Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Tobiašová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/101/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122209058
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7122209058.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek
senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: I. Ž., W.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
V., dieťa matky: Y.. U. N., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XX, V., zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou
so sídlom Štúrova 20, Košice, a otca: Y. Ž., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XX, V., zastúpeného ČOLLÁK &
PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Floriánska 19, Košice, IČO: 45 946 868, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 16P/61/2022-1307 zo
dňa 14.10.2024, takto
r o z h o d o l :
Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Dočasne upravuje styk otca s maloletou nasledovne:
- každý pondelok od 15:00 hod. do 18:00 hod.,
- každú stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod. a
- každý piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod.
II. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a maloletú mu v čase určenom pre začatie
styku s ním odovzdať v mieste bydliska maloletej, kde ju otec po uplynutí určeného času pre styk s ňou
odovzdá späť matke.
III. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní v prípade, že sa stretnutie zo závažných dôvodov nebude
môcť uskutočniť, oznámiť druhému rodičovi túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku,
inak bezprostredne po tom, čo vznikne dôvod, pre ktorý sa stretnutie nebude môcť uskutočniť.
IV. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom
súde Košice pod sp. zn. 16P/61/2022.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Otec sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil styk
otca s maloletou tak, aby bol otec oprávnený sa stýkať s maloletou každý pondelok od 15:00 hod. do
18:00 hod., každú stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každý piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. až do
rozhodnutia vo veci samej. Otec alternatívne navrhol miesto, v ktorom styk s maloletou začne (u matky,
u otca), navrhol alternatívne uložiť povinnosť matke, aby dieťa na styk riadne pripravila a otcovi styk
s maloletou umožnila. Ďalej sa návrhom domáhal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 %.II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
rozhodol tak, že cit.:
„Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Dočasne upravuje styk otca s maloletou za prítomnosti matky nasledovne:
- každý pondelok od 15:00 hod. do 18:00 hod.,
- každú stredu od 16:00 hod. do 18:00 hod. a
- každý piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod.
II. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní, v prípade, že sa stretnutie zo závažných dôvodov nebude
môcť uskutočniť, oznámiť druhému rodičovi túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku,
inak bezprostredne potom, čo vznikne dôvod, pre ktorý sa stretnutie nebude môcť uskutočniť.
III. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom
súde Košice pod sp. zn. 16P/61/2022.“
3. V odôvodnení uviedol, že vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú problematické a komunikácia
rodičov je narušená. Z vyjadrení rodičov vyplynulo, že styk maloletej s otcom sa toho času realizuje na
základe dohody, avšak nie pravidelne, otec sa stretáva s maloletou podľa toho, či mu to jeho pracovný
harmonogram umožní a podľa toho, či rodičia dospejú k dohode ohľadne styku. Súd prvej inštancie
mal za to, že je v najlepšom záujme maloletej, aby sa styk otca s maloletou realizoval pravidelne a na
bázevopredurčenéhočasovéhorozpätia.Rodičianamietaliotázkuprítomnostimatkyprirealizáciistyku.
Vzhľadom na to, že aktuálne v konaní prebieha znalecké dokazovanie za účelom posúdenia jednotlivých
skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci samej, s ohľadom na predchádzajúce vyjadrenia matky
na pojednávaní a vyplývajúce z obsahu spisu, ako aj návrhu otca, aby sa styk realizoval za prítomnosti
matky, mal súd prvej inštancie za to, že realizácia styku otca a maloletej za prítomnosti matky je v
najlepšom záujme maloletého dieťaťa. V dôsledku pretrvávajúcich rozporov rodičov a ich komunikačné
problémy,niesúrodičiaschopníbezingerenciezostranysúdu,vzájomnesadohodnúťnarealizáciistyku
s pravidelnou frekvenciou a vopred jasne vymedzenými pravidlami. Styk sa nerealizuje pravidelne, čo
vplýva negatívne aj na maloleté dieťa, ktoré potrebuje stabilitu a istotu v tom, čo ho bude kedy čakať, čo
bude nasledovať. Aktuálne sa v živote maloletej udiali veľké zmeny, nastúpila do materskej škôlky, toto
obdobie je nepochybne pre dieťa emočne veľmi náročné, preto treba citlivo pristupovať k jej potrebám
a vytváraniu prostredia, v ktorom bude vopred určený časový harmonogram a každý člen rodiny bude
vedieť sa tomu prispôsobiť. Vzhľadom na dĺžku rozhodovania v konaní vo veci samej, súd prvej inštancie
v záujme udržania a pestovania pozitívnych väzieb maloletej s otcom, upravil rozsah stretávania sa
maloletej s otcom za prítomnosti matky. Zároveň rodičom uložil povinnosť sa navzájom informovať o
prípadnej nemožnosti uskutočnenia styku najmenej 24 hodín vopred, v prípade akútnej zmeny dať si
na vedomie bezodkladne. Rešpektovanie takto nariadeného neodkladného opatrenia bude súd ďalej
skúmať v konaní vo veci samej. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia
konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 16P/61/2022. Návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by matke uložil povinnosť pripraviť dieťa na styk riadne a umožniť mu
realizáciu styku považuje s ohľadom na to, že sa bude realizovať za prítomnosti matky a matka sa
nevyjadrila a v konaní ani nebolo preukázané, že by otcovi akýmkoľvek spôsobom bránila v realizácii
jeho práv súvisiacich so stykom, za nadbytočný. O trovách konania rozhodne súd vo veci samej.
III. Obsah odvolania matky maloletého a vyjadrenia účastníkov konania
4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletej. Napadnuté
rozhodnutie nepovažuje za súladné s najlepším záujmom maloletej. Poukázala na skutočnosť, že súdu
prvej inštancie boli známe skutočnosti a dôkazy známe z meritórneho konania, napriek tomu ich však
pri rozhodovaní nezohľadňoval. Má za to, že otec sa opakovane domáha svojich práv prostredníctvom
súdu, no jeho skutočný záujem o mal. dcéru s jeho tvrdeniami nekorešponduje. Matka otcovi umožňuje
styk s maloletou, otec sa stretnutí vo väčšom rozsahu ani nedomáhal, na niektoré stretnutia meškal,prípadne prišiel so svojou ďalšou dcérou, alebo neprišiel vôbec. V prípade, že otec na styk s maloletou
príde, maloletej sa nevenuje, je na mobile, alebo si pospí, maloletá sa so všetkými jej potrebami obracia
na matku. Rovnako poukázala na správanie sa otca a jeho výchovný postup k maloletej, ktorý je
direktívny; otec sa v prítomnosti maloletej nevyhýba ani vulgarizmom. Samotný otec na pojednávaní
priznal, že maloletá má prejavy bojazlivosti. Za účelom posúdenia najvhodnejšej úpravy styku otca
s maloletou matka navrhla znalecké dokazovanie. Pokiaľ prvoinštančný súd poukázal na právo otca
realizovať svoje rodičovské práva, podľa matky došlo k podriadeniu najlepšieho záujmu maloletej právu
otca na styk s maloletou, pričom zdôraznila, že je na otcovi, či toto svoje právo využije. Týmto konaním
súd prvej inštancie postavil maloletú do pozície objektu. V ďalšom matka poukázala na spôsob ne/
realizácie styku otca s mal. dcérou po nariadení neodkladného opatrenia. Navrhla rozhodnúť v súlade
s jej odvolacím návrhom.
5. Následne bolo doručené odvolaciemu súdu vyjadrenie matky, ktorá navrhla napadnuté uznesenie
zrušiť. Poukázala na skutočnosť, že právny zástupca otca na výzvu tunajšieho súdu na doloženie
originálu plnej moci nereagoval. Keďže aj samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podával
právny zástupca otca, považuje za dôvodné napadnuté uznesenie zrušiť, keďže na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliada odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích námietkach uplatnené.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v spojení s ust. § 2 ods. 1 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie
podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario, pričom dospel k záveru, že je daný dôvod na postup podľa § 388 CSP.
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní bolo
posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti pre nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým súd upravil styk otca s mal. I. za prítomnosti matky.
8. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného
mimosporového poriadku.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj
vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
14. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.
15. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa navýchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
18. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú.
20. Odvolací súd uvádza, že potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva aj z ustanovení
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada
zakotvená prijatím zákona č. 175/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o rodine. Z ustanovení
Zákona o rodine, najmä na § 24 ods. 4, tiež vyplýva, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
navýchoveastarostlivostiodieťasdruhýmrodičom,pričomdohliadanato,abybolorešpektovanéprávo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež
na § 30 ods. 1, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú
rodičia.
21. Z priebehu jednotlivých udalostí v rodine je zrejmé, že rodičia mal. I. nežijú v spoločnej domácnosti,
mal. I. býva so svojou matkou, ktorá jej poskytuje osobnú starostlivosť. Vzťahy medzi rodičmi
sú konfliktné, majú problém spolu efektívne komunikovať aj v základných otázkach týkajúcich sa
starostlivosti o maloletú. Obaja rodičia majú rozdielne názory na to, čo je pre maloletú najlepšie a
aké metódy výchovy zvoliť. Matka má za to, že otec nedostatočne javí záujem o mal. dcéru, na
stretnutia pravidelne mešká, a to aj viac ako pol hodinu, či hodinu, na stretnutie príde so svojou ďalšou
dcérou, prípadne matkou, počas stretnutí sa maloletej nevenuje, je na mobile, prípadne spí. Všetky
potrebymaloletejuspokojujepočastýchtostretnutímatka.Podľaotcamatkamuneumožňujedostatočne
budovať svoj vzťah s mal. dcérou, nevidí problém v tom, aby sa styk s mal. I. realizoval bez prítomnosti
matky. Poukázal na skutočnosť, že maloletá navštevuje materskú školu, kde je bez matky, rovnako ako
na záujmových aktivitách. Prítomnosť matky na stretnutiach považuje za kontraproduktívnu.
22. Kolízny opatrovník maloletej odporúčal styk otca s maloletou upraviť za účelom adaptácie maloletej
na pravidelnosť kontaktu s otcom. Súčasne navrhol zohľadniť novú situáciu v živote maloletej, a to
navštevovanie materskej školy. Navrhol najskôr upraviť styk za prítomnosti matky v rámci adaptačného
obdobia, následne po jeho uplynutí bez prítomnosti matky. Správa kolízneho opatrovníka maloletej bola
vyhotovená dňa 23.09.2024.
23. Je potrebné si uvedomiť, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter.
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred
vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP).
Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzujeopodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/149/2010 z 5.8.2010).
24. Keďže neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté
deti za predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne, odvolací súd skúmal
aj záujem maloletého dieťaťa na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý bude daný
predovšetkým vtedy, ak tento záujem maloletého dieťaťa bude narušený alebo ohrozený v prípade
absencie bezodkladnej úpravy jeho pomerov. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je
poskytnutie aj preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením.
25. V konaní bolo osvedčené, že styk otca s mal. I. sa realizoval aj pred nariadeným neodkladným
opatrením, ale na nepravidelnej báze. Podľa matky otec prichádza na stretnutia neskoro, prípadne
ich ruší kvôli pracovným povinnostiam, o maloletú skutočný nemá záujem, Podľa otca matka určuje
podmienky stretnutia, zasahuje do jeho rodičovských práv, ktoré neprimeraným spôsobom obmedzuje;
jej prítomnosť na stretnutiach s maloletou považuje za kontraproduktívnu. Otec maloletej opakovane
deklaruje záujem sa so svojou mal. dcérou stretávať v čo najväčšej možnej miere a rozvíjať svoj vzťah s
ňou. Vzťahy medzi rodičmi maloletej sú narušené v dôsledku rozchodu rodičov ako životných partnerov,
je otázne, do akej miery si dokážu vychádzať v ústrety, pokiaľ ide o realizáciu styku otca s mal. I..
S ohľadom na uvedené skutočnosti má odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie za to, že je
dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré bude upravovať styk otca s mal. dcérou do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Odvolací súd tiež prihliadol na dĺžku meritórneho konania, ktoré na
súde prvej inštancie trvá viac ako 2 roky, toho času sa vykonáva znalecké dokazovanie, takže je otázne,
či právoplatné skončenie tohto konania možno očakávať v dohľadnej dobe.
26. Odvolací súd má za to, že pokiaľ bude existovať súdna úprava styku otca s mal. I., môže to prispieť
k eliminácii konfliktov medzi rodičmi, ktorých komunikácia je komplikovaná. Takto obaja rodičia budú
vedieť,vakomčasesamástykotcasmal.I.realizovať,otectomubudemôcťprispôsobiťsvojepracovné
aktivity, matka bude môcť mal. dcéru na styk s otcom pripraviť, a zároveň tomu prispôsobiť aj jej program.
Odvolací súd zohľadnil aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka maloletej, ktorý odporúčal prijať úpravu styku
otca s maloletou, aby si maloletá mohla zvyknúť na pravidelný kontakt s otcom, ktorý má v živote mal.
dieťaťa nezastupiteľné miesto, a je v najlepšom záujme maloletej, aby mohla naplno ťažiť z prítomnosti
oboch svojich rodičov a rozvíjať svoj vzťah s nimi v rovnakej miere.
27. Pokiaľ ide o prítomnosť matky na stretnutiach, odvolací súd zohľadnil tvrdenia matky, že otec
nedostatočne javí záujem o mal. dcéru, počas stretnutí je na mobile, prípadne spí, ako aj tvrdenia otca,
ktorý prítomnosť matky na stretnutiach s maloletou považuje za kontraproduktívnu a rušivú. V prípade,
že styk otca s maloletou sa bude realizovať bez prítomnosti matky, bude všetka starostlivosť o maloletú
výhradne na otcovi, ktorý sa mal. dcére bude môcť riadne venovať a rozvíjať svoj vzťah s ňou tak, ako
to deklaruje. Nebude sa môcť spoliehať na matku, že sa o maloletú postará, rovnako sa nebude cítiť
pod dohľadom matky, ktorá jeho výchovný prístup k maloletej neschvaľuje a považuje ho za direktívny.
Takáto úprava styku, t.j. bez prítomnosti matky, môže rovnako prispieť k zmierňovaniu napätia počas
stretnutí otca s maloletou, kedy napätie medzi rodičmi a ich konfliktný vzťah nepochybne vplýva aj na
mal. I. a môže ju vystavovať konfliktu lojality, či znižovať kvalitu jej času stráveného s otcom. Skutočnosť,
že otec na styk s maloletou príde aj s jeho ďalšou dcérou, príp. jeho matkou, odvolací súd nepovažuje za
nevhodné konanie zo strany otca, práve naopak, je len v záujme maloletej, aby mala možnosť stretávať
saarozvíjaťsvojvzťahajsrodinouzostranyotca.Vprípadematkyotcasajednáostarúmatkumaloletej,
ktorá by v živote maloletej mala mať svoje pevné miesto a v prípade ďalšej dcéry otca ide o nevlastnú
sestru mal. I., pričom odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý by mal. I. nemohla, resp. nemala budovať a
rozvíjať svoj vzťah aj so svojou nevlastnou sestrou.
28. Pokiaľ kolízny opatrovník odporúčal upraviť styk otca s maloletou za prítomnosti matky na adaptačné
obdobie, odvolací súd má za to, že za adaptačné obdobie možno považovať obdobie, kedy sa realizoval
styk otca v zmysle už skôr nariadeného neodkladného opatrenia. V aplikačnej praxi poručenských súdov
trvá adaptačné obdobie spravidla dva - tri mesiace, čomu korešponduje aj tento prípad. Čo sa týka novej
životnej situácie v živote mal. I., a to nástup do materskej školy, odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že od nástupu maloletej do materskej školy uplynuli tri mesiace, čo možno považovať za dostatočný čas
na adaptáciu na nové prostredie či životnú zmenu.29. Odvolací súd záverom apeluje na rodičov maloletej, aby si vychádzali vzájomne v ústrety a primárne
hľadeli na najlepší záujem ich spoločnej dcéry a nadradili ho nad svoje vlastné záujmy a pocity voči
druhému rodičovi. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd
nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen
etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať,
kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú
zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod
na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým
dieťaťom nestretával, resp. stretával vo veľmi obmedzenom rozsahu.
30. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým
dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote
maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej
republiky vo veci II.ÚS 554/04).
31. Je potrebné tiež skonštatovať, že výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté
dieťa negatívnym vplyvom. Z tohto dôvodu, aj vzhľadom na skutočnosti, na ktoré poukazujú rodičia
maloletého dieťaťa, by obaja rodičia mali v prvom rade myslieť na najlepší záujem svojho mal. dieťaťa
a prejaviť mu empatiu, porozumenie a podporu.
32. V kontexte uvedeného dáva odvolací súd účastníkom konania do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy
SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale
aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť
obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.
33. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z.
Zákonaorodineadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlen„Zákonorodine“).
34. Odvolací súd súčasne opakovane vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú
rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy mal. I. (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), v ktorej
záujme rozhodne nie je obmedzovanie, či sťažovanie kontaktu so žiadnym z jej rodičov. Odvolací súd má
tiežzato,žekonfrontačnésprávanierodičovrovnakoniejenaprospechichmal.dieťaťa,apretodôrazne
apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletú, no predovšetkým na
jej rodičov, aby nadradili záujmy a prospech ich mal. dieťaťa nad vlastné záujmy a negatívne postoje
voči druhému rodičovi mal. dieťaťa.
35. Je potrebné si uvedomiť, že v prípade neschopnosti rodičov spolu kooperovať pri výkone styku sa
mal. dieťa stáva rukojemníkom a obeťou. (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
II. ÚS 599/10, III. ÚS 439/05), čo podľa odvolacieho súdu môže nastať aj v prípade mal. I..
36. Pokiaľ ide o návrh matky zrušiť napadnuté uznesenie z dôvodu, že právny zástupca otca nedoložil
na výzvu tunajšieho súdu originál plnej moci, odvolací súd argumentuje, že tento návrh považuje za
nedôvodný. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9Cdo/7/2021, ktorý vyslovil, že „účelom civilného procesu je spory riešiť (rozhodovať ich) a prinášať
spravodlivosť, a nie ich odmietať (teda „nesúdiť“) cez rôzne arbitrárne procedurálne rituály“ a že
„prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný
(neadekvátny) tlak na dopĺňanie náležitostí ich procesných úkonov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré
idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s
ústavnými princípmi spravodlivého procesu (podobne IV. ÚS 318/2018, II. ÚS 135/04, II. ÚS 435/2014).
37. V otázke formálnych náležitostí procesných úkonov na jednej strane platí, že „nemožno
spochybňovaťvýznamformalítapodmienokkonania,ktorémusiabyťdodržanévkonanípredsúdmi“(III.
ÚS 269/2022 a tam citovaná judikatúra III. ÚS 194/2012 alebo ÚS ČR, IV. ÚS 281/04, III. ÚS 2373/21).
Nadruhejstranetiežplatí,žetieto„obmedzeniaaichvýkladnemôžuneprimeranýmspôsobomobmedziť
jednotlivca v prístupe k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by právo na prístup k súdu bolo
spochybnené vo svojej podstate“ (III. ÚS 269/2022). Uvedené závery súdnych autorít je možné zhrnúťtak, že treba sa vyhnúť prehnanému formalizmu, ale aj prehnanej pružnosti (III. ÚS 269/2022, ÚS ČR,
III. ÚS 2373/21; ESĽP, Walchli proti Francúzsku, č. 35787/03).
38. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. §
388 CSP napadnuté uznesenie zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.