže matka

odmietala jeho pomoc vo všetkých oblastiach, či strava, hygiena, odvoz k lekárovi, odmietala aj drobné
pozornosti, ktoré jej zakupoval na protest všetkého. Keď jej kúpil rožok alebo koláč, nezjedla ho, ale
uložila ho do šuflíka a nechala ho tam vyschnúť. Odmietala prijímať od neho akúkoľvek pomoc.

22. Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo

členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie
darcu, zistiť či tento sám sa nespráva v rozpore s dobrými mravmi voči obdarovanému a či jeho
správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členovi jeho
rodiny. Matka ho znevažovala aj v tom, že každú prácu, čo urobil považovala ako zbytočnú: keďpostavil na dvore altánok, lavičku, nehnuteľnosť udržiaval v dobrom stave, sadil zeleninu, komentovala
to nevhodnými pripomienkami, že jej to netreba, načo to robí, má všetko dať do pôvodného stavu. Má
si zobrať autá z dvora. Vadilo jej, že mal psov. Choval kury, predával vajíčka, aj to jej vadilo. Žalobkyňa

bola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v 1-ine, napriek tomu sa domáhala vrátenia celej nehnuteľnosti,
aj záhrady, ktorá je jeho výlučným vlastníctvom. Závisť a žiarlivosť jeho sestry voči jeho žene a v
neposlednom rade aj voči jeho osobe sa preniesli na jeho matku. Sestra dlhodobo navádzala matku
na to, aby podala žalobu na súd o vrátenie daru. Trvá na tom, že nie sú naplnené dôvody na vrátenie
daru, nebolo preukázané sústavné porušovanie dobrých mravov, i keď medzi stranami sporu boli určité

nezrovnalosti, ich intenzita nedosiahla naplnenie skutkovej podstaty, a to hrubo porušujúce dobré mravy
a nebola preukázaná ani sústavnosť porušovania dobrých mravov. Dôvodom správania sa žalobkyne
a jej dcéry s rodinami viedli k tomu, že v lete roku 2022 sa jeho žena odsťahovala do rodičovského
domu, pretože už nemohla znášať šikanu žalobkyne a jej rodiny. Aj on opustil spoločnú domácnosť
v decembri 2022, pretože ani on nemohol znášať jej útoky a osočovanie jeho osoby. Aj napriek tomu
sa snaží udržiavať nehnuteľnosť v dobrom stave, i keď pracuje mimo svojho bydliska. Prichádza raz za

dva týždne, vždy sa zastaví u žalobkyne, pýta sa na jej potreby, chce jej poskytnúť pomoc, žalobkyňa
ho stále odmieta, ironizuje ho. Už teraz má obavy ako bude s nehnuteľnosťou naložené, v prípade,
ak podiel bude navrátený žalobkyni, vyvolá v rodine žalobkyne postavenie a správanie na úrovni, že
môžu nakladať s celou nehnuteľnosťou a všetko to, čo on do nehnuteľnosti investoval a zmenil charakter
záhrady dvora bude odstránené.

23. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa uviedla, že všetky skutočnosti, ktoré žalovaný uvádza ohľadne
skutkového stavu boli súdu prvej inštancie známe a súd prvej inštancie sa s nimi aj riadne vysporiadal a
náležite zistil skutkový stav. K uvedeným tvrdeniam žalovaného znova uvádza, že stravu od žalovaného
a jeho manželky neodmietala a neodmietala ani upratovanie z ich strany. Z dôvodu, že jej neposkytoval

stravu, tak jej ju nosí vnučka už pol roka. Žalovaný sa správa vulgárne, vyhráža sa, že podpáli dom,
zbúra ho a podobne. Dom dala opraviť – fasádu a vymenila okná. Všetko za svoje peniaze. Žalovaný
sa na ničom nepodieľal, má na svoje meno vedené exekúcie a dlh v Sociálnej poisťovni.

24. Ďalej v odvolaní žalovaný namieta zaujatosť svedkov – sestry A. J., J. A. a brata A. A. a aj

svedka starostu obce B.. Nie je pravda tvrdenie žalovaného, že tieto osoby vedia o uvedených
skutočnostiach len sprostredkovane „z počutia“. Najmä A. J. bola nespočetnekrát prítomná pri excesoch
žalovaného ohľadne jeho správania k žalobkyni ako matke. Na druhej strane žalovaný nenavrhoval
vypočutie žiadnych svedkov. Svedkov, ktorých údajne navrhoval na poslednom pojednávaní vôbec
presne neoznačil, ohľadne akých okolností majú byť vypočutí a na druhej strane porušil aj koncentračnú

zásadu konania (zásada sudcovskej koncentrácie), keď výsluch týchto údajných svedkov nepredložil
včas, keďže mu v návrhu na vykonanie tohto dôkazu nebránila žiadna prekážka. Súd na takýto návrh
strany na vykonanie dôkazov, ktorý nebol uplatnený včas nemusí prihliadať. Navrhovanie výsluchu
svedkov na poslednom pojednávaní je aj v rozpore so zásadou procesnej ekonómie konania. Tieto
všetky skutočností žalovaný tvrdil aj pred súdom prvej inštancie. Žalovaný však ostal a aj stále ostáva v

štádiu tvrdení a k svojím tvrdeniam nepredkladá žiadne dôkazy pričom ho zaťažuje dôkazné bremeno.
V sporovom konaní súd zisťuje skutkový stav, t. j. stranami tvrdený stav a nie stav skutočný, ako je
to v konaní mimosporovom. V sporovom konaní môže súd výnimočne vykonať aj dôkazy, ktoré strany
nenavrhovali. V danom prípade však nie sú splnené podmienky na takýto postup súdu.

25. Stále trvá na tom, že žalovaný svojím správaním hrubo porušil dobré mravy nielen proti nej, ale aj
proti členom jej rodiny – jej deťom, t. j. jeho súrodencom. Žalovaný začiatkom decembra 2022 odišiel
za manželkou do obce E. a ju nechal bez akejkoľvek podpory a opatery. Do B., teda domov, príde
len za tým účelom, že na internetovej stránke H. ponúka na predaj pozemok záhradu parcela č. XX/
X záhrada o výmere 1541 m2, aby predmetnú záhradu opísal budúcim potenciálnym kupcom, ktorí sa

dostavia na tvár miesta. Hrubé porušovanie dobrých mravov trvalo pred podaním žaloby a pokračovalo
aj po podaní žaloby a žalovaný sa vôbec nezmenil k lepšiemu. Za mesiace november a december
2022 žalobkyňa platila SIPO v plnej výške. Na základe lekárskej správy z 27.1.2023, ktorú predložila
súdu, je odkázaná na pomoc druhej osoby a opateru a pomoci pri všetkých úkonoch v domácnosti.
Agresívne správanie žalovaného vyvrcholilo 28.3.2023, keď jej dcéra a sestra žalovaného A. J. podala

na žalovaného oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na OO PZ K..
Vulgarizmy, ktoré žalobca uvádzal na jej osobu už nebude opakovať v tomto vyjadrení, keďže sú známe
s obsahu spisu.26. K žalovaným namietanej procesnej stránke žaloby zotrváva na podaní z 10.4.2023 označenom ako
Návrh na zmenu žaloby podľa ust. § 139 a nasl. Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa sa žalobou zo
7.10.2022 domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností uvedených

v žalobe v podiele 1 k celku, v dôsledku toho, že žalovaného podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka
podaním z 18.8.2022 vyzvala na vrátenie daru z dôvodu hrubého (kvalifikovaného) porušenia dobrých
mravov voči darkyni a členom jej rodiny. Žalovaný podaním z 30.8.2022 odpovedal, že dar nevráti.
Žalobkyňa preto podala určovaciu žalobou podľa § 137 písm. c) CSP s určovacím petitom (žalobným
návrhom). Predmetom daru bol rodinný dom číslo súpisné XX, zapísaný v tom čase na liste vlastníctva

č. XXX v katastrálnom území B. v celosti a parcely CKN č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
603 m2 a parcela CKN č. XX záhrada o výmere 357 m2 v celosti, vtedy zapísaných na liste vlastníctva
č. XX v celosti v k. ú. B.. Predmetné nehnuteľnosti boli D. a F. darované do podielového spoluvlastníctva
v podiele 1. Z dôvodu, že žalobkyňa ako darkyňa previedla na žalovaného len spoluvlastnícky podiel 1
a z dôvodu, že manžel žalobkyne a otec žalovaného je už nebohý a preto sa nemôže domáhať vrátenia
daru (od jeho smrti uplynuli viac ako 3 roky) – žalobkyňa navrhla zmeniť určovací petit (žalobný návrh)

nasledovne tak, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností na LV č. XX,
k. ú. B., v spol. podiel 1 k celku a nie 1 k celku. Rovnako sa tým logicky mení aj spol. podiel žalovaného
z 1 k celku na spol. podiel 3 k celku. Z dôvodu, že žalobkyňa pokiaľ ide o nehnuteľnosť vedenú na LV č.
XXX nemala postavenie darujúcej, tak si ani neuplatňuje nárok na vrátenie daru. Výlučným vlastníkom
a darcom bol nebohý manžel žalobkyne a otec žalovaného. Zmena žaloby v danom prípade slúži na to,

aby bola rešpektovaná zásada, že žalobkyňa nemôže od žalovaného požadovať viac ako mu darovala.
Ide o situáciu, keď sa zužuje uplatnené právo žalobkyne pri zachovaných skutkových okolnostiach, ktoré
spočívajú v naplnení znakov skutkovej podstaty § 630 OZ žalovaným. Na základe vyššie uvedených
skutočností navrhuje, aby Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

27. V odvolacej replike žalobca uviedol, že trvá na podanom odvolaní. Vzťahy medzi žalobkyňou a ním
boli dobré. On žalobkyni poskytoval aj stravu, na tom trvá a tvrdí, že žalobkyňa stravu začala odmietať,
čo potvrdila aj vo svojej výpovedi, keď ju súd vypočúval doma v rodinnom dome. Žalobkyňa sa vyjadrila,
že odmietala stravu, pretože nechcela jesť to isté jedlo aj na ďalší deň. Už z jej prejavu, najmä intonácie

hlasu sa dalo zistiť, že žalobkyňa bola nespokojná so všetkým, čo pre ňu urobili. Žalobkyňa sa sama
rozhodla, že stravu od nich nebude prijímať, pretože ju na to nahovorila dcéra žalobkyne, ktorá pripravila
matku tak, že žalobkyňa ho začala odmietať. Nikto nikdy pri žiadnej výmene názorov nebol. Svedkovia
rozprávalilentom,čohovorilažalobkyňa,alekaždýzosvedkovlenvyjadrovalto,čosaodmatkyresp.od
sestry dozvedel. Nenavrhoval výsluch svedkov, pretože žiadni svedkovia tam neboli. Navrhoval však to,

aby súd pripustilako dôkaz nahrávku, ktorú malz videozáznamu z dvora v čase, keď tam nebol prítomný.
Na videozázname vidno ako sa správali príbuzní žalobkyne, ako ich žalobkyňa v tom podporovala. Tvrdí,
že sa voči žalobkyni nesprával spôsobom, ktoré uvádza vo svojich podaniach. Neporušil dobré mravy
ani voči nej a členom rodiny. S bratom nie je v kontakte dlhé obdobie, a to z dôvodu, že brat je vodičom z
povolania a zdržiava sa doma raz za dlhšie obdobie a on je tiež pracovne v zahraničí a domov prichádza

raz do mesiaca. Treba zohľadniť aj to, že žalobkyňa ako matka sa nesprávala k nemu dobre. Osočovala
ho aj jeho manželku, čo chápal a rešpektoval z toho dôvodu, že je už aj vo veku a má zdravotné ťažkosti.
Nevedela sa stotožniť s tým, že s manželkou užívali časť nehnuteľnosti tak, ako bolo na začiatku pri ich
návrate dohodnuté. Žalobkyňa chcela mať prehľad o všetkom, čo sa ich týkalo. Preto nastali medzi nimi
nezhody. Keď si začali zatvárať izbu na 1. poschodí z dôvodu, že chodili tam deti, žalobkynine vnučky a

prehrabovali sa im vo veciach, tak to uzatvorili. Ale aj žalobkyňa mala uzatvorenú ďalšiu izbu. Odchod
roku 2022 bol z dôvodu, že je v zahraniční pracovne a keď sa vráti domov, vždy žalobkyňu navštívi.
Pýta sa jej ako sa má, či niečo nepotrebuje. Sústavne ho odmieta. Na tvrdenie žalobkyne, že domov
príde len za účelom, že ponúka záhradu na „bazoši“, je mienené zo strany žalobkyne ironicky, domnieval
sa, že ani žalobkyňa, by toto neuviedla, ak by ju na to neuviedla vlastná dcéra, pretože žalobkyňa

nemá internetovú stránku, nevie sa zorientovať v počítači. On vysvetlil na súde vo svojej výpovedi, že
záhrada je jeho výlučné vlastníctvo a mohol by so záhradou nakladať ako uzná za vhodné, bez žiadnych
obmedzení. Neviaznu tam žiadne vecné bremená ani osobné práva. K plateniu SIPO sa vyjadril, do SIPA
s manželkou prispieval podľa počtu osôb, tak ako to bolo v zmluve dohodnuté. Žiadneho agresívneho
spávania sa nedopustil, boli to pokusy jeho sestry, ktorá zase vykonštruovala, že matke ublížil, ale tieto

skutočnosti neboli preukázané, ani pravdivé. Matka sa začala správať, tak ako jej to nahovorila sestra.
Akonáhle sa malo niečo udiať, čo by mohlo byť dôkazom pre jeho obvinenie, žalobkyňa poučená jeho
sestrou to značne zveličila. Z týchto dôvodov navrhuje, aby krajský súd odvolaniu vyhovel.28. V odvolacej duplike žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci. K veci
znovu uvádza, že stravu neodmietala a neodmietala ani upratovanie zo strany žalovaného. Z dôvodu,
že stravu ktorú jej poskytovali sa nedala jesť (bola to strava 3 dní stará, ktorú nemohla prijímať, lebo

ju z nej napínalo). Bolo nutné riešiť jej stravovanie a preto jej stravu nosila vnučka, aby mohla prežiť
roky svojej staroby dôstojne. Žalovaný sa k nej vždy správa vulgárne, nadával jej a chcel zbúrať dom,
čo sa jej veľmi dotýkalo a spôsobovalo jej sústavne trápenie. Koncom roka 2022 spolu s manželkou
odišli do obce E., kde manželka má rodičovský dom. Od toho času žalovaný sa o ňu nestará a pracuje v
zahraničí a domov chodí nepravidelne a neprejavuje žiadnu snahu sa o ňu postarať. Pri hádkach, ktoré

vznikali, vždy bola dcéra žalobkyne a nie je pravda, že svedkovia neboli. Aj starosta obce potvrdil, keď
išiel okolo bolo počuť krik. Starosta tak isto uvedenú situáciu riešil na úrade. Všetky skutočnosti, ktoré
uvádza v svojom vyjadrení zo dňa 16.12.2023 sú nepravdivé a nie je v ňom uvedený dôkaz, ktorý by
zakladal zmenu rozsudku.

29. Vo vyjadrení k odvolacej duplike žalovaný uviedol, že zotrváva v plnom rozsahu na svojom odvolaní

a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo všetkých výrokoch a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tvrdenia žalobkyne, že jej poskytoval stravu, ktorá sa
nedala jesť, pretože bola 3 dni stará, nie sú pravdivé. Stravu, ktorú jej poskytoval, varila jeho žena,
zvyčajne mali kuracie mäso so zeleninou. Jeho manželka je ženou v domácnosti, každý deň varí teplé
a čerstvé jedlo preňho a toho času aj pre žalobkyňu. Keď žil v spoločnej domácnosti so žalobkyňou,

pracoval v neďalekej obci, jedlo si nosil z domu - teplé obedy. Okrem toho v tom čase chovali aj hydinu
na dvore, žalobkyňa mala dennodenne prísun čerstvých vajec a domácej hydiny. Tvrdenia žalobkyne,
že sa k nej stále správa vulgárne, že jej nadáva a chce zbúrať dom nie sú pravdivé. Dovolí si tvrdiť, že sú
to vyjadrenia jeho sestry, ktorá cielene manipuluje so žalobkyňou, s ktorou je v dennodennom kontakte
a vplýva na ňu. On sa z domu odsťahoval z dôvodu, že aj jeho manželka má zdravotné problémy,

zomreli jej v krátkej dobe dve sestry, ktoré dochovala. Ťažko znášala ich stratu a aj správanie jeho matky,
ktorá ju odmietala, všetko kritizovala, nebola spokojná s ničím, neprijímala od nej stravu a následne
tlaky zo strany jeho sestry ich donútili nakoniec opustiť domácnosť. Keď teraz prichádza do domácnosti
žalobkyne, komunikujú spolu, ako by sa nič nedialo. Rozpráva sa s ňou o bežných veciach, opýta sa
vždy, či jej netreba pomôcť s niečím, s domácnosťou, so stravou. Ak niečo potrebuje zabezpečí to. Jej

správanie je úplne prirodzené, ako to ktoré prezentuje vo svojom vyjadrení. Ináč sa správa pred ním
a ináč vo svojich vyjadreniach a krátko po odchode jeho sestry. Pred dvoma týždňami ju bol navštíviť,
normálne komunikovali, rozprávali sa o veciach, ktoré sa udiali v obci, žalobkyňa ho informovala, kto
v obci zomrel, čo sa komu prihodilo. Matka sa vyjadrila, že so sporom nechce mať nič spoločné, že
to je všetko práca jeho sestry. Minulého týždňa matku navštívil a doniesol jej tortu, ktorú jej kúpil na

narodeniny v L.. Matka sa naňho oborila, že nič od neho nechce. Zistil, že krátko pred ním bola na
návšteve u nej jeho sestra. Jej nálada sa zmení vždy potom, keď ju navštívi. Trvá na tom, že neboli
žiadni svedkovia prítomní pri našich tzv. hádkach, ktoré v skutočnosti nemali ani intenzitu. Matka sa
sťažovala na to, na čo ju naviedla jeho sestra. Až teraz po rozhodnutí súdu sa dozvedel, že jeho sestra
navštevovala susedov a žiadala ich, aby sa vyjadrili, ako sa k matke správa v tom negatívnom zmysle.

Žalobkyňa je jeho matka, napriek tomu, že nebýva s ňou, pretože jeho manželka sa nechcela vrátiť do
domu, lebo sa tam necítila dobre, pomáha jej aj teraz. Keď príde z dlhšej služobnej cesty, urobí všetky
potrebné veci okolo domu, opýta sa, čo jej treba pomôcť, kúpiť, zabezpečiť. Niekedy vypijú spolu kávu,
porozprávajú sa, pomôže jej, inokedy odmieta od neho pomoc.

30. Dáva do pozornosti súdu aj rozhodnutia vyšších súdov a poukazuje aj na stanoviská, ktoré sa
týkajú úspešného domáhania sa vrátenia daru a z ktorých vyplýva, že je potrebné, aby porušovanie
dobrých mravov dosahovalo určitú intenzitu, v správaní nemusí dosahovať intenzitu priestupku alebo
trestného činu, nie každá neslušnosť zo strany obdarovaného je dôvodom na vrátenie daru. Matka bola
vypočutá vo veci v rodinnom dome, kde sa vyjadrovala aj ku skutočnostiam, ktoré mali byť považované

za porušovanie dobrých mravov. Sama priznala, že nebola spokojná s tým, ako jeho manželka používala
jej veci – hrnce, i napriek tomu, že pôvodne s tým súhlasila a od tejto doby sa matkine správanie voči
jeho žene a odstupom času aj voči nemu značne komplikovalo, ona mohla robiť všetko, lebo to je jej. On
to rešpektoval až do chvíle, keď začala zasahovať jeho sestra aj jej deti do jeho súkromia, čo jej aj vytkol,
a z toho matka usúdila, že ju nechce púšťať do kúpeľne a následne, že jej nepomáha. Nerešpektovala

pravidlá, ktoré mali dohodnuté, že on bude žiť na 1. poschodí a ona na prízemí. Pričom väčšiu časť
bytovej plochy užívala ona. Poukazuje aj na predchádzajúce vyjadrenie aj na pojednávaniach, keď vnuci
jeho sestry a deti chodievali do ich izby a prehrabávali sa v ich veciach, čo nemohol akceptovať, v čase
keď s manželkou neboli doma.31. On žil dlhodobo v zahraničí, tvrdo som pracoval, domov sa vrátil len kvôli matke a keďže nežil
podľa jej predstáv, sestra jej vynašla dôvod, pre ktorý žiadala vrátenie daru. Nemôže žiť podľa predstáv

príbuzných a nechcel ani zmeniť svoj spôsob života, stravovali sa zdravo, matke strava občas nechutila,
mala voči nej výhrady, stalo sa, že sa jedla ani nedotkla. Aj napriek tomu, že manželka jej uvarila, to čo
mala rada. Nikdy sa voči matke nesprával hrubým spôsobom. Jeho správanie bolo adekvátne správaniu
matky. Je pravda, že zmenil prácu, pracuje ako autodopravca, jeho cesty smerujú do zahraničia, kde
je aj niekoľko dní. Keď sa vráti, stále sa zastaví za žalobkyňou, porozpráva sa, pomôže jej okolo

domu. Hlavným tvorcom tohto procesu je jeho sestra, ktorá cielene presviedča matku, aký je on zlý a
robí v rodine zlobu. To ona poštvala matku proti nemu. Keď je sám s matkou, bez prítomnosti sestry,
nie je medzi ním a matkou žiadny problém. Aj dodnes spolu komunikujú. Sama žalobkyňa udáva vo
svojom poslednom vyjadrení, že vždy pri hádkach bola jej dcéra ako svedok, čo nie je pravda. Preto
je presvedčený, že to je ona, ktorá manipuluje matkou za účelom získania časti nehnuteľnosti a jej
obohatenia. On s matkou nikdy nemal žiadny problém, okrem bežných hádok a výmene názorov, pretože

to sa v normálnych domácnostiach stáva. Na strane druhej je tam aj generačný rozdiel a tým, že mama
dlhodobo žije sama, nahrádzal jej aj partnera a spoločníka.

32. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v zmysle ust. § 34 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), po oboznámení sa s obsahom spisu v prejednávanej veci bez

nariadenia odvolacieho pojednávania, sa najskôr zaoberal tým, či odvolanie bolo podané v zákonnej
lehote, či bolo podané oprávnenou osobou, či je odvolanie prípustné, a či spĺňa náležitosti uvedené v
§ 363 a § 365 CSP.

33. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

34. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

35. Civilný sporový poriadok určuje subjektívnu podmienku prípustnosti odvolania tým, že právo podať
odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie zveruje strane sporu. Civilný sporový poriadok však

právo podať odvolanie nezveruje každej strane sporu, ale v § 359 CSP, priznáva toto právo len strane
sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu
vo veci samej, alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. Právo podať
odvolanie tak nie je dané tej strane sporu, v neprospech ktorej rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorá
týmtorozhodnutímneboladotknutánasvojichprávach.Posúdenieotázky,čiodvolanímnapadnutývýrok

rozhodnutia súdu prvej inštancie vyznel v prospech, alebo v neprospech strany sporu, a teda či strana
sporu je oprávnenou osobou na podanie odvolania, prislúcha odvolaciemu súdu.

36. V danom prípade napadnutým III. výrokom rozsudku súd žalobu čiastočne zamietol. Z uvedeného je
zrejmé, že žalovanému nebola napadnutým výrokom rozsudkom uložená žiadna povinnosť a neutrpel

ním žiadnu ujmu na svojich právach. Z napadnutého výroku jednoznačne vyplýva, že týmito dotknutými
osobami sú žalobkyňa, nakoľko bola jej žaloba čiastočne zamietnutá. Vzhľadom na uvedené preto
žalovaný nebol oprávnený podať proti tomuto výroku rozsudku odvolanie. Podporne v tejto súvislosti
krajský súd poukazuje analogicky aj na judikované rozhodnutie RC 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 7.7.1992, sp. zn. 1Cdo 28/1992, podľa ktorého právnej vety... „Právo na podanie

odvolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol
dotknutý na svojich právach“. Uvedený rozsudok nevyznel vo výroku o čiastočnom zamietnutí
v neprospech žalovaného, teda takýmto výrokom nebol žalovaný dotknutý na svojich právach.
S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd odvolanie žalovaného v tejto časti (výroku III.) podľa
§ 386 písm. b) CSP odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

37. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie podané žalovaným proti ostatným
výrokom nie je dôvodné.

38. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastalsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

39. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok
v kontexte s namietanou arbitrárnosťou, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávny právnym
posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri
napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

40. Odvolací súd v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré odvolateľ uvádzal vo svojom odvolaní, vyriešil už súd

prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie
je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.

41. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie stranami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal

dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože si v celom rozsahu osvojil i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne
a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Na zdôraznenie

správnosti záverov súdu prvej inštancie dodáva nasledovné.

42. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods.
2 CSP). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z

potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného
aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť
vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na
každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky

vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III.ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti
Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

43. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom

opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré na vec aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky oboch strán. Z
odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Samotný fakt, že sa žalovaný s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje
ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne vyhovel, preto napadnutý rozsudok nie je
arbitrárny.44. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, odvolací súd sa stotožňuje
s argumentáciou súdu prvej inštancie, prečo navrhovaný dôkaz nevykonal s ohľadom na súhlas

dotknutých osôb, navyše sám odvolateľ uvádza, že tento dôkaz mal preukázať správanie iných
rodinných príslušníkov v čase jeho neprítomnosti, predmetom sporu však je ne/vhodnosť správania
žalovaného voči žalobkyni, k čomu by navrhovaný dôkaz nijako neprispel, keďže sa netýka priamo
správania sporových strán. K tomu odvolací súd ešte dodáva, že dôkaznú povinnosť Civilný sporový
poriadok upravuje v ust. § 132 ods. 1 a § 150. Cieľom dôkaznej povinnosti vychádzajúcej z tohto

ustanovenia je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na
sporovej strane bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila
svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného
bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany

za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu
navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane
bez zreteľa na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v
zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa
vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu

nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií
dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva
leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného
práva.

45. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré
nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami prednesené, prípadne, že neprihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia

môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

46. Odvolateľ v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z
vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa dôvodnosti žaloby. Za skutkové zistenia, ktoré

nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý
nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd
dôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričom
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,
že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor alebo ak
hodnoteniedôkazovodporujeust.§192-§194CSP.Odvolacímdôvodompodľacit.zák.ust.totižmožno

napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

47. Z ust. § 630 OZ vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie

je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také
správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno
považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To
znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť či tento sám sa nespráva voči

obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného
správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž
nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného i keby bola taktiež
nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípadeo spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo
možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by
bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného

darcu.

48. Argumentácia žalovaného pred súdom prvej inštancie a následne aj pred odvolacím súdom
spočívala najmä v popretí tvrdení protistrany o porušovaní dobrých mravov voči žalobkyni. Nevhodné
správanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi mal súd prvej inštancie preukázané výpoveďami

svedkov a stanoviskom obce, ktorá situáciu medzi stranami riešila ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu a ani odvolací súd nemá dôvod tieto dôkazy spochybňovať. Naopak podľa §193 veta
druhá je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok
alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako
aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. To znamená, že po tom ako
takéto rozhodnutie o priestupku žalovaného proti občianskemu spolunažívaniu vo vzťahu k žalobkyne

nadobudlo právoplatnosť je ním viazaný aj odvolací súd a v odvolacom konaní ho nie je oprávnený ho
preskúmať ale naopak musí z neho vychádzať. Je preto nepochybné a to nielen s poukazom na toto
rozhodnutie ale najmä na výpovede svedkov, že k takémuto konania žalovaného vo vzťahu k žalobkyni
dochádzalo opakovane.

49. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že výpovede svedkov boli zmanipulované zo strany jeho sestry
a dcéry žalobkyne, toto tvrdenie nijako nepreukázal a hodnovernosť svedkov nespochybnil, preto
odvolací súd túto argumentáciu nepovažuje v kontexte celej veci za právne relevantnú. Ak vychádzame
z preukázaných tvrdení žalobkyne, že ju žalobca slovne vulgárne napádal, vyhrážal sa jej, obmedzoval
ju v užívaní celej nehnuteľnosti a neposkytoval jej primeranú pomoc a opateru v starobe, aj odvolací súd

má rovnaký názor ako súd prvej inštancie, že takéto správanie možno hodnotiť ako hrubé porušenie
dobrých mravov, a teda naplnenie zákonných podmienok uvedených v ust. § 630 OZ.

50. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

51. Zákon v ust. § 257 CSP stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať, ak chce
uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné
okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou vždy konkrétneho
prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov

právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Súdna prax zdôraznila aj to, že pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 257
CSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých strán sporu
a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, ktorý mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad
takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany sporu. Významnými z hľadiska

aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán
sporu v priebehu konania a pod.

52. Úlohou súdu nie je len mechanicky rozhodovať o náhrade nákladov podľa výsledku sporu, ale zvážiť,
či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie

náhradyúčelnevynaloženýchnákladov.Súdprvejinštancieaplikovalnadanúvecust.§257CSPasvoje
rozhodnutie podrobne odôvodnil. S touto argumentáciou súdu prvej inštancie sa stotožnil aj odvolací súd
a vzhľadom na zásadu, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom nie sú dve izolované
konania, ale tvoria jeden celok, vzhliadol aj odvolací súd rovnaké dôvody hodné osobitného zreteľa
ako súd prvej inštancie na nepriznanie náhrady trov konania sporovým stranám a sporovým stranám

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).