Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 69P/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224202254
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224202254.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o toho času plnoleté dieťa: Y. F., narodené XX.XX.XXXX, bytom u otca, do času
plnoletosti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom
Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - S. R., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom
U.-Y. J., a otec - H. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XX, XXX XX U., v konaní na návrh
otca o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Matka je povinná od 01.07.2024, odkedy sa v tom čase maloletý Y. F., nar. XX.XX.XXXX nachádzal v
osobnej starostlivosti otca, platiť na výživu syna sumou 160 eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa

v mesiaci k rukám oprávneného.

II. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.07.2024 do 30.11.2024 v celkovej výške 800 eur je matka
povinná zaplatiť k rukám oprávneného do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Týmto rozsudkom sa s účinnosťou od 01.07.2024 mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k.
22P/16/2009-112 zo dňa 12.03.2009 v časti zverenia a č. k. 22P/62/2022-81 zo dňa 09.12.2022 v časti

rozsahu vyživovacej povinnosti otca.

IV. Súd konanie v časti zverenia Y. F. do osobnej starostlivosti otca z a s t a v u j e .

V. Súd konanie v časti, ktorou sa otec domáha vydania bezdôvodného obohatenia titulom vrátenia
neoprávnene poskytovaného výživného na maloletého Y. F. odo dňa 01.07.2024 smerovaný proti matke
z a s t a v u j e .

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným dňa 15.07.2024 tunajšiemu súdu sa otec domáhal zmeny úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k v tom čase maloletému Y. F., narodenému XX.XX.XXXX, keď žiadal
zveriť Y. do svojej osobne starostlivosti, matku maloletého žiadal zaviazať platením výživného odo dňa
právoplatného rozhodnutia súdu, a taktiež ju žiadal zaviazať na vrátenie výživného odo dňa 01.07.2024,
ktoré poukazoval na maloletého Y. k rukám matky.

Svoj návrh otec odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 22P/16/2009-112 zo
dňa 12.03.2009 bol Y. zverený do starostlivosti matky a otec mal upravený styk s maloletým a určené
výživné. Dňa 30.06.2024 maloletý Y. odišiel od matky a prišiel bývať k otcovi na adresu: B. XX, U., kde
aj žil v čase podania návrhu na súd. Y. otcovi uviedol, že sa nechce viac vrátiť k svojej matke a ani potýždni si uvedené nerozmyslel a zotrval na svojej vôli, že zostane bývať u otca a k matke sa nevráti.
Otec sa snažil s matkou riešiť mimosúdne vzniknutú situáciu, ale matka na otcove výzvy nereagovala.
Odo dňa 01.07.2024 otec plne zabezpečuje financovanie maloletého.

Na pojednávaní konanom dňa 25.09.2024 otec uviedol, že od momentu prevzatia osobnej starostlivosti
o maloletého Y., t. j. od 30.06.2024 žiada, aby súd určil rozsah vyživovacej povinnosti matky na sumu
160 eur mesačne. Maloletý od 01.09.2024 nastúpil do 3. ročníka Strednej odbornej školy R. na U. X T.
U.. S cestou do školy maloletého má spojené náklady na jeho električenku vo výške 120,- eur ročne.

Obedy v škole budú stáť cca 65 eur mesačne. Na začiatku školského roka uhrádzal otec maloletému
povinný kurz, školský 4-dňový výlet do Tatier, vo výške 220,- eur. Maloletý nosí okuliare, pričom odkedy
je u otca, mu nové nebolo treba zakupovať. Ďalej otec uviedol, že maloletý nemá finančne náročnejšie
záujmové aktivity, náklady na jeho výživu sú bežné, primerané veku. Cez týždeň bežne býva spolu so
sestrou u otcovej matky v jej trojizbovom byte v U.-R., náklady na ktorý by mali byť vrátane zvýšeného
fondu opráv kvôli zatepleniu bytového domu vo výške cca 300,- eur mesačne, pričom byt užívajú tri

osoby. Otec býva naďalej so svojou manželkou a najmladším dieťaťom v N., pričom s maloletým Y. a
s plnoletou P. F. sa navštevuje a zabezpečuje uhrádzanie všetkých bežných potrieb svojich detí. Svojej
matke otec prispieva na bývanie detí (Y. G. P. F.) sumou cca 250,- eur a ďalšou sumou 250,- eur na
ich stravu doma. Rovnako platí obom deťom stravu v škole. Má za to, že zo strany matky je primeraná
suma výživného zodpovedajúca naposledy jemu určenému výživnému na maloletého Y..

Na pojednávaní konanom dňa 25.09.2024 otec zobral svoj návrh späť v časti vrátenia výživného
maloletému Y. F. od 01.07.2024 a žiadal súd, aby v tejto časti konanie zastavil.

Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého súdu uviedol, že sa pokúsili uskutočniť požadované

šetrenie pomerov v domácnosti otca, k čomu však pre krátkosť času neprišlo, keď maloletý sa v čase
možného termínu pohovoru nachádzal v škole. Úrad nemá dlhodobo absolútne žiadny kontakt s matkou
maloletého, ktorá je nečinná.

Otec potvrdil, že sám býva v N., pričom v tom čase maloletý syn sa zdržiava spolu so staršou sestrou

v U.-R. u jeho matky, t.j. starej matky z otcovej strany.

Súd vyzval v tom čase už plnoletého Y. F., ktorý sa počas konania splnoletnil, aby súdu oznámil, či si
uplatňuje voči matke nárok na výživné aj na čas po nadobudnutí plnoletosti a v akej výške. Plnoletý Y.
na pojednávaní konanom dňa 11.12.2024 súdu oznámil, že si uplatňuje nárok na výživné aj na čas po

nadobudnutí plnoletosti, pričom vo vzťahu k požadovanej výške sa pripojil k návrhu otca.

Matka sa k návrhu nevyjadrila a počas celého konania bola nečinná. Na pojednávanie konané
dňa 11.12.2024, na ktoré bola riadne predvolaná a predvolanie mala vykázané za doručené fikciou
doručenia, pričom matka bola volaná na pojednávanie aj e-mailom. Na nariadené pojednávanie

sa nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila a nepožiadala o jeho odročenie, preto súd vec
prejednal v jej neprítomnosti v súlade s ust. § 31 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/,
podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, toho času plnoletého Y., oboznámením s podstatným

obsahom spisov Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 22P/16/2009 a sp. zn. 22P/62/2022, ako aj
ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi.

Po späťvzatí návrhu otca čo do vydania bezdôvodného obohatenia titulom vrátenia neoprávnene
poskytovaného výživného na maloletého Y. F. odo dňa 01.07.2024 smerovaný proti S. R., narodenej

XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom U.-Y. J. a splnoletnením Y. F. predmetom konania zostalo iba určenie
výživného odo dňa 01.07.2024.

Na pojednávaní konanom dňa 11.12.2024 plnoletý Y. F. uviedol, že sa pripája k návrhu otca a žiada
súd, aby určil matke výživné vo výške 160,- eur mesačne. Naposledy trávil s mamou 29.06.2024. Dňa

30.06.2024 odišiel k otcovi, resp. k babke po tom, čo mu mama telefonicky povedala, že nemá chodiť
domov - do bytu v ktorom vtedy bývali, že je tam nejaký problém. Mame už iba napísal, že už sa nevráti
vôbec, že je to s ňou už nezvládateľné. Ešte si bol v nasledujúcich týždňoch počas prázdniny vyzdvihnúť
u mamy veci spolu s otcom, kedy ju vidiel posledný krát. V posledných 2-3 týždňoch sa mu snaží dovolať,resp. kontaktovať ho cez SMS správy, pričom jej raz za čas odpovie, keď ale obsah ich komunikácie je
zvyčajne plný výčitiek z jej strany a skončí to tým, že musí ísť. Pokiaľ sa aj snaží baviť o výživnom, ktoré
mu odkedy odišiel neplatí, odpovie mu, že nemá peniaze. Prehľad o tom, ako často matka menila práce

a koľko zarábala má iba všeobecný. Už sa o to ani nezaujímal, keďže to bolo pre neho nezvládateľné.
Práce mienila veľmi často pričom mu zvyčajne uviedla banálne dôvody prečo skončila ona - že sa jej
nepáčilo, alebo to bolo pre ňu príliš ťažké, alebo mu bez bližšieho rozvedenia dôvodov povedala, že s
ňou skončili v práci. S otcom bol a je v kontakte pravidelne. Volal mu aj hneď, keď prišiel k babke čo sa
stalo, a že chce u nej zostať, na čo sa ho otec pýtal, či si to nechce rozmyslieť, že je to predsa jeho mama.

Keď od mamy odchádzala sestra, nerozprávala mu predtým o tom, sám si iba všimol, že si napr. zbalila
veci a nosila stále so sebou ruksak, až sa jej sám začal pýtať. Najskôr chcel ísť hneď s ňou, ale potom si
to rozmyslel. Chcel vtedy chrániť sestru, jej odchod mama nezvládala dobre, obviňovala ju a vyčítala jej.
Berie to tak, že im dovolila odísť od nej. Momentálne býva so sestrou u babky z otcovej strany, o výške
nákladov spojených s bývaním nemá prehľad, toto zabezpečuje otec. Navštevuje strednú školu R., kde
mu otec platí obedy. Okrem toho mu dáva vreckové 50 eur a ďalších 16 eur mu platí paušál na telefón.

Začal hrávať volejbal v súvislosti s čím si kúpil topánky a chrániče za 70 eur. Túto športovú aktivitu má v
rámci školy a pravidelné mesačné výdavky s tým spojené nemá. Mama mu výživné neplatí, kým s ňou
býval zabezpečovala bývanie, keď však sám z jeho príjmu z brigád na toto buď čiastočne alebo celkom
prispieval a tiež platil niektoré potravinové nákupy. Posledný rok brigáduje v J. s dohodnutou mzdou
5 eur na hodinu, pričom si zarobí cca 450 eur netto. Mame niekedy dával celú výplatu. Aktuálne má

pokazený počítač, ktorý je neopraviteľný, pričom ho nadobudol minulý rok v rámci projektu „mediálny
žiak“, pričom sumu nad poskytnutý príspevok mu zaplatil otec čo bolo cca 400 eur, pričom príspevok
bol cca 350 eur. V rámci školy často robia projekty, na ktoré počítač potrebuje. Čo sa týka zdravotného
stavu, nosí okuliare, ktoré môže meniť raz ročne. Naposledy ich kupoval v januári 2024 za 220 eur,
polovičku dal z vlastných úspor, na čom sa dohodli s otcom, keďže predchádzajúce po krátkom čase

zničil sám. Okrem toho má od apríla 2023 neviditeľný zubný strojček, ktorý mu zabezpečil a zaplatil v
plnom rozsahu otec, keďže to mama nechcela riešiť. Od júna 2024 si robí autoškolu, keď tieto náklady
rovnako zabezpečuje otec.

Otec oprávneného plnoletého uviedol, že platil na výživu svojho syna sumu 160,- eur a toto nechcel

meniť, preto obdobnú sumu považuje za primeranú na výživu syna v jeho starostlivosti, pre ktorú sa
sám syn rozhodol. V tom čase prišiel syn bývať na B. XX, U., kde má otec evidovaný trvalý pobyt, ktorý
byt však užíva otcova matka. Otec žije so svojou manželkou a mladším dieťaťom Y. F., narodenou
XX.XX.XXXX T. N., v J.. Starostlivosť o syna otec zabezpečoval tak, že platil a platí svojej matke náklady
spojené s užívaním bytu vo výške 250 eur, robí potravinové nákupy a prispieva pravidelne každý mesiac

vo výške cca 250 eur na ďalšie náklady. Synovi dáva vreckové, z ktorého si platí 15,- eur telefón, a
finančne ho podporuje aj otcova matka. Otec počas školy uhrádzal maloletému 65 eur za obedy v škole;
školský výlet 220 eur; 120 eur za ročnú električenku. Okrem toho zaplatil synovi za zubný strojček uhradil
3.500 eur. Autoškola stála zatiaľ 1.050 eur pričom s ňou budú spojené ešte ďalšie výdavky do 100 eur
na skúšky a kolok pokiaľ nebude treba uhradiť ešte ďalšie jazdy.

Otcov aktuálny príjem je cca 3.500 eur vrátane príplatkov za nadčasy (č. l. 49, 50 súdneho spisu). Platí
hypotéku vo výške 610 eur, náklady spojené s užívaním domu vrátane energií 200 eur, poistky 60 eur,
strava 3-člennej rodiny 350 eur mesačne, maloletá Y. navštevuje základnú školu, kde platí poplatok cca
30 eur na školský klub detí a poplatky na krúžky. Otec má ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletej sestre Y.

-P.F.,ktorárovnakoakoY.žijevdomácnostiotcovejmatkyvU.-R.,kdeichotecnavštevuje,zabezpečuje
hradenie ich bežných potrieb, svojej matke prispieva na bývanie detí sumou 250 eur a ďalšou sumou
250 eur na ich stravu. Obom deťom otec hradí aj stravu v škole. Príjem otcovej manželky je cca 1.300
eur, táto pracuje ako civilný zamestnanec u otcovho zamestnávateľa. Zásadnú mesačnú položku otcovej
rodinu predstavuje benzín, keďže do práce dochádza rodina z N. dvomi autami; taktiež životná poistka

vo výške 80 eur, telefón, oblečenie a hygienické potreby vo výške cca 200 eur. Zdravotný stav otca je
dobrý. Okrem rodinného domu, ktorý má s manželkou v BSM, vlastní rodina dve autá Hyunday i30 rok
výroby 2016 a Hyunday i20 rok výroby 2021. Matka na výživu syna za celé obdobie neplatila žiadnu
sumu, naopak od júla 2024 otec napriek faktickej starostlivosti o syna z obáv z exekúcie vzhľadom na
predchádzajúce skúsenosti s matkou uhrádzal výživné na syna podľa predchádzajúceho rozhodnutia

súdu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v tom čase maloletý Y. od 01.07.2024 bol v starostlivosti otca, keď
matka už prestala zabezpečovať jeho osobnú starostlivosť. S matkou je v kontakte sporadicky. Matkinereakcie sú často nevyspytateľné a jej postoje sa veľmi často menia. Od júla 2024 býva u otca, ktorý platí
všetky náklady spojené s jeho výživou. V školskom roku 2024/2025 navštevuje Strednú odbornú školu
R. na U. X T. U., tretí ročník. Zdravotný stav plnoletého je dobrý, nosí však okuliare a zubný strojček.

Na plnenie školských povinností potrebuje počítač, aktuálne navštevuje autoškolu. Uvedené zvýšené
náklady s tým spojené uhrádza otec, pričom sa na nich oprávnený podieľa podľa dohody z príjmov z
brigádnickej činnosti, ktorými si uspokojuje aj svoje ďalšie potreby nad rozsah bežných nevyhnutných
životných nákladov, ktoré sú mu naďalej povinní zabezpečiť rodičia.

Y. dňa 01.10.2024 dosiahol plnoletosť. Y. je naďalej dieťa, ktoré nie je schopné sa samé živiť, nakoľko
sa pripravuje na budúce povolanie, a teda vyživovacia povinnosť k nemu rodičom naďalej trvá.

Zo spisu vedeného pod sp. zn. 61P/171/2021, v ktorom konaní bola matka rovnako nečinná, vyplynulo,
že súd rozhodol rozsudkom č.k. 61P/171/2021-110 zo dňa 01.07.2022, právoplatným dňa 9.11.2022,
ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 25.10.2022 tak, že výrokom I. uložil matke povinnosť, od

01.09.2020, odkedy sa v tom čase maloletá P. F., nar. XX.XX.XXXX nachádzala v osobnej starostlivosti
otca, platiť na výživu dcéry sumou 160 eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám
oprávnenej. Vo výroku II., ktorým súd matke uložil povinnosť dlh na zročnom výživnom za obdobie od
01.09.2020 do 01.07.2022 v celkovej výške 3520 eur zaplatiť k rukám oprávnenej (dcéry) do 6 mesiacov
od právoplatnosti tohto rozsudku, nadobudne vykonateľnosť dňa 09.05.2023. Citovaným rozsudkom

sa s účinnosťou od 01.09.2020 zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22Nc/70/03-27 zo
dňa 27.11.2003 v časti zverenia a č.k. 17P/283/2011-68 zo dňa 09.11.2011 v časti rozsahu vyživovacej
povinnosti otca. Súčasne súd vzhľadom na nadobudnutie plnoletosti P. F. zastavil konanie v časti
zverenia do jeho osobnej starostlivosti. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na ich náhradu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia mal. Y. nikdy neboli manželmi, Maloletý Y. bol rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V č. k. 22P/16/2019-112 zo dňa 12.03.2009, ktorým bola schválená dohoda
rodičov, zverený do výchovy matky s určením výživného v sume 100 eur mesačne zo strany otca. V
tom čase mal maloletý Y. tri roky. Rodičia ukončili spolužitie dňa 07.01.2009. Maloletý bol úplne zdravý,

jediné zvýšené náklady s ním mala matka v súvislosti s návštevou materskej školy, kde podľa počtu
dní, kedy ju navštevoval, platila matka 32,24 eura. Matka bola zdravá a schopná riadne pracovať. Od
04.04.2008 do 19.10.2008 pracovala v U. G. Y., Q..K.. ako administratívna pracovníčka s priemerným
príjmom 15.000 Sk netto. Jej pracovný pomer skončil zo strany zamestnávateľa pre nadbytočnosť,
pričom jej vyplatili odstupné za 2 mesiace. Následne si prácu iba hľadala. Spolu s deťmi bývala u svojej

matky v jej 2-izbovom byte. S matkou hospodárila a prispievala jej sumou 85 eur mesačne s tým, že si
stravu zabezpečovala sama. Bola nemajetná, ukončené mala gymnázium s maturitou. Otec maloletého
od 15.05.1999 pracoval na J. T. Y. N., kde za obdobie roku 2008 dosiahol priemerný mesačný príjem
24.503 Sk (813,35 eura). Vlastnil 2-garzónku. Okrem výživného platil maloletému aj doplatky v materskej
škole, aby nebola zrušená. Na výživu maloletej P. otec v tom čase v zmysle rozhodnutia Okresného

súdu Bratislava V č. k. 22Nc/70/03-27 zo dňa 27.11.2003 prispieval sumou 2.000 Sk mesačne. Obaja
rodičia boli slobodní, ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemal.

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 17P 283/2011-68 zo dňa 09.11.2011 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca k v tom čase maloletej P. zo sumy 2.000,-Sk mesačne na sumu 160,- eur mesačne od 26.8.2011. V

tom čase bola matka, rovnako ako v čase rozhodovania o výživnom na maloletého Y. bez pracovného
pomeru. Pred rozhodnutím v označenom konaní naposledy pracovala vo firme W. od 1.4.2011 do
30.9.2011 ako predavačka s inkasom, pracovný pomer bol ukončený v zmysle § 74 ZP uplynutím
dohodnutej doby. Podľa mzdového výmeru mala stanovenú mesačnú mzdovú sadzbu vo výške 329,70
eura a mesačnú regionálnu zložku mzdy vo výške 129,50 eura. V obchodnom registri vedená nebola.

V živnostenskom registri mala do 29.9.2010 zapísaný predmet podnikania pedikúra. Podľa vlastného
tvrdenia bola od 01.10.2011 v evidencii úradu práce bez nároku na podporu, k tejto skutočnosti však
súdu nepredložila žiaden dôkaz. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo
dňa 10.10.2011 bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 13.12.2010 do 31.1.2011,
vyradená bola pre nespoluprácu. S deťmi bývala sama v 3-izbovom prenajatom byte, za ktorý mesačne

platila 250,- eur. Nevlastnila žiadne nehnuteľnosti, ani cenný hnuteľný majetok. Jej zdravotný stav si
nevyžadoval trvale zvýšené výdaje na výživu. Otec bol zamestnancom J. T. Y., kde v dobe od augusta
do decembra 2010 dosiahol čistý mesačný zárobok cca 1.135,38 eur a od januára do septembra 2011
cca 1.116,11 eura. V daňovom priznaní za rok 2010 uviedol úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov15.868,75 eur, príjem z prenájmu nehnuteľnosti 3.474,05 eura, základ dane 14.742 eura a daň na
úhradu 212,97 eura. V živnostenskom ani obchodnom registri vedený nebol. V roku 2010 prenajímal
svoju 2-garsónku, ktorú v januári 2011 predal za sumu 75.000,- eur, pričom časť z tejto sumy použil

na zaplatenie dlhov svojim rodičom a časť na kúpu 4-izbového bytu spoločne so svojou vtedajšou
partnerkou,vktoromodvtedybývali.Okremuvedenéhobytuinénehnuteľnostinevlastnil.Trvalozvýšené
náklady na svoju výživu z titulu zdravotného stavu nemal. Partnerka otca dosahovala v priemere
čistý mesačný príjem zo zamestnania vo výške 1.403,31 eura, vyživovacie povinnosti nemala. V tom
čase maloletá P. bola vo veku K. G. W.Š. roka, chodila do W. ročníka základnej školy. Matka jej

hradila školské obedy a pobyt v školskej družine, do školy sa maloletá dopravovala MHD. Jej zvýšené
náklady na výživu v súvislosti so zdravotným stavom spočívali v tom, že nosila okuliare. Platených
mimoškolských záujmových sa nezúčastňovala. Medzičasom staršia dcéra rodičov P. dňa XX.XX.XXXX
dosiahla plnoletosť. Úspešne zabsolvovala stredoškolské štúdium maturitou a od septembra 2022
nastúpila na A. A. I. X. odbor F. G. N.. K svojim zvýšeným mimoriadnym výdavkom uviedla členstvo v
historickej skupine vo výške 30,- eur mesačne, 6,- eur za hudobnú aplikáciu v mobile a za občasné jazdy

na koni 2- až 3-krát mesačne po 20,- eur. Zdravotný stav plnoletej dcéry je dobrý, nosí však okuliare,
ktoré mení každé 3-4 roky a navštevuje častejšie zubára. Od 01.09.2020 matka prestala vykonávať
osobnú starostlivosť o dcéru a jej potreby v plnej výške zabezpečoval otec.

Otec je zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, kde vrátane príplatkov za nadčasy dosiahol od

novembra 2020 do októbra 2021 priemerný služobný plat cca 2.200,- eur a od júla 2023 do júla 2024 cca
3.500 eur. Dňa XX.XX.XXXX mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej Y. F.. Medzičasom
zmenil osobný stav, keď uzavrel manželstvo s matkou svojej najmladšej dcéry Y.. S manželkou žije v
N. v rodinnom dome, ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. K svojim nákladom uviedol
mesačnú splátku hypotekárneho úveru vo výške 610 eur, náklady spojené s užívaním domu vrátane

energií 200 eur, poistky 60 eur, strava trojčlennej rodiny 350 eur mesačne, poplatky za školu maloletej
Y. cca 30 eur, cestovné náklady na dochádzanie, životná poistka vo výške 80,-eur, a náklady na telefón,
oblečenie a hygienické potreby vo výške cca 200 eur . Príjem otcovej manželky je cca 1.300 eur, táto
pracuje ako civilný zamestnanec u toho istého zamestnávateľa ako otec. Otec okrem rodinného domu v
N. v BSM vlastní dva osobné automobily v BSM - Hyunday i30 r.v. 2016 a Hyunday i20 r.v. 2021. Trvalo

zvýšené náklady na svoju výživu z titulu zdravotného stavu nemá.

Matka oprávneného Y. je naďalej slobodná, okruh jej vyživovacích povinností sa nezmenil. Od
15.08.2019 do 26.09.2019 bola zamestnaná v spoločnosti J. E. Y. Y..N..K.., kde dosiahla priemerný
čistý mesačný príjem vo výške 647,33 eur, jej pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe na jej

podnet. Od novembra 2019 do januára 2020 bola zamestnaná u zamestnávateľa S. F., Y..N..K.. s čistým
priemerným mesačným príjmom 705,75 eura, pričom jej pracovný pomer bol skončený v skúšobnej
dobe, od 12.09.2020 do 16.09.2020 bola zamestnaná u zamestnávateľa G. Y..N..K.., kde dosiahla
čistý mesačný príjem 159,11 eura, pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe. Od 23.01.2021 do
31.12.2021 mala matka uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom A. Y., Y..N..K.. na

dobu určitú do 31.12.2021 so základnou zložkou odmeny 3,819 eura za hodinu. Od 23.01.2021 mala
uzatvorenú dohodu o provedení práce so zamestnávateľom Q. Y. O. Y..N..K.. s odmenou 10.000,- Kč.
Od 01.06.2021 do 28.06.2021 bola zamestnaná ako recepčná v spoločnosti W. R., G.. Y.., pracovný
pomer matky bol skončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa pre nespokojnosť s pracovným
výkonom, tu dosiahla čistú priemernú mzdu vo výške 634,18 eura. Od 01.08.2021 bola zamestnaná

v spoločnosti P. Y. G..Y.. na pozícii asistentka s pracovnou zmluvou na dobu určitú jeden rok, kde
dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 870,- eur, pracovný pomer bol skončený ku
dňu 17.02.2022 dohodou. Od 01.03.2022 bola zamestnaná ako office manažér - vedúca kancelárie u
zamestnávateľa O. Z., Y..N..K.. so základnou mesačnou mzdou 1.100,- eur a s nárokom na pohyblivú
zložku mzdy za riadne plnenie pracovných úloh maximálne vo výške 200,- eur mesačne. Tento pracovný

pomer matka ukončila ku dňu 07.09.2022 (č. l. 40 súdneho spisu). Matka mala prenajatý trojizbový
byt na ulici: K. X, U. s nájmom vo výške 650,- eur mesačne. Z obsahu návrhu súd zistil, že v čase
podania návrhu na súd matka žila v prenajatom byte na adrese: Y. X/B, U.. Matka má naďalej evidovanú
obchodnú spoločnosť S. R., Y..N..K.. v obchodnom registri, ktorá však daňové priznanie nepodáva, od
novembra 2023 do marca 2024 bola zamestnancom spoločnosti T. A. Y. Y..N..K.. , kde jej priemerná

mesačná čistá mzda predstavovala výšku cca 150,- eur. Následne sa matka zamestnala v spoločnosti
X. E., Y..N..K.. - kde jej pracovný pomer trval od 11.09.2024 do 08.10.2024 a ku dňu rozhodovania súdu
nemala v Sociálnej poisťovni evidovaného žiadneho zamestnávateľa.Okrem príjmu zo závislej činnosti matka poberala príspevky na deti vo výške 51,- eur, iné príjmy nemala,
nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností ani hodnotných vecí, je vlastníčkou osobného motorového
vozidla zn. Mazda 3, rok výroby 2005. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej P. F..

Podľa § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak,

súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a
rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa§161ods.2CSP,akideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanie
zastaví.

Podľa§47ods.1písm.a)Zákonaorodinenáhradnáosobnástarostlivosťzanikádosiahnutímplnoletosti
dieťaťa.

Súd má povinnosť v každom štádiu konania zisťovať, či tu nie je niektorá z prekážok, ktoré by mohli
brániť v ďalšom jeho priebehu. Y. F. nadobudol dňa XX.XX.XXXX plnoletosť. Nadobudnutím plnoletosti

zanikla osobná starostlivosť rodičov zo zákona a z uvedeného dôvodu už nie je možné pokračovať v
konaní o návrhu na zmenu zverenia.

Uvedené zákonné ustanovenie (§ 47 ods. 1 písm. a) zákona o rodine) vyjadruje nedostatok procesnej
podmienky na ďalšie konanie a je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý

treba konanie zastaviť. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia s ohľadom na nadobudnutie
plnoletosti Y. F. osobná starostlivosť zanikla zo zákona, preto súd konanie o jeho prezverenie zo
starostlivosti matky do starostlivosti otca zastavil.

Podľa § 26 Zákona o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) ak sa

zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností
alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné na mesiac dopredu.

Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby
základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku

starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.

Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané
jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u
samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti

uplatniť sa v konkurencii.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Nakoľko otec žiadal určiť povinnosť matky prispievať na výživu maloletého 01.07.2024, keď prebral
osobnú starostlivosť maloletého, súd pristúpil k určeniu výživného od tohto dátumu s poukazom na
konanie matky, ktorá napriek tomu, že maloletý nebol v jej osobnej starostlivosti a otec ju vyzýval na
riešenie uvedenej situácie, bola nečinná - maloletého sa nedomáhala do svojej starostlivosti, avšak

výživného zo strany otca na maloletého naďalej poberala.

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 Civilného sporového poriadku i
ustanovenie § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 ZoR. Civilný sporový poriadok v označenom ustanovení

určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea
- veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať
(ustanovenie § 121 Civilného mimosporového poriadku). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku o
výživnom ak sa zmenili pomery, za ktoré je možné považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku
a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“.

Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase
vydaniapredchádzajúcehorozhodnutiasokolnosťamivčasenovéhorozhodnutia,pričompredpokladom
takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane
rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných

nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie
či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov.
Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy
sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov
konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v

okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho
zmenu.Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť inak je teda zmena
pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa

závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by
súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by
vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní
o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho,

ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Právne
relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne,
trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane
povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

Preurčenievýživnéhopredieťasúrozhodujúcemajetkovépomery.Niesúvšakrozhodujúcepreukázané

zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami,
vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí),
primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov. Základom pre hodnotenie schopností a
možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je teda okrem zistenia

ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča
zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov,
ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa
dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu,
úmerného týmto predpokladom. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd

aj vtedy, ak sa povinný rodič výživou vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu.

Ak by sa v čase po rozhodnutí o výživnom zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto
rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať

tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie
lepšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane detí, najmä ich potrieb (vek, štúdium,
zdravotný stav a pod.). Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a
závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach,
ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia

súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.

V posudzovanej veci bolo vyššie uvedeným vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že
boli splnené zákonné podmienky na zmenu rozhodnutia v zmysle podaného návrhu, a to zmenou
starostlivosti o v tom čase maloletého Y..

Súd považoval za objektívne a reálne zodpovedajúce potrebám dieťaťa, ako aj pomerom na strane
oboch rodičov, určenie výživného zo strany matky na sumu 160 eur. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje,
že pri stanovovaní výšky výživného povinnému rodičovi zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa ako
oprávnenej osoby a zodpovedajúce primerané výdavky, ktoré zahŕňajú jednak potreby základné:

stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie,
poplatky spojené s liečbou. Súd pritom vychádzal z bežných nákladov na výživu dieťaťa, v danom
prípade zvýšených v súvislosti s návštevou školy, odkázanosťou na zdravotnícke pomôcky (okuliare,
zubný strojček), ako aj odôvodnenému výdavku súvisiacemu s neskorším uplatnením dieťaťa na
zabezpečenie vodičského preukazu. Súd mal teda za to, že schopnostiam a možnostiam matky

zodpovedá stanovená výška výživného vo výroku tohto rozsudku, keď na jej strane vychádzal zo
schopností a možností dosahovať netto príjem do cca 900 eur mesačne. Za zohľadnenia ďalšej
vyživovacej povinnosti k staršej dcére stanovená suma zodpovedá aj percentuálnemu odporúčaniu z
Metodiky výpočtu výživného, zverejnenej na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
zodpovedajúcemu veku oprávneného (18 %).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že návrh na určenie výživného
je podaný dôvodne. Výživným sa majú zabezpečovať všetky oprávnené výdavky dieťaťa, medzi ktoré
patrí zabezpečenie výživy, ošatenia, obuvi, lekárska starostlivosť, školská činnosť, akcie organizovanéškolou, kozmetika, kultúra, hygiena, liečenie, rehabilitácie. Súd návrhu vyhovel určil výživné na sumu
160 eur mesačne od 01.07.2024, a takto určená výška výživného v súčasnom období zodpovedá podľa
názoru súdu jeho veku a oprávneným a odôvodneným potrebám oprávneného zodpovedajúcim jeho

štatútu študenta, ako aj pomerom zisteným na strane rodičov. Nie všetky náklady dieťaťa sa preukazujú
- ide o všeobecne známe náklady na výživu, služby, školskú činnosť a pod. Súd prihliadol aj na vývoj
životných nákladov, nárast cien tovarov a služieb. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach
matky prispievať na syna výživným - teda sumou 160 eur mesačne, a to vzhľadom na pomery zistené na
jej strane. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že matka bola v konaní o určenie výživného na staršiu

dcéru schopná a ochotná uzatvoriť zmier, pričom sa sama chcela zaviazať prispievať na výživu plnoletej
P. F. ako ďalšieho spoločného dieťaťa rodičov, obdobne sumou 160,- eur mesačne, pričom v tom čase
zabezpečovala starostlivosť o v tom čase ešte maloletého Y., s čím mala nepochybne spojené ďalšie
zvýšené náklady.

Žiaden z rodičov sa nemôže zbaviť, a to ani čiastočne, svojej vyživovacej povinnosti k nezaopatrenému

dieťaťu ani v čase, keď nežije s ním v spoločnej domácnosti a prípadne má iné vyživovacie povinnosti.
Povinný rodič musí prispôsobiť svoj osobný život svojim reálnym možnostiam a schopnostiam a
predovšetkým skutočnosti, že má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu. Každý rodič si musí
svoju vyživovaciu povinnosť plniť ako svoju prvoradú povinnosť. Je povinný vynaložiť maximálne úsilie
na to, aby si zadovážil dostatočné prostriedky na to, aby si vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť,

a až keď mu po splnení tejto povinnosti zostanú finančné prostriedky, môže ich použiť na uspokojenie
vlastných potrieb. Výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými ostatnými záväzkami povinného.

Za zohľadnenia príjmov s prihliadnutím na osobné a majetkové pomery na strane rodičov súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ostatné schopnosti a možnosti matky za zohľadnenia

uvedených kritérií jej umožňujú platiť výživné v určenom rozsahu. S poukazom na vyššie uvedené po
vykonanomdokazovanítedasúdrozhodoltak,akojeuvedenévjednotlivýchvýrokochtohtorozhodnutia.

K určeniu výživného súd pristúpil odo dňa 01.07.2024. Matke za obdobie od 01.07.2024 do dňa
30.11.2024 vznikol na bežnom výživnom dlh v celkovej výške 800,00 eur (160 eur x 5 mesiacov).

Vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom je matka povinná zaplatiť v lehote 6 mesiacov od
právoplatnosti tohto rozsudku, keď takúto dobu považoval súd za primeranú vzhľadom na preukázané
pomery matky.

Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) navrhovateľ môže počas konania

zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd
konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

S ohľadom na skutočnosť, že otec vzal návrh v časti, ktorou sa otec domáha vydania bezdôvodného
obohatenia titulom vrátenia neoprávnene poskytovaného výživného na maloletého Y. F. odo dňa

01.07.2024 smerovaný proti matke, späť, súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia a konanie o tejto časti návrhu zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument
účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov
uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m.
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej
republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k.
I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5 M

Cdo 8/2008).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania
ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 Civilného sporového poriadku /CSP/) a čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie

podal (§ 125 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.