Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 60Csp/159/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216215260
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kubej

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7216215260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXX/X, D. zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom
Kuzmányho 29, Košice, IČO:47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 2.322 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.322,-€ spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
8% zo sumy 2.322,-€ odo dňa 27.6.2016 až do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.07.2016 žiadal, aby žalovaný uhradil žalobcovi
sumu 2322 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z dlžnej sumy od 27,06.2016 do
zaplatenia a to titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Konajúci súd dňa 27.07.2016 vydal Platobný rozkaz č.k.: 11Csp/1/2016-24, ktorý po podanom odpore
zo strany žalovaného následne uznesením č.k.: 11Csp/1/2016-29 zo dňa 28. septembra 2016 zrušil.

3. Následne súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní rozsudkom č.k. 11Csp/1/2016-80 zo dňa
08. januára 2017 zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2322 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2322 eur odo dňa 27.06.2016 až do zaplatenia a zároveň ho
zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.

5. Odvolací súd uznesením sp.zn.: 1Co/302/2017 zo dňa 14. augusta 2018 zrušil rozsudok a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch zrušujúceho uznesenia okrem iného odvolací súd
uviedol, že ako prioritný posudzoval odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom posúdení dôvodnosti
žalovaným vznesenej námietky premlčania a v tomto smere dospel k záveru, že táto odvolacia
námietka je dôvodná. Žalobca svoj nárok uplatnil podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka
v zmysle ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného

právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov. K otázke začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v sporoch o vydanie
bezdôvodného obohatenia na základe žalôb podaných spotrebiteľmi zaujal stanovisko Najvyšší súd
SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 169/2017 zo dňa 10.1.2018. V tomto rozhodnutí odkázal nasvoje predchádzajúce rozhodnutie sp. zn. 1Cdo 67/2011, v zmysle ktorého právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného

obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové
okolnosti na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j., keď
nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného a to bez ohľadu na
to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k
záveru), ako takýto jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať nie

je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Oprávnený
sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, keď získa znalosť tých
skutkovýchokolností,zktorýchjemožnévyvodiťzodpovednosťzabezdôvodnéobohatenie.Subjektívna
premlčacia doby začala plynúť v deň, keď žalobca mal vedomosť o tom, komu plnil, v akom rozsahu a
to bez ohľadu na to, či mal znalosti o právnej kvalifikácii svojho nároku. Zmluvu uzavrel podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR a dňom jeho

uverejnenia platí domnienka, že sa stal známy pre každého koho sa týka. Treba preto vychádzať z toho,
že žalobca už v čase uzavretia zmluvy a počas trvania celého zmluvného vzťahu mal vedomosť o tom,
kedy sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, keďže táto skutočnosť bola vo vyššie citovanom
zákone vymedzená v § 11. To, kedy získal informácie o právnej stránke možnosti domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby

relevantné.

6. Následne súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozsudkom č.k.: 11Csp/1/2016- 215 dňa
06.02.2019 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom
rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca.

8. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn.: 1CoCsp/12/2020-353 zo dňa 16. 12.2020 potvrdil
rozsudok prvoinštančného súdu a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100%.

9. Dňa 19.02.2021 podal žalobca dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 4Cdo/281/2021 zo dňa 24.08.2022 zrušil rozsudok

Krajského súdu v Košiciach zo 16. decembra 2020 sp. zn. : 1CoCsp/12/2020 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

11. V bode 17 odôvodnenia uvedeného uznesenia uviedol, že „napokon riešenie uvedenej právnej
otázky vyústilo na poslednom zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky dňa 22. júna 2022 k judikovaniu uznesenia sp. zn. 5Cdo/29/2021 a bolo publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 14 ako R
14/2022 v znení právnej vety: „Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade
bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je
bezúročné a bez poplatkov je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal)

plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve.“ V tomto recentnom
rozhodnutí sa ďalej uvádza: „... je potrebné vychádzať z momentu, kedy si žalobkyňa sama musela
byť vedomá, že bez existujúceho (platného) právneho dôvodu previedla na účet žalovaného určitú
čiastku resp. čiastky. Týmto momentom je aj podľa dovolacieho súdu porada, ktorú absolvovala
žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka fyzická osoba s jej právnou zástupkyňou, kedy sa dozvedela

o rozpore niektorých jednotlivých konkrétnych dojednaní zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere so zákonnou úpravou (túto vedomosť je potrebné odlišovať od znalosti právnej kvalifikácie
plnenia poskytnutého žalobkyňou nad rámec základnej sumy úveru ako bezdôvodného obohatenia) ...
Vyššie uvedené závery dovolacieho súdu sú plne súladné s rozsudkom Súdneho dvora Európskej
únie vydaného dňa 22. apríla 2021 vo veci LH proti Profi Credit Slovakia s.r.o. (C-485/19) ... K

začiatku plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia Súdny
dvor uviedol, že za okolností, o ktoré ide v prejednávanej veci existuje nezanedbateľné riziko, že sa
spotrebiteľ nebude počas stanovenej lehoty dovolávať svojich práv, priznaných právom Únie (keď k
premlčaniu v trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôjde aj vtedy,keď spotrebiteľ sám nie je schopný posúdiť, či je zmluvná podmienka nekalá, alebo keď nevedel o
nekalej povahe zmluvnej podmienky). Potrebné je zohľadniť znevýhodnené postavenie spotrebiteľa
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a skutočnosť, že je možné, že spotrebitelia

nevedia o svojich právach. Na prvú položenú prejudiciálnu otázku potom Súdny dvor odpovedal, že:
„zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje,
že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy
o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice 93/13 alebo na základe podmienok,
ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá

začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.“ Súčasne Najvyšší súd SR uviedol, že
upriamuje pozornosť aj na uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2022, sp. zn. 7Cdo 268/2021,
ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
2/2022 pod č. 15 v znení právnej vety: „Analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby
súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods.
2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym

dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C - 485/19 zo dňa 22. apríla 2021 v
právnom poriadku Slovenskej republiky.“

12. Následkom uvedeného Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo, že Krajský súd
v Košiciach uznesením sp. zn.: 11CoCsp/68/2022-469 zo dňa 31.07.2024 zrušil rozsudok a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V rámci dôvodov odvolací súd uviedol, že Súd prvej inštancie
vedený nesprávnymi právnymi úvahami ohľadne spôsobu posúdenia začatia plynutia subjektívnej
premlčacej doby vo vzťahu k nároku zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, neustálil skutkový
stav potrebný pre záver o dôvodnosti základu a výšky uplatneného nároku. Nakoľko tento nedostatok,
vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nebolo možné efektívne napraviť v

odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389
ods. 1 písm. c) CSP neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej a tiež v
závislom výroku o trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vec
prejednávajúci senát sa v celom rozsahu stotožňil so závermi, ktoré vychádzajú zo záverov vyslovených
v rozhodnutí R 14/2022, na ktoré odvolací súd v okolnostiach posudzovanej veci v celosti poukazuje.

Ak súd prvej inštancie hoci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vychádzajúcim z v tom
čase aktuálnej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (3Cdo/169/2017 a 8Cdo/163/2018) založil svoje
rozhodnutie v tejto otázke na inom právnom názore, podľa ktorého „v prípade posúdenia úverových
zmlúvakobezúročnýchabezpoplatkovýchzačiatokplynutiasubjektívnejpremlčacejdobyčasovosplýva
s okamihom úhrady tej ktorej sumy, ktorú nad rámec skutočne poskytnutých peňazí dlžník veriteľovi

zaplatil“, treba mať za to, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

13. Súd prvej inštancie doručil predmetné uznesenie stranám sporu a nariadil vo veci pojednávanie.

14. Žalovaný sa nariadeného pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil

a súhlas s prejednávaním a rozhodnutím vo veci bez jeho účasti.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom listín predložených stranami
sporunajmä:žalobou,zmluvamioúvereč.900200008zodňa29.7.2009,Zmluvouoúvereč.901300206
zo dňa 23.3.2010, Zmluvou o úvere č. 901300231 zo dňa 21.4.2010, Zmluvou o úvere č. 901300516

zo dňa 4.3.2011, výpismi z klientskej zóny k prísl. zmluvám, odporom žalovaného, vyjadrením žalobcu
zo dňa 14.10.2016 ako aj uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 1CoCsp/68/2022 zo dňa 31.
júla 2024 ako aj s právne záväzným stanoviskom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v Uznesení sp. zn.:
4Cdo/281/2021 zo dňa 24. augusta 2022 a ostatným spisovým materiálom pričom zistil tento skutkový
stav:

16. Žalobca a žalovaný uzavreli v priebehu rokov 2009 až 2011 štyri zmluvy o úvere na základe ktorých
sa žalovaný poskytol žalobcovi úver, ktorý sa tento zaviazal žalobca vrátiť v dohodnutých mesačných
splátkach.Zozmluvyoúvereč.9000200008zodňa29.07.2009súdzistil,žežalovanýposkytolžalobcovi
úver vo výške 500 eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť 12tich mesačných splátkach po 82 eur, teda

celkovo sa zaviazal zaplatiť čiastku 984 eur. Zo zmluvy o úvere č.901300206 zo dňa 23.03.2010 súd
zistil, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 350 eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť 12tich
mesačných splátkach po 58 eur, teda celkovo sa zaviazal zaplatiť čiastku 696 eur. Zo zmluvy o úvere č.
901300231 zo dňa 21.04.2010 súd zistil, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 700 eur, ktorý sažalobca zaviazal vrátiť 12tich mesačných splátkach po 110 eur, teda celkovo sa zaviazal zaplatiť čiastku
1320 eur. Zo zmluvy o úvere č. 901300516 zo dňa 04.03.2011 súd zistil, že žalovaný poskytol žalobcovi
úver vo výške 1000 eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť 12tich mesačných splátkach po 156 eur, teda

celkovo sa zaviazal zaplatiť čiastku 1872 eur. Vo všetkých týchto zmluvách absentujú údaje o výške
úrokovej sadzby za poskytnutý úver, o ročnej percentuálnej miere nákladov resp. priemernej RPMN, o
dobe trvania zmluvy a údaj o konečnej splatnosti úveru a rozčlenenie jednotlivých splátok , ich výšku
ako aj údaj o tom v akom pomere započíta žalovaný jednotlivé splátky na istinu a v akom n a úroky za
poskytnutý úver. Všetky tieto zmluvy boli vopred pripravene na predtlačenom formulári.

17. Z výpisov klientskej zóny súd zistil, že žalobca postupne uhradil žalovanému nasledujúce čiastky
z jednotlivých zmlúv: zo zmluvy č.9000200008 uhradil 984 eur, zo zmluvy č.901300206 uhradil 696 eur,
zo zmluvy č.901300231 uhradil 1320 eur a zo zmluvy č.901300516 uhradil celkovo 1872 eur.

18. Z výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu adresovaného žalovanému dňa

21.06.2016 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia v celkovej
výške 2322 eur, ku ktorému došlo na strane žalovaného v súvislosti s vyššie uvedenými zmluvami
o úvere. Žalobca žiadal vrátiť bezdôvodné obohatenie najneskôr do 26.06.2016.

19. Súd tento skutkový stav právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

20. Podľa ust. § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platného a účinného v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa ust.§ 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24.Podľaust.§53ods.5OZneprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné.

25. Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) a k) 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej
ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej

ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú
ročnúúrokovúsadzbu,výšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,očnúpercentuálnu
mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnoturočnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou
priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách

o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

27. Podľa ust. § 4 ods. 3 citovaného zákona Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

28. Podľa ust. § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským

úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

29. Podľa ust. § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010
Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

30. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

31. Podľa ust. § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú

z tohto zákona.

32. Podľa ust. § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,
poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

33. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

34. Z rozhodnutí vyšších súdnych autorít:

35. Podľa Uznesenia najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. februára 2022 sp. zn.:
7Cdo/268/2021 ( R 15/2022) platí, že „analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby

súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods.
2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym
dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C - 485/19 zo dňa 22. apríla 2021 v
právnom poriadku Slovenskej republiky.“ Pokiaľ ide o druhú otázku položenú dovolateľom, najvyššísúd poukazuje na to, že v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/29/2021, týkajúcom sa podobnej skutkovej a
právnej problematiky najvyšší súd najskôr poukázal na dovolacie rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/169/2017 a
8Cdo/163/2018, ktoré obe boli neskôr zrušené ústavným súdom (III. ÚS 43/2020 a I. ÚS 51/2020). V tejto

súvislosti akcentoval názor ústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 51/2020, že "nemožno pochybovať o
tom, že bezúročnosť úveru nastupujúca ako ex lege dôsledok porušenia konkrétnych ustanovení zákona
o spotrebiteľskom úvere má v prípade spotrebiteľovho plnenia nad rámec požičanej istiny ten následok,
že na strane prijímajúceho veriteľa vzniká bezdôvodné obohatenie. Ide o špecifický predpoklad vzniku
bezdôvodného obohatenia. Jeho základ je daný porušením zákona už v priebehu kontraktačnej fázy,

pričom však toto porušenie nemá vplyv na platnosť spotrebiteľskej zmluvy ako takej. Ide teda o ďalší
typ skutkových okolností, ktoré treba vzhľadom na už uvedené špecifiká posúdiť najvyšším súdom
nanovo". Ústavný súd v danej veci ďalej konštatoval, že predchádzajúce rozhodnutia najvyššieho súdu
sp. zn. 1Cdo/67/2011 a sp. zn. 5Cdo/121/2009 "nedávajú odpoveď na otázku, či je namieste plynutie
začiatku subjektívnej premlčacej doby odvíjať od znalosti spotrebiteľa o právnej úprave zakotvujúcej
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (uplatnenie zásady "neznalosť zákona neospravedlňuje"), ani

na otázku, či za takéhoto stavu je moment, kedy reálne dôjde k plneniu spotrebiteľa nad rámec istiny,
rozhodujúcim z pohľadu záveru o nadobudnutí skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného
obohatenia. V tomto kontexte je potrebné sa vysporiadať s otázkou súvisiacou s bežnou životnou
skúsenosťou, a síce, či je pravdepodobné, aby dlžník platil veriteľovi plnenie, ak by vedel, že mu toto
plnenienepatrí.Otázkouje,čipotommožnozamoment,kedysadlžníkdozvedelovznikubezdôvodného

obohatenia a o tom, kto sa bezdôvodne obohatil, považovať uzatvorenie konkrétnej spotrebiteľskej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere." V rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/29/2021 najvyšší súd zvýraznil špecifickosť
situácie, vzniknutej a vyvolanej osobitosťou právnej úpravy spotrebiteľského práva, najmä zák. č.
129/2010 Z.z. V podstatnom uviedol, že "[z]a skutkovú okolnosť (skutkové okolnosti), ktorá je (sú)
podstatná pre nadobudnutie vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto

sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, potrebnej pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, je
podľa názoru dovolacieho súdu potrebné považovať skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá
(nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Bez tejto vedomosti
je spotrebiteľ v presvedčení, že jeho povinnosťou je (bolo) plniť zmluvne dohodnutý záväzok a splácať
dlh splátkami vo výške dohodnutej v zmluve, ktorej návrh riadne a podľa dôvery spotrebiteľa v súlade

so zákonom vypracoval veriteľ - dodávateľ ponúkajúci svoj produkt. Nestačí preto len predpokladať, že
oprávnená osoba skutkové okolnosti mohla vedieť, alebo sa ich mohla alebo mala dozvedieť, ak by
vynaložila potrebnú starostlivosť. Dovolací súd zdôrazňuje, že spotrebiteľova vedomosť o tom, že výška
splátok (resp. celého konečného dlhu zahŕňajúceho aj úroky a poplatky) je v úverovej spotrebiteľskej
zmluve uvedená nesprávne, je sama osebe skutkovou okolnosťou, nie okolnosťou právnou (zistenie o

rozpore takéhoto zmluvného dojednania so zákonom je len dôvodom nadobudnutia tejto vedomosti) ...
Otázku nadobudnutia skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom,
kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, nemožno oddeliť od ustálenia momentu, kedy spotrebiteľ túto
vedomosť získal. Ide totiž o to, či je možné pri každej zmluve o spotrebiteľskom úvere a u každého
spotrebiteľa automaticky usudzovať nadobudnutie skutočnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení len

na základe spotrebiteľovej dôkladnej znalosti obsahu zmluvy o úvere a povinnosti plnenia na účet
veriteľa, čo by v podstate znamenalo prezumpciu jeho vedomosti o rozpore jej (niektorých) ustanovení
so zákonom ... Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a
teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov
zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v

tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.". Najvyšší súd v danej veci uzavrel, že "podstatnou skutkovou
okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota,
je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní momentu,
kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovej
okolnosti ... je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také

skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď sa jeho právo stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či
možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr".

36. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.: I ÚS 51/2020 zo dňa 09.06.2020: „re začiatok

plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané
bezdôvodné obohatenie, a o tom, kto ho získal.37. Záver prvoinštančného súdu:

38. Súd vzťah žalobcu a žalovaného posúdil ako občianskoprávny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy

podľa ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka ako aj podľa citovaných ustanovení zákona
č. 258/2001 Z.z. resp. zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako
fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá čerpala úver pre priamu osobnú spotrebu. Žalovaný je obchodnou
spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania je poskytovanie pôžičiek a úverov
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, ktorú vykonáva od roku 2001.

39. Súd preto skúmal, či zmluvy o úvere mali všetky náležitosti vyžadované jednak zákonom č. 258/2001
Z.z. zákonom č. 129/2010 Z. z. a dospel k názoru, že zmluvy neobsahovali podstatné zákonnom
predpísané náležitosti a to údaj o dobe trvania zmluvy a údaj o konečnej splatnosti úveru, pričom tieto
údaje musia byť v zmysle citovanej právnej úpravy a ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov
Slovenskej republiky v spotrebiteľských zmluvách uvedené jasne a určito, konkrétnym dátumom, resp.

počtom mesiacov rokov, údaj o výške ročnej úrokovej sadzby za poskytnutý úver, ktorý sa nenachádza
ani v jednej z uvedených zmlúv, údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len "RPMN")
a o priemernej RPMN a rozčlenenie jednotlivých splátok, ich výšku ako aj údaj o tom v akom pomere
započíta žalovaný jednotlivé splátky na istinu a v akom na úroky za poskytnutý úver. Súd v tejto súvislosti
uvádza, že od žalovaného, ktorý zmluvy vopred pripravil ako osoby odborne spôsobilej, bolo dôvodné

očakávať, že zmluva bude obsahovať náležitosti vyžadované zákonom tak, aby bola pre druhú zmluvnú
stranu zrozumiteľná, jednoznačná a nevzbudzovala pochybnosti o charaktere plnenie. V zmluve je
uvedená povinnosť žalobcu vrátiť dlžnú sumu „zvýšenú o príslušný poplatok“. Právna úprava týkajúca
sa zmlúv, ktorých obsahom je poskytnutie finančných prostriedkov (zmluva o pôžičke, o úvere, o účte)
nepozná a nepoužíva pojem „príslušný poplatok“, veriteľovi priznáva po splnení zákonných podmienok

len nárok na úroky, odplatu, poplatky spojené s vedením účtu, ktoré musia byť v zmluve špecifikované.
Zmluvy uzavreté medzi sporovými stranami majú nepochybne charakter spotrebiteľských zmlúv, keďže
žalobca žiadnym podstatným spôsobom obsah zmluvy neovplyvňoval, a majú súčasne charakter zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. a zákona č.
129/2010 Z.z..

40.Vzhľadomnaskutočnosť,ževovšetkýchzmluváchoúvereuzavretýchmedzižalobcomažalovaným
chýbali podstatné zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd túto skutočnosť vyhodnotil
tak, že zmluvy s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. resp. § 11 ods. 1 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z.z. považoval bez ďalšieho za bezúročné a bezpoplatkov. Zároveň mal súd

preukázané, že žalobca uhradil žalovanému z jednotlivých zmlúv o úvere viac ako bol v dôsledku vyššie
uvádzaných skutočností povinný uhradiť a preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že na strane
žalovaného došlo k bezdôvodnému obohatenie a to v rozsahu plnenia nad poskytnutý úver (pri každej
jednotlivej zmluve o úvere)

41. Žalovaný na základe zmluvy o úvere č.900200008 poskytol žalobcovi úver vo výške 500 eur pričom
žalobca uhradil celkovo 984 eur, zo zmluvy o úvere č. 901300206 úver vo výške 350 eur žalobca pritom
uhradil 696 eur, zo zmluvy o úvere č. 901300231 úver vo výške 700 eur, pričom žalobca uhradil sumu
1320 eur a zo zmluvy o úvere č. 901300516 úver vo výške 1000 eur a žalobca uhradil sumu 1872
eur. Rozdiel v jednotlivých plneniach - teda medzi sumou, ktorú žalobca reálne a preukázateľne uhradil

žalobcovi a sumou predstavujúcou poskytnutý úver, predstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného. Celkovo sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil o sumu 2322 eur (484+346+620+872
eur)

42. Podľa ust. § 451 ods. 1,2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

43. Podľa ust. § 107 ods. 1 až 3 OZ, Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí

za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastnícineplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd
na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

44. Súd má za preukázané, že žalobca uhradil žalovanému viac ako bol povinný plniť, keďže poskytnuté
spotrebiteľské úvery súd vyhodnotil ako bezúročné a bez poplatkov, a preto na strane žalovaného došlo
k bezdôvodnému obohateniu celkovo v sume 2322 eur, čo predstavuje rozdiel medzi uhradenou sumou
žalobcom a reálne poskytnutým úverom zo strany žalovaného.

45. K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že túto vyhodnotil ako bezdôvodnú pričom
má jednoznačne za to, že pokiaľ ide o uplynutiu subjektívnej premlčacej doby k tomuto nedošlo, nakoľko
žalobca sa prvý raz dozvedel o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru preukázateľne
až na základe konzultácie so svojím právnym zástupcom, teda ako žalobca uvádza dňa 20.06.2016,
pričom od tohto dátumu do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 27.06.2016 ubehlo
len desať dní. Zároveň sa súd stotožňuje s argumentáciou žalobcu, v tom smere že skorší dátum

začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby nebol zo strany žalovaného v tomto konaní preukázaný.
Súčasne sa javí veľmi nepravdepodobná skutočnosť, že žalobca napriek vedomosti o bezdôvodnom
obohatení na strane žalovaného resp. o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých úverov naďalej
sožalovanýmuzatváralpredmetnézmluvy.Vtomtokontextesúdprvejinštancieuvádza,žemedzičasom
uvedená problematika bola ustálená rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít, pričom poukazuje na

vyššie citované rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn.: 7Cdo/268/2021 zo dňa 28.02.2022 ako aj na
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 43/2020 zo dňa 12.05.2020 a sp.zn.:
I. ÚS 51/2020 zo dňa 09.06.2020)

46. Pokiaľ ide o plynutie objektívnej premlčacej doby súd má jednoznačne za to, že v tomto prípade je

nutné aplikovať dikciu zákonného ustanovenia, ktorá stanovuje desaťročnú premlčaciu dobu nakoľko
konania žalovaného súd vyhodnotil ako úmyselné a to z nasledujúcich dôvodov. Je nepopierateľnou
skutočnosťou, že žalovaný ako nebankový podnikateľský subjekt, má dlhodobo v predmete svojej
činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo a je poznať a dodržiavať platné
právnepredpisySlovenskejrepublikyvzťahujúcesanaposkytovaniespotrebiteľskýchúverov.Povinnosť

uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov stanovil zákon č. 258/2001 Z.z. už v vo svojom prvom znení
s účinnosťou od 01.10.2001. V zmysle ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
má žalovaný túto činnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou, čo okrem iného znamená, že
nesie plnú zodpovednosť za skutočnosti uvádzané v predkladaných zmluvách o úvere. Dlhodobé
ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť inak

ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu (pozri
bližšie rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. z. 7Co/84/2011 zo dňa 12. decembra 2011) Žalovaný
ako dodávateľ, ktorý mal pri uzatváraní formulárových zmlúv so svojimi spotrebiteľmi postupovať s
náležitouodbornoustarostlivosťoupridodržanízásadyčestnosti,dobromyseľnosti,poskytovalžalobcovi
finančné prostriedky za takých podmienok, ktoré spôsobujú neplatnosť zmlúv pre rozpor so zákonom

a dobrými mravmi. Uvedeného konania sa žalovaný dopustil celkom vedome, keď to bol práve on,
kto podmienky v zmluve stanovoval. Žalovaný celkom vedome a úmyselne na úkor žalobcu získal
bezdôvodné obohatenie a vzhľadom na jeho postavenie, postup i zákonné pravidlá, ktoré obchádzal, čo
do náležitosti jednotlivých zmlúv, nedáva súdu inú možnosť posúdiť predmetné konania žalovaného ako
úmyselné. Z uvedených dôvodov sa na právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vzťahuje

10 ročná premlčacia doba, ktorú žalobcovi do podania žaloby na súd neuplynula. Na podporu týchto
tvrdení súd poukazuje aj na množstvo rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky, ktoré takéto
konanie žalovaného vyhodnotili s rovnako jednoznačným záverom o úmyselnom konaní z jeho strany.
(rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. z. 9Co/648/2013, Rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn.:
3Co/178/2013, resp. sp. zn. 3Co/89/2011, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/84/2015)

47.Podľaust.§517ods.1,2OZ,dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.Akhonesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.48. Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

49. Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného nariadenia účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

50. Žalovaný bol žalobcom vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote do 26.06.2016.
Pretože v určenej lehote svoj záväzok nesplnil, vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania v súlade
s ust. § 517 ods. 1,2 OZ podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo popri plnení aj na úroky z omeškania. Úroky z omeškania patria žalobkyni vo výške vyplývajúcej
z nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a zodpovedajú základnej úrokovej sadzbe ECB zvýšenej o 8%-
tuálnych bodov, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo činí 8 % ročne z dlžnej

sumy (8%+0,0%).

51. Na základe týchto skutočností súd považoval nárok žalobcu za dôvodný v plnom rozsahu a preto
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2322 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne
z dlžnej sumy od 27.06.2016 do zaplatenia, a to z dôvodu vzniku bezdôvodného obohatenia na strane

žalovaného.

52. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

53. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

54. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

56. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len
o rozsahu nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania. O konkrétnej výške tejto náhrady
bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník
tunajšieho súdu.

57. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košicepísomnevdvochvyhotoveniach.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§
363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.( § 358 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.