Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118268681
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6118268681.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Al-invest, s.r.o.,
IČO: 46271341 so sídlom Cesta k lesu č. 10482/5, 036 01 Martin, právne zastúpený ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč, s.r.o. so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
47258039, proti žalovaným: v rade 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., v rade
2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., obaja právne zastúpení JUDr. Jaroslavom
Čiernym, advokátom so sídlom Holubyho 51, 036 01 Martin, IČO: 42213185, o zaplatenie 10 000 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21Csp/96/2018-185 zo

dňa 02.05.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaní1/a2/ majúnárok nanáhradudôvodnevynaloženýchtrovodvolaciehokonaniavočižalobcovi
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu zamietol a výrokom II. rozhodol,
že žalovaní v rade 1/ a 2/ majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1
Súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalobca odpredával dva byty označené ako byt č. 01 a
byt č. 02 s príslušenstvom žalovaným 1/ a 2/. Tomuto úmyslu nasvedčoval Preberací protokol bytu
č. 01, č. 02, pivnice č. 1, č. 2, garáže č. 3, parkovacie státie parcela č. 837/34 a 837/35, terasy a
pozemky 837/22 a 837/23. Preberací protokol bol podpísaný zmluvnými stranami dňa 6.3.2017 a z
obsahu protokolu v bode VI. je uvedené, že kupujúci sa podpisom tohto preberacieho protokolu bez
výhrad zaväzujú pristúpiť k podpisu, a to najneskôr do 1.4.2017 zmluvy č. 02/2017 a do 30.6.2017

zmluvy č. 01/2017. V bode VIII. preberacieho protokolu bolo uvedené, že ak kupujúci nepristúpi k
podpísaniu prevodovej zmluvy v zmysle bodu VI., bude si predávajúci nárokovať jednorazovú sankciu
vo výške 10 000 € za každú nepodpísanú prevodovú zmluvu č. 01/2017 a č. 02/2017, čo kupujúci bez
výhrad schválili a potvrdili svojím podpisom. Z predložených listinných dokladov mal súd preukázané,
že zmluva o prevode vlastníctva bytu č. 01/2017 bola uzavretá medzi žalobcom, a to spoločnosť Al-
invest, s.r.o. a kupujúcimi spoločnosťou LJP, s.r.o. (konateľ A. B. ), a to dňa 11.12.2017 a Zmluva o
prevode vlastníctva bytu č. 02/2017, uzavretá medzi tými istými zmluvnými stranami dňa 26.5.2017.

Ďalej mal za nesporné, že pokiaľ sa jednalo o Protokol zo dňa 6.3.2017, v zmysle neho uvedené
zmluvy neboli uzavreté v lehotách dohodnuté v Protokole zo dňa 6.3.2017 a nesporné bolo aj to, že
na strane kupujúceho neboli žalovaní, ale spoločnosť LJP, s.r.o., ktorej konateľom je žalovaný 1/. Súdu
bol predložený obidvomi zmluvnými stranami Protokol zo dňa 24.4.2017, ktorý bol uzavretý medzispoločnosťou Al-invest, s.r.o. a spoločnosťou Fima global, s.r.o. (konateľ A. B.). Pri kupujúcom bolo
uvedené – po zmene v Obchodnom registri LJP, s.r.o., zastúpená A. B.. Preberací protokol sa týkal
podpísania zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 02/2017, garáže, parkovacieho státia s tým, že medzi

stranami bolo dohodnuté, že kupujúci sa podpisom tohto preberacieho protokolu bez výhrad zaväzuje
pristúpiť k podpisu prevodovej zmluvy č. 02/2017. Pokiaľ išlo o byt č. XX, ten bol spomenutý v bode 3.,
kde bolo uvedené, že na základe požiadavky kupujúcich bude v byte č. 01 a v byte č. 02 realizovaný
stavebný otvor potrebný pre prepojenie týchto dvoch bytových jednotiek. Preberací protokol teda bol
akceptovaný tak, ako bol predložený žalovanými, pretože zo strany žalobcu bol predložený v žalobe

preberacíprotokolsdodatkom,ktorýbolzapodpismizúčastnenýchstrán,atentosaukázalakonásledne
dopísaný zo strany žalobcu, za čo bol konateľ žalobcu trestne stíhaný a odsúdený. Tento dodatok bol
teda s obsahom – tento protokol (2x) je vyhotovený pre potreby daňového úradu, nenahrádza pôvodný
Preberací protokol č. 01, 02, pivnice č. 1, 2, garáž č. 3, parkovacie státia, terasy, pozemky zo dňa
6.3.2017. Z výpisu z Obchodného registra zistil, že spoločnosť, s ktorou žalobca uzavrel kúpnu zmluvu
na predaj obidvoch bytov, bola spoločnosť LJP, s.r.o. Táto spoločnosť bola zapísaná od 20.5.2017,

predtým išlo o obchodnú spoločnosť Fima global, s.r.o. od 4.2.2017 do 19.5.2017, pričom spoločníkom
obchodnej spoločnosti bol A. B., zároveň štatutárnym zástupcom spoločnosti (žalovaný 1/).

1.2
Súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami sporu prebehli ujednania v decembri 2017 a listom zo

dňa 7.12.2017 konateľ žalobcu v odpovedi v zmysle osobného dojednania uviedol, že dňa 6.3.2017
došlo k podpisu preberacieho protokolu, tým aj k podpisu dohody o podpísanie zmluvy o prevode
vlastníctva bytu č. 1, 2, pivníc, garáže, parkovacieho státia, terasy a záhrady. Ku dňu 7.12.2017 v
zmysle osobných stretnutí a dohôd dospeli k nasledovnému: nájomné za užívanie bytu č.1 si spoločnosť
nebudenárokovať,resp.nebudeuplatňovaťžiadnufinančnúnáhradu,rovnakozabytč.2.Ďalejvzmysle

Preberacieho protokolu zo dňa 6.3.2017 si spoločnosť nebude uplatňovať jednorazovú sankciu vo výške
10 000 €. V zmysle uvedeného dojednania došlo k dohode o novom termíne podpisu prevodovej Zmluvy
č. 1/2017, resp. 1/2018 v zmysle Preberacieho protokolu zo dňa 6.3.2017, najneskôr do 31.1.2018 s tým,
že ak nedôjde k podpisu Prevodovej zmluvy č. 1/2017 alebo 1/2018 v zmysle Preberacieho protokolu zo
dňa 6.3.2017 najneskoršie do 31.1.2018, si spoločnosť bude uplatňovať všetky zákonné a dohodnuté

zmluvné sankcie v zmysle Preberacieho protokolu zo dňa 6.3.2017.

1.3.
Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ v podanom odpore uviedli, že so žalobcom uzavreli dňa
6.3.2017 preberací protokol, kde ako manželia okrem iného sa zaviazali do 1.4.2017 uzavrieť kúpnu

zmluvu na byt č. 2. Žalobca však žiadal, aby dohodnutú kúpnu cenu ponížili o DPH, kde trval na tom,
aby mu polovicu takto ušetrených prostriedkov z kúpnej ceny odovzdali v hotovosti. S týmto nesúhlasili,
pretože takýto postup považovali za nezákonný a z toho dôvodu sa so žalobcom dohodli, že byt kúpi
firma Fima global, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom je v súčasnosti žalovaný 1/. Dohodli sa teda so
žalobcom, že podpíšu druhý preberací protokol, podľa ktorého byt č. 2 kúpi táto spoločnosť a tento bol

podpísaný dňa 24.4.2027, pričom žalovaný 1/ bol už predtým, ako sa stal konateľom, splnomocnený
spoločnosťou na takýto právny úkon. Hoci Preberací protokol zo 6.3.2017 obsahuje ustanovenie o
sankcii 10 000 €, ktorá má prináležať žalobcovi, pokiaľ zmluva o prevode bytu 2 nebude uzavretá do
1.4.2017, Preberací protokol z 24.4.2017 už takúto sankciu neobsahuje. Preberacím protokolom došlo
k zmene obsahu záväzku z Preberacieho protokolu zo 6.3.2017 dohodou strán, a to tak, že byt bude

kupovať označená spoločnosť a sankcia, ktorú žalobca žaluje, z nej vypadla. Pokiaľ žalobca uvádza, že
Preberací protokol z 24.4.2017, ktorý aj pripojil k žalobe, obsahuje v závere text o tom, že je vyhotovený
len pre potreby daňového úradu a nenahrádza Preberací protokol zo dňa 6.3.2017 (ktorý žalovanú
sankciu pôvodne obsahoval), toto bolo pre nich novinkou a následne riešili dopísanie údaja podpismi
cestouorgánovčinnýchvtrestnomkonaní(poukázalinapísomnosťzodňa7.12.2017,odpoveďvzmysle

osobného dojednania). Žalobca v bode II. uvádza, že v zmysle Preberacieho protokolu zo dňa 6.3.2017
si nebude uplatňovať sankciu 10 000 €. Dohoda bola podľa žalovaných taká, že ju nebude uplatňovať pri
žiadnom z dvoch bytov, čomu zodpovedal aj text z písomnosti žalobcu. Následne po zhoršení vzťahov
medzi žalobcom a žalovaným si uplatnil žalobca sankciu 19.3.2018.

1.4
Súd prvej inštancie posúdil ako podstatné rozhodné skutočnosti, a to úmysel žalobcu a žalovaných
previesť žalobcom na žalovaných dva byty, na základe čoho podpísali žalobca, a to spoločnosť Al-
invest, s.r.o. so žalovanými preberací protokol bytu č. 1 a 2 s príslušenstvom 6.3.2017. Nesporné je,že na strane kupujúcich tu vystupujú fyzické osoby A. B. a F. B.. Týka sa to bytu 1 aj bytu 2, ktorý mali
kúpiť s tým, že v bode VI. je záväzok kupujúceho pristúpiť k podpisu prevodovej zmluvy, a to najneskôr
do 1.4.2017, Zmluva č. 02/17 a 30.6.2017 Zmluva 01/2017. Uvedený protokol obsahuje jednorazovú

sankciu v prípade nedodržania lehoty na uzavretia zmlúv, a to vo výške 10 000 € za každú nepodpísanú
prevodovú zmluvu. Byt č. 2 bol nesporne prevedený na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 26.5.2017, pričom
táto kúpna zmluva bola uzavretá medzi predávajúcim, a to Al-invest, s.r.o. a kupujúcim spoločnosťou
LJP, s.r.o., teda nie medzi tými stranami, ktoré uzavreli Preberací protokol zo dňa 6.3.2017 a ani zo
dňa 24.4.2017. Preberací protokol zo dňa 6.3.2017 uzavrel žalobca so žalovanými, a to A. B. a F.

B. a Preberací protokol zo dňa 24.4.2017 už bol uzatváraný na byt č. 2 so spoločnosťou Al-invest,
s.r.o. a spoločnosťou Fima global, s.r.o. Podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosť LJP, s.r.o. je
obchodnou spoločnosťou zapísanou od 20.5.2017 s tým, že od 4.2.2017 do 19.5.2017 bola zapísaná v
Obchodnom registri pred spoločnosťou LJP, s.r.o. spoločnosť Fima global, s.r.o. od 20.5.2017 konateľom
spoločnosti LJP, s.r.o. bol žalovaný 1/ A. B.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca si bol
nesporne vedomý toho, že pokiaľ uzatváral Protokol zo dňa 24.4.2017, uzatváral ho so spoločnosťou

Fima global, s.r.o. na predaj bytu č. 2 a nie so žalovanými 1/ a 2/. Následne byt predal nastupujúcej
spoločnosti LJP, s.r.o. Toto zodpovedalo aj v odpore uvedeným skutočnostiam, že medzi stranami sporu
došlo k dohode, že na strane kupujúceho nebudú fyzické osoby, ale právnická osoba, kde žalovaný v
rade 1/ bol konateľom tejto právnickej osoby. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 4.4.2024
uviedol, že podanou žalobou sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaní si nesplnili

povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva bytu č. 2, nie byt č. 1, lebo ohľadne
bytu č. 1 bolo v decembri 2017 osobitné dojednanie, akým spôsobom bude riešený predaj a zaplatená
kúpna cena. Byt č. 1 bol predaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2017 s tým, že bol predaný
žalobcom spoločnosti JLP, s.r.o. rovnako tak ako byt č. 2 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.5.2017.
Ujednania, na ktoré poukazoval právny zástupca žalobca z decembra 2017, sa nesporne týkali prevodu

bytu č. 1, pretože v tejto dobe už bol byt č. 2 prevedený do vlastníctva spoločnosti LJP, s.r.o. Z obsahu
ujednaní z decembra 2017 bolo nesporné, že v prípade uzavretia kúpnej zmluvy bytu č. 1 by si žalobca
uplatňoval zmluvné sankcie podľa Protokolu zo dňa 6.3.2017, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu zmluvy,
najneskôr do 31.1.2018. K uzavretiu tejto zmluvy došlo 11.12.2017, takže vo vzťahu k bytu 1 žiadne
sankcie uplatňované neboli. Osobitné ujednania z decembra 2017 žalobca adresoval žalovaným 1/ a

2/, a to ako fyzickým osobám bez ohľadu na to, že kúpne zmluvy boli uzatvárané s právnickou osobou.
1.5
Súd prvej inštancie uviedol, že pri posúdení nároku žalobcu posudzoval aj úmysel žalobcu uzatvárať
predmetnú kúpnu zmluvu ohľadne bytu č. 1 s tým, že dojednaný termín bol najneskôr do 30.6.2017,
avšak osobitné dojednania zo dňa 7.12.2017 sám žalobca ohľadne bytu č. 1 akceptoval termín uzavretia

zmluvy najneskoršie do 31.1.2018 a v prípade, že nedôjde k podpisu Prevodovej zmluvy č. 1/2017 v
zmysle Preberacieho protokolu zo dňa 6.3.2017, najneskôr zo dňa 31.1.2018 bude si uplatňovať žalobca
dohodnuté zmluvné sankcie v zmysle Preberacieho protokolu zo dňa 6.3.2017. Tento termín ohľadne
bytu 1 bol dodržaný. Termín ohľadne bytu 2 bol upresnený v Preberacom protokole zo dňa 24.4.2017,
a to v bode IV., kde je uvedené, že kupujúci sa podpisom tohto protokolu bez výhrad zaväzujú pristúpiť

k podpisu Prevodovej zmluvy č. 2/2017. Tak, ako už bolo uvedené, tento preberací protokol bol uzavretý
so spoločnosťou Fima global, s.r.o., ktorej konateľom bol A. B., teda žalovaný 1/ a následne spoločnosť
LJP, s.r.o. odkúpila od žalobcu byt č. 2 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.5.2017. Uvedené vyhodnotil
súd prvej inštancie ako akceptovanie lehoty na splnenie uzavretia kúpnej zmluvy v zmysle Protokolu
zo dňa 24.4.2017. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalobca uzavrel dohodu so žalovanými v rade 1/ a 2/,

vyhodnotil ako nepravdivé, resp. neudržateľné tvrdenie v tom, že po uzavretí Protokolu zo dňa 6.3.2017
žalobca komunikoval a odpredával byty už obchodným spoločnostiam, resp. obchodnej spoločnosti
(Protokol zo dňa 24.4.2017 bol uzavretý s predchodcom kupujúceho, spoločnosťou Fima global, s.r.o. ),
čomu teda zodpovedá aj tvrdenie žalovaných o úmysle žalobcu riešenia DPH pri predaji bytov. Súd prvej
inštancie mal za to, že pokiaľ žalobca akceptoval tú skutočnosť, že uzatváral po uzatvorení Protokolu zo

dňa 6.3.2017, všetky ďalšie právne úkony, teda Preberací protokol zo dňa 24.4.2017 a Kúpne zmluvy
zo dňa 26.5.2017 a 11.12.2017 s obchodnými spoločnosťami, kde žalovaný 1/ bol ich konateľom, jeho
žaloba nemôže byť dôvodná, pretože žalobca sám vstúpil do jednania s obchodnými spoločnosťami a
uzatváral s nimi kúpne zmluvy. Takýto postup bol vo vzťahu k bytu č. 1 a následne aj k bytu č. 2. Jediná
listina, kedy žalobca uzatváral úkon so žalovanými v rade 1/ a 2/, bol Preberací protokol zo dňa 6.3.2017,

kde vystupovali na strane kupujúcich A. B. a F. B., ktorým následne byty ani neboli odpredané, ale boli
odpredané obchodnej spoločnosti LJP, s.r.o., kde žalovaný v rade 1/ bol konateľom. Pokiaľ žalobca
vystavil sankčnú faktúru dňa 19.3.2018 na meno A. B. a F. B. podľa názoru súdu nepostupoval v súlade
s vlastnými prejavmi vôle uzatvárať kúpne zmluvy na predaj obidvoch bytov, pretože sám súhlasil s tým,že na strane kupujúcich bude vystupovať spoločnosť LJP, s.r.o. a nie žalovaný 1/ a žalovaný 2/, čo
potvrdil nesporne aj podpisom uzavretia obidvoch kúpnych zmlúv, podpisom Protokolu zo dňa 24.4.2017
a následne aj odpoveďou zo dňa 7.12.2017, obsahujúcou osobitné dojednania, okrem iného k predaju

bytu č. 1. Sám žalobca poprel tvrdenia, ktoré boli predmetom žaloby. Žalovaní na základe zistených
a preukázaných skutočností nemali pasívnu legitimáciu v spore. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu
následne ako nedôvodnú zamietol. O trovách rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a rozhodol tak, že žalovaným priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože
boli v konaní plne úspešní.

2.
Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca a žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne žiadal vec zrušiť
a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie

súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
2.1

Žalobca mal za to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca si v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho
zákonníka riadne a dôvodne uplatnil voči žalovaným 1/, 2/ zaplatenie zmluvnej sankcie pre prípad
porušenia ich povinnosti včas uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu č. 02, ktorú
sa zaviazali uzatvoriť do 1.4.2017, pričom žalobca zabezpečil uvoľnenie bytu spod ťarchy vedenej
v katastri. Žalobca uviedol, že na pojednávaní dňa 4.4.2024 opakovane poprel tvrdenie právneho

zástupcu žalovaných 1/, 2/ o zmene záväzku dojednaného v Protokole zo dňa 6.3.2017, kedy výslovne
uviedli, že podľa Občianskeho zákonníka nie je možné, aby mohlo dôjsť k modifikácii, resp. k zmene
záväzku bez toho, aby sa na tejto zmene dohodli všetci účastníci pôvodného záväzku, t.j. účastníci
Protokolu zo dňa 6.3.2017, lebo účastníci Protokolu zo dňa 24.4.2017 nie sú totožní s účastníkmi
Protokolu zo dňa 6.3.2017. Záväzok vzniknutý na základe Protokolu zo dňa 6.3.2017 sa týkal žalobcu

a žalovaných 1/, 2/ a záväzok vzniknutý na základe Protokolu zo dňa 24.4.2017 sa týkal žalobcu a
právnickej osoby, nie žalovaných 1/, 2/.
2.2
Žalobca mal za to, že záver súdu však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je zmätočný. Podľa
žalobcu súd prvej inštancie sa pri závere (o nepravdivosti tvrdení žalobcu) vôbec nevysporiadal so

skutočnosťou, že žalobca bol viazaný uzatvoriť kúpnu zmluvu na byt č. 2 so žalovanými 1/, 2/ iba do
1.4.2017 a zároveň urobil všetky potrebné a nevyhnutné kroky, aby tento svoj záväzok dodržal, čo
nakoniec nebolo nikdy spochybnené ani zo strany žalovaných 1/, 2/. Rovnako záver o nejakom „riešení
DPH“ nedáva žiaden význam, lebo žalobca ako platca DPH v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty odvedie DPH z predaja bytu rovnako, či ho predá obchodnej spoločnosti, ktorá je

platcom DPH alebo fyzickej osobe – občanovi. Z ekonomického hľadiska je to pre žalobcu jedno. Ak
to má pre niekoho význam, tak je to kupujúci, ktorý je platcom DPH, ktorému sa časť kúpnej ceny
zodpovedajúcaDPHvráti.Takžetunešloožiadnušpekuláciužalobcu,alebolotovýhodnépreobchodnú
spoločnosť, kde bol v tom čase žalovaný 1/ konateľom a ktorá aj byt č. 2 kúpila, ale užívajú ho žalovaní
1/, 2/. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s otázkou, kto porušil povinnosť

uzatvoriť kúpnu zmluvu na byt č. 2 v zmysle Protokolu zo dňa 6.3.2017, prečo nemohol žalobca po
1.4.2017 vstúpiť do rokovania s iným kupujúcim, keď predtým urobil všetko, aby kúpna zmluva bola
uzatvorená so žalovanými 1/, 2/, a v neposlednom rade s otázkou, kto vyvolal tieto následné jednania
ohľadne predaja bytu č. 2, a že sa tak stalo až po 1.4.2017. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu
prvej inštancie, že pri vystavení faktúry zo dňa 19.03.2018 nepostupoval v zhode so svojimi prejavmi.

Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia opakovane poukazuje na protokol
zo dňa 24.4.2017, tak tento nebol uzatvorený medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/, žiadnym spôsobom
nemenil (a ani nemohol) obsah záväzku vzniknutého na základe Protokolu zo dňa 6.3.2017. Mal za to, že
tvrdenia žalobcu sú od podania žaloby konzistentné, tieto žiadnym spôsobom nemenil, teda ich logicky
ani nemohol poprieť. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

vyplýva, že sa vôbec nevysporiadal s porušením povinnosti žalovaných 1/, 2/ uzatvoriť kúpnu zmluvu
na byt č. 2 do 1.4.2017, pričom z porušenia tejto povinnosti odvodzuje žalobca svoj nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty, že v ňom absentujú úvahy súdu, ktoré by odôvodňovali jeho záver o tom, že žalobca po
podaní žaloby sám poprel svoje tvrdenia, tiež o tom, prečo by nemohol žalobca po 1.4.2017 vstúpiť dorokovania o predaji bytu č. 2 s iným kupujúcim, preto súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane žalobcu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam; že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
2.3
Žalobca poukázal na čl. 6 ods. Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnutie
Európskeho súdu Suominen v. Fínsko, § 37, 1. júl 2003; Tatishvili v. Rusko, § 58, 22. február 2007.

Citoval právne názory vyslovené v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky: III. ÚS 311/07,
IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04, II. ÚS 251/04. Poukázal na prípad Ruiz Torija v. Španielsko.

2.4
Vyjadril právny názor, že súd prvej inštancie pri jeho vypracovaní nepostupoval v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“). Osobitne

poukázal,žesúdprvejinštanciesanijakýmspôsobomnevysporiadalsporušenímpovinnostižalovaných
1/, 2/ uzatvoriť kúpnu zmluvu na byt č. 2 do 1.4.2017, pričom z porušenia tejto povinnosti odvodzuje
žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zároveň v odôvodnení súdu absentujú úvahy súdu,
ktoré by odôvodňovali jeho záver o tom, že žalobca po podaní žaloby sám poprel svoje tvrdenia,
tiež o tom, prečo by nemohol žalobca po 1.4.2017 vstúpiť do rokovania o predaji bytu č. 2 s iným

kupujúcim, čím sa teda opomenul vysporiadať s právne a skutkovo relevantnými otázkami dôležitými
pre jeho rozhodnutie. Rozsudok tak podľa názoru žalobcu, ďalej vykazuje i znaky arbitrárnosti a nie je
preskúmateľný, kedy súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom zakladá aj porušenie ústavných práv žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. Logickým

postupom v medziach zákona by malo byť jeho zrušenie odvolacím súdom a vrátenie súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 238/2008 zo
dňa 30. novembra 2009.
3.
Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť. Mali za to, že úmysel žalobcu bol uzatvárať kúpne zmluvy na oba byty s právnickou osobou, nie
so žalovanými, a sám teda akceptoval, že všetky úkony budú uzatvárané s obchodnými spoločnosťami
žalovaného l/ a sankcie si uplatňovať nebude. Ostatne, toto potvrdil žalobca v listine z 07.12.2017
„Odpoveď v zmysle osobného dojednania”, že v zmysle preberacieho protokolu z 06.03.20217 si
nebude uplatňovať jednorazovú sankciu 10 000 €. Práve táto listina je kľúčovým dôkazom o tom, že

úmyslu a akceptácii žalobcu uzatvárať zmluvy s obchodnou spoločnosťou žalovaného l/ zodpovedajú
závery súdu prvej inštancie. Uviedli, že podanú žalobu (návrh na vydanie platobného rozkazu) žalobca
odôvodňuje ustanovením o zmluvnej pokute z preberacieho protokolu z 06.03.2017, pričom v žalobe
sám uvádza, že „dňa 24.04.2017, na žiadosť žalovaných, ktorí sa rozhodli byty kúpiť tak, že ich kúpi
obchodná spoločnosť Fima global s.r.o., Vrbová 22/A, Šamorín, podpísali ďalší Preberací protokol bytu

č. 2 a príslušenstva z 24.04.2017, v ktorom sa dohodli, že byt č. 2 a jeho príslušenstvo kúpi vyššie
uvedená firma. Na záver tohto protokolu však uviedol, že je vyhotovený „pre potreby daňového úradu
a nenahrádza pôvodný preberací protokol bytu č. 01, 02 ... zo dňa 06.03.2017” Touto textáciu žaloby
žalobca uznáva, že na žiadosť žalovaných sa s ním vzájomne dohodli (on sám to akceptoval a
taký bol jeho skutočný úmysel, ako uvádza súd prvej inštancie), že byty kúpi spoločnosť, no zároveň

si bol žalobca vedomý toho, že už nebude možné uplatňovať zmluvnú pokutu podľa preberacieho
protokolu zo dňa 06.03.2017, a práve preto došlo k pozmeneniu preberacieho protokolu z 24.04.2017
žalovaným. K jeho pozmeneniu muselo dôjsť až po 07.12.2017, kedy po vzájomnej dohode v listine
„Odpoveď v zmysle osobného dojednania” žalobca uviedol, že zmluvnú pokutu si nebude uplatňovať
pri žiadnom z bytov. Spravil tak evidentne až potom, keď sa narušili vzťahy medzi nami a konateľom

žalobcu, a to pred vystavením sankčnej faktúry č. OF 20180001 z 19.03.2018 a pred podaním žaloby.
„Tým sa konateľ žalobcu dopustil zločinu, s cieľom získania neoprávneného majetkového prospechu
navrhovateľa práve cestou súdneho rozhodnutia” (citácia zo skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica 6T/66/2023 z 09.03.2023). Potom v konaní žalobca náhle zmenil svoju
argumentáciu, a to tak, že nech teda súd neberie do úvahy preberací protokol z 24.04.2017, keďže

vyšiel najavo zločin, a nech izolovane posudzuje žalovaný nárok len podľa protokolu z 06.03.2017.
Žalovaní 1/ a 2/ mali za to, že zo všetkého vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca mal napriek tomu,
že sa s ním dňa 07.12.2017 dohodli na tom, že ich ako fyzické osoby nebude sankcionovať (veď
po vzájomnom súhlase všetkých oba byty predal na spoločnosť žalovaného 1/, pretože im vyslovenepredostrel požiadavku, aby rozdiel medzi cenou poníženou o DPH pri kúpe na obchodnú spoločnosť mu
bol vyplatený v hotovosti), zločinný úmysel, v ktorom „pozmenený listinný dôkaz teda nebol odrazom
skutočných okolností medzi predávajúcim a kupujúcim, no napriek tomu bol súdu predložený ako

dôkaz pravý s cieľom získania neoprávneného majetkového prospechu navrhovateľa práve cestou
súdneho rozhodnutia“(citácia zo skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku konateľa žalobcu – OS Banská
Bystrica, 6T/66/2023 z 09.03.2023). Záverom uviedli, že hoci nová dohoda nebola po právnej stránke
perfektná, pokiaľ ide o zmenu obsahu záväzku, dokumenty pripravoval žalobca a pričom žalovaní sa
ako spotrebitelia spoliehali na to, že budú zodpovedať spoločnej dohode.

4.
Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že listina zo dňa 07.12.2017 sa
týkala len bytu 1. Ďalej poprel tvrdenia žalovaných, že by spolu preberali vzdanie sa sankcií žalobcu za
porušenie povinností žalovaných 1/ a 2/ v zmysle preberacieho protokolu zo dňa 06.03.2017. Mal za
to, že jeho tvrdenia sú v súlade s gramatickým a logickým výkladom bodu 2 listiny zo dňa 07.12.2017.
Uviedol, že nezmenil náhle svoju argumentáciu, ale na pojednávaní dňa 4.4.2024 len prostredníctvom

svojho právneho zástupcu reagoval na skutočnosti vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia Okresného
súdu Banská Bystrica, sp. zn. 6T/66/2020, zo dňa 9.3.2023, v spojení s uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/57/2023, zo dňa 3.10.2023. Na pojednávaní dňa 4.4.2024 žalobca
poprel tvrdenia právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/ o zmene záväzku dojednaného v Protokole zo
dňa 6.3.2017, kedy výslovne uviedol, že podľa Občianskeho zákonníka nie je možné, aby mohlo

dôjsť k modifikácii, resp. k zmene záväzku bez toho, aby sa na tejto zmene dohodli všetci účastníci
pôvodného záväzku, t.j. účastníci Protokolu zo dňa 6.3.2017, lebo účastníci Protokolu zo dňa 24.4.2017
nie sú totožní s účastníkmi Protokolu zo dňa 6.3.2017. Mal za to, že je treba striktne rozlišovať medzi
Protokolom zo dňa 6.3.2017, ktorého účastníkmi boli žalobca a žalovaní 1/, 2/ a protokolom zo dňa
24.4.2017, ktorého účastníkmi žalovaní 1/, 2/ neboli, a preto tento protokol nemohol meniť práva a

povinnosti účastníkov Protokolu zo dňa 6.3.2017. Z listiny zo dňa 7.12.2017 označenej ako „Odpoveď
v zmysle osobného dojednania“ z bodu 4) vyplýva, že žalobca priamo žalovaným 1/, 2/ oznámil, že
obsah Protokolu zo dňa 6.3.2017 sa meniť nebude, a pokiaľ bude vystavený nový preberací protokol
na obchodnú spoločnosť, tak tento nebude nahrádzať Protokol zo dňa 6.3.2017. Záverom opätovne
poukázal na znenie Protokolu zo dňa 06.03.2017 a skutočnosť, že do 01.04.2017 si splnil svoje

povinnosti, ktoré mu z uvedeného protokolu vyplývali.
5.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359
CSP), t.j žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie jeho žalobu

zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6.
Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné

pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok
konania.

7.
Žalobca podstatu svojich námietok smeroval k tomu, že súd prvej inštancie sa nesprávne, resp.
nedostatočne vysporiadal s otázkou platnosti Preberacieho protokolu zo dňa 06.03.2017 a v ňom
dojednanej zmluvnej pokuty. Súčasne nesúhlasil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie ohľadne
prípadných zmien dojednaného protokolu zo dňa 06.03.2017, ako ani posúdením listiny zo dňa

07.12.2017 a výkladom vôle žalobcu. .
8.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalobca, konštatuje, že súdprvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie
veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto

prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať
za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z
akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych

predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú
právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah

správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normunesprávneaplikoval.Vprejednávanejvecimáodvolacísúdzato,žesúdprvejinštancienazistený
skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z.z..,
preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol

také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd pritom konštatuje, že iba samotná nespokojnosť sporovej strany (v tomto prípade žalobcu)
s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP,
pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným

výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k
záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP nie je daný.

9.
K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná
v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom

dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,
keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na
skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas

konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení
dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event.
vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej

sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383
CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220
ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti
tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany
sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť

súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. Konkrétne
k odvolacím námietkam žalovaného a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:
10.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že bolo potrebné skúmať úmysel
žalobcu pri uzatváraní jednotlivých preberacích protokolov, vyhotovení jednotlivých dokumentov vo
vzájomnej súvislosti s celkovým kontraktačným procesom. Ak žalobca namietal, že súd prvej inštancie
sa nevysporiadal s otázkou platnosti Protokolu zo dňa 06.03.2017, tak uvedená námietka nie jedôvodná. Súd prvej inštancie vykladal platnosť preberacieho protokolu zo dňa 06.03.2017 v spojení
s preberacím protokolom zo dňa 24.04.2017 a listinou žalobcu zo dňa 07.12.2017, ako aj v spojení
s pozmenením protokolu zo dňa 24.04.2017 konateľom žalobcu, za ktoré bol tento následne v trestnom

konaní odsúdený. Súd prvej inštancie podľa názoru dospel k správnym skutkovým záverom, že úmyslom
sporových strán bola zmena vzájomných vzťahov tak, že preberací protokol zo dňa 24.04.2017 v spojení
s listinou žalobcu zo dňa 07.12.2017 (konkrétne jej bodom 2) je potrebné vykladať tak, že sporové strany
modifikovali vzájomný vzťah tým spôsobom, že žalobca si nebude uplatňovať nárok na zmluvnú pokutu
voči žalovaným, ak právnická osoba, ktorej konateľom je žalovaný 1/ uzavrie zmluvu na prevod bytu so

žalobcom. Súd prvej inštancie uvedené v rozsudku jasne formuloval uvedením nasledovného: „Pokiaľ
žalobca akceptoval tú skutočnosť, že uzatváral po uzatvorení Protokolu zo dňa 6.3.2017 všetky ďalšie
právne úkony, teda Preberací protokol zo dňa 24.4.2017 a Kúpne zmluvy zo dňa 26.5.2017 a 11.12.2017
s obchodnými spoločnosťami, kde žalovaný v rade 1/ bol ich konateľom, jeho žaloba nemôže byť
dôvodná, pretože žalobca sám vstúpil do jednania s obchodnými spoločnosťami a uzatváral s nimi kúpne
zmluvy. Takýto postup bol vo vzťahu k bytu č. 1 a následne aj k bytu č. 2. Jediná listina, kedy žalobca

uzatváral úkon so žalovanými v rade 1/ a 2/ bol Preberací protokol zo dňa 6.3.2017, kde vystupovali na
stranekupujúcichA.B.aF.B.,ktorýmnáslednebytyanineboliodpredané,aleboliodpredanéobchodnej
spoločnosti LJP, s.r.o., kde žalovaný v rade 1/ bol konateľom. Pokiaľ žalobca vystavil sankčnú faktúru
dňa 19.3.2018 na meno A. B. a F. B., podľa názoru súdu nepostupoval v súlade s vlastnými prejavmi vôle
uzatvárať kúpne zmluvy na predaj obidvoch bytov, pretože sám súhlasil s tým, že na strane kupujúcich

bude vystupovať spoločnosť LJP, s.r.o. a nie žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/, čo potvrdil nesporne
aj podpisom uzavretia obidvoch kúpnych zmlúv, podpisom Protokolu zo dňa 24.4.2017 a následne aj
odpoveďou zo dňa 7.12.2017, obsahujúcou osobitné dojednania, okrem iného k predaju bytu č. 1.“
Uvedeným súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne posúdil celý kontraktačný proces vrátane protokolu
zo dňa 06.03.2017 a dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru, že došlo k modifikácii

zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanými tak, že na miesto žalovaných 1/ a 2/ vstúpila právnická
osoba, ktorá následne uzavrela zmluvy na prevod bytov. Tu je si dôležité uvedomiť, že žalovaní 1/ a 2/
v konaní konzistentne tvrdili, že dôvodom zmeny subjektu na strane nadobúdateľov bytu bola skutočnosť
ohľadne platby DPH. Uvedené tvrdenie žalovaných žalobca v konaní síce označil za nepravdivé (vo
vyjadrení k odporu), avšak neuviedol vlastné skutkové tvrdenia k uvedeným okolnostiam, a preto je

potrebné posudzovať uvedené skutkové tvrdenia žalovaných za nesporné. Žalobca mal v konaní pred
súdom prvej inštancie riadne vysvetliť dôvody, prečo nedošlo uzavretiu zmlúv podľa protokolu zo dňa
06.03.2017 a následne došlo k uzavretiu nového protokolu zo dňa 24.04.2017, ak tak neurobil, nemožno
na jeho popretie skutkových tvrdení žalovaných prihliadnuť. Odsudzujúcim rozsudkom Okresného
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6T/66/2020 (a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

5To/57/2013), ktorého skutkovou vetou sú civilné súdy viazané, bolo v konaní preukázané, že konateľ
žalobcu pozmenil preberací protokol zo dňa 24.04.2017 s cieľom získať prospech v tomto konaní. Je
dôležité si uvedomiť, že pozmeňujúci text protokolu zo dňa 24.04.2017 zásadným spôsobom menil
význam uvedeného dokumentu. Odvolací súd má za to, že nesporné skutkové tvrdenie žalovaných
o postupe žalobcu (snaha znížiť kúpnu cenu o DPH, ktorú mu mali následne v polovici zaplatiť žalovaní

v hotovosti k rukám konateľa) v spojení s vyššie uvedeným odsudzujúcim rozsudkom a v spojení
s protokolom zo dňa 24.04.2017 a dokumentom žalobcu zo dňa 07.12.2017 je potrebné vykladať presne
tak, ako to urobil súd prvej inštancie, a teda že došlo k modifikácii zmluvného vzťahu tak, že žalovaní 1/
a2/ užnemalipasívnuvecnúlegitimáciuvspore.Odvolacísúdvtomtoprípadeodkazujenastarúrímsku
právnu zásadu: „nemo turpitudinem suam allegare potest“ (zásada, podľa ktorej nemôže mať nikto

prospechzosvojej vlastnej nepoctivosti),ktorásaplnevzťahujenatentoprípad.Jedôležitésiuvedomiť,
že žalovaní 1/ a 2/ uzatvárali prvý protokol zo dňa 06.03.2017, pričom tento bol pripravený žalobcom.
Žalovaní 1/ a 2/ nechceli konať protizákonne, a preto následne došlo k uzavretiu nového protokolu zo
dňa 24.04.2017. Prekážku, ktorá nastala a bránila uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, vyvolal
sám žalobca snahou o protizákonné konanie, ktoré žalovaní 1/ a 2/ odmietli, Takáto prekážka nemôže

byť na neprospech žalovaných 1/ a 2/, ale na neprospech žalobcu. Následne v spojení s dokumentom
zo dňa 07.12.2017 (vid bod 2 uvedeného dokumentu) je potrebné dospieť k záveru, že ak právnická
osoba, ktorá uzavrela protokol zo dňa 24.04.2017 odkúpila aj byt č. 1, tak došlo k takej modifikácii
záväzku, ktorá spôsobila zánik nároku na zmluvnú pokutu z protokolu zo dňa 06.03.2017. Odvolací súd
zdôrazňuje skutočnosť, že sám žalobca v žalobe uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ si nesplnili svoju povinnosť

uzavrieť zmluvu o prevode bytu do 01.04.2017, ale táto bola splnená až dňa 26.05.2017, a to podľa
žalobcu z dôvodu, že sa byt rozhodli kúpiť na meno právnickej osoby. Uvedeným podstatným skutkovým
tvrdením sám žalobca potvrdil že došlo k modifikácii protokolu zo dňa 06.03.2017, pričom akceptoval
že novým subjektom bola obchodná spoločnosť, v ktorej konateľom bol žalovaný 1/. Ak modifikáciaprotokolu formálne nespĺňala zákonné náležitosti (uvedenie aj pôvodných subjektov protokolu zo dňa
06.03.2017), má odvolací súd za to, že je potrebné vykladať posudzovaný vzťah v súlade so zásadou
platnosti právnych úkonov (pred ich neplatnosťou) pri zohľadnení skutočnosti, že žalovaní 1/ a 2/ boli

fyzické osoby spotrebitelia, pričom preberacie protokoly vypracoval žalobca. Protokol zo dňa 24.04.2017
je preto potrebné považovať za zmenu protokolu zo dňa 06.03.2017, pričom zmenu vyvolal sám žalobca
svojimi požiadavkami na platbu kúpnej ceny. Ak žalobca tvrdil, že nedošlo k zmene obsahu záväzku,
tak na základe skutkových záverov súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje nemôže
dať žalobcovi za pravdu. S ohľadom na posúdenie celého kontraktačného procesu sú bez významu

námietky žalobcu, ktoré vychádzajú z toho, že od 01.04.2017 mohol uzavrieť zmluvu s iným subjektom
ako žalovanými 1/ a 2/. Odvolací súd zdôrazňuje, že sám žalobca v žalobe písal o zmene obsahu
záväzkov (viď vyššie), keď uviedol, že zmluvu na byt dva uzavrel až v mesiaci máj 2017 s právnickou
osobounapodkladepožiadavky(dohody)sožalovanými,čímjednoznačnepotvrdilmodifikáciuzáväzku.
V súčasnosti sa dovolávať neplatnosti takéhoto vlastného postupu je neopodstatnené. Rovnako tak
zmena skutkových tvrdení ohľadne toho, že nebol viazaný zmluvou a k dohode s právnickou osobou,

sú tak zásadného charakteru, že nemôžu v konkurencii so skutkovým stavom zisteným súdom prvej
inštancie obstáť. Ak žalobca tvrdil, že žalovaní nerozporovali porušenie záväzku z protokolu zo dňa
06.03.2017, tak žalobca nemal pravdu, nakoľko podstatou obrany žalovaných boli práve tvrdenia, že
následným kontraktačným postupom bol pôvodný protokol zmenený tak, že žalobca už nebol oprávnený
sadomáhaťzaplateniazmluvnejpokuty,čosavkonaníajpreukázalo.Nadbytočnýmpotomboloskúmať,

kto porušil záväzok z protokolu zo dňa 06.03.2017, nakoľko skutkovými zisteniami bolo preukázané,
že uvedené porušenie nebolo porušením s ohľadom na neskorší postup žalobcu a žalovaných 1/ a 2/
- uzavretie nového protokolu, zmlúv o prevode vlastníctva bytov a priebehu celého kontraktačného
procesu. Úprava skutkových tvrdení žalobcom s cieľom navodiť stav, že žalovaní 1/ a 2/ bez ďalšieho
porušili svoje povinnosti a protokol zo dňa 24.04.2017, resp. aj ostatné dokumenty nemajú na posúdenie

veci vplyv, nemohla zmeniť riadne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, ako aj riadne právne
posúdenie veci. Celú vec je potrebné posudzovať aj v kontexte trestného činu spáchaného konateľom
žalobcu, ktorý pozmenením dôkazu sa snažil navodiť stav, kedy protokol zo dňa 24.04.2017 nemal byť
posudzovaný ako následný dokument po protokole zo dňa 06.03.2017. Už uvedený postup konateľa
žalobcu preukazuje pravdivosť skutkových tvrdení žalovaných 1/ a 2/ o účele a zmysle protokolu zo dňa

24.04.2017, ktorý nahrádzal protokol zo dňa 06.03.2017.
11.
Pokiaľ žalobca namietal porušenie čl. 6 ods. Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
§ 220 ods. 1 CSP a poukazoval na rozhodnutie Európskeho súdu Suominen v. Fínsko, § 37, 1. júl
2003; Tatishvili v. Rusko, § 58, 22. február 2007, resp. citoval právne názory vyslovené v rozhodnutiach

Ústavného súdu Slovenskej republiky: III. ÚS 311/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 251/04 a poukázal na prípad Ruiz Torija v. Španielsko. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že
nezistil porušenie žiadneho z uvedených článkov (prípadne § 220 ods. 1 CSP), resp. že by odôvodnenie
(postup) súdu prvej inštancie boli v rozpore s názormi uvedenými v citovaných rozhodnutiach Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Subjektívna nespokojnosť žalobcu so skutkovými zisteniami a právnym

posúdením veci súdom prvej inštancie neznamená, že tieto boli zistené nedostatočne, alebo že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Ako bolo uvedené vyššie súd prvej inštancie riadne
zistil skutkový stav veci, ktorý aj správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako tak
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej
miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21.1.1999). Judikatúra
ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
12.

Odvolací súd záverom konštatuje, že súd prvej inštancie sa mohol zaoberať aj otázkou platnosti
dojednanej zmluvnej pokuty z pohľadu spotrebiteľského práva, čo však neurobil. Odvolací súd v tejto
súvislosti uvádza, že ak by mala byť posúdená platnosť dojednania zmluvnej pokuty uvedenej vo
formulárovej zmluve (protokole), ktorý pripravil žalobca. Museli by byť skúmané podmienky takéhoto
dojednania (zmluvnej pokuty), ktoré sa s ohľadom na okolnosti javia ako neindividuálne dojednané.

Zmluvná pokuta bola v protokole uvedená žalobcom a bola dohodnutá veľmi krátka lehota na uzavretie
následnej zmluvy, pričom zmluvná pokuta bola uzavretá jednostranne v prospech žalobcu a s ohľadom
na cenu bytu vo vysokej výške. Odvolací súd poznamenáva, že štandardne býva rezervačný poplatok
pri rezervačných zmluvách. Ak zmluvná pokuta nebola v spotrebiteľskej veci individuálne dojednaná,tak je v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka neplatná (bližšie viď § 53 ods. 1, 2, 3 a 4 písm.
k/ Občianskeho zákonníka). Tu odvolací súd dáva do pozornosti, že individuálnosť dojednania je
povinný preukazovať dodávateľ (žalobca). S ohľadom na skutkové a právne závery súdu prvej inštancie,

s prihliadnutím na hospodárnosť konania mal odvolací súd za to, že ďalšie dokazovanie týmto smerom
by bolo nadbytočné. S ohľadom na podrobné skutkové a právne zdôvodnenie zamietnutia žaloby, ktoré
vychádzalo z toho, že protokol zo dňa 06.03.2017 bol nahradený protokolom zo dňa 24.04.2017 a celým
kontraktačným procesom mal odvolací súd za to, že je hospodárnym vo veci rozhodnúť na podklade
zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia vykonaného súdom prvej inštancie.

13.
Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania,
žalobca v tejto časti zjavne založil svoje odvolanie len na tom, že považoval napadnutý rozsudok
v merite veci za vecne nesprávny, a preto napadol odvolaním aj v ňom závislý výrok o práve na náhradu
trov konania. Inak žalobca neprodukoval žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom
prieskumu v odvolacom konaní.

14.
Vzhľadom na vyššie uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
15.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods. 1 CSP) tak, že
priznal ich plnú náhradu v konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/.

16.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).

V Žiline, dňa 17. decembra 2024