Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoZm/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120206432
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:2120206432.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek

senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému 1/: MATERIK, spol. s.r.o., IČO:
44 546 271, Veľká Budafa 37, Holice a žalovanému 2/: A. P., nar. XX.XX.XXXX, F. Q. XX, W., obaja
právne zastúpení: Mgr. Peter Voloch, advokát so sídlom Hollého 745/34, Senica, o zaplatenie 46.943,81
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. 25CbZm/9/2020-171 zo dňa 28. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 25CbZm/9/2020-171 zo dňa 28. júna

2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi súd proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 46.943,81 eur so 6 % ročným zmenkovým úrokom zo sumy 46.943,81 eur od
24.07.2020 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 156,47 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovaných 1/ a 2/ zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy

konania v plnom rozsahu. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 9 ods. 1, § 10, § 17 ods. 1, § 32 ods.
1, 2, § 43 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1, 2, 3, § 77 ods. 2 článku I. zákona č. 191/1950 Zb.
Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon zmenkový a šekový “ alebo
„ZZŠ“) a článok 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „CSP“).

2. V odôvodnení rozsudku poukázal na listinu predloženú žalobcom v prvopise, označenú ako „Vlastná

zmenka,“ z ktorej zistil, že dňa 22.02.2011 ju v Bratislave vystavil žalovaný 1/ (ďalej aj „dlžník“) ako
vystaviteľ a avaloval ju žalovaný 2/ (ďalej aj „avalista“). Žalovaný 1/ sa touto zmenkou bez protestu
zaviazal zaplatiť dňa 23.07.2020 na rad VOLKSBANK Slovensko a.s., Vysoká 9, 810 00, Bratislava, IČO:
17 321 123 (ďalej aj „veriteľ“ alebo „remitent“) zmenkovú sumu vo výške 46.943,81 eur s tým, že zmenka
je splatná u VOLKSBANK Slovensko a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, čo je uvedené aj na zmenke nad
čiarou, pod ktorou sa nachádza text „na rad.“ Odo dňa 15.02.2013 podnikal remitent pod obchodným
menom Sberbank Slovensko, a.s. a od 01.08.2017, po zlúčení s nástupníckou spoločnosťou Prima

banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zapísanou v Obchodnom
registri Okresného súdu Žilina, odd.: Sa, vložka č.: 148/ L, pod jej obchodným menom.
3. Dňa 22.02.2011 bola podľa ust. § 497 a nasl. a § 269 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej aj OBZ“) medzi zmluvnými stranami VOLKSBANK Slovensko, a.s. ako veriteľom aobchodnou spoločnosťou MATERIK, spol. s.r.o. ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o úvere č. 441
002 5903, ktorej predmetom bol kontokorentný úver vo výške 100.000,- eur, za účelom financovania
prevádzkových potrieb žalovaného 1/, za podmienok uvedených v Zmluve o financovaní. Podľa článku

5 bod 5.1.1. zmluvy sa dlžník zaviazal úver splatiť najneskôr ku dňu 28.02.2012 a podľa čl. 7
zmluvy, je úverová pohľadávka veriteľa zabezpečená viacerými spôsobmi, okrem iného aj vlastnou
blankozmenkou, vystavenou na rad veriteľa, spolu so zmluvou oprávňujúcou veriteľa na vyplňovacie
právo k blankozmenke, avalovanej žalovaným 2/. Dňa 27.02.2012 bol k uvedenej zmluve uzatvorený
Dodatok č. 1, ktorý povinnosť dlžníka splatiť úver, určil najneskôr ku dňu 28.02.2013.

4. V zmysle čl. 1 Zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke č. 441 002 5903,
ktorú strany uzatvorili dňa 22.02.2011, na účely podpory zabezpečenia riadneho, úplného a
včasného splatenia zabezpečenej pohľadávky, vydal vystaviteľ zmenky veriteľovi ako prvému majiteľovi
(remitentovi) zmenku, ktorá je pri vydaní vedome neúplná (blankozmenka) a ktorú je v chýbajúcich
údajoch oprávnený podľa zmluvných dojednaní vyplniť, ak nastanú skutočnosti uvedené v čl. 3 ods. 1.2
zmluvy. Podľa čl. 3 ods. 1.2 zmluvy, veriteľ je oprávnený vyplniť blankozmenku v týchto prípadoch:

- ak zabezpečená pohľadávka nie je splatená v celej výške v lehote splatnosti podľa úverovej zmluvy
(1.2.1),
- ak zabezpečená pohľadávka nie je splatená v celej výške v lehote určenej vo vyhlásení o predčasnej
splatnosti podľa úverovej zmluvy alebo v lehote vyplývajúcej z ustanovení úverovej zmluvy o predčasnej
splatnosti zabezpečenej pohľadávky (1.2.2),

- ak na dlžníka bolo začaté konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie alebo vstúpil do likvidácie
(1.2.3).
Najskorším dňom, kedy je veriteľ oprávnenie vyplniť blankozmenku je deň, v ktorom nastane jedna z
uvedených skutočností. V zmysle bodu 1.2 čl. 4, zmluvné strany zhodne deklarovali neobmedzené
právoveriteľablankozmenkuvyplniťavystaviteľzmenkyaavalistasazaviazali údajenanejvyplnenéna

základe vyplňovacieho práva podľa tejto zmluvy akceptovať. Podľa bodu 1.3 čl. 4, veriteľ je oprávnený
zmenku indosovať výlučne v prípade, ak by súčasne došlo k postúpeniu zabezpečenej pohľadávky.

5. Z Výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 30.04.2020, doručenej obom žalovaným dňa 05.05.2020
(pred podaním žaloby), ktorou boli vyzvaní na úhradu všetkých splatných pohľadávok banky z úverovej

zmluvy v lehote do 07.05.2020 vyplýva, že ku dňu vyhotovenia výzvy evidoval veriteľ nezaplatenú
pohľadávku z úverovej zmluvy vo výške 45.517,99 eur, z toho istinu vo výške 33.338,51 eur, úroky
vo výške 12.149,48 eur a poplatok za upomienku vo výške 30,- eur. Podľa Oznámenia o vyplnení
blankozmenky zo dňa 23.07.2020 doručeného obom žalovaným dňa 27.07.2020, ku dňu vyplnenia
zmenky nebol zo strany dlžníka úver splácaný riadne a včas, preto žalobca dňa 23.07.2020 pristúpil v

zmysle Zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke č. 441 002 5903 zo dňa 22.02.2011,
k vyplneniu žalovaným 1/ vystavenej blankozmenky, do ktorej doplnil: zmenkovú sumu: 46.943,81 eur
(aj slovom), menu: eur, údaj o splatnosti: 23.07.2020. Z tabuľky Kontokorentné úvery klienta 478110
vyplýva, že ku dňu 22.07.2020 mal žalovaný 1/ zostatok istiny úveru č. 310478 vo výške 33.338,51 eur
a zostatok úrokov vo výške 13.575,30 eur. Z výpisov z účtu žalovaného 1/ ku dňu 28.02.2018 (IBAN P.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v U. Q., Pobočka R. P.) vyplýva, že dňa 15.02.2018 bola v prospech
účtu zrealizovaná kreditná transakcia - vklad v hotovosti vo výške 280,00 eur. Podľa výpisov z účtu ku
dňu 30.09.2015, 31.10.2015, 30.11.2015, 31.12.2015 bol ku dňu 30.09.2015 stav účtu žalovaného 1/ vo
výške23.224,12eur,kudňu31.10.2015vovýške57.591,10eur,kudňu30.11.2015vovýške 57.424,920
eurakudňu31.12.2015vovýške55.783,48eur.Zazaslanieupomienkyzaomeškaniesplátkysižalobca

účtoval poplatok vo výške 30,00 eur (Sadzobník poplatkov - II. časť, 7. úverové produkty).
6. S odkazom na čl. I § 10 zákona zmenkového a šekového, v zmysle ktorého žalovaní namietali
nedodržanie dojednaní o vyplnení blankozmenky vyplývajúcich z vyplňovacej zmluvy, a označili ho za
hrubú nedbanlivosť žalobcu, súd prvej inštancie poukázal na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že
vyplnenie zmenky, pôvodne vystavenej ako blankozmenka, v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve,

nemá za následok jej neplatnosť, ale osobám zaviazaným zo zmenky dáva možnosť uplatniť námietku
nesprávneho vyplnenia zmenky. Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti je na dlžníkovi
alebo osobe zaviazanej zo zmenky, ktorá toto tvrdenie v konaní vzniesla. Na úspešné uplatnenie
námietky je nevyhnutné preukázať, že zmenka bola vystavená ako neúplná, existovala dohoda o
vyplňovacom práve a z jej obsahu vyplýva, že chýbajúce údaje na zmenke boli vyplnené nesprávne a

v rozpore s dohodou. Po preukázaní týchto skutočností, je v zmysle ust. § 10 ZZŠ potrebné majiteľovi
zmenky dokázať jej nadobudnutie zlomyseľne alebo hrubou nedbanlivosťou. V prípade, ak nedošlo
k zmene majiteľa zmenky, a žalobcom v zmenkovom platobnom rozkaze je jej prvý majiteľ, ktorý je
aj priamym účastníkom dohody o vyplňovacom práve, a preukáže sa, že zmenku doplnil v rozpores vyplňovacím právom, už zo samotnej povahy tohto konania vyplýva, že konal zlomyseľne alebo sa
dopustil hrubej nedbanlivosti (Nález ÚS SR z 27.03.2018, sp. zn. III. ÚS 603/2017).

7. Blankozmenkou bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ zabezpečená celá pohľadávka žalobcu. V
zmysle dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke (Zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo
k blankozmenke č. 441 002 5903) nebolo medzi stranami sporné, že bola vystavená ako neúplná,
dohoda o vyplňovacom práve existovala, je v nej výslovne uvedené (čl. 3 ods 1.2 zmluvy), že veriteľ
je oprávnený vyplniť blankozmenku v prípade, ak zabezpečená pohľadávka nie je v lehote splatnosti

podľa úverovej zmluvy (1.2.1) splatená v celej výške, pričom najskorším dňom, kedy mu oprávnenie
vyplniť blankozmenku vznikne, je deň, v ktorom nastane jedna z uvedených skutočností. Námietka
nesprávnehovyplneniablankozmenkypodľaust.§10zákonazmenkovéhoašekového,jetzv.relatívnou
zmenkovou námietkou, ktorej podstata a právny základ sú v zásade mimo zmenku samotnú, spočíva
v nedodržaní vopred uzavretej zmluvy o vyplňovacom práve k blankozmenke a je prípustná iba voči
účastníkomZmluvyoprávňujúcejnavyplňovacieprávokblankozmenke,vočiktorýmbola porušená.Súd

prvej inštancie nemal zo Zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke a vyhodnotením
vyplnenia zmenky, žalovaným tvrdené skutočnosti - vyplnenie blankozmenky v rozpore s dohodou, za
preukázané. Z obsahu dohody a zmenky nevyplýva, že by chýbajúce údaje na zmenke boli nesprávne
a vyplnené v rozpore s touto dohodou a preto nebolo potrebné skúmať, či majiteľ zmenku nadobudol
zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Žalovaní správanie

žalobcu, ktoré malo vykazovať znaky hrubej nedbanlivosti, ani nijako nekonkretizovali, protiprávne
konanie, konanie v zlej viere alebo hrubú nedbanlivosť žalobcu nemal súd preukázané. Túto námietku
žalovaných označil za nekonkrétnu a uplatnenú nedôvodne.

8. Podanie žaloby označil žalovaný 1/ za postup v rozpore s dobrými mravmi, ako aj právnymi predpismi

upravujúcimi ochranu podnikateľov počas prebiehajúcej koronakrízy, nakoľko žalobca, ktorého písomne
požiadal o odklad splatnosti jeho záväzkov z úverovej zmluvy z dôvodu ekonomických problémov (ako
dôsledku pandémie koronavírusu), nijako nereagoval. V dôsledku podanej žiadosti o odklad neboli
žalované záväzky v čase podania žaloby po splatnosti a žalobca tak do zmenky doplnil a následne
žaloval ešte nesplatné záväzky, čo je v rozpore s vyplňovacou zmluvou, ktorá v bode 1.2.1. dovoľuje

žalobcovi do zmenky doplniť iba splatné pohľadávky a týmto postupom sa žalobca dopustil hrubej
nedbanlivosti. Obaja žalovaní namietali nadobudnutie zmenky zlomyseľne. Súd prvej inštancie poukázal
na nepreukázanie svojich tvrdení žalovaným 1/, keďže v zmysle Zmluvy o úvere v znení Dodatku č. 1 zo
dňa 27.02.2012 bola splatnosť poskytnutého úveru zmluvnými stranami dohodnutá ku dňu 28.02.2013.
Zmenka bola vyplnená dňa 23.07.2020, po splatnosti úveru (dňa 28.02.2013). Žalovaní v konaní

nepreukázali, že by splatnosť pohľadávky nastala v iný, neskorší deň, resp. že by nenastala vôbec.

9. K žalovanými 1/, 2/ naznačenej povinnosti nepreukázania listinnými dôkazmi žalobcom, že
žalovanému 1/ poskytol úver vrátane sumy 46.943,81 eur, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako
majiteľ zmenky nie je v konaní, v ktorom si uplatňuje nárok zo zmenky, povinný svoj nárok preukazovať

inýmspôsobom,nežpredloženímprvopisuzmenky.Naviacžalovaný1/čerpaniekontokorentnéhoúveru
ani nerozporoval, a neuviedol ani vlastné skutkové tvrdenia o opaku. Poskytnutie úveru teda sporné
nebolo.

10. Námietku nesprávneho vyplnenia blankozmenky uplatnili žalovaní aj s poukazom na nesplatné

sumy, ktoré žalobca zahrnul do zmenkovej sumy 46.943,81 eur, a preto nemohli tvoriť zabezpečenú
pohľadávku,(najmärôznepoplatky,zmluvnépokuty,úrokyaúrokyzomeškania).Zdôraznili,žežalovaný
1/ v čase uplatnenia vyplňovacieho práva už na istine úveru dlhoval menej ako doplnenú sumu, pričom
žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že túto sumu mohol do zmenky pojať. Chýbajúce údaje
v blankozmenke teda doplnil v rozpore s vyplňovacím právom v dôsledku čoho je zmenka neplatná.

Súd v tejto súvislosti opätovne konštatoval, že žalobca ako majiteľ zmenky nie je povinný v konaní, v
ktorom si uplatňuje nárok zo zmenky, svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu
zmenky. V zmysle bodu 1.3. Zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke č. 441 002
5903, je veriteľ oprávnený vyplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ktorými sú: 1.3.1. - údaj určitej
peňažnej sumy, ktorú sa vystaviteľ zmenky zaväzuje zaplatiť (zmenková suma), vo výške aktuálnej

zabezpečenej pohľadávky podľa účtovných záznamov veriteľa a výpisov z nich, pokiaľ sa nepreukáže
iné, a 1.3.2. - údaj o splatnosti (zročnosti) zmenky, ktorým bude dátum uplatnenia vyplňovacieho práva
podľa tejto zmluvy, najskôr však prvý deň omeškania dlžníka so zaplatením zabezpečenej pohľadávky.
Žalobca vo vzťahu k tejto námietke uviedol, že zmenková suma vo výške 46.943,81 eur zodpovedájeho pohľadávke zo Zmluvy o úvere ku dňu splatnosti zmenky v zmysle jeho účtovných záznamov,
podľa ktorých, dlžná čiastka úveru predstavovala ku dňu 23.07.2020 sumu vo výške 46.943,81 eur, a
pozostávala z istiny vo výške 33.338,51 eur, naakumulovaných úrokov a úrokov z omeškania vo výške

13.575,30 eur a poplatku za upomienku vo výške 30 eur. Úroky sú splatné v deň, ktorý nasleduje po
rozhodujúcom dni, v predmetnej veci úroky ku dňu 22.07.2020 sú splatné ku dňu 23.07.2020. Tieto
svoje tvrdenia podložil aj listinnými dôkazmi (tabuľkou Kontokorentné úvery klienta 478110 MATERIK,
spol s.r.o. k dátumu 22.07.2020 a Sadzobníkom poplatkov). Žalovaní naopak neuviedli žiadne konkrétne
skutkové tvrdenia o správnej výške pohľadávky žalobcu a jej príslušenstva, a v tejto otázke neuniesli

ani len bremeno tvrdenia, nepredložili žiadne dôkazy o tom, že by nedošlo k čerpaniu úveru v danej
výške a že by bola zmenková suma vyplnená nesprávne. Nesprávne vyplnenie zmenkovej sumy naviac
automaticky nespôsobuje neplatnosť zmenky, ale mohlo by viesť ku korekcii zmenkovej sumy. Naopak,
žalobca, nad rámec svojich povinností, listinnými dôkazmi preukázal správnosť vyplnenia zmenkovej
sumy, pozostávajúcej z ním vyčíslenej nesplatenej istiny úveru, úrokov z omeškania a poplatku za
zaslanú upomienku.

11. Ďalšou výslovnou námietkou žalovaných bol dátum uplatnenia vyplňovacieho práva podľa
vyplňovacej zmluvy dňa 23.07.2020. Uviedli, že ak zabezpečená pohľadávka nebola v tomto čase
splatná, resp. nebola splatná v uvedenej výške, tak ešte nenastal dátum na uplatnenie vyplňovacieho
práva.Dátumzročnostiuvedenýnazmenkejetaknesprávnyažalobcachýbajúceúdajevblankozmenke

doplnil v rozpore so svojim vyplňovacím právom, čo spôsobuje neplatnosť zmenky. Žalovaní, ani tieto
svoje tvrdenia nijako nerozvinuli a nekonkretizovali, a aj túto námietku označil súd prvej inštancie za
nekonkrétnu a neprejednateľnú, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo a žalovaní v konaní
nijakým spôsobom nepreukázali, že žalobca blankozmenku nevyplnil v súlade so Zmluvou oprávňujúcou
na vyplňovacie právo k blankozmenke č. 441 002 5903.

12. Súd prvej inštancie ohľadne žalovanými vznesenej námietke premlčania z dôvodu splatnosti
predmetného úveru (s poukazom na Dodatok č. 1 zo dňa 27.02.2012 k Zmluve o úvere č. 441 002
5903 zo dňa 22.02.2011) dňa 28.02.2013 a uplynutia štvorročnej premlčacej doby dňa 28.02.2017
konštatoval, že prípadné premlčanie kauzálneho záväzku, t.j zmenkou zabezpečenej pohľadávky, nemá

žiaden vplyv na platobnú povinnosť povinného zo zmenky a nedotýka sa ani plynutia premlčacích
lehôt zmenkového nároku. K žalovanými namietanému premlčaniu kauzálnej pohľadávky zabezpečenej
zmenkou, poukázal súd na rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12 Cmo 228/2005 zo dňa
19.12.2005, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 1181/2009 zo dňa 31.03.2010, rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16CoZm/78/2014 zo dňa 20.01.2015 a literatúru Zmenka ako zajistení,

str. 52; Kovarík Z.. Žalovanými vznesenú námietku premlčania zmenkou zabezpečeného kauzálneho
záväzku, súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú, nakoľko v prípade kauzálneho záväzku a
zmenkového záväzku ide o dve samostatne plynúce premlčacie doby, ktoré je možné uplatňovať v
prípade konkrétnych konaní, viažucich sa ku konkrétne uplatňovanému nároku. Vzhľadom k tomu, že
v konaní je uplatnený nárok zo zmenky, dôvodnou by mohla byť iba námietka premlčania zmenkového

záväzku, ktorá však zo strany žalovaných vznesená nebola. Trojročná premlčacia doba pre uplatnenie
práv zo zmenky začína plynúť odo dňa jej splatnosti, t.j. dňa 23.07.2020. Zmenkový nárok bol žalobou
uplatnený dňa 14.08.2020 a teda k premlčaniu nedošlo. Naviac v čase vyplnenia zmenky nebola
premlčanáanisamotná,zmenkouzabezpečenápohľadávka,ktorábolazostranyžalovaného1/uznaná,
čím došlo k predĺženiu plynutia premlčacej doby. Z výpisu z účtu žalovaného 1/ I. P. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX je zrejmé, že poskytnutý úver splácal priebežne z platieb došlých v prospech uvedeného
účtu v zmysle Zmluvy o úvere, pričom ešte dňa 15.02.2018 vykonal poslednú úhradu na splatenie úveru
vo výške 280,00 eur. Podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj
záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník
uznáva aj zvyšok záväzku.

13. K žalovanými namietanému premlčaniu práva na vyplnenie blankozmenky s odkazom na ust. §
387 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových
vzťahov, teda aj vyplňovacie právo k blankozmenke, vyplývajúce z uzatvorenej vyplňovacej zmluvy (bez
ktorej by vôbec neexistovalo), a konštatovaniu, že premlčacia doba začala plynúť dňa 28.02.2013 a

uplynula dňa 28.02.2017, pričom blankozmenka bola vyplnená dňa 23.07.2020, teda až po uplynutí
premlčacej doby na uplatnenie si tohto vyplňovacieho práva, čím sa žalobca nedodržaním ustanovení
vyplňovacej zmluvy dopustil aj hrubej nedbanlivosti, a zmenku tak nadobudol zlomyseľne, pre ktoré
dôvody nemôže súd toto vyplňovacie právo k blankozmenke uznať, zmenka je neplatná a žalobcovinemožno na jej základe priznať žiadne plnenie, súd prvej inštancie uviedol, že právo na vyplnenie
blankozmenky sa nepremlčuje. Pri aplikácii právnych predpisov na posúdenie práva na vyplnenie
blankozmenky nemožno aplikovať ani zmenkový a šekový zákon a ani občiansky zákonník. Uvedenú

situáciu už riešil aj Vrchný súd v Prahe v rozsudku sp. zn. 9Cmo 274/2004 zo dňa 18.10.2004, podľa
ktorého: „neprichádza do úvahy aplikácia čl. I. § 70 zákona zmenkového a šekového, pretože právo
vyplniť blankozmenku nie je zmenkovým nárokom. Neuplatní sa ani § 100 Občianskeho zákonníka, ani
§ 391 Obchodného zákonníka, pretože v tejto veci je uplatňovaný nárok na zaplatenie zmenky, nie nárok
z vyplňovacej dohody. V danom spore je predmetnom konania plnenie zmenkového dlhu, preto nie je

možné nepriznať zmenkovému veriteľovi jeho zmenkovú pohľadávku, vzhľadom k tomu, že uplatnený
zmenkový nárok sa premlčuje v trojročnej lehote odo dňa splatnosti zmenky podľa čl. I. § 70 ods. 1 ZZŠ
bez akejkoľvek väzby na premlčanie lehoty v obchodnom alebo v občianskom zákonníku. Okrem toho
nárok veriteľa z dohody o vyplnení blankozmenky nie je právom vymáhateľným u súdu, preto tiež z tohto
dôvodu sa vyplňovacie právo nepremlčuje. Právo veriteľa na vyplnenie blankozmenky realizuje veriteľ
priamo jeho vyplnením. Toto právo je právom akcesorickým k predmetnej listine a je závislé na existencii

blankozmenky. Pokiaľ existuje blankozmenka, potom musí trvať i právo veriteľa na jej vyplnenie, nie je
toto právo inak zmluvne obmedzené. Takýmto obmedzením by napr. bola dohodnutá lehota, v ktorej by
bolo možné blankozmenku doplniť. V prípade jeho porušenia by sa ale jednalo o zmenku vyplnenú v
rozpore s dohodou o jej vyplnení a ani tu by neprichádzalo v úvahu premlčanie nároku.“
14. Žalovaní právo na vyplnenie blankozmenky nesprávne podradili pod majetkové právo, keďže s

právom na vyplnenie blankozmenky, jeho realizáciou, teda so samotným vyplnením, nie je spojený
žiaden konkrétny majetkový nárok, pretože majetkové právo je až následne viazané na zmenku a
nie na právo na jej vyplnenie. Nakoľko podľa ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa premlčujú
majetkové práva a v uvedenom prípade o majetkové právo nejde, aplikácia premlčacej doby troch rokov
do úvahy neprichádza (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 16CoZm/78/2014 zo dňa 20.01.2015).

Právo na vyplnenie blankozmenky je právom viažucim sa k existencii blankozmenky, tzn. kým existuje
blankozmenka (nedôjde k jej znehodnoteniu), v zmysle uzatvorenej dohody existuje aj právo na jej
vyplnenie. Žalovaným nemožno dať za pravdu ani v tvrdeniach, že vyplnením blankozmenky po uplynutí
premlčacej doby vyplňovacieho práva sa žalobca dopustil hrubej nedbanlivosti, a že ak pri vyplňovaní
zmenky nedodržal ustanovenia vyplňovacej zmluvy, nadobudol zmenku zlomyseľne.

15. Žalovaní v konaní tiež namietali identifikáciu remitenta na zmenke ako „VOLKSBANK Slovensko
a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123,“ pretože spoločnosť s takýmto obchodným menom
nikdy neexistovala. Zhodou okolností iba jeden z právnych predchodcov žalobcu mal podobné (avšak
stále odlišné) obchodné meno VOLKSBANK Slovensko, a.s., teda s čiarkou medzi slovami „Slovensko“
a „a.s.,“ ktorá sa však nenachádza v označení remitenta na zmenke, teda označenie remitenta na

zmenke zjavne označuje iný subjekt. Rovnako nie je jasné, čo má označovať text v označení remitenta:
„Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123,“ teda či má ísť o súčasť obchodného mena, alebo
napr. miesto bydliska člena štatutárneho orgánu, miesto sídla nejakej organizačnej zložky, a pod.. V
nadväznosti na tieto tvrdenia súd prvej inštancie uviedol, že text pod jednotlivými čiarami na zmenke
indikuje údaje zmenky, nachádzajúce sa nad príslušnou čiarou. Vzhľadom k tomu, že nad čiarou,

pod ktorou sa nachádza text „na rad,“ je uvedené VOLKSBANK Slovensko a.s., Vysoká 9, 810 00
Bratislava, IČO: 17 321 123, je zrejmé, že ide o označenie remitenta, ktorý je okrem obchodného mena
VOLKSBANK Slovensko, a.s., označený aj uvedením sídla a identifikačného čísla. Medzi stranami
nebolo sporné, že ide o právneho predchodcu žalobcu, pričom absencia čiarky pred uvedením právnej
formyvobchodnommenenevyvolávažiadnepochybnostiotom,ktojenazmenkeuvedenýakoremitent,

nemá to za následok ani nezrozumiteľnosť údaja o remitentovi, takisto to nevyvoláva nebezpečenstvo
jehozámenysinýmsubjektom.Údajoremitentovijevzmenkevoľnýmokomjednoznačnerozpoznateľný
a identifikovateľný, na zmenke je jasným a nezameniteľným spôsobom uvedený právny predchodca
žalobcu VOLKSBANK Slovensko, a.s., čo žalovaní ani nerozporovali. Meno toho, komu alebo na rad
koho sa má platiť, ako jednu zo siedmich obsahových náležitostí vlastnej zmenky, obsahuje ust. §

75 zákona zmenkového a šekového a naň nadväzujúce ust. § 76 ods. 1 vyjadruje, že listina, v ktorej
chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka,
pričom však tento odsek zároveň obsahuje aj poukaz ,,s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich
odsekoch.“ Blankozmenka predložená v tomto konaní sa však nevyznačuje absenciou údaja o tom,
komu alebo na rad koho sa má platiť, nakoľko tento údaj je v zmenke dostatočne určitým spôsobom

uvedený (obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo). Drobná chyba v písaní spočívajúca v absencii
interpunkčného znamienka medzi označením právnej formy a obchodným menom toho, na rad koho sa
má platiť, nemá za následok neplatnosť zmenky. Len úplná absencia tohto údaja by mala za následok
neplatnosť vlastnej zmenky. Ani ďalšie údaje uvedené v predmetnom riadku - sídlo a identifikačnéčíslo nespôsobujú neplatnosť zmenky. Zásada rigor cambialis (zmenková prísnosť) sa vykladá tak, že
právne normy zmenkového práva je potrebné vykladať formálne, ale nie formalisticky, pričom uvedené
pojmy nie sú identické. Pokiaľ sa v texte zmenky vyskytla chyba v písaní bez vplyvu na zrozumiteľnosť

textu, takáto zmenka musí obstáť ako platná. Vysoká formálnosť v duchu rigor cambialis totiž nemôže
byť vykladaná extrémne formalisticky (Jablonka, B.: Zákon zmenkový a šekový. Komentár. Bratislava:
Wolters Kluwer. 2017. s. 14 a 16.).
16. Neplatnosť zmenky odvodzovali žalovaní aj od nimi tvrdenej problematickosti údaja o platobnom
mieste: ,,v Bratislave u VOLKSBANK Slovensko a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, “ keďže subjekt s

takýmto obchodným menom podľa nich nikdy neexistoval. Zo zmenky tak majú plniť na neexistujúcom
mieste a platobné miesto vymedzené obchodným menom spoločnosti (asi banky, alebo možno jej
pobočky), v priestoroch ktorej sa má zmenka predložiť na platenie možno sa odvodzovať. Aj napriek
tomu, že údaj o mieste platenia je na listine vyjadrený neurčito, resp. nezrozumiteľne, nie je možné ho
považovať za nenapísaný, takže neprichádza do úvahy uplatnenie tzv. zákonného platobného miesta v
zmyslečlánkuI.Zmenka,§76ods.3ZZŠ,ktoréjeaplikovateľnélenpriabsenciiakéhokoľvekvýslovného

zápisu. Doložku platobného miesta je preto pre neurčitosť, resp. nezrozumiteľnosť obchodného mena
spoločnosti, v priestoroch ktorej sa má zmenka predložiť na platenie, potrebné považovať za neplatnú,
a keďže neplatnosťou je postihnutá nevyhnutná náležitosť zmenky, nie je platná ako vlastná zmenka.
Súd prvej inštancie uviedol, že absencia čiarky pred uvedením právnej formy v obchodnom mene
nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, kto je na zmenke uvedený ako subjekt, u koho sa má platiť, t.j.

veriteľ žalovaného 1/. Absencia čiarky nemá za následok nezrozumiteľnosť tohto údaja ani nevyvoláva
jeho zámenu s iným subjektom a už vôbec nie pochybnosti o jeho existencii. Nepatrná chyba - chýbajúca
čiarka pred uvedením právnej formy v obchodnom mene, nespôsobuje neurčitosť tohto údaja a ani
neplatnosť zmenky (tú by spôsobovala napr. alternatíva miest, kde sa má platiť - napr. ,,v Bratislave
alebo v Trnave“). Pojmovou náležitosťou zmenky je vyznačenie miesta, v ktorom má veriteľ požadovať

dlžníkovo plnenie. Zákon tu požaduje údaj platobného miesta. Pod výrazom miesto je potrebné rozumieť
topografický údaj určitého miesta zemského povrchu. Údaj musí byť určitý, napr. Bratislava, Žiar nad
Hronom, Trnava. Bližšie označenie ako ulica alebo číslo domu nie je zákonnou náležitosťou údaja.
Neplatnosťzmenkybyspôsobovalneurčitýúdaj,napr.alternatíva,,vBratislavealebovPrešove“(Kizlink,
K., Spišiak, J: Zmenkové právo - Komentár. Šamorín: Heuréka. 2005. s. 36 a 37.). Ustanovenie § 75 ZZŠ

uvádza údaj miesta, kde sa má platiť ako jednu zo siedmich obsahových náležitostí vlastnej zmenky
a naň nadväzujúce ust. § 76 ods. 1 zákona zmenkového a šekového vyjadruje, že listina, v ktorej
chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka,
pričom však tento odsek zároveň obsahuje aj poukaz ,,s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich
odsekoch.“ Pre túto situáciu je relevantný odsek 3 ust. § 76 zákona zmenkového a šekového, podľa

ktorého ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň
miestom vystaviteľovho bydliska. V zmysle uvedeného, ak sa v zmenke neudáva platobné miesto,
miesto vytavenia platí za miesto platobné a zároveň za bydlisko vystaviteľa. Teda ani úplná absencia
údaja o platobnom mieste by nemala za následok neplatnosť vlastnej zmenky. Ak absencia údaja
o platobnom mieste, teda jeho neuvedenie, nespôsobuje neplatnosť zmenky, chýbajúcu čiarku je

jednoznačne potrebné považovať za chybu v písaní údaja - konkretizácie platobného miesta, ktorý bol
v listine (zmenke) uvedený. Chyba v napísaní údaja o platobnom mieste je nedokonalosť menšieho
rozsahu, než úplná absencia údaja o platobnom mieste, pričom ani s nedokonalosťou väčšieho rozsahu
(úplnou absenciou údaja o platobnom mieste) zákon zmenkový a šekový nespája následok vo forme
neplatnosti vlastnej zmenky.

17. Za účelom preukázania okolností, za ktorých bola podpisovaná zmluva o úvere aj zmluva
oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke, či bol poskytnutý úver, v akej výške bol splácaný,
ak bol vôbec poskytnutý a teda či zabezpečená pohľadávka v čase vyplnenia blankozmenky bola
v tej výške, ako bola vyplnená, navrhli žalovaní na prvom pojednávaní dokazovanie ich výsluchom,

ktorým malo byť preukázané nadobudnutie zmenky v rozpore s dobrými mravmi a že išlo o zlomyseľné
vyplnenie. Žalobca súdu predložil dokument obsahujúci vyčíslenie zostatku istiny, aj zostatok
úrokov. Žalovaní na oznámenie o vyplnení zmenky, žiadnym spôsobom nereagovali, do konania
žiadne relevantné dôkazy nepredložili, právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 28.06.2022
(poslednom pojednávaní) uviedol, že na ich výsluchu viac netrvá, pričom žiadne ďalšie návrhy na

vykonanie dokazovania nepredložil. Žalovaní v konaní voči zmenke uvádzali rôzne námietky (či už
relatívne alebo absolútne), dôkazné bremeno, ktoré ich zaťažovalo však neuniesli. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní vychádzal súd zo skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených stranami sporu,
a dospel k záveru, že zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje právo v tomto súdnom konaní, obsahujevšetky zákonné formálne a materiálne požiadavky a s poukazom na to, že majiteľ zmenky môže okrem
zmenkovej sumy žiadať aj zákonné šesťpercentné úroky odo dňa jej zročnosti (v danom prípade dňa
23.07.2020), ako aj odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, posúdil nároky žalobcu

zo zmenky ako dôvodné, a v celom rozsahu im vyhovel.
18. Súd prvej inštancie poznamenal, že žalobca vo veci predložil úplnú zmenku so všetkými zákonnými
náležitosťami, čím splnil svoju dôkaznú povinnosť pre uplatnenie nároku zo zmenky. Žalovaní v rámci
svojej obrany uvádzali rôzne skutkové tvrdenia a námietky, žiadnym spôsobom však nepreukázali,
že by sa žalobca v súvislosti s vypĺňaním blankozmenky dopustil hrubej nedbanlivosti, nadobudol ju

zlomyseľne, že zmenka bola žalobcom v časti zmenkovej sumy alebo zročnosti vyplnená nesprávne.
Žalobca sa pri vypĺňaní nedopustil žiadnej chyby, ktorá by mala za následok neplatnosť zmenky v
zmysle ust. § 75 a § 76 zákona zmenkového a šekového, tak ako to tvrdili žalovaní vo vzťahu k údaju o
remitentovi a údaju o platobnom mieste v rámci nimi uplatnených absolútnych námietok. Prvopis zmenky
obsahuje všetky náležitosti predpísané ust. § 75 druhej časti zákona zmenkového a šekového pre
vlastnú zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z

nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Z abstraktnosti zmenky vyplýva
zároveňnesporovosťzmenkovéhozáväzku.Podstatanesporovostispočívavtom,žemajiteľzmenkynie
jepriuplatnenízmenkovejpohľadávkyanivprípadeuplatneniaprávsúdnoucestoupovinnýpreukazovať
nič iné len to, že je oprávneným majiteľom zmenky. Nie je povinný preukazovať vnútornú kauzu zmenky.
Pokiaľ je zmenka platná, je relevantným právnym dôvodom na uplatnenie práv. Keďže zmenka, z ktorej

si žalobca uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska
platná, nemá žalobca povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než originálom zmenky.
19. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 22.02.2011 žalovaný
1/ vystavil a žalovaný 2/ avaloval na rad banky blankozmenku, ktorá v dobe jej vystavenia nebola
vyplnená v údaji zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje

všetky náležitosti predpísané v ust. § 75 druhej časti zmenkového a šekového zákona pre vlastnú
zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú
definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca
uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou
zmenkou, nemá žalobca povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než jej originálom. Žalovaní v

konaní voči zmenke uvádzali rôzne námietky (či už relatívne alebo absolútne), neuniesli však dôkazné
bremeno, ktoré ich zaťažovalo. Pri rozhodovaní vychádzal súd zo skutkového stavu zisteného z dôkazov
predložených stranami sporu, a dospel k záveru, že zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje právo v
tomto súdnom konaní, obsahuje všetky zákonné formálne a materiálne požiadavky a s poukazom na
to, že majiteľ zmenky môže okrem zmenkovej sumy žiadať aj zákonné šesťpercentné úroky odo dňa jej

zročnosti (v danom prípade dňa 23.07.2020), ako aj odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej
sumy, posúdil nároky žalobcu zo zmenky za dôvodné, a v celom rozsahu im vyhovel.
20. Proti rozsudku podali odvolanie obaja žalovaní, z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, teda
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
podľa písm. h/, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolaciemu súdu navrhli napadnutý rozsudok zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie alebo zmenu napadnutého rozsudku jeho zamietnutím.
21. Poukázali na Dodatok č. 1 zo dňa 27.02.2012 k Zmluve o úvere č. 441 002 5903 zo dňa 22.02.2011,
žalovaným doručený spolu so žalobou, ktorým sa mení bod 5.1.1. Zmluvy o úvere nasledovne : „Dlžník
sa zaväzuje splatiť úver čerpaný formou kontokorentného úveru najneskôr ku dňu 28.02.2013.“ Keďže

splatnosť predmetného úveru nastala dňa 28.02.2013, tak štvorročná premlčacia doba uplynula dňa
28.02.2017. Vyplňovacie právo k blankozmenke na základe vyplňovacej zmluvy je právo, ktoré vzniká
z porušenia povinnosti (v tomto prípade z porušenia povinnosti splatiť zabezpečenú pohľadávku v celej
výške v lehote splatnosti), teda právo podľa ust. § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka a premlčacia
doba začína tomuto právu plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, teda dňom splatnosti, ak k tomuto

dňu nebola pohľadávka zaplatená. Premlčaniu podlieha aj vyplňovacie právo k blankozmenke, nakoľko
premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov (§ 387 ods. 2 Obchodného zákonníka).
Vyplňovacie právo k blankozmenke je záväzkovým právom, vyplývajúcim z uzatvorenej vyplňovacej
zmluvy, bez uzatvorenia ktorej by vôbec neexistovalo. Blankozmenka bola podľa žaloby vyplnená dňa
23.07.2020, teda po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie si vyplňovacieho práva k blankozmenke,

ktorá začala plynúť dňa 28.02.2013 a uplynula dňa 28.02.2017. Obaja žalovaní tak spoločne v súlade
s ust. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka namietajú premlčanie pohľadávky aj vyplňovacieho práva
k blankozmenke, v dôsledku čoho toto právo nemôže súd priznať alebo uznať. Žalobca sa vyplnením
blankozmenkypouplynutípremlčacejdobyvyplňovaciehoprávadopustilhrubejnedbanlivostiažalovanív súlade s článkom I. Zmenka, § 10 zákona č. 191/1950 Sb. namietajú nedodržanie ustanovenia
vyplňovacej zmluvy žalobcom, ktorý túto zmenku nadobudol zlomyseľne. Zmenka, ktorá vznikla na
základepremlčanéhovyplňovaciehopráva,ktorésúdnemôžeuznaťapriznať,jetakneplatnouzmenkou

a nemožno na jej základe priznať žalobcovi žiadne plnenie.
22. V bode 44 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol: „Túto námietku súd
vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože samotné právo na vyplnenie blankozmenky sa nepremlčuje. Pri
aplikácii právnych predpisov na posúdenie práva na vyplnenie blankozmenky nemožno aplikovať ako
zmenkový a šekový zákon, tak ani občiansky zákonník. Uvedenú situáciu už riešil aj Vrchný súd v

Prahe v rozsudku zo dňa 18.10.2004, sp. zn. 9Cmo 274/2004, s ktorým sa súd stotožnil a z ktorého
vyplýva, že „neprichádza do úvahy aplikácia čl. I § 70 ZZŠ, pretože právo vyplniť blankozmenku
nie je zmenkovým nárokom. Neuplatní sa ani § 100 Občianskeho zákonníka, ani § 391 Obchodného
zákonníka, pretože v tejto veci je uplatňovaný nárok na zaplatenie zmenky, nie nárok z vyplňovacej
dohody. V danom spore je predmetnom konania plnenie zmenkového dlhu, preto nie je možné nepriznať
zmenkovému veriteľovi jeho zmenkovú pohľadávku, vzhľadom k tomu, že uplatnený zmenkový nárok

sa premlčuje v trojročnej lehote odo dňa splatnosti zmenky podľa čl. I. § 70 ods. 1 ZZŠ bez akejkoľvek
väzby na premlčanie lehoty v obchodnom alebo v občianskom zákonníku. Okrem toho nárok veriteľa
z dohody o vyplnení blankozmenky nie je právom vymáhateľným u súdu, preto tiež z tohto dôvodu
sa vyplňovacie právo nepremlčuje. Právo veriteľa na vyplnenie blankozmenky realizuje veriteľ priamo
jeho vyplnením. Toto právo je právom akcesorickým k predmetnej listine a je závislé na existencii

blankozmenky. Pokiaľ existuje blankozmenka, potom musí trvať i právo veriteľa na jej vyplnenie, nie je
toto právo inak zmluvne obmedzené. Takýmto obmedzením by napr. bola dohodnutá lehota, v ktorej
by bolo možné blankozmenku doplniť. V prípade jeho porušenia by sa ale jednalo o zmenku vyplnenú
v rozpore s dohodou o jej vyplnení a ani tu by neprichádzalo v úvahu premlčanie nároku.“ Podľa
názoru súdu žalovaní nesprávne podradili právo na vyplnenie blankozmenky pod majetkové právo.

Samotné právo na vyplnenie blankozmenky nepredstavuje majetkové právo, s jeho realizáciou, teda
so samotným iba bez ďalšieho vyplnením, nie je spojený žiaden konkrétny majetkový nárok, nakoľko
majetkové právo je až následne spojené a je priamo viazané na zmenku, nie na právo na jej vyplnenie.
Vzhľadom k tomu, že nejde o majetkové právo, neprichádza do úvahy aplikácia premlčacej doby
troch rokov, ktorou argumentovali vo svojich námietkach žalovaní. Nakoľko v zmysle § 100 ods. 2

Občianskeho zákonníka sa premlčujú majetkové práva, v uvedenom prípade o majetkové právo nejde,
k premlčaniu práva na vyplnenie blankozmenky nemohlo dôjsť. Rovnako podľa názoru súdu právo na
vyplnenie blankozmenky je právom viažúcim sa k existencii blankozmenky, čo znamená, že kým existuje
blankozmenka, kým z akéhokoľvek dôvodu nedôjde k jej znehodnoteniu, bude existovať v zmysle
uzatvorenej dohody aj právo na jej vyplnenie. Súd nepovažuje právo na vyplnenie blankozmenky za

majetkové právo, z uvedeného dôvodu sa naň nevzťahuje premlčacia lehota, a preto nemohlo dôjsť ani
k jeho premlčaniu (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 16CoZm/78/2014 zo dňa 20.01.2015).
V tejto časti považuje súd námietku žalovaných za nedôvodnú. Rovnako žalovaným nemožno dať za
pravdu ohľadom tvrdení, že vyplnením blankozmenky po uplynutí premlčacej doby vyplňovacieho práva
k blankozemnke sa žalobca dopustil hrubej nedbanlivosti, že žalobca pri vyplňovaní zmenky nedodržal

ustanovenia vyplňovacej zmluvy, a teda túto zmenku nadobudol zlomyseľne, nakoľko, ako bolo uvedené
vyššie v tomto bode odôvodnenia, k vyplneniu blankozmenky nedošlo po uplynutí premlčacej lehoty na
vyplnenie blankozmenky, nakoľko právo na vyplnenie blankozmenky sa nepremlčuje“
23. Uvedený záver súdu je podľa žalovaných nesprávnym právnym posúdením veci, keďže realizáciou
vyplňovacieho práva k blankozmenke sa nadobúda zmenka, ktorá je cenným papierom a teda

majetkom. Vyplňovacie právo k blankozmenke teda predstavuje majetkové právo. Bežne sa premlčujú
aj iné zabezpečovacie inštitúty, napr. záložné právo alebo ručenie, ktoré sami osobe nepredstavujú
majetok, majetok sa nadobúda až ich realizáciou. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že vyplňovacie právo
k blankozmenke sa pokiaľ blankozmenka fyzicky existuje nikdy nepremlčuje je absurdné, nakoľko by
tak bolo možné vyplňovacie právo realizovať napr. aj po desaťročiach alebo dokonca aj storočiach

od premlčania samotnej pohľadávky, čo je záver tak absurdný, že je zrejmé, že nemôže obstáť -
argumentum ad absurdum. V predmetnej veci ide o posúdenie tak závažnej právnej otázky, a to, či je
vylňovacie právo k blankozmenke majetkovým právom, a teda či podlieha premlčaniu podľa ust. § 100
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vyplňovacie právo je rozhodne právom majetkovým a ako také podlieha
premlčaniu. V tomto prípade k jeho premlčaniu došlo a na základe námietky premlčania vznesenej

žalovanými, nemožno toto právo žalobcovi priznať.
24. Žalovaní ďalej poukázali na remitenta na zmenke identifikovaného ako „VOLKSBANK Slovensko
a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123“ a uviedli, že takáto spoločnosť s takýmto obchodným
menom nikdy neexistovala, iba jeden z právnych predchodcov žalobcu mal zhodou okolností podobné(avšak stále odlišné) obchodné meno VOLKSBANK Slovensko, a.s., teda s čiarkou medzi slovami
„Slovensko“ a „a.s.,“ ktorá sa však nenachádza v označení remitenta na zmenke, teda označenie
remitenta na zmenke zjavne označuje iný subjekt. Rovnako nie je jasné, čo má označovať zostatok

textu v označení remitenta, teda text „Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123,“ či má ísť o
súčasť obchodného mena remitenta (je predsa bežné a obvyklé, že v obchodnom mene nasleduje
po určení právnej formy spoločnosti, napr. skratkou s.r.o., alebo a.s., ďalšia časť obchodného mena
a teda obchodné meno sa nekončí touto skratkou), alebo ide o niečo iného, napr. miesto bydliska
člena štatutárneho orgánu, miesto sídla nejakej organizačnej zložky, alebo o niečo iné. Pokiaľ nie je

jednoznačne špecifikované, že v prípade textu „Vysoká 9, 810 00 Bratislava“ ide o adresu sídla danej
spoločnosti, môže daný text znamenať čokoľvek. V dôsledku uvedeného tak predmetná vlastná zmenka
neobsahuje meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť, teda obligatórnu súčasť vlastnej zmenky,
bez ktorej predmetná listina nie je vlastnou zmenkou, je teda neplatnou zmenkou a nemožno na jej
základe priznať žiadne plnenie.
25. K uvedenej argumentácii žalovaných súd prvej inštancie v bode 45 odôvodnenia uviedol: „V

nadväznosti na tieto tvrdenia súd uvádza, zhodne so žalobcom, že text pod jednotlivými čiarami na
zmenke indikuje údaje zmenky, nachádzajúce sa nad príslušnou čiarou. Vzhľadom k tomu, že nad
čiarou, pod ktorou sa nachádza text „na rad,“ je uvedené VOLKSBANK Slovensko a.s., Vysoká 9, 810
00 Bratislava, IČO: 17 321 123, je zrejmé, že ide o označenie remitenta, ktorý je okrem obchodného
mena VOLKSBANK Slovensko, a.s., označený aj uvedením sídla a identifikačného čísla. Medzi stranami

nebolo sporné, že ide o právneho predchodcu žalobcu. Absencia čiarky pred uvedením právnej formy
v obchodnom mene, na ktorú poukázali žalovaní, nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, kto je na
zmenke uvedený ako remitent, ani to nemá za následok nezrozumiteľnosť údaja o remitentovi, takisto
to nevyvoláva nebezpečenstvo jeho zámeny s iným subjektom. Podľa vizuálneho hodnotenia súdu
je v zmenke voľným okom jednoznačne rozpoznateľný a identifikovateľný údaj o remitentovi zmenky.

Skutočnosť, že pri písaní tohto údaja sa vyskytla nepatrná chyba - chýbajúca čiarka pred uvedením
právnej formy v obchodnom mene, nespôsobuje pochybnosti v otázke osoby remitenta. Remitent
uvedený na zmenke je právny predchodca žalobcu VOLKSBANK Slovensko, a.s., čo je na zmenke
uvedené jasným a nezameniteľným spôsobom, čo sám žalovaný ani nerozporoval, keď neuviedol
iný údaj o remitentovi. Súd uvádza, že žalovaným označená chyba v písaní nespôsobuje neplatnosť

zmenky.“
26. Súd prvej inštancie sa tu však vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalovaných, že nie je jasné,
čo má označovať zostatok textu v označení remitenta, teda text „Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17
321 123,“ či má ísť o súčasť obchodného mena remitenta alebo niečo iné. Na zmenke nie je uvedené,
že daný text „Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123“ má predstavovať adresu sídla remitenta,

takže je zrejmé, že ide o časť obchodného mena remitenta, nakoľko ide o súčasť označenia remitenta,
pričom žiaden subjekt s takýmto obchodným menom nikdy neexistoval. Žalovaní tak naďalej trvajú na
tom, že predmetná vlastná zmenka neobsahuje meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť,
teda obligatórnu súčasť vlastnej zmenky, bez ktorej predmetná listina nie je vlastnou zmenkou, je teda
neplatnou zmenkou a nemožno na jej základe priznať žiadne plnenie.

27. V rozsudku sa súd prvej inštancie súčasne žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou
žalovaných, že nebolo preukázané, že žalobca, resp. jeho právny predchodca úver žalovanému 1/
spoločnostiMATERIK,spol.sr.o.skutočneposkytol.Uvedenúskutočnosťžalobcažiadnymobjektívnym
dôkazom nepreukázal, pričom za objektívny dôkaz nemožno považovať potvrdenie, ktoré si sám sebe
vystavil. Žalovaní aj z uvedeného dôvodu spochybňujú oprávnenosť vyplnenia sumy 46.943,81 eur

na predmetnej zmenke. Dojednania o vyplnení neúplnej zmenky, ktoré vyplývajú z vyplňovacej zmluvy,
neboli aj z týchto dôvodov dodržané, a tak žalovaní v súlade s článkom I Zmenka, § 10 zákona č.
191/1950 Sb. namietajú, že predmetná blankozmenka, nebola vyplnená tak, ako bolo dojednané, tieto
dojednania neboli dodržané a zmenkovú sumu tak nemožno žalobcovi priznať.
28. Zmenka v časti miesta platenia obsahuje údaj: „v Bratislave u VOLKSBANK Slovensko a.s., Vysoká

9, 810 00 Bratislava.“ Ako bolo uvedené už v bode V odporu, subjekt s takýmto obchodným menom
však nikdy neexistoval, žalovaní tak majú zo zmenky plniť na neexistujúcom mieste. Údaj platobného
miesta je nevyhnutnou súčasťou zmenky z dôvodu, že len v tomto mieste je možné predložiť zmenku
na platenie. Vyžaduje sa preto, aby zmenka obsahovala miestny údaj vyjadrený určito, zrozumiteľne,
a aby išlo o miesto reálne existujúce. V tomto prípade je platobné miesto vymedzené obchodným

menom spoločnosti, v priestoroch ktorej sa má zmenka predložiť na platenie. Pokiaľ takáto spoločnosť
nikdy neexistovala, nie je možné identifikovať, kde sa má zmenka predložiť na platenie. Napriek tomu,
že údaj o mieste platenia je na listine vyjadrený neurčito, resp. nezrozumiteľne, nie je ho možné
považovať za nenapísaný, takže neprichádza do úvahy, aby sa uplatnilo tzv. zákonné platobné miestov zmysle článku I. Zmenka, § 76 ods. 3 zákona č. 191/1950 Sb., ktoré je aplikovateľné len pri absencii
akéhokoľvek výslovného zápisu. Platnosť jednotlivých úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke,
sa posudzuje podľa ust. Občianskeho zákonníka, v zmysle § 37 ods. 1 ktorého musí byť právny

úkon urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne, inak je neplatný. Doložku platobného miesta
je preto pre neurčitosť, resp. nezrozumiteľnosť obchodného mena spoločnosti, v priestoroch ktorej sa
má zmenka predložiť na platenie, potrebné považovať za neplatnú, a keďže neplatnosťou je postihnutá
nevyhnutná náležitosť zmenky, žalobcom predložená zmenka nie je platná ako vlastná zmenka. Z
takéhotooznačeniamiestaplateniasatotiž nedáurčiť,kdebymaližalovaníplatiť,plateniepodľazmenky

sa tak nedá vykonať a zmenka je neplatná.
29. Túto argumentáciu žalovaných týkajúcu sa miesta plnenia vyvracia súd prvej inštancie v bode
46 rozsudku obdobnou argumentáciou, týkajúcou sa označenia remitenta, teda že nepatrná chyba,
chýbajúca čiarka pred uvedením právnej formy v obchodnom mene, nespôsobuje pochybnosti v otázke
ani osoby remitenta ani miesta plnenia. Opäť tu tak súd prvej inštancie ignoroval skutočnosť, že
označenie remitenta obsahuje text „Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123“, pričom celý tento

text je súčasťou označenia remitenta. Pokiaľ je ako miesto plnenia označené neexistujúce miesto
(neexistujúca spoločnosť, u ktorej sa má plniť), nemožno uplatniť argumentáciu súdu prvej inštancie,
že pre túto situáciu je relevantný odsek 3 ust. § 76 zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ak
niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom
vystaviteľovho bydliska, nakoľko v tomto prípade je uvedený osobitný údaj, a to neexistujúce miesto

plnenia.
30. Záverom žalovaní uviedli, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje dostatočné
odôvodnenie svojich záverov, je aj v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, a je tak svojvoľný a arbitrárny
a v dôsledku toho prakticky nepreskúmateľný. Takýmto nesprávnym procesným postupom súd prvej
inštancie (t.j. nedostatočným odôvodnením) znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo predstavuje odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
31. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
32. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357

písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust.
§ 387 ods. 1 ho potvrdil.

33. Podľa článku I., § 9 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „Zákon zmenkový a šekový“ alebo „ZZŠ“), vystaviteľ zodpovedá za prijatie a
zaplatenie zmenky.
34. Podľa článku I. § 10 Zákona zmenkového a šekového, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní
neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania

neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky
previnil hrubou nedbanlivosťou.
35. Podľa článku I. § 17 ods. 1 vety prvej Zákona zmenkového a šekového, kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

36. Podľa článku I. § 32 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako
ten, za koho sa zaručil.
37. Podľa článku I. § 32 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, záväzok zmenečného ručiteľa je platný
i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy.
38. Podľa článku I. § 43 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, ak nebola zmenka zaplatená, môže

majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne
zaviazaným.
39. Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
40. Podľa článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového, vlastná zmenka obsahuje:1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

41. Podľa článku I. § 76 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, listina, v ktorej chýba niektorá
náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou
prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.
42. Podľa článku I. § 76 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja
sročnosti, platí, že je sročná na videnie.
43. Podľa článku I. § 76 ods. 3 Zákona zmenkového a šekového, ak niet osobitného údaja, platí, že

miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.
44. Podľa článku I. § 77 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, pre vlastnú zmenku platia ďalej
ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko
zmenečníka (§ 4 a § 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6),
o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez

oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).
45. Podľa § 380 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
46. Podľa § 387 ods. 1, 2, 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

47. Podľa článku 8 Základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
48. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo posúdenie opodstatnenosti podanej žaloby o
zaplatenie zmenkovej sumy 46.943,81 eur, úrokom z omeškania a zmenkovou odmenou. Predmetom

odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
žalobe voči žalovaným 1/, 2/ v celom rozsahu vyhovel.
49. Odvolacie dôvody založil žalovaný na nesprávnych skutkových zisteniach, ku ktorým dospel súd
prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP) a na nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorým mu ako sporovej strane

znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).
50. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu,
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen
zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie

procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v
znení neskorších ústavných zákonov, ďalej len „ústava“).
51. K žalovaným prezentovanému odvolaciemu dôvodu (písm. b/ ust. § 365 ods. 1 CSP), v rámci
ktorého vyčítal súdu prvej inštancie nedostatočné zdôvodnenie rozsudku, odvolací súd poukazuje na
právnu úpravu Civilného sporového poriadku, ktorá v dôsledku zmeny koncepcie a formulačnej úpravy

civilného procesu, odvolacie dôvody vzťahujúce sa na procesné vady konania prepracovala. Dôvodmi
odvolania podľa CSP môžu byť vady konania, ako aj vady rozhodnutia v zmysle ust. § 365 ods.1 písm.
a/, b/, c/, d/ CSP, ten však obsahuje odlišnú špecifikáciu a formuláciu dôvodov, ako ich subsumovalo ust.
§ 205 ods. 2 písm. a/, b/ Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací dôvod zakotvený pod písm. b/ ust. §
365 ods. 1, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, možno vykladať tak,
že nejde o porušenie hmotnoprávnych ale výlučne procesných nárokov strán.
52. Žalovaní súdu prvej inštancie vytkli tri pochybenia, ktorými sú:
- nesprávne posúdenie premlčania vyplňovacieho práva k blankozmenke- nesprávne rozhodnutie vo vzťahu k označeniu remitenta na zmenke a
- a nedostatočné a nesprávne posúdenie námietky, či žalobca žalovanému 1/ úver vôbec poskytol, a či
vo výške, ktorá bola žalobcom do zmenky doplnená.

53. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že odvolacie námietky žalovaných sú totožné s ich
argumentáciou v odpore podanom proti platobnému rozkazu, a prednesené aj rámci konania súdu prvej
inštancie na vytýčených pojednávaniach.
54. K námietke nedostatočného odôvodnenia a arbitrárnosti rozhodnutia súd s poukazom na napr. na

rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 243/2010, I. ÚS 13/00, III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06) uvádza,
že vyvodené závery všeobecných súdov boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného
hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva
alebo slobody (obdobne napr. III. ÚS 243/2010, I. ÚS 13/00, III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06). Arbitrárnosť
a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislosti ich
právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky

alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov, a obranou proti takému uplatneniu
(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru ústavnej relevancie,
teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (III. ÚS
243/2010).

55.Vnadväznostinauvedenéaspoukazomnacitovanéust. §387ods.2CSPaprihliadnutím naobsah
súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku a aj z hľadiska
námietok vznášaných žalovanými 1/ a 2/ (prostredníctvom ich právneho zástupcu) na pojednávaniach
súdu. Výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne v súlade s ust. § 191 CSP, na základe

vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny skutkový
a právny záver. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového
stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach sporových strán. Pri
tejto činnosti rieši súd právne otázky (questio juris), pričom ich riešeniu predchádza riešenie skutkových
otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa

súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový
stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym
či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej
normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na správne zistený

skutkový stav.
56. Svoje dôvody, vedúce k vyhoveniu žalobe aj náležitým spôsobom a veľmi podrobne a precízne
odôvodnil, podložil zákonnými ustanoveniami, príslušnou judikatúrou i na vec sa vzťahujúcou odbornou
literatúrou tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení rozsudku sa vysporiadal so
všetkými okolnosťami, ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné a žalovanými namietané. Z

odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie je presvedčivé, premisy zvolené v
rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú
racionálne a spravodlivé. S odôvodnením rozsudku súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Keďže v takomto prípade nie je

potrebné dôvody už vyslovené opakovať, odvolací súd v ďalšom na ne iba poukazuje.
57. Z už ustálenej judikatúry ÚS SR, podľa ktorej základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo
na spravodlivé súdne konanie „je výsledkové“, vyplýva, že musí mu zodpovedať proces ako celok,
a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a
rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).

58. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, zmenka predstavuje abstraktný záväzok a z tejto abstraktnosti
vyplýva ako vlastnosť zmenkového záväzku jeho nesporovosť, ktorá uľahčuje procesné postavenie
majiteľa zmenky v konaní pred súdom. Samotná zmenka totiž predstavuje pre dlžníka povinnosť plniť
a zo strany veriteľa nie je len dôkazným prostriedkom, ale stelesňuje právo ako také. Ak sa dlžník
domnieva, že nie je povinný zo zmenky plniť, je povinný túto skutočnosť dokázať. Ťarcha dôkazného

bremena leží na dlžníkovi zo zmenky (Jablonka, B. Zákon zmenkový a šekový. Komentár. 1. vydanie.
Wolters Kluwer: Bratislava, 2017, s. 90).
59. Odvolací súd s poukazom na doterajšiu rozhodovaciu prax NS SR dodáva, že pri zmenke, ako
kauzálne abstraktnom právnom úkone, vznikajú záväzky priamo z jej obsahu a každá osoba, ktorá sazaväzujezaplatiťzáväzokzozmenky,jezaviazanánazaplateniezmenkyaktuálnemumajiteľovizmenky,
nie konkrétnej osobe. V tejto súvislosti, s prihliadnutím na postavenie žalovaných, najmä žalovaného
2/ ako zmenkového ručiteľa, je potrebné zdôrazniť, že ide o zmenkového dlžníka, zodpovedajúceho

za zaplatenie zmenky. Na rozdiel od ručiteľa zaviazaného za dlžníka podľa predpisov civilného práva,
zmenkový ručiteľ nezabezpečuje povinnosť za konkrétneho zmenkového dlžníka, ale zabezpečuje
zaplatenie zmenky. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý na záväzku
dlžníka. Ak by sa aj dlžník zbavil záväzku zo zmenky preukázaním námietok, zmenkový veriteľ sa môže
úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi, pretože tento nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky

zmenkového dlžníka, ale len námietky vyplývajúce z ich vlastných mimozmenkových vzťahov (rozsudok
najvyššieho súdu, sp. zn. 3Obo/362/2005).
60. Ustanovenie § 17 ods. 1 prvej vety zákona č. 191/1950 Zb. vymedzuje negatívnym spôsobom
námietky, ktoré si dlžník zo zmenky môže voči majiteľovi zmenky uplatniť. Okrem námietok týkajúcich sa
samotnej listiny zmenky (tzv. absolútne námietky) si môže dlžník voči vystaviteľovi uplatniť aj kauzálne
námietky, ktoré sa označujú ako relatívne námietky, keďže ich môže dlžník uplatniť len v prípade, ak

vyplývajú z priameho vzťahu medzi ním a majiteľom zmenky.
61. Žalovaní vo všetkých svojich podaniach, písomných i ústnych namietali nepreukázanie žalobcom,
že žalovanému 1/ poskytol úver vôbec, a že ho poskytol vo výške, ktorá zodpovedá sume doplnenej na
spornej zmenke. Otázke znášania dôkazného bremena v zmenkovom konaní sa venoval Najvyšší aj
Ústavný súd SR. Z ich judikatúry, ale aj teórie zmenkového práva vyplýva, že dôkazné bremeno na

preukázanie kauzálnych námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, t.j. takých námietok, ktoré
majú svoj pôvod v mimozmenkovom vzťahu medzi dlžníkom a majiteľom zmenky, nesie žalovaný dlžník
(rozsudok NS ČR sp. zn. 29 Cdo 1260/2013 z 30.4.2015, sp. zn. 29 Cdo 998/2009 z 8.6.2010, sp.
zn. 29 Cdo 2829/2012 z 30.4.2015, rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 21/2012 z 31.7.2012). Zmenka
predstavuje abstraktný a nesporný záväzok a jej majiteľ nemusí pri jej predložení k plateniu ani pri

prípadnom vymáhaní plnenia z nej nič preukazovať, okrem skutočnosti, že je majiteľom platnej zmenky.
Platná zmenka je dostatočným dôvodom na vznik nároku na sumu, ktorá je v nej uvedená. Pokiaľ dlžník
popiera existenciu záväzku zo zmenky, nesie pritom dôkazné bremeno (rozsudok NS ČR sp. zn. 29 Cdo
274/2009 z 31.3.2010, sp. zn. 29 Cdo 629/2010 z 31.5.2011, sp. zn. 29 Cdo 2829/2012 z 30.4.2015,
rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 21/2012 z 31.7.2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14 CoZm

53/2014 z 27.11.2014).

62. Prejedávaná vec je vecou zmenkovou, a tak dôkazné bremeno na preukázanie kauzálnych
námietok v zmenkovom konaní, t.j. takých námietok, ktoré majú svoj pôvod v mimozmenkovom
vzťahu medzi dlžníkom a majiteľom zmenky, znáša v plnom rozsahu dlžník. Žalovaní svoje ničím

nepodložené tvrdenie o neposkytnutí, resp. poskytnutí úveru v inej sume, ktorú však žiadnym spôsobom
neupresnili a nešpecifikovali, nijako nepreukázali. Naopak žalobca nad rámec svojich povinností doložil
do súdneho konania výpisy z účtov a dokumentáciu, ktorou vo vzťahu k žalovanému 1/ poskytnutému
kontokorentnému úveru disponuje a ktorú žalovaní síce v plnom rozsahu odmietli a spochybnili, avšak
sami žiaden dôkaz na podporu svojich ničím nepodložených tvrdení, neprodukovali. Svoju mieru

zodpovednosti v unesení dôkazného bremena sa snažili preniesť na žalobcu, ktorý v zmenkovom
konaní takúto povinnosť nemá. Povinnosť znášania dôkazného bremena vo vzťahu dlžníka (ručiteľa)
a majiteľa zmenky riešil aj Ústavný súd SR napr. v rozhodnutí sp.zn. ÚS 603/2017 zo dňa 27.03.2018 s
vyslovenímprávnejvety:„Povinnosťžalovanéhovzmenkovomkonaníznášaťbremenodôkazutýkajúce
sa kauzálnych námietok nie je absolútna. Ak však žalovaný tvrdí, že kauza vo výške zmenkovej sumy

neexistuje a jeho procesná obrana spočíva v tvrdení existencie kauzy inej, sumou nižšej, je povinný
znášať bremeno dôkazu vo vzťahu k tomuto tvrdeniu.“ Uvedenú námietku žalovaných tak súd považuje
za nedôvodnú a bezpredmetnú, a odôvodnenie súdu prvej inštancie v tejto otázke za plne dostačujúce,
vecné a zodpovedajúce ustálenej judikatúre.

63. Rovnakým je aj odôvodnenie súdu prvej inštancie v otázke namietaného označenie majiteľa zmenky
(remitenta). Aj napriek absencii zákonnej definície je zmenka najčastejšie definovaná ako dlžnícky
cenný papier, vystavený v zákonom stanovenej forme, prostredníctvom ktorého sa určité osoby zaväzujú
majiteľovi zmenky zaplatiť určitú peňažnú sumu na určitom mieste a v určitom čase. Záväzky zo zmenky
bývajú označené ako záväzky nesporné, bezpodmienečné. Podstatou zmenky je záväzok určitých osôb

zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcich zo zmenkovej listiny sumu určenú touto zmenkou.
Každá zmenka musí byť označená slovom „zmenka“, pričom uvedené označenie nie je možné nahradiť
iným slovom. Ďalšie náležitosti upravuje zákon č. 191/1950 Zb. podľa druhu zmenky, teda podľa toho, či
ide o zmenku vlastnú alebo zmenku cudziu. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nespornéhozáväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu. Aby
zmenka bola platná, musí obsahovať: označenie „zmenka, “ obsiahnuté v texte zmenkovej listiny a v
jazyku, v ktorom je zmenka vystavená; bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú sumu peňazí s uvedením

sumy a meny, resp. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu peňazí s uvedením sumy a meny; meno
toho, kto má platiť - zmenečníka u cudzej zmenky; údaj splatnosti; meno toho, komu alebo na koho rad
má byť platené; dátum a miesto vystavenia zmenky; miesto, kde má byť zmenka zaplatená a podpis
vystaviteľa zmenky. Okrem uvedeného zmenka musí mať vždy podobu listiny, t. j. písomnú podobu.

64. Podľa uznesenia Vrchného súdu v Prahe zo dňa 24. 10. 2000, sp. zn. 5Cmo 342/2000, je na
legitimáciu práv zo zmenky potrebný údaj remitenta, t.j. toho, komu sa má platiť (názov, obchodné
meno, meno a priezvisko...). Ďalšie údaje ako napr. adresa, sídlo, rodné číslo, IČO uvedené na zmenke
majú len pomocný význam. Nesprávnosť vedľajších pomocných údajov podľa predmetného uznesenia
súdu nemá vplyv na platnosť zmenky. Miesto, kde má byť zmenka zaplatená (platobné miesto), je v
podstate údaj miesta, kde má dôjsť k plateniu, teda o platobné miesto. Toto miesto musí byť dostatočne

konkretizované,spravidlabývaurčenénázvomobceakonkrétnouulicouaorientačnýmčíslom.Vzmysle
judikatúry je platobné miesto dostatočne konkretizované aj v prípade, že je uvedené názvom obce či
mesta (rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 11. 11. 1997, sp. zn. 5Cmo 551/1996).V zmysle rozsudku
Vrchného súdu v Prahe zo 4. 11. 2003, sp. zn. 5Cmo 346/2003, môže byť miesto, kde sa má zo zmenky
platiť, definované aj označením osoby. Na platnosť zmenky však nestačí len meno tejto osoby v údaji

o platobnom mieste, je potrebné uviesť aj to, kde sa takáto osoba bude nachádzať. Platná zmenka
nemôže byť splatná na neexistujúcom mieste ani na mieste, na ktorom nemožno rozumne požadovať
prezentáciu zmenky k plateniu.

65. Z uvedeného je zrejmé, že aj námietky ohľadom označenia majiteľa zmenky ako VOLKSBANK

Slovensko a,s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, “ t.j. bez čiarky medzi označením
remitenta a jeho právnej formy, či textom „Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123,“ ktoré podľa
tvrdenia žalovaných neoznačuje existujúci subjekt (v čase vystavenia zmenky) nemôžu spôsobiť
neplatnosť zmenky. Tomuto sa napokon súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku veľmi podrobne a
dôkladne venoval, námietka žalovaných je nedôvodná, dôvod neplatnosti zmenky z uvedených dôvodov

vyfabulovaný, len s cieľom privodiť lepší výsledok v spore. Tento argument žalovaných nie je v žiadnom
prípade spôsobilý privodiť zmenu v posúdení veci súdom prvej inštancie.

66. Aj ďalšia, z pohľadu žalovaných najzásadnejšia námietka - premlčanie vyplňovacieho práva k
blankozmenke, ako majetkového práva, je okrem známeho rozsudku Vrchného súdu v Prahe sp.zn.

12 Cmo228/2005 zo dňa 19.12.2005, či Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo 1181/2009 zo dňa
31.03.2010, na ktoré sa pri svojom obšírnom a podrobnom odôvodnení neúspešnosti a nedôvodnosti
tejto námietky vznesenej zo strany žalovaných, vyriešená okrem iných (rozhodnutí krajských súdov)
napr. rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Obdo /58/2022 zo dňa 28.09.2023, ktorý prešiel aj
testom ústavnosti, pričom Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. IV. ÚS 77/2024-19 zo dňa 20.02.2024

odkázal na správnosť odôvodnenia dovolacieho súdu v otázke akcesority a premlčania vyplňovacieho
práva k zmenke nasledovne: .... „K samotnej akcesorite pritom odvolací súd (v bode 53 odôvodnenia
svojho rozsudku) uviedol, že hoci v predmetnom prípade mala zmenka zaisťovaciu funkciu, táto funkcia
ale neznamená, že zmenkový záväzok ako taký je zaisťovacím záväzkom, pretože pri zmenke pri zániku
zaisteného (kauzálneho) záväzku nedochádza ex lege aj k zániku zmenkového záväzku. Zmenka má

totiž svoj samostatný právny dôvod vzniku, ktorým je jej emisia, a preto si takpovediac žije vlastným
režimom nezávislým od kauzálneho záväzku (por. JABLONKA, B. Zákon zmenkový a šekový. Komentár.
Wolters Kluwer : Bratislava, 2017, s. 107.). Sťažovateľ síce vo svojej ústavnej sťažnosti uznal, že
napadnuté rozhodnutie dovolacieho súdu obsahovalo záver, že vzťah zmenky k hlavnému záväzku
nemá akcesorický a ani subsidiárny charakter, ale chýbalo mu hodnotenie dovolacieho súdu, či túto

povahu zmenky nie je možné meniť dohodou strán. Takéto hodnotenie by ale podľa ústavného súdu
bolo obsolentné, pretože táto povaha zmenky je jej definičným znakom, resp. ako už bolo uvedené,
aj právnym dôvodom vzniku zmenky je jej emisia. Navyše, ako odvolací súd (v bode 51 odôvodnenia
svojho rozsudku) vo vzťahu k námietke premlčania uviedol, vyplňovacie právo uplatňuje majiteľ zmenky
vo svoj prospech, pričom nevykonáva žiadny úkon vo vzťahu k zmenkovému dlžníkovi ako tretej osobe,

to znamená, že z hľadiska civilného práva nie je možné hovoriť o zročnosti vyplňovacieho práva, teda
vyplňovacie právo sa nemôže premlčať, keďže nedozrelo, pretože nezačala plynúť premlčacia lehota.
Ak teda vykonáva zmenkový veriteľ vyplňovacie právo k bianko zmenke vo svoj prospech bez ingerencie
zmenkového dlžníka, akákoľvek dohoda strán v rámci iných právnych vzťahov nemá v tomto kontextežiadnu relevanciu. Takisto tvrdenia sťažovateľa o tom, že ho právny predchodca žalobkyne uviedol
do omylu, čo sa týka podpisu zmenky, popierajú samotnú podstatu zmenkových záväzkov. Zmenkový
záväzok sa totiž v zmysle zásady tzv. zmenkovej prísnosti nemôže interpretovať s ohľadom na vôľu

účastníkov zmenkového vzťahu (bod 55 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).

67. „Akcesorita zmenky k hlavnému záväzku však bola v minulosti riešená v rámci odvolacieho konania,
kedynajvyššísúdvrozhodnutíz31.júla2012sp.zn.4Obo/21/2012konštatoval,že„...zákonč.191/1950
Sb. Zákon zmenkový a šekový zvýrazňuje abstraktnú povahu zmenkových záväzkov a ich nezávislosť

od kauzálnych vzťahov. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu
sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu.
Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť
svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne
náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie.“ .... „ podstatou zabezpečovacej
funkcie zmenky je dispozičné oprávnenie veriteľa s náhradným plnením, a to pre prípad neplnenia

zmluvných povinností zo strany dlžníka. Označenie zmenky ako zabezpečovacej deklaruje skutočnosť,
že zmenka vo vzťahu k právam a povinnostiam vychádzajúcich z hlavného (kauzálneho) vzťahu je
určená na zabezpečenie takýchto práv a povinností, pričom zákon nepodmieňuje vznik zmenkového
zabezpečenia inými skutočnosťami ako tými, ktorými zákon predpisuje splnenie formálnych náležitostí
zmenky, v súdenej veci blankozmenky.“

68. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(pozrinapr.III.ÚS209/04).AjEurópskysúd
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje

súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno
posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s.
12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie
napadnutý rozsudok splnil.

69. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien,
a to bremena tvrdenia skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena preukázania
týchto skutočností. V Občianskom súdnom poriadku sú tieto povinnosti upravené v ust. § 120 ods. I
veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov sporového konania, t. j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, znáša nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol

dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka konania. Zákon určuje dôkazné
bremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkakonaniazajehovýsledok,pokiaľjeurčovanývýsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka konania nie je preukázané (v tom
zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,

ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (NS SR sp. zn. 6MCdo 17/2010).

70. Odvolacie dôvody žalovaného podľa ust. § 365 ods. 1, písm. b/, f/ a h/ neboli naplnené, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, skutkový stav aj
správne právne posúdil a v napadnutom rozsudku logickým spôsobom opodstatnenosť nároku žalobcu

aj odôvodnil a na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.71. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a
§ 396 ods. 1 CSP avšak úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

72. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).